Zákon č. 371/2013 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).
Predkladaný návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013.
Účelom návrhu zákona je smerovať k tomu, aby sa život vo väzení čo najviac približoval k aspektom života v spoločnosti, pričom výkon väzby musí byť nevyhnutne spätý s prezumpciou neviny väznenej osoby.
Aplikačná prax ukázala, že niektoré súčasné inštitúty výkonu väzby je potrebné čiastočne revidovať, precíznejšie upraviť a zjednodušiť časovo administratívne náročný systém vyžadujúci značné personálne náklady pri nízkej efektivite celkového napĺňania účelu výkonu väzby.
Východiskom legislatívneho posudzovania potrieb súčasnej aplikačnej praxe je na základe výzvy Európskej rady uvedenej v Štokholmskom programe (Ú. v. EÚ C 115, 4.4.2010 - „Malo by sa pokračovať v úsilí o podporu výmeny najlepších postupov a vykonávanie Európskych väzenských pravidiel schválených Radou Európy.“) snaha návrhom zákona harmonizovať normy upravujúce pozbavenie osobnej slobody v Slovenskej republike s platnými medzinárodnými dokumentmi, a to najmä s Odporúčaním Rec(2006)2 Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o Európskych väzenských pravidlách, resp. s odporúčaniami Výboru na zabránenie mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania uvedených v správe pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky uskutočnenej od 24. marca do 2. apríla 2009. Ďalším dôležitým legislatívnym východiskom návrhu zákona boli koncepčné zámery schválené vládou Slovenskej republiky - Koncepcia väzenstva Slovenskej republiky na roky 2011 až 2020 (uznesenie vlády SR č. 248 z 13. apríla 2011) a Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2012 – 2015 (uznesenie vlády SR č. 807 zo 14. decembra 2011).
Návrhom zákona sa zmierňujú inherentné obmedzenia súkromného a rodinného života uväznenej osoby vyvolané pozbavením osobnej slobody, a to rozšírením možnosti komunikácie a zachovania kontaktov s okolitým svetom, najmä s najbližšou rodinou, predlžením minimálnej doby trvania jednej návštevy, resp. zvýšením časového intervalu minimálneho zákonného nároku na telefonovanie zvoleným osobám.
Jestvujúca sústava práv obvinených sa predkladaným návrhom zákona rozširuje o:
Ř precíznejšiu úpravu oboznámenia obvineného s právami a povinnosťami podľa zákona;
Ř častejšiu nezávislú kontrolu umiestňovania obvinených do bezpečnostnej cely;
Ř úpravu spôsobu výmeny vlastného odevu, bielizne a obuvi obvineného;
Ř možnosť obvineného mať pri sebe v cele aj písomnosti týkajúce sa trestnej veci, v ktorej je v čase výkonu väzby stíhaný, a písomnosti týkajúce sa iných právnych vecí obvineného.
Návrhom zákona sa významne rozširuje systém disciplinárnej praxe o prvok pozitívnej motivácie a odmeny obvinených za dlhodobé plnenie povinností uložených zákonom, ústavným poriadkom a pracovných povinností alebo za vykonanie príkladného činu. Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa na druhej strane dopĺňa paleta disciplinárnych trestov o zákaz používania vlastného televízneho prijímača alebo rádioprijímača až na dobu dvoch mesiacov a o celodenné umiestnenie do cely disciplinárneho trestu, a to za súčasného zníženia možného rozsahu ukladaných trestov umiestnenia do samoväzby (u mladistvých obvinených už nebude možné tento disciplinárny trest udeliť) a zavedenie inštitútu podmienečného odkladu výkonu disciplinárnych trestov.
Inštitút obligatórneho prijímania balíka s potravinami a niektorými vecami osobnej potreby sa navrhuje z dôvodu nízkej efektivity úžitku pri vysokom bezpečnostnom riziku nahradiť viacerými opatreniami (zrýchlením možnosti obvineného samostatne nakladať s peňažnými prostriedkami evidovanými na jeho konte v ústave, upravením podmienok samostatných nákupov obvineného v predajni zriadenej v ústave a zavedením možnosti prijatia balíka s potravinami a vecami osobnej potreby, už aj vrátane tabaku a tabakových výrobkov, ako disciplinárnej odmeny nepodmienenej časovým intervalom), ktoré v konečnom dôsledku posilnia celkové možnosti obstarania potravín.
Po dôkladnej analýze súčasného stavu sa navrhuje procesne jednotne upraviť rozhodovanie o všetkých mimozmluvných zodpovednostných režimoch (zodpovednosť za škodu vo výkone väzby, zodpovednosť za zvýšené trovy výkonu väzby) a disciplinárnych deliktoch, ktoré vznikajú v rámci úpravy špecifických spoločenských vzťahov verejnoprávnej povahy, resp. trestnoprávnej povahy výkonu väzby. Cieľom navrhovaného jednotne upraveného postupu, ktorý sa použije na rozhodovanie o právach a povinnostiach väznených osôb (prípadne ďalších zákonom určených účastníkov konania), je na základe osobitosti subjektu, teoretických poznatkov a empírie praxe vytvoriť konanie sui generis, ktoré bude zodpovedať európskym štandardom, posilní právne istoty účastníkov konania a zabezpečí účinné a efektívne vyvodzovanie zodpovednosti. Doterajšia prax potvrdila, že podporné použitie Správneho poriadku na konanie vo veciach súvisiacich s výkonom väzby nevyhovuje, pretože vzťahy v oblasti výkonu väzby patria do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a rozhodovanie o nich nemožno považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide výlučne o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona a týka sa veci, ktorá súvisí s inštitútmi Trestného poriadku.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona zakladá sociálne vplyvy, nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a dňa 14. augusta 2013 bol schválený vládou Slovenskej republiky.
Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) nie je upravená v práve Európskej únie
b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.
Doložka
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: -
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov
Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Kvantifikujte:
- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa
- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností
- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom
4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.
Oproti súčasne právnej úprave sa:
1. rozširuje rozsah predmetov – vecí osobnej potreby, ku ktorým má obvinený prístup aj o písomnosti týkajúce sa iných právnych vecí obvineného (teda nielen tých, ktoré sa týkajú trestnej veci, v ktorej je obvinený v čase výkonu väzby stíhaný);
2. prehlbujú možnosti intenzívnejších kontaktov s osobami mimo väzenského prostredia, a to prostredníctvom:
a) dlhších návštev obvinených (z priemerne 1,5 hodiny mesačne na 2 hodiny mesačne),
b) rozšírenia možnosti prijatia a odosielania korešpondencie, resp. prístupu k poštovým známkam (obvinený bude môcť okrem súčasných písomných správ v listinnej podobe prijímať poistenou zásielkou aj poštové známky),
c) predlženia časového rozsahu zákonného nároku na telefonovanie prostredníctvom telefónneho zariadenia umiestneného v ústave (v rámci jedného predvedenia na telefonovanie sa časový rozsah zo súčasných 15 minút predlžuje na 20 minút),
d) ustanovenia nárokového prijímania balíkov s vecami osobnej potreby, ktoré majú vplyv na emocionálny život obvinených,
e) časovo neobmedzeného prijímania balíkov s potravinami a vecami osobnej potreby viazaných na správanie obvineného;
3. rozširujú možností samostatného obstarania potravín a vecí osobnej potreby jednoduchším a rýchlejším „prístupom“ obvinených k vlastným peňažným prostriedkom, ktoré sú evidované a účtované na ich konte (možnosť obvineného čerpať peňažné prostriedky už nebude viazaná na vykonané dobrovoľné úhrady pohľadávok len v predchádzajúcom kalendárnom mesiaci, ale bude viazaná výškou sumy všetkých uhradených pohľadávok v akomkoľvek čase predchádzajúcom záujmu obvineného na čerpanie peňažných prostriedkov) a širším ustanovením prístupu do predajne s potravinárskym, drogistickým a priemyselným tovarom zriadenej v ústave (ustanovením možnosti obvineného, ktorý do výkonu väzby nastúpil alebo bol premiestnený z iného ústavu po určenom termíne nákupu i mimo tohto termínu);
4. legislatívne zavádza poskytovanie služieb sociálneho poradenstva vo výkone väzby pre obvinených, ktorí požiadajú o pomoc pri riešení nepriaznivej životnej situácie so zameraním na obmedzenie negatívnych vplyvov väzenského prostredia a pomoc pri riešení nepriaznivej životnej situácie obvineného a jeho rodiny;
5. rozširuje okruh mladistvých, ktorí sú oslobodení od povinnosti nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby (oslobodení od tejto povinnosti sú v súčasnosti len mladiství do skončenia povinnej školskej dochádzky; odo dňa účinnosti novej právnej úpravy to budú všetci mladiství do dosiahnutia 18. roku veku).
Oproti súčasne právnej úprave sa ruší nárokové prijímanie balíkov s potravinami v pevne určenej perióde (3 mesiace).
4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:
Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.
Legislatívne zakotvenie inštitútu opatrovníka na konanie súvisiace s výkonom väzby zabezpečí mladistvým odsúdeným a odsúdeným, ktorých spôsobilosť na právne úkony je obmedzená alebo tejto spôsobilosti sú pozbavení, rovnaký prístup k obhajobe, resp. spravodlivému konaniu vo veciach súvisiacich s výkonom väzby.
4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.
Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?
Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?
Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

čl. I

čl. I bod 1
Rozšírenie okruhu práv a slobôd, vo výkone ktorých je obvinený obmedzený a ktoré sa vzhľadom na dôvod väzby, zaistenie bezpečnosti osôb a zabezpečenie ochrany majetku a poriadku v miestach, kde sa vykonáva väzba, nemôžu uplatniť alebo ich výkon by mohol viesť k zmareniu účelu výkonu väzby, smeruje k eliminácii rizika obchodovania alebo iného („nedovoleného“) nakladania s vecami osobnej potreby medzi obvinenými, ktoré vedú k vzniku sociálno-patologických javov v osobitnom väzenskom prostredí (úsluha, šikanovanie medzi väznenými osobami a pod.). Konkrétnym príkladom v nadväznosti na uvedené sú tzv. „kolchozy“, ktoré predstavujú zoskupenia 2 – 4 solventných väzňov či tzv. silných jedincov, ktorí disponujú peniazmi a značným vplyvom. Základom existencie tejto skupiny väzňov je „čierny trh“, prostredníctvom ktorého títo väzni získavajú a ponúkajú nielen veci dovolené, ale aj veci nedovolené, od väzňov skupujú rôzne druhy vecí a v prípade ich nedostatku medzi ostatnými (insolventnými) väzňami ich s vysokými prirážkami predávajú alebo poskytujú za úsluhy.

čl. I bod 2
Slová „dozor nad obvineným“ sú v danom kontexte nadbytočné, nakoľko v civilnom zdravotníckom zariadení (teda mimo stráženého objektu zboru zabezpečeného stavebno-technickými prostriedkami) príslušníci zboru dozor nad obvineným nevykonávajú, avšak je tu potrebné vykonávať stráženie obvineného, t. j. nielen zabrániť úteku obvineného či jeho prístupu na miesta, kde sú uložené lieky a lekárske nástroje, ktoré by mohli byť použité na útek alebo na napadnutie osôb, ale rovnako zabrániť aj iným osobám v snahe o nelegálny kontakt a ohrozenie väznenej osoby; uvedená zmena nadväzuje na navrhovanú zmenu zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže, ktorou sa explicitne navrhuje definovať pojmy „stráženie“ a „dozor“, čo v súčasnej právnej úprave doposiaľ absentuje.

čl. I bod 3
Za účelom zamedziť výkladovým problémom v spojitosti s platným znením ustanovenia § 4, a zároveň z hľadiska prehľadnosti a jednoznačnosti textu, sa explicitne ustanovuje, že v prípade, ak tento zákon v ustanovení pojednávajúcom o predvedení alebo zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov neustanovuje inak, stráženie, dozor, dohľad a zaobchádzanie s obvinenými zabezpečuje zbor; obdobná formulácia v platnom znení zákona absentuje. Skutočnosť, že v stráženom objekte zboru môže obvinený vykonávať aj činnosti, pri ktorých sa kontrola jeho pohybu a správania vykonáva nepravidelne, je nutné obsiahnuť aj v ustanovení § 4; presná definícia pojmu „dohľad“ („dohľadové“ činnosti), ktorý sa do znenia zákona zavádza po prvýkrát, je obsiahnutá v navrhovanej zmene zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 4
Ide o presun ustanovenia z platnej vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 437/2006 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu väzby v znení vyhlášky č. 361/2008 Z. z. (ust. § 3 platnej vyhlášky), do zákona. Nakoľko sa predmetným ustanovením ukladá povinnosť orgánu, ktorý obvineného dodal do výkonu väzby, a to písomne potvrdiť totožnosť obvineného, ak jeho totožnosť nemožno hodnoverne zistiť, je nevyhnutné, aby vzhľadom na adresáta tejto povinnosti išlo o povinnosť zakotvenú v zákone, nie v podzákonnej právnej norme.

čl. I bod 5
Navrhované nóvum je analogickou právnou úpravou k ustanoveniu § 3 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov, nakoľko obdobný postup v úprave výkonu väzby doposiaľ absentuje; vzhľadom na charakter uvedenej povinnosti (poskytnúť v prípade podozrenia zo zámeny osoby vo výkone väzby informáciu z informačného systému Policajného zboru) a jej adresáta (príslušný útvar Policajného zboru, ktorý doklad totožnosti vydal) sa však vyžaduje, aby táto vyplývala priamo zo zákona, nie z podzákonnej právnej normy.

čl. I bod 6
Navrhovaná formulácia „pri prijímaní do väzby“, a to v spojitosti s poučením obvineného o právach a povinnostiach podľa tohto zákona, korešponduje s pravidlom 15.2 Odporúčania Rec (2006) 2 Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o Európskych väzenských pravidlách (ďalej len „európske väzenské pravidlá“), kde sa uvádza, že všetkým väzňom majú byť poskytnuté informácie o pravidlách upravujúcich väzenskú disciplínu a o ich právach a povinnostiach vo väzenskom zariadení pri prijatí, resp. pri prijímaní, teda ide o konkrétny časový okamih – okamih prijímania obvineného, ktorý však nemožno stotožňovať s časovým okamihom, resp. s časovým intervalom „po prijatí“, ako to vyvstáva zo súčasného znenia predmetného ustanovenia. Zároveň sa expressis verbis ustanovuje, že ak tomu bráni zdravotný stav obvineného príp. iné závažne dôvody, obvinený sa o právach a povinnostiach podľa tohto zákona obligatórne poučí ihneď po odpadnutí predmetných dôvodov.

čl. I bod 7
Vstupná zdravotná prehliadka umožňuje zdravotnému personálu najmä určiť zdravotný stav (resp. doplniť informácie o zdraví obvineného existujúce pri prijímaní do výkonu väzby) pomáha určiť stopy násilia, ktoré bolo spáchané pred vstupom do väznice, umožňuje zistiť mentálny stav väzňa s cieľom poskytnúť primeranú podporu tým, ktorí sú náchylní na sebapoškodzovanie. Rovnako sa však ňou väznenej osobe poskytujú informácie o potrebných hygienických a iných preventívnych opatreniach, čo môže vykonávať nielen lekár, ale aj jemu podriadená sestra s odbornou spôsobilosťou. Zároveň ide o zosúladenie poznámky pod čiarou k odkazu 5 s platným právnym stavom.

čl. I bod 8
Ide o legislatívno-technickú úpravu; odkaz na vymedzenie pojmu návykové látky v poznámke pod čiarou presne špecifikuje ustanovenie Trestného zákona, na ktoré sa odňatie týchto vecí pri nástupe do výkonu väzby viaže.

čl. I bod 9 až 12
S dôrazom na zachovávanie účelu výkonu väzby, poriadku a bezpečnosti väznených osôb sa zásady oddeleného umiestňovania obvinených do ciel a bezpečnostných ciel rozširujú o povinnosť oddeleného umiestňovania obvinených, ktorí sú stíhaní pre trestné činy, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody na doživotie, ako aj osôb v predbežnej alebo vydávacej väzbe a osôb vo väzbe na zabezpečenie výkonu cudzieho rozhodnutia, od ostatných obvinených, nakoľko ide o špecifické skupiny osôb vo výkone väzby, v prípade ktorých informácie týkajúce sa ich trestného stíhania nebývajú väzenským orgánom dostatočné známe. Navrhovaná zmena znenia § 7 ods. 2 písm. e) ruší podmienku oddeleného umiestňovania obvinených, ktorí boli pred prebiehajúcim väzobným stíhaním vo výkone trestu odňatia slobody (boli právoplatné odsúdení na nepodmienečný trest odňatia slobody), od obvinených, ktorí sa nachádzajú vo väzenských podmienkach po prvýkrát. Súčasné naplnenie tejto podmienky sa javí ako problematické, nakoľko spája výkon väzby s predchádzajúcim ukončeným výkonom trestu odňatia slobody, ku ktorému došlo v neohraničenom čase pred prebiehajúcim väzobným stíhaním a obvinený …

čl. I bod 13
Navrhovaná úprava, v súlade s pravidlom 18.9 európskych väzenských pravidiel, ustanovuje podmienky možných výnimiek z oddeleného umiestňovania väznených osôb precíznejšie, pričom možnosť spoločného umiestnenia mladistvej osoby a dospelej osoby zužuje len na prípady, kedy je takéto ubytovanie na prospech mladistvého. Základným kritériom takéhoto umiestnenia je teda najlepší záujem dieťaťa, čo je predovšetkým v súlade s čl. 39c Dohovoru o právach dieťaťa. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou je súhlas zainteresovaných (uväznených) osôb s ich spoločným umiestnením, a to bez akýchkoľvek výhrad. Na základe odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (ďalej len „odporúčanie CPT“), uvedenom v Správe pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky v dňoch 24. marca až 2. apríla 2009, je takéto výnimočné umiestňovanie, rovnako ako umiestnenie obvineného v bezpečnostnej cele, potrebné pravidelne preskúmavať/prehodnocovať kompetentnými orgánmi, najmenej však raz za tri mesiace; v nadväznosti na túto skutočnosť sa do návrhu zákona zapracúva aj povinnosť ústavu informovať príslušného prokurátora vykonávajúceho dozor v miestach, kde sa …

čl. I bod 14
Nakoľko v odseku 6 ustanovenia § 9 je obsiahnutá definícia príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý je, okrem iného, oprávnený vydať súhlas aj na predvedie obvineného pred iné orgány alebo osoby (uvedené v odseku 1), za účelom zabezpečenia prehľadnosti a jednoznačnosti znenia ustanovenia § 9 (ako celku) je nevyhnutné uvedenú skutočnosť výslovne obsiahnuť aj v druhej vete odseku 1, ktorá o takomto predvedení pojednáva.

čl. I bod 15
Ide o zaužívanú formuláciu používanú v iných ustanoveniach zákona.

čl. I bod 16
Väzba ako zaisťovací inštitút na účely trestného konania (nie inštitút sankčný) predpokladá v súlade s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, explicitne vyjadreným v ustanovení zásad výkonu väzby, obmedzovanie obvineného počas výkonu väzby len vo výkone tých práv a slobôd, ktoré sa vzhľadom na účel výkonu väzby alebo samotný výkon väzby nemôžu uplatňovať. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Vzhľadom na uvedené a v kontexte všetkých zákonných obmedzení majú práva obvineného podľa zákona (napr. návšteva, stravovanie, nákup potravín a vecí osobnej potreby a ďalšie, viazané na konkrétny čas tak, že ich nie je možné uskutočniť v náhradnom termíne) prednosť pred jeho predvedením v ústave.

čl. I bod 17
Navrhovaná zmena korešponduje so zákonom č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone trestu odňatia slobody“), z ktorého vyplýva, že trest odňatia slobody sa vykoná aj v oddelení na výkon trestu zriadenom v ústave na výkon väzby (zabezpečenie vnútornej prevádzky ústavu odsúdenými, nástup výkonu trestu odňatia slobody).

čl. I bod 18
Ide o legislatívno-technickú úpravu; úplná citácia zákona č. 355/2007 Z. z. je obsiahnutá v znení poznámky pod čiarou k odkazu 5.

čl. I bod 19 až 21
Rozšírením ustanovenia upravujúceho právo obvineného používať vlastný odev, bielizeň a obuv sa obojstranne prijateľne a výslovne odstraňujú aplikačné problémy spôsobu jej doručenia a následnej pravidelnej obmeny; rozširujú sa možnosti používať vlastnú spodnú bielizeň a ponožky bez viazania na podmienku zabezpečenia ich pravidelnej obmeny (obvinení ich musia udržiavať v hygienicky nezávadnom stave vlastným konaním).

čl. I bod 22
Ide o zosúladenie poznámky pod čiarou s platným právnym stavom.

čl. I bod 23
Uvedená zmena vychádza z pravidla 19 Odporúčania Rec (98) 7 Výboru ministrov Rady Európy členským štátom týkajúceho sa etických a organizačných aspektov zdravotnej starostlivosti vo väzniciach. Je nielen v záujme väzňov, ale najmä v záujme širokej populácie (s ohľadom na postupy v spojitosti s infekčnými chorobami, ktoré sa môžu rozšíriť z väzníc do spoločnosti) poskytnúť väznenej osobe, ktorá nemá peňažné prostriedky na nákup liekov, liečebnej alebo zdravotníckej pomôcky predpísaných lekárom, príspevok na ich zabezpečenie. Navrhovanou právnou úpravou by sa však rovnako zabezpečila aspoň čiastočná návratnosť peňažných prostriedkov poskytnutých obvinenému ústavom. V prípade, že obvinený nemá v čase potreby na vymedzené úhrady dostatok prostriedkov a neskôr by v priebehu výkonu väzby prijal na svoje konto peňažné prostriedky, ústav by si tieto prostriedky mohol automaticky stiahnuť z konta obvineného a použiť ich na refundáciu prostriedkov, ktoré obvinenému poskytol. Išlo by tak o návratný príspevok počas doby výkonu väzby povinného, avšak v čase jeho prepustenia by sa za podmienok uvedených v doplnenej vete …

čl. I bod 24
Ide o zmenu z legislatívno-technického hľadiska; ustanovenie odseku 3 je nadbytočné, keďže právo obvineného na zdravotnú starostlivosť je v korelácii s povinnosťou ústavu zabezpečiť jeho výkon.

čl. I bod 25 a 29
Navrhovaná právna úprava sa javí byť zreteľnejšou, nakoľko právo na vychádzku sa definuje ako samostatné právo obvineného. Čo sa týka možnosti obmedziť toto právo v prípadoch ohrozenia bezpečnosti v ústave (napr. nepokoje medzi väznenými osobami) alebo ohrozenia bezpečnosti a zdravia osôb v priestore vychádzok (napr. bitka medzi obvinenými v priestore vychádzok), ide o obdobnú úpravu, ktorá sa uplatňuje pri vykonávaní práva obvineného na návštevy podľa ustanovenia § 19 zákona.

čl. I bod 26 a 27
Návrh v porovnaní s platnou právnou úpravou vymedzuje právo obvineného na osobnú hygienu podrobnejšie. Obdobne ako v prípade peňažných prostriedkov poskytovaných obvinenému na nákup liekov, liečebnej alebo zdravotníckej pomôcky predpísaných lekárom aj v prípade peňažných prostriedkov poskytnutých ústavom na ďalšie potreby osobnej hygieny je podmienkou jeho poskytnutia skutočnosť, že obvinený nemá na konte v čase potreby finančné prostriedky, a zároveň v predchádzajúcom mesiaci nevykonával nákup v predajni zriadenej v ústave (kde si tieto veci mohol samostatne nakúpiť). Navrhovanou právnou úpravou sa rovnako zabezpečuje spôsob refundácie prostriedkov, ktoré sa takto obvinenému poskytli, resp. sa ustanovuje, kedy sa tieto finančné prostriedky stávajú nenávratnými. Je zrejmé, že podľa navrhovaného znenia nie je ústav, na rozdiel od súčasnej úpravy, povinný obvinenému poskytnúť bezplatne aj ďalšie potreby osobnej hygieny, nakoľko sa tieto nepovažujú za nevyhnutné, ako je tomu pri základných potrebách osobnej hygieny.

čl. I bod 28
Za účelom zabezpečenia jednoznačnosti textu právnej normy a zamedzenia prípadným interpretačným problémom sa expressis verbis ustanovuje kalendárny týždeň ako časový interval, v rámci ktorého má obvinený najmenej dvakrát zákonný nárok na uplatnenie práva na sprchovanie.

čl. I bod 30
Návrh v tomto ustanovení, aj v súlade s pravidlom 23.6 európskych väzenských pravidiel, rozširuje taxatívny výpočet vecí osobnej potreby, ktoré môže mať obvinený pri sebe v cele, o písomnosti týkajúce sa trestnej veci, v ktorej je v čase výkonu väzby stíhaný, ako aj o písomnosti týkajúce sa iných právnych vecí obvineného. V súvislosti s právom obvineného mať vo výkone väzby v cele aj určený elektrický spotrebič návrh zákona bližšie špecifikuje podmienky, ktoré musí elektrický spotrebič spĺňať. Súčasne sa odstraňujú v praktickej rovine problémy následného nakladania s osobnými vecami obvineného, ktorých držanie nie je povolené, je v rozpore s účelom výkonu väzby alebo ich účel držania v ústave skončil.

čl. I bod 31 a 32
Právo prístupu väzňov k dôvernej právnej pomoci zostáva zachované. Navrhovaná právna úprava, ktorá je analogickou právnou úpravou k ustanoveniu § 38 ods. 2 zákona o výkone trestu odňatia slobody, sa však javí byť procesne zreteľnejšou, nakoľko právo obvineného stýkať sa s obhajcom, advokátom alebo inou osobou, ktorá ho zastupuje v inej právnej veci, rovnako ako v prípade predvedenia podľa ustanovenia § 9 zákona (novelizačný bod 16), sa uskutoční v čase a rozsahu nenarúšajúcom ústavný poriadok; v prípade obvineného v kolúznej väzbe sa zdôrazňuje, že predchádzajúci súhlas na stretnutie s advokátom alebo inou osobou, ktorá ho zastupuje v inej právnej veci (resp. súhlas na vykonanie návštevy u obvineného, ktorý je v kolúznej väzbe – navrhované precizovanie ustanovenia § 19 ods. 2), nie je súhlasom akéhokoľvek orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ale jedná sa o príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý vo (väzobnej) veci koná, čím sa smeruje k eliminácii výkladových problémov (novelizačný bod 31). Doterajšia absencia …

čl. I bod 33
Z dôvodu humanizácie podmienok výkonu väzby a vzhľadom na skutočnosť, že obvinený je izolovaný od spoločnosti a vytrhnutý zo svojho sociálneho prostredia, sa rozširujú možnosti osobnej komunikácie a zachovania kontaktov s okolitým svetom, najmä s najbližšou rodinou. Predlžením minimálnej doby trvania jednej návštevy na dve hodiny sa zvýši celkový minimálny ročný kontakt obvineného prostredníctvom návštev zo 17 na 24 hodín; uvedené akcentuje aj navrhovaný časový interval medzi jednotlivými návštevami, ktorý nebude pevne stanovený, keďže toto právo bude môcť obvinený využiť „minimálne“ raz za kalendárny mesiac. Z dôvodu organizačného a technického zabezpečenia práva obvineného na návštevu sa zákonným spôsobom upravuje faktický postup realizácie návštevy. Ak obvinený nemá záujem o návštevu, nezašle pred určeným termínom návštev povolenie k návšteve žiadnej osobe, neuplatnený nárok (právo na návštevu v jednom kalendárnom mesiaci) sa nevykoná nad rozsah zákonného nároku v ďalšom mesiaci (nároky na nevykonané návštevy z jednotlivých mesiacov sa nekumulujú). Navrhovaná právna úprava však neopomína ani tie situácie, kedy sa pozvaná osoba na návštevu …

čl. I bod 34
Pojem „korešpondencia“ sa výslovne vymedzuje ako písomná správa v listinnej podobe, čo smeruje predovšetkým k zosúladeniu znenia právnej úpravy s platným znením ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody; zároveň sa zosúlaďuje poznámka pod čiarou s platným právnym stavom.

čl. I bod 35
Navrhovaná úprava smeruje k zosúladeniu s ustanovením § 29 ods. 1 zákona, a to tak, že priamo do textu ustanovenia § 20 ods. 4 písm. d) zákona sa zakomponuje aj korešpondencia medzi obvineným a tuzemským štátnym orgánom vo veciach podnetov a sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv, nakoľko v súčasnosti účinné znenie spôsobuje nejednotnosť aplikačného výkladu.

čl. I bod 36
Ide o zosúladenie poznámky pod čiarou s platným právnym stavom.

čl. I bod 37
Explicitne sa navrhuje uplatňovať postup, ktorým sa odstraňujú praktické problémy nakladania s nepovolenou vecou, aj v prípade poštovej zásielky zaslanej obvinenému (alebo jej časti), ak táto nie je v súlade so zákonným vymedzením pojmu korešpondencia. Zároveň sa na základe praktických poznatkov za účelom obstarávania poštových známok obvineným rozširuje možnosť prijímania poistených poštových zásielok, a to s cieľom umožniť obvineným odosielať korešpondenciu v čo najväčšej miere, a tým udržiavať kontakt s vonkajším svetom.

čl. I bod 38

čl. I § 21
Strata slobody nemá znamenať absolútnu stratu kontaktu s vonkajším svetom. Z dôvodu posilnenia sociálnych kontaktov, vytvárania podmienok na ich udržanie najlepšie, ako je to možné, sa rozvíja a prehlbuje jestvujúca úprava práva obvineného telefonovať prostredníctvom telefónneho zariadenia umiestneného v ústave. Časový interval minimálneho zákonného nároku na telefonovanie zvoleným osobám sa rozširuje z 15 na najmenej 20 minút najmenej dvakrát za kalendárny mesiac. Predchádzajúci súhlas orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu na telefonovanie obvineného so zvolenými osobami sa navrhuje viazať len na obvinených v kolúznej väzbe (analogicky ako pri práve prijať návštevu alebo práve stýkať sa s advokátom alebo s inou osobou, ktorá ho zastupuje v inej právnej veci). Z navrhovaného znenia je zrejmé, že obvinený bude môcť okrem obhajcu telefonovať nielen blízkym osobám (v odôvodnených prípadoch aj inej osobe, ako to platné znenie uvádza), ale komukoľvek, koho uvedie vo svojej písomnej žiadosti; počet osôb, ktorým možno telefonovať, zostáva nezmenený. Pôjde o analogickú právnu úpravu ako v prípade práva prijať …

čl. I § 22
Nakoľko hlavným cieľom systémovej úpravy všetkých práv a povinností väznených osôb je po vzore viacerých európskych väzenských systémov a odporúčaní medzinárodných orgánov vytvoriť v praxi funkčný, obojstranne vyvážený a ako celok jednoduchý, prehľadný a spravodlivý systém, ktorý bude život vo väzení čo najviac približovať pozitívnym aspektom života v spoločnosti (najmä zabezpečením rozvojových aktivít zameraných na prevenciu vzniku sociálno-patologických javov vo väzenskom prostredí), navrhovaná právna úprava prijímania balíkov preto zjednoduší časovo a administratívne náročný systém niektorých súčasných inštitútov výkonu väzby, výkon ktorých vyžaduje značné personálne náklady pri nízkej efektivite celkového napĺňania účelu výkonu väzby (zabezpečenie rozvojových režimových aktivít) a naplní jeden z cieľov Stratégie prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2012 – 2015 v oblasti terciárnej prevencie uložených Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky – „nastaviť systém motivácie a odmeňovania odsúdených a osôb vo väzbe“. Vychádzajúc z uvedeného zmena ustanovenia § 22 preto neznamená zánik možnosti samostatného obstarania potravín a niektorých vecí osobnej potreby obvinenými, práve naopak, zrýchlením …

čl. I § 23
Za účelom zabezpečenia právnej istoty a jednoznačnosti textu sa novým - prehľadným spôsobom definuje spôsob prijímania a evidencie peňažných prostriedkov zaslaných obvinenému. Rovnako dochádza k výpočtu všetkých spôsobov nadobúdania peňažných prostriedkov, ktoré sa evidujú na konte obvineného, s ktorými môže samostatne disponovať, s výnimkou tých peňažných prostriedkov, ktoré sú v súlade s pravidlom 33.8 európskych väzenských pravidiel dostatočné na dopravu do cieľa cesty obvineného (jednotne určených 10% zo sumy životného minima pre všetkých obvinených) a „priame“ živobytie bezprostredne po prepustení. Novým spôsobom sa definuje možnosť väznenej osoby, u ktorej ústav eviduje neuhradené pohľadávky (výživné, pohľadávky spojené s výkonom väzby a výkonom trestu alebo pohľadávky ostatných oprávnených evidované v ústave), čerpať peňažné prostriedky účtované a evidované ústavom na jej konte. Rozdiel oproti súčasnej platnej úprave je v tom, že možnosť väznenej osoby čerpať tieto peňažné prostriedky už nebude viazaná na vykonané dobrovoľné úhrady pohľadávok len v predchádzajúcom kalendárnom mesiaci (V súčasnom systéme môže obvinený, ktorý dobrovoľne uhradil zo svojho konta v …

čl. I bod 39
Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na navrhované znenie ustanovenia § 23 ods. 4 písm. d), kde je potrebné predmetnú legislatívnu skratku zaviesť.

čl. I bod 40
Ide o odstránenie legislatívno-technického nedostatku v spojení s absenciou označenia odkazu na súvisiaci osobitný predpis.

čl. I bod 41
Osobe vo výkone väzby sa v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dôchodkové dávky, dávky úrazového a nemocenského poistenia poukazujú prostredníctvom ústavu na výkon väzby a poberateľovi dávky sa evidujú a účtujú na jeho konte. Navrhovanou zmenou sa riešia praktické problémy, ktoré vznikajú v čase od prepustenia obvineného z výkonu väzby do času doručenia oznámenia príslušnému orgánu sociálneho poistenia, dôchodkovej správcovskej spoločnosti a poisťovni podľa osobitného predpisu o prepustení obvineného z väzby na slobodu (ústavu môže byť doručená dávka, ktorej príjemca už nie je vo výkone väzby).

čl. I bod 42 a 44
V ústave sú pre obvinených zriadené predajne s potravinárskym, drogistickým a priemyslovým tovarom a obvinený v nich má právo nakupovať potraviny, veci osobnej potreby a iné veci najmenej raz za týždeň, podľa navrhovaného znenia pôjde však o týždeň kalendárny, čím sa zamedzí prípadným interpretačným problémom. Navrhovaná právna úprava zároveň rozširuje možnosti obstarania potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí väznenou osobou, nakoľko rozvíja presnú aplikáciu jestvujúceho práva i na obvineného, ktorý do výkonu väzby nastúpil alebo bol premiestnený z iného ústavu po určenom termíne nákupu (z dôvodu organizačného a technického zabezpečenia je termín nákupu určený v ústavoch rôzne). Na rozdiel od súčasného znenia (oprávňuje riaditeľa ústavu, aby určil sortiment, množstvo a termín nákupu) navrhovaná úprava priamo negatívne vymedzuje predmety, ktoré nie je možné (vzhľadom na účel výkonu väzby) v tejto predajni predávať (limity sú určené, okrem iného, aj podmienkami zabezpečenia zdravotnej neškodnosti potravín, napr. v letnom období bude obmedzené množstvo predávaných majonézových a mliečnych výrobkov, resp. iných rýchlo kaziacich sa …

čl. I bod 43
Ide o zaužívaný pojem.

čl. I bod 45 až 49
Na základe odporúčania CPT, aby obvinení mali možnosť sa zapájať do rôznorodých prospešných a zmysluplných činností za účelom zmiernenia negatívnych účinkov izolácie obvineného od spoločnosti, rozvíja sa jestvujúca sústava možností efektívneho trávenia voľného času. Štruktúra aktívneho života obvineného v dennom rytme je zabezpečená v časovom rozvrhu dňa vo forme ponukového listu. Za účelom zamedzenia výkladovým problémom sa špecifikuje, akým spôsobom môže obvinený prijať balík so študijnými materiálmi a literatúrou, príp. vecami na záujmovú a športovú činnosť. Zároveň sa negatívne vymedzujú predmety, ktoré sa nepovažujú za študijný materiál, resp. za veci určené na športovú činnosť. Jedným z cieľov Protidrogovej stratégie EÚ na roky 2013 – 2020 je prispieť k potláčaniu nelegálneho trhu s drogami. Jedným zo zdrojov potenciálneho prieniku drog do väzenia sú balíky, ktorých kontrola je vzhľadom na technologické možnosti organizovaného zločinu problematická a časovo náročná, a preto sa v doručovaných balíkoch (na športovú činnosť, príp. v balíkoch s potravinami a vecami osobnej potreby vo forme disciplinárnej odmeny) obmedzuje možnosť …

čl. I bod 50
V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa zjednocujú podmienky na vlastný elektrický spotrebič, ktoré budú uvedené v ustanovení § 17 ods. 3 zákona, čo sa vyžaduje zohľadniť aj v prípade používania vlastného rádioprijímača a televízneho prijímača obvineným. Zároveň ide o vypustenie poznámky pod čiarou k odkazu 18, nakoľko podľa ustanovenia § 5 ods. 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú zariadenia zboru oslobodené od povinnosti uhrádzať koncesionárske poplatky.

čl. I bod 51
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu navrhovanú novelizačným bodom 30 (v poznámke pod čiarou k odkazu 11a sa uvádza konkrétne ustanovenie zákona o poštových službách pojednávajúce o poštovom podniku).

čl. I bod 52
Jedným z nástrojov, ktoré s ohľadom na odporúčania CPT rozšíria program zmysluplných činností pre obvinených, ponúknu obvinenému režim upravený pre jeho potreby a rozšíria jestvujúcu sústavu možností trávenia voľného času (vzdelávanie, záujmová činnosť, športová činnosť, iné činnosti a poskytovanie psychologických služieb), je legislatívne zakotvenie poskytovania sociálnych služieb pre obvinených, realizované formou sociálneho poradenstva zameraného na obmedzenie negatívnych vplyvov väzenského prostredia a súvisiacu pomoc pri riešení nepriaznivej životnej situácie obvineného a jeho rodiny.

čl. I bod 53
Navrhovaná právna úprava odstráni nejasný výklad pojmu „ním určeným príslušníkom zboru“, nakoľko zo znenia platného ustanovenia jednoznačne nevyplýva, či osoba, s ktorou obvinený vykonáva pohovor zameraný na riešenie jeho žiadosti, je určená riaditeľom ústavu alebo je priamo určená väznenou osobou v jej žiadosti o rozhovor. Ak bude v žiadosti obvineného o rozhovor s riaditeľom ústavu uvedený dôvod, riaditeľ ústavu môže na rozhovor s obvineným určiť vecne kompetentného príslušníka zboru (napr. ak žiadosť obvineného smeruje k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti, môže riaditeľ ústavu určiť na vykonanie rozhovoru s obvineným vedúceho lekára zdravotníckeho strediska ústavu).

čl. I bod 54
Ide o zmenu nadväzujúcu na zmenu navrhovanú novelizačným bodom 7 (viď odôvodnenie k novelizačnému bodu 7).

čl. I bod 55 až 57
Spresňujú sa povinnosti obvineného, ktoré vyplývajú z iných všeobecne záväzných právnych predpisov (viď poznámky pod čiarou k odkazom 19a a 19b), resp. ide o presun ustanovení niektorých povinností z platnej vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 437/2006 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu väzby v platnom znení (ust. § 17a – Nosenie preukazu obvineného a ust. § 40a – Oznámenie pracovného úrazu alebo iného ako pracovného úrazu), priamo do zákona, nakoľko je nevyhnutné takéto povinnosti obvineného obsiahnuť explicitne v zákone, nie v podzákonnej právnej norme.

čl. I bod 58
Oproti súčasnej právnej úprave sa zákazy pre obvineného rozšíria aj o nosenie piercingu, ktoré znamená pre obvineného – jeho nositeľa nielen zvýšené riziko ohrozenia zdravia v prípade mimoriadnych udalostí (fyzický útok iného obvineného), ale aj možné riziko jeho odcudzenia (šperk). Rovnako zakázané budú aj iné druhy sebapoškodzovania resp. „poškodzovania“ iného, ktorými väznená osoba sebe alebo inému síce priamo nespôsobuje ujmu na zdraví, ale prostredníctvom rôznych pomôcok sebe alebo inému vedome vyvoláva vonkajšie telesné zmeny, pri ktorých hrozí reálne nebezpečenstvo vzniku infekcie a ohrozenia zdravia väznených osôb.

čl. I bod 59
Ide o legislatívno-technickú úpravu. Z ustanovenia sa vypúšťajú slová „okrem prípadu jeho použitia podľa § 21 ods. 2“, nakoľko zákonný odkaz na § 21 ods. 2 zákona je nadbytočný a zmätočný, keďže od účinnosti zákona č. 127/2008 Z. z. sa úprava, ktorú obsahovalo ustanovenie § 21 ods. 2, vypustila (riešila použitie mobilného telefónu obvineným nepočujúcim do 30. 4. 2008). Ustanovenie sa zároveň dopĺňa o slová „alebo iné technické zariadenie umožňujúce komunikáciu alebo záznam a prenos informácií“ s cieľom eliminácie možnosti marenia účelu výkonu väzby.

čl. I bod 60
Dopĺňa sa zákaz obvineného zneužívať a poškodzovať preukaz obvineného. Preukaz obvineného má v podmienkach výkonu väzby obdobný charakter ako preukaz totožnosti. Prostredníctvom plastovej identifikačnej karty obvinený vykonáva napríklad bezhotovostný nákup v predajni zriadenej v ústave.

čl. I bod 61
Súčasné znenie síce ukladalo väzenským orgánom povinnosť umiestniť ústavný poriadok v každej cele, kde bol umiestnený obvinený, ale pre jeho časté poškodenie alebo zničenie nebolo reálne možné zabezpečiť, aby bol k dispozícii všetkým obvineným ubytovaným spoločne. Navrhované ustanovenie spresňuje miesta, kde je obvinenému k dispozícii ústavný poriadok, pričom vychádza z predpokladu, že v oddiele so zmierneným režimom sa obvinený môže voľne pohybovať. Rovnako sa zavádza možnosť obvineného požiadať o výtlačok ústavného poriadku, ktorý mu bude v prípade záujmu poskytnutý.

čl. I bod 62
Pravidlá zaradenia obvineného do práce, ako osobitného vzťahu medzi ústavom a obvineným, ktorému nevzniká pracovný pomer ani iný obdobný pracovnoprávny vzťah, sa rozširujú o povinnosť ústavu zabezpečiť posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu na základe výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci u obvineného, ktorý je mladší ako 18 rokov (§ 176 Zákonníka práce). Zdravotná spôsobilosť obvinených zaradených do práce je zakotvená v európskych väzenských pravidlách, podľa ktorých väzni majú pracovať za rovnakých podmienok ako zamestnanci mimo výkonu väzby.

čl. I bod 63
Navrhované znenie upravuje vykonávanie zrážok z pracovnej odmeny obvineného. Z pracovnej odmeny obvineného sa prednostne vykonajú zrážky poistného na sociálne poistenie, zrážky preddavku na daň alebo dane, resp. zrážky určené inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Až následne sa z takto „očistenej“ pracovnej odmeny (čistá pracovná odmena) vykonávajú zrážky podľa § 293 až 295 Občianskeho súdneho poriadku.

čl. I bod 64
Ak je obvinený premiestnený do iného ústavu, tak ústav nemusí všetky pohľadávky u neho preevidovať a upraviť poradie pohľadávok, a zároveň nemusí oznamovať exekútorom „zmenu platiteľa mzdy“. Navrhovaná úprava však zohľadňuje skutočnosť, že pri zaradení obvineného do práce je zákonnou povinnosťou každého ústavu odvádzať za neho ako za zamestnanca poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné do zdravotných poisťovní a plniť odvodovú povinnosť voči daňovým úradom; v týchto prípadoch každý ústav vystupuje ako samostatný subjekt. Zároveň ide o zosúladenie poznámky pod čiarou k odkazu 22b s platným právnym stavom.

čl. I bod 65
Ide o zosúladenie poznámky pod čiarou s platným právnym stavom.

čl. I bod 66
V súlade s ustanovením § 37 ods. 3 písm. e) zákona nemožno do oddielu so zmierneným režimom zaradiť obvinených, u ktorých to neodporučil lekár vzhľadom na ich zdravotný stav. Nakoľko posúdenie zdravotného stavu lekárom na účely zaradenia do oddielu so zmierneným režimom nie je vždy možné v najbližší pracovný deň po prijatí, rozhodnutie o zaradení (po zmene v zmysle novelizačného bodu 67 – „umiestnení“) do oddielu so zmierneným režimom sa v takejto situácii viaže na pridelenie zdravotnej klasifikácie, nie na samotný okamih prijatia do výkonu väzby, a preto sa slovo „najneskôr“ nahrádza slovom „spravidla“.

čl. I bod 67 až 69
V oddiele so zmierneným režimom sa obvinený môže v určenom čase voľne pohybovať a stýkať sa s obvinenými umiestnenými v tomto oddiele. S dôrazom na zachovávanie účelu výkonu väzby, poriadku a bezpečnosti väznených osôb, zásad oddeleného umiestňovania obvinených do ciel sa ustanovuje ďalšia skupina obvinených, ktorí nemôžu byť umiestnení (nesprávne „zaradení“, ako to uvádza súčasná právna úprava, nakoľko obvinení sa do jednotlivých oddielov umiestňujú, čím sa sleduje zosúladenie s inými ustanoveniami zákona) v oddiele so zmierneným režimom - obvinení, ktorí sú stíhaní pre trestné činy, za ktoré možno podľa Trestného zákona uložiť trest odňatia slobody na doživotie. Rovnako sa riaditeľovi ústavu umožňuje rozhodnúť, že v oddiele so zmierneným režimom nemôže byť umiestnený obvinený, u ktorého existuje možné riziko ohrozenia bezpečnosti v ústave (napríklad na základe poznatkov o agresívnom správaní obvineného, ohrození bezpečnosti ostatných obvinených umiestnených v oddiele so zmierneným režimom a pod.).

čl. I bod 70
Svojou povahou sú väznice uzatvorené inštitúcie, v ktorých sú proti svojej vôli zadržané veľké skupiny ľudí, zvyčajne jedného pohlavia, v obmedzených podmienkach. Z času na čas sa nevyhnutne stane, že niektorí väzni porušia podmienky a predpisy vo väzení rôznymi spôsobmi, a preto musí existovať jasný súbor princípov regulujúcich správanie väznených osôb tak, aby bola v tomto špecifickom prostredí dodržiavaná disciplína (ako cieľavedomé napredovanie podľa jasne nastavených pravidiel smerom k cieľu pri čo najnižšom počte vybočení a prehreškov). Navrhovanou právnou úpravou sa s prihliadnutím na Stratégiu prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2012 – 2015 rozširuje systém disciplinárnej praxe o prvok pozitívnej motivácie a odmeny obvinených za dlhodobé plnenie povinností uložených zákonom, ústavným poriadkom a pracovných povinností alebo vykonanie príkladného činu. Inštitút disciplinárnych odmien (per analogiam - zákon o výkone trestu odňatia slobody) bude nielen pozitívnym stimulom pre samotný bezproblémový výkon väzby, ale v prípade právoplatného odsúdenia bude následne slúžiť a započítavať sa i do hodnotenia …

čl. I bod 71
Ide o štylistickú úpravu v nadväznosti na zmenu navrhovanú novelizačným bodom 45.

čl. I bod 72 až 74
Ústav vytvára podmienky na zabezpečovanie duchovnej a pastoračnej služby najmä účasťou na bohoslužbách, individuálnymi rozhovormi s osobami poverenými výkonom takejto služby, pastoračnými návštevami, spoveďou, vysluhovaním sviatostí, vykonávaním iných náboženských úkonov a účasťou v študijných skupinách na výklad náboženskej literatúry. Navrhovanou právnou úpravou sa špecifikuje personálne zabezpečovanie duchovnej a pastoračnej služby, a to v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osoby poverené duchovnou a pastoračnou službou sú v služobnom pomere príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže ako väzenskí kapláni, vikár, zástupca vikára (pre katolíckych veriacich) a väzenský pastor alebo starší duchovný (pre nekatolíckych veriacich štátom registrovaných cirkví a náboženských spoločnosti). Duchovné a pastoračné služby však môžu poskytovať aj iné fyzické osoby mimo služobného pomeru (napr. rehoľné sestry, dobrovoľníci a pod.), ktorí obvineným poskytujú tieto služby na základe poverenia štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Návrh zákona rovnako určuje základné podmienky poskytovania individuálnych a skupinových foriem duchovných a pastoračných služieb.

čl. I bod 75
Nakoľko ide o špecifickú a zároveň „citlivú“ skupinu osôb vo výkone väzby, explicitne sa navrhuje do zákona zakotviť povinnosť ústavu (určeného príslušníka zboru) informovať zákonných zástupcov o zodpovednostných vzťahoch mladistvých ( ale aj osôb pozbavených spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzených v tejto spôsobilosti – viď novelizačný bod 78 (§ 46 ods. 10)) vznikajúcich počas určeného obdobia výkonu väzby.

čl. I bod 76
Navrhovaná právna úprava nadväzuje na zmenu rozsahu voľnej úvahy pri udeľovaní samoväzby, pričom reagujúc na pravidlo 95.3 Odporúčania Rec(2008)11 Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o Európskych pravidlách pre mladistvých páchateľov vystavených sankciám alebo opatreniam odstráni súčasnú izoláciu mladistvého obvineného pri výkone disciplinárneho trestu samoväzby.

čl. I bod 77
Ide o zosúladenie poznámky pod čiarou s platným právnym stavom.

čl. I bod 78
Vychádzajúc z osobitosti postavenia deliktuálne zodpovedného mladistvého obvineného a obvineného, ktorý má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony alebo ktorý je takejto spôsobilosti pozbavený (viď navrhované znenie odseku 10), sa vyžaduje s prihliadnutím na vek a osobnosť subjektu doplnenie súčasnej právnej úpravy ochraňujúcej špecifické kategórie osôb nachádzajúcich sa vo výkone väzby o normatívnu úpravu garantujúcu rovnakú možnosť spravodlivej obhajoby. Nakoľko vykonávať úlohy zákonného zástupcu vo vzťahu nielen k predmetu, ale najmä k miestu konania vo veciach súvisiacich s výkonom väzby, je zložité, navrhuje sa do právnej úpravy zaviesť špeciálny inštitút opatrovníka na konanie súvisiace s výkonom väzby. Za účelom efektívnej, nezávislej a najmä odbornej pomoci sa navrhuje zákonom precízne stanoviť podmienky, ktoré musí opatrovník spĺňať počas celej doby výkonu funkcie opatrovníka. Rovnako sa určuje proces ustanovenia opatrovníka, ktorým sa rešpektuje právo zákonného zástupcu namietať „opatrovnícke predpoklady“ ustanovenej osoby.

čl. I bod 79
Ide o zosúladenie vnútorného odkazu v odseku 3 predmetného paragrafu, ktoré nadväzuje na zmenu navrhovanú novelizačným bodom 70, ktorým sa navrhuje nové znenie piateho oddielu pojednávajúceho nielen o disciplinárnych odmenách a trestoch.

čl. I bod 80
V oblasti výkonu väzby obvinených žien sa s prihliadnutím na fyziologické a psychologické osobitnosti žien precízne ustanovujú podmienky výkonu disciplinárnych trestov spojených s izoláciou obvinených žien. Ide o analogickú právnu úpravu, aká je obsiahnutá v ustanovení § 74 ods. 3 zákona o výkone trestu odňatia slobody.

čl. I bod 81
Navrhovaná formulácia „pri prijímaní“, a to v spojitosti s oboznámením sa obvineného – cudzinca resp. osoby bez štátnej príslušnosti s právami a povinnosťami podľa tohto zákona (a teda aj s právom obracať sa na menované orgány), korešponduje s pravidlom 15.2 európskych väzenských pravidiel, kde sa uvádza, že všetkým väzňom majú byť poskytnuté informácie o pravidlách upravujúcich väzenskú disciplínu a o ich právach a povinnostiach vo väzenskom zariadení pri prijatí, resp. pri prijímaní, teda ide o konkrétny časový okamih – okamih prijímania obvineného, ktorý však nemožno stotožňovať s časovým okamihom resp. s časovým intervalom „po prijatí“, ako to vyvstáva zo súčasného znenia predmetného ustanovenia. Zároveň sa zosúlaďuje poznámka pod čiarou s platným právnym stavom.

čl. I bod 82
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu navrhovanú novelizačným bodom 55 (odkaz 19a a poznámka pod čiarou k odkazu 19a boli do návrhu zákona zapracované za účelom zachovania postupnosti pri číslovaní jednotlivých odkazov v normatívnom texte právneho predpisu; vychádzajúc z uvedeného je potrebné odkaz v predmetnom ustanovení prečíslovať a následne vypustiť znenie poznámky pod čiarou k odkazu 33).

čl. I bod 83
Skutočnosť, že obvinený môže spôsobiť škodu aj na majetku štátu v správe generálneho riaditeľstva zboru (napr. na motorovom vozidle umiestnenom v ústave) je nevyhnutné expressis verbis obsiahnuť aj v ustanovení pojednávajúcom o zodpovednosti obvineného za škodu spôsobenú zavineným porušením povinnosti alebo zákazu počas výkonu väzby. Ustanovenie o kompetencii konať a rozhodnúť o škode, ak škoda neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy (napr. v prípade poškodenia vybavenia cely, ústavného odevu a pod.) sa presúva do všeobecnej úpravy konania o mimozmluvných zodpovednostných režimoch a disciplinárnych deliktoch (návrh novej ôsmej hlavy - Konanie vo veciach súvisiacich s výkonom väzby).

čl. I bod 84
Ide o zosúladenie poznámky pod čiarou so súvisiacim ustanovením Trestného poriadku.

čl. I bod 85
Keďže mladiství ani ich rodiny v súlade s pravidlom 37 Odporúčania Rec(2008)11 Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o Európskych pravidlách pre mladistvých páchateľov vystavených sankciám alebo opatreniam v zásade nehradia náklady na výkon alternatívnych trestov a opatrení, uvedené sa navrhuje zohľadniť aj v spojitosti so súvisiacim ustanovením pojednávajúcim o oslobodení od povinnosti nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby.

čl. I bod 86 a 88
Ústavu vznikajú pri „neštandardnom“ správaní obvineného (útek, zneužívanie zdravotnej starostlivosti) alebo zabezpečení „nadštandardných“ služieb (napr. návšteva obvineného alebo odsúdeného v inom ústave) na základe žiadosti obvineného zvýšené náklady. Nakoľko aj život vo výkone väzby sa má čo najviac približovať civilnému životu, je prirodzené požadovať od väznených osôb úhradu nákladov vynaložených tým ktorým ústavom alebo Policajným zborom (považuje sa za príjem ústavu). Navrhovaná úprava nadväzuje na skutočnosť, že platné znenie odseku 2 je vzhľadom na zmenu navrhovanú novelizačným bodom 23 bezpredmetné, rovnako smeruje k systematickému rozdeleniu zvýšených trov výkonu trestu a dopĺňa aj povinnosť odsúdeného uhradiť zvýšené trovy výkonu trestu vynaložené ústavom na toxikologický rozbor, ak bol ten vyhodnotený ako pozitívny.

čl. I bod 87
Ide o zmenu nadväzujúcu na zmenu navrhovanú novelizačným bodom 7 (viď odôvodnenie k novelizačnému bodu 7).

čl. I bod 89, 90 a 92
Z dôvodu presnejšieho charakterizovania podmienok neúčelnosti vymáhania pohľadávok od obvinených, ktorí sú cudzinci, a formulácie podmienok vyplývajúcich z aplikačnej praxe sa navrhovanou úpravou spresňujú ustanovenia týkajúce sa možnosti zboru trvale upustiť od vymáhania trov spojených s výkonom väzby a zvýšených trov výkonu väzby. Novým ustanovením odseku 3 sa zabezpečí, aby pohľadávky, ktoré sú vyhodnotené ako nevymožiteľné (uplynutím prekluzívnej lehoty), nezaťažovali evidenciu pohľadávok zboru. Z aplikačnej praxe a evidencie pohľadávok zboru, pri zohľadnení špecifík vymáhania pohľadávok za trovy výkonu väzby, trovy výkonu trestu odňatia slobody a škody na majetku štátu v správe ústavu vyplýva, že zbor eviduje vo väčšej miere ako iné subjekty takéto nevymožiteľné pohľadávky, a to predovšetkým vzhľadom na charakter dlžníkov, ktorými sú obvinení a odsúdení, resp. bývalí obvinení a bývalí odsúdení. Znižovaním objemu starých – nevymáhateľných pohľadávok sa rozšíri priestor na vymáhanie zostávajúcich - „aktívnych“ pohľadávok voči dlžníkom, u ktorých je predpoklad vymoženia a naplnenia príjmu štátneho rozpočtu. Novým ustanovením odseku 9 sa zavádza úprava disponovania správcu pohľadávky …

čl. I bod 91
Ide o zmenu súvisiacu so zmenou navrhovanou novelizačným bodom 83.

čl. I bod 93
Ide o legislatívno-technickú úpravu vnútorného odkazu súvisiacu s návrhom zmeny ustanovenia § 23 zákona.

čl. I bod 94
Navrhovaná zmena sa javí byť zreteľnejšou nielen z hľadiska postupnosti jednotlivých krokov pri úmrtí obvineného, ale aj vzhľadom na skutočnosť, že citácia poznámky pod čiarou k odkazu 41 sa dopĺňa o ustanovenie § 30 zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve, podľa ktorého ak do 96 hodín od úmrtia obvineného nikto nezabezpečí pochovanie, pochovanie zabezpečí obec, na ktorej území došlo k úmrtiu (obec, v ktorej katastrálnom území sa ústav nachádza).

čl. I bod 95
Charakteristickým a spoločným znakom všetkých mimozmluvných zodpovednostných režimov (zodpovednosť za škodu vo výkone väzby, zodpovednosť za zvýšené trovy výkonu väzby) a disciplinárnych deliktov, ktoré vznikajú v rámci úpravy špecifických spoločenských vzťahov verejnoprávnej povahy, resp. trestnoprávnej povahy výkonu väzby, je osobitný subjekt – väznená osoba, ktorá je v špeciálnom vzťahu zabezpečujúcom nútený výkon súdneho rozhodnutia obmedzujúceho osobnú slobodu. Cieľom navrhovaného - jednotne upraveného postupu, ktorý sa použije na rozhodovanie o právach a povinnostiach väznených osôb (prípadne ďalších zákonom určených účastníkov konania) vyplývajúcich z taxatívne vymedzených hmotnoprávnych častí zákona (predmet konania), je na základe osobitosti subjektu, teoretických poznatkov a empírie praxe vytvoriť konanie sui generis, ktoré bude zodpovedať európskym štandardom a zjednodušeným, prehľadným a väzneným osobám čitateľným postupom posilní právne istoty účastníkov konania a účinné a efektívne vyvodzovanie zodpovednosti. Doterajšia prax od účinnosti zákona potvrdila, že podporné použitie Správneho poriadku na konanie vo veciach mimozmluvných zodpovednostných režimov a disciplinárnych deliktov (ďalej len „konanie vo veciach súvisiacich s výkonom väzby“) nevyhovuje, pretože vzťahy …

čl. I bod 96
Za účelom eliminácie problémov v aplikačnej praxi je nevyhnutné vysporiadať sa aj s takými situáciami, keď prokurátor podá návrh na vzatie obvineného do kolúznej väzby alebo návrh na rozšírenie dôvodov väzby o dôvody kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2 písm. b) Trestného poriadku. Nakoľko u takéhoto obvineného môže byť zmarený účel trestného konania (napr. realizovaním návštevy bez prítomnosti orgánu činného v trestnom konaní v čase po podaní návrhu prokurátorom), explicitne sa ustanovuje, aby od podania návrhu prokurátorom až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu bol obvinený vo väzbe v režime zodpovedajúcom kolúznej väzbe, o čom bude príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd povinný informovať ústav bez zbytočného odkladu.

čl. I bod 97 a 98
Rozširuje sa okruh priestorov, ktoré môžu byť na účely ochrany života a zdravia obvinených, príslušníkov zboru a iných osôb vybavené kamerovým systémom, o kompenzačnú miestnosť, do ktorej sa umiestňujú na prechodnú dobu obvinení, ktorí svojím nezvládateľným agresívnym správaním ohrozujú svoje zdravie alebo život, a o cely, v ktorých sa má vykonávať nový navrhovaný disciplinárny trest celodenného umiestnenia do cely disciplinárneho trestu.

čl. I bod 99
Navrhované doplnenie vyplýva zo zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pritom sa dôsledne vychádza z účelu, na ktorý sa osobné údaje vyžadujú a sú na jeho dosiahnutie nevyhnutné. Súčasne sa návrhom zákona špecifikuje zoznam osobných údajov obvineného, ktoré je ústav oprávnený spracovávať a uchovávať. Oproti súčasnej úprave zbor už nebude spracúvať údaje o príslušnosti k národnostnej menšine alebo etnickej skupine a náboženskom vyznaní obvineného (nie je potrebné na účel výkonu väzby). Na druhej strane sa legislatívne zakotvuje, že vzhľadom na účel výkonu väzby a prípadne vykonávacieho konania zbor spracúva o obvinenom aj osobné, rodinné a sociálne anamnestické údaje (dôležité z dôvodu udržiavania extramurálnych kontaktov a poskytovanie psychologických a sociálnych služieb), údaje o zdravotnej klasifikácii (pre pracovné účely, poskytovanie zdravotnej starostlivosti a rozhodnutie o zaradení do oddielu so zmierneným režimom), údaje prevzaté z rozhodnutí organov činných v trestnom konaní a súdu oznámených ústavu a poznatky o priebehu výkonu väzby (dôležité na …

čl. I bod 100
Ide o legislatívno–technickú úpravu súvisiacu s doplnením odkazu na príslušnú právnu úpravu predbežnej väzby, vydávacej väzby a väzby na zabezpečenie výkonu cudzieho rozhodnutia.

čl. I bod 101
Ide o zmenu súvisiacu so zmenou navrhovanou novelizačným bodom 95, ktorým sa do znenia zákona vkladá osobitná hlava podrobne pojednávajúca o konaní vo veciach súvisiacich s výkonom väzby.

čl. I bod 102 až 104
Rozširuje sa splnomocňujúce ustanovenie na vydanie vykonávacieho právneho predpisu. Podrobnosti o rozsahu disciplinárnej právomoci (kompetencia udeliť jednotlivé druhy disciplinárnej odmeny a uložiť disciplinárne tresty v rozsahu zákonom určených druhoch trestov), podrobnosti o zrážkach z pracovnej odmeny, nemocenských dávok a úrazových dávok a podrobnosti o konaniach vo veciach súvisiacich s výkonom väzby ustanoví všeobecne záväzný právny predpis (Poriadok výkonu väzby).

čl. I bod 105
Ustanovujú sa prechodné ustanovenia nielen v súvislosti s navrhovanou zmenou ustanovení pojednávajúcich o ukladaní a výkone disciplinárnych trestov, o konaní vo veciach súvisiacich s výkonom väzby, príp. o poskytovaní peňažných príspevkov obvinenému ústavom zo svojho rozpočtu alebo o čerpaní peňažných prostriedkov obvineným zo svojho osobného konta, ale aj v spojitosti s vysporiadaním sa s nevymožiteľnými pohľadávkami existujúcimi pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

čl. II
Vzhľadom na rozsah navrhovaných zmien v zákone sa navrhuje, aby predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásil v Zbierke zákonov Slovenskej republiky úplné znenie zákona.

čl. III
S prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona. Bratislava, 14. augusta 2013 Robert Fico v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Tomáš Borec v. r. minister spravodlivosti Slovenskej republiky