Zákon č. 282/2021 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Hlavným cieľom návrhu zákona je naplniť Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2020 – 2024, ktoré v časti s názvom „Energetika“ ako súčasti kapitoly s názvom „Zvýšenie konkurencieschopnosti – zlepšenie podnikateľského prostredia – zvýšenie životnej úrovne občanov“ uvádza:, že: „Zameriame sa na riešenia, ktoré povedú k transparentným a férovým trhovým pravidlám a cenám energií [...]. Zvýšením transparentnosti a zapojením verejnosti do tvorby trhových pravidiel a cenotvorby docieli vláda SR vyššiu mieru spoločenskej zodpovednosti podnikov a zlepšenie konkurencie na trhoch s energiami.“.
Správna terminológia určujúca zákonné pojmy jednotlivých teplárenských zariadení slúžiacich na výrobu a rozvod tepla, ako na pripojenie koncového odberateľa k verejnému rozvodu predstavuje základ pre správne nastavenie pravidiel cenovej regulácie v tepelnej energetike. V praxi sa totiž vyskytujú prípady vedúce k nežiaducemu navyšovaniu koncových cien tepla v dôsledku tzv. reťazenia dodávateľov v reťazci dodávky tepla od výroby až po koncový odber, ktoré je vyvolané aj absenciou vhodnej zákonnej úpravy v oblasti definícií zariadení na rozvod tepla, jej primárnej a sekundárnej časti. Len za predpokladu, že zákon jednoznačne vymedzí typy zariadení slúžiacich na výrobu, rozvod a spotrebu tepla môže Úrad pre reguláciu sieťových odvetví pristúpiť k nastaveniu pravidiel cenovej regulácie tak, aby k prípadom nežiaduceho reťazenia nedochádzalo alebo aby takéto reťazenie nemalo vplyv na stabilitu koncových cien tepla.
Z tohto dôvodu sa navrhujú zaradiť do zákona potrebné definície pojmov zariadenie na rozvod tepla, odovzdávacia stanica tepla a odberné tepelné zariadenie. Ide o pojmy zaužívané v praxi, v minulosti tvoriace integrálnu súčasť zákona ustanovujúceho podmienky výkonu regulovaných činností v teplárenstve (viď zákon č. 89/1987 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe tepla). Definície pojmov vzťahujúcich sa k jednotlivým prvkom sústavy a siete sú takisto súčasťou právnej úpravy vzťahujúcej sa na elektroenergetiku a plynárenstvo (zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmena a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Ďalej sa v Programovom vyhlásení vlády na roky 2020-2024 uvádza, že: „Vláda SR prijme opatrenia aj na odstránenie znevýhodnenia individuálneho vykurovania oproti centralizovanému zásobovaniu teplom, rešpektujúc pritom hľadisko ekonomicky udržateľnej prevádzky teplárenskej infraštruktúry.“.
Správne vymedzenie skutočností, ku ktorým sa má dotknutý orgán (v zmysle stavebného zákona) vyjadrovať v rámci záväzného stanoviska, ako aj legislatívne spresnenie niektorých ustanovení s cieľom ich jednoznačného výkladu a uplatňovaniu predstavujú základ pre odstránenie znevýhodnenia individuálneho vykurovania oproti centralizovanému zásobovaniu teplom, rešpektujúc pritom hľadisko ekonomicky udržateľnej prevádzky teplárenskej infraštruktúry. Takéto spresnenia sú plne v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a rady č. 2012/27/EÚ z 25. 10. 2012 o energetickej efektívnosti, ako aj s najnovšou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky v tejto oblasti (sp. zn. PL ÚS 6/2019-78), ktorý konštatoval, že dotknutý orgán sa v rámci záväzného stanoviska môže vyjadrovať výlučne k skutočnostiam podľa § 22 ods. 3 (nežiaduci zásah do sústavy tepelných zariadení) a § 36 ods. 7 (zásahy v ochrannom pásme) zákona č. 657/2004 Z. z. V praxi by sa malo týmto legislatívnym spresnením zamedziť tomu, aby sa dotknutý orgán vyjadroval k ďalším skutočnostiam nad rámec zákonných oprávnení a zneužíval tak svoje postavenie v územnom, resp. stavebnom konaní.
Predložený návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nevyvoláva sociálne vplyvy a nemá vplyv na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

čl. I

čl. I bod 1 až 3
V bode 3 sa ustanovujú nové definície pojmov zariadenie na rozvod tepla, odovzdávacia stanica tepla a odberné tepelné zariadenie. V bode 1 a 2 sa v nadväznosti na tieto nové pojmy modifikujú existujúce pojmy sústava tepelných zariadení a tepelná prípojka.

čl. I bod 4 a 5
V nadväznosti na zavedenie nových definícií pojmov sa navrhuje rozšíriť náležitosti povolenia na podnikanie v tepelnej energetike o presnú špecifikáciu primárnej časti alebo sekundárnej časti, na ktorej sa má podnikať.

čl. I bod 6
Ide o odstránenie nedostatku nejednoznačnej platnej právnej úpravy 12 ods. 9 zákona č. 657/2004 Z. z., keďže platné znenie tohto zákona neuvádza, či má obec pri vydávaní záväzného stanoviska podľa odseku 8 postupovať podľa odsekov 2 až 7 rovnako alebo primerane. Právna úprava platná do prijatia novely zákona č. 657/2004 Z. z. z roku 2014 (zákon č. 100/2014 Z. z.) ustanovovala, že obec ma pri vydávaní záväzného stanoviska postupovať primerane a keďže tento postup obce je v súčasnosti nejasný, v praxi dochádza k rozdielnym výkladom zákona. Legislatívnym spresnením textu zákona sa jednoznačne uvedie, že v danej veci má príslušný orgán postupovať primerane, čo je nakoniec logické vzhľadom na to, že sústava tepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom od 100 kW vrátane do 10 MW nie je identická so sústavou tepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom nad 10 MW, a preto nie je objektívne možné uplatňovať tie isté ustanovenia zákona na oba typy týchto sústav rovnako. Navrhovaná legislatívno-technická úprava …

čl. I bod 7
Z § 12 zákona č. 657/2004 Z. z. sa najmä v záujme odberateľov a následne aj konečných spotrebiteľov vypúšťa problematická prvá veta z odseku 10 účinného od 1. mája 2014, ktorý bol do predmetného zákona doplnený jeho novelou z roku 2014 (zákonom č. 100/2014 Z. z.). Dodávateľ je v súčasnosti pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území (t. j. na území, na ktorom sa dodávateľovi ukladá povinnosť distribúcie a dodávky tepla) v konaní podľa stavebného zákona dotknutým orgánom podľa osobitného zákona č. 657/2004 Z. z. a jeho stanovisko je v zmysle tohto osobitného zákona č. 657/2004 Z. z. v spojení s dikciou § 140b stavebného zákona záväzné. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa stavebného zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. Dôvodová správa k zákonu č. 100/2014 Z. z. pritom k prijatiu predmetnej úpravy veľmi nejasne (bez náležitého odôvodnenia) uviedla, že odseky 10 a 11 sa dopĺňajú …

čl. I bod 8 a 9
V nadväznosti na zavedenie nových pojmov a modifikáciu existujúcich sa navrhuje úprava § 22 ods. 3 tak, aby sa vzťahovalo aj na tepelnú prípojku. Ďalej sa navrhuje doplnenie § 24 ods. 3 tak, aby sa toto ustanovenie vzťahovalo nielen na tepelnú prípojku, ale aj na odovzdávaciu stanicu tepla, ktorá je umiestnená v objekte spotreby tepla. Súčasne sa navrhuje, po vzore elektroenergetiky, zaviesť pravidlo, že vlastníkom tepelnej prípojky a odovzdávacej stanice tepla je ten, kto uhradil náklady na ich zriadenie, pričom platí, že dohodou dodávateľa s odberateľom možno otázku vlastníctva týchto zariadení usporiadať aj inak.

čl. I bod 10
Definícia pojmu odovzdávacia stanica tepla sa presúva do § 2, kde z hľadiska korektnej systematiky zákona patrí.

čl. I bod 11
V zmysle stavebného zákona je vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia alebo právnická osoba, o ktorej tak ustanovuje osobitný zákon dotknutým orgánom. Ust. § 22 ods. 3 a § 36 ods. 7 predpokladajú súhlas držiteľa povolenia na rozvod tepla so zásahom do sústavy tepelných zariadení a predchádzajúci súhlas s činnosťou v ochranných pásmach tepelných zariadení. Uvedené oprávnenia možno v konaniach podľa stavebného zákona charakterizovať ako vydávanie záväzných stanovísk dotknutých orgánov, a preto sa (z dôvodu právnej istoty) navrhuje uvedené pravidlo explicitne ustanoviť aj v zákone.

čl. II
Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa účinnosť predkladanej právnej úpravy navrhuje od 1. augusta 2021. DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI návrhu zákona s právom Európskej únie 1. Navrhovatelia zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky 2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov 3. Predmet návrhu zákona: je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 194 (energetika) Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v článku 17 (vlastnícke právo) Charty základných práv Európskej únie, je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 83), najmä čl. 24 (diaľkové vykurovanie a chladenie vrátane podmienok odpojenia sa od sústavy CZT, a to aj v bytových domoch), nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. 4. Záväzky Slovenskej republiky …