Ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh ústavného zákona“).
Návrh ústavného zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2020 až 2024 v časti Obnova dôvery v právny štát a zabezpečenie, aby zákon a spravodlivosť platili pre každého, ktoré aj týmto napĺňa.
Predbežná informácia k návrh ústavného zákona bola zverejnená 12. mája 2020, pričom návrh ústavného zákona bol prerokovaný s dotknutými subjektami, t.j. so zástupcami Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“), Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), verejnou ochrankyňou práv a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Návrh ústavného zákona bol prerokovaný v rámci jeho prípravy aj so stavovskými komorami a zástupcami občianskej spoločnosti.
Z hľadiska obsahového vymedzenia návrhu ústavného zákona sa právna úprava zameriava na
reformu zloženia a pôsobnosti súdnej rady vrátane profesionalizácie funkcie podpredsedu súdnej rady,
previerky majetkových pomerov sudcov a sudcovskej spôsobilosti,
reformu kreovania ústavného súdu,
úpravu niektorých pravidiel konania pred ústavným súdom, najmä zavedenie možného prepojenia konania o sťažnosti fyzických a právnických osôb s konaním o súlade právnych predpisov, vrátane zamedzenia rozhodovanie o súlade ústavných zákonov s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),
zavedenie vekového cenzu pre zánik funkcie sudcu všeobecného súdu a sudcov ústavného súdu a úprava statusu sudcov všeobecných súdov formou novej úpravy tzv. rozhodovacej imunity sudcov, zrušenia súhlasu s trestným stíhaním sudcu všeobecného súdu a generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ako aj úpravy prekladania sudcov pri zmenách v sústave všeobecných súdov,
zriadenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) a s tým súvisiace nové nastavenia právomoci najvyššieho správneho súdu a ústavného súdu.
Z pohľadu čo najširšej informovanosti verejnosti a za účelom naplnenia požiadavky na verejnú kontrolu výkonu verejnej moci aj v oblasti výkonu ústavodarnej moci je nutné na tomto mieste nebrániť sa diskusii o vhodnosti alebo nutnosti zasahovať do ústavného textu práve opísanými zmenami a v predkladanom rozsahu. Rozumný a uvážlivý ústavodarca pristúpi k rozsiahlejšej novelizácii textu ústavy najčastejšie buď (i) z dôvodu „tektonických“ spoločenských zmien a potrebe prispôsobenia textu ústavy novej spoločenskej zmluve (tu ide o vytvorenie novej identity spoločenstva), alebo (ii) z dôvodu zmeny paradigmatického náhľadu na konkrétny ústavný inštitút, či na spôsob ústavného zakotvenia konkrétnej zložky moci alebo na prax fungovania ústavného orgánu (tu ide o korigovanie identitných prvkov politického a právneho spoločenstva). Z tohto pohľadu sa navrhovaný ústavný zákon hlási k druhej alternatíve a možno ho charakterizovať ako „ústavný zákon v oblasti justície“.
Zmena zažitej paradigmy, tak, ako bola praktizovaná, prináša nový náhľad na obsadenie súdnej rady v prepojení na jej poslanie a činnosť. Okrem iného ide o korekciu vracajúcu model súdnej rady v čase tak, že sa explicitne aktualizuje jedna z modalít výkladu jej preferovaného obsadzovania, ktorá vytvára jej charakter. Ústavodarca tak presnejšie vymedzuje požadovaný model tohto orgánu podieľajúceho sa na správe súdnej moci a „objednáva“ si tak pozmenené doktrinálne aj praktické uchopenie nielen koncepcie orgánu, ale nepriamo aj výkonu právomocí. Definíciou súdnej rady v podstate potvrdzuje základný dôvod jej zriadenia a jej funkciu. Čiastočne koriguje aj pôsobnosť súdnej rady. Úplné nóvum v právnom poriadku Slovenskej republiky prináša zriadenie najvyššieho správneho súdu, ktorý sa výkonom svojich právomocí bude podieľať na ochrane ústavných princípov, práv, a hodnôt najmä v rámci spätnej väzby orgánom verejnej správy, a to napríklad cez ochranu ústavnosti a zákonnosti volieb, cez rozhodovanie o tom, či politické strany spĺňajú požadované demokratické parametre s následkom pozastavenia činnosti alebo zrušenia, cez vyvodzovanie zodpovednosti voči príslušníkom a príslušníčkam právnických povolaní v disciplinárnych konaniach a v ďalšej „bežnej“ agende správneho súdnictva, cez ktoré sú obyvatelia chránené pred vládou v širšom zmysle. Po dlhých rokoch diskusií o potrebe zmeny spôsobu a systému voľby sudcov ústavného súdu, navrhovaná právna úprava predkladá upravený model. Na jednej strane má tento model vytvoriť podmienky na zvýšenie legitimity ústavného súdu cez (i) lepšie kreačné rozloženie ústavných sudcov v čase a (ii) zmenu podmienok na vymenovanie, prostredníctvom zvýraznenia charakteristík, ktoré v istom zmysle bolo implicitne možné očakávať aj v minulosti. Na strane druhej má do budúcnosti zamedziť politickému patu pri voľbe ústavných sudcov zavedením antiblokačného mechanizmu. Reformou prejdú i niektoré konania pred ústavným súdom, a to s cieľom zabezpečiť lepší prístup k spravodlivosti pre fyzické osoby a právnické osoby.
Vo všeobecnosti predkladaný návrh ústavného zákona reaguje nielen na relatívne hodnotovo neutrálnu, niekedy až technickú, odbornú diskusiu (napríklad zrušenie procesného zamietania návrhov na ústavnom súde, úprava inštitútu sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky) , ale aj na stav (občianskej) spoločnosti, stav súdnej moci a na dynamiku medzi nimi. Ako výsledok istej justičnej politiky je jeho ambíciou postupnými krokmi vytvárať priestor na kvalitnejší výkon aj správu súdnej moci a na jej kvalitnejšiu verejnú kontrolu. Dané má následne prispieť k zvýšeniu dôveryhodnosti justície v priestore občianskej spoločnosti ako takej, ale aj medzi konkrétnymi účastníkmi jednotlivých konaní pred všeobecnými súdmi.
Jednotlivé zmeny textu Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v zmysle predchádzajúcich riadkov možno popisnejšie priblížiť nasledovne:
Súdna rada
Súdna rada sa definuje ako ústavný orgán sudcovskej legitimity. Reforma zloženia súdnej rady zahŕňa zavedenie regionálneho princípu pri voľbe členov súdnej rady sudcami. Ďalej sa zavádza pravidlo, podľa ktorého Národná rada Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky budú nominovať do súdnej rady len osoby, ktoré nie sú sudcami. V nadväznosti na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu sa tiež navrhuje v texte ústavy výslovne upraviť pravidlo, podľa ktorého je odvolanie člena súdnej rady prípustné aj pred uplynutím jeho funkčného obdobia. Zároveň sa navrhuje, aby vyvodzovanie zodpovednosti smerom k sudcom vykonávané disciplinárnymi senátmi kreovanými súdnou radou bolo prenesené na najvyšší správny súd, ktorého zriadenie sa navrhuje. Do textu ústavy sa tiež zavádza plne profesionalizovaná funkcia podpredsedu súdnej rady.
Previerky sudcov
Návrh ústavného zákona rozširuje pôsobnosť súdnej rady o konanie vo veciach majetkových pomerov sudcov. Zároveň návrh ústavného zákona reaguje na nález ústavného súdu PL. ÚS 21/2014 z 30. januára 2019 a umožňuje súdnej rade vykonávať aktívny dohľad nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti vlastným autonómnym konaním a preverovaním bez podstatnej ingerencie iného orgánu verejnej moci.
Návrh ústavného zákona zároveň počíta s rozhodovaním o strate predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude sudca vykonávať riadne počas výkonu funkcie sudcu, pričom právomoc rozhodovať o strate predpokladov sudcovskej spôsobilosti vkladá do rúk disciplinárnemu súdu.
Návrh ústavného zákona zároveň upravuje obligatórny následok vo forme odvolania sudcu prezidentom Slovenskej republiky bez potreby návrhu súdnej rady na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, alebo ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, na základe disciplinárneho rozhodnutia pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu, na základe rozhodnutia disciplinárneho súdu alebo ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky.
Ústavný súd Slovenskej republiky – ustanovenie sudcov
Reforma kreovania ústavného súdu zahŕňa nanovo formulované podmienky pre vymenovanie sudcu ústavného súdu (bezúhonnosť, morálny kredit, právna prax), zvýšenie kvóra pre voľbu kandidáta na sudcu ústavného súdu (kvalifikovaná väčšina) a verejné hlasovanie o kandidátoch na sudcov ústavného súdu.
Návrh ústavného zákona ďalej obsahuje mechanizmus vymenovania sudcov ústavného súdu zo strany prezidenta Slovenskej republiky aj v prípade, keď parlament nezvolí potrebný počet kandidátov na sudcov ústavného súdu v určenom čase vrátane pokračovania vo výkone funkcie sudcu ústavného súdu do času vymenovania nového sudcu ústavného súdu. Návrh ústavného zákona tiež obsahuje mechanizmus, ktorý bráni koncentrácii moci v rukách jednej politickej reprezentácie v prípade voľby väčšiny sudcov ústavného súdu jednou politickou garnitúrou tým, že skracuje na polovicu funkčné obdobie sudcov ústavného súdu podľa určeného kľúča, ktorí boli ustanovení do funkcie v rámci jedného volebného obdobia parlamentu.
Konanie pred ústavným súdom
V tejto časti sa návrh ústavného zákona zameriava na zavedenie tzv. individuálnej kontroly ústavnosti, pod ktorou treba rozumieť možnosť senátu ústavného súdu, ktorý koná a rozhoduje o sťažnosti, iniciovať konanie o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy.
Návrh ústavného zákona ďalej ruší možnosť tzv. procesného zamietania návrhu na začatie konania a upravuje niektoré aspekty senátneho a plenárneho rozhodovania.
Okrem toho návrh ústavného zákona zavádza výslovný zákaz posudzovania súladu ústavných zákonov s ústavou.
Vekový cenzus a status sudcov
V tomto prípade návrh ústavného zákona zavádza vekový cenzus sudcov všeobecných súdov (65 rokov s možnosťou predĺženia do 68 rokov) a sudcov ústavného súdu (72 rokov), pri ktorého dosiahnutí bude nasledovať zánik funkcie sudcu, resp. sudcu ústavného súdu ex constitutione.
Okrem toho sa mení rozhodovacia imunita sudcov všeobecných súdov a udeľovanie súhlasu s ich vzatím do väzby zo strany ústavného súdu. Súhlas so vzatím do väzby sa nebude vyžadovať ani v prípade generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Súčasne sa precizuje právna úprava nepreložiteľnosti sudcov všeobecných súdov v nadväznosti na zmeny v sústave súdov. Vo vzťahu k sudcom všeobecných súdov a prokurátorom vrátane generálneho prokurátora sa zároveň zavádza disciplinárna právomoc najvyššieho správneho súdu.
Najvyšší správny súd
Do sústavy súdov sa navrhuje zaradiť najvyšší správny súd, ktorý bude mať v hierarchii všeobecných súdov rovnocenné postavenie s najvyšším súdom. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje vykonať novelizáciu všetkých ustanovení ústavy týkajúcich sa najvyššieho súdu. V Slovenskej republike tak budú pôsobiť dve najvyššie súdne inštancie, pričom najvyšší správny súd bude najvyššou súdnou inštanciou pre oblasť správneho súdnictva a najvyšší súd bude najvyššou súdnou inštanciou pre oblasť občianskoprávnych, obchodnoprávnych a trestných vecí. Okrem všeobecnej pôsobnosti najvyššieho správneho súdu v oblasti správneho súdnictva sa navrhuje, aby ústavná právomoc tohto súdu zahŕňala aj disciplinárnu právomoc voči sudcom všeobecných súdov a v zákonom ustanovenom rozsahu aj voči iným profesiám, ako aj vymedzenú agendu presunutú z ústavného súdu. V nadväznosti na zriadenie najvyššieho správneho súdu a jeho postavenie ako disciplinárneho súdu pre sudcov všeobecných súdov sa navrhuje vypustenie ústavnej pôsobnosti súdnej rady kreovať disciplinárne senáty, pretože táto úprava sa stáva bezpredmetnou.
Z hľadiska postupu zriadenia najvyššieho správneho súdu sa navrhuje, aby k zriadeniu najvyššieho správneho súdu došlo ku dňu účinnosti zákona (1. januára 2021), pričom reálne začne svoju činnosť vykonávať až od 1. augusta 2021. Takto koncipovaná právna úprava má za cieľ vytvoriť priestor pre vykonanie všetkých úkonov potrebných pre zabezpečenie riadneho fungovania tohto súdu, a to v prvom rade pre obsadenie najvyššieho správneho súdu sudcami a pre ustanovenie jeho vedenia. Zjednodušene povedané, právna úprava predpokladá, že najprv sa vykoná personálne obsadenie najvyššieho správneho súdu, čo vyžaduje účinnú úpravu týkajúcu sa zriadenia najvyššieho správneho súdu a až po tomto procese začne najvyšší správny súd vykonávať svoju činnosť. To znamená, že najvyšší správny súd nebude vznikať automatickým odčlenením správneho kolégia najvyššieho súdu, ale uskutoční sa výber sudcov najvyššieho správneho súdu vrátane previerok jeho sudcov. Do času, kým začne najvyšší správny súd vykonávať svoju činnosť, budú jeho pôsobnosť vykonávať orgány ustanovené doterajšími predpismi, t.j. najvyšší súd, ústavný súd a disciplinárne senáty. Tomuto nastaveniu zriadenia najvyššieho správneho súdu zodpovedá aj rozdelenie účinnosti predkladaného návrhu ústavného zákona.
Podrobnejšie odôvodnenie navrhovaných zmien je uvedené v osobitnej časti dôvodovej správy.
Pri formulovaní ústavných zmien predkladateľ volí riešenia, ktoré zaťažujú ústavný text len v nevyhnutnom rozsahu. Z tohto dôvodu sa podľa potreby navrhuje zaviesť nové ústavné splnomocnenie na reguláciu niektorých otázok v zákone, resp. využívajú sa existujúce splnomocňujúce ustanovenia na úpravu niektorých otázok v zákonoch. Z uvedeného vyplýva, že implementácia navrhovaných ústavných zmien si nevyhnutne vyžaduje aj zmenu zákonnej úpravy, ktorá vykonáva ústavnú úpravu. Preto sa súčasne s návrhom ústavného zákona do legislatívneho procesu predkladá aj návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a ktorý musí nadobudnúť účinnosť ku dňu účinnosti ústavných zmien. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ku dňu, kedy začne vykonávať činnosť najvyšší správny súd bude potrebné prijať aj zákonnú úpravu, ktorá nanovo upraví niektoré aspekty disciplinárnej právomoci najvyššieho správneho súdu, a to najmä otázku konania v disciplinárnych veciach (disciplinárny poriadok). Keďže v tejto časti je účinnosť ústavných zmien odložená na neskorší termín, bude súvisiaca zákonná úprava predložená do legislatívneho procesu dodatočne.
Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa navrhuje od 1. januára 2021. Odložená účinnosť od 1. januára 2025 sa navrhuje v prípade zavedenia inštitútu individuálnej kontroly ústavnosti.
Návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh ústavného zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a na služby pre občana a nemá ani sociálne vplyvy. Tieto vplyvy však zakladá zákonná úprava, ktorej zmena sa navrhuje súčasne so zmenou Ústavy Slovenskej republiky. Od navrhovaných ústavných zmien však možno očakávať zvýšenie dôvery v právny štát a spravodlivosť, ako aj spustenie procesu očisty justície.
Návrh ústavného zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Návrh ústavného zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky ho prerokovala 24. septembra 2020. Návrh ústavného vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválil 30. septembra 2020.

čl. I

bod 1 (čl. 84 ods. 3)
Navrhuje sa, aby pre voľbu kandidáta na funkciu sudcu ústavného súdu bola potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, t.j. aspoň 76 hlasov poslancov. Zvýšenie kvóra pre voľbu kandidáta na tzv. absolútnu väčšinu všetkých poslancov, a to z doterajšej jednoduchej väčšiny prítomných poslancov, má za cieľ zabezpečiť signalizovanie potreby dosiahnutia širšieho konsenzu voliteľov. Praktický význam právnej úpravy môže byť limitovaný, keďže už v súčasnosti sa priemerný počet hlasov získaných zvolenými kandidátmi pohybuje na danej úrovni (vo voľbách v roku 2019 získali zvolení kandidáti priemerne 83 hlasov), v minulosti tak tomu ale nebolo vždy (v roku 2002 bol napríklad kandidát zvolený len počtom 53 hlasov). Kontext pre spomenuté údaje je však tvorený aj počtom volieb. Zároveň je na úrovni filozofie ústavnej úpravy dôležité ustanoviť požiadavku širšieho konsenzu, a tak širšej legitimity zvolených kandidátov. Je rozumné ustanoviť takúto požiadavku aj ako štandard. Zvažovaná bola aj požiadavka tzv. ústavnej väčšiny. Problematická tvorba takto širokého politického konsenzu ani v spojení s …

bod 2 [čl. 102 ods. 1 písm. t)]
Pretože zriaďovaný najvyšší správny súd bude mať rovnocenné postavenie s najvyšším súdom, je potrebné túto skutočnosť zohľadniť vo všetkých ústavných aspektoch fungovania najvyššieho správneho súdu vrátane kreovania jeho funkcionárov. Podľa platného znenia čl. 102 ods. 1 písm. t) ústavy predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu vymenúva a odvoláva na návrh súdnej rady prezident Slovenskej republiky. Rovnaký spôsob ustanovenia do funkcie sa bude uplatňovať aj v prípade predsedu a podpredsedu najvyššieho správneho súdu. Na tento účel je preto potrebné vykonať novelizáciu čl. 102 ods. 1 písm. t) ústavy, kde sa výslovne upraví nová kompetencia prezidenta vo vzťahu k funkcionárom najvyššieho správneho súdu.

čl. I bod 3 (§ 125 ods. 4)
Navrhované doplnenie ustanovenia článku 125 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky explicitne zakotvuje takú koncepciu konania o súlade právnych predpisov, v zmysle ktorej Ústavný súd Slovenskej republiky nemá právomoc preskúmavať súlad ústavného zákona s ústavným zákonom, ani ústavného zákona s ústavou. Táto právomoc mu napokon nebola ústavodarcom výslovne zverená ani doposiaľ. Ústavný súd si ju z ústavy vyvodil ako implicitnú právomoc nadinterpretovaním slova „zákon“ v čl. 125 ods. 1 písm. a), a to na základe úvah o potrebe ochrany tzv. materiálneho jadra ústavy a o tom, že povereným na takúto ochranu by mal byť práve ústavný súd samotný (pozri PL. ÚS 21/2014). Tento postup ústavného súdu bol kritizovaný z hľadiska porušenia princípu legality „z vnútra súdu“ (napr. odlišné stanovisko sudcu Lajosa Mészárosa, body 4 až 7), ale aj akademicky (napr. Káčer, M. – Neumann, J.: Materiálne jadro v slovenskom ústavnom práve. Doktrinálny disent proti zrušeniu sudcovských previerok. Praha: Leges, 2019, s. 20 a nasl.). Postup ústavného súdu síce našiel aj podporovateľov, …

bod 4 (čl. 126 ods. 1)
Navrhovaná ústavná zmena reaguje na zriadenie najvyššieho správneho súdu a jej cieľom je zaviesť mechanizmus riešenia prípadných kompetenčných sporov medzi najvyšším súdom a najvyšším správnym súdom. Vzhľadom na existenciu dvoch najvyšších súdnych inštancií v rámci správneho súdnictva sa javí ako žiaduce, aby právomoc riešiť kompetenčné spory medzi nimi bola daná subjektu, ktorý stojí nad týmito inštitúciami. Preto sa navrhuje, aby kompetenčné spory medzi najvyšším súdom a najvyšším správnym súdom riešil ústavný súd. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že v prípade kompetenčného sporu medzi najvyšším súdom a najvyšším správnym súdom pôjde fakticky o spor, či daná vec patrí alebo nepatrí do správneho súdnictva. Vykonanie navrhovanej ústavnej zmeny bude musieť nájsť svoj odraz v zákone č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

bod 5 (čl. 127 ods. 5)
V súlade s programovým vyhlásením vlády sa do ústavnej úpravy zavádza tzv. individuálna kontrola ústavnosti. Právna úprava umožňuje sťažovateľovi v konaní podľa čl. 127 ods. 1 podať spolu s ústavnou sťažnosťou návrh, aby senát ústavného súdu podal návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1, ak všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka podanej sťažnosti, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu. Ak senát ústavného súdu dospeje k záveru, že tento návrh je dôvodný, konanie o sťažnosti preruší a podá návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1. Vytvára sa teda tak možnosť (fakultatívna) pre senát ústavného súdu rozhodujúci o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 na návrh sťažovateľa prerušiť konanie o sťažnosti a obrátiť sa na plénum ústavného súdu s návrhom na posúdenie súladu sťažovateľom označeného všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou alebo zákonom. Nejde o …

bod 6 (čl. 129 ods. 2)
Voľba reprezentantov nositeľmi moci je bezpochyby jedným z najvýznamnejších procesov, ktoré do spoločnosti vniesla demokracia a jej princípy. V tranzitívnej spoločnosti možno ešte viac ako v tradičných demokraciách záleží na čistote a férovosti volebného procesu, keďže práve túžba po slobode a férovosti aj pri presune výkonu moci z jej nositeľov na ich poverených zástupcov bola hybnou silou vymanenia sa spoločnosti z okov neslobody. Naša spoločnosť je mladou demokraciou, učí sa a vyvíja. Volebný proces má svoje špecifiká a zásady, pričom ak chceme považovať konkrétnych zvolených zástupcov voličov za zástupcov legitímnych a riadne poverených na výkon mandátu, musia byť odstránené tie najväčšie a najintenzívnejšie pochybnosti o férovosti a slobode pripravovaných a následne uskutočnených volieb. Povolanými bdieť nad ústavnosťou a zákonnosťou volieb bývajú spravidla nezávislé súdy. Navrhované nové znenie čl. 129 ods. 2 ústavy súvisí so zriadením najvyššieho správneho súdu a novou ústavnou úpravou podľa čl. 142 ods. 2 ústavy, podľa ktorého najvyšší správny súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do …

bod 7 (čl. 129 ods. 7)
Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 21/2014 z 30. januára 2019 uverejnenom v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 40/2019 sa zrušil čl. 147 ods. 1 posledná veta, čl. 141a ods. 9 v časti slov „plniaceho úlohy ochrany utajovaných skutočností“ čl. 154d ods. 1 až 3 Ústavy Slovenskej republiky v znení ústavného zákona č. 161/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. V nadväznosti na uvedené sa stali obsolentnými čl. 129 ods. 7 a čl. 141a ods. 10 časť vety za bodkočiarkou. Nakoľko predkladateľ terajší čl. 141a ods. 10 vypúšťa je potrebné sa vysporiadať aj s obsolentným čl. 129 ods. 7 ústavy. V nadväznosti na uvedené je potrebné vložiť do čl. I príslušný nový novelizačný bod, ktorým sa vypustí doterajší čl. 129 ods. 7 ústavy.

bod 8 [čl. 130 ods. 1 písm. e)]
V nadväznosti na právnu úpravu navrhovanú v čl. 127 ods. 5 sa navrhuje do čl. 130 ods. 1 upravujúceho procesnú legitimáciu v konaní pred ústavným súdom výslovne doplniť aj senát ústavného súdu. Oprávnenie senátu iniciovať konanie pred ústavným súdom však nie je generálne, ale je obmedzené len na konanie podľa čl. 127 ods. 5. V inej veci teda senát ústavného súdu nebude môcť iniciovať konanie pred ústavným súdom. Vykonanie navrhovanej ústavnej zmeny bude musieť nájsť svoj odraz v zákone č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

bod 9 (čl. 131 ods. 1)
Zmeny v čl. 131 ods. 1 sú dvojakého charakteru. V prvom prípade sa rozširuje okruh plenárne rozhodovaných vecí. V druhom prípade sa ruší možnosť tzv. procesného zamietania pri rozhodovaní ústavného súdu. Súčasne vykonáva aktualizácia vnútorného odkazu na čl. 129 ústavy, ktorý je použitý v čl. 131. V prvom prípade sa explicitne upravuje subsumpcia výkonu konkrétnej právomoci ústavného súdu pod plenárne konanie, konkrétne, že o kompetenčnom spore v zmysle čl. 126 ústavy rozhoduje plénum ústavného súdu a nie trojčlenný senát. Povaha a cieľ sledovaný právnou úpravou rozhodovania kompetenčného sporu podľa čl. 126 ústavy si vyžaduje, aby takýto spor aj s ohľadom na požiadavku silnej legitimity prijatého rozhodnutia rozhodoval ústavný súd v pléne zloženom z trinástich sudcov. V súčasnom znení čl. 131 ods. 1 ústavy plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne. Navrhovaným ustanovením sa vypúšťa možnosť procesného zamietnutia návrhu, t.j. možnosti „dohodnutia sa na nedohodnutí“. Procesné zamietanie sa v rozhodovacej činnosti …

bod 10 (čl. 134 ods. 2)
Programové vyhlásenie vlády obsahuje požiadavku na reformu zloženia ústavného súdu s brzdami proti pasivite parlamentu pri nezvolení kandidátov na ústavných sudcov. Pasivita parlamentu pri výkone jeho ústavnej pôsobnosti, resp. nevykonávanie jej ústavnej pôsobnosti očakávaným spôsobom, je dôvodom pre osobitnú reguláciu v ústave už v súčasnosti. Podľa čl. 102 ods. 1 písm. e) môže pasivita parlamentu, resp. neschopnosť urobiť predpokladané rozhodnutie, viesť k rozpusteniu parlamentu prezidentom Slovenskej republiky. Uvedený príklad ilustruje možnosti prístupu na riešenie situácie spočívajúcej v nezvolení dostatočného počtu kandidátov na funkciu sudcu. Rozpustenie parlamentu pri nezvolení potrebného počtu kandidátov na funkciu sudcu ústavného súdu sa síce môže na prvý pohľad javiť schodné riešenie, predkladateľ má však za to, že by išlo o príliš invazívne riešenie situácie pri nezvolení dostatočného počtu kandidátov na sudcov ústavného súdu. Rovnako predkladateľ nepovažuje za vhodné odnímať parlamentu právo navrhovať kandidátov na sudcov ústavného súdu a prezidentovi právo vymenúvať sudcov ústavného súdu, pretože parlament aj prezident sú volení priamo občanmi, a najvyššiu mieru legitimity …

bod 11 (čl. 134 ods. 3)
Zmena čl. 134 ods. 3 nadväzuje na programové vyhlásenie vlády, ktoré sa zaväzovalo k prijatiu reformy kreovania ústavného súdu prostredníctvom vytvorenia brzdy proti koncentrácii moci v rukách jednej politickej reprezentácie, a to tak, aby väčšina ústavných sudcov nebola volená jednou politickou garnitúrou. Návrh zavádza pravidlo, ktoré sa aktivizuje v prípade, že jedna parlamentná väčšina bude voliť viac ako šesť (t.j. väčšinu) sudcov ústavného súdu. V zmysle tohto pravidla bude mať každý ústavný sudca, ktorý bude vymenovaný nad tento počet, skrátené funkčné obdobie, a to na šesť rokov. V prípade, ak sa takéto pravidlo aktivuje v jednej voľbe, resp. na spoločné uprázdnenie vyššieho počtu miest ústavných sudcov ako šesť, sudcovia so skráteným funkčným obdobím sa určia podľa počtu získaných hlasov pri voľbe za kandidátov na sudcov ústavného súdu, t.j. kandidáti s najvyšším počtom hlasov majú funkčné obdobie 12 rokov, kandidáti s najnižším počtom hlasov majú 6 ročné funkčné obdobie. V tejto súvislosti sa doplnkovo sa zavádza pravidlo, podľa ktorého v prípade …

bod 12 (čl. 134 ods. 4)
V čl. 134 ods. 4 sa dopĺňajú nové podmienky pre ustanovenie do funkcie sudcu ústavného súdu. V prvom rade ide o doplnenie podmienky bezúhonnosti. Bezúhonnosť nebola doteraz podmienkou pre vymenovanie do funkcie sudcu ústavného súdu a nemohla byť ani korektne cez argument a minori ad maius vyvodená zo zákonnej úpravy bezúhonnosti pre sudcov všeobecných súdov. Ide však o legitímnu požiadavku, ktorá je na ústavnej úrovni zakotvená napríklad aj v Českej republike. Ďalej sa zároveň požaduje, aby doterajší život a morálne vlastnosti kandidáta na ústavného sudcu alebo sudkyňu boli zárukou, že túto funkciu bude vykonávať riadne. V istom zmysle nejde o zavedenie novej požiadavky, keďže daná požiadavka na kandidáta alebo kandidátku sa implicitne dá vyvodiť zo samotnej podstaty úlohy ústavného sudcu a z jeho predpokladaného postavenia. Predkladateľ však pristúpil k zvýrazneniu požadovaných parametrov ústavných sudcov, aby jasnejšie fixoval požadovaný ústavný štandard. I keď tu v mnohom ide o využitie expresívnej funkcie práva, viac sa signalizuje a spolieha sa na symbolizáciu, než …

bod 13 (čl. 136 ods. 3)
V čl. 136 ods. 3 sa navrhuje vykonanie dvoch zmien. V prvom rade sa ruší súhlas ústavného súdu so vzatím sudcu všeobecného súdu a generálneho prokurátora Slovenskej republiky do väzby. Druhá zmena zohľadňuje zriadenie najvyššieho správneho súdu. V súlade s programovým vyhlásením vlády sa navrhuje zrušiť doterajšiu právnu úpravu udeľovania súhlasu zo strany ústavného súdu so vzatím do väzby sudcu všeobecného súdu a generálneho prokurátora. Aj v kontexte toho, že s účinnosťou od 1. septembra 2014 došlo k zrušeniu právnej úpravy udeľovania súhlasu ústavného súdu so začatím trestného stíhania voči sudcom a generálnemu prokurátorovi, sa javí právna úprava udeľovania súhlasu so vzatím do väzby v prípade uvedených ústavných činiteľov ako historicky prekonaná. Treba mať na pamäti aj to, že o vzatí do väzby vždy rozhoduje súd, čo vyplýva z čl. 17 ods. 5 ústavy. Ustanovenie čl. 17 ods. 5 ústavy sa bude naďalej vzťahovať aj na sudcov všeobecných súdov, rovnako aj na generálneho prokurátora. V praxi to bude znamenať, že …

bod 14 (čl. 138 ods. 3)
V súlade s programovým vyhlásením vlády sa navrhuje zaviesť vekový cenzus pri sudcoch ústavného súdu, pričom dosiahnutie predpokladaného veku 72 rokov bude viesť k automatickému zániku funkcie sudcu ústavného súdu bez toho, aby bolo nutné o zániku funkcie vydávať rozhodnutie, či vykonať iný právny úkon. Obmedzenie funkcie sudcu ústavného súdu vekom nie je v právnych poriadkoch ničím novým. Tak, ako takmer každé opatrenie je predmetom trvalej diskusie. Krajiny, ktoré vekový limit nemajú, ho zavádzajú, iné ho naopak rušia, a to aj s ohľadom na skúsenosti s takýmto opatrením. Návrh sa prikláňa k argumentácii, ktorá považuje vekový limit za prospešný. Ten je v rôznych podobách (v rôzne nastavených vekových hraniciach) odôvodňovaný potrebou ochrany pred možnosťou, že výkon súdnictva by stratil potrebné tempo, energiu a pohotovosť, keďže ju vekom strácajú nositelia súdnej moci. Navrhovaná právna úprava určuje pre sudcov ústavného súdu vekovú hranicu 72 rokov a pre sudcov všeobecných súdov 65, resp. 68 rokov. Veková hranica vo výške približne 70 rokov nie …

bod 15 (čl. 139 a čl. 140)
Berúc do úvahy nový koncept kreovania funkcie sudcu ústavného súdu je potrebné v čl. 139 ústavy vypustiť právnu úpravu, ktorá doslova preberala text doterajšieho čl. 134 ods. 2 ústavy, ktorá predpokladá, že prezident vymenúva aj v prípade vzdania sa funkcie sudcu ústavného súdu alebo v prípade jeho odvolania, nového sudcu z dvojnásobného počtu kandidátov navrhnutých parlamentom. Namiesto preberania pravidiel uvedených v čl. 134 ods. 2 ústavy sa navrhuje odkázať na rovnaké použitie týchto pravidiel uvedených v čl. 134 ods. 2 ústavy. To znamená, že ústava bude len na jednom mieste (čl. 134 ods. 2 ústavy) upravovať procedúru kreovania funkcie sudcu ústavného súdu, pričom čl. 139 ústavy bude len referovať na toto pravidlo. Predkladateľ má za to, že nie je účelné text ústavy zaťažovať duplicitnou právnou úpravou. V čl. 140 ústavy sa do splnomocňujúceho ustanovenia v nadväznosti na doplnenie ústavného predpokladu pre vymenovanie do funkcie sudcu, ktorým je bezúhonnosť, dopĺňa aj splnomocnenie pre obsahové vymedzenie bezúhonnosti v zákonnej úprave. Vzhľadom na …

čl. I bod 16 (čl. 141a ods. 1)
Nové znenie čl. 141a ústavy v sebe obsahuje viacero zmien týkajúcich sa zloženia, kreovania a pôsobnosti súdnej rady. Vzhľadom na rozsah navrhovaných zmien predkladateľ volí legislatívno-technické riešenie spočívajúce v preformulovaní čl. 141a ako celku. V ďalšej časti dôvodovej správy sú detailne popísané všetky zmeny vykonávané v čl. 141a, rovnako aj sú označené ustanovenia, ktoré sú prebratím doterajšej právnej úpravy, t.j. ustanovenia, ktoré nie sú novelizáciu dotknuté.

čl. I odseku 1
V tomto prípade ide o úplné nové ustanovenie, ktoré doteraz nebolo súčasťou textu ústavy. V dôsledku vloženia nového odseku 1 do čl. 141a došlo k prečíslovaniu doterajších odsekov v čl. 141a. Pri príprave návrhu ústavného zákona a jeho verejnej prezentácií bola nastolená legitímna požiadavka doplniť ústavný text o vymedzenie charakteru súdnej rady. Pre ústavný text je charakteristické, že každý ústavný orgán má svoje vymedzenie, ktoré určuje charakter, či poslanie tohto-ktorého ústavného orgánu. Podľa čl. 72 ústavy je Národná rada Slovenskej republiky „jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky“, podľa čl. 101 ods. 1 ústavy je prezident „hlavou Slovenskej republiky“, podľa čl. 108 ústavy je vláda „vrcholovým orgánom výkonnej moci“, podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd „nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti“. Obdobne má svoje ústavné vymedzenie aj verejný ochranca práv (čl. 151a ods. 1 ústavy), Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (čl. 60 ods. 1 ústavy), ale aj Národná banka Slovenska (čl. 56 ods. 1 ústavy). Súdna rada ako jediný ústavný …

čl. I odseku 2
V prípade odseku 2, ktorý bol pôvodne čl. 141a odsekom 1, sa vykonávajú dve zmeny. Prvou je doplnenie právnej úpravy podpredsedu súdnej rady v úvodnej vete ustanovenia a druhou je zavedene regionálneho princípu pri voľbe členov súdnej rady, ktoré spočíva v rozdelení doterajšej úprave v písmene a) na nové písmeno a) a písmeno b); doterajšie písmená b) až) d) sa po novom označujú ako písmená c) až e), pričom zostávajú bez zmeny. Do úvodnej vety ustanovenia sa navrhuje doplniť skutočnosť, že súdna rada okrem predsedu volí aj podpredsedu súdnej rady. Náročnosť kompetencií súdnej rady, ktoré sa ďalej významne rozširujú aj pripravovanými zmenami, si nevyhnutne vyžaduje aj väčšiu profesionalizáciu pôsobenia jej členov. Okrem funkcie predsedu súdnej rady by mala byť plne profesionalizovaná aj funkcia podpredsedu súdnej rady; teda, aby aj podpredseda súdnej rady vykonával túto funkciu ako svoju hlavnú profesiu. Je to dôležité z hľadiska potrebného rozdelenia úloh pri riadení činnosti súdnej rady a výkone jej kompetencií, a aj z hľadiska …

čl. I odseku 3
V prípade odseku 3, ktorý bol pôvodne čl. 141a odsekom 2, sa zohľadňuje existencia funkcie podpredsedu súdnej rady a vykonáva legislatívno-technická úprava v podobe aktualizácie vnútorného odkazu v dôsledku prečíslovania písmen v odseku 2. Okrem toho sa zavádza požiadavka na to, aby za člena súdnej rady vymenúvaného, resp. voleného národnou radou, vládou a prezidentom mohla byť ustanovená len osoba, ktorá nie je sudcom. Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení taktiež zaviazala zmeniť obsadzovanie miest v súdnej rade zo strany výkonnej moci (vláda, prezident) a zákonodarnej moci (parlament) tak, aby tieto zložky štátnej moci vždy nominovali do súdnej rady len osoby, ktoré nie sú sudcami. Táto právna úprava je odôvodnená potrebou širokej legitimity súdnej rady tak, aby sa táto legitimita mohla preniesť aj na výkon jej právomoci, napríklad konkrétne aj na sudcov a sudkyne, ktoré súdna rada navrhne na vymenovanie prezidentovi, či na dohľad nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti a podobne. V zložení súdnej rady sa kombinuje vôľový aj …

čl. I odseku 4
V prípade odseku 4, ktorý bol pôvodne čl. 141a odsekom 3, sa zohľadňuje existencia funkcie podpredsedu súdnej rady. Vzhľadom na zaradenie funkcie podpredsedu súdnej rady do ústavy, ako aj berúc do úvahy zámer, aby podpredseda súdnej rady vykonával túto funkciu ako svoju hlavnú činnosť (povolanie), je potrebné rovnakým spôsobom ako v prípade predsedu súdnej rady upraviť nezlučiteľnosť funkcie podpredsedu súdnej rady. A teda aj na podpredsedu súdnej rady sa bude vzťahovať právna úprava nezlučiteľnosti výkonu funkcie s výkon iných verejných funkcií, či iných zárobkových činností s výnimkou správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.

čl. I odseku 5
V prípade odseku 5, ktorý bol pôvodne čl. 141a odsekom 4, sa jednak zohľadňuje existencia funkcie podpredsedu súdnej rady a na strane druhej sa dopĺňa výslovná úprava odvolávania členov súdnej rady vrátane ich funkcionárov kedykoľvek. Navrhovaná právna úprava úplne explicitne zavádza možnosť odvolať člena súdnej rady vrátane jej funkcionárov kedykoľvek. Vysporiadava sa tak s diskusiami o existencii tejto právomoci tak, aby o nej neexistovali pochybnosti. To neznamená, že ústava túto právomoc nezakotvovala aj doposiaľ. Ústavný súd vo svojom zjednocujúcom stanovisku PLz. ÚS 2/2018 z 19. septembra 2018 vyslovil právny názor, že: „Preto ak právna úprava (zatiaľ) mlčí o dôvodoch odvolania člena súdnej rady, platí zásada, že neexistuje ani objektívna možnosť odvolať členov súdnej rady pred uplynutím ich funkčného obdobia. Priznanie orgánom kreujúcim členov súdnej rady ústavne neakceptovanú právomoc subjektívne, a teda svojvoľne odvolávať členov súdnej rady z ich funkcie pred uplynutím ich funkčného obdobia, by znamenalo absolútnu negáciu ústavou garantovaného ich funkčného obdobia.“. Uvedený právny názor vniesol vzhľadom na dovtedajšiu …

čl. I odseku 6
V prípade odseku 6, ktorý bol pôvodne čl. 141a odsekom 5, sa vykonávajú tri zmeny, Tou prvou je zohľadnenie zriadenia najvyššieho správneho súdu v novom znení písmena e). Tou druhou vypustenie pôsobnosti súdnej rady v oblasti kreácie disciplinárnych senátov [vypustenie doterajšieho písmena g)]. Tou treťou je doplnenie pôsobnosti súdnej rady vykonávať dohľad a konať vo veciach majetkových pomerov sudcu. Podľa platného znenia čl. 141a ods. 5 písm. e) ústavy patrí do ústavnej pôsobnosti súdnej rady predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy na vymenovanie a odvolanie predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu. Aj v tomto prípade ide o ústavnú úpravu, ktorá musí zohľadniť zriadenie najvyššieho správneho súdu. Preto sa navrhuje explicitne pojať do čl. 141a ods. 5 písm. e) ústavy aj funkcionárov najvyššieho správneho súdu a upraviť tak pôsobnosť súdnej rady navrhovať prezidentovi kandidátov na funkciou predsedu a podpredsedu najvyššieho správneho súdu. Podľa nového čl. 142 ods. 2 ústavy bude disciplinárnu právomoc voči sudcom všeobecných súdov vykonávať najvyšší správny súd. V kontexte tohto …

čl. I odseku 10
Právna úprava doteraz obsiahnutá v čl. 141a ods. 9 a 10 ústavy sa presúva do nového čl. 141b. Predkladateľ zvolil riešenie, ktorým sa problematika predpokladov sudcovskej spôsobilosti a ich overovania vrátane skúmania majetkových pomerov sudcov bližšie upraví v samostatnom článku. V tomto prípade ide teda o zmenu systematiky. Doterajší odsek 11 sa po novom označuje ako odsek 10 a obsahuje ústavné splnomocnenie pre úpravu určených otázok týkajúcich sa súdnej rady na úrovni zákona. Doplnenie čl. 141a ods. 10 ústavy nadväzuje na zavedenie regionálneho princípu pri voľbe členov Súdnej rady Slovenskej republiky sudcami, ako aj na zavedenie funkcie podpredsedu súdnej rady do ústavy a novú úpravu preverovania sudcovskej spôsobilosti. Pre platné znenie ústavy je charakteristické, že neupravuje otázku volebných obvodov tam, kde sa upravujú voľby. Platí to aj pre doterajšiu úpravu volieb členov Súdnej rady Slovenskej republiky sudcami. Predkladateľ zotrváva na tomto koncepte, a preto sa navrhuje, aby volebné obvody boli upravené zákonom a aby nebol text ústavy zaťažovaný právnou úpravou, …

čl. I bod 17 (čl. 141b)
Novou ústavnou normou čl. 141b ods. 1 sa konkretizuje výkon právomoci súdnej rady prijímať stanoviská podľa čl. 141a ods. 5 písm. b), h) a i) ústavy na základe vlastného preverovania, ňou zaobstaraných alebo od štátnych orgánov vyžiadaných podkladov a vyjadrenia dotknutej osoby. Ustanovenie umožní súdnej rade po prijatí príslušnej zákonnej úpravy na pôdoryse zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vykonávajúcej predkladané ústavné normy vykonávať aktívny dohľad nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti u sudcov a kandidátov na funkciu sudcu, ako aj konať vo veciach majetkových pomerov sudcov. Cieľom predkladanej právnej úpravy je sfunkčniť a zefektívniť verejnú kontrolu súdnictva ako ústavou predpokladaného a legitímneho cieľa, posilniť zároveň nezávislosť súdnej moci a sudcov pri rozhodovaní, ale najmä zabezpečiť spravodlivú, nezávislú a nestrannú súdnu ochranu práv adresátov práva, kde konajúci zákonný sudca je motivovaný iba a výlučne záujmom na spravodlivom a včasnom rozhodnutí sporu. Ustanovenie taktiež reaguje na nález …

bod 18 (čl. 142 ods. 2)
Doterajšia právna úprava pôsobnosti všeobecných súdov je vo všeobecnej rovine a rámcovo upravená v čl. 142 ods. 1 ústavy, pričom je dotváraná zákonnou úpravou, a to zákonom č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákonmi upravujúcimi konanie pred súdmi (najmä procesné kódexy). V prípade najvyššieho správneho súdu by tento koncept obstál taktiež, ale vzhľadom na to, že návrhom dochádza k presunu časti pôsobnosti ústavného súdu a disciplinárnej právomoci na najvyšší správny súd, javí sa ako vhodné, aby doterajšia ústavná pôsobnosť ústavného súdu a disciplinárnych senátov, mala naďalej svoje ústavné ukotvenie a nebola ponechaná len na zákonnú úpravu pôsobnosti najvyššieho správneho súdu. Preto sa navrhuje do čl. 142 vložiť nový odsek 2, ktorý bude obsahovať ďalšiu ústavnú pôsobnosť najvyššieho správneho súdu, okrem tej, ktorá je uvedená v doterajšom odseku 1 (správne súdnictvo). Predkladateľ vychádza taktiež z predpokladu, že v agende uvedenej v odseku 2 ide o tak dôležitú agendu, ktorá …

bod 19 (čl. 143 ods. 1)
Ustanovenie čl. 143 ods. 1 ústavy je určujúce z hľadiska sústavy súdov v Slovenskej republike. Podľa platného znenia sústavu súdov tvoria najvyšší súd a ostatné súdy. Podrobnejšiu sústavu súdov má podľa čl. 143 ods. 2 ustanoviť zákon. Týmto zákonom je zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sústavu súdov dotvárajú okresné súdy, krajské súdy a Špecializovaný trestný súd. Z uvedeného je zrejmé, že súdy sú v Slovenskej republike vytvárané buď priamo ústavou (najvyšší súd) alebo zákonom. Pre zriadenie najvyššieho správneho súdu ako inštitúcie, ktorá má mať z hľadiska hierarchie usporiadania súdnej sústavy rovnocenné postavenie s najvyšším súdom, je potrebné, aby k jeho zriadeniu došlo priamo ústavou. Preto sa navrhuje jeho výslovné doplnenie do čl. 143 ods. 1 ústavy. Ako už vyplýva zo všeobecnej časti dôvodovej správy, vytvorenie najvyššieho správneho súdu bude prebiehať v dvoch fázach. Prvou je jeho zriadenie ako samostatnej entity vrátane jeho kancelárie. Druhou fázou …

bod 20 (čl. 145 ods. 3)
Platné znenie čl. 145 ods. 3 ústavy v súčasnosti upravuje vymenovanie predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu, ich funkčné obdobie, obmedzenie opakovanej kandidatúry tej istej osoby do tejto funkcie na dve funkčné obdobia a zánik funkcie predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu pred uplynutím funkčného obdobia. Právna úprava obsahuje tiež pravidlo, podľa ktorého sa predseda a podpredseda najvyššieho súdu vyberajú zo sudcov tohto súdu. Vzhľadom na zriadenie najvyššieho správneho súdu ako rovnocennej najvyššej súdnej inštancie pre oblasť správneho súdnictva sa navrhuje rozšírenie pôsobnosti čl. 141 ods. 3 ústavy aj na predsedu a podpredsedu najvyššieho správneho súdu. Z dôvodu rozsahu vykonávaných zmien sa navrhuje naformulovať celé ustanovenie nanovo. Vo výsledku bude pre vymenúvanie a odvolávanie funkcionárov oboch najvyšších súdov platiť rovnaká právna úprava. Odlišný režim sa však uplatní v prípade ustanovenia prvého predsedu najvyššieho súdu do funkcie; k tomu pozri navrhované prechodné ustanovenie v čl. 154g ods. 6. Procedúra voľby a odvolávania predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu je v súčasnosti detailnejšie upravená v …

čl. I bod 21 (čl. 145a ods. 2)
Navrhované doplnenie úpravy v čl. 145a ods. 2 zohľadňuje právnu úpravu nezlučiteľnosti funkcie podpredsedu súdnej rady s inou verejnou funkciou, a to v tomto prípade s výkonom funkcie sudcu. To znamená, že ak do funkcie podpredsedu súdnej rady bude zvolený sudca, tak momentom zvolenia sa mu preruší výkon funkcie sudcu zo zákona. A teda aj v prípade podpredsedu súdnej rady sa bude uplatňovať rovnaká právna úprava ako v prípade predsedu súdnej rady. Vykonanie navrhovanej ústavnej zmeny bude musieť nájsť svoj odraz v zákone č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

bod 22 (čl. 146 ods. 2)
Vloženie nového odseku 2 do čl. 146 má za cieľ zaviesť nový dôvod zániku funkcie sudcu všeobecného súdu, ktorým je dosiahnutie veku 65 rokov, pričom sudcovi zanikne funkcia posledný deň mesiaci, v ktorom dosiahne vek 65 rokov, ak nedôjde k jej predpokladanému predĺženiu do 68 rokov veku. Navrhovaná úprava v tomto prípade reflektuje okrem spomenutých dôvodov vekových ohraničení sudcovských funkcií aj požiadavku na predvídateľnosť zániku funkcie sudcu všeobecného súdu z dôvodu dosiahnutia určitého veku. Doterajšia úprava nechávala na úvahu na to určených orgánov, či dôjde k odvolaniu sudcu z dôvodu dosiahnutia veku 65 rokov. Tento koncept nie je jednoznačnou zárukou rovnakého prístupu pri zániku funkcie sudcu. Cieľom navrhovanej úpravy je teda odstránenie rizika určitej selektívnosti vo vzťahu k odvolaniu sudcu z jeho funkcie po dosiahnutí určitej vekovej hranice, ktoré súčasné znenie právnej úpravy prináša. Navrhuje sa preto upustiť od úpravy možného odvolania z funkcie z dôvodu veku a nahradiť ju jednoznačnou a predvídateľnou úpravou zániku funkcie priamo ex constitutione. To …

bod 23 (čl. 147)
Nové znenie čl. 147 ods. 1 ústavy prináša so sebou viaceré zmeny. Prvou je upustenie od doterajšej právnej úpravy, kedy v prípade odvolania sudcu z dôvodov uvedených v čl. 147 ods. 1 ústavy sa vyžadoval návrh súdnej rady. Vzhľadom na povahu dôvodov odvolania sudcu (právoplatné odsúdenie, zánik voliteľnosti do národnej rady) sa nejaví ako žiaduce, aby sa v rámci súdnej rady rozhodovalo o tom, či sa podá alebo nepodá prezidentovi Slovenskej republiky návrh na odvolanie sudcu z funkcie. Niet dôvodu na rozhodovanie o tejto otázke s rizikom neschválenia návrhu napríklad z dôvodu nedostatočnej podpory pre takýto návrh pri hlasovaní v súdnej rade. Táto úvaha vedie predkladateľa k návrhu vypustiť návrh súdnej rady ako podmienky pre zánik funkcie sudcu odvolaním z dôvodov podľa čl. 147 ods. 1 ústavy. Druhou zmenou je doplnenie nového dôvodu pre odvolanie sudcu z funkcie, ktorým je rozhodnutie disciplinárneho orgánu o strate predpokladov sudcovskej spôsobilosti podľa navrhovaného čl. 141b ods. 2. Aj nová právna úprava sudcovskej spôsobilosti …

čl. 24 (čl. 148 ods. 1)
Dopĺňaná právna úprava reflektuje doterajšiu aplikačnú prax v súvislosti so zmenami v sústave súdov. Sústava súdov nie je statická, ale podlieha zmenám v súvislosti so zriadením súdov alebo ich rušením. Z čl. 143 ods. 2 ústavy vyplýva, že sústavu súdov dotvára zákonná úprava, resp. súdy, okrem najvyšších súdov, sú zriaďované a rušené zákonom. Aplikačná prax však ukazuje aj na to, že do sústavy súdov vie zasiahnuť aj samotná súdna moc formou rozhodnutia ústavného súdu, ktorým sa vyhlási určitý zákon za nesúladný z ústavou (ústavný súd v roku 2009 fakticky zrušil Špeciálny súd). So zmenami v sústave súdov je vždy spojená otázka prerozdelenia personálneho a majetkového substrátu zanikajúcich súdov. Táto otázka bola historicky doteraz riešená prostredníctvom inštitútu prechodu výkonu súdnictva vrátane vzťahov sudcu k štátu, či iných právnych vzťahov (prechod majetkových práv a pod.). Z povahy veci je zrejmé, že pri zmene v sústave súdov dochádza k tomu, že sudca prestáva pôsobiť na jednom súde (zrušovaný súd) a pokračuje vo výkone …

bod 25 (čl. 148 ods. 4)
Široko koncipovaná imunita sudcov, ktorá chráni sudcov aj pred trestným stíhaním za rozhodovanie, ktoré môže byť svojvoľné a znamenať zneužitie (právo)moci, bola v rámci transformácie spoločnosti z doby neslobody (kde súdna moc slúžila tej výkonnej a bola nie výnimočne zneužívaná na mocenské represie voči režimu nepohodlným občanom) na spoločnosť slobodnú a demokratickú, považovaná za legitímnu súčasť najmä inštitucionálnych záruk ochrany súdnej moci pred neprípustným zasahovaním inej zložky moci do nezávislosti súdnej moci. Spoločnosť však prešla výrazným vývojom. Slovenská republika sa stala súčasťou Európskej únie a i na ústavnej úrovni sa prijal rad ďalších záruk (napr. zriadenie súdnej rady) chrániacich súdnu moc pred neprípustnými zásahmi od inej zložky moci. Akcent z nezávislosti, ktorú treba samozrejme naďalej budovať, je v súčasnosti vhodné dať aj na zodpovednosť a na podstatu sudcovskej činnosti – rozhodovanie podľa zákona. Nezávislosť napokon majú sudcovia a sudkyne práve preto, aby mohli rozhodovať podľa zákona. V tejto súvislosti treba tiež poukázať, že rozhodovacia imunita sudcov bola do roku 2014 …

čl. 24 bod 26 (čl. 151a a 6)
V tomto prípade ide o legislatívno-technickú zmenu vyvolanú vložením nového písmena e) do čl. 130 ods. 1 ústavy v dôsledku čoho je potrebné aktualizovať vnútorný odkaz použitý v čl. 151a ods. 6.

čl. 24 bod 27 (čl. 154f)
V nadväznosti na navrhované ústavné zmeny je potrebné sa vysporiadať s niektorými otázkami súvisiacimi s kolíziou pôvodnej a novej právnej úpravy. Na tento účel sa navrhujú prechodné ustanovenia v čl. 154f. V odseku 1 je prechodné ustanovenie nadväzujúce na zmeny úpravy zloženia súdnej rady. V odsekoch 2 a 3 sa reaguje na zavedenie vekového cenzu v prípade sudcov ústavného súdu a všeobecných súdov. V odsekoch 4 a 5 sú sústredené prechodné ustanovenia súvisiace so zriadením najvyššieho správneho súdu. V odseku 6 je procesné prechodné ustanovenie nadväzujúce na presun agendy medzi ústavným súdom a najvyšším správnym súdom. V odseku 7 sa rieši zánik doterajších disciplinárnych senátov vytváraných súdnou radou, ktorá túto pôsobnosť stráca.

čl. 24 odseku 1
V súvislosti so systémovou zmenou voľby členov súdnej rady sudcami a v súvislosti s požiadavkou, aby výkonná moc a zákonodarná moc nominovali do súdnej rady výlučne nesudcov sa navrhuje, aby doterajší členovia súdnej rady neboli novou právnou úpravou dotknutí. A teda navrhuje, aby dokončili svoje funkčné obdobia. Predkladateľ v tejto súvislosti zvažoval možnosť prevolenia tých členov súdnej rady, ktorí sú volení sudcami, a to z dôvodu podstatnej zmeny právnej úpravy zloženia súdnej rady. Vzhľadom na to, že tento zásah by sa udial v podstate tesne pred koncom funkčného obdobia, nejaví sa tento koncept ako vhodný a žiaduci. Okrem toho z odseku 1 vyplýva aj záver, že podmienka, aby výkonná moc a zákonodarná moc nominovali do súdnej rady výlučne nesudcov, sa bude vzťahovať až na členov súdnej rady vymenovaných vládou a prezidentom, či zvolených parlamentom až po účinnosti predkladaného návrhu ústavného zákona. Z uvedeného teda vyplýva, že zmena úpravy v čl. 141a ods. 3 ústavy nemá vplyv na trvanie funkčného obdobia …

čl. 24 odseku 8
Doterajšie disciplinárne senáty vykonávajúce disciplinárnu právomoc voči sudcom kreovala súdna rada. Vzhľadom na to, že disciplinárnu právomoc voči sudcom bude vykonávať po novom najvyšší správny súd, navrhuje sa zrušiť doterajšiu pôsobnosť súdnej rady kreovať disciplinárne senáty, pričom súdna rada bude vykonávať túto svoju pôsobnosť do okamihu začatia činnosti najvyššieho správneho súdu (prvá veta v odseku 9). V tejto súvislosti je potrebné vyriešiť čo s disciplinárnymi senátmi ustanovenými pred účinnosťou ústavného zákona. Do úvahy prichádzajú dve možnosti, a to (i) buď budú doterajšie disciplinárne senáty existovať dovtedy, dokým neskončia posledné disciplinárne konania začaté pred účinnosťou ústavného zákona, alebo (ii) disciplinárne senáty zaniknú a prebiehajúce disciplinárne konania dokončí najvyšší správny súd. Prvé riešenie predpokladá zachovanie doterajšej právomoci súdnej rady kreovať disciplinárne senáty, priebežne dopĺňať ich členov a predsedov, prijímať rozvrh práce pre ich činnosť a pod. Udržiavanie tohto systému sa nejaví ako účelné, a to aj vzhľadom na nízky počet prebiehajúcich disciplinárnych konaní. Preto predkladateľ volí druhú možnosť, ktorá znamená, že doterajšie …

čl. II
Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje, aby ústavný zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2021. Výnimku predstavuje právna úprava navrhovaná v čl. I bod 5, kde navrhuje odložená účinnosť od 1. januára 2025. Predkladateľ má za to, že je tento odklad je dôvodný aj s ohľadom na aktuálnu situáciu na ústavnom súde z hľadiska jeho zaťaženia. Zavedenie individuálnej kontroly ústavnosti môže so sebou priniesť zvýšený nápad na ústavnom súde. Vzhľadom na to, že v predchádzajúcom období ústavný súd „fungoval“ v provizórnom režime (reálne boli obsadené len štyri miesta sudcov), je namieste, aby ústavný súd dostal priestor vysporiadať s nápadom nahromadeným v tomto období. Tomuto účelu je podriadený odklad účinnosti čl. 127 ods. 5 ústavy a súvisiacich ustanovení čl. 130 ods. 1 písm. e) v spojení s legislatívnou-technickou zmenou v čl. 151a ods. 6. V Bratislave, 30. septembra 2020 Igor Matovič, v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Mária Kolíková, v.r. ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky