Zákon č. 604/2003 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K ustanoveniam článku I

bod 1
Touto úpravou §2 ods.7 sa spresňuje a dopĺňa definícia klienta na účely zákona o platobnom styku tak, že medzi klientov patria aj majitelia účtov a oprávnení držitelia elektronického platobného prostriedku. Takéto doplnenie definície klienta je na prospech majiteľov účtov a oprávnených držiteľov elektronických platobných prostriedkov, pretože sa na nich budú vzťahovať ustanovenia zákona o platobnom styku, ktoré upravujú vzťahy medzi klientmi a ich vykonávacími inštitúciami a sprostredkujúcimi inštitúciami (napríklad informačné povinnosti voči klientom v oblasti platobného styku).

bod 2
Touto úpravou §4 ods.1 sa spresňujú základné podmienky na vykonanie prevodného príkazu na tuzemský prevod z časového hľadiska tak, aby bolo nespochybniteľné, že jednou zo základných podmienok je včasné odovzdania podkladov na vykonanie prevodu. Cieľom tejto úpravy je zamedziť výkladovým problémom a aplikačným sporom, ktoré sa vyskytli v praxi.

bod 3
Touto úpravou sa legislatívnotechnicky aktualizuje a spresňuje znenie poznámky pod čiarou k odkazu10 vo väzbe na príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka.

bod 4
Touto úpravou sa z §4 vypúšťajú odseky7 až 11, ktoré upravujú technickú problematiku štruktúry bankového spojenia, štruktúry a tvorby čísla účtu, identifikačných kódov, vydávanie a vedenie prevodníka identifikačných kódov. Táto technická problematika sa bude musieť v budúcnosti postupne operatívne meniť v závislosti od medzinárodných požiadaviek súvisiacich s rýchlosťou postupu pri začleňovaní slovenských vykonávacích inštitúcií do medzinárodných systémov platobného styku, predovšetkým systémov platobného styku v rámci Európskej únie. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ako operatívnejšia a vhodnejšia javí úprava formou vykonávacích predpisov vydaných na základe splnomocňovacieho ustanovenia dopĺňaného do §75 ods.2 písm.c) ad) zákona o platobnom styku.

bod 5
Touto úpravou §5 ods.1 sa spresňujú pravidlá vykonávania opravného zúčtovania predovšetkým z hľadiska možnosti vykonania opravného zúčtovania a z hľadiska postupu a zodpovednosti vykonávacích inštitúcií a sprostredkujúcich inštitúcií pri vykonávaní opravného zúčtovania. Cieľom tejto úpravy je predovšetkým odstrániť rôznu aplikačnú prax vykonávacích inštitúcií najmä čo sa týka spôsobu vracania prostriedkov pri vykonávaní opravného zúčtovania a dočasného využívania vlastných prostriedkov a účtov vykonávacích inštitúcií na urýchlenie vykonania a včasné vykonanie opravného zúčtovania. Opravné zúčtovanie sa totiž môže podstatne urýchliť (a teda chyba sa môže rýchlejšie odstrániť) v prípade dočasného využitia vlastných prostriedkov z účtu tej vykonávacej inštitúcie, ktorá chybu (chybné zúčtovanie) zapríčinila. V doterajšej praxi totiž vznikali nejasnosti a aplikačné spory medzi vykonávacími inštitúciami (bankami) práve v prípadoch realizácie opravného zúčtovania na základe dočasného využitia vlastných prostriedkov z účtu tej vykonávacej inštitúcie, ktorá chybu spôsobila. Navrhnutou úpravou sa takýmto aplikačným sporom zamedzí. Zároveň sa touto úpravou legislatívnotechnicky aktualizuje a spresňuje znenie poznámky pod čiarou k odkazu10 vo väzbe na príslušné ustanovenia …

bod 6
Touto úpravou §5 ods.2 sa spresňuje ustanovenie o zodpovednosti vykonávacích inštitúcií a sprostredkujúcich inštitúcií za oprávnenosť a správnosť vykonania opravného zúčtovania, pretože doterajšia úprava dostatočne nezohľadňovala rozdiel v zodpovednosti tej vykonávacej inštitúcie alebo sprostredkujúcej inštitúcie, ktorá zapríčinila chybné zúčtovanie, a v zodpovednosti ostatných vykonávacích inštitúcií a sprostredkujúcich inštitúcií, ktoré sa zúčastnili na prevode ovplyvnenom chybným zúčtovaním. Zároveň sa úpravou §5 ods.2 zohľadňuje skutočnosť, že niektoré ustanovenia zákona o platobnom styku upravujú odchýlky od všeobecnej dĺžky lehoty (z lehoty v §5 ods.2), ktorá je určená pre klientov na oznámenie chyby v zúčtovaní a na uplatnenie nároku na odstránenie tejto chyby.

bod 7
Touto úpravou sa do §6 nového odseku2 v podstate iba presúva slovne skompletizovaný obsah pôvodného (zrušovaného) §4 odseku11 o povinnosti vykonávacích inštitúcií zverejniť v ich prevádzkových priestoroch aktuálny prevodník identifikačných kódov pridelených vykonávacím inštitúciám a sprostredkujúcim inštitúciám pre tuzemský platobný styk, ktorý vydáva a aktualizuje Národná banka Slovenska. Uloženie tejto povinnosti je v záujme klientov vykonávacích inštitúcií, pretože vždy aktuálny prevodník obsahuje prehľad platných identifikačných kódov pre tuzemský platobný styk. Pritom identifikačný kód vykonávacej inštitúcie príkazcu a identifikačný kód vykonávacej inštitúcie príjemcu je vo všeobecnosti súčasťou bankového spojenia, ktoré sa uvádza v prevodných príkazoch na tuzemské prevody. Po začlenení (presune) ustanovenia o tejto informačnej povinnosti do §6 budú v §6 komplexne sústredené ustanovenia o informačných povinnostiach vykonávacích inštitúcií pri tuzemských prevodoch peňažných prostriedkov.

bod 8
Touto úpravou sa v §6 odseku3 terminologicky spresňuje znenie písmenb, d) a e) vzhľadom na upravenú terminológiu v oblasti účtovníctva, ktorá bola zavedená na základe nového zákona o účtovníctve (zákona č. 431/2002Z.z.) a vykonávacích predpisov (opatrení MF SR) k novému zákona o účtovníctve, pričom sa zároveň umožňuje, aby poplatky, ktoré platí klient za vykonávanie tuzemských prevodov, neboli povinne uvádzané v každej správe o zúčtovaní prevodu (teda vlastne v každom výpise z účtu), ale aby sa klienti a vykonávacie inštitúcie medzi sebou písomne dohodli na inom spôsobe oznamovania týchto poplatkov.

bod 9
Touto úpravou §7 odseku2 sa pre vykonávacie inštitúcie príkazcu spresňujú lehoty na odpísanie sumy prevodu z účtu príkazcu a zároveň sa pre vykonávacie inštitúcie majiteľa účtu spresňujú lehoty na odpísanie sumy prevodu z účtu majiteľa pri vykonávaní prevodných príkazov na inkaso. Cieľom týchto úprav je odstrániť doterajšie nejasnosti a aplikačné problémy v praxi.

bod 10 až 12
Doplnením §12 o nový odsek2 a zároveň doplnením nových ustanovení (viet) do §16 odsekov1 a2 sa zohľadňuje príbuznosť osobitnej skupiny cezhraničných prevodov v slovenskej mene s tuzemskými prevodmi, a to príbuznosť cezhraničných prevodov v slovenskej mene, ktoré sú určené príkazcami na prevod zo Slovenskej republiky do iného štátu, z iného štátu do Slovenskej republiky alebo na prevod z iného štátu do ďalšieho štátu cez Slovenskú republiku. Preto sa doplnenými ustanoveniami určuje, že pri takýchto cezhraničných prevodoch v slovenskej mene sú vykonávacie inštitúcie príkazcov a vykonávacie inštitúcie príjemcov povinné vykonať takýto cezhraničný prevod v rovnakých lehotách ako pri tuzemských prevodoch a že na vykonávanie opravného zúčtovania pri takýchto cezhraničných prevodoch sa primerane vzťahujú ustanovenia o vykonávaní opravného zúčtovania pri tuzemských prevodoch.

bod 13
Doplnením nového písmenad) do §21 odseku2 zákona o platobnom styku sa medzi možných vydavateľov elektronických platobných prostriedkov dopĺňajú inštitúcie elektronických peňazí a zároveň sa zakotvuje definícia inštitúcie elektronických peňazí. Inštitúciami elektronických peňazí bude nová osobitná kategória nebankových právnických osôb, ktoré budú mať od Národnej banky Slovenska udelené povolenie na elektronicko-peňažnú činnosť, teda povolenie výlučne na vydávanie a správu elektronických peňazí a platobných prostriedkov elektronických peňazí. Inštitúciami elektronických peňazí nebudú bankové subjekty, ktoré už patria medzi vydavateľov elektronických platobných prostriedkov (teda banky, pobočky zahraničných bánk a Národná banka Slovenska), hoci činnosť inštitúcií elektronických peňazí bude vecne zhodná s časťou bankových činností (podobne ako je činnosť zmenární vecne zhodná so zmenárenskou činnosťou bánk). Táto definícia inštitúcie elektronických peňazí je vecne zhodná s definíciou elektronicko-peňažnej inštitúcie podľa článku1 bodu3 písmenaa) Smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ číslo 2000/46/ES o začatí, vykonávaní a opatrnom dohľade nad podnikaním elektronicko-peňažných inštitúcií (ďalej len „európska smernica č.2000/46/ES o elektronicko-peňažných inštitúciách“) a podľa článku1 bodu1 prvého pododseku písmenab) …

bod 14 až 16
Úpravou a doplnením §21 odsekov5, 6 a7 sa precizuje definícia platobných prostriedkoch elektronických peňazí a zároveň sa precizujú ustanovenia o vydávaní elektronických peňazí a o prijímaní peňažných prostriedkov za účelom vydávania elektronických peňazí (o prijímaní peňažnej protihodnoty za vydané elektronické peniaze), a to predovšetkým v súvislosti s reguláciou činnosti nových inštitúcií elektronických peňazí. Platobný prostriedok elektronických peňazí je elektronický platobný prostriedok, ktorý umožňuje oprávnenému držiteľovi prístup k elektronicky uchovávanej peňažnej hodnote, a to prostredníctvom elektronického zariadenia, ktorým je napríklad terminál (čítacie zariadenie), počítač alebo mobilný telefón. Platobným prostriedkom elektronických peňazí je elektronická peňaženka a softvérová peňaženka. Elektronická peňaženka umožňuje oprávnenému držiteľovi prístup k elektronicky uchovávanej peňažnej hodnote (elektronickým peniazom). Elektronická peňaženka uchováva elektronické peniaze v čipovej aplikácii na čipovej karte (napríklad bankovej platobnej karte, SIM karte alebo karte ako „technickom nosiči“ pre čipovú aplikáciu). Softvérová peňaženka umožňuje oprávnenému držiteľovi prístup k elektronicky uchovávanej peňažnej hodnote (elektronickým peniazom). Softvérová peňaženka uchováva elektronické peniaze na elektronickom zariadení inom ako na čipovej karte …

bod 17
Navrhnutým doplnením nových §21a až §21c do zákona o platobnom styku sa upravujú predovšetkým požiadavky a podmienky na povoľovanie, zriaďovanie, organizáciu, riadenie, podnikanie a obchodnú dokumentáciu inštitúcií elektronických peňazí a tiež základné povinnosti inštitúcií elektronických peňazí. Táto právna úprava plne rešpektuje smernicu EÚ/ES č.2000/46/ES, teda tzv. európsku smernicu o elektronicko-peňažných inštitúciách.

§ 21a
V § 21a sú ustanovené základné pravidlá a podmienky udeľovania povolenia na elektronicko-peňažnú činnosť inštitúcií elektronických peňazí. Žiadosť sa predkladá Národnej banke Slovenska, ktorá o jeho udelení rozhoduje. Priamo v zákone sú jednoznačne ustanovené podmienky, ktoré musí subjekt žiadajúci o udelenie povolenia splniť. V zákone je uvedená požiadavka minimálnej výšky peňažného vkladu do základného imania, pre inštitúciu elektronických peňazí vo výške 1000000EUR alebo v rovnakej hodnote tejto sumy v inej mene v prepočte na slovenskú menu podľa kurzu Národnej banky Slovenska platného ku dňu splatenia peňažného vkladu do základného imania. Ďalšie podmienky, ktoré musí žiadajúci subjekt splniť sú zamerané na prehľadnosť a nezávadnosť finančných prostriedkov, spôsobilosť a vhodnosť budúcich akcionárov inštitúcie elektronických peňazí, odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb navrhovaných za členov štatutárneho orgánu, prokuristu, členov dozornej rady alebo za vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu inštitúcie elektronických peňazí. Žiadajúci subjekt tiež musí splniť viaceré podmienky, ktoré súvisia s ekonomickými vzťahmi budúcej inštitúcie elektronických peňazí a s požiadavkami na bezpečné …

§ 21b
V § 21b sú ustanovené základné podmienky a požiadavky vyžadované zákonom o platobnom styku na podnikanie inštitúcie elektronických peňazí. Právny rámec týchto podmienok vychádza z príslušných článkov smernice číslo 2000/46/ES o začatí, vykonávaní a obozretnom dohľade nad podnikaním elektronicko-peňažných inštitúcií Vydávanie alternatívnych foriem peňazí obsahuje viaceré riziká (okrem iného napríklad riziko vytvorenia elektronickej hotovosti bez zodpovedajúcej protihodnoty, riziko pozmenenia platných hodnôt na elektronickom platobnom prostriedku a podobné riziká). Charakter a rozsah niektorých rizík môže nepriaznivo ovplyvniť stabilitu finančného systému a hladký priebeh činnosti platobných systémov. Na základe tejto skutočnosti sa vyžaduje, aby činnosť a podnikanie inštitúcií elektronických peňazí boli zodpovedajúcim a primeraným spôsobom upravené (regulované) a dohliadané. To predpokladá, aby pre inštitúciu elektronických peňazí boli vo všeobecne záväznom právnom predpise určené podmienky a pravidlá ich činnosti a tiež bezpečného a obozretného podnikania. Základným účelom predmetného ustanovenia je pritom vytvoriť dostatočný priestor na činnosť a podnikanie inštitúcií elektronických peňazí pri rešpektovaní pravidiel bezpečného a obozretného podnikania. Ustanovením §21b odseku1 sa inštitúciám …

§ 21c
Ustanovením odseku 1 sa ustanovuje, že inštitúcie elektronických peňazí musia počas celej svojej existencie (až pokiaľ im nezanikne alebo im nebude odobraté povolenie na elektronicko-peňažnú činnosť) dodržiavať povinné minimálne rezervy určené podľa príslušných ustanovení zákona o Národnej banke Slovenska, dodržiavať všetky podmienky, požiadavky a obmedzenia na základe, ktorých bolo inštitúcii elektronických peňazí udelené povolenie na elektronicko-peňažnú činnosť (§21a a §21b zákona o platobnom styku), dodržiavať všetky povinnosti vydavateľa elektronických platobných prostriedkov (vrátane povinností podľa §21a až §21c zákona o platobnom styku), ako aj dodržiavať všetky ostatné podmienky, požiadavky, obmedzenia a povinnosti podľa zákona o platobnom styku. Zároveň sa na inštitúcie elektronických peňazí, členov ich orgánov a ich akcionárov taktiež vzťahujú požiadavky, podmienky a obmedzenia na zriadenie, podnikanie, organizáciu, riadenie, činnosť a obchodnú dokumentáciu a na nadobúdanie alebo prekročenie majetkových podielov na základnom imaní alebo hlasovacích práv v inštitúciách elektronických peňazí, a to v rovnakom rozsahu a za rovnakých podmienok ako sú takéto požiadavky, podmienky a obmedzenia uzákonené pre banky, členov …

bod 18
Úpravou §24 odseku2 sa spresňuje povinnosť vydavateľov elektronických platobných prostriedkov vykonať nápravu chýb a nedostatkov v zúčtovaní. Vydavateľ zodpovedá za bezchybnosť a včasnosť zúčtovania s tým, že vydavateľ je povinný vykonať nápravu všetkých chýb a nedostatkov a to chýb a nedostatkov pri zúčtovaní operácii súvisiacich s vydaním alebo používaním platobného prostriedku diaľkového prístupu. Nápravou sa rozumie vrátenie neoprávnene zúčtovaných peňažných prostriedkov odčerpaných platobným prostriedkom diaľkového prístupu, napríklad pri zneužití bankovej platobnej karty alebo chybne zúčtovanej sumy prevodu platobným prostriedkom diaľkového prístupu alebo duplicitne zúčtovanej sumy operácie bankovou platobnou kartou. Nápravou sa ďalej rozumie aj nahradenie prípadného úroku z peňažných prostriedkov za obdobie, keď s nimi oprávnený držiteľ nemohol nakladať, ako aj ďalšej preukázanej škody.

bod 19
Ustanovením §24 nového odseku3 sa do samostatného odseku vyčleňuje a spresňuje úprava podmienok, za ktorých oprávnený držiteľ elektronických platobných prostriedkov môže oznámiť vydavateľovi chyby alebo nedostatky v zúčtovaní (prípadne chyby alebo nedostatky súvisiace s používaním platobného prostriedku elektronických peňazí alebo so spätnou výmenou elektronických peňazí), ako aj uplatniť si u vydavateľa nárok na odstránenie oznámených chýb alebo nedostatkov. Oprávnený držiteľ môže oznámiť chyby alebo nedostatky v zúčtovaní alebo chyby a nedostatky, ktoré súvisia napríklad s nesprávne vykonanou dotáciou platobného prostriedku elektronických peňazí v lehotách, ktoré zákonom vymedzuje alebo umožňuje ustanoviť vydavateľom. Podľa písm. a) ide o lehotu 6 mesiacov, ktorá je rovnaká, ako lehota pri reklamovaní tuzemského prevodu (§ 5 ods. 2). V tomto prípade je tuzemský prevod vykonaný na základe predloženého prevodného príkazu na úhradu v elektronickej forme prostredníctvom platobného prostriedku diaľkového prístupu (napríklad bankovej platobnej karty). Podľa písm. b) ide o lehotu uvedenú v podmienkach na vykonávanie cezhraničných prevodov, pričom takýto cezhraničný prevod je vykonaný na základe predloženého …

bodom20 a 21
V §25 odseku2 a §28 sa vykonávajú legislatívnotechnické úpravy vzhľadom na zvýšenie počtu odsekov v §24.

bod 22
Doplnením §30 odseku1 sa precizuje, že počas doby platnosti platobného prostriedku elektronických peňazí je vydavateľ elektronických peňazí povinný na žiadosť oprávneného držiteľa vykonať spätnú výmenu elektronických peňazí za peňažné prostriedky v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom na účet, a to v ich nominálnej hodnote.

bod 23 a 24
V §40 odseku3 a §50 odseku3 sa vykonávajú legislatívnotechnické úpravy vzhľadom na doplnenie nového odseku zvýšenie počtu odsekov a doplnenie nového odseku do §6.

bod 25 a 26
Ustanovenia §40 odseku4 a §50 odseku4 sa dopĺňajú o ďalšie (nové) ustanovenie (písmeno), podľa ktorého osobitné inštitúcie zriadené zákonom, ktoré sa chcú stať účastníkmi platobného systému, musia v písomnej žiadosti o vstup do platobného systému predložiť (popri iných náležitostiach už uvedených v doterajšom znení §40 ods.4 a §50 ods.4) taktiež popis svojho vykonávania platobného styku, prípadne popis svojho zúčtovania a vyrovnania obchodov s investičnými nástrojmi a to v prípade, ak si takéto údaje vyžaduje účasť žiadateľa v platobnom systéme.

bod 27
V §51 ods.2 sa vykonáva spresňujúca legislatívnotechnická úprava tak, aby sa v tomto ustanovení zosúladili použité pojmy s pojmami používanými v prevodnom príkaze na inkaso.

bod 28
Úpravou §61 ods.8 sa navrhuje, aby v konaniach o žiadostiach o udelenie alebo zmenu povolenia na prevádzkovanie platobného systému sa bezúhonnosť preukazovala odpisom z registra trestov, a to bezúhonnosť osôb, ktoré sú navrhnuté za členov štatutárneho orgánu, členov dozornej rady alebo vedúcich zamestnancov priamo podriadených štatutárnemu orgánu žiadateľa o udelenie alebo zmenu povolenia na prevádzkovanie platobného systému.

bod 29
V §62 ods.3, 4 a 5 sa výška pokút, ktoré možno uložiť podľa týchto ustanovení, zlaďuje s výškou pokút upravenou v zákone o bankách a tiež s výškou pokút upravenou v doterajšom (pôvodnom) ustanovení §62 ods.1 písm.e) zákona o platobnom styku

bod 30 a 31
Ustanovenie §66 odseku3 sa spresňuje a dopĺňa tak, aby bolo celkom jednoznačne zrejmé, že celková doba vybavovanie reklamácie (okrem zákonom upravených výnimiek) nemá trvať dlhšia ako 30kalendárnych dní. Zároveň sa doplnením §66 odseku7 ustanovuje, že ak vydavateľ nemôže rozhodnúť o reklamácii súvisiacej s použitím bankovej platobnej karty v zahraničí v lehote 6mesiacov, a to z dôvodu preukázateľného vedenia sporu na príslušnom orgáne v zahraničí (napríklad na rozhodcovskom súde alebo na inom arbitrážnom orgáne), tak vydavateľ je povinný bezodkladne o tejto skutočnosti (o vedení sporu v zahraničí) písomne informovať oprávneného držiteľa a rozhodnúť o reklamácii celkovo najneskôr do 30kalendárnych dní po právoplatnom skončení príslušného sporu. Cieľom tejto úpravy je zamedziť výkladovým problémom, ktoré sa vyskytli v praxi.

bod 32
Vzhľadom na ustanovenia platného zákona č. 244/2002Z.z. o rozhodcovskom konaní sa spresňuje §67 odsek2 zákona o platobnom styku tak, aby bolo celkom jednoznačne zrejmé, že stály rozhodcovský súd povinne zriadený podľa zákona o platobnom styku môže v rozhodcovskom konaní (popri rozhodovaní sporov z platobného styku) rozhodovať aj iné spory ako spory z platobného styku.

bod 33
Ustanovenie §67 odseku4 zákona o platobnom styku sa spresňuje tak, aby bolo celkom jednoznačne zrejmé, kedy vykonávacie inštitúcie a vydavatelia elektronických platobných prostriedkov musia ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že na rozhodovanie ich vzájomných sporov z obchodov v rámci platobného styku bude príslušný stály rozhodcovský súd povinne zriadený podľa zákona o platobnom styku. Cieľom tejto úpravy je zamedziť výkladovým problémom, ktoré sa vyskytli v praxi.

bod 34
Ustanovenie §68 odseku1 sa spresňuje tak, aby bolo celkom jednoznačne zrejmé, že z povinných ročných príspevkov platených vykonávacími inštitúciami a vydavateľmi elektronických platobných prostriedkov na činnosť stáleho rozhodcovského súdu, ktorý je povinne zriadený podľa zákona o platobnom styku, slúžia iba na činnosť tohto stáleho rozhodcovského súdu pri rozhodovaní sporov z platobného styku (teda nie na činnosť tohto stáleho rozhodcovského súdu pri rozhodovaní iných sporov). Táto úprava ustanovenia §67 odseku4 nadväzuje na úpravu ustanovenia §67 odsek2. Zároveň sa ustanovenie §68 odseku1 spresňuje tak, že doterajší odkaz17 sa nahrádza presnejším odkazom62a, pričom v poznámke k tomuto odkazu je príkladmo uvedený Občiansky súdny poriadok a Exekučný poriadok (zákon NR SR č. 233/1995Z.z. v znení neskorších predpisov).

bod 35
Ustanovenie §68 odseku3 sa spresňuje tak, aby na základe návrhu zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa zákona o platobnom styku mohla Národná banka Slovenska rozhodnúť aj tak, že povinný ročný príspevok vykonávacích inštitúcií na činnosť tohto rozhodcovského súdu sa primerane zníži v prípade, ak na prevádzku tohto rozhodcovského súdu postačujú jeho príjmy z predchádzajúcich rokov.

bod 36
Ustanovenie §68 odseku3 sa terminologicky spresňuje vzhľadom na upravenú terminológiu v oblasti účtovníctva, ktorá bola zavedená na základe nového zákona o účtovníctve (zákona č. 431/2002Z.z.).

bod 37
Touto úpravou sa legislatívnotechnicky aktualizuje a spresňuje znenie poznámok pod čiarou k odkazom46, 46a a 47 v zákone o platobnom styku, a to vo väzbe na príslušné ustanovenia zákona o bankách (zákona č.483/2001Z.z.) a zákona o účtovníctve (zákona č.431/2001Z.z.).

bod 38
Ustanovenie §69 odseku1 sa spresňuje v nadväznosti na spresnenie §67 odseku2 zákona o platobnom styku na základe ustanovení platného zákona č. 244/2002Z.z. o rozhodcovskom konaní, keďže stály rozhodcovský súd povinne zriadený podľa zákona o platobnom styku môže v rozhodcovskom konaní (popri rozhodovaní sporov z platobného styku) rozhodovať aj iné spory ako spory z platobného styku.

bod 39
Navrhnutým doplnením §71a a zároveň novou prílohou sa do zákona o platobnom styku dopĺňa zoznam smerníc a odporúčaní Európskej únie a Európskych spoločenstiev, ktoré sú zákonom o platobnom styku a jeho novelou transponované do právneho poriadku Slovenskej republiky. Doplnením tohto odkazu do zákona o platobnom styku sa reaguje na požiadavku Európskej únie, že ak členské štáty Európskej únie prijmú opatrenia (právne normy) na realizáciu smerníc Európskych spoločenstiev/Európskej únie, tak tieto opatrenia (právne normy vrátane zákonov) budú obsahovať odkaz na príslušnú smernicu alebo tieto opatrenia (právne normy vrátane zákonov) bude pri príležitosti ich úradného uverejnenia sprevádzať odkaz na príslušnú smernicu.

bod 40 a 41
Upravované ustanovenia §72 odsekov1 a2 sa terminologicky spresňujú (vecne sa však nemenia), a to predovšetkým v nadväznosti na spresnenie definície klienta v upravovanom §2 ods.7. Zároveň sa v upravovanom §72 odseku1 pôvodná legislatívna skratka nahrádza slovne vhodnejšou legislatívnou skratkou, ktorá sa využije v navrhovanom novom §72a do zákona o platobnom styku.

bod 42
Navrhnutým doplnením §72a do zákona o platobnom styku sa reaguje predovšetkým na nový zákon o ochrane osobných údajov (zákon č.428/2002Z.z.), ktorý okrem iného reguluje aj požiadavky na obsah všetkých zákonov (vrátane zákona o platobnom styku), na základe ktorých je potrebné a možné spracúvať osobné údaje fyzických osôb aj bez súhlasu dotknutých fyzických osôb. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že ustanovenia §3 a §4 písm.a) ag) zákona o ochrane osobných údajov obsahujú mimoriadne široké definície osobných údajov, spracúvania osobných údajov a informačného systému. Z týchto definícií vyplýva, že osobnými údajmi sú jednak osobné identifikačné údaje (meno a priezvisko, rodné číslo, adresa) každej fyzickej osoby (vrátane držiteľov elektronických platobných prostriedkov, majiteľov účtov a iných klientov v oblasti platobného styku, účastníkov rozhodcovského konania o sporoch v oblasti platobného styku a tiež ich zástupcov), ako aj akékoľvek ďalšie údaje týkajúce sa konkrétnej (identifikovateľnej) fyzickej osoby, a to vrátane konkrétnych údajov o platbách a iných obchodoch (službách) v oblasti platobného styku vykonávaných …

bod 43
Ustanovenie §73 sa upravuje a spresňuje tak, že na prvostupňové konanie a rozhodovanie vo veciach zverených Národnej banke Slovenska zákonom o platobnom styku sú príslušné útvary určené organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska, ktorý na základe zákona o Národnej banke Slovenska schvaľuje Banková rada Národnej banky Slovenska ako najvyšší orgán Národnej banky Slovenska. Táto úprava je obdobná ako úpravy v novelizácii zákona o správnom konaní (správnom poriadku).

bod 44
Do § 75 odsek 2 sa dopĺňajú písmena c) až g), ktoré obsahujú splnomocňovacie ustanovenia na vydanie vykonávacích všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré nadväzujú na novelizované alebo nové ustanovenia zákona o platobnom styku.

bod 45
Úprava čl. VII zákona o platobnom styku má upresňujúci legislatívnotechnický charakter.

čl. II
Vzhľadom na rozsah a na význam úprav zákona o platobnom styku podľa predloženého návrhu novely zákona o platobnom styku sa v záujme prehľadnosti tohto zákona navrhuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie úplného znenia zákona o platobnom styku.

čl. III
Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a zároveň vzhľadom na naliehavosť viacerých navrhovaných legislatívnych úprav sa termín nadobudnutia účinnosti predkladaného návrhu novely zákona o platobnom styku navrhuje na 1.január 2004. Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.510/2002Z.z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky dňa 30.septembra2003. Bratislava 30. 9. 2003 Mikuláš D z u r i n d a, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Ivan M i k l o š, v. r. minister financií Slovenskej republiky Marián J u s k o, v. r. guvernér Národnej banky Slovenska