Ústavný zákon č. 378/2022 Z. z. Ústavný zákon, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

Návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Marcinková, Vladimír Ledecký, Anna Zemanová a Michal Luciak z poslaneckého klubu Sloboda a Solidarita.
Návrh novely Ústavy zavádza tzv. presluhovanie verejného ochrancu práv vo funkcii do momentu ujatia sa funkcie novým verejným ochrancom práv.
Cieľom tejto právnej úpravy je dosiahnuť funkčnosť ústavného orgánu, verejného ochrancu práv, aj v prípade, že napríklad parlament nezvolí podľa čl.151a ods. 3 Ústavy nového verejného ochrancu práv ešte pred uplynutím funkčného obdobia aktuálnemu verejnému ochrancovi práv. Tým sa dosahuje ústavne legitímny cieľ zabezpečenia aktívnej ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci.
Návrh ústavného zákona zároveň reflektuje súčasnú ústavne nevyhovujúcu a nevhodnú situáciu v praxi, kedy od 29. marca 2022, kedy uplynulo funkčné obdobie verejnej ochrankyni práv Márii Patakyovej, nie je funkcia verejného ochrancu práv obsadená a Národná rada Slovenskej republiky ani len nepristúpila k pokusu zvoliť nového verejného ochrancu práv.
V právnom poriadku Slovenskej republiky nejde o nový koncept – presluhovanie sa uplatňuje napríklad v prípade predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky alebo v prípade generálneho prokurátora Slovenskej republiky alebo sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Predložený návrh ústavného zákona má neutrálny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, nemá negatívny vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona rovnako nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ani na služby verejnej správy na občana.
Návrh ústavného zákona je v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

čl. I
Navrhuje sa upraviť presluhovanie verejného ochrancu práv vo funkcii do momentu ujatia sa funkcie novým verejným ochrancom práv. Podrobnosti o začiatku plynutia funkčného obdobia a ujímania sa funkcie verejného ochrancu práv ponecháva Ústava v zmysle čl. 151a ods. 6 na zákonodarcu. Verejný ochranca práv sa v zmysle zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov ujíma funkcie zložením sľubu. Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má však za následok neplatnosť voľby verejného ochrancu práv. Z toho dôvodu sa navrhuje naviazať moment skončenia tzv. presluhovania na moment ujatia sa funkcie novým verejným ochrancom práv. Ak by totiž bolo skončenie tzv. presluhovania naviazané napr. na voľbu nového verejného ochrancu práv v Národnej rade Slovenskej republiky, tak samotné zvolenie nového verejného ochrancu práv v parlamente ešte nezaručuje ujatie sa funkcie verejného ochrancu práv. To by mohlo viesť k neželanej situácii, kde voľbou nového verejného ochrancu práv v Národnej rade Slovenskej republiky by skončilo tzv. presluhovanie verejného ochrancu práv, …

čl. II
Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje, aby ústavný zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2023.