zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní

Bývanie je jednou zo základných ľudských potrieb, ktorá by mala byť uspokojovaná na úrovni zodpovedajúcej celkovému stupňu sociálno-ekonomického rozvoja spoločnosti. V súlade s vládou schválenou Koncepciou štátnej bytovej politiky sa v podmienkach trhovej ekonomiky zodpovednosť za obstaranie vlastného bývania prenáša na občana. Predpokladom fungovania tohto princípu však je, aby štát a obec vytvorili občanom vhodné podmienky na zabezpečenie bývania.
Riešenie takých problémov ako je prístupnosť k primeranému bývaniu, cenová dostupnosť bývania a kvalita bývania, nie je možné zabezpečiť bez intervencií štátu a iných verejných subjektov na trhu s bytmi. Je to dané najmä sociálnou diferenciáciou spoločnosti, ktorá vytvára požiadavku na zapojenie verejných subjektov do oblasti bývania. Sú vrstvy obyvateľstva, ktoré vzhľadom na charakter bytu ako tovaru nie sú schopné si samy obstarať primerané bývanie. Zasahovanie štátu do bývania, jeho štruktúrovaná podpora jednotlivým skupinám populácie sa rieši prijatím a uplatňovaním bytovej politiky z úrovne štátu. V súlade s Koncepciou štátnej bytovej politiky štát vstupuje do financovania rozšírenia a zveľaďovania bytového fondu. Jednou z foriem podpory štátu je poskytovanie dotácií pre vybrané oblasti rozvoja bývania.
Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v § 8a upravuje, že dotácie sa poskytujú len na základe osobitného zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených alebo ustanovených podrobnejšie iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na jeho vykonanie. Poskytovateľ dotácie môže ustanovené podmienky podrobnejšie určiť, prípadne môže určiť ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť použitia dotácie. Predmetný zákon ďalej upravuje, že právne vzťahy pri poskytovaní dotácií podľa doterajších predpisov musia byť zosúladené s § 8a najneskôr k 1. januáru 2011, inak dotáciu nemožno poskytnúť.
V súčasnosti je poskytovanie dotácií na rozvoj bývania upravené výnosom Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR. Vzhľadom na ustanovenia zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy je preto potrebné zákonne upraviť predpisy pri poskytovaní dotácií na rozvoj bývania.
Predloženým návrhom nevzniknú nové požiadavky na štátny rozpočet, nakoľko ide o finančné prostriedky rozpočtované v rámci existujúceho programu rozvoja bývania.
Predložený návrh zákona nevyžaduje nové nároky na pracovné sily.
Návrh zákona je v súlade s ústavou Slovenskej republiky, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a s právom Európskej únie.
Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu s právom Európskej únie
Predkladateľ právneho predpisu:
Vláda Slovenskej republiky
Názov návrhu právneho predpisu:
Zákon o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní
Problematika návrhu právneho predpisu:
a) nie je upravená v práve Európskej únie
b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.
Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
I. Vyčíslenie odhadu dopadov na verejné financie
a) vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na štátny rozpočet
Návrhom zákona nevzniknú nové požiadavky na štátny rozpočet. V rozpočte na roky 2010 až 2012 sú rozpočtované finančné prostriedky na realizáciu Programu rozvoja bývania. Pre rok 2010 sa rozpočtujú výdavky vo výške 47 068 977 eur a v rokoch 2011 až 2012 sa rozpočtujú výdavky vo výške 50 786 696 eur.
b) vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty obcí
Predložený návrh pri zapojení obcí do obstarania nájomných a súvisiacej technickej vybavenosti znamená finančné dopady na rozpočet obcí vo výške 3,5 až 4,5 mil. eur. Tieto dopady nie sú nové, boli už aj počas doterajšieho spôsobu poskytovania dotácií na rozvoj bývania.
c) vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty VÚC
Predložený návrh dáva možnosť, aby aj vyšší územný celok bol žiadateľom o poskytnutie dotácií na rozvoj bývania. Zapojenie si vyžaduje, aby žiadateľ mal k dispozícií cca 50 % oprávnených nákladov, ak obstaráva technickú vybavenosť súvisiacu s obstaraním a následným užívaním nájomných bytov.
Vyššie územné celky v nadväznosti na svoju pôsobnosť môžu pri riešení problémov, ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja, riešiť obstaranie bytov určených na poskytovanie sociálnych služieb.
V súvislosti s plnením týchto úloh dopady na rozpočty vyšších územných celkov budú v rozsahu niekoľko tisíc eur, v závislosti na miere ich zapojenia sa do Programu rozvoja bývania.
d) Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty ostatných inštitúcií
Návrh nemá dopad na rozpočty ostatných inštitúcií.
II. Vyčíslenie odhadu dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Z predloženého návrhu jeden z účelov – podpora odstránenia systémových porúch, je smerovaný do obnovy bytového fondu, ktorý je v rozhodujúcej miere vo vlastníctve fyzických osôb. Pri zapojení sa do realizácie je vyžadovaná spoluúčasť vlastných, resp. úverových zdrojov žiadateľa vo výške 50 % až 70 % z oprávnených nákladov. Rozpočtované zdroje na tento účel (cca 10 mil. eur) si vyžiadajú podiel od obyvateľstva v rozpätí od 10 mil. eur do 23 mil. eur.
Návrh nemá dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.
III. Vyčíslenie odhadu dopadov na životné prostredie
Návrh nemá negatívne dopady na životné prostredie.
IV. Odhad dopadov na zamestnanosť
Vzhľadom na to, že ide o investovanie do výstavby a obnovy bytového fondu predloženým návrhom sa udrží zamestnanosť alebo prispeje k zvýšeniu zamestnanosti v rozsahu cca 3 pracovných príležitostí na 33 200 eur.
V. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
Návrh má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, keďže vytvára nové pracovné a podnikateľské aktivity.

§ 1 §
Bývanie je uznané ako jedna zo základných ľudských potrieb, ktoré by malo byť uspokojované na úrovni zodpovedajúcej celkovému stupňu sociálno-ekonomického rozvoja spoločnosti. Deklarovanie bývania ako jedného zo základných ľudských práv vytvára záväzok pre verejné subjekty (štát, obce), aby sa angažovali pri jeho riešení. V súlade s ustanoveniami zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predložený zákon upravuje rozsah, spôsob a podmienky pre poskytovanie dotácií na rozvoj bývania. V súvislosti s bývaním sa v rôznych obmenách používa pojem sociálne bývanie. Jeho vymedzenie nie je však doteraz legislatívne upravené. Predkladaná právna úprava si dala za cieľ vymedziť aj tento účel, a to nie len v súvislosti s poskytovaním dotácií na rozvoj bývania, ale ako všeobecný pojem, ktorý by bolo možné využiť aj v iných väzbách.

§ 2 §
Ustanovenie vymedzuje základné pojmy, ktoré sú používané v zákone v súvislosti s poskytovaním dotácií a ich definovanie je odlišné od pojmov definovaných v iných právnych predpisoch. V prípade definovania bytové domu a rodinného domu ide predovšetkým o to, že tieto stavby nemusia mať spoločný vstup do budovy a súčasne tento vstup nemusí byť z verejného priestoru. Ďalej v prípade definovania podlahovej plochy bytu sa pre účely tohto zákona do plochy započítava napr. aj plocha balkónu, lodžie alebo terasy. V rámci definovaných pojmov sa upravuje pojem „byt bežného štandardu“ pričom ide o byt, ktorý svojím riešením, vybavením a podlahovou plochou bytov zodpovedá technickej norme STN 73 4301 a súvisiacim technickým normám. Predmetná norma upravuje že v prípade obytnej miestnosti musí táto spĺňať nasledovné kritériá – najmenšia podlahová plocha je 8 m2 (16 m2 ak tvorí byt jedna obytná miestnosť), musí mať priame denné osvetlenie, musí mať dostatočné vetranie a vykurovanie, musí mať dostatočnú tepelnú a akustickú ochranu stavebných konštrukcií, musí mať …

§ 3 §
Návrhom zákona sa ustanovujú podmienky pre poskytovanie dotácií na rozvoj bývania, a to do oblastí, ktorými sú obstarávanie nájomných bytov, obstarávanie technickej vybavenosti a odstraňovanie systémových porúch bytových domov. Nájomné byty obstarávané s podporou zo štátneho rozpočtu sú určené na riešenie bývania sociálne slabších skupín občanov. Významné miesto podpory tvorí poskytovanie dotácií na výstavbu nájomných bytov nižšieho štandardu pre občanov v hmotnej núdzi. Vybavenosť územia technickou vybavenosťou je jedným z limitujúcich faktorov rozvoja bytovej výstavby. V rámci štátnej podpory je preto vytvorená možnosť na poskytovanie dotácií na obstarávanie technickej vybavenosti podmieňujúcej výstavbu a užívanie nájomných bytov. Niektoré bytové domy, postavené najmä panelovou technológiou, vykazujú poruchy, ktoré nezapríčinili užívatelia bytov zanedbaním údržby a opráv, ale majú pôvod v nesprávne navrhnutých materiáloch a detailoch, nesprávne použitej technológii výstavby alebo v nedodržaní navrhnutého postupu realizácie stavby. Na odstránenie týchto systémových porúch je zo strany štátu poskytovaná dotácia s cieľom zvýšenia statickej a užívateľskej bezpečnosti bytových domov.

§ 4 §
Obstaranie nájomného bytu je možné jeho výstavbou v bytovom dome alebo rodinnom dome. Poskytovaním dotácie na obstarávanie bytu v rodinnom dome je sledovaný cieľ výstavby radových domov, resp. domov, ktorých byty majú samostatný vstup z verejnej komunikácie. Takáto požiadavka vznikla z doterajšieho uplatňovania podporných nástrojov v tejto oblasti. Touto formou je tiež možné riešiť podporu obstarania nájomných bytov v menších sídlach. Ďalej je možné nájomný byt získať aj nadstavbou, resp. prístavbou k existujúcim budovám alebo stavebnými úpravami iných budov na bývanie a nebytovej stavby na byty. V tomto prípade je možné dotáciu poskytnúť, ak sa obstarávajú aspoň 4 byty. Žiadateľ môže obstarávať byt aj jeho kúpou. V tomto prípade nie je žiadateľ zodpovedný za investičný proces a okamžite môže riešiť otázku bývania. Zákon umožňuje, že žiadateľ môže požiadať o poskytnutie dotácie aj na kúpu rozostavaného bytu v bytovom dome alebo rodinnom dome a na jeho dokončenie. Umožňuje sa poskytnutie dotácie aj na kúpu staršieho bytu, nakoľko cena takýchto bytov je …

§ 5 §
Vzhľadom na príjmy obcí je nevyhnutné, aby výstavba technickej vybavenosti podmieňujúca obstaranie a užívanie nových bytov bola podporovaná za strany štátu. Osobitné zameranie v tejto oblasti má podpora poskytovaná na výstavbu technickej vybavenosti do rómskych osád. V prípade obstarávania vodovodu a kanalizácie ide o ich verejnú časť, nakoľko v súlade s § 4 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov je obec povinná zabezpečovať zásobovanie vodou a odvádzanie odpadových vôd. V prípade verejnej kanalizácie je možné, aby súčasťou stavby bola aj čistiareň odpadových vôd, ak to technické riešenie vyžaduje. Obec má povinnosť budovať miestne komunikácie, preto súčasťou podpory súvisiacej s obstaraním nájomných bytov je aj podpora obstarania miestnej komunikácie. Vzhľadom na to, že súčasťou miestnej komunikácie, pre zabezpečenie plnenia podmienok príslušných právnych predpisov, sú aj odstavné plochy, navrhuje sa, aby aj budovanie týchto plôch mohlo byť súčasťou stavby. Nevyhnutnou súčasťou miestnej komunikácie je aj verejné osvetlenie, a preto aj toto sa navrhuje podporovať, ako súčasť …

§ 6 §
Bytový fond na Slovensku aj napriek nízkemu veku vykazuje zlý technický stav, ktorý je z časti dôsledkom nesprávneho navrhnutia materiálov alebo detailov, nesprávneho použitia technológie výstavby alebo nedodržania navrhnutého postupu realizácie stavby. Nakoľko tieto poruchy nie sú a neboli zapríčinené majiteľmi, resp. užívateľmi týchto bytov, ani zanedbaním ich údržby a opráv navrhuje sa na ich odstraňovanie poskytnutie dotácie. Rozsah definovaných systémových porúch vychádza z výskumných prác realizovaných v uvedenej oblasti.

§ 7 §
V súlade s § 4 ods. 3 písm. i) zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov obec, resp. mesto (ďalej len „obec“) obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci. Ďalej je obec povinná zabezpečovať výstavbu miestnych komunikácií, zásobovanie vodou a odvádzanie odpadových vôd. Obce v súlade so zákonom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov sú povinné poskytovať sociálnu pomoc. Pre zabezpečenie týchto úloh spojených s rozvojom bývania v obci je nevyhnutné, aby bola obec jedným zo žiadateľov dotácie. V súlade so zákonom č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/2002 Z. z. sa zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu poskytované neziskovou organizáciou …

§ 8 §
Byty obstarávané s použitím dotácie podľa tohto zákona sú určené na riešenie bývania sociálne slabších skupín obyvateľstva a občanov v hmotnej a sociálnej núdzi. Preto je záujmom štátu limitovať výšku nákladov ich obstarávania. Súčasne je nevyhnutné sledovať efektívne a ekonomické vynakladanie štátnych prostriedkov. Navrhuje sa limitovať poskytnutie dotácie v závislosti od priemernej podlahovej plochy bytov a spôsobu obstarávania nájomného bytu. Cieľom tohto návrhu je stimulovať najmä obstarávanie menších nájomných bytov a obmedziť obstarávanie zbytočne nadmerne veľkých nájomných bytov. S prihliadnutím na to, že do priemernej podlahovej plochy bytov sa započítavajú všetky obstarávané byty, nevylučuje to možnosť obstarania aj jedného, prípadne aj viac väčších bytov (max. však do 80 m2 podlahovej plochy) pre domácnosti s väčším počtom členov. Pre obstarávanie bytov s menšou priemernou podlahovou plochou, a to do 50 m2 sa navrhuje možnosť získania až 30 %-ého podielu dotácie, pričom však oprávnený náklad na m2 podlahovej plochy zohľadňuje, že obstaranie takýchto bytov je finančne náročnejšie a teda tento náklad je …

§ 9 §
Rast cien stavebných prác a stavebných materiálov a výrobkov si vyžaduje upraviť spôsob prepočtu v zákone stanovených absolútnych limitov. Absolútne limity sa navrhuje prepočítať koeficientom, ktorý sa vypočíta z indexu rastu cien stavebných prác a indexu rastu cien stavebných materiálov a výrobkov, ako aritmetický priemer týchto hodnôt. V prípade však, ak tento koeficient bude menší ako 1,01 (t.j. dôjde k rastu cien najviac 1 % sumy sa medziročne neupravia.

§ 10 §
Vzhľadom na to, že ide o investovanie verejných zdrojov je žiaduce, aby bol zabezpečená kvalita realizácie stavby a garancie dodržania technologických procesov a postupov. Podmienkou pre poskytnutie dotácie je preto, aby bol na stavbe zabezpečený investorom (žiadateľom) dohľad odborne spôsobilou osobou, ktorá bude sledovať záujmy investora pri realizácii stavby. Dotáciu nie je možné poskytnúť, ak si žiadateľ neplní povinnosti vo vzťahu k štátu, štátnym inštitúciám, štátnym fondom alebo iným veriteľom. Obstarávanie nájomných bytov a súvisiacej technickej vybavenosti by malo vychádzať z potrieb obce, ktoré sú premietnuté do jej rozvojových programov. Preto aj podmienkou pre poskytnutie dotácie je, že obec má schválený program rozvoja bývania obce, alebo má tieto požiadavky premietnuté do programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja. V zdôvodnení k § 9 sa uvádza, že vyšší územný celok sa podieľa na riešení problémov, ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja. Preto aj v rámci podmienok je upravené, že dotáciu je možné poskytnúť len, ak samosprávny kraj rieši problém viacerých …

§ 11 §
Dotáciu na obstaranie nájomných bytov je možné poskytnúť žiadateľovi, ktorý sa zaviaže, že byt získaný s dotáciou poskytnutou podľa tohto zákona, prenajme len domácnosti, ktorá je definovaná týmto zákonom. Z definovania sociálneho bývania vyplýva, že ide o zabezpečenie primeraného a ľudský dôstojného bývania. To súčasne znamená, že v rámci tohto systému by mali byť domácnostiam poskytované byty, ktoré zabezpečujú bývanie s maximálnym ekonomickým a technickým využitím. Slovenská technická norma (73 4301) upravuje, že pre jednočlennú domácnosť je primeraná výmera obytnej plochy bytu 16 m2, a v prípade, ak ide o obytnú miestnosť s kuchyňou je primeranou plochou plocha 20 m2. Po dopočítaní plôch príslušenstva je pre jednočlennú domácnosť primeraná plocha bytu cca 26 m2. Pri dvojčlennej domácnosti je možné primerané bývanie zabezpečiť v byte o ploche cca 38 m2, pre trojčlennú domácnosť je primeranou plocha 49 m2 a pre štvorčlennú domácnosť je primeranou plocha 63 m2. Pre byty nižšieho štandardu môžu byť plochy o 20 až 30 % menšie. Z …

§ 12 §
Navrhuje sa, aby zákon upravil základné náležitosti nájomnej zmluvy. Jednou zo základných náležitostí je, že tieto byty je možné prenajať len na dobu určitú, nepresahujúcu 3 roky, v prípade prenajímania bezbariérového bytu občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím je možné dobu nájmu stanoviť až na 10 rokov. Predpis umožňuje v nájomnej zmluve dohodnúť právo na opakované prenajatie bytu v prípade, že nájomník spĺňa podmienky stanovené v zákone a dohodnuté v nájomnej zmluve. K možnosti zachovania nájmu bytu aj v prípade, ak súčasný nájomca prekračuje stanovenú hranicu vychádza z niekoľkoročných skúseností fungovania tejto formy podpory obstarávania nájomných bytov z verejných zdrojov. V priebehu doby nájmu domácnosť dosahovala nízke príjmy, ktoré jej neumožnili zabezpečiť si zdroje na obstaranie vlastného bývania. Po uplynutí doby nájmu (spravidla 3 roky) domácnosť prekročila stanovenú hranicu o niekoľko euro. V zmysle stanovených podmienok takáto domácnosť strácala možnosť bývať v nájomnom byte, avšak vzhľadom na svoje príjmy si nevedela zabezpečiť iné bývanie. Obci naďalej zostával problém s riešením bývania …

§ 13 §
Dotáciu na obstaranie technickej vybavenosti je možné poskytnúť v súvislosti s obstarávaním nájomných bytov podporovaných podľa tohto zákona alebo obstaranie technickej vybavenosti, ktorá súvisí s obstarávaním nájomných bytov podľa zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania.

§ 14 §
Účelnosť a efektívnosť vynakladania štátnych prostriedkov je nevyhnutné preukázať aj v prípade odstraňovania systémových porúch bytových domov. To znamená, že je potrebné preukázať nielen jej existenciu, ale aj navrhnúť účinný systém jej odstránenia, ktorý zamedzí možnosť jej ďalšieho výskytu. Dotáciu na odstránenie systémovej poruchy je možné poskytnúť na jeden druh systémovej poruchy daného domu, alebo jeho časti len raz.

§ 15 §
Ustanovenie upravuje postup pri predkladaní žiadostí o dotáciu. Tento postup predpokladá nevyhnutnú spoluúčasť krajských stavebných úradov, ktoré budú preberať žiadosti a overovať ich úplnosť. Pri žiadostiach, ktoré splnia podmienky zákona spracuje krajský stavebný úrad aj hodnotenie podľa výberových kritérií. Podľa bodového hodnotenia získaného na základe výberových kritérií sa stanoví poradie. Krajský stavebný úrad následne zašle na ministerstvo žiadosti do stanoveného limitu, pričom bude vychádzať z vytvoreného poradia. Ostatné vyhovujúce žiadosti zostanú v zásobníku pripravených projektov. V prípade, že sa vytvoria zdrojové možnosti na poskytnutie dotácie k žiadostiam zo zásobníka, vyzve ministerstvo na ich dodatočné predloženie, inak oznámi krajským stavebným úradom, aby ich vrátili žiadateľom. Ministerstvo posudzuje splnenie podmienok zákona u predložených žiadostí poskytuje dotáciu do výšky limitu prostriedkov schválených v štátnom rozpočte na daný účel.

§ 16 §
Dotáciu je možné poskytnúť len na základe zmluvy, ktorá upraví základné práva a povinnosti zmluvných strán. Ustanovenie upravuje základné náležitosti zmluvy o poskytnutí dotácie. Okrem údajov o zmluvných stranách, údajoch o stavbe, výške poskytnutej dotácie a podmienkach jej čerpania, spôsobe plnenia záväzkov zmluvných bude zmluva upravovať postup pri realizovaní úhrad faktúr. Pred realizáciou úhrady faktúry však bude krajským stavebným úradom overený súlad fakturácie so skutočne vykonanými prácami. Tieto činnosti v súlade so zákonom č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov sú oprávnené vykonávať krajské stavebné úrady.

§ 17 §
Kontrolu dodržiavania podmienok bude zabezpečovať ministerstvo a príslušné stavebné úrady. Sankcie za porušenie finančnej disciplíny sú dané zákonom o rozpočtových pravidlách.

§ 18 §
Vzhľadom na to, že nájomne byty obstarané podľa tohto zákona boli z časti financované z verejných zdrojov je nevyhnutné, aby vlastník zodpovedne pristupoval k správe týchto bytov a zabezpečil kvalifikovanú správu bytov.

§ 19 §
Správu údajov o poskytnutých dotáciách a jednotlivých žiadateľoch nie je možné zabezpečiť bez vytvorenia informačného systému.

§ 20 §
Zákon vymedzuje pojem sociálneho bývania v súlade s podmienkami upravenými v krajinách Európskej únie. Deklarovanie bývania ako jedného zo základných ľudských práv vytvára záväzok pre verejné subjekty (štát, obce), aby sa angažovali pri jeho riešení. Taktiež sociálna diferenciácia spoločnosti vytvára požiadavku na zapojenie verejných subjektov do oblasti bývania. Sociálne bývanie je preto definované ako bývanie s účasťou verejných zdrojov. Účasť verejných zdrojov na obstaraní bývania môže byť v rôznych formách, a to v závislosti na skupine podporovaných domácností. Rovnako aj bývanie môže byť zabezpečované v rôznych formách. Zákon upravuje, že sociálne bývanie môže byť zabezpečované v nájomných bytoch alebo v iných budovách na bývanie, pričom ide predovšetkým o detské domovy, zariadenia pre seniorov, zariadenia pre podporované bývanie, domovy sociálnych služieb.

§ 21 §
Sú vrstvy obyvateľstva, ktoré vzhľadom na charakter bytu ako tovaru nie sú schopné si sami obstarať primerané bývanie. Zasahovanie štátu do bývania, jeho štruktúrovaná podpora jednotlivým skupinám populácie sa rieši prijatím a uplatňovaním bytovej politiky. Pre uspokojenie potrieb bývania formou sociálneho bývania sa navrhuje vymedziť domácnosti vo vzťahu k násobku životného minima. V prípade osobitných skupín fyzických osôb nie je však rozhodný príjem ale iný status. Do tejto skupiny patria predovšetkým osoby, ktorým zanikla ústavná starostlivosť, náhradná osobná starostlivosť, pestúnska starostlivosť alebo osobitná starostlivosť poručníka. Ďalšom skupinou osoby, ktorým sa poskytuje bytová náhrada za byt vydaný pri náprave krívd podľa osobitných predpisov. V prípade poskytovania bývania v nájomnom byte, ako bytovej náhrady za byt vydaný pri náprave krívd podľa osobitných predpisov, na ktorý sa vzťahuje regulácia cien nájmu bytu, nejde o riešenie bytových náhrad na základe rozhodnutia súdu o práve na primeranú bytovú náhradu pri výpovedi nájmu bytu. Nejde ani o riešenie úlohy vyplývajúcej z uznesenia vlády SR č. 640/2009, …

§ 22 §
Navrhuje sa, aby sa podmienky upravené týmto zákonom vzťahovali aj na zmluvy, ktoré boli uzatvorené podľa predchádzajúcich právnych predpisoch upravujúcich poskytovanie dotácií na rozvoj bývania.

§ 23 §
Ustanovením sa ruší súčasný právny predpis upravujúci poskytovanie dotácií na rozvoj bývania.

§ 24 §
Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR vykonávacím predpisov upraví postup a metodiku pre hodnotenie kvality podporených stavieb nájomných bytov. Hodnotenie kvality bude zamerané na remeselné prevedenie zvislých a vodorovných konštrukcií, obkladov, dlažieb, podláh, apod.

§ 25 §
V súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa navrhuje účinnosť zákona 1. januára 2011. Bratislava 11. augusta 2010 Iveta Radičová predsedníčka vlády Slovenskej republiky Juraj Miškov minister hospodárstva a výstavby Slovenskej republiky

čl. I

čl. I bod 1 §
Cenová dostupnosť nájomného bývania je limitovaná aj dostupnosťou pozemku. Súčasné povoľovanie bytových stavieb si vyžaduje, aby každá stavba mala určitý počet odstavných a parkovacích plôch zodpovedajúci slovenskej technickej norme. Predovšetkým v mestách môžu byť náklady na obstaranie pozemku limitujúcim faktorom pre obstaranie dostupného nájomného bývania. Navrhuje sa preto v rámci definície pojmu technická vybavenosť doplniť aj garážové stojisko ako priestor v bytovom dome alebo polyfunkčnom dome na odstavenie motorového vozidla.

čl. I bod 2 §
Ustanovenie definuje štartovací byt ako nájomný byt, ktorý má rozlohu do 50 m2 podlahovej plochy, t. j. môže ísť o byt s dvoma obytnými miestnosťami a mal by podporiť mobilitu pracovnej sily. Takéto štartovacie byty by mali mať limitovanú max. dobu nájmu. Navrhuje sa, aby táto doba nepresiahla šesť rokov, pričom je potrebné dodržať ostatné ustanovenia zákona, t.j. nájomná zmluva môže byť uzatvorená na dobu určitú nepresahujúcu tri roky a pri dodržaní podmienok zákona je možné uzatvoriť jedenkrát opakovaný nájom. Žiadateľ môže v rámci jednej žiadosti o poskytnutie dotácie na obstaranie nájomných bytov obstarať aj štartovací nájomný byt, pričom však pre zvýšenie podielu dotácie bude musieť v žiadosti o dotáciu špecifikovať údaje o štartovacom nájomnom byte vrátane oprávnených nákladov na jeho obstaranie.

čl. I bod 3 §
Dverné ústupky a okenné ústupky sú plochami, ktoré nie je reálne možné využiť v rámci plochy bytu, preto sa navrhuje ich nezapočítavanie do podlahovej plochy bytu. Takéto vymedzenie je upravené aj v technickej norme pre bytové budovy.

čl. I bod 4 §
Pri poskytovaní dotácie na odstránenie systémových porúch bytových domov sú príjemcom tejto dotácie vlastníci bytov a nebytových priestorov. Navrhuje sa preto upraviť, že žiadateľom sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorých zastupuje správca, ktorý koná v mene a na účet vlastníkov bytových a nebytových priestorov.

čl. I bod 5 §
Pre dodržanie podmienok zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je pri výstavbe rozhodujúci globálny ukazovateľ. Nižšia výpočtovo určená potreba tepla na vykurovanie v závislosti na faktore tvaru v porovnaní s požiadavkami technickej normy nemusí znamenať, že stavba bude vyhovovať podmienkam energetickej hospodárnosti. Preto sa navrhuje zo zákona vypustiť možnosť zvýšenia podielu dotácie, ak je podiel výpočtovo určenej potreby tepla na vykurovanie nižší o 10 % ako je potreba tepla na vykurovanie určená v závislosti od faktora tvaru podľa technickej normy. Dodržanie podmienok energetickej hospodárnosti je však premietnuté do výšky oprávnených nákladov stavby, ktoré zohľadňujú vyššie energetické požiadavky kladené na stavby.

čl. I bod 6 §
Pre podporu štartovacích bytov sa navrhuje možnosť zvýšiť podiel dotácie o 10 %, čím sa vytvorí pre žiadateľov priestor stanoviť primerané nájomné pre nájomníka a nájomcom možnosť kumulovať si vlastné zdroje pre zabezpečenie si iného bývania v budúcnosti.

čl. I bod 7 a 20 §
Legislatívno-technická úprava. Navrhovaná zmena nadväzuje na zákon č. 378/2016 Z. z, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrhom zákona sa mení názov Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

čl. I bod 8 §
Ustanovenie upravuje, že do oprávnených nákladov za obstaranie technickej vybavenosti nie je možné započítať náklady vynaložené za vodovodnú a kanalizačnú prípojku alebo garážové stojisko ak sú tieto náklady súčasťou obstarávacej ceny na obstaranie nájomného bytu. Sleduje sa tým zamedzenie duplicitnému vynakladaniu verejných zdrojov, pretože dotácia nebude duplicitne poskytnutá na obstaranie vodovodnej, kanalizačnej prípojky alebo garážového stojiska, ak sú tieto obstarávané v rámci spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, resp. spoločných zariadeniach bytového domu prislúchajúcemu k obstarávanému nájomnému bytu.

čl. I bod 9 §
Predmetné ustanovenie má zabezpečiť, že pri poskytnutí dotácie je garantované finančné krytie stavby. Platné znenie zákona upravuje, že dotáciu nie je možné poskytnúť, ak žiadateľ nepreukáže, že má zabezpečené vlastné zdroje vo výške rozdielu medzi oprávnenými nákladmi a požadovanou dotáciou. Žiadateľ však môže požadovať pri predložení žiadosti vyššiu dotáciu, ako je možné poskytnúť. Navrhuje sa preto, aby aj pri chybne určenej výške dotácie žiadateľom mohlo ministerstvo požadovať od žiadateľa preukázanie rozdielu medzi oprávnenými nákladmi a dotáciou vypočítanou ministerstvom, ktorú je možné poskytnúť na základe posúdenia.

čl. I bod 10 §
V súlade s ustanovenými podmienkami v zákone dotáciu nie je možné poskytnúť žiadateľovi, ktorý porušil finančnú disciplínu, je v likvidácii, v konkurze, v reštrukturalizácii, má evidované nedoplatky poistného na zdravotné a sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, nemá vysporiadané daňové nedoplatky a iné finančné vzťahy so štátnym rozpočtom. Pri odstraňovaní systémových porúch bytového domu ide o poskytnutie dotácie každému jednému vlastníkovi v podiele prislúchajúcom obnove príslušného podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu. Ak je žiadateľom spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome táto právnická osoba preukazuje splnenie uvedených podmienok, t. j. tieto povinnosti nepreukazujú jednotliví vlastníci bytov. Ak v bytovom dome nie je vytvorené spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome zastupuje správca, ktorý koná v ich mene a na ich účet. Navrhuje sa, aby sa preukázanie týchto povinností vyžadovalo od správcu, ktorý vykonáva správu bytového domu na základe zmluvy o výkone správy uzatvorenej podľa osobitného …

čl. I bod 11 §
Z dôvodu administratívneho zjednodušenia sa navrhuje vypustiť podmienka predkladania programu rozvoja bývania obce alebo programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce. Vypracovanie týchto dokumentov vyplýva z iných všeobecne záväzných predpisov. Súčasťou žiadosti o poskytnutie dotácie bude vyžadovaný doklad o schválení niektorého z uvedených dokumentov.

čl. I bod 12 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na navrhovanú zmenu v bode 11.

čl. I bod 13 §
V záujme zvyšovať efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov by dotácia mala byť smerovaná na podporu stavieb, ktoré spĺňajú požiadavky v oblasti energetickej hospodárnosti budov.

čl. I bod 14 §
Súčasne s týmto návrhom zákona je v legislatívnom procese aj návrh na zmenu a doplnenie zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení zákona č. 276/2015 Z. z. V rámci tejto novely sa navrhuje, aby obstaranie technickej vybavenosti podmieňujúcej obstaranie a užívanie nových bytov bolo podporované aj vo forme zvýhodnených úverov poskytovaných Štátnym fondom rozvoja bývania. V nadväznosti na uvedené bola doplnená podmienka pre zamedzenie duplicitného financovania jedného účelu, to však nevylučuje kombinované spolufinancovanie pri obstarávaní technickej vybavenosti. V rámci návrhu zákona sa dopĺňa možnosť podporiť aj obstaranie garážového stojiska. Vzhľadom na to, že vynakladanie verejných prostriedkov má byť efektívne, nie je účelné pre jeden nájomný byt podporovať obstaranie odstavnej plochy a aj obstaranie garážového stojiska. Navrhuje sa preto podporiť len jeden z týchto dvoch druhov technickej vybavenosti.

čl. I bod 15 §
Spresnenie odkazu, keďže dotácia nemôže byť poskytnutá len, ak bola poskytnutá podpora zo Štátneho fondu rozvoja bývania na účel odstraňovania systémovej poruchy. Ak Štátny fond rozvoja bývania poskytol podporu na iné druhy obnovy nemalo by to byť dôvodom na neposkytnutie dotácie.

čl. I bod 16 §
Legislatívno-technická úprava. Zákonom č. 134/2013 Z. z., ktorým sa mení sa dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov bolo z § 15 ods. 1 zákona č. 443/2010 Z. z. vypustené písmeno f) bez toho, aby bola vypustená aj poznámka pod čiarou k odkazu 31.

čl. I bod 17 a 18 §
V rámci zákona sú upravené možnosti pre zvýšenie podielu dotácie na obstaranie nájomných bytov, a to v lokalitách s presne vymedzeným cieľom – najmenej rozvinuté okresy alebo štartovacie byty. Navrhuje sa preto, aby po vykonaní prvotnej kontroly a overení splnenia zákonom ustanovených podmienok okresnými úradmi v sídle kraja, tieto predložili všetky vyhovujúce žiadosti na ministerstvo.

čl. I bod 19 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na navrhovanú zmenu upravenú v bode 18.

čl. I bod 21 a 25 §
V § 15 ods. 15 je ustanovené, že výberové kritériá ministerstvo upraví vo všeobecne záväznom právnom predpise. Výberové kritériá musia reagovať na aktuálne požiadavky pre hodnotenie žiadostí a tieto kritériá by mali reagovať na poznatky vyplývajúce z predložených projektov v predchádzajúcom roku. V nadväznosti na uvedené sa zmeny výberových kritérií realizujú v krátkom časovom období, aby boli dodržané termíny vyplývajúce z legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky. Navrhuje sa preto, aby výberové kritériá zverejňovalo ministerstvo na svojom webovom sídle, pričom nie je povinnosťou ich upraviť vo všeobecne záväznom právnom predpise.

čl. I bod 22 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na navrhované zmeny upravené v bodoch 23 a 24.

čl. I bod 23 §
Obce sú v súlade s platným znením zákona povinné vytvárať fond prevádzky, údržby a opráv vo výške 0,5 % nákladov na obstaranie nájomného bytu ročne. V aplikačnej praxi nie je jednoznačné postavenie takto vytváraného fondu. Nájomné byty môžu byť obstarávané rôznymi spôsobmi (výstavba, kúpa) a v rôznom rozsahu v rámci bytového domu. Navrhuje sa ustanoviť, že vlastník nájomného bytu je povinný vytvárať osobitný rezervný fond vo výške 0,5 % nákladov na obstaranie nájomného bytu a z neho uhrádzať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv vytvoreného v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“). Spôsob použitia fondu prevádzky, údržby a opráv upravuje zákon č. 182/1993 Z. z. Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome alebo v polyfunkčnom dome dohodnú na vyšších preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv, je vlastník nájomného bytu povinný tvoriť rezervný fond …

čl. I bod 24 §
Žiadateľ môže nadobudnúť nájomné byty aj spôsobom, pri ktorom sa neuplatnia ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z. a v katastri nehnuteľností je v prospech vlastníka nájomného bytu zapísané vlastníctvo k celej bytovej budove. Vlastník nájomného bytu nemá povinnosť tvoriť fond prevádzky, údržby a opráv podľa zákona č. 182/1993 Z. z. Zámerom predkladateľa je, aby si vlastník nájomného bytu vyčleňoval finančné prostriedky určené na údržbu a obnovu spoločných častí a spoločných zariadení bytovej budovy. Navrhuje sa preto zaviesť povinnosť pre vlastníka nájomného bytu tvoriť osobitný fond prevádzky, údržby a opráv bytovej budovy ročne minimálne vo výške 0,5 % oprávnených nákladov podporených nájomných bytov. Z fondu prevádzky, údržby a opráv bytovej budovy sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí bytovej budovy, vrátane opráv balkónov a lodžií, spoločných zariadení bytovej budovy, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu bytovej budovy prislúchajúce k bytom. Ak by niekedy došlo k prevodu …

Čl. I

bod 1 a 2 §
Vzhľadom na požiadavku vyplývajúcu z predpisov v oblasti technickej normalizácie aby normatívny predpis neodkazoval na technickú normu, ktorá nie je verejne k dispozícii, sa navrhuje upraviť definíciu bežného štandardu a nižšieho štandardu nájomného bytu. Nájomný byt bude musieť byť navrhnutý tak, aby zodpovedal príslušnej technickej norme (STN 73 4301: Budovy na bývanie) alebo inej obdobnej technickej špecifikácii.

bod 3, 6 až 8 §
Navrhuje sa zo zákona vypustiť definíciu plochy obytnej miestnosti, ktorá bola odlišná od definície stanovenej predpismi v oblasti výstavby a povoľovania stavieb. Zároveň sa zužuje okruh výnimiek, ktoré sa započítavajú, resp. nezapočítavajú do podlahovej plochy nájomného bytu. Dosiahne sa tak jednoduchší výpočet podlahovej plochy nájomných bytov pre žiadateľov a projektantov, ktorí navrhujú projekty nájomných bytov.

bod 4 §
Navrhuje sa doplniť definíciu systémovej poruchy tak, aby z nej bolo zrejmé, že ide o systémovú poruchu bytového domu postaveného panelovou technológiou.

bod 5 §
Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na výkladové problémy z aplikačnej praxe. Dotáciou na obstaranie technickej vybavenosti však naďalej bude možné podporiť len tú technickú vybavenosť, ktorá podmieňuje užívanie obstarávaných nájomných bytov.

bod 9 §
Za účelom sprehľadnenia podmienok poskytovania podpory na obstaranie nájomných bytov sa navrhuje preformulovať znenie § 4 ods. 1 zákona, ktorý upravuje spôsoby, akými možno obstarávať nájomný byt s využitím dotácie. Oproti súčasnej právnej úprave dochádza tiež k rozšíreniu o možnosť poskytnutia dotácie na obstaranie nájomného bytu nadstavbou alebo prístavbou ostatnej budovy na bývanie. Navrhovaná formulácia bude obsahovo totožná s úpravou v zákone č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov. Od takto jednotnej a prehľadnej právnej úpravy sa očakáva zvýšenie záujmu zo strany žiadateľov o obstarávanie nájomných bytov.

bod 10 §
Účelom tejto zmeny je zlepšiť adresnosť poskytovanej podpory do oblasti sociálneho bývania, aby žiadatelia mohli obstarávať nájomné byty v rodinných domoch, ktoré budú mať po dokončení minimálne dve bytové jednotky.

bod 11 §
Navrhuje sa zo zákona vypustiť podmienku, na základe ktorej museli žiadatelia obstarávať minimálne štyri nájomné byty, ak ich obstarávali nadstavbou, prístavbou alebo stavebnými úpravami existujúcich stavieb. Žiadatelia tak získajú väčšiu flexibilitu čo sa týka počtu nájomných bytov, ktoré by mohli obstarávať.

bod 12 §
Zmenou definície kúpy nájomného bytu sa žiadateľom umožní obstarať nájomný byt aj od druhého, resp. neskoršieho vlastníka bytu. Zmenou definície budú môcť žiadatelia obstarávať napríklad byty, ktoré sú predmetom dražby. Naďalej však bude musieť ísť o novostavby, ktoré boli stavebným úradom dané do užívania menej ako tri roky pred podaním žiadosti.

bod 13, 15 a 17 §
Gramatická úprava v súlade s legislatívno-technickými pokynmi.

bod 14 a 16 §
Legislatívno-technická úprava.

bod 18 §
V prípade obstarávania nájomných bytov bežného štandardu sa navrhuje stanoviť dve pásma pre určenie výšky dotácie, a to 40 % z obstarávacích nákladov, ak priemerná podlahová plocha nájomných bytov nepresahuje 52 m2 a 35 % z obstarávacích nákladov, ak priemerná podlahová plocha nájomných bytov presahuje 52 m2 a nepresahuje 60 m2. V prípade obstarávania nájomných bytov nižšieho štandardu sa navrhuje stanoviť jedno pásmo pre určenie výšky dotácie, a to vo výške 75 % z obstarávacích nákladov, ak priemerná podlahová plocha nájomných bytov neprevyšuje 55 m2. Oproti súčasnej úprave tak dôjde k zjednodušeniu pravidiel, čo znamená zvýšenie poskytovanej dotácie. Zavádza sa tiež možnosť zvýšiť podiel poskytnutej dotácie, ak zhotoviteľom nájomných bytov bude registrovaný sociálny podnik podľa zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom tejto úpravy je v súlade s prioritami štátu podporiť subjekty, ktoré vykonávajú svoju činnosť za účelom dosiahnutia pozitívneho sociálneho vplyvu. Za účelom odstránenia výkladových nejasností a …

bod 19 a 26 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenou definície nákladov v bode 18.

bod 20 §
Podľa súčasného znenia zákona musí žiadateľ – vyšší územný celok pre poskytnutie dotácie preukázať, že obstarávaním nájomného bytu a súvisiacej technickej vybavenosti rieši bytové problémy, ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja a zabezpečuje činnosti podľa zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov. Táto podmienka však už stratila svoje opodstatnenie a navrhuje sa ju vypustiť. Podmienky pre poskytnutie dotácie žiadateľovi, ktorým je samosprávny kraj tak budú totožné s podmienkami pre žiadateľa, ktorým je obec. Aj táto drobná zmena môže pomôcť k zvýšeniu počtu obstarávaných nájomných bytov zo strany samospráv. Zároveň sa navrhuje v zákone jednoznačne zadefinovať, že dotáciu na obstaranie toho istého nájomného bytu je možné poskytnúť iba raz.

bod 21 §
Legislatívno-technická úprava.

bod 22 §
V súvislosti s rozšírením možností obstarávania nájomných bytov získaných nadstavbou alebo prístavbou ostatných budov na bývanie sa navrhuje zaviesť povinnosť, aby všetky technické zariadenia ostatnej budovy na bývanie boli vymenené najviac 5 rokov pred podaním žiadosti alebo budú vymenené počas realizácie stavebných úprav. Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť, že dotačné finančné prostriedky budú použité na obstaranie nájomných bytov v stavbe s moderným technickým vybavením, čo zabezpečí vysokú kvalitu bývania.

bod 23 §
Žiadatelia môžu obstarávať nájomné byty kúpou aj v prípade, ak majú so zhotoviteľom stavby uzatvorenú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, pričom následnú kúpnu zmluvu musia uzatvoriť najneskôr do konca mesiaca august v druhom kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bola uzatvorená zmluva o poskytnutí dotácie. Takto ohraničené obdobie im zabezpečuje dostatok času na zhotovenie stavby, zároveň však bráni zbytočnému predlžovaniu a predražovaniu procesu výstavby a tým pádom zabezpečuje aj hospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami. Vzhľadom na predĺženie termínu na podávanie žiadostí (novelizačný bod 36) sa navrhuje predĺžiť aj termín na uzatvorenie následnej kúpnej zmluvy, a to do konca mesiaca december v druhom kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bola uzatvorená zmluva o poskytnutí dotácie.

bod 24 §
Podmienkou poskytnutia dotácie je zriadenie záložného práva na zachovanie nájomného charakteru podporených nájomných bytov. Navrhuje sa rozšíriť pôsobnosť záložného práva aj na zabezpečenie vrátenia poskytnutej dotácie, ak by žiadateľ svojim konaním porušil pravidlá a podmienky, za ktorých bola dotácia poskytnutá.

bod 25 §
Navrhuje sa zo zákona vypustiť povinnosť vypracovať a predložiť záverečné technicko-ekonomické hodnotenie stavby. Táto povinnosť v praxi stratila svoje opodstatnenie. Vypustením tejto povinnosti sa zníži administratívna náročnosť procesu čerpania priznanej dotácie, čo bude v prospech žiadateľa.

bod 27 §
Navrhovanou úpravou sa reflektuje na pripomienky odbornej verejnosti venujúcej sa problematike osôb so zdravotným znevýhodnením. Tieto osoby majú iné požiadavky na dispozičné riešenie či vybavenie bytu než bežné osoby a tým pádom majú problém obstarať si bývanie na voľnom trhu. Navrhuje sa preto ako podmienku poskytnutia dotácie stanoviť, že minimálne 10 % z celkového počtu obstarávaných nájomných bytov musí byť navrhnutých univerzálne z hľadiska stavebných konštrukcií a to tak, aby tieto byty mohli využívať osoby so zdravotným postihnutím bez dodatočných stavebných úprav týchto konštrukcií. Podrobnosti univerzálneho navrhovania ustanoví ministerstvo vo všeobecne záväznom predpise. Aby sa minimalizoval negatívny dopad tejto úpravy na už rozbehnuté investičné projekty, navrhuje sa odložiť účinnosť tohto ustanovenia o dva roky, t. j. táto povinnosť sa bude prvýkrát vzťahovať až na žiadosti podané v roku 2023.

bod 28 §
Účelom poskytovanej dotácie na obstaranie nájomných bytov je zvýšiť počet nájomných bytov. Navrhuje sa preto do zákona jednoznačne stanoviť, že ak dôjde k nedodržaniu nájomného charakteru, žiadateľ bude povinný vrátiť poskytnutú dotáciu a uhradiť odvod vo výške 10 % z poskytnutej dotácie. Pri ukladaní a vymáhaní tejto sankcie bude ministerstvo postupovať podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

bod 29 §
V súčasnosti platné znenie zákona upravuje ako povinnú náležitosť nájomnej zmluvy zoznam osôb tvoriacich domácnosť nájomcu. Domácnosťou sa tu rozumejú fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby podľa § 115 Občianskeho zákonníka. Vlastník nájomného bytu však zároveň má overovať príjem oprávnenej fyzickej osoby a ostatných osôb tvoriacich domácnosť podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento predpis však definuje okruh spoločne posudzovaných osôb odchylne. V praxi tak žiadatelia mali problémy posudzovať splnenie zákonných podmienok pri domácnostiach tvorených druhom a družkou (bez spoločných detí), dospelými súrodencami či v prípade, ak sa starí rodičia starajú o svoje maloleté vnúčatá. Aby sa tieto aplikačné problémy minimalizovali, navrhuje sa v zákone namiesto pojmu „domácnosť“ používať jednoznačný opis a teda nájomný byt môže užívať nájomca a osoby, žijúce spolu s ním v byte.

bod 30 §
V rámci výkonu kontroly sa zistilo, že v niektorých prípadoch nájomcovia ponúkali im pridelený nájomný byt na rôznych inzertných fórach do podnájmu a požadované nájomné bolo vyššie než regulované nájomné, ktoré oni sami platili. Takéto konanie nie je súlade s účelom sociálneho bývania. Navrhuje sa preto ustanoviť ako povinnú náležitosť nájomnej zmluvy vyhlásenie nájomcu, že si je vedomý skutočnosti, že nájomný byt alebo jeho časť nie je oprávnený prenechať do podnájmu tretej osobe. Vylúčia sa tak prípady, kedy nájomca takto konal z nevedomosti. Ak napriek tomu bude verejne ponúkať pridelený nájomný byt do podnájmu, pôjde o úmyselné konanie, ktoré môže byť sankcionované okamžitým ukončením nájomného vzťahu.

bod 31 a 32 §
Legislatívno-technická úprava.

bod 33 §
Zmena formulácie v dôsledku zmeny definície okruhu osôb, ktoré užívajú nájomný byt. Bližšie zdôvodnenie tejto zmeny je uvedené v odôvodnení k bodu 29.

bod 34 a 35 §
V prípade opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy sa navrhuje zvýšiť limit príjmu oprávnenej fyzickej osoby a ostatných osôb, žijúcich s ňou v byte z triapolnásobku životného minima na štvornásobok životného minima. V prípade oprávnených fyzických osôb podľa § 22 ods. 3 písm. b) zákona sa tento limit navrhuje zvýšiť zo štyriapolnásobku životného minima na päťnásobok životného minima. Limit príjmu vo výške päťnásobku životného minima sa uplatní aj na oprávnenú fyzickú osobu podľa § 22 ods. 3 písm. c), ktorou sa rozumie fyzická osoba, ktorá žije sama a jej mesačný príjem nepresahuje štvornásobok životného minima. Toto opatrenie bude mať pozitívne sociálne vplyvy predovšetkým na tie skupiny nájomcov, ktorým sa zvýšil príjem počas trvania nájomnej zmluvy. Zníži sa tak riziko, že kvôli jednorazovému zvýšeniu svojho príjmu prídu o právo užívať pridelený nájomný byt.

bod 36 §
Okruh oprávnených fyzických osôb, ktorým môže byť poskytnutý nájomný byt sa navrhuje rozšíriť o fyzické osoby, ktoré chce samospráva ako vlastník nájomného bytu ubytovať z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Mesačný príjem týchto osôb spolu s mesačným príjmom ostatných osôb žijúcich s nimi v byte nemusí spĺňať limity stanovené v § 22 ods. 3 písm. a) a b) zákona, čiže môže ísť aj o osoby s vyšším príjmom. Na druhú stranu, nebudú mať právo na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy. Po uplynutí dohodnutej doby nájmu (najdlhšie však tri roky) sa tak môže vlastník nájomného bytu rozhodnúť, že novú nájomnú zmluvu s nimi neuzatvorí.

bod 37 §
Systémová porucha bytového domu je definovaná v § 2 ods. 1 písm. n) zákona. Systémovými poruchami trpeli predovšetkým bytové domy vystavané panelovou technológiou v rámci komplexnej bytovej výstavby (KBV), ktoré boli následne v 90 – rokoch odpredávané do súkromného vlastníctva. Keďže miestami katastrofálny technický stav týchto budov bol aj dôsledkom nedostatočnej intervencie zo strany štátu ako dovtedajšieho vlastníka, zaviedla sa možnosť poskytovať dotácie vlastníkom bytov a nebytových priestorov na odstránenie systémovej poruchy bytového domu. Navrhuje sa preto do zákona doplniť podmienku poskytnutia dotácie na odstránenie systémovej poruchy bytového domu, že právoplatné kolaudačné rozhodnutie bolo vydané pred 1. januárom 1994. Jednoznačne sa tak o poskytnutie dotácie nebudú môcť uchádzať vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí majú bytové domy postavené v neskoršom období. Tieto bytové domy nie sú stavané panelovou technológiou a ich nedostatočný technický stav nie je spôsobený zvolenou technológiou v procese výstavby ale prevažne nedostatočnou starostlivosťou o bytový dom vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v tomto dome.

bod 38 a 39 §
Za účelom zvýšenia atraktivity pre žiadateľov a zvýšenia počtu bytov obstarávaných vo verejnom nájomnom sektore sa navrhuje niekoľko zmien v procese podávania a prijímania žiadostí. Koniec lehoty na predkladanie žiadostí sa predlžuje z 28. februára až na 31. mája príslušného roka. Žiadatelia tak získajú viac času na prípravu svojich žiadostí. Okresný úrad v sídle kraja, ktorý žiadosti prijíma, bude mať 15 pracovných dní od doručenia žiadosti na overenie jej úplnosti. V prípade nedostatkov žiadosti okresný úrad v sídle kraja vyzve žiadateľa na odstránenie týchto nedostatkov, pričom mu na to určí primeranú lehotu, najviac však 30 pracovných dní. Eliminujú sa tak prípady, kedy boli žiadosti vrátené ako nevyhovujúce kvôli drobným nezrovnalostiam, ktoré môžu byť odstránené. Doručené žiadosti budú ministerstvu zasielané v poradí podľa dátumu doručenia úplnej žiadosti. Ostatné kritériá pre stanovenie poradia žiadostí sa nebudú uplatňovať. Ak však okresný úrad v sídle kraja vyzve žiadateľa na odstránenie nedostatkov, takáto žiadosť automaticky stráca poradie a môžu ju predbehnúť žiadosti, ktoré boli síce …

bod 40 §
Vzhľadom na vypustenie povinnosti predkladať záverečné technicko-ekonomické hodnotenie stavby žiadateľom sa § 17 ods. 2 stal nadbytočným a je možné ho vypustiť.

bod 41 §
Zákonom č. 230/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k vypusteniu lehoty pre zachovanie nájomného charakteru bytov stanovenej v § 11 ods. 1 písm. a) zákona. Podporené nájomné byty tak majú byť využívané ako nájomné po celú dobu ich životnosti. Vzhľadom na túto úpravu však stratilo opodstatnenie v § 18 ods. 1 zákona špecifikovať lehotu, počas ktorej je vlastník nájomného bytu obstaraného podľa tohto zákona ako aj nájomca žijúci v takomto byte povinný sprístupniť nájomné byty na kontrolu. Nové znenie tohto odseku zabezpečí, že povinnosť sprístupniť byt na kontrolu bude musieť byť zabezpečená po celú dobu trvania zmluvy o poskytnutí dotácie. V súvislosti so zmenou definície okruhu užívateľov nájomného bytu (odôvodnenie k bodu 29) sa navrhuje vypustiť aj slová „tvoriace jeho domácnosť“.

bod 42 §
Podľa súčasného znenia zákona je vlastník nájomného bytu povinný tvoriť z dohodnutého nájomného osobitný rezervný fond ročne minimálne vo výške 0,5 % obstarávacích nákladov na obstaranie nájomného bytu. Z tohto osobitného rezervného fondu následne uhrádza preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu podľa zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „FPÚO“). Aplikačná prax však ukázala, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome majú častokrát stanovenú nižšiu výšku preddavkov do FPÚO ako je zákonom predpísaná tvorba osobitného rezervného fondu. Vlastník nájomného bytu, ktorý je len jeden z mnohých vlastníkov bytov a nebytových priestorov tak kumuluje finančné prostriedky na osobitnom rezervnom fonde, ktoré by ale nemohol nikdy použiť. Navrhuje sa preto umožniť vlastníkovi nájomného bytu, aby finančné prostriedky na osobitnom rezervnom fonde mohol použiť aj na úhradu zvýšených úhrad do FPÚO.

bod 43 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenou definície nákladov v bode 18.

bod 44 §
Pre zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti a dobrého technického stavu podporených nájomných bytov je nevyhnutné pravidelne investovať do ich údržby a priebežne si vytvárať finančnú rezervu na významnejšie investície do ich obnovy. Vzhľadom na to bola už od začiatku účinnosti tohto zákona prijatá podmienka, že vlastník nájomného bytu, ktorému bola poskytnutá dotácia na obstaranie nájomného bytu, musí tvoriť z vyberaného nájomného fond prevádzky, údržby a opráv ročne minimálne vo výške 0,5 % obstarávacej ceny nájomného bytu. Ďalšia väčšia legislatívna úprava starostlivosti o podporený nájomný byt prišla s účinnosťou od 1. januára 2018, kedy sa podmienky bližšie upravovali v závislosti od spôsobu evidencie nájomných bytov v katastri nehnuteľností. Podpora na obstaranie nájomných bytov sa však poskytuje už od roku 2000. Starostlivosť o nájomný byt, na ktorého obstaranie bola poskytnutá dotácia v období od 2000 do 2010 však nie je jednoznačne upravená, čo spôsobuje v praxi problémy predovšetkým žiadateľom, ktorí majú vo vlastníctve nájomné byty podporené podľa starých aj podľa nových predpisov. Aby sa …

bod 45 §
Pre odstránenie výkladových nedostatkov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe sa navrhuje jednoznačne definovať, že poskytovanie sociálneho bývania obcou alebo vyšším územným celkom je všeobecne prospešnou službou.

bod 46 a 48 §
Okruh oprávnených fyzických osôb, ktorým môže byť poskytnutý nájomný byt v rámci sociálneho bývania sa navrhuje rozšíriť o fyzické osoby, ktoré žijú samé v nájomnom byte a o fyzické osoby, ktoré chce samospráva ako vlastník nájomného bytu ubytovať z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žiadateľ, ktorým je obec alebo vyšší územný celok, je povinný si vo svojom všeobecne záväznom nariadení stanoviť okruh oprávnených fyzických osôb vrátane dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré sa im nájomné byty prenajímajú. V praxi môže ísť o profesie, pri ktorých žiadateľ chce, aby poskytovali svoje služby v jeho sídle, pretože ich zabezpečovanie vyplýva ako povinnosť pre samosprávu. Za tým účelom bude vhodné, aby im mohla poskytnúť výhodu v poskytnutí bývania v jeho sídle. Rovnako tak môže takto kategorizovať aj osoby v ťažkej životnej situácii, ktoré potrebujú nutne zabezpečiť bývanie, z rôznych dôvodov nespĺňajú limity príjmu stanovené v § 22 ods. 3 písm. a) a b) zákona (napr. týrané matky s deťmi, ktoré majú vyšší príjem, no …

bod 47 §
Pre odstránenie problémov v aplikačnej praxi sa navrhuje jednoznačne upraviť postup výpočtu súm životného minima pre oprávnenú fyzickú osobu a ostatné osoby, ktoré s ňou žijú v nájomnom byte. Životné minimum sa tak vypočíta ako súčet súm životného minima pre plnoletú fyzickú osobu (od 1. júla 2020 je to suma vo výške 214,83 eur) za každú plnoletú fyzickú osobu, žijúcu v nájomnom byte a súčet súm životného minima pre nezaopatrené dieťa (od 1. júla 2020 je to suma vo výške 98,08 eur) za každé zaopatrené neplnoleté dieťa a nezaopatrené dieťa, žijúce s nájomcom v nájomnom byte.

bod 49 §
V nadväznosti na vypustenie povinnosti predkladať záverečné technicko-ekonomické hodnotenie stavby sa navrhuje vypustiť splnomocnenie na vydanie vykonávacieho právneho predpisu, ktorý upravuje obsah záverečného technicko-ekonomického hodnotenia stavby.

bod 50 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenou definície nákladov v bode 18.

bod 51 §
V § 18 sa navrhuje doplniť nový odsek 4, ktorým sa uloží vlastníkovi nájomného bytu, podporeného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2010, aby pri starostlivosti o tento nájomný byt postupoval podľa § 18 ods. 2 zákona, resp. podľa § 18 ods. 3 zákona (novelizačný bod 44). Povinnosť im vznikne až od 1. januára 2022, t. j. zavádza sa prechodné obdobie jedného roka, počas ktorého ministerstvo oboznámi všetkých dotknutých vlastníkov nájomných bytov s novou povinnosťou a oni budú mať dosť času sa na zmeny pripraviť. Čl. II Navrhuje sa, aby návrh zákona nadobudol účinnosť 1. januára 2021 okrem čl. I bodu 27, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2023. Bratislava 30. septembra 2020 Igor Matovič v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Andrej Doležal v. r. minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky