zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde

Vládny návrh zákona o minimálnej mzde (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.
Predkladaný návrh zákona vychádza z uplatňovania hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv zakotvených v článku 36 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého majú zamestnanci právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, pričom zákon im zabezpečuje okrem iného právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň.
Účelom predkladaného návrhu zákona je upraviť poskytovanie minimálnej mzdy, spôsob a postup pri úprave sumy minimálnej mzdy.
V návrhu zákona sa navrhuje určiť právny rámec na poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancovi v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, spôsob vyjednávania o sume minimálnej mzdy, kritériá na úpravu sumy minimálnej mzdy a mechanizmus jej úpravy.
Doterajšia právna úprava je diskriminačná voči niektorým skupinám zamestnancov (zamestnancom so zdravotným postihnutím a mladistvým zamestnancom), ktorí majú nárok na minimálnu mzdu so zníženou sadzbou (50 % a 75 % z minimálnej mzdy). Je to o to naliehavejšie, že Slovenská republika prijala zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), ktorý v pracovnoprávnych vzťahoch zakazuje diskrimináciu z dôvodu zdravotného postihnutia a veku. Z tohto dôvodu návrh zákona takéto ustanovenie neobsahuje.
V predloženom návrhu zákona sa navrhuje ustanoviť nový postup na úpravu sumy minimálnej mzdy, ktorý dáva väčší priestor sociálnym partnerom a vláde Slovenskej republiky prostredníctvom vyjednávania dospieť k vzájomnej dohode o sume mesačnej minimálnej mzdy. Taktiež sa navrhuje ustanoviť mechanizmus výpočtu sumy mesačnej minimálnej mzdy pre prípad, že aj napriek viacerým rokovaniam sociálnych partnerov a zástupcov vlády Slovenskej republiky na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky nedôjde k dohode o úprave sumy mesačnej minimálnej mzdy.
Navrhuje sa, aby suma minimálnej mzdy bola ustanovovaná každoročne nariadením vlády Slovenskej republiky, a to na obdobie od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie a s príslušnými medzinárodnými pracovnými normami – medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná na základe aplikácie čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky. Medzinárodné zmluvy, ktoré sa aplikujú vo vzťahu k uvedenému návrhu zákona sú najmä:
1. Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o zavedení metód určenia minimálnych miezd č. 26 z roku 1928 – oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 439/1990 Zb. a 12. bod oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 110/1997 Z. z. o potvrdení sukcesie Slovenskej republiky do záväzkov z príslušných mnohostranných zmluvných dokumentov Medzinárodnej organizácie práce, ktorých depozitárom je generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce. Podľa čl. 3 tohto dohovoru „Každý členský štát, ktorý ratifikuje tento dohovor, má právo určiť povahu a formu metód určenia minimálnych miezd, ako aj spôsoby ich vykonávania. Avšak minimálne sadzby miezd, ktoré budú určené, budú záväzné pre zúčastnených zamestnávateľov a pracovníkov, takže ich oni nebudú môcť znížiť ani individuálnou dohodou ani – okrem všeobecného alebo osobitného povolenia príslušného úradu – kolektívnou zmluvou.“.
2. Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o metódach určenia minimálnych miezd v poľnohospodárstve č. 99 z roku 1951 – oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 470/1990 Zb. a 34. bod oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 110/1997 Z. z. o potvrdení sukcesie Slovenskej republiky do záväzkov z príslušných mnohostranných zmluvných dokumentov Medzinárodnej organizácie práce, ktorých depozitárom je generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce.
3. Európska sociálna charta – oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 329/1998 Z. z. o Európskej sociálnej charte. V rámci zásady č. 4 zmluvné strany prijali za cieľ svojej vnútroštátnej a medzinárodnej politiky uskutočňovanej všetkými primeranými prostriedkami dosiahnutie priaznivých podmienok na zabezpečenie účinného výkonu aj to, že „Všetci pracovníci majú právo na primeranú odmenu, ktorá im ako aj ich rodinám postačí na zabezpečenie dôstojnej životnej úrovne.“ Podľa článku 4 „Na zabezpečenie účinného výkonu práva na primeranú odmenu sa zmluvné strany zaväzujú: 1. priznať právo pracovníkom na odmenu, ktorá zabezpečí im a ich rodinám dôstojnú životnú úroveň, ... 3. priznať právo mužom a ženám na rovnakú odmenu za rovnakú prácu, ... Výkon týchto práv sa dosiahne slobodne uzavretými kolektívnymi zmluvami, právnym mechanizmom stanovenia miezd alebo inými prostriedkami primeranými vnútroštátnym podmienkam.“.
4. Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach – vyhláška ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb. Podľa článku 7 tohto paktu „Štáty, zmluvné strany paktu, uznávajú právo každého človeka na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky, ktoré zabezpečujú najmä: a) odmenu, ktorá poskytuje ako minimum všetkých pracovníkom:
(i) spravodlivú mzdu a rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty bez akéhokoľvek rozlišovania, pričom najmä ženám sú zaručené pracovné podmienky nie horšie než aké majú muži, s rovnakou odmenou za rovnakú prácu;
(ii) slušný život pre ne a ich rodiny v súlade s ustanoveniami tohto paktu.“.
Dopad návrhu zákona na štátny rozpočet a na ostatné verejné rozpočty na roky 2008 až 2010, na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest a na hospodárenie podnikateľskej sféry je vyjadrený v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Sekcia rozpočtovej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky listom zo dňa 10. septembra 2007 č. MF/22290/2007-411 oznámila, že nemá k návrhu zákona pripomienky a berie na vedomie že doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie bola upravená v zmysle záverov dohodnutých na rozporovom konaní.

§ 1 §
V tomto ustanovení predkladaný návrh zákona upravuje okruh zamestnancov na účely poskytovania minimálnej mzdy a jej účel. Sleduje sa tým zvýšenie jednoznačnosti rozsahu pôsobnosti návrhu zákona. Návrh zákona sa nevzťahuje na poskytovanie odmien na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

§ 2 §
V porovnaní s doterajšou právnou úpravou návrh zákona neustanovuje sumu mesačnej a hodinovej minimálnej mzdy. Sumu mesačnej minimálnej mzdy a hodinovej minimálnej mzdy, najmä z legislatívneho a technického dôvodu, sa navrhuje ustanoviť každoročne nariadením vlády Slovenskej republiky. Na zabezpečenie rovnakého výpočtu sumy hodinovej minimálnej mzdy sa navrhuje vypočítať ju ako 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy. Potreba každoročnej úpravy sumy minimálnej mzdy vyplýva z vývoja národného hospodárstva Slovenskej republiky. Ďalej sa navrhuje upraviť sumu minimálnej mzdy zamestnancovi s individuálne dohodnutým kratším týždenným pracovným časom podľa § 49 Zákonníka práce a zamestnancovi, ktorý neodpracoval v mesiaci všetky pracovné dni tak, aby suma minimálnej mzdy zodpovedala jeho odpracovanému času. Zamestnancovi, ktorý má ustanovený týždenný pracovný čas kratší ako 40 hodín z dôvodu uvedeného v § 85 ods. 5 až 7 Zákonníka práce, sa navrhuje suma minimálnej mzdy za hodinu úmerne zvýšiť.

§ 3 §
Ak mzda zamestnanca za vykonanú prácu v príslušnom kalendárnom mesiaci, aj keď zamestnanec odpracoval úplný pracovný čas v mesiaci ustanovený zamestnávateľom, nedosahuje úroveň minimálnej mzdy, navrhuje sa určiť povinnosť zamestnávateľa doplatiť zamestnancovi sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi príslušnou sumou minimálnej mzdy zodpovedajúcej odpracovanému času zamestnancom a zamestnancom dosiahnutou mzdou za príslušný mesiac, upravenou postupom podľa odseku 2. Na účely zistenia výšky nároku zamestnanca na doplatok sa zo zamestnancom dosiahnutej mzdy za príslušný mesiac odpočítavajú sumy mzdy za prácu nadčas, mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok, mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu a mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce; do počtu odpracovaných hodín sa nezahŕňajú hodiny práce nadčas. Garantuje sa tým zamestnancovi zákonom ustanovený minimálny príjem za vykonanú prácu zohľadňujúci subjektívne a organizačné vplyvy na pracovný výkon zamestnanca.

§ 4 §
Vzhľadom na to, že u domáckych zamestnancov nie je možné evidovať odpracovaný čas na účely minimálnej mzdy, nie je možné vychádzať u tejto kategórie zamestnancov z odpracovaných hodín. Z tohto dôvodu sa u týchto zamestnancov navrhuje, aby sa za odpracovanú hodinu považovala odvedená hodina práce podľa normy spotreby práce ustanovenej zamestnávateľom.

§ 5 §
V záujme dosiahnutia stavu, aby sociálni partneri v rámci kolektívneho vyjednávania o mzdách zohľadňovali výkonnosť zamestnancov odmeňovaných nízkymi mzdami, svoje ekonomické možnosti, potrebu udržať zamestnancov s nízkymi mzdami v zamestnaní a zlepšovať aj sociálnu situáciu ich rodín, návrh umožňuje v kolektívnej zmluve dohodnúť sumu minimálnej mzdy nad úroveň ustanovenú nariadením vlády, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy v príslušnom kalendárnom roku.

§ 6 §
Oproti súčasnému právnemu stavu sa navrhujú zaviesť kritéria na úpravu sumy minimálnej mzdy, na ktoré sa prihliada pri vyjednávaní, resp. navrhovaní sumy mesačnej mzdy. Toto sa nevzťahuje na úpravu sumy minimálnej mzdy vypočítanej mechanizmom podľa § 8. Cieľom návrhu zákona je nabádať k tomu, aby sa pri dohodovaní minimálnej mzdy zohľadňovala tendencia vývoja ukazovateľov navrhnutých v tomto ustanovení, bez ambície merania váhy ich vplyvu na sumu novej minimálnej mzdy. Zámerom je teda zohľadňovať nielen záujmy zamestnancov a ich zamestnávateľov, ale aj ciele makroekonomickej politiky.

§ 7 §
Na účely návrhu zákona sa za sociálnych partnerov považujú zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov. Navrhovaným ustanovením sa mení systém z doterajšieho vyjednávania sociálnych partnerov a zástupcov vlády Slovenskej republiky o koeficiente, ktorý bol doposiaľ rozhodujúci pre určenie výšky minimálnej mzdy, na vyjednávanie o sume mesačnej minimálnej mzdy na obdobie nasledujúceho kalendárneho roka. Oproti súčasnému právnemu stavu sa navrhuje zmeniť aj proces ustanovovania výšky minimálnej mzdy. Kladie sa dôraz na vyjednávanie sociálnych partnerov, prostredníctvom ktorého im návrh zákona dáva väčší priestor dospieť k vzájomnej dohode na sume mesačnej minimálnej mzdy. V prípade vzájomnej dohody sociálnych partnerov na sume mesačnej minimálnej mzdy v termíne ustanovenom týmto návrhom zákona, sa navrhuje akceptovať sumu minimálnej mzdy vo výške dohodnutej sociálnymi partnermi. Ak sociálni partneri pri vyjednávaní nedospejú k vzájomnej dohode na sume mesačnej minimálnej mzdy v termíne ustanovenom týmto návrhom zákona, navrhuje sa, aby do tohto procesu vstúpila vláda Slovenskej republiky, ktorá v termíne určenom v návrhu zákona prostredníctvom Ministerstva práce, sociálnych vecí a …

§ 8 §
Ustanovuje sa mechanizmus výpočtu sumy mesačnej minimálnej mzdy pre prípad, že napriek viacerým rokovaniam sociálnych partnerov na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky najneskôr do 31. augusta kalendárneho roka nedôjde k dohode o úprave sumy mesačnej minimálnej mzdy. V takom prípade sa navrhuje, aby Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pripravilo návrh v súlade s mechanizmom, ktorý sumu minimálnej mzdy určí ako súčin platnej mesačnej minimálnej mzdy a indexu medziročného rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky v percentách za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa navrhuje úprava sumy minimálnej mzdy. Týmto návrhom sa sleduje cieľ odvodzovať úpravu sumy mesačnej minimálnej mzdy vo väčšom rozsahu ako doteraz od vývoja priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky.

§ 9 §
Najmä z praktických dôvodov distribúcie miezd sa navrhuje sumu minimálnej mzdy dohodnutej podľa § 7 alebo vypočítanej podľa § 8 zaokrúhľovať na celé desiatky slovenských korún. Oproti súčasnej právnej úprave sa navrhuje sumu minimálnej mzdy ustanoviť nariadením vlády vždy na obdobie od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka. Návrh zákona zohľadňuje požiadavku sociálnych partnerov, aby zvýšená suma minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok bola známa pred začiatkom kolektívneho vyjednávania o mzdách na príslušný kalendárny rok, najneskôr od 1. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa nariadením vlády ustanovuje nová suma minimálnej mzdy. Navrhuje sa na obdobie od 1. januára do 31. decembra 2008 ponechať v platnosti sumu minimálnej mzdy ustanovenú nariadením vlády účinným od 1. októbra 2007.

§ 10 §
Týmto ustanovením sa navrhuje zrušiť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov z dôvodu jeho nahradenia predloženým návrhom zákona a zrušiť nariadenie vlády Slovenskej republiky č. .../2007 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy z dôvodu zrušenia zákona na základe ktorého bolo vydané.

§ 11 §
Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2008. Bratislava 26. septembra 2007 Robert Fico v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Viera Tomanová v.r. ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy z dôvodu zrušenia zákona na základe ktorého bolo vydané.

§ 11 §
Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2008. Bratislava 26. septembra 2007 Robert Fico predseda vlády Slovenskej republiky Viera Tomanová ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

čl. II

čl. II bod 1 §
Navrhuje sa úprava z dôvodu náhrady slovenskej koruny eurom a súčasne sa navrhuje doplniť spôsob zaokrúhľovania vypočítanej sumy minimálnej mzdy v eurách za mesiac aritmeticky na celých 10 eurocentov v súlade s § 2 ods. 4 druhá veta generálneho zákona z dôvodu zabezpečenia právnej istoty a prehľadnosti konečných súm pri prechode na euro, t.j. celkový vypočítaný zvyšok sumy, ktorý je nižší ako 5 eurocentov, sa zaokrúhli na desať eurocentov nadol a celkový vypočítaný zvyšok sumy, ktorý je rovný alebo vyšší ako 5 eurocentov, sa zaokrúhli na celých desať eurocentov nahor.

čl. II bod 2 a 3 §
Zákon o minimálnej mzde upravuje zaokrúhľovanie vypočítanej sumy minimálnej mzdy v Sk na hodinu na desať halierov. V záujme spresnenia výpočtu hodinovej sadzby minimálnej mzdy pre ustanovený týždenný pracovný čas 40 hodín sa navrhuje sumu minimálnej mzdy, vypočítanej ako 1/174 z ustanovenej minimálnej mzdy v eurách za mesiac, zaokrúhliť aritmeticky na tri desatinné miesta v súlade s § 2 ods. 4 prvá veta generálneho zákona, v zmysle ktorej možno v záujme dostatočnej miery presnosti prepočtov pri prechode na euro ustanoviť vykonávanie prepočtov niektorých bezhotovostných súm na rovnocenné sumy s vyšším počtom desatinných miest a vyšším stupňom presnosti ako na najbližší eurocent. V súlade so zákonom sa suma hodinovej minimálnej mzdy zvýši v prípade, ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca nižší ako 40 hodín, a to nepriamo úmerne zníženiu. S cieľom zvýšenia presnosti výpočtu hodinových sadzieb minimálnej mzdy, upravených podľa dĺžky ustanoveného týždenného pracovného času, sa navrhuje prepočítané sumy hodinovej minimálnej mzdy zaokrúhľovať aritmetickým spôsobom na 4 desatinné miesta v …

čl. II bod 4 §
V nadväznosti na charakter mzdy za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, ktorá sa poskytuje za čas, kedy zamestnanec v skutočnosti nepracuje, a neodôvodnene tak skresľuje mzdu za čas skutočného výkonu práce na účely určenia výšky doplatku do sumy minimálnej mzdy, sa navrhuje vylúčiť toto plnenie z okruhu plnení zahrnovaných do celkovej mzdy zamestnanca. Nadväzne sa z celkového počtu odpracovaných hodín okrem hodín práce nadčas navrhuje vylúčiť aj hodiny neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

čl. II bod 5 §
Podľa § 9 zákona o minimálnej mzde sa dohodnutá alebo určená suma mesačnej minimálnej mzdy zaokrúhľuje na celé desiatky slovenských korún. Je opodstatnený predpoklad, že ak sa na výške minimálnej mzdy dohodnú sociálni partneri, dohodnutá suma bude automaticky vyjadrená v celých eurách. Ak sa však na sume minimálnej mzdy sociálni partneri nedohodnú, so zámerom neskresliť sumu minimálnej mzdy v eurách za mesiac, vypočítanú postupom podľa § 8 zákona, navrhuje sa výslednú sumu zaokrúhliť na najbližších celých 10 eurocentov nahor. Navrhované väčšie zaokrúhlenie mesačnej sumy minimálnej mzdy ako na najbližší eurocent s cieľom zabezpečiť väčšiu prehľadnosť konečných súm vrátane navrhovaného zaokrúhľovania smerom nahor je v súlade s § 2 ods. 4 generálneho zákona a je opodstatnené z dôvodu, že minimálna mzda určuje najnižšiu výšku mzdy alebo platu za prácu aj pre zamestnancov, ktorých výdavky na platy sú hradené z prostriedkov verejného rozpočtu.

čl. II bod 6
Nakoľko v roku 2008 sa bude v súlade so zákonom o minimálnej mzde vyjednávať o sume minimálnej mzdy v slovenskej mene, navrhuje sa ustanoviť postup, pri ktorom sa sumy minimálnej mzdy v Sk na mesiac a v Sk za hodinu, ktoré sa majú uplatňovať v roku 2009, prepočítajú konverzným kurzom na euro. Navrhuje sa prepočítané sumy zaokrúhliť tak, ako sa budú zaokrúhľovať sumy minimálnej mzdy v nasledujúcich rokoch podľa § 9 ods. 1 a § 2 ods. 5 zákona. Nariadením vlády sa v súlade s § 2 ods. 1 zákona o minimálnej mzde ustanoví minimálna mzda v eurách za mesiac zaokrúhlená na najbližších 10 eurocentov nahor a v eurách za hodinu so zaokrúhlením na 3 desatinné miesta nahor. Navrhované väčšie zaokrúhlenie prepočítanej mesačnej sumy minimálnej mzdy ako na najbližší eurocent je na prospech dotknutých zamestnancov v súlade so základnými princípmi pre prechod na euro. Uplatnenie zaokrúhlenia prepočítanej sumy hodinovej minimálnej mzdy na 3 desatinné miesta, t.j. na vyšší počet desatinných …

Čl. I

bod 1 §
Navrhuje sa, aby ministerstvo pri príprave vlastného návrhu na úpravu sumy mesačnej minimálnej mzdy poznalo názory sociálnych partnerov a mohlo navrhnúť sumu minimálnej mzdy, ktorá by mohla byť prijateľná pre obidve strany.

bod 2, 3 a 7 §
Nakoľko konečný termín na dohodu alebo nedohodnutie sociálnych partnerov o sume minimálnej mzdy na úrovni Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky je ustanovený na 31. august, navrhuje sa úprava termínov tak, aby bol vytvorený dostatočný čas na priebeh ďalšieho legislatívneho procesu pri príprave nariadenia vlády Slovenskej republiky; súčasný harmonogram priebehu prác nedáva dostatočný časový priestor na realizáciu celého legislatívneho procesu.

bod 4 a 5 §
Navrhuje sa upraviť určenie minimálnej mzdy tak, aby vypočítaná minimálna mzda bola spodnou hranicou pre rozhodovanie vlády o konkrétnej sume minimálnej mzdy.

bod 6 §
Vláda Slovenskej republiky zodpovedá za dodržiavanie medzinárodných zmlúv, najmä Európskej sociálnej charty a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Slovenská republika ako zmluvná strana už bola vyzvaná na zabezpečenie plnenia ustanovení týchto zmlúv upravujúcich právo na spravodlivú odmenu za prácu, ktorej minimálna výška musí zabezpečiť zamestnancovi a jeho rodine slušný život. Plnenie tejto povinnosti sa sleduje predovšetkým na základe posúdenia podielu čistej minimálnej mzdy z čistej priemernej mzdy, ktorý bol už v roku 2004 posúdený ako nedostatočný. Súčasné znenie zákona nedávalo vláde dostatočnú možnosť zohľadniť pri dohode sociálnych partnerov aj medzinárodne uznávané kritériá. Navrhuje sa preto upraviť participáciu vládnej strany ako rovnocenného člena tripartity pri rozhodovaní o výške minimálnej mzdy. Návrh neznižuje kompetencie sociálnych partnerov a ponecháva im dostatočnú mieru autonómie pri vyjednávaní o sume minimálnej mzdy. Čl. II Navrhuje sa, aby návrh zákona nadobudol účinnosť už dňom vyhlásenia zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Bratislava 3. septembra 2008 Robert Fico v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Viera …

čl. I

čl. I bod 1 §
Navrhuje sa vzhľadom na zmeny v ďalších bodoch doplniť predmet zákona, pretože predmetom zákona o minimálnej mzde nie je len poskytovanie minimálnej mzdy, ale aj určovanie minimálnej mzdy.

čl. I bod 2 §
Navrhuje sa upraviť, že minimálna mzda pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou (tzv. mesačná minimálna mzda) na príslušný kalendárny rok je suma, ktorá je určená postupom podľa § 7, t.j. dohodou zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov alebo ak k ich dohode nedôjde, podľa § 8 na základe vzorca vymedzeného v tomto ustanovení.

čl. I bod 3 a 4 §
Navrhuje sa zo systematického hľadiska presunúť z § 2 ods. 5 pravidlo o zaokrúhlení sumy, ktorá sa zistila ako podiel mesačnej minimálnej mzdy a čísla 174.

čl. I bod 5 §
Legislatívno-technická zmena vo väzbe na zmenu určovania minimálnej mzdy.

čl. I bod 6 §
Navrhuje sa vypustiť predmetné ustanovenie vzhľadom na zmeny v spôsobe určovania minimálnej mzdy.

čl. I bod 7 §
Navrhuje sa v § 7 a § 8 vymedziť spôsob určovania minimálnej mzdy. V § 7 sa navrhuje vymedziť, že tak ako podľa platného a účinného znenia zákona o minimálnej mzde o sume minimálnej mzdy rokujú zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov najneskôr od 1. apríla a do 15. júla. Do tohto dňa sa môžu dohodnúť na sume mesačnej minimálnej mzdy. Navrhuje sa, aby ich dohoda o určení sumy minimálnej mzdy bola záväzná pre určenie minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok. Navrhuje sa, aby zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov predložili túto dohodu do 31. júla Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktoré oznámi v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, že sa minimálna mzda dohodla podľa § 7 a aká je suma mesačnej minimálnej mzdy a hodinovej minimálnej mzdy na príslušný kalendárny rok, aby túto informáciu mala aj verejnosť. Ak nedôjde k bipartitnej dohode medzi zástupcami zamestnávateľov a zástupcami zamestnancov, stane sa otázka mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok predmetom …

čl. I bod 8 a 9 §
Z dôvodu nadbytočnosti sa navrhuje vypustiť doterajší odsek 1 v § 9. V novom odseku 1 sa navrhuje, aby z dôvodu informovanosti verejnosti Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zverejňovalo v Zbierke zákonov Slovenskej republiky oznámenie o sume mesačnej minimálnej mzdy (určenej postupom podľa § 7 alebo vzorcom podľa § 8) a o sume hodinovej minimálnej mzdy (ako 1/174 tejto sumy zaokrúhlenej na tri desatinné miesta). Osobitne v prípade postupu podľa § 8 ide o sumu, ktorú je možné určiť priamo zo zákona, keďže vyplýva z verejne dostupného údaja (sumu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok zverejňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky vždy v marci príslušného kalendárneho roka).

čl. I bod 10 §
Z dôvodu, že od nadobudnutia účinnosti novely zo znenia zákona o minimálnej mzde bude vypustené splnomocňovacie ustanovenie na vydanie nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa určuje suma minimálnej mzdy na príslušný kalendárny rok, navrhuje sa z dôvodu právnej istoty ustanoviť, že nariadenie vlády Slovenskej republiky vydané na základe platného a účinného znenia zákona na rok 2020 zostáva v platnosti a účinnosti do konca roka 2020.

čl. II
Ustanovenie § 119 ods. 1 Zákonníka práce odkazuje vo vete „Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda“ na minimálnu mzdu (sumu) ustanovenú osobitným predpisom, t.j. na nariadenie vlády Slovenskej republiky. Vzhľadom na zmenu spôsobu určovania minimálnej mzdy v zákone č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde sa navrhuje aj zmena v príslušnom ustanovení Zákonníka práce, t.j. ide o minimálnu mzdu ustanovenú podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 1 a § 7 a § 8 zákona o minimálnej mzde).

čl. I (zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde)

čl. I bod 1 §
Navrhuje sa zjednotiť spôsob zaokrúhľovania medzi zákonom o minimálnej mzde a Zákonníkom práce (§ 120).

čl. I bod 2 §
Navrhuje sa urobiť zmenu v tzv. automate úpravy mesačnej minimálnej mzdy na príslušný kalendárny rok (§ 8 zákona) tak, že sa určenie percenta podielu medzi priemernou mesačnou nominálnou mzdou zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje minimálna mzda a sumou mesačnej minimálnej mzdy na príslušný rok určuje na úrovni 57 %, a to s ohľadom na aktuálny podiel medzi priemernou mesačnou mzdou za rok 2018 (1013 eur) a mesačnou minimálnou mzdou na kalendárny rok 2018 (580 eur).

čl. I bod 3 §
Navrhuje sa, vzhľadom na navrhovanú účinnosť zákona, ako aj na termíny určené platným a účinným znením zákona (§ 9), pre kalendárny rok 2021 osobitne uviesť sumu mesačnej minimálnej mzdy a sumu minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom priamo v zákone. Navrhovaná suma vychádza z postupu navrhovaného v bode 2.

čl. I - zákon o minimálnej mzde

čl. I bod 1 §
Navrhuje sa vypustiť § 4 zákona, ktorý sa týkal výpočtu minimálnej mzdy pre výkon domáckej práce z dôvodu jeho zastaranosti, neodôvodnenosti aplikovať iný postup pre výkon domáckej práce (a to aj v porovnaní s teleprácou, čo je domácka práca s použitím elektronických prostriedkov na komunikáciu na diaľku) a nekompatibility s inými ustanoveniami pracovnoprávnych predpisov (napr. o pracovnom čase).

čl. I bod 2 §
Navrhuje sa upraviť výšku percentuálneho podielu, ktorý je rozhodujúci pri ustanovení minimálnej mzdy na príslušný kalendárny rok (ak sa sociálni partneri nedohodnú na inej sume minimálnej mzdy) na 60 %. Navrhovaná zmena vyplýva z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2023 – 2027 a s jeho plnením. Suma mesačnej minimálnej mzdy v navrhovanom podiele (60 % z priemernej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve spred dvoch rokov) už v minulosti bola v zákone o minimálnej mzde zakotvená (zákon č. 375/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov). Predmetný podiel bol znížený na 57 % zákonom č. 294/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. …

čl. I bod 3 §
Legislatívno-technická úprava (zosúladenie terminológie).

čl. I bod 4 §
Čl. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2041 z 19.októbra 2022 o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2022) (ďalej len „smernica (EÚ) 2022/2041“) ustanovuje postup stanovovania primeraných minimálnych miezd – jednotlivé prvky a kritéria (ods. 1 a 2), použitie mechanizmu automatickej indexácie (ods. 3), orientačné referenčné hodnoty (ods. 4), periodicitu pravidelnej a včasnej aktualizácie (ods. 5). Pri ustanovovaní minimálnej mzdy, zákon o minimálnej mzde vymedzuje nasledovné pravidlá: - každoročná valorizácia minimálnej mzdy (na príslušný kalendárny rok), - valorizácia na základe tzv. automatu (automatického mechanizmu bez prípadných zásahov vlády SR; automat sa neuplatní, ak sa reprezentatívni zástupcovia zamestnancov a reprezentatívni zástupcovia zamestnávateľských zväzov, ktorí sú členmi Hospodárskej a sociálnej rady SR dohodnú na inej sume minimálnej mzdy), - indexácia automatu na rast priemernej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve medzi dvoma príslušnými kalendármi rokmi – v zákone je automat vyjadrený a viazaný na hodnotu 57 % (podľa návrhu 60 %) z priemernej nominálnej mzdy …

čl. I bod 5 §
Vzhľadom na úpravu sumy podielu v § 8, z dôvodu právnej istoty je potrebné určiť, kedy sa zvýšený podiel prvýkrát uplatní na určenie sumy mesačnej minimálnej mzdy. V prechodnom ustanovení § 9c sa navrhuje, aby išlo o rok 2026, t. j. sociálni partneri vyjednávajúci v roku 2025 budú mať na zreteli, že ak sa nedohodnú, suma minimálnej mzdy na rok 2026 bude už určená na základe zvýšeného podielu. Vzhľadom na transpozíciu smernice (EÚ) 2022/2041 týmto zákonom sa navrhuje v zmysle legislatívnych pravidiel doplniť § 9d.

čl. I bod 6
Navrhuje sa zákon doplniť o prílohu, kde sa uvedie, že „Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.“, vzhľadom na to, že doteraz táto oblasť nebola upravená právom Európskej únie v rozsahu, ktorý by vyžadoval doplnenie právneho aktu Európskej únie do prílohy zákona.