Zákon č. 440/2009 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Zákon 440/2009 Z. z., vyhlásený 31. 10. 2009, aktuálne znenie účinné od 1. 11. 2009. Znenie po paragrafoch zatiaľ nemáme stiahnuté – záväzné znenie je na Slov-Lex. Nižšie je 1 rozhodnutí súdov SR, ktoré predpis citujú.
Rozhodnutia
1 rozhodnutíBez okresných súdov, ktoré majú väčšinou len metadáta · Zobraziť aj okresné súdy
Dôvodové správy
Dôvodová správa k zákonu č. 440/2009 Z. z.20. 8. 2009
Zdroj: tlač 1165 (4. VO)
Všeobecná časť
Dňa 20. mája 2009 rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky o tom, že niektoré ustanovenia zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o strelných zbraniach a strelive“) nie sú v súlade s vybranými článkami Ústavy Slovenskej republiky. Išlo predovšetkým o definovanie bezúhonnosti a spoľahlivosti pre vydanie zbrojného preukazu alebo zbrojnej licencie, ktoré podľa ústavného súdu svojim širokým záberom presahujú verejný záujem deklarovaný zákonom, aby osoby, ktoré majú sklon k násiliu, alebo sa v minulosti dopustili trestnej činnosti so zbraňou, nemohli sa tejto činnosti dopúšťať opakovane. Ústavný súd ako príklad neodôvodneného rozsahu trestných činov, ktoré spôsobujú stratu bezúhonnosti osoby uviedol majetkovú trestnú činnosť, činy hospodárske proti mene a daňové trestné činy, trestné činy proti priemyselným a autorským právam. Ústavný súd tiež namietol nesúlad ustanovenia bezúhonnosti a spoľahlivosti s článkom 49 ústavy, pretože zákon o strelných zbraniach a strelive obsahuje vo formulácii podmienok bezúhonnosti a spoľahlivosti aj priamo zo zákona uloženie sankcie, ktorá má znaky trestnej sankcie a vymyká sa trestnému právu. Ústavný súd tiež vyhlásil za nesúladný s ústavou § 19 ods. 3 a 4 zákona o strelných zbraniach a strelive, podľa ktorých sa v určitých prípadoch k posúdeniu bezúhonnosti a spoľahlivosti vyjadruje osobitná komisia zriadená ministrom vnútra, pričom jej stanovisko je záväzné. Ústavný súd konštatoval, že konečné posúdenie vo vzťahu k vydaniu zbrojného preukazu alebo zbrojnej licencie prislúcha orgánu verejnej moci v správnom konaní a osobitná komisia takýmto orgánom nie je. Ústavný súd ešte rozhodol o neústavnosti § 39 ods. 2 a § 59 písm. b) a c) zákona o strelných zbraniach a strelive, pretože tieto ustanovenia zavádzajú prepadnutie zbrane a streliva v prospech štátu bez určenia náhrady.
Predložený návrh zákona výhrady ústavného súdu odstraňuje. V súvislosti s bezúhonnosťou sa definujú konkrétne trestné činy resp. skupiny trestných činov, ktoré majú za následok jej stratu. Ide najmä o trestné činy, ktoré boli spáchané násilím, so zbraňou, ktorých objektom bol život alebo zdravie, prípadne boli spáchané pod vplyvom návykovej látky, a preto nie je žiadúce, aby páchatelia týchto trestných činov boli bezúhonní na účel vydania zbrojného preukazu alebo zbrojnej licencie. Zároveň, v súlade s nálezom ústavného súdu sa navrhuje ustanoviť, že bezúhonnosť sa znova nadobúda zahladením odsúdenia. Návrhom zákona sa tiež vypúšťajú ustanovenia o osobitnej komisii na posúdenie bezúhonnosti a spoľahlivosti a ustanovenia súvisiace s prepadnutím zbrane a streliva v prospech štátu.
Navrhovaná úprava tiež opätovne ustanovuje tzv. zbraňovú amnestiu, ktorej cieľom je zánik trestnosti nedovoleného ozbrojovania osôb, ktoré bez povolenia držia vymedzené strelné zbrane alebo strelivo do týchto zbraní, ak v určenej lehote odovzdajú tieto zbrane alebo strelivo do úschovy Policajnému zboru. Pri jej koncipovaní sa vychádzalo z predchádzajúcich skúseností, konkrétne zo zbraňovej amnestie v roku 2005, keď v priebehu 12 mesiacov bolo celkovo odovzdaných 3 490 zbraní. V Českej republike bol využitý inštitút zbraňovej amnestie už trikrát, pričom tretie obdobie skončilo 31. 7. 2009.
Návrhom zákona sa tiež umožňuje použitie zbrane vo vlastníctve príslušníka Policajného zboru pri jeho služobnej činnosti. Umožňuje sa to najmä v súvislosti s § 61 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje použitie zbrane širšie ako zákon o strelných zbraniach a strelive.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky vzalo v rámci medzirezortného pripomienkového konania na vedomie, že návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov.
Doložka pre posudzovanie vplyvov
1. Vplyvy na verejné financie:
Nebude mať dopad..
2. Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:
Nepredpokladá sa nepriaznivý dopad.
3. Vplyvy na životné prostredie:
Nebude mať dopad.
4. Vplyvy na zamestnanosť:
Nebude mať dopad.
5. Vplyvy na podnikateľské prostredie:
Nebude mať dopad.
6. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti:
Nebude mať dopad.
Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev
primárnom
sekundárnom
Smernica Rady z 18. júna 1991 o kontrole získavania a vlastnenia zbraní (91/477/EHS) (Ú.v. L 256, 13.9.1991, str. 51 – 58) Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19 / zv. 2)
b) nie je upravená v práve Európskej únie
c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
a) lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca
bezpredmetné; návrh právneho predpisu sa dotýka uvedenej legislatívy Európskych spoločenstiev, avšak do návrhu právneho predpisu sa nepreberajú žiadne ustanovenia
b) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení
proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 a 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení;
c) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
bezpredmetné
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti - úplný
6. Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
Osobitná časť (6 bodov)
bod 1
Použitie zbrane vo vlastníctve policajta podľa zákona o Policajnom zbore nemá oporu v niektorých ustanoveniach zákona o strelných zbraniach a strelive, predovšetkým v § 28 ods. 1 písm. n), podľa ktorého držiteľ zbrojného preukazu (policajt) je povinný strieľať zo zbrane, ktorú je oprávnený držať alebo nosiť, len v miestach, kde je na to oprávnený podľa zákona o strelných zbraniach alebo podľa zákona o poľovníctve, alebo na strelniciach, ak nejde o použitie zbrane na ochranu života, zdravia alebo majetku. Použitie zbrane, a teda aj zbrane vo vlastníctve policajta podľa § 61 zákona o Policajnom zbore je podstatne širšie. Taktiež použitie zbrane vo vlastníctve policajta podľa zákona o Policajnom zbore v čase služby nemá oporu v niektorých ustanoveniach zákona o strelných zbraniach. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje upraviť negatívne vymedzenie pôsobnosti zákona tak, aby sa zákon nevzťahoval na prípady, keď policajt použije zbraň, ktorá nie je vo výzbroji Policajného zboru, v rámci svojej služobnej činnosti.
bod 2
V súlade s nálezom ústavného súdu sa ustanovuje okruh trestných činov, ktoré majú za následok stratu bezúhonnosti osôb na účely zákona o strelných zbraniach a strelive. Ide najmä o trestné činy, ktoré boli spáchané násilím, so zbraňou, ktorých objektom bol život alebo zdravie, prípadne boli spáchané pod vplyvom návykovej látky, a preto nie je žiadúce, aby páchatelia týchto trestných činov boli bezúhonní na účel vydania zbrojného preukazu alebo zbrojnej licencie. Stratu bezúhonnosti bude mať za následok aj spáchanie akéhokoľvek trestného činu so zbraňou alebo použitím násilia, pričom znaky takýchto konaní sú ustanovené v § 122 ods. 3, 122 ods. 7 a 122 ods. 8 Trestného zákona.
bod 3 až 5
Reaguje sa na nález ústavného súdu vo vzťahu k spoľahlivosti osôb. Zo zákona sa vypúšťa dôvod straty spoľahlivosti súvisiaci so schváleným zmierom a vo vzťahu k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania sa ustanovuje, že prekážka straty spoľahlivosti sa odstraňuje tým, že sa obvinený osvedčil. Okrem toho sa v súlade s nálezom ústavného súdu pri spoľahlivosti vypúšťa recidíva majetkových priestupkov a naopak sa zavádza recidíva priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu spáchaných násilím.
bod 6
Reaguje sa na nález ústavného súdu, ktorý rozhodol o neústavnosti ustanovení o osobitnej komisii zriadenej ministrom vnútra na posudzovanie spoľahlivosti a bezúhonnosti osôb.
bod 7 až 10
Legislatívne úpravy súvisia s tou časťou nálezu ústavného súdu, ktorý rozhodol o neústavnosti tých ustanovení zákona o strelných zbraniach a strelive, ktoré upravujú prepadnutie zbrane a streliva v prospech štátu.
bod 11
Navrhovaná právna úprava má za cieľ vytvoriť na časovo obmedzené obdobie, za podmienky zániku trestnosti nedovoleného ozbrojovania, možnosť dobrovoľne odovzdať zbraň a strelivo definovaných kategórií ktorémukoľvek útvaru Policajného zboru, ktoré osoba prechováva bez povolenia. Zmenou zákona sa sleduje zníženie počtu nelegálne držaných zbraní a streliva medzi obyvateľstvom, ako aj identifikácia zbraní, ktoré mohli byť použité v súvislosti s páchaním trestnej činnosti. Inštitút „zbraňovej amnestie“ už bol v minulosti ustanovený zákonom č. 132/2005 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 14. 4. 2005 a tento doplnil zákon č. 190/2003 Z. z. o zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o strelných zbraniach“) o § 72a Zánik trestnosti nedovoleného ozbrojovania. Právna úprava zákona o strelných zbraniach vytvorila na časovo obmedzené obdobie - 12 mesiacov možnosť dobrovoľne odovzdať strelnú zbraň ktorémukoľvek útvaru Policajného zboru. Počas tohto obdobia zanikla trestnosť nedovoleného ozbrojovania dobrovoľným odovzdaním strelnej zbrane. V priebehu 12 mesiacov bolo počas „zbraňovej amnestie“ celkovo odovzdaných …
Celý text dôvodových správ – všeobecná aj osobitná časť s odkazmi na paragrafy
Vzťahy predpisu
Mení predpisy (1)
- 190/2003 Z. z. Zákon o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zdroj: Slov-Lex, „Vzťahy predpisu“ k aktuálnej verzii; pri novelách pozri aj časové verzie vyššie.