Zákon č. 549/2011 Z. z. Zákon o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je transpozícia Rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 327, 5.12.2008) v platnom znení. (ďalej len „rámcové rozhodnutie“). Účelom tohto rámcového rozhodnutia je vytvoriť pravidlá, podľa ktorých členský štát s cieľom uľahčenia sociálnej nápravy odsúdenej osoby uzná rozsudok a vykoná trest odňatia slobody. Na účely dosiahnutia týchto cieľov toto rámcové rozhodnutie ustanovuje pravidlá, podľa ktorých iný členský štát než členský štát, v ktorom bola dotknutá osoba odsúdená, uznáva a vykonáva rozsudky na svojom území. Tento cieľ rámcového rozhodnutia je určujúci aj pre obsah návrhu zákona.
Navrhovaná právna úprava vychádza z obdobných zákonov schválených Národnou radou Slovenskej republiky, a to zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze a zákona č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súčasne platí, že aj v tomto prípade ide vo vzťahu k všeobecnej procesnej úprave (Trestný poriadok) o špeciálnu právnu úpravu, a teda aplikácia tohto zákona predpokladá subsidiárne použitie Trestného poriadku.
Návrh zákona sa týka trestných sankcií (tresty, ochranné opatrenia), ktoré sú spojené s odňatím slobody - trestu odňatia slobody a ochranných opatrení spojených s odňatím slobody, ktorými sú detencia a ochranné liečenie ústavnou formou.
Návrh zákona vo všeobecnosti upravuje postup justičných orgánov Slovenskej republiky pri uznávaní a výkone cudzích rozhodnutí o trestnej sankcii (vykonávajúci štát) a podmienky za akých môže súd Slovenskej republiky odovzdať svoje rozhodnutie o trestnej sankcii do iného členského štátu na účely jeho uznania a výkonu (štát pôvodu). Jedným zo základných cieľov rámcového rozhodnutia je uľahčenie justičnej spolupráce, preto návrh zákona zakotvuje priamy styk justičných orgánov členských štátov, t.j. súdov (bez ingerencie ústredných orgánov), rovnako zohľadňuje aj požiadavky na obmedzenie množstva úradne prekladaných dokumentov, ako aj čo najširšie možnosti komunikácie justičných orgánov (elektronicky, listinne).
Okrem obojstrannej trestnosti skutku ako základnej a všeobecnej podmienky uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia v Slovenskej republike, je podľa návrh zákona ďalšou podmienkou jeho uznania a výkonu skutočnosť, že odsúdený má štátne občianstvo Slovenskej republiky a obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. V osobitných prípadoch možno na základe žiadosti justičného orgánu členského štátu prevziať výkon rozhodnutia aj bez splnenia uvedených podmienok pri splnení všeobecnej podmienky, že takýto postup je vhodný a účelný z hľadiska nápravy odsúdeného. Výkon rozhodnutia sa na území Slovenskej republiky bude vždy riadiť právnym poriadkom Slovenskej republiky.
V čl. II sa navrhuje novelizácia zákona 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov v súvislosti s rozšírením aplikácie zákona popri predbežnej a vydávacej väzby aj na väzbu na zabezpečenie výkonu cudzieho rozhodnutia v zmysle § 14 návrhu zákona (čl. I).
Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právnom Európskej únie.
Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiál nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Nakoľko ide o prebratie právne záväzného aktu Európskej únie, v súlade s čl. 12 ods. 3 sa predbežné pripomienkové konanie nevykonalo.
Doložka zlučiteľnosti
návrhu zákona s právom Európskej únie
Predkladateľ návrhu zákona: vláda Slovenskej republiky
Názov návrhu zákona: návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov
Problematika návrhu zákona:
je upravená v práve Európskej únie:
v primárnom
kapitola 4 a kapitola 5 Hlavy V tretej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
v sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)
legislatívne akty
nelegislatívne akty
sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)
Rámcové rozhodnutie Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 327, 5.12.2008) v znení rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú. v. EÚ L 081, 27.3.2009).
nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
5. decembra 2011
lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
neurčená
informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 aţ 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
bezpredmetné
informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
bezpredmetné
Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:
Úplný
Gestor (spolupracujúce rezorty):
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Doložka
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK:
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
V súlade čl. 12 ods. 3 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky sa predbežné pripomienkové konanie nevykonávalo.
Prípadné výdavky vyplývajúce z návrhu budú zabezpečené v rámci schválených limitov dotknutých kapitol na príslušný rozpočtový rok.
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov

čl. I
(návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii)

čl. I § 1 §
V odseku 1 sa vymedzuje predmet zákona, ktorým je úprava postupu orgánov Slovenskej republiky pri odovzdaní rozhodnutia o trestnej sankcii spojenej s odňatím slobody na jeho uznanie a výkon do iného členského štátu Európskej únie za účelom uľahčenia sociálnej nápravy odsúdeného a uznávaní a výkone takého rozhodnutia vydaného súdom iného členského štátu v trestnom konaní. V odseku 2 sa obmedzuje použitie zákona len vo vzťahu k tým členským štátom, ktoré prevzali do svojho právneho poriadku predmetné rámcové rozhodnutie v zmysle notifikácií členských štátov oznámených Radou Európskej únie v zmysle čl. 29 ods. 2 rámcového rozhodnutia.

čl. I § 2 §
V súlade s čl. 26 rámcového rozhodnutia sa vymedzuje vzťah zákona k medzinárodným zmluvám upravujúcim odovzdanie odsúdených osôb. Zákon nahrádza použitie označených medzinárodných zmlúv alebo ich príslušných častí vo vzájomnom vzťahu k členským štátom, ktoré prevzali do svojho právneho poriadku predmetné rámcové rozhodnutie. Ide o obdobný postup ako v prípade konania o európskom zatýkacom rozkaze, kedy rámcové rozhodnutie nahrádza použitie označených medzinárodných zmlúv vo vzájomnom vzťahu medzi členskými štátmi Európskej únie.

čl. I § 3 §
Vymedzujú sa základné pojmy, ktoré sa v zákone používajú v súlade s ustanoveniami rámcového rozhodnutia: rozhodnutie, trestná sankcia spojená s odňatím slobody, štát pôvodu, vykonávajúci štát, justičný orgán štátu pôvodu, vykonávajúci justičný orgán a obvyklý pobyt. Rozhodnutím je potrebné účely tohto zákona rozumieť odsudzujúce rozhodnutie pre trestný čin, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody a iné právoplatné rozhodnutie vydané súdom štátu pôvodu v trestnom konaní, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody. Týmito inými rozhodnutiami sú rozhodnutia, ktorými bolo rozhodnuté o výkone podmienečne odloženého trestu odňatia slobody, o výkone náhradného trestu odňatia slobody za nevykonaný trest domáceho väzenia, nevykonaný trest povinnej práce alebo nevykonaný peňažný trest. Trestnou sankciou spojenou s odňatím slobody je potrebné na účely tohto zákona rozumieť trest odňatia slobody, detenciu a ochrannú liečbu ústavnou formou. Definície pojmov „štát pôvodu“, „vykonávajúci štát“, „justičný orgán štátu pôvodu“ a „vykonávajúci justičný orgán“ sú pojmy právnym poriadkom zaužívané. Obvyklým pobytom je potrebné rozumieť trvalý pobyt alebo …

čl. I § 4 §
Ustanovuje sa rozsah pôsobnosti zákona, v zmysle ktorého rozhodnutie možno uznať a vykonať v Slovenskej republike len, ak je splnená podmienka obojstrannej trestnosti, teda ak skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané je trestným činom podľa právneho poriadku štátu pôvodu a súčasne aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Toto platí, ak odsek 2 až 3 neustanovia inak. V zmysle tohto postupu, ktorý je známy z fungovania európskeho zatýkacieho rozkazu (zákon č.154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze), príkazu na zaistenie majetku (zákon č. 650/2005 Z. z. vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov), alebo peňažných sankcií (zákon č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov) u vybraných kategórii trestných činov súd …

čl. I § 5 §
Ustanovuje sa, že pri overovaní skutočností podľa § 4 sa vychádza z údajov uvedených v osvedčení o vydaní rozhodnutia a v prípade potreby z dodatočných informácií poskytnutých justičným orgánom štátom pôvodu na základe žiadosti súdu, ktorý má rozhodnúť o uznaní a výkone, prípadne z jeho vlastného šetrenia. Ustanovenie reaguje na skutočnosť, že v zmysle rámcového rozhodnutia sa preklad samotného rozhodnutia spravidla nevyžaduje; preklad sa vyžaduje len vo vzťahu k osvedčeniu, ktoré ak je riadne vyplnené justičným orgánom štátu pôvodu, má obsahovať všetky relevantné informácie pre vykonávajúci štát potrebné k jeho uznaniu a výkonu v zmysle rámcového rozhodnutia. Uvedené súčasne nebráni tomu, aby si súd v prípade potreby zabezpečil na vlastné náklady preklad cudzieho rozhodnutia. Tento postup však možno vzhľadom k filozofii rámcového rozhodnutia, ktorá mala zjednodušiť a urýchliť proces uznávania cudzích rozhodnutí, očakávať len v ojedinelých a výnimočných prípadoch.

čl. I § 6 §
Ustanovuje sa postup pre odovzdanie výkonu rozhodnutia o trestnej sankcii vydaného slovenským súdom do iného členského štátu. Súd tak vykoná predovšetkým z dôvodu vhodnosti a účelnosti takéhoto postupu pokiaľ ide o zaistenie úspešného začlenenia odsúdeného do spoločnosti alebo o zaistenie úspešnosti jeho liečby s ohľadom na skutočnosť, že možnosti nápravy odsúdeného, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky sú vo výkone trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s obmedzením osobnej slobody na území Slovenskej republiky obmedzené. Uvedené platí najmä s ohľadom na jazykovú bariéru, spoločenské rozdiely a tým spôsobenú izoláciu odsúdeného. Na rozdiel od právnej úpravy v zákone č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa upúšťa od procesného postupu, kedy súd zasiela rozhodnutie na uznanie a výkon do iného členského štátu prostredníctvom ústredného orgánu, ktorým je ministerstvo spravodlivosti; navrhuje sa, aby rozhodnutia s osvedčeniami zasielali inému členskému štátu priamo súdy. Uvedené riešenie podporuje aj …

čl. I § 7 §
Stanovuje sa postup súdu pred odovzdaním výkonu rozhodnutia do iného členského štátu. V rámci tohto postupu súd zabezpečí súhlas odsúdeného s odovzdaním rozhodnutia, ak sa pre odovzdanie rozhodnutia súhlas vyžaduje, a to vypočutím po poučení odsúdeného o dôsledkoch takéhoto postupu. Súčasne sa stanovuje, že udelený súhlas nie je možné vziať späť. S ohľadom na vymedzenie prípadov v § 6 ods. 3, v ktorých sa súhlas odsúdeného nevyžaduje, možno konštatovať, že súhlas odsúdeného pre odovzdanie výkonu rozhodnutia bude potrebný len v ojedinelých prípadoch – ak odsúdený nebude mať obvyklý pobyt v danom členskom štáte, ktorého je občanom a nebude mu popri treste odňatia slobody súčasne uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky po ukončení výkonu trestu odňatia slobody. V odseku 2 sa upravuje postup súdu v prípadoch, v ktorých sa nevyžaduje súhlas odsúdeného s odovzdaním výkonu rozhodnutia. V týchto prípadoch súd zistí stanovisko odsúdeného, ak ide o odsúdeného, ktorý sa nachádza na území Slovenskej republiky. Je možné očakávať, že stanovisko odsúdeného …

čl. I § 8 §
Stanovujú sa postup súdu pre odovzdanie výkonu rozhodnutia do iného členského štátu. Súd za týmto účelom zasiela príslušnému vykonávajúcemu justičnému orgánu rovnopis rozhodnutia, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody a riadne vyplnené osvedčenie, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1 zákona; uvedené písomnosti súd súčasne zasiela ministerstvu za účelom plnenia úloh ministerstva v súvislosti s hodnotením implementácie a vykonávania rámcového rozhodnutia. Súd súčasne zasiela vyhlásenie odsúdeného o súhlase, ak sa súhlas vyžaduje, v ostatných prípadoch, ak sa odsúdený nachádza na území Slovenskej republiky, zasiela stanovisko odsúdeného. V odseku 2 sa stanovuje, že súd po odovzdaní výkonu rozhodnutia (zaslaní rozhodnutia s osvedčením) doručí odsúdenému oznámenie o odovzdaní výkonu rozhodnutia, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2. Ak sa odsúdený nenachádza na území Slovenskej republiky, oznámenie zasiela súd spolu s rozhodnutím a osvedčením vykonávajúcemu štátu. V odseku 3 sa umožňuje súdu požiadať vykonávajúci justičný orgán o oznámenie podmienok pre úpravu a dĺžku trestu podľa právneho poriadku vykonávajúceho …

čl. I § 9 §
Stanovujú sa podmienky pre späťvzatie osvedčenia. Právna úprava späťvzatia odovzdania výkonu rozhodnutia umožňuje súdu reagovať na prípadné excesy, ktoré môžu nastať v procese uznania rozhodnutia v inom členskom štáte, kedy iný členský štát môže v súlade rámcovým rozhodnutím upraviť trestnú sankciu tak, že táto nebude plniť pôvodne zamýšľaný účel, resp. pri jej premene nedodrží podmienku proporcionality a pod. Súd tak môže vykonať aj v prípade, ak vykonávajúci justičný orgán oznámi súdu, že rozhodnutie uzná a vykoná len čiastočne a nedôjde k dohode o takomto postupe alebo v prípade, ak vykonávajúci justičný orgán po doručení rozhodnutia s osvedčením oznámi, že prevzatie výkonu rozhodnutia nepovažuje za účelné a vhodné pokiaľ ide o zaistenie úspešného začlenenia odsúdeného do spoločnosti alebo o zaistenie úspešnosti jeho liečby. V odseku 2 sa stanovuje, že späťvzatie osvedčenia musí súd odôvodniť. V odseku 3 sa upravuje informačná povinnosť súdu voči ministerstvu.

čl. I § 10 §
Upravujú sa dôsledky odovzdania rozhodnutia o trestnej sankcii spojenej s odňatím slobody do iného členského štátu na jeho výkon v Slovenskej republike, pričom sa ustanovuje, že jeho výkon nie je možné nariadiť alebo v ňom pokračovať. Odsekoch 2 a 3 sa v súlade s rámcovým rozhodnutím ustanovuje, v ktorých prípadoch a v akom rozsahu možno vo výkone odovzdaného rozhodnutia na území Slovenskej republiky pokračovať. Súčasne sa stanovuje, že doba strávená vo väzbe alebo vo výkone trestnej sankcie vo vykonávajúcom štáte sa započítava do trestu.

čl. I § 11 §
V súlade s rámcovým rozhodnutím sa upravuje povinnosť súdu informovať vykonávajúci justičný orgán o vybraných skutočnostiach v dôsledku ktorých sa rozhodnutie stáva na území Slovenskej republiky v plnom alebo v čiastočnom rozsahu nevykonateľným. Súčasne sa upravuje informačná povinnosť súdu voči ministerstvu. V odseku 2 sa ustanovuje povinnosť súdu poskytnúť dodatočné informácie potrebné na účely uznania a výkonu rozhodnutia vo vykonávajúcom štáte na žiadosť vykonávajúceho justičného orgánu. Pôjde napríklad o informácie týkajúce dôvodov odmietnutia, u ktorých je vykonávajúci orgán v zmysle rámcového rozhodnutia povinný pred odmietnutím uznania a výkonu rozhodnutia konzultovať vec s orgánom štátu pôvodu, resp. akýchkoľvek iných informácií, ktoré vykonávajúci justičný orgán môže považovať za nevyhnutné pre svoje rozhodnutie.

čl. I § 12 §
Na rozdiel od právnej úpravy v zákone č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa upúšťa od procesného postupu, kedy rozhodnutie iného členského štátu prijíma ministerstvo spravodlivosti sa navrhuje, aby tieto rozhodnutia prijímali priamo súdy. Uvedené riešenie podporuje aj znenie rámcového rozhodnutia, ktoré na rozdiel od rámcového rozhodnutia rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (Ú. v. EÚ L 76, 22. 3. 2005) neumožňuje určiť ako kontaktný bod ústredný orgán. Vecne príslušným na konanie o uznaní a výkone rozhodnutia bude krajský súd, pričom jeho miestna príslušnosť sa bude odvíjať od obvyklého pobytu odsúdeného, resp. od miesta výkonu trestu odňatia slobody. V iných prípadoch, teda ak obvinený nebude mať obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, resp. ak nebude vo výkone trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky, navrhuje sa príslušnosť Krajského súdu v Bratislave. Právomoc krajských súdov sa bude …

čl. I § 13 §
Stanovuje sa postup pre rozhodnutie príslušného súdu o žiadosti príslušného orgánu členského štátu s prevzatím výkonu rozhodnutia do Slovenskej republiky pre prípady, na ktoré sa v zmysle rámcového rozhodnutia vyžaduje súhlas vykonávajúceho justičného orgánu. Pri rozhodovaní súd zváži predovšetkým, či prevzatie výkonu rozhodnutia do Slovenskej republiky osoby ktorá nie je občanom Slovenskej republiky je vhodné a účelné z hľadiska zabezpečenia nápravy odsúdeného s prihliadnutím na preukázateľné rodinné, sociálne alebo pracovné väzby odsúdeného na území Slovenskej republiky, ktoré môžu prispieť k uľahčeniu jeho nápravy počas výkonu trestu na území Slovenskej republiky. Súčasne sa stanovuje, že súd si pred prijatím rozhodnutia o žiadosti vyžiada stanovisko ministerstva.

čl. I § 14 §
V súlade s rámcovým rozhodnutím sa upravuje možnosť súdu rozhodnúť o vzatí odsúdeného do väzby kedykoľvek po doručení rozhodnutia s osvedčením až do nariadenia výkonu uznaného rozhodnutia. Ide o obdobný postup ako predpokladá § 520 Trestného poriadku v súvislosti s výkonom cudzích rozhodnutí podľa Trestného poriadku. V súlade s rámcovým rozhodnutím sa špecificky upravuje možnosť súdu rozhodnúť o vzatí osoby do väzby aj pred doručením rozhodnutia s osvedčením a to na základe žiadosti justičného orgánu štátu pôvodu (odsek 2). Tejto žiadosti je možné vyhovieť len v prípade, ak na základe informácii obsiahnutých v žiadosti je možné dôvodne predpokladať, že sú splnené podmienky na prevzatie výkonu rozhodnutia do Slovenskej republiky podľa § 4 ods.1. Ak existuje pochybnosť o naplnení týchto podmienok, súd by mal v tomto štádiu konania žiadosti nevyhovieť a posúdiť ju opätovne až po doručení rozhodnutia s osvedčením. Súčasne sa upravuje povinnosť súdu informovať justičný orgán štátu pôvodu o svojom rozhodnutí a o lehote na doručenie rozhodnutia s osvedčením. …

čl. I § 15 §
Ustanovuje sa postup pre rozhodnutie súdu o uznaní a výkone rozhodnutia o trestnej sankcii. Krajský súd bude rozhodovať rozsudkom po písomnom vyjadrení prokurátora na neverejnom zasadnutí v lehote určenej rámcovým rozhodnutím, t. j. do 90 dní od doručenia rozhodnutia s osvedčením. Do tejto lehoty sa nezapočítava doba, počas ktorej súd zabezpečuje dodatočné informácie od justičného orgánu štátu pôvodu na základe svojej žiadosti. V odseku 3 sa stanovuje informačná povinnosť súdu v prípade nedodržania stanovenej lehoty pre prijatie rozhodnutia o uznaní a výkone. Rozsudok sa bude doručovať odsúdenému, prokurátorovi a obhajcovi, ak bol zvolený. Voči rozsudku bude prípustné odvolanie pre niektorý z dôvodov odmietnutia podľa § 16; odvolaním nie je možné napadnúť dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané v inom členskom štáte, nakoľko na preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte sú príslušné výlučne orgány tohto členského štátu. Odvolanie má odkladný účinok.

čl. I § 16 §
V súlade s rámcovým rozhodnutím sa definujú dôvody odmietnutia uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia. Dôvody podľa odseku 1 sú dôvodmi obligatórneho odmietnutia uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia. Dôvod podľa odseku 2 má fakultatívnu povahu. Súčasne sa v odseku 3 upravuje v súlade s rámcovým rozhodnutím konzultačná povinnosť pred odmietnutím uznania a výkonu rozhodnutia.

čl. I § 17 §
Upravuje sa, že ak nie je dôvod pre odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia podľa § 16, súd rozhodne o uznaní takého rozhodnutia a súčasne rozhodne, že sa rozhodnutie vykoná. Vo všeobecnosti bude platiť pravidlo, podľa ktorého súd má ponechať uloženú sankciu v nezmenenej výmere – výnimky upravujú odseky 2 a 3. V odseku 2 sa ustanovuje postup súdu v prípade, ak cudzie rozhodnutie ukladá trestnú sankciu, ktorú právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje. V tomto prípade sa uplatní postup, podľa ktorého súdu uloží trestnú sankciu, ktorú by mohol uložiť, ak by o trestnom čine rozhodoval slovenský súd, pričom dôležitým momentom právnej úpravy je požiadavka na to, aby takto uložená sankcia nezhoršila postavenie odsúdeného a v čo najvyššej miere zodpovedala pôvodne uloženej sankcii. V odseku 3 sa ustanovuje postup súdu pre prípad, že cudzie rozhodnutie síce ukladá druhovo rovnakú sankciu, ale vo výmere, ktorú neumožňuje právny poriadok Slovenskej republiky. V tomto prípade sa uložená sankcia primerane upraví tak, aby zodpovedala zákonným podmienkam …

čl. I § 18 §
Navrhovaný § 18 predstavuje vyjadrenie požiadavky vyplývajúcej z rámcového rozhodnutia, aby sa výkon rozhodnutia a všetky s ním spojené dodatočné, či následné opatrenia orgánov vykonávajúceho štátu boli vykonávané podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu; v tomto prípade podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. To znamená, že slovenské súdy sú oprávnené rozhodnúť o všetkých následných rozhodnutiach v súvislosti s výkonom trestu vrátane podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. V odseku 2 sa určujú pravidlá pre zápočet väzby a výkonu trestu v štáte pôvodu a doby prevozu odsúdeného do Slovenskej republiky. V odseku 3 sa upravujú prípady, kedy súd uznané rozhodnutie nevykoná.

čl. I § 19 §
Upravujú sa dôsledky a postupy pri späťvzatí rozhodnutia a osvedčenia zo strany justičného orgánu štátu pôvodu. V súlade s rámcovým rozhodnutím sa upravuje, že späťvzatie rozhodnutia s osvedčením je možné akceptovať do momentu začiatku výkonu trestu na základe uznaného rozhodnutia.

čl. I § 20 §
V súlade s rámcovým rozhodnutím sa ustanovuje informačná povinnosť súdu, ktorý uznal a vykonal rozhodnutie), vo vzťahu k justičnému orgánu štátu pôvodu a ministerstvu.

čl. I § 21 §
V súlade s rámcovým rozhodnutím sa vymedzuje použitie zásady špeciality a okolností, za ktorých sa táto zásada neuplatní (viď Tabuľka zhody).V odseku 3 sa stanovuje postup pre vyhlásenie osoby k vzdaniu sa uplatnenia zásady špeciality podľa odseku 2 písm. f), pre konanie o žiadosti iného členského štátu, ktorému bola odovzdaná osoba zo Slovenskej republiky na základe tohto zákona, so stíhaním alebo výkonom trestu odňatia slobody pre iný trestný čin spáchaným pred odovzdaním osoby, než ktorý bol predmetom odovzdaného rozhodnutia odkazom primerané použitie ustanovení osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze, konkrétne § 31 až 35 označeného zákona.

čl. I § 22 §
Ustanovuje sa spôsob styku justičných orgánov štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu, ktorý je v zásade priamy. Na účely zistenia príslušných justičných orgánov v iných členských štátoch bude môcť súd využiť Európsku justičnú sieť, resp. súčinnosť ministerstva spravodlivosti podľa § 28. V odseku 2 sa ustanovujú postupy a ostatné kritéria pre zasielanie a prijímanie osvedčení a rozhodnutí.

čl. I § 23 §
Upravuje sa jazykový režim vo vzťahu k osvedčeniam a žiadosti o vzatie odsúdeného do väzby podľa § 7 ods. 5. Vyhlásenia členských štátov vo vzťahu k jazykovému režimu osvedčení sú súčasťou notifikácií členských štátov oznámených Radou Európskej únie. V odseku 2 sa ustanovuje jazykový režim pre osvedčenia adresované slovenským orgánom na účely uznania a výkonu rozhodnutia. V odseku 3 sa upravuje osobitný jazykový režim vo vzťahu k tým členským štátom, u ktorých je použitie jazykov pri vzájomnom styku orgánov v konaní podľa tohto zákona upravené na základe vzájomnosti vyhlásenej ministerstvom v Zbierke zákonov. Ide o obdobný postup ako predpokladá § 2 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze, resp. § 17 ods. 3 zákona č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V odseku 4 sa v súlade s čl. 23 rámcového rozhodnutia stanovuje, že preklad samotného rozhodnutia sa spravidla nevyžaduje. Výnimku …

čl. I § 24 §
Upravuje sa postup a lehoty pre odovzdanie odsúdeného orgánom vykonávajúceho štátu. Navrhuje sa, aby podrobnosti odovzdania odsúdeného dojednávala a realizovala za Slovenskú republiku Národná ústredňa Interpol. V odseku 2 sa zhodne s úpravou odovzdania vyžiadanej osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze upravujú okolnosti, za ktorých sa odovzdanie odsúdeného nevykoná a súčasne sa stanovuje lehota pre realizáciu odovzdania po odpadnutí dôvodov podľa odseku 2.

čl. I § 25 §
Upravuje sa postup na podanie žiadosti o prevoz, náležitosti žiadosti o prevoz (odsek 1 až 3). V odseku 4 sa upravuje príslušnosť pre prijatie žiadosti o prevoz z cudziny. Súčasne sa upravuje právomoc ministra spravodlivosti rozhodovať o žiadostiach o prevoze územím Slovenskej republiky a podmienky obmedzenia osobnej slobody osoby počas prevozu územím Slovenskej republiky. Ustanovenie odseku 5 reaguje na špecifické situácie leteckého prevozu. Ak sa nepredpokladá medzipristátie v členskom štáte, nie je potrebné žiadať o prevoz. Ak došlo k neplánovanému pristátiu na území členského štátu, upravuje sa povinnosť doručiť v stanovenej lehote žiadosť príslušným orgánom členského štátu. Odsek 6 upravuje postup ak dôjde k neplánovanému pristátiu na území Slovenskej republiky.

čl. I § 26 §
V súlade s rámcovým rozhodnutím sa ustanovuje sa, že náklady ktoré vznikli slovenskému orgánu v konaní podľa tohto zákona znáša štát a uhradí orgán, ktorému vznikli.

čl. I § 27 §
V súlade s rámcovým rozhodnutím sa ustanovuje, že na preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia o trestnej sankcii je oprávnený len príslušný orgán štátu pôvodu. V súlade s rámcovým rozhodnutím sa stanovuje, že Slovenská republika ako štát pôvodu znáša aj náklady spojené s odovzdaním osoby na územie vykonávajúceho štátu.

čl. I § 28 §
Upravuje sa povinnosť ministerstva spravodlivosti poskytovať na žiadosť slovenských súdov alebo justičných orgánov iného členského štátu súčinnosť v postupe podľa tohto zákona. Súčinnosť ministerstva sa predpokladá najmä v prípadoch zistenia náležitosti osvedčení vo vzťahu k jednotlivým členským štátom Európskej únie vrátane aplikovateľného jazykového režimu.

čl. I § 29 §
Upravuje sa vzťah novej právnej úpravy a všeobecného procesného predpisu, t.j. Trestného poriadku, ktorý sa bude používať podporne na riešenie otázok súvisiacich s konaním o uznávaní a výkone rozhodnutí. Uvedené platí najmä pre prijímanie, či vydávanie rozhodnutí po uznaní a nariadení výkonu.

čl. I § 30 §
Zavádza sa odkaz na transpozičnú prílohu; ide o prílohu č. 3.

čl. I § 31 §
V záujme predchádzania prípadným výkladovým nezrovnalostiam navrhované prechodné ustanovenie rieši prípadnú kolíziu medzi novou právnou úpravou a doterajšou právnou úpravou (všeobecné ustanovenia v Trestnom poriadku), a to tak, že konania o uznaní a výkone rozhodnutí, ktoré začali predo dňom účinnosti zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Čl. II (zmena a doplnenie zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení zákona č. 127/2008 Z. z. a zákona č. 498/2008 Z. z.) V čl. II sa navrhuje novelizácia zákona 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov v súvislosti s rozšírením aplikácie zákona popri predbežnej a vydávacej väzby aj na väzbu na zabezpečenie výkonu cudzieho rozhodnutia v zmysle § 14 návrhu zákona (čl. I). Čl. III Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona.

čl. I prílohe č. 1
V súlade s požiadavkou vyplývajúcou z rámcového rozhodnutia sa do zákona zavádza vzor osvedčenia, ktoré sa bude v súlade s § 8 zasielať spolu s rozhodnutím, ktorého uznanie a výkon sa má realizovať v inom členskom štáte. Nakoľko ide o vzor, nie je vylúčené použitie aj vzhľadovo odlišného formulára, ktorý však musí spĺňať obsahové náležitosti ustanovené týmto zákonom. Vzor osvedčenia súčasne zohľadňuje aj zmeny vykonané rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú. v. EÚ L 081, 27.3.2009).

čl. I prílohe č. 2
V súlade s požiadavkou vyplývajúcou z rámcového rozhodnutia sa do zákona zavádza vzor oznámenia o odovzdaní výkonu rozhodnutia, ktoré sa bude v súlade s § 8 zasielať odsúdenému, ak sa odsúdený nachádza na území štátu pôvodu, alebo v iných prípadoch vykonávajúcemu štátu spolu s rozhodnutím a osvedčením za účelom vyrozumenia odsúdeného s odovzdaním výkonu rozhodnutia do iného členského štátu.

čl. I prílohe č. 3
V transpozičnej prílohe sa uvádza zoznam preberaných právnych aktov Európskej únie. V tomto prípade ide Rámcové rozhodnutie Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 327, 5.12.2008) v znení rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 (Ú. v. EÚ L 081, 27.3.2009). V Bratislave, 14. septembra 2011 Iveta Radičová v.r. predsedníčka vlády Slovenskej republiky Lucia Žitňanská v.r. ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky

čl. II
(návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov)

čl. II bod 1 §
V súvislosti so zmenami zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze (čl. I bod 10 a 12) sa navrhuje úprava príslušnosti súdu v prípadoch, ak konanie o uznaní a výkone rozhodnutia začne na základe konania o európskom zatýkacom rozkaze. Uvedená zmena je potrebná z dôvodu inej úpravy príslušnosti súdov pre tieto konania v oboch zákonoch.

čl. II bod 2 §
Navrhuje sa úprava započítania väzby podľa zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze na účely výkonu uznaného rozhodnutia. Čl. III Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona. V Bratislave, 11. júla 2012 Robert Fico, v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Tomáš Borec, v.r. minister spravodlivosti Slovenskej republiky

čl. IV
(zákon č. 549/2011 Z. z.)

čl. IV bod 1 §
Navrhuje sa vypustenie definície pojmu „obvyklý pobyt“, ktorý bol doposiaľ v zmysle § 3 písm. g) definovaný ako trvalý pobyt alebo prechodný pobyt. Takáto definícia je nevhodná, z dôvodov, ktoré bližšie uvádzame pri odôvodnení k čl. III. Ako už vyššie uvádzame, súd v každom prípade zohľadňuje aj účel príslušného právneho nástroja Európskej únie, ktorý je vnútroštátnym právnym predpisom transponovaný do právneho poriadku Slovenskej republiky. V tejto súvislosti, v prípade aplikácie ustanovení zákona č. 549/2011 Z. z., tak príslušný orgán pri určovaní obvyklého pobytu berie do úvahy tie kritériá, ktoré sú relevantné pre naplnenie cieľa rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii, ktorým je uľahčenie sociálnej nápravy odsúdenej osoby. To znamená, že v tomto prípade zohľadní najmä rodinné, pracovné a sociálne väzby odsúdenej osoby, t. j. miesto ťažiska jeho života. Uvedené …

čl. IV bod 2 a 3 §
V nadväznosti na navrhovanú zmenu § 3 písm. g) sa navrhuje úprava kritérií pre uznanie a výkon rozhodnutia (v tomto prípade ide konkrétne o právoplatné odsudzujúce rozhodnutie pre trestný čin alebo iné právoplatné rozhodnutie vydané súdom štátu pôvodu v trestnom konaní, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody) podľa § 4 ods. 1 písm. a) a kritérií pre odovzdanie výkonu rozhodnutia podľa § 6 ods. 1 písm. a). Doposiaľ boli v citovaných ustanoveniach kritériá upravené alternatívnym spôsobom tak, že dotknutá osoba je štátnym občanom Slovenskej republiky a musela spĺňať podmienku obvyklého pobytu (keďže za tento sa považoval trvalý alebo prechodný pobyt) alebo musela mať na území dotknutého štátu preukázateľné rodinné, sociálne alebo pracovné väzby, ktoré môžu prispieť k uľahčeniu jeho nápravy počas výkonu trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody na území Slovenskej republiky. Takéto nastavenie kritérií nie je vhodné, keďže aj s ohľadom na cieľ rámcového rozhodnutia 2008/909/SVV, ktorým je uľahčenie sociálnej nápravy odsúdenej osoby – táto osoba …

čl. IV bod 4 a 5 §
Navrhuje sa, aby miestna príslušnosť krajských súdov ako vykonávajúcich justičných orgánov v prípade konania o uznaní a výkone rozhodnutia, bola determinovaná na základe kritéria trvalého pobytu, prípadne posledného trvalého pobytu resp. miesta, kde odsúdený vykonáva trest odňatia slobody. Pojem „obvyklý pobyt“ slúži predovšetkým na skúmanie podmienok na odovzdanie výkonu rozhodnutia alebo na prevzatie výkonu rozhodnutia, nie nevyhnutne na účel určovania miestnej príslušnosti slovenských orgánov ako vykonávajúcich justičných orgánov. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky má dlhodobo ustálenú súdnu prax, že pre určenie príslušnosti na rozhodnutie je rozhodujúcou skutočnosťou, kde je odsúdený prihlásený k trvalému pobytu, pričom jeho skutočný pobyt a úmysel sa tu trvalo zdržiavať je na tento účel irelevantný (napríklad rozhodnutia vo veciach sp. zn. 6Ndt 6/2014 z 22. mája 2014, 2Ndt 16/2016 zo 16. augusta 2016, 7Ndc 5/2017 zo 7. júna 2017, 6Nds 9/2017 z 23. novembra 2017, 5Ndt 19/2018 z 25. júna 2018). Taktiež treba brať do úvahy skutočnosť, že ak by bola aj miesta príslušnosť slovenského súdu …

čl. IV bod 6 §
V zmysle čl. 6 ods. 4 rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii: „Príslušný orgán štátu pôvodu oznámi odsúdenej osobe v jazyku, ktorému rozumie, že rozhodol o zaslaní rozsudku spolu s osvedčením prostredníctvom štandardného tlačiva oznámenia uvedeného v prílohe II. Ak sa odsúdená osoba nachádza vo vykonávajúcom štáte v čase tohto rozhodnutia, uvedené tlačivo sa zašle vykonávajúcemu štátu, ktorý zodpovedajúcim spôsobom o tom informuje túto osobu.“. S ohľadom na poznatky vyplývajúce z aplikačnej praxe sa v § 12 ods. 2 upravuje presný postup slovenského súdu, v prípade, ak o odoslaní osvedčenia zo štátu pôvodu do Slovenskej republiky ako štátu výkonu, štát pôvodu neinformuje dotknutú osobu, pretože sa v čase vydania rozhodnutia o odovzdaní výkonu rozhodnutia nenachádzala na území štátu pôvodu, slovenský súd je povinný bezodkladne informovať dotknutú osobu o tejto …

čl. IV bod 7 §
V nadväznosti na navrhovanú zmenu právnej úpravy, ktorá sa týka určitých procesných otázok je nevyhnutné, aby bolo doplnené prechodné ustanovenie, ktoré upravuje vzťah novej právnej úpravy k doterajšej právnej úprave. V zmysle navrhovaného prechodného ustanovenia sa konania, ktoré boli začaté pred navrhovanou účinnosťou návrhu zákona (t. j. 1. január 2020), dokončia podľa predchádzajúcej právnej úpravy – t. j. právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2019.