Zákon č. 256/2022 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „MHSR“) predkladá návrh novely zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoE“), zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „ZoR“), a zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len „živnostenský zákon“) z dôvodu transpozície balíka opatrení pod označením tzv. „Čistá energia pre všetkých Európanov“ (Clean Energy for all Europeans Package – ďalej len „CEP“), ktorý Európska komisia predstavila 30. novembra 2016. CEP obsahuje okrem iného opatrenia v oblasti vnútorného trhu s elektrinou a bezpečnosti dodávok elektriny, ďalej v oblasti energetickej efektívnosti, využívania obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len „OZE“) a pravidiel pre riadenie energetickej únie (governance). Tri hlavné ciele CEP sú:
uprednostňovať energetickú efektívnosť,
dosiahnuť celosvetovo vedúce postavenie v oblasti energie z OZE a
zabezpečiť spravodlivé podmienky pre spotrebiteľov.
Trendy v oblasti vnútorného trhu s elektrinou, ktoré zahŕňajú o. i. integráciu nových prvkov sústavy a účastníkov trhu, sú upravené najmä nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 z 5. júna 2019 o vnútornom trhu s elektrinou (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2019/943“) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (ďalej len „smernica (EÚ) 2019/944“).
Nariadenie (EÚ) 2019/943 bolo prijaté v júni 2019 a od 4. júla 2019 (dvadsiaty deň po dni uverejnenia v Úradnom vestníku EÚ) je účinné. Uplatniteľnosť nariadenia (EÚ) 2019/943 je podľa čl. 71 ods. 2 stanovená od 1. januára 2020, pričom niektoré časti sú uplatniteľné už dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Ide najmä o články, ktoré pojednávajú o:
preskúmaní ponukových oblastí (čl. 14),
akčných plánoch (čl. 15),
koncepčných zásadách kapacitných mechanizmov (čl. 22 ods. 4),
posudzovaní primeranosti zdrojov na európskej úrovni (čl. 23 ods. 3 a 6),
zriadení a poslaní regionálnych koordinačných centier (čl. 35 a 36) a
práve členských štátov EÚ vydať podrobnejšie opatrenia (čl. 62).
Smernica (EÚ) 2019/944 bola tiež prijatá v júni 2019 a nadobudla účinnosť 4. júla 2019. Transpozícia do národného práva má byť v súlade s čl. 71 vykonaná do 31. decembra 2020 (s výnimkou niektorých ustanovení týkajúcich sa zmeny smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES, ktoré musia byť vykonané v skorších termínoch).
Ďalšími legislatívnymi aktmi CEP sú:
smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti,
smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (ďalej len „smernica (EÚ) 2018/2001“),
smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti,
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013,
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/941 z 5. júna 2019 o pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie a o zrušení smernice 2005/89/ES (ďalej len „nariadenie o pripravenosti na riziká“),
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/942 z 5. júna 2019, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2019/942“).
ZoE v súčasnosti vytvára právny rámec pre podnikanie v energetických odvetviach, ustanovuje práva a povinnosti jednotlivých účastníkov trhu s elektrinu a s plynom a pravidlá pre výkon štátnej správy v energetike. Cenovú a vecnú reguláciu v odvetví elektroenergetiky a plynárenstva upravuje ZoR, ktorý ďalej vymedzuje postavenie a pôsobnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“) ako jediného a samostatného regulátora pre sieťové odvetvia a povinnosti regulovaných subjektov.
Základné princípy, z ktorých súčasná zákonná úprava vychádza, sú v rámci členských štátov EÚ naďalej platné, dochádza však k rozšíreniu niektorých z nich, respektíve k zavádzaniu nových princípov a rovnako nových účastníkov trhu s elektrinou (a plynom) v záujme podpory jednotného trhu s elektrinou, stability a bezpečnosti trhu s elektrinou a zaistenia ochrany jednotlivých subjektov, najmä koncových odberateľov elektriny.
Návrh novely ZoE prináša najmä tieto zmeny:
právnu úpravu nových účastníkov trhu s elektrinou a trhu s plynom,
právnu úpravu akumulácie,
čiastočnú dereguláciu maloobchodných cien elektriny a plynu a súvisiace zmeny v oblasti ochrany spotrebiteľa,
úpravu doterajších právnych podmienok pre nasadzovanie tzv. inteligentných meracích systémov (ďalej len „IMS“) do konkrétnych odberných miest,
právnu úpravu obstarávania podporných služieb k dosiahnutiu a udržaniu bezpečnej a spoľahlivej prevádzky prenosovej alebo distribučnej sústavy v reálnom čase a ďalšie nové práva a povinnosti prevádzkovateľov distribučných sústav (ďalej len „PDS“) a prevádzkovateľa prenosovej sústavy (ďalej len „PPS“),
úpravu dátových tokov spojených s novými procesmi.
Medzi nových účastníkov trhu patria aktívny odberateľ, energetické spoločenstvo, prevádzkovateľ zariadenia na uskladňovanie elektriny a agregátor. Okrem práv a povinností týchto nových účastníkov trhu je navrhnutý aj spôsob ich vstupu na trh, a to pri zachovaní súčasného konceptu udeľovania povolení, resp. potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti.
Prehľad návrhu regulácie nových subjektov na trhu je uvedený nižšie.
Oprávnenie na podnikanie
„Jednoduché“ oznámenie podľa § 4 ods. 9 ZoE
Aktívny odberateľ, prevádzkovateľ zariadenia na uskladňovanie elektriny alebo energetické spoločenstvo s energetickými zariadeniami do 11 kW
nie
nie
Odberateľ, ktorý nespadá do kategórie aktívneho odberateľa, alebo energetické spoločenstvo prevádzkujúce činnosti nielen pre svojich členov s energetickými zariadeniami nad 11 kW
áno, oprávnenie na výrobu elektriny alebo oprávnenie na uskladňovanie elektriny (príp. oba typy oprávnenia)
nie
Aktívny odberateľ alebo energetické spoločenstvo vyrábajúce alebo uskladňujúce elektrinu pre svojich členov s energetickými zariadeniami 11 kW – 1 MW
nie
áno
Aktívny odberateľ alebo energetické spoločenstvo s energetickými zariadeniami nad 1 MW
áno, oprávnenie na výrobu elektriny alebo oprávnenie na uskladňovanie elektriny (príp. oba typy oprávnenia)
nie
Aktívny odberateľ dodávajúci elektrinu
nie
áno
Energetické spoločenstvo dodávajúce elektrinu (samovyrobenú alebo nakúpenú na trhu) len svojim členom alebo vykonávajúce činnosť agregácie len pre svojich členov
nie
áno
Energetické spoločenstvo dodávajúce elektrinu (samovyrobenú alebo nakúpenú na trhu) nielen pre svojich členov alebo vykonávajúce činnosť agregácie nielen pre svojich členov
áno, oprávnenie na dodávku elektriny
nie
Agregátor (okrem energetických spoločenstiev – viď vyššie)
áno, oprávnenie na dodávku elektriny
nie
Energetické spoločenstvo prevádzkujúce distribučnú sústavu
áno, oprávnenie na distribúciu elektriny
nie
Prevádzkovateľ zariadenia na uskladňovanie energie (nie odberateľ)
áno, oprávnenie na výrobu elektriny alebo oprávnenie na uskladňovanie elektriny (príp. oba typy oprávnenia)
nie
Za aktívnych odberateľov sa všeobecne považujú koncoví odberatelia elektriny, ktorí popri samotnom spotrebovávaní (odbere) elektriny zo sústavy v určitom rozsahu elektrinu tiež vyrábajú, a prípadne aj dodávajú na trh, a ktorí dokážu tiež upraviť svoje spotrebiteľské správanie tak, že môžu byť zdrojom dodatočnej flexibility pre trh.
Energetickým spoločenstvom sa rozumie občianske energetické spoločenstvo podľa smernice (EÚ) 2019/944 a komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov podľa smernice (EÚ) 2018/2001, ktoré smerujú k organizácii komunitárnych aktivít v oblasti energetiky, a to cez právnickú osobu založenú špecifickými osobami, s demokratickými princípmi riadenia, za nekomerčným účelom a na nediskriminačnom základe vo vzťahu k ostatným účastníkom trhu, pričom komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov môže pôsobiť nielen na trhu s elektrinou, ale aj na trhoch s inými energiami, ak je splnená podmienka, že ide o energiu z OZE. V návrhu zákona je teda upravený vstup energetických spoločenstiev na trh v prípade výkonu ich rôznych rolí, procedúra osvedčovania energetických spoločenstiev, ich práva a povinnosti na trhu s elektrinou a v prípade komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov aj na trhu s plynom.
Ďalším novým účastníkom trhu s elektrinou je agregátor. Predkladaný návrh zákona obsahuje komplexnú právnu úpravu činnosti agregácie, keďže agregácia je z hľadiska smernice (EÚ) 2019/944 jedným z nových fenoménov a mala by priniesť rozvoj nových služieb v oblasti riadenia spotreby, flexibility aj ponuky nových produktov pre poskytovanie podporných služieb.
Koncepčne je upravená aj téma akumulácie vrátane práv a povinností prevádzkovateľa zariadenia na uskladňovanie elektriny, pretože zvyšovanie akumulačných schopností elektroenergetických sústav je súčasným trendom na celom svete ako reakcia na zvyšujúcu sa výrobu energie z OZE. Hoci je flexibilita (schopnosť sústavy reagovať na neočakávané výkyvy výroby a spotreby) dosiahnuteľná zlepšeným riadením konvenčných zdrojov, sústav alebo spotreby, v stále väčšej miere sa uplatňujú tiež akumulačné systémy. Ich účelom je časové riadenie spotreby elektriny vyrobenej intermitentnými zdrojmi energie, teda vyrovnanie rozdielnych okamihov výroby elektriny a potreby jej spotreby, prípadne uskladnenie elektriny pre vlastnú potrebu výrobcu elektriny. Uskladňovanie elektriny nebolo v minulosti prioritou EÚ pri koncipovaní strategických zámerov rozvoja energetiky – čiastočne preto, že v energetike založenej na fosílnych palivách boli výhody skladovania obmedzené, a čiastočne preto, že vznikajúce technológie neboli pre skladovanie vo veľkom meradle ekonomicky výhodné. Z tohto dôvodu nebola problematika akumulácie skôr riešená zo strany EÚ ani legislatívne. Nové možnosti skladovania sa však stávajú dôležitou súčasťou energetického systému s rýchlym pokrokom v oblasti nových technologických riešení (predovšetkým batérií) a rastúcim podielom variabilnej výroby obnoviteľnej energie.
Zmeny v oblasti právnej úpravy ochrany spotrebiteľa súvisia tiež s čiastočnou dereguláciou cien dodávok elektriny a plynu (pozn.: úprava v oblasti cenovej regulácie maloobchodných dodávok elektriny a plynu je predmetom inej novely zákona v skrátenom legislatívnom konaní), a to s dôrazom na slobodnú voľbu dodávateľa/agregátora, právo na zmenu dodávateľa/agregátora a pravidlá pre poplatky s ňou spojené, práva pri kolektívnej zmene dodávateľa, právne zakotvenie nástroja na porovnávanie ponúk dodávateľov, pravidlá pre obsahové i formálne náležitosti faktúr a informácií o vyúčtovaní, právo na mimosúdne urovnanie sporov a pravidlá pre dojednávanie zmlúv vrátane zmlúv s dynamickou cenou.
Jednou z podmienok pre rozvoj súčasných a nastupujúcich trendov (agregácia, flexibilita, dynamické ceny) je zavedenie IMS. Realizácia IMS je kľúčovým prvkom pre rozvoj sietí a zároveň neoddeliteľnou súčasťou tzv. inteligentných sietí (smart grids). IMS by tiež mali napomôcť k lepšiemu informovaniu o tokoch v jednotlivých častiach elektrizačnej sústavy a ich optimalizácii. Predkladaný návrh zákona naďalej počíta so zavádzaním IMS na základe analýzy ekonomických prínosov vyplývajúcich zo zavedenia rôznych foriem IMS a nákladov na ich obstaranie, inštaláciu a prevádzku pre jednotlivé kategórie koncových odberateľov elektriny, ktorú vypracuje MHSR v spolupráci s ÚRSO, je však zvolené iné legislatívne riešenie. Tiež sa ustanovuje právo koncového odberateľa elektriny na inštaláciu IMS (a tomu zodpovedajúca povinnosť PDS), ak sú splnené dané podmienky.
Ďalšie nové povinnosti PDS a tiež PPS sa týkajú obstarávania podporných služieb a flexibility, verejných konzultácií pri vypracovaní plánu rozvoja sústavy a prevádzkového poriadku, posúdenia primeranosti zdrojov na účely prípadného zavedenia kapacitného mechanizmu a všeobecne spolupráce PDS a PPS s inými účastníkmi trhu. Zakotvený je tiež režim prevádzky zariadení na uskladňovanie elektriny a nabíjacích staníc zo strany PDS a PPS, pričom ako východiskový je stanovený zákaz vlastniť, vyvíjať, spravovať alebo prevádzkovať zariadenie na uskladňovanie elektriny alebo nabíjaciu stanicu pre iné než vlastné použitie. Výnimky sú možné v prípade zariadení na uskladňovanie elektriny, ak ÚRSO udelí súhlas. Prevádzkovateľ miestnej distribučnej sústavy, ktorá spĺňa požiadavky kladené na uzavreté distribučné sústavy, môže so súhlasom ÚRSO prevádzkovať zariadenie na uskladňovanie elektriny aj nabíjaciu stanicu.
Požiadavky na digitalizáciu energetiky sú v návrhu zákona zhmotnené v elektronickom systéme prevádzkovanom organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou (ďalej len „OKTE“), ktorý má OKTE umožniť komunikovať a robiť právne úkony voči účastníkom trhu s elektrinou orgánom štátnej správy energetike v elektronickej podobe.
Návrh novely ZoR prináša najmä tieto zmeny:
rozšírenie doterajších právomocí ÚRSO v súvislosti s vyššie uvedenými zmenami v ZoE a požiadavkami smernice (EÚ) 2019/944,
novú úpravu cieľov činnosti ÚRSO, spolupráce ÚRSO s regulačnými orgánmi členských štátov, Európskou komisiou a Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ďalej tiež len „ACER“), pôsobnosti ÚRSO vo vzťahu k regionálnemu koordinačnému centru, postupu ÚRSO pri vydávaní koordinovaných rozhodnutí,
čiastočnú dereguláciu cien dodávok elektriny a plynu v nadväznosti na úpravu v ZoE,
rozšírenie doterajšieho rozsahu vecnej regulácie,
rozšírenie právnej úpravy pre riešenie sporov o spory medzi novými účastníkmi trhu s elektrinou a rozšírenie kompetencií ÚRSO pri rozhodovaní sporov.
Návrh novely živnostenského zákona zohľadňuje existenciu nových činností v energetike a vymedzuje, či sa podnikateľský výkon danej činnosti riadi ZoE alebo živnostenským zákonom.
Navrhovaná právna úprava je nevyhnutná, pretože ide o transpozíciu opatrení zavádzaných smernicou (EÚ) 2019/944 a čiastočne tiež smernicou (EÚ) 2018/2001 do vnútroštátneho právneho poriadku SR. Transpozičná lehota smernice (EÚ) 2019/944 pritom uplynula už 31. decembra 2020. Reforma energetickej legislatívy pre nový dizajn trhu je navyše jednou z priorít Plánu obnovy a odolnosti SR a jej prijatie umožní čerpanie únijných finančných prostriedkov s definovanými míľnikmi.
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na životné prostredie a čiastočne pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nepredpokladá vplyv na rozpočet verejnej správy, služby verejnej správy pre občana, ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Očakáva sa vplyv navrhovaných opatrení na podnikateľské prostredie celkovo, najmä vzhľadom na vstup nových aktérov na trh s elektrinou. Nová právna úprava zavedie a zadefinuje nové činnosti a subjekty pôsobiace v oblasti elektroenergetiky, ktoré môžu tieto činnosti vykonávať, čím sa otvoria možnosti pre nové podnikateľské aktivity na elektroenergetickom trhu. Navrhovaný koncept čiastočnej deregulácie cien elektriny a plynu umožní zvýšenie konkurencie na trhu.
Predpokladá sa pozitívny dopad novej legislatívy z pohľadu sociálnych vplyvov, keďže predkladaný legislatívny návrh posilní možnosti všetkých odberateľov aktívne sa zapájať do účasti na energetickom trhu, riadiť vlastnú spotrebu či znižovať náklady na energie formou poskytovania flexibility alebo inštalácie zariadení na výrobu energií z OZE. Posilnenie právomocí ÚRSO v oblasti ochrany spotrebiteľa zabezpečí zvýšenie ochrany práv odberateľov elektriny a plynu. Koncept deregulácie cien otvorí priestor pre vstup konkurenčných subjektov na trh, a tým by mal prispieť k rozvoju hospodárskej súťaže, z ktorej by v konečnom dôsledku mal čerpať výhody koncový odberateľ, najmä v dlhodobom horizonte znížením koncových cien energií a skvalitnením ponúkaných služieb. Predkladaný návrh zároveň definuje energetické spoločenstvá ako nových aktérov trhu, ktoré sú ďalšou možnosťou pre odberateľov, ako sa môžu priamo podieľať napr. na výrobe alebo spoločnom využívaní elektriny/plynu, resp. všeobecne na trhu s elektrinou alebo trhu s plynom. Hlavný rozdiel oproti tradičným spoločnostiam spočíva v tom, že primárnym cieľom komunitných energetických iniciatív nie je dosahovanie zisku, ale poskytovanie ekonomických, environmentálnych a sociálnych prínosov ich členom.
Ďalej sa očakáva pozitívny vplyv návrhu zákona na životné prostredie, najmä na kvalitu ovzdušia, lebo sa kladie dôraz na ďalší rozvoj výroby elektriny z OZE. Čiastočne pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti vplyvom zavedenia nástroja na porovnávanie ponúk dodávateľov (porovnávací portál) pre koncových odberateľov v domácnosti a malých odberateľov mimo-domácnosti, ktorý bude spĺňať požiadavky smernice (EÚ) 2019/944.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom EÚ.
Zákon nadobudne účinnosť 1. októbra 2022. Niektoré časti zákona nadobúdajú účinnosť od 30. júla 2022.
Dôvodová správa

čl. I

čl. I bod 1 až 17 (§ 2)
Doterajšie definície základných pojmov sú upravené tak, aby boli v súlade so znením a novými požiadavkami smernice (EÚ) 2019/944 (prístup do sústavy, univerzálna služba, zariadenie na výrobu elektriny, elektroenergetické zariadenie, podporná služba, regulačná elektrina, dodávanie elektriny). Tiež sú zavedené nové definície pojmov (nefrekvenčná podporná služba, regulačná služba, odovzdávacie miesto, zdieľanie elektriny, zdieľanie plynu, zabezpečovanie rovnováhy, dynamická cena elektriny, agregácia, flexibilita, aktivácia flexibility, uskladňovanie elektriny, zariadenie na uskladňovanie elektriny, plne integrovaný prvok sústavy, riadenie preťaženia, pojem „takmer v reálnom čase“, interoperabilita, informácie o vyúčtovaní za dodávku elektriny a informácie o vyúčtovaní za dodávku plynu). Zavedenie nového pojmu „regulačná služba“ súvisí s prevzatím terminológie EÚ (podľa nariadenia Komisie (EÚ) 2017/2195). Definícia pojmu malý zdroj bola v ZoE zrušená, keďže aby bola využiteľná pre koncept aktívneho odberateľa, musela by zahŕňať aj výrobu elektriny z neobnoviteľných zdrojov energie. V takom prípade by však bol rozpor medzi definíciou pojmu malý zdroj podľa ZoE a podľa zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie …

čl. I bod 18 až 28 (§ 3)
Doterajšie definície pojmov sú upravené tak, aby boli v súlade so znením a novými požiadavkami smernice (EÚ) 2019/944 (dodávateľ poskytujúci univerzálnu službu, elektroenergetický podnik, dodávateľ elektriny/plynu, poskytovateľ podporných služieb, závislý – pôvodne zraniteľný – odberateľ elektriny/plynu). Úprava definície pojmu chránený odberateľ plynu súvisí so zrušením pojmu malý podnik. Tiež sú zavedené nové pojmy (agregátor, nezávislý agregátor, poskytovateľ flexibility a prevádzkovateľ zariadenia na uskladňovanie elektriny). Ďalej sa zrušila definícia pojmu oprávnený odberateľ elektriny/plynu, keďže po novom má právo na výber dodávateľa elektriny/plynu každý odberateľ elektriny/plynu. K solidarite v dodávkach plynu: Dopĺňajú sa definície pojmov „odberateľ plynu chránený solidaritou“ a „solidarita“ v súvislosti s doplnením úpravy „solidarity v dodávkach plynu“ v nadväznosti na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1938 z 25. októbra 2017 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 994/2010 (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2017/1938“). Navrhuje sa v súlade s čl. 2 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2017/1938 definovanie novej kategórie odberateľov plynu „odberateľ plynu …

čl. I bod 29 až 33 (§ 4)
Úprava podnikania v energetike reflektuje zavedenie nových činností uskladňovania elektriny a agregácie a existenciu nových subjektov na trhu s elektrinou. Ustanovuje sa, že výroba a uskladňovanie elektriny v zariadeniach s inštalovaným výkonom do 11 kW výrobcom alebo prevádzkovateľom zariadenia na uskladňovanie elektriny nie je podnikaním, teda nie je potrebné povolenie ani potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti, a tieto činnosti zároveň nepodliehajú jednoduchej oznamovacej povinnosti podľa ods. 9. Podnikaním v energetike nie je ani výroba a uskladňovanie elektriny v zariadeniach s inštalovaným výkonom do 1 MW a dodávka elektriny v prípade aktívneho odberateľa. Na výkon týchto činností teda aktívny odberateľ nepotrebuje povolenie ani potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti, ale vzťahuje sa na neho jednoduchá oznamovacia povinnosť podľa ods. 9 (z ktorej sú vyňaté výroba a uskladňovanie elektriny v zariadeniach s inštalovaným výkonom do 11 kW). Ak by aktívny odberateľ vyrábal elektrinu v zariadení na výrobu elektriny alebo uskladňoval elektrinu v zariadení na uskladňovanie elektriny s inštalovaným výkonom nad 1 MW, musel …

čl. I bod 34 (§ 5)
Nad rámec transpozície smernice (EÚ) 2019/944 sa navrhuje úprava časovej lehoty týkajúcej sa účasti držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti na aktualizačnej odbornej príprave. Aj vzhľadom na poznatky z aplikačnej praxe, najmä počas pandémie ochorenia COVID-19, vyplynulo, že lehota na absolvovanie aktualizačnej odbornej prípravy by mala byť flexibilnejšia. V tejto súvislosti sa navrhuje úprava, ktorá určuje jej absolvovanie počas piateho kalendárneho roka odo dňa vydania osvedčenia o odbornej spôsobilosti a absolvovania predchádzajúcej aktualizačnej odbornej prípravy. Gramatická úprava.

čl. I bod 35 až 43 (§ 6)
Úprava oprávnení na podnikanie v energetike zohľadňuje vznik nových činností v energetike v nadväznosti na § 4. Podľa ods. 2 sa tak povolenie na podnikanie v energetike bude vyžadovať aj na činnosti uskladňovania elektriny a agregácie, pričom pre výkon činnosti agregácie sa bude vyžadovať povolenie na dodávku elektriny (nevznikne teda nový druh oprávnenia, povolenie na agregáciu). V prípade zahraničných agregátorov, ktorí majú záujem pôsobiť na území Slovenskej republiky, sa navrhuje postupovať rovnakým spôsobom ako v prípade zahraničných dodávateľov elektriny/plynu. Režim povolenia / potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti sa pre zariadenia na uskladňovanie elektriny navrhuje rovnaký ako pre zariadenia na výrobu elektriny, t. j. prevádzka zariadenia na uskladňovanie elektriny s inštalovaným výkonom do 1 MW podlieha oznamovacej povinnosti (na základe ktorej vzniká oprávnenie na podnikanie), nad 1 MW povoleniu. Ďalej sa ustanovuje výnimka pre zariadenia na uskladňovanie elektriny, ktoré sú prevádzkované v odovzdávacom mieste zariadenia na výrobu elektriny výrobcu – ak je inštalovaný výkon zariadenia na uskladňovanie nižší ako inštalovaný výkon …

čl. I bod 44 až 48 (§ 7)
Rozširujú sa výnimky z podmienok na vydanie povolenia vzťahujúce sa na dodávateľov elektriny a dodávateľov plynu aj na agregátorov, lebo k výkonu činnosti agregácie je potrebné povolenie na dodávku elektriny, a preto je aj režim podmienok na vydanie povolenia a ich preukazovanie pre činnosť dodávky elektriny/plynu a agregácie rovnaký. Výnimka z požiadavky na odbornú spôsobilosť a určenie zodpovedného zástupcu sa v ods. 8 rozširuje aj na výkupcu elektriny, pretože činnosť výkupcu elektriny je vo svojej podstate činnosťou dodávateľa elektriny, avšak vzhľadom na špecifiká naviazaná na osobitné povolenie.

čl. I bod 49 až 56 (§ 11)
Nad rámec transpozície smernice (EÚ) 2019/944 sa v § 11 dopĺňajú a spresňujú ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 8, ods. 12 a ods. 17 s cieľom zjednoznačniť výklad a uľahčiť výkon práv držiteľa povolenia (PDS) alebo ním poverenej osoby a precíznejšia právna úprava vzniku zákonných vecných bremien. Pri zmene úvodnej vety v § 11 ods. 1 oproti súčasnému zneniu ide o formálnu úpravu bez dopadu na aplikačnú prax.

čl. I bod 57 (§ 11a)
Energetické spoločenstvo (v zmysle občianskeho energetického spoločenstva podľa smernice (EÚ) 2019/944) a komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov (podľa smernice (EÚ) 2018/2001) nie sú definované v § 3, ale až v novom § 11a, pričom osobe, ktorá uvedené požiadavky splní, vydá ÚRSO na žiadosť osvedčenie o vzniku. Osvedčenie o vzniku energetického spoločenstva alebo komunity vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov nie je podmienkou pre výkon práv a povinností ustanovených v § 35a, resp. § 70a, osoba sa stane energetickým spoločenstvom alebo komunitou vyrábajúcou energiu z obnoviteľných zdrojov už vo chvíli, kedy naplní všetky stanovené požiadavky. Osvedčením o vzniku sa však energetické spoločenstvo alebo komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov preukazuje v právnych vzťahoch s inými účastníkmi trhu s elektrinou alebo trhu s plynom. Evidenciu energetických spoločenstiev a komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov vedie ÚRSO. Doplnenie súvisiacich odkazov 28a, 28b a 28c.

čl. I bod 58 (§ 12)
V § 12 sa nad rámec transpozície smernice (EÚ) 2019/944 upresňuje činnosť a postup MHSR pri vydávaní osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia. Zároveň ide o transpozíciu čl. 15 ods. 1 a čl. 16 ods. 5 smernice (EÚ) 2018/2001. V ods. 2 doplnením a spresnením ustanovení sa explicitne ustanovuje, kedy nie je potrebné osvedčenie na výstavbu energetického zariadenia. Okrem iného sa zjednodušuje proces výstavby slnečnej a veternej elektrárne do 2 MW z dôvodu potreby významného nárastu inštalovaného výkonu týchto zdrojov do roku 2030 v súlade so schváleným Integrovaným národným energetickým a klimatickým plánom. V ods. 3 sa ustanovujú kritériá, ktoré sa zohľadňujú pri udeľovaní povolení na výstavbu výrobnej kapacity v oblasti elektriny. V ods. 4 písm. b) sa spresňujú ustanovenia s cieľom zníženia administratívnej záťaže, z dôvodu aplikačnej praxe, a vypúšťa sa výnimka pre jadrové zariadenia (ktorá týmto zariadeniam nepredpisovala vypracovať ekonomicko-technické hodnotenie využitia vyrobeného tepla). V doterajšom ods. 6 sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o osvedčenie predkladať stanovisko ÚRSO s cieľom …

čl. I bod 59 (§ 13)
Zmeny v § 13 súvisia so zmenou textácie čl. 7 smernice (EÚ) 2019/944 oproti pôvodnému čl. 34 smernice 2009/72/ES. Došlo tak k spresneniu a nahradeniu pojmu „zariadenie“ za pojem „odberné miesto“.

čl. I bod 60 (§ 15)
Predmet trhu s elektrinou je doplnený o poskytovanie flexibility, uskladňovanie elektriny a agregáciu tak, aby boli pokryté všetky nové situácie, ktoré na trhu s elektrinou môžu nastať. Rovnako sú doplnení účastníci trhu s elektrinou a trhu s plynom o nové subjekty. Súčasne je ustanovené, že ak zákon neustanovuje inak, považuje sa za energetické spoločenstvo aj komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov. Ak je teda vo výpočte účastníkov trhu s elektrinou uvedené energetické spoločenstvo, je tým treba chápať aj komunitu vyrábajúcu energiu z obnoviteľných zdrojov, na ktorú sa vzťahujú aj všetky práva a povinnosti energetického spoločenstva podľa § 35a. Naopak účastníkom trhu s plynom je explicitne len komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov. Ods. 8 a nový ods. 9 umožňujú všetkým účastníkom trhu s elektrinou preniesť svoju zodpovednosť za odchýlku na iný subjekt zúčtovania (s možnosťou reťazenia zodpovednosti za odchýlku), doterajšia úprava dávala toto právo len koncovým odberateľom elektriny a prevádzkovateľovi miestnej distribučnej sústavy v ustanovených prípadoch. Došlo tak k zosúladeniu …

čl. I bod 61 (§ 17)
§ 17 je upravený tak, aby obsahoval nové požiadavky vyplývajúce predovšetkým z čl. 10 smernice (EÚ) 2019/944. V oblasti neupravenej smernicou (EÚ) 2019/944 sa zakotvuje právo koncového odberateľa počas trvania zmluvného vzťahu na poskytnutie obsahu zmluvy uzatvorenej s dodávateľom – ide o ďalšie posilnenie práv a ochrany spotrebiteľa v kontexte navrhovanej čiastočnej deregulácie cien dodávok elektriny a plynu. Naopak časť pôvodného § 17 týkajúca sa zmeny dodávateľa je presunutá a po novom upravená v § 17d a časť § 17 ods. 1 písm. c) a ustanovenie pôvodného § 17 ods. 22 sú upravené a po novom obsiahnuté v § 17c. V pôvodnom ods. 5 (po novom ods. 6) sa upravuje dĺžka výpovednej doby v prípade výpovedi zmluvy z dôvodu, že dodávateľ neoznámil koncovému odberateľovi zmenu ceny alebo obchodných podmienok v stanovenej lehote, resp. zakotvuje sa právo koncového odberateľa určiť sám dátum účinnosti výpovedi zmluvy, aby nebol nútený čakať na uplynutie príslušnej výpovednej doby a platiť po túto dobu vyššiu cenu, …

čl. I bod 62 a 63 (§ 17b)
Doplnenie transpozičného ustanovenia k článok 5 ods. 7 písm. f) smernice. Súvisiaca legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 64 (§ 17c až 17g)

čl. I § 17c
Navrhovaný § 17c nadväzuje na ustanovenia o ochrane odberateľa elektriny/plynu upravené v § 17, keďže ustanovuje niektoré ďalšie požiadavky na obsah zmlúv uzatvorených s odberateľom elektriny/plynu a v prípade ods. 8 a 9 rovnako aj na zmluvy uzatvorené s malými podnikmi (v zmysle čl. 2 ods. 2 Prílohy I nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy, keďže definícia malého podniku v ZoE sa ruší). Širšia ochrana odberateľa elektriny/plynu ustanovená priamo na zákonnej úrovni dopĺňa návrh čiastočnej deregulácie cien dodávok elektriny/plynu. Ods. 1 je presunutý z § 15, kde bol doposiaľ v ods. 16. Ods. 2 sa týka zmlúv o (združenej) dodávke elektriny s dynamickou cenou alebo s iným spôsobom určenia alebo výpočtu ceny elektriny odvodeným od zmien cien elektriny na organizovaných trhoch s elektrinou (zmyslom je postihnúť aj zmluvy, ktoré sa charakterovo podobajú zmluvám s dynamickou cenou elektriny, avšak nebudú napĺňať definíciu …

čl. I § 17d
Právo na slobodný výber a zmenu dodávateľa elektriny a agregátora je obsiahnuté v čl. 4 a 12 smernice (EÚ) 2019/944. Únijná úprava sa v predkladanom návrhu čiastočne rozširuje aj na výber a zmenu dodávateľa plynu. Problematika zmeny dodávateľa bola pôvodne obsiahnutá v § 17 ods. 9 až 12. Z dôvodu potreby komplexnej úpravy a z dôvodu dôležitosti tejto témy je navrhnutý samostatný § 17d. Navrhovaná úprava obsahuje ustanovenia týkajúce sa zmeny dodávateľa elektriny a agregátora, ktoré vyplývajú z čl. 12 smernice (EÚ) 2019/944. Tento článok priznáva právo na zmenu dodávateľa elektriny (v predkladanom návrhu rozšírené aj na zmenu dodávateľa plynu) a agregátora a základné podmienky tejto zmeny (predovšetkým nediskriminácia z hľadiska nákladov, úsilia a času, neúčtovanie žiadnych poplatkov súvisiacich so zmenou dodávateľa odberateľom v domácnosti a malým podnikom). Tieto požiadavky sú v navrhovanej úprave rešpektované, pričom ďalej sú stanovené podmienky pre zabezpečenie zmeny dodávateľa elektriny/plynu alebo agregátora. Základnými podmienkami sú uzatvorenie zmluvy o (združenej) dodávke elektriny/plynu do odberného miesta koncového …

čl. I § 17e
Navrhovaná úprava reaguje na požiadavku čl. 12 ods. 5 smernice (EÚ) 2019/944, podľa ktorého majú odberatelia elektriny v domácnosti právo meniť dodávateľa kolektívne, pričom im má byť zabezpečená maximálna ochrana s cieľom zamedziť nekalým obchodným praktikám. Z tohto dôvodu sa navrhuje možnosť usporiadať kolektívnu zmenu dodávateľa elektriny/plynu (úprava sa nad rámec smernice (EÚ) 2019/944 opäť rozširuje aj na plynárenstvo), najčastejšie pravdepodobne formou aukcie, len po oznámení ÚRSO aspoň 14 dní pred prvým zverejnením podmienok kolektívnej zmeny dodávateľa. Odberateľ elektriny/plynu v domácnosti má naviac právo kedykoľvek zrušiť svoju účasť na kolektívnej zmene dodávateľa s tým, že zaniká aj prípadné ním udelené splnomocnenie a iné záväzky voči usporiadateľovi kolektívnej zmeny dodávateľa, a nemožno ho sankcionovať za zrušenie účasti na kolektívnej zmene dodávateľa, neprijatie vybranej ponuky ani za porušenie podmienok účasti na kolektívnej zmene dodávateľa.

čl. I § 17f
Právo na vyúčtovanie dodávky v prípade zmeny dodávateľa je obsiahnuté v čl. 10 ods. 12 smernice (EÚ) 2019/944. Požiadavky na vyúčtovanie a informácie o vyúčtovaní sú v čl. 18 a prílohe 1 smernice (EÚ) 2019/944. Nový § 17f reflektuje tieto požiadavky smernice (EÚ) 2019/944, pričom medzi hlavné princípy zakomponované aj do návrhu novej zákonnej úpravy patria: právo na informácie o údajoch, ktoré boli podkladom pre vyhotovenie vyúčtovania, a ďalších zákonom stanovených informácií, právo na výber listinnej alebo elektronickej podoby poskytovania vyúčtovania a ďalších zákonom stanovených informácií, právo koncového odberateľa na bezodplatné poskytnutie vyúčtovania a informácií o vyúčtovaní. Ods. 4 mimo oblasť transpozície smernice (EÚ) 2019/944 ustanovuje vo vzťahu k odberateľom v domácnosti právo, aby títo odberatelia boli v prípade neuhradenia preddavkovej platby alebo nedoplatku z vyúčtovania do určeného dňa splatnosti dodávateľom na tento stav upozornení a aby im bol písomne určený nový termín splatnosti záväzku, ktorý nesmie byť kratší ako 10 dní od upozornenia o neuhradení záväzku, a zároveň, aby …

čl. I § 17g
Nový § 17g dopĺňa oblasť ochrany odberateľa a reflektuje požiadavku smernice (EÚ) 2019/944 obsiahnutú v čl. 14, ktorá členským štátom ukladá povinnosť zabezpečiť dostupnosť minimálne jedného bezplatného nástroja na porovnávanie ponúk dodávateľov vrátane ponúk zmlúv s dynamickou cenou elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti a mikropodniky s predpokladanou ročnou spotrebou nižšou ako 100 000 kWh. Navrhuje sa nevyužiť možnosť danú smernicou (EÚ) 2019/944 a neponechávať prevádzku tohto nástroja na súkromnej spoločnosti, ale zabezpečiť splnenie požiadavky smernice (EÚ) 2019/944 tým, že porovnávací nástroj (v terminológii zákona porovnávací portál) bude prevádzkovať ÚRSO. Zároveň je však ustanovená možnosť ÚRSO poveriť prevádzkou porovnávacieho portálu príspevkovú organizáciu štátu, napr. Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru (toto právo je zakotvené aj v ZoR). Ods. 3 vymenováva požiadavky, ktoré musí spĺňať porovnávací portál – informácie na portáli musia odberateľom umožňovať jednoducho a zrozumiteľne porovnávať ponuky, vyhľadávanie ponúk musí byť nediskriminačné a založené na objektívnych kritériách, informácie uvádzané na portáli musia byť presné a správne a tiež musí byť …

čl. I bod 65 až 70 (§ 18)
Dochádza (tak ako v celom ZoE) k spresneniu pojmu „odberateľ elektriny/plynu“ na „koncový odberateľ elektriny/plynu“, čo súvisí s dôslednejším rozlišovaním oboch pojmov (viď. úpravy v § 35). V ods. 8 sa dopĺňa povinnosť odberateľa okrem úhrady ceny za dodávku dodržiavať aj ostatné podmienky dodávky poslednej inštancie. (pozn.: ďalšie zmeny a doplnenia platnej úpravy, ktoré vyplynuli zo skúseností s inštitútom dodávky poslednej inštancie v roku 2021 sú predmetom samostatnej novely zákona v skrátenom legislatívnom konaní). Ďalšie legislatívno-technické úpravy. Aktualizuje sa odkaz 40.

čl. I bod 71 (§ 19)
V ods. 3 sú premietnuté požiadavky vyplývajúce z čl. 31 ods. 9 smernice (EÚ) 2019/944 týkajúce sa podmienok poskytovania regulačných služieb zo strany poskytovateľov, ktorých zdroje sú pripojené do distribučnej sústavy, stanovených zo strany PDS v koordinácii s PPS. Navyše je v súlade s čl. 40 ods. 1 písm. k) smernice (EÚ) 2019/944 ustanovené, že technické podmienky PPS vymedzujú o. i. postupy na zber údajov pre vypracovanie posúdenia primeranosti zdrojov na európskej a vnútroštátnej úrovni – táto problematika je ďalej rozvedená v novom § 28a a v priamo uplatniteľnom nariadení (EÚ) 2019/943. V pôvodnom ods. 5 sa ruší notifikácia technických podmienok prevádzkovateľov sústav a prevádzkovateľov sietí Európskej komisii, lebo táto povinnosť ministerstva hospodárstva už nie je aktuálna z dôvodu, že technické podmienky sú zosúladené so sieťovými predpismi a podliehajú verejnej konzultácii. S touto zmenou súvisí zrušenie § 88 ods. 9 písm. e). Ďalej sa ruší úprava zverejňovania technických podmienok a ich predkladania ÚRSO – nová komplexná úprava je obsiahnutá v …

čl. I bod 72 a 73 (§ 19a)
Nový § 19a upravuje procesný postup pre prípad, kedy je prevádzkovateľ sústavy, prevádzkovateľ siete, prevádzkovateľ zásobníka alebo OKTE podľa zákona povinný verejne konzultovať návrh prevádzkového poriadku, obchodných podmienok alebo iných obdobných podmienok alebo postupov alebo ich zmien. Právne predpisy, či už ide o ZoE alebo ZoR, na mnohých miestach predpokladajú verejné konzultácie, ide len o úpravu, ktorá je v súčasnej dobe nekonzistentná, nejednotná, nesystémová. Cieľom navrhovanej úpravy má byť zjednodušenie a sprehľadnenie existujúcej úpravy, aby boli verejné konzultácie do budúcna upravené jednotne, jednoznačne, prehľadne a zrozumiteľne pre použitie povinnými subjektmi. Cieľom je zvýšiť transparentnosť procesu schvaľovania prevádzkových poriadkov a tým zefektívniť fungovanie trhu. Dotknutým účastníkom trhu sa v rámci verejnej konzultácie priznáva právo uplatniť k uvedeným dokumentom pripomienky, ktoré musia byť vysporiadané. Na základe uplatnených pripomienok môže dôjsť k úprave návrhu pripomienkovaného dokumentu. Zákon však nestanovuje procedúru vysporiadania pripomienok ani nestanovuje povinnosť uplatnené pripomienky zapracovať, stanovuje iba povinnosť predložiť ÚRSO spolu s návrhom prevádzkového poriadku (či iného dokumentu) tiež záznam …

čl. I bod 74 až 76 (§ 20)
Dopĺňajú sa existujúce obmedzujúce opatrenia v súlade s čl. 35 nariadenia Komisie (EÚ) 2017/2196, ktorým sa stanovuje sieťový predpis o stavoch núdze a obnovy prevádzky v sektore elektrickej energie. Zmena v § 20 súvisí len so spresnením používania pojmov „odberateľ elektriny“ a „koncový odberateľ elektriny“ v zmysle definícií zavedených v § 3.

čl. I bod 77 až 89 (§ 21 až 23)
V § 21 sa v súvislosti s doplnením úpravy „solidarity v dodávkach plynu“ dopĺňa ods. 12, ktorý ustanovuje právo prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území, vyhlásiť z dôvodu poskytovania solidarity v dodávke plynu obmedzujúce opatrenia v plynárenstve. Doplnený ods. 13 určuje výnimky z ustanovení zákona týkajúce sa prevádzkovateľa prepravnej siete a nový ods. 14 zavádza súvisiace informačné povinnosti prevádzkovateľa prepravnej siete voči úradu. V § 22 v ods. 1 sa ustanovuje povinnosť príslušných účastníkov trhu využívať v prípade vyhlásenia úrovne pohotovosti na zaistenie dodávky trhové opatrenia. V § 22 v ods. 4 sa navrhuje zvýšenie podielu plynu, ktorý príslušný účastník trhu preukazuje zásobami plynu v zásobníkoch s disponibilitou dodávok plynu zo zásobníkov pri krízovej situácii na úrovni stavu núdze do siete na vymedzenom území, alebo zmluvne zabezpečenými dodávkami plynu vyrobeného na vymedzenom území pre účely zabezpečenia štandardu bezpečnosti dodávok plynu. Ďalej sa navrhujú sa zmeny termínov v procese štandardu bezpečnosti dodávok …

čl. I bod 90 až 97 (§ 26)
Medzi typy zmlúv na trhu s elektrinou sú po novom zaradené zmluva o agregácii (ide o transpozíciu čl. 13 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/944), zmluva o poskytovaní služieb zariadenia na uskladňovanie elektriny (ide o obdobu zmluvy o prístupe do zásobníka a uskladňovaní plynu podľa § 47 ods. 6, netýka sa poskytovania služieb flexibility), zmluva o zabezpečení prevádzky alebo správy miestnej distribučnej sústavy (súvisí s čl. 16 ods. 1 písm. d) a čl. 16 ods. 4 písm. a) smernice (EÚ) 2019/944) a zmluva o poskytovaní flexibility (cieľom je zaviesť zmluvný typ pre priame poskytovanie flexibility, nie prostredníctvom agregácie). Ďalej sú upravené definície zmluvy o dodávke elektriny a zmluvy o združenej dodávke elektriny tak, aby v rámci nich bolo explicitne možné dojednať dynamickú cenu elektriny alebo poskytnutie flexibility (v prípade poskytovania flexibility integrovanému agregátorovi). Zmluva o pripojení do prenosovej/distribučnej sústavy po novom zohľadňuje činnosť uskladňovania elektriny. Zmluva o prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny a zmluva o prístupe do distribučnej sústav …

čl. I bod 98 až 105 (§ 27)
Práva výrobcu elektriny sú rozšírené o právo ponúkať podporné služby na trhu s podpornými službami (priamo, prostredníctvom agregácie alebo prostredníctvom tretej osoby), ponúkať a predávať flexibilitu na organizovaných trhoch s elektrinou vrátane poskytovania podporných služieb, právo uzatvoriť zmluvu o agregácii (teda zmluvu s nezávislým agregátorom) alebo zmluvu, ktorej predmetom je aj poskytnutie flexibility (teda zmluvu o (združenej) dodávke s dodávateľom elektriny, resp. integrovaným agregátorom), a poskytovať flexibilitu podľa uzatvorenej zmluvy, právo bezodplatne získať merané údaje o odbere alebo dodávke elektriny (zodpovedá povinnosti PPS podľa § 28 ods. 2 písm. j) a povinnosti PDS podľa § 31 ods. 2 písm. f)) a právo na priamu komunikáciu o technických záležitostiach pripojenia s príslušným prevádzkovateľom sústavy (ide o obdobu práva koncového odberateľa podľa § 35 ods. 1 písm. g)). Úprava povinností výrobcu elektriny sa týka zosúladenia textácie o zodpovednosti za odchýlku s úpravou v § 15 ods. 8 a 9 a s textáciou použitou v povinnostiach iných účastníkov trhu, poskytovania údajov PPS na …

čl. I bod 106 (§ 27a)
§ 27a upravuje práva a povinnosti nového účastníka trhu s elektrinou, a síce prevádzkovateľa zariadenia na uskladňovanie elektriny. Čiastočne ide o obdobu práv a povinností výrobcu elektriny, čiastočne sú navrhnuté nové práva a povinnosti. Okrem práva pripojiť zariadenie na uskladňovanie elektriny do sústavy a dodávať alebo odoberať elektrinu na základe zmluvy o prístupe do sústavy a iných práv obdobných s právami výrobcu elektriny sa umožňuje poskytovanie služieb zariadenia na uskladňovanie elektriny (na základe nového zmluvného typu podľa § 26 ods. 19). Ods. 3 zakotvuje výnimky z povinností, ktoré sa uplatnia v prípade prevádzkovateľa zariadenia na uskladňovanie elektriny, ktorý s PPS alebo PDS nedohodol rezervovanú kapacitu umožňujúcu vyvedenie výkonu zariadenia na uskladňovanie elektriny do sústavy, a ods. 4 a 5 sú obdobou § 27 ods. 6 a 7.

čl. I bod 107 (§ 28)
Práva PPS sa vo vzťahu k transpozícii smernice (EÚ) 2019/944 žiadnym podstatným spôsobom nemenia, len je zohľadnená existencia nových účastníkov trhu s elektrinou a správa o výsledkoch monitorovania bezpečnosti dodávok elektriny je nahradená posúdením primeranosti zdrojov na európskej a vnútroštátnej úrovni . Úpravy povinností PPS, ktoré sú transpozičného charakteru, zahŕňajú premietnutie požiadaviek najmä čl. 40 a 17 smernice (EÚ) 2019/944 a o zosúladenie s témou kapacitných mechanizmov, ktorá je širšie upravená v § 28a a v nariadení (EÚ) 2019/943. Nad rámec transpozície smernice (EÚ) 2019/944 sa dopĺňajú práva a povinnosti PPS v súvislosti s riešením problematiky tokov jalového elektrického výkonu a jeho kompenzácie, ktoré reflektuje dohodu PPS a PDS. Tiež nad rámec transpozície smernice (EÚ) 2019/944 sa dopĺňa povinnosť PPS poskytovať OKTE údaje o zariadeniach, ktoré sú pripojené do prenosovej sústavy alebo pre ktoré PPS vydal stanovisko podľa § 12 ods. 5 písm. b) alebo uzatvoril zmluvu o pripojení do prenosovej sústavy – tieto údaje budú zaznamenané v evidencii existujúcich …

čl. I bod 108 (§ 28a)
Problematika kapacitných mechanizmov a súvisiaceho posúdenia primeranosti zdrojov na európskej a vnútroštátnej úrovni je upravená v nariadení (EÚ) 2019/943. Aby však bolo možné postupovať podľa priamo uplatniteľného nariadenia (EÚ) 2019/943, je potrebné v ZoE upraviť chýbajúce kroky. Ustanovuje sa preto, že PPS vyhodnocuje údaje poskytnuté účastníkmi trhu pre potreby posúdenia primeranosti zdrojov na európskej a vnútroštátnej úrovni a na žiadosť MHSR je povinný vypracovať podklady potrebné na vypracovanie posúdenia primeranosti zdrojov na vnútroštátnej úrovni (už nie na vypracovanie posúdenia primeranosti zdrojov na európskej úrovni, keďže to podľa čl. 23 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/943 vykonáva ENTSO-E) a poskytnúť ich MHSR. Samotné posúdenie primeranosti zdrojov na vnútroštátnej úrovni teda nevypracováva PPS, ale MHSR, ktoré je podľa § 88 ods. 10 príslušným orgánom pre oblasť primeranosti zdrojov – toto rozdelenie úloh je zvolené na základe čl. 24 ods. 3 poslednej vety nariadenia (EÚ) 2019/943, ktorá hovorí o „orgáne“ zodpovednom za vnútroštátne posúdenie primeranosti zdrojov, teda musí ísť o štátny orgán, nie účastníka …

čl. I bod 109 až 111 (§ 29)
Zmeny v § 29 sú len formálneho charakteru: v ods. 1 je doplnené uskladňovanie elektriny ako nová činnosť, ods. 4 je skrátený, lebo verejné konzultácie sú po novom komplexne upravené v § 19a, v ods. 6 sa zavádza skratka pre ACER, lebo v súčasnosti je skratka zavedená až v § 55, hoci sa prvýkrát používa už práve v § 29.

čl. I bod 112 (§ 30)
Gramaticko-technická oprava.

čl. I bod 113 (§ 31)
Doplnenia a úpravy § 31 sú prevažne vyvolané potrebou transpozície smernice (EÚ) 2019/944. Práva PDS sú rozšírené o právo nakupovať nefrekvenčné podporné služby a flexibilitu nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovej spoľahlivosti distribučnej sústavy a pre prípad využitia tohto práva je v ods. 6 a 7 upravený postup, ktorý vychádza z požiadaviek čl. 17, 31 a 32 smernice (EÚ) 2019/944. Aj ďalšie čiastkové úpravy vychádzajú z uvedených čl. a ďalej tiež z čl. 6, 20, 22, 33, 34 a prílohy I smernice (EÚ) 2019/944. Čo sa týka § 31 ods. 2 písm. c), z čl. 6 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/944 vyplýva, že dôvody odmietnutia prístupu do sústavy by sa mali poskytnúť v prípade všetkých odmietnutí prístupu do sústavy, pričom v prípade nabíjacích staníc by sa potom mali poskytnúť vždy ešte informácie o opatreniach potrebných pre posilnenie sústavy. Nie je však vylúčené, aby sa informácie o opatreniach potrebných pre posilnenie sústavy poskytovali vo všetkých prípadoch odmietnutia prístupu do sústavy. Naopak smernica (EÚ) …

čl. I bod 114 a 115 (§ 32)
Zmeny súvisia s úpravou značenia odsekov v odkazovaných paragrafoch.

čl. I bod 116 (§ 32a až 32c)

čl. I § 32a
Nový § 32a ustanovuje všeobecný zákaz PDS a PPS vlastniť, vyvíjať, spravovať alebo prevádzkovať zariadenia na uskladňovanie elektriny (v súlade s čl. 36 a 54 smernice (EÚ) 2019/944) a verejne prístupné nabíjacie stanice (v súlade s čl. 33 smernice (EÚ) 2019/944). V prípade vlastníctva, vyvíjania, správy alebo prevádzky verejne prístupných nabíjacích staníc sa predpokladá, že do budúcna bude záujem o tieto činnosti zo strany iných subjektov, a preto nie je do ZoE zahrnutá možnosť výnimky zo všeobecne ustanoveného zákazu (výnimkou sú však – viď nižšie – miestne distribučné sústavy, ktoré budú napĺňať únijnú definíciu uzavretých distribučných sústav). Naopak v prípade vlastníctva, vyvíjania, správy alebo prevádzky zariadení na uskladňovanie elektriny stanovuje predkladaný návrh možnosť výnimiek. Prvou možnosťou výnimky (ods. 2 v spojení s ods. 3) je prípad, kedy má zariadenie na uskladňovanie elektriny slúžiť ako plne integrovaný prvok sústavy a PPS alebo PDS získa súhlas ÚRSO. Druhou možnosťou (ods. 2 v spojení s ods. 4 a 5) je prípad, kedy je …

čl. I § 32b
Nový § 32b transponuje čl. 36 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/944 – nadväzuje na § 32a a rozvádza situáciu, kedy je zariadenie na uskladňovanie elektriny potrebné pre plnenie povinností PPS alebo PDS, avšak nejde o plne integrovaný prvok sústavy, a PPS alebo PDS je teda povinný usporiadať výberové konanie na poskytovanie služieb zariadenia na uskladňovanie elektriny. Len ak by v takom výberovom konaní nebol vybratý žiadny záujemca o poskytovanie potrebných služieb a súčasne by ÚRSO udelil PPS alebo PDS na danú činnosť súhlas podľa § 32a ods. 4, bol by PPS alebo PDS oprávnený prevádzkovať zariadenie na uskladňovanie elektriny. Samotné výberové konanie na zariadenie na uskladňovanie elektriny, resp. návrh podmienok výberového konania, tiež podlieha schvaľovaniu zo strany ÚRSO. Návrh podmienok výberového konania musí byť v súlade s obsahovými náležitosťami ustanovenými v (novej) vyhláške vydanej ÚRSO a ďalej so zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“), ak …

čl. I § 32c
Ak ÚRSO udelil aspoň jednému PPS alebo PDS súhlas na vlastníctvo, vyvíjanie, správu alebo prevádzku zariadenia na uskladňovanie elektriny podľa § 32a ods. 4, teda ak je niektorá z týchto činností potrebná na účely plnenia povinností PPS alebo PDS a vo výberovom konaní podľa § 32b nebol vybratý žiadny záujemca o poskytovanie služieb zariadenia na uskladňovanie elektriny, vykoná ÚRSO v súlade s čl. 36 ods. 3 smernice (EÚ) 2019/944 aspoň každých päť rokov prieskum záujmu iných subjektov na trhu o poskytovanie služieb zariadenia na uskladňovanie elektriny a k výsledku prieskumu vykoná verejnú konzultáciu. V rámci verejnej konzultácie môžu dotknutí účastníci trhu uplatňovať pripomienky, ktoré ÚRSO vyhodnotí a výsledok verejnej konzultácie (ako aj predtým výsledok prieskumu trhu) zverejní na svojom webovom sídle. V prípade, že je výsledkom verejnej konzultácie zistenie záujmu prevádzkovateľov zariadení na uskladňovanie elektriny o poskytnutie ich služieb PPS alebo PDS a realizácii nič nebráni, je potrebné znovu usporiadať výberové konanie v zmysle § 32b. Aby však bolo zaistené, …

čl. I bod 117 a 121 (§ 33)
Úprava v § 33 ods. 3 transponuje čl. 31 ods. 4 smernice (EÚ) 2019/944 a v súlade s čl. 12 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/943 zavádza právo dispečingu PPS a PDS v prípade potreby obmedzovať zariadenia na výrobu elektriny z OZE alebo KVET, ktorých inštalovaný výkon je nižší než 400 kW, resp. od 1. januára 2026 nižší než 200 kW, až po vyčerpaní iných možností riadenia výroby, t. j. až v prípade, že riadenie výroby už nie je možné zabezpečiť obmedzením výroby z iných zariadení na výrobu elektriny. V ods. 10 sa zavádza povinnosť PPS verejne konzultovať dispečerský poriadok (postupom podľa § 19a). Súvisiace legislatívno-technické úpravy.

čl. I bod 122 (§ 34)
Upravená povinnosť dodávateľa elektriny byť subjektom zúčtovania alebo preniesť svoju zodpovednosť za odchýlku na iného účastníka trhu s elektrinou podľa ods. 2 písm. a) je dôsledkom úpravy v § 15 ods. 8 a 9 (pôvodnom § 15 ods. 7). Ruší sa plošne schvaľovanie obchodných podmienok, súčasne však platí všeobecné pravidlo, že obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby musia byť v požadovanej kvalite a súladné s predpísanými náležitosťami, o. i. so vzorovými obchodnými podmienkami. Vzorové obchodné podmienky budú mať charakter minimálnych požiadaviek, ktoré budú musieť obchodné podmienky obsahovať, pričom sa nebude obmedzovať vlastná tvorba obchodných podmienok dodávateľov elektriny, ak to bude súladné s ustanovenými princípmi/pravidlami. Navyše sa navrhuje právomoc ÚRSO vyzvať dodávateľa elektriny poskytujúceho univerzálnu službu k vykonaniu zmeny obchodných podmienok, ak nie sú v požadovanej kvalite a súladné s predpísanými náležitosťami, a povinnosť dodávateľa elektriny informovať ÚRSO o vysporiadaní výzvy. Ide teda o tzv. soft reguláciu formou zverejnenia vykonanej výzvy a jej vysporiadania na webovom sídle ÚRSO. Ak dodávateľ elektriny na …

čl. I bod 123 (§ 34a)
§ 34a ustanovuje práva a povinnosti nového účastníka trhu s elektrinou – agregátora. Návrh zákona v § 3 rozlišuje medzi agregátorom, ktorý je súčasne aj dodávateľom (tzv. integrovaný agregátor), a tzv. nezávislým agregátorom, ktorý nie je v odbernom alebo odovzdávacom mieste, v ktorom využíva flexibilitu odberu, dodávky alebo výroby, subjektom zúčtovania. Práva a povinnosti agregátora podľa nového § 34a sa vzťahujú na oba typy agregátorov. § 34a čiastočne vychádza z práv a povinností dodávateľa elektriny, zároveň ale priznáva agregátorovi ďalšie, jeho postaveniu na trhu špecifické práva a povinnosti, ktoré vychádzajú zo smernice (EÚ) 2019/944. V ods. 1 sa agregátorovi priznáva právo ponúkať službu agregácie flexibility poskytovateľom flexibility, t. j. výrobcovi elektriny, prevádzkovateľovi zariadenia na uskladňovanie elektriny alebo aktívnemu odberateľovi. Ďalej má agregátor právo poskytovať agregovanú flexibilitu na trhoch s elektrinou vrátane možnosti poskytovať podporné služby, čím sa premietajú požiadavky článku 17 ods. 3 písm. a) smernice (EÚ) 2019/944. Agregátorovi sa tiež priznáva právo ponúkať agregovanú flexibilitu na organizovanom krátkodobom cezhraničnom …

čl. I bod 124 (§ 35)
§ 35 v doterajšom znení upravoval práva a povinnosti odberateľa elektriny, ktorým je podľa definície nie len koncový odberateľ elektriny, ale aj osoba, ktorá nakupuje elektrinu na účel ďalšieho predaja (t. j. dodávateľ elektriny). Keďže práva a povinnosti dodávateľa elektriny sú už samostatne upravené v § 34, navrhuje sa zmeniť systematické radenie zákona a v § 35 upravovať čisto len práva a povinnosti odberateľa elektriny, po novom vrátane odberateľa elektriny v domácnosti, lebo ide len o podskupinu odberateľa elektriny. V dôsledku tejto zmeny sú práva týkajúce sa výlučne dodávateľa elektriny, teda práva podľa doterajšieho ods. 1 písm. f) a g), zakotvené už len v § 34. Ďalej sa presúva doterajší ods. 1 písm. d) do úpravy aktívneho odberateľa podľa ods. 4 písm. a) v spojení s ods. 5 a pôvodný ods. 1 písm. p) je teraz predmetom § 17f ods. 3. Nový ods. 2 upravuje špecifické právo odberateľa elektriny v domácnosti na univerzálnu službu, ktoré bolo pôvodne predmetom § 36 …

čl. I bod 125 (§ 35a)
Nový § 35a transponuje koncept energetického spoločenstva, založený čl. 16 smernice (EÚ), ako nového účastníka trhu s elektrinou. Rovnako ako v prípade aktívneho odberateľa v § 35 ods. 4 sú aj tu stanovené práva energetického spoločenstva a pri výkone jednotlivých práv sa odkazuje na práva a povinnosti príslušného účastníka trhu s elektrinou, v postavení ktorého sa energetické spoločenstvo bude nachádzať. Čo sa týka možnosti energetického spoločenstva vlastniť a prevádzkovať miestnu distribučnú sústavu, nie je potrebné toto právo výslovne upravovať, lebo energetickému spoločenstvu nič nebráni túto činnosť vykonávať – v súlade s čl. 16 ods. 4 smernice (EÚ) 2019/944 by však energetické spoločenstvo v takom prípade muselo spĺňať všetky povinnosti ukladané prevádzkovateľovi miestnej distribučnej sústavy vrátane potreby získať povolenie na distribúciu elektriny. Inými slovami, energetické spoločenstvo môže vlastniť a prevádzkovať distribučnú sústavu, avšak v takom prípade (pri výkone činnosti distribúcie elektriny) bude na trhu vystupovať ako akýkoľvek iný prevádzkovateľ miestnej distribučnej sústavy so všetkými právami a povinnosťami, a nie ako energetické …

čl. I bod 126 (§ 36 sa vypúšťa)
Existujúci § 36 obsahuje práva a povinnosti, ktoré už sú z väčšej časti obsiahnuté v súčasnom § 35. Jediné ustanovenie, ktoré je v § 36 zakotvené nad rámec ustanovení už existujúcich v § 35, je § 36 ods. 1 písm. a). Z tohto dôvodu (a ďalej tiež z dôvodu lepšej systematizácie zákona, lebo odberateľ elektriny v domácnosti je len podskupinou odberateľa elektriny, a preto nie je opodstatnené upravovať ich práva a povinnosti oddelene) sa § 36 ruší a právo doteraz upravené v § 36 ods. 1 písm. a), resp. len právo na univerzálnu službu sa preberá do nového § 35 ods. 2., keďže právo na ochranu podľa § 17 vyplýva zo zákona aj bez výslovného odkazu na tomto mieste.

čl. I bod 127 až 134 (§ 37)
Činnosti OKTE sú doplnené o nasledujúce evidenčné a registračné povinnosti: evidencia priradenia subjektov zúčtovania k odberným alebo odovzdávacím miestam odberateľov elektriny, výrobcov elektriny a prevádzkovateľov zariadení na uskladňovanie elektriny, evidencia registrovaných odberných a odovzdávacích miest účastníkov trhu s elektrinou, registrácia a evidencia odberných a odovzdávacích miest spoločne konajúcich koncových odberateľov a energetického spoločenstva vrátane jeho členov, registrácia a evidencia odberného a odovzdávacieho miesta poskytovateľa flexibility na agregátora a ich zmeny, evidencia (do 31. decembra 2024 teda len evidencia bez vykonania samotnej registrácie) odberného a odovzdávacieho miesta koncového odberateľa elektriny alebo výrobcu elektriny na dodávateľa elektriny alebo výrobcu elektriny na výkupcu elektriny a ich zmeny, evidencia existujúcich a plánovaných zariadení na výrobu elektriny a zariadení na uskladňovanie elektriny. Ods. 6 sa dopĺňa o informačnú povinnosť OKTE na požiadanie ministerstva alebo úradu sprístupniť údaje, ktoré sú nevyhnutné na výkon ich pôsobnosti a ktoré spravuje operátor trhu, a to najmä pre vypracovávanie analýz a štatistík o trhu s elektrinou a pre účely výkonu …

čl. I bod 135 (§ 37a)
Nový § 37a, ktorý sa týka prístupu poverených osôb k údajom koncového odberateľa elektriny, transponuje primárne čl. 23 smernice (EÚ) 2019/944. Ods. 1 transponuje tiež čl. 34 vetu prvú smernice (EÚ) 2019/944, podľa ktorej by všetky oprávnené osoby mali mať nediskriminačný prístup k týmto údajom za jednoznačných a rovnocenných podmienok a za dodržiavania ochrany údajov. Oprávnenou osobou v zmysle čl. 34 smernice (EÚ) 2019/944 sa v predkladanom návrhu rozumie poverená osoba, ktorou je osoba, ktorú koncový odberateľ elektriny splnomocnil či inak poveril a ktorá má na základe takého splnomocnenia/poverenia prístup k údajom koncového odberateľa elektriny. Údajmi koncového odberateľa sú v súlade s čl. 23 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/944 údaje uvedené v ods. 2. Ods. 3 a 5 sú transpozíciou čl. 23 ods. 2 a 3 smernice (EÚ) 2019/944. Sú ustanovené princípy poskytovania údajov zo strany osôb zodpovedných za správu údajov na žiadosť poverenej osoby (možnosť diaľkového prístupu, možnosť sprístupnenia údajov v elektronickom systéme spravovanom OKTE) a požiadavky na postupy …

čl. I bod 136 (§ 39)
Spresnenie vyplývajúce z aplikačnej praxe.

čl. I bod 137 (§ 40 až 42)
Zmeny v § 40, ktorý sa týka merania elektriny, sú vyvolané požiadavkami smernice (EÚ) 2019/944. Z dôvodu, že podľa druhého bodu prílohy I smernice (EÚ) 2019/944 sa vyúčtovanie na základe skutočnej spotreby realizuje aspoň raz ročne, a v prípade, že koncový odberateľ elektriny má elektromer, ktorý umožňuje diaľkový odpočet prevádzkovateľom sústavy, poskytujú sa presné informácie o vyúčtovaní na základe skutočnej spotreby najmenej každý mesiac, navrhuje sa úprava ods. 2, ktorá umožňuje splniť uvedené požiadavky. Navrhovaná zmena ods. 3 (resp. rozdelenie pôvodného ods. 2 do dvoch odsekov a ich doplnenie o nové požiadavky), ktorá špecifikuje fyzický odpočet meradla, potom reflektuje druhý bod písm. c) prílohy I smernice (EÚ) 2019/944. Nový ods. 4 v § 40 súvisí s úpravou v § 31 ods. 3 písm. t) (pôvodné písm. s)) a v nadväznosti na ods. 3 (ktorý upravuje fyzický odpočet určeného meradla) stanovuje možnosť zistiť hodnoty odberu alebo dodávky elektriny náhradným spôsobom, ak nie je možné vykonať fyzický odpočet. Bližšie podmienky budú upravovať …

čl. I bod 138 (§ 42a)
V novom § 42a sa ustanovuje odborná spôsobilosť pre vykonávanie určených činností obdobne ako je upravené pre odvetvie plynárenstva.

čl. I bod 139 až 141 (§ 43)
Nad rámec transpozície smernice (EÚ) 2019/944 sa navrhuje doplnenie v ods. 14 s cieľom posilnenia práv prevádzkovateľa sústavy pri určovaní podmienok pre umiestňovanie zariadení iných vlastníkov, na ktoré sa vzhľadom na veľkosť napätia (do 1 kV) nevzťahujú súčasné ustanovenia o ochranných pásmach elektrických vedení. Súhlas prevádzkovateľa sústavy na zriadenie stavby v ochrannom pásme alebo na podperných bodoch vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia s napätím do 1 kV vrátane bude súčasne dokladom pre územné konanie a stavebné konanie. V prípade nekonania subjektu, ktorý konal bez súhlasu prevádzkovateľa sústavy, resp. v prípadoch kedy nie je možné spoľahlivým spôsobom určiť tento subjekt, zavádza navrhované doplnenie v odseku 15 pre prevádzkovateľa sústavy možnosť vykonať odstránenie stavieb, konštrukcií, skládok a trvalých porastov, ktoré ohrozujú bezpečnosť prevádzkovania sústavy a spoľahlivosť distribúcie elektriny, za ktorú zodpovedá priamo vo svojom mene. Ďalšie spresnenie v ods. 14 a 15 a doplnený nový ods. 16 vychádzajú z aplikačnej praxe.

čl. I bod 142 (§ 44)
Spresnenia vyplývajúce z aplikačnej praxe.

čl. I bod 143 (§ 45)
Spresnenia vyplývajúce z aplikačnej praxe.

čl. I bod 144 až 146 (§ 46)
V zákone sa zavádza možnosť zdieľania elektriny, ktoré bude prebiehať na základe inej zmluvy než zmluvy o (združenej) dodávke elektriny, keďže v takom prípade by išlo o klasickú dodávku, t. j. predaj elektriny. Aby prípady zdieľania elektriny na základe riadne uzavretej zmluvy (inej než zmluvy o (združenej) dodávke elektriny) neboli považované za neoprávnený odber elektriny, navrhuje sa upraviť ods. 1 písm. a). Nad rámec transpozície smernice (EÚ) 2019/944 sa navrhuje upraviť ods. 1 písm. c), keďže v praxi je rozdiel v tom, či došlo k vandalizmu ohľadne porušenia originálnych overovacích alebo montážnych značiek, alebo či došlo k úmyselnému konaniu, a to preplombovaniu elektromera falšovanými overovacími znakmi a mohlo dôjsť k tzv. „pretočeniu elektromera“ bez zanechania viditeľných stôp na elektromere, čo sa často stáva pri indukčných elektromeroch. Zároveň rovnako nad rámec transpozície smernice (EÚ) 2019/944 sa navrhuje doplnenie v odsekoch 4 a 5, ktoré rieši situácie, kedy je nevyhnutné urobiť za účelom prevencie neoprávneného odberu elektriny zásah nielen na zariadení distribučnej …

čl. I bod 147 až 150 (§ 46a)
Vzhľadom na vznik nových účastníkov trhu s elektrinou a výkon nových činností môže neoprávnená dodávka elektriny do sústavy po novom nastať nie len v prípade výroby elektriny v zariadení na výrobu elektriny, ale aj v prípade uskladňovania elektriny v zariadení na uskladňovanie elektriny. Účastníkmi trhu s elektrinou, ktorí sú oprávnení dané zariadenia prevádzkovať, sú okrem výrobcu elektriny po novom aj prevádzkovateľ zariadenia na uskladňovanie elektriny, aktívny odberateľ a energetické spoločenstvo. Tieto zmeny sú premietnuté do nového znenia § 46a – ide teda len o formálne zmeny, aby bola zaistená previazanosť celého zákona. Navyše sa v ods. 3 písm. b) spresňuje znenie, keďže teraz „prevádzkovateľ sústavy“ (t. j. PPS a PDS) má právo prerušiť „distribúciu“, nie však prenos elektriny – táto nepresnosť sa odstraňuje.

čl. I bod 151 (§ 47)
Zmeny v § 47 súvisia len so spresnením používania pojmov „odberateľ plynu“ a „koncový odberateľ plynu“ v zmysle definícií zavedených v § 3.

čl. I bod 152 až 160 (§ 49)
V ods. 6, ktorý upravuje povinnosti prevádzkovateľa prepravnej siete, sa na konci textu existujúceho písm. i) okrem povinnosti prevádzkovateľa prepravnej siete predkladať na požiadanie namerané údaje o prepravovanom plyne dopĺňa nová povinnosť predkladať na požiadanie rovnako údaje po vyhodnotení zdieľania plynu. Predmetná zmena nadväzuje na novú úpravu energetických spoločenstiev, resp. konkrétne komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov. V texte § 49 sa ďalej pojem „odberateľ“ nahradzuje pojmom „koncový odberateľ“, a dochádza tak k formálnemu aj významovému zjednoteniu používaných pojmov so sektorom elektroenergetiky. V § 49 ods. 1 sa (nad rámec transpozície smernice (EÚ) 2019/944) ustanovuje právo prevádzkovateľa prepravnej siete na primeranú náhradu v súvislosti so solidaritou v dodávke plynu podľa čl. 13 nariadenia (EÚ) 2017/1938 na základe všeobecne záväzného právneho predpisu. V ods. 6 sa navrhuje povinnosť prevádzkovateľa prepravnej siete uprednostniť nomináciu prepravy plynu na základe pevnej alebo prerušiteľnej kapacity pre potreby žiadajúceho členského štátu EÚ (alebo ním poverenej strany), v ktorom je vyhlásený stav núdze, pred vtláčaním plynu do …

čl. I bod 161 (§ 55)
Zmena v § 55 súvisí so zavedením skratky pre ACER už v § 29 ods. 6, kde sa tento pojem vyskytuje prvýkrát.

čl. I bod 162 (§ 59)
Spresnenie vnútorného odkazu v súvislosti s posunom číslovania.

čl. I bod 163 až 173 (§ 64)
§ 64 obsahuje niekoľko čiastkových zmien. V ods. 2, ktorý upravuje právo prevádzkovateľa distribučnej siete obmedziť alebo prerušiť distribúciu plynu za podmienok uvedených zákonom a v zákonom uvedených prípadoch, sa upravuje písmeno g), ktoré oprávňuje prevádzkovateľa distribučnej siete obmedziť alebo prerušiť distribúciu plynu v prípade neoprávneného odberu plynu. Po novom sa ustanovuje, že prevádzkovateľ distribučnej siete nemôže obmedziť alebo prerušiť distribúciu plynu v prípade neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. a) druhého bodu a § 82 ods. 1 písm. g) (t. j. pri odbere plynu bez uzavretej zmluvy o (združenej) dodávke plynu alebo bez titulu, na základe ktorého vzniká právo zdieľať elektrinu, alebo ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky), ak ide o závislého odberateľa plynu, a to v období od 1. novembra do 31. marca kalendárneho roku. Navrhovaná zmena súvisí s novou právnou úpravou závislého odberateľa, resp. s konceptom zvýšenej ochrany závislých odberateľov v elektroenergetike v zmysle čl. 28 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/944, podľa ktorého …

čl. I bod 174 až 175 (§ 66)
V § 66 sa (nad rámec transpozície smernice (EÚ) 2019/944) dopĺňajú ďalšie úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území týkajúce sa solidarity v dodávke plynu, ktorý informuje MHSR o hroziacom nedostatku plynu pre príslušné kategórie odberateľov plynu, v prípade možného nedostatku pre odberateľov chránených solidaritou, MHSR požiada členské štáty EÚ o solidaritu. Plynárenský dispečing poskytuje informácie aj príslušným účastníkom trhu s plynom v prípade použitia mechanizmu solidarity.

čl. I bod 176 a 177 (§ 67)
V § 67 v ods. 1 sa ustanovuje právo prevádzkovateľa zásobníka na primeranú náhradu v čase poskytovania solidarity. V § 67 ods. 6, ktorý upravuje povinnosti prevádzkovateľa zásobníka, bol doplnený o nové písm. s), podľa ktorého je prevádzkovateľ zásobníka povinný vypracovávať návrh prevádzkového poriadku prevádzkovateľa zásobníka a návrh verejne konzultovať. Navrhovaná zmena súvisí so zmenami navrhovanými v § 19, ktorý má po novom upravovať postup účastníkov trhu s elektrinou a účastníkov trhu s plynom pri vypracovaní ich prevádzkových poriadkov.

čl. I bod 178 (§ 69)
V nadväznosti na čiastočnú dereguláciu cien dodávok plynu sa navrhuje súvisiace zrušenie schvaľovania obchodných podmienok poskytovania univerzálnej služby, poskytovanie informácií koncovému odberateľovi /plynu a poskytovanie informácií o ponukách dodávok plynu na účel ich zverejnenia na porovnávacom portáli. Úprava je analogická k úpravám v časti elektroenergetiky. V ods. 2 písm. a) prvom bode sa zosúlaďuje textácia s úpravou v elektroenergetike a s písm. a) piatym bodom. Súčasné znenie je vágne, najmä ak ide o podmienku dostatočného množstva plynu – splnenie takej podmienky je vždy dané aktivitou daného dodávateľa plynu. Povinnosť poskytovať koncovým odberateľom plynu informácie týkajúce sa skladby ceny za dodávku plynu podľa doterajšieho ods. 2 písm. c) a povinnosť zaslať odberateľovi plynu vyúčtovaciu faktúru najneskôr do šiestich týždňov od vykonania zmeny dodávateľa plynu podľa doterajšieho ods. 2 písm. p) sa rušia, lebo náležitosti a lehoty pre poskytovanie vyúčtovania za dodávku plynu a informácií o vyúčtovaní za dodávku plynu budú na základe § 17f ods. 6 komplexne upravené v pravidlách trhu. …

čl. I bod 179 až 186 (§ 70)
V § 70 ods. 1 sa (nad rámec transpozície smernice (EÚ) 2019/944) ustanovuje sa právo koncového odberateľa plynu na primeranú náhradu v prípade obmedzujúcich opatrení v plynárenstve z dôvodu solidarity v dodávke plynu. Ustanovuje sa právo predložiť po dohode s dodávateľom ponuku na poskytnutie dobrovoľnej solidarity. Nový ods. 2 upravuje špecifické právo odberateľa plynu v domácnosti na univerzálnu službu, ktoré bolo pôvodne predmetom § 71 (tento paragraf sa ruší, zvyšok práv a povinností doteraz upravených v § 71 je už obsiahnutý v § 70). Navyše sa v ods. 2 sa ustanovuje nová povinnosť koncového odberateľa plynu, ktorý svojho dodávateľa plynu informuje o tom, či patrí do kategórie chránený odberateľ alebo odberateľ chránený solidaritou vrátane identifikácie odberných miest. Poskytovanie informácii týkajúcich sa zaradenia odberateľa plynu do kategórie chránený odberateľ resp. odberateľ chránený solidaritou zákonom určeným účastníkom trhu s plynom je nevyhnutné z dôvodu plnenia si povinností vyplývajúcich pre týchto účastníkov trhu jednak zo zákona o energetike ako aj z priamo uplatniteľného …

čl. I bod 187 (§ 70a)
Nový § 70a upravuje práva a povinnosti komunity vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov, ktorej existenciu predpokladá smernica (EÚ) 2018/2001, pričom v odvetví plynárenstva fakticky pôjde o výrobu biometánu ako bioplynu, ktorý má technické parametre porovnateľné s technickými parametrami zemného plynu, a je teda spôsobilý distribúcie (alebo prepravy) distribučnou (alebo prepravnou) sieťou. Podľa novej úpravy v § 70a je komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov oprávnená odoberať plyn za podmienok ako akýkoľvek iný koncový odberateľ plynu a ďalej vyrábať biometán, pričom sa na ňu vzťahujú práva a povinnosti výrobcu biometánu podľa § 10 zákona o podpore OZE. Komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov je ďalej oprávnená dodávať alebo zdieľať biometán svojim členom a ďalej dodávať alebo zdieľať svojim členom plyn nakúpený na trhu s plynom, pričom v takom prípade sa na komunitu vyrábajúcu energiu z obnoviteľných zdrojov vzťahujú aj práva a povinnosti dodávateľa plynu podľa § 69. Ide o obdobnú úpravu ako v prípade energetického spoločenstva podľa § 35a.

čl. I bod 188 (§ 71 sa vypúšťa)
§ 71 sa ruší. Práva a povinnosti koncového odberateľa plynu, ktorého je podľa definície v § 3 písm. c) jedenástom bode odberateľ plynu v domácnosti podkategóriou, sú upravené už v § 70. Ide o analogickú úpravu ako v sektore elektroenergetiky. Rovnaké označenie a systematické členenie ohľadom práv a povinností koncového odberateľa sa teda zavádza aj pre sektor plynárenstva.

čl. I bod 189 (§ 75)
Aktualizácia odkazu 82.

čl. I bod 190 a 191 (§ 76)
Zmeny v § 76 súvisia len so spresnením používania pojmov „odberateľ plynu“ a „koncový odberateľ plynu“ v zmysle definícií zavedených v § 3 a ďalej sa (v celom zákone) zjednocuje terminológia v prípade pojmu „určené meradlo umožňujúce diaľkový odpočet“.

čl. I bod 192 (§ 82)
Analogicky k úprave § 46 sa v ods. 1 písm. a) druhom bode dopĺňa alternatíva k zmluve o (združenej) dodávke plynu v podobe zmluvy alebo iného titulu, na základe ktorého vzniká právo zdieľať plyn, aby prípady, kedy je na zdieľanie plynu riadne uzavretá zmluva (alebo existuje iný titul), neboli považované za neoprávnený odber plynu.

čl. I bod 193 (§ 85)
V ods. 2 sa dopĺňajú konkrétne údaje, ktoré musí obsahovať evidencia vlastných tlakových nádob vedená prevádzkovateľom zariadení na plnenie tlakových nádob. Doplnením výrobného čísla tlakovej nádoby a roku výroby tlakovej nádoby bude zabezpečené jednoznačné odlíšenie vlastníka tlakovej nádoby ako aj samotných tlakových nádob.

čl. I bod 194 (§ 87)
Doplnenie ods. 4 vyplýva z aplikačnej praxe dotknutých prevádzkovateľov sústav a sietí.

čl. I bod 195 až 201 (§ 88)
V ods. 2 sa spresňuje znenie písm. i) a v písm. j) sa ruší zverejňovanie správy o výsledkoch monitorovania bezpečnosti dodávok elektriny, keďže táto správa je nahradená posúdením primeranosti zdrojov na európskej a vnútroštátnej úrovni. Ruší sa tiež ustanovenie ods. 9 písm. e), ktoré už nie je aktuálne a súvisí so zmenou pôvodného § 19 ods. 5 (po novom zvyšok úpravy zlúčený do § 19 ods. 4). Ods. 10 sa mení, resp. pôvodný text ods. 10 sa nahrádza novým znením z dôvodu, že smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/89/ES z 18. januára 2006 o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektrickej energie a investícií do infraštruktúry bola zrušená a nahradená novým nariadením o pripravenosti na riziká. S ohľadom na túto skutočnosť nie je naďalej potrebné, aby ZoE obsahoval transpozičné ustanovenie, pretože nariadenie o pripravenosti na riziká je priamo uplatniteľné. Naproti tomu je potrebné, aby nové ustanovenie ods. 10 ustanovilo, že orgánom príslušným pre oblasť pripravenosti na riziká v odvetví elektroenergetiky podľa …

čl. I bod 202 až 206 (§ 89)
§ 89 ods. 1 a 9 sa menia z dôvodu nevyhnutného zosúladenia či aktualizácie zoznamu konkrétnych zákonných ustanovení, ktorými sa ukladajú povinnosti fyzickým osobám alebo právnickým osobám a ktorých dodržiavanie kontroluje Štátna obchodná inšpekcia, pretože v doterajšom výpočte kontrolovaných ustanovení dochádza k zmenám v dôsledku ich prečíslovania, zrušenia alebo doplnenia nových ustanovení. Ďalšie úpravy v odsekoch 5, 6 a 8 sú vylepšenia súčasného znenia zákona vo vzťahu k výkonu dohľadu Štátnou obchodnou inšpekciou vyplývajúce z aplikačnej praxe. Navrhované ustanovenie odseku 5 má slúžiť na lepšiu vymožiteľnosť zákona. SOI vyhotovuje obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy dlhodobo v rôznych oblastiach, ktorými je SOI poverená bez toho, aby tieto právomoci boli zneužívané. Ich použitie sa riadi vnútornými predpismi. Vždy, ak to situácia dovoľuje sú subjekty informované vopred o tom, že bude vyhotovená aj fotodokumentácia, resp. iné zisťovanie potrebné pre riadne zadokumentovanie stavu vecí.

čl. I bod 207 a 208 (§ 90)
Ustanovenie § 90 sa mení z dôvodu nevyhnutného zosúladenia či aktualizácie zoznamu konkrétnych zákonných ustanovení, ktorými sa ukladajú povinnosti fyzickým osobám alebo právnickým osobám a ktorých dodržiavanie kontroluje ÚRSO, pretože v doterajšom výpočte kontrolovaných ustanovení dochádza k zmenám v dôsledku ich prečíslovania, zrušenia alebo doplnenia nových ustanovení resp. presunu niektorých kontrolovaných ustanovení zo SOI na ÚRSO (napr. v oblasti merania elektriny podľa § 40). V písm. d) sa v nadväznosti na úpravu v § 19 ods. 7 rušia vzorové prevádzkové poriadky pre prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy a prevádzkovateľa distribučnej siete, ku ktorej je pripojených viac ako 100 000 koncových odberateľov plynu. Obsahové náležitosti prevádzkových poriadkov totiž bude po novom upravovať vyhláška ÚRSO vydaná podľa § 95 ods. 2 písm. k). ÚRSO bude vzorové prevádzkové poriadky vydávať už len pre prevádzkovateľa miestnej distribučnej sústavy a prevádzkovateľa distribučnej siete, ku ktorej je pripojených menej ako 100 000 koncových odberateľov plynu.

čl. I bod 209 až 216 (§ 91)
Ods. 1 a 2 sa menia z dôvodu nevyhnutného zosúladenia či aktualizácie zoznamu konkrétnych zákonných ustanovení, ktorými sa ukladajú povinnosti fyzickým osobám alebo právnickým osobám a ktorých dodržiavanie kontroluje Štátna obchodná inšpekcia (ods. 1), resp. ÚRSO (ods. 2), pretože v doterajšom výpočte kontrolovaných ustanovení dochádza k zmenám v dôsledku ich prečíslovania, zrušenia alebo doplnenia nových ustanovení. Ďalej sa v ods. 1 dopĺňajú nové písm. e) a f) a v ods. 2 nové písm. j) a k), ktoré stanovujú rozmedzie pre uloženie sankcie v prípade porušenia niektorých po novom zavadzaných zákonných povinností, ktoré má aktívny odberateľ ako výrobca elektriny, prevádzkovateľ zariadenia na uskladňovanie elektriny alebo dodávateľ elektriny, a niektorých po novom zavadzaných zákonných povinností, ktoré má ako výrobca elektriny, prevádzkovateľ zariadenia na uskladňovanie elektriny, dodávateľ elektriny alebo koncový odberateľ elektriny energetické spoločenstvo, poprípade ktoré má komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov ako dodávateľ plynu alebo koncový odberateľ plynu. Ods. 2 písm. k) ďalej stanovuje sankcie pre prípad porušenia povinností energetického spoločenstva …

čl. I bod 217 až 226 (§ 95)
Splnomocňovacie ustanovenia sa menia najmä v dôsledku zmien ZoE vyvolaných transpozíciou smernice (EÚ) 2019/944. V ods. 1, ktorý upravuje splnomocňovacie ustanovenia pre MH SR, sa dopĺňa splnomocnenie vydať všeobecne záväzný právny predpis v oblasti zavádzania a prevádzky IMS uvedené pod písm. h) tak, aby rozsah splnomocnenia zodpovedal upravenému zneniu § 42 a ďalej požiadavkám čl. 19 ods. 2 a 3 smernice (EÚ) 2019/944, podľa ktorých sú členské štáty povinné zabezpečiť na svojom území zavedenie IMS a v takom prípade prijmú a uverejnia minimálne funkčné a technické požiadavky na IMS, ktoré sa majú zaviesť na ich území, v súlade s čl. 20 a prílohou II. Členské štáty sú ďalej povinné zabezpečiť interoperabilitu uvedených IMS, ako aj ich schopnosť poskytnúť výstupy pre odberateľské systémy energetického hospodárenia. V tomto smere musia členské štáty náležite prihliadať na využitie dostupných relevantných noriem vrátane tých, ktoré umožňujú interoperabilitu, ako aj na osvedčené postupy a význam vývoja inteligentných sietí a vnútorného trhu s elektrinou. Ďalej sa v …

čl. I bod 227 (§ 96h)
Prechodné ustanovenie podľa ods. 1 rieši situáciu, kedy prečerpávacie vodné elektrárne budú po novom spadať pod definíciu zariadenia na uskladňovanie elektriny, a teda prestanú byť zariadeniami na výrobu elektriny. Keďže nie je isté, či budú vykonávacie predpisy (najmä pravidlá trhu a vyhláška o cenovej regulácii) novelizované s rovnakou účinnosťou, k akej nadobudne účinnosť zákon, a teda nie je isté, či budú ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona vo vykonávacích predpisov zohľadnené špecifika prečerpávacích vodných elektrární v rámci zariadení na uskladňovanie elektriny, navrhuje sa zachovať až do dňa podania žiadosti o povolenie na uskladňovanie elektriny v prečerpávacej vodnej elektrárni režim, kedy je prečerpávacia vodná elektráreň považovaná za zariadenie na výrobu elektriny a k jej prevádzke je osoba oprávnená na základe povolenia na výrobu elektriny (alebo splnenia oznamovacej povinnosti ohľadom činnosti výroby elektriny). Odo dňa podania žiadosti o povolenie na uskladňovanie elektriny sa bude daná prečerpávacia vodná elektráreň považovať za zariadenie na uskladňovanie elektriny, avšak až do skončenia konania o povolení na uskladňovanie …

čl. I bod 228 až 230 (príloha č. 2)
V prílohe č. 2 sa aktualizuje zoznam preberaných právne záväzných aktov EÚ.

čl. II
V § 3 ods. 2 písm. d) je doplnený o nové činnosti na trhu s elektrinou, ktoré podliehajú režimu podnikania podľa ZoE, a nie podľa živnostenského zákona. V prípade poskytovania flexibility je uvedené, že režimu podnikania podľa ZoE podlieha táto činnosť len vtedy, ak ide o poskytovanie flexibility aktívnym odberateľom, pričom poskytovanie flexibility všeobecne v § 4 ods. 1 ZoE nie je uvedené ako činnosť považovaná za podnikanie v energetike. Aktívny odberateľ teda k poskytovaniu flexibility nepotrebuje získať oprávnenie na podnikanie v energetike a táto činnosť sa ani neoznamuje postupom podľa § 4 ods. 9 ZoE. Naopak, ak by flexibilitu poskytoval koncový odberateľ elektriny, ktorý nenaplní kritériá aktívneho odberateľa, alebo iný účastník trhu s elektrinou, bude táto činnosť podliehať živnostenskému zákonu – pôjde o voľnú živnosť. Aktualizácia súvisiaceho odkazu 17.

čl. III

čl. III bod 1 až 2 (§ 2)
Definícia energetickej chudoby je upravená tak, aby boli zohľadnené všetky sieťové odvetvia, ktoré ÚRSO reguluje. Legislatívno-technické spresnenie odkazu 7.

čl. III bod 3 (§ 3)
Medzi účely regulácie sa dopĺňa potreba zabezpečiť konkurencieschopné (nie už teda len primerané) ceny dodávok energií a s nimi súvisiacich služieb poskytovaných regulovanými subjektmi – ide o zosúladenie s požiadavkami kladenými na univerzálnu službu, v rámci ktorej majú podľa čl. 27 smernice (EÚ) 2019/944 odberatelia v domácnosti právo na dodávku elektriny za konkurencieschopné (v doterajšom znení smernice 2009/72/ES „primerané“) ceny. Keďže je však § 3 všeobecný, nevzťahuje sa len na dodávky elektriny a tiež použitiu pojmu „konkurencieschopné ceny“ žiadne ustanovenie smernice (EÚ) 2019/944 nebráni, navrhuje sa formulácia „primerané a konkurencieschopné ceny“.

čl. III bod 4 (§ 4)
§ 4 upravuje fungovanie a výkon pôsobnosti ÚRSO v oblasti regulácie sieťových odvetví s celoslovenskou pôsobnosťou. Po novom sa v ods. 6 dopĺňajú ciele pri výkonu pôsobnosti ÚRSO tak, ako sú špecifikované v čl. 58 smernice (EÚ) 2019/944 a čl. 40 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES. Ide najmä o rozvoj konkurencieschopného, flexibilného, bezpečného a environmentálne udržateľného vnútorného trhu s elektrinou a plynom, vrátane rozvoja konkurencieschopných cezhraničných trhov v rámci EÚ za pomoci a spolupráce regulačných orgánov zo susediacich členských štátov a susediacich tretích krajín. Cieľom činností ÚRSO má zároveň byť uľahčovanie prístupu na trh nových výrobcov elektriny a plynu a prevádzkovateľov zariadení na uskladňovanie elektriny, zabezpečenie efektívneho riadenia sústav ako aj efektívne fungujúceho trhu v prospech odberateľov. Navyše sa v ods. 6 písm. j) transponuje čl. 59 ods. 1 písm. n) smernice (EÚ) 2019/944 – svojou povahou nejde o povinnosť ÚRSO …

čl. III bod 5 a 6 (§ 5)
V ods. 6 písm. e) dochádza k zosúladeniu s oficiálnym názvom ACER podľa nariadenia (EÚ) 2019/942, ktorým je „Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky“. Ďalej sa dopĺňa nový ods. 13, ktorý transponuje požiadavku uvedenú v čl. 57 ods. 5 písm. f) smernice (EÚ) 2019/944 a zavádza povinnosť zachovávania mlčanlivosti predsedovi a podpredsedom ÚRSO, pričom táto povinnosť trvá aj po skončení ich funkčného obdobia.

čl. III bod 7 (§ 6)
Vypúšťa sa časť textu v ods. 3 písm. e) bod 1, ktorý je nadbytočný.

čl. III bod 8 (§ 7)
Dopĺňa sa nový ods. 20, ktorý zavádza povinnosť zachovávania mlčanlivosti o dôverných informáciách a skutočnostiach zistených členmi Regulačnej rady pri výkone ich funkcie, čím sa transponuje požiadavka uvedená v čl. 57 ods. 5 písm. f) smernice (EÚ) 2019/944.

čl. III bod 9 až 20 (§ 9)
V § 9 sú premietnuté najmä požiadavky čl. 59 a čiastočne tiež požiadavky čl. 5 a 16 smernice (EÚ) 2019/944. Kompetencie a povinnosti v oblasti spolupráce ÚRSO s regulačnými orgánmi členských štátov EÚ boli odstránené a presunuté do § 9a. V súvislosti s dereguláciou cien dodávok elektriny/plynu sa navyše dopĺňa nová kompetencia ÚRSO vykonávať dohľad nad dodržiavaním zákazu používania nekalých obchodných praktík, zákazu konať v rozpore s dobrými mravmi a zákazu diskriminácie spotrebiteľa a nad dodržiavaním povinnosti informovať spotrebiteľa o cene v oblasti podnikania v elektroenergetike a plynárenstve. Cieľom je zaistiť vyššiu ochranu odberateľa. Tieto ustanovenia je potrebné vykladať v zmysle odkazu na zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), kde sú jednotlivé oblasti detailnejšie vymedzené. V súčasnosti je kontrola nad dodržiavaním týchto zákazov a povinnosti informovania odberateľov o cenách podľa zákona o ochrane spotrebiteľa v kompetencii Slovenskej obchodnej inšpekcie. Nová úprava priznáva ÚRSO kompetencie v oblasti dohľadu nad nekalými obchodnými praktikami, dodržiavaním …

čl. III bod 21 (§ 9a)
Nový § 9a rozširuje povinnosti ÚRSO a transponuje požiadavky smernice (EÚ) 2019/944 na spoluprácu s regulačnými orgánmi členských štátov a tretích štátov, Európskou komisiou a ACER a zavádza pôsobnosť úradu vo vzťahu k regionálnemu koordinačnému centru. Zároveň sa zavádzajú povinnosti regionálneho koordinačného centra voči ÚRSO v oblasti poskytovania údajov a potrebnej súčinnosti. Transponujú sa tým požiadavky smernice uvedené v čl. 59 ods. 1 písm. f), čl. 60 ods. 4, čl. 61 ods.1 až 3 a čl. 62 ods. 1 a 2. Dopĺňajú sa súvisiace odkazy 20b až 20e.

čl. III bod 22 (§ 10)
Rozširuje sa právomoc ÚRSO sledovať trh s elektrinou a plynom aj z pohľadu otvorenosti a transparentnosti trhu a v súlade s požiadavkami čl. 5 smernice (EÚ) 2019/944 sa navrhuje, aby ÚRSO vyhodnocoval dosiahnutú úroveň súťaže na trhu s elektrinou a s plynom (vrátane vydávania odporúčaní k zlepšeniu súťažných podmienok na trhu) a predpoklady pre mimoriadnu reguláciu podľa § 16. Rozšírenie povinností ÚRSO v § 10 ďalej transponuje ustanovenia: čl. 11 smernice súvisiace so sledovaním uplatňovania zmlúv o (združenej) dodávke elektriny s dynamickou cenou, čl. 12 smernice (EÚ) 2019/944 spojené s procesom zmeny dodávateľa elektriny a plynu a agregátora, čl. 14 smernice (EÚ) 2019/944 ohľadom prevádzky portálu na porovnávanie ponúk dodávateľov elektriny/plynu, čl. 19 smernice (EÚ) 2019/944 o pravidelnom monitorovaní zavádzania IMS a sledovania ich prínosu pre odberateľov, čl. 21 smernice (EÚ) 2019/944 týkajúcich sa preverovania primeranosti nákladov uplatňovaných prevádzkovateľmi sústav v prípade inštalácie IMS na žiadosť koncového odberateľa elektriny, čl. 40 smernice (EÚ) 2019/944 spojené s povinnosťou sledovať prípady odmietnutia …

čl. III bod 23 až 25 (§ 12)
Dopĺňa a upravuje sa ods. 3 týkajúci sa výkonu cenovej regulácie podľa nového § 11 ods. 5 ZoR s cieľom zabrániť existencii krížových dotácii, negatívnemu vplyvu na veľkoobchodný trh s elektrinou a stanovovaniu regulovaných cien podnákladovo. Zakotvuje sa, že regulovaná cena musí zahŕňať predpokladané náklady na nákup komodity na veľkoobchodnom trhu, ostatné ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk dodávateľov elektriny. Spôsob určenia regulovanej ceny dodávky elektriny a dodávky plynu podľa § 11 ods. 5 ZoR sa neobmedzuje (možno teda uplatniť spôsoby podľa ods. 1). V ods. 9 sa dopĺňa prevádzkovateľ zariadenia na uskladňovanie elektriny ako subjekt povinný uhrádzať tarifu za prevádzkovanie systému z množstva ním uskladnenej elektriny, ktorú sám spotrebuje. Ods. 12 sa ruší, lebo úprava už nie je aktuálna a potrebná.

čl. III bod 26 až 33 (§ 13)
Na základe požiadaviek vyplývajúcich zo smernice (EÚ) 2019/944 a v nadväznosti na úpravy vykonané v ZoE sa navrhuje rozšírenie doterajšieho rozsahu vecnej regulácie zo strany ÚRSO o rozhodovanie vo vzťahu k obstaraniu nefrekvenčných podporných služieb zo strany PPS, resp. nefrekvenčných podporných služieb alebo flexibility zo strany PDS, inak než na základe trhových postupov (súvisí s § 28 ods. 7 a § 31 ods. 7 ZoE), súhlasu na vlastníctvo, vyvíjanie, správu alebo prevádzku zariadenia na uskladňovanie elektriny (nie verejne prístupnej nabíjacej stanice) zo strany PPS/PDS (súvisí s § 32a ods. 2 a 3 ZoE), súhlasu (a jeho odnímaniu) na vlastníctvo, vyvíjanie, správu alebo prevádzku zariadenia na uskladňovanie elektriny alebo verejne prístupnej nabíjacej stanice prevádzkovateľom miestnej distribučnej sústavy, ktorá splní únijnu definíciu uzavretej distribučnej sústavy, ako je zakotvené v § 32a ods. 6 ZoE, súhlasu s vyhlásením výberového konania na poskytovanie služieb zariadenia na uskladňovanie elektriny podľa § 32b ZoE, riešenie sporov o obsahu zmluvy o zaistení prevádzky alebo správy miestnej distribučnej …

čl. III bod 34 až 38 (§ 14)
V ods. 5 sa upravujú lehoty pre predkladanie návrhov cien – úpravy vychádzajú z aplikačnej praxe (o. i. s ohľadom na termín spracovania účtovnej závierky). Úprava v ods. 11 súvisí s požiadavkami čl. 59 ods. 9 smernice (EÚ) 2019/944, podľa ktorého má ÚRSO v prípade prenosových a distribučných taríf zverejňovať aj spôsob výpočtu navrhovanej alebo stanovenej ceny. Táto požiadavka je zabezpečená zakotvením povinnosti zahrnúť spôsob výpočtu navrhovanej alebo stanovenej ceny do odôvodnenia cenového rozhodnutia, ktoré sa podľa ods. 12 zverejňuje na webovom sídle ÚRSO. Súvisiace legislatívno-technické úpravy.

čl. III bod 39 a 40 (§ 15)
Ods. 3 vymedzuje účastníkov konania o vecnej regulácii podľa ZoR, a je tak špeciálnou úpravou vo vzťahu k § 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správneho poriadku). Doterajšie obecné vymedzenie účastníkov konania o vecnej regulácii na návrh, kedy podľa doterajšieho znenia ods. 3 je účastníkom takého konania len navrhovateľ, sa rozširuje pre prípad konania o zrušení miesta pripojenia – v týchto prípadoch je žiaduce, aby účastníkom konania bol aj ten, ktorého miesto pripojenia sa má zrušiť, teda o ktorého právach a povinnostiach sa v konaní rozhoduje. V ods. 6 sa mení spôsob vypracovania a schvaľovania prevádzkových poriadkov PDS a prevádzkovateľa distribučnej siete. V prípade prevádzkovateľa miestnej distribučnej sústavy a prevádzkovateľa distribučnej siete, ku ktorej je pripojených menej ako 100 000 koncových odberateľov plynu (t. j. obdoba prevádzkovateľa miestnej distribučnej sústavy), sa navrhuje, aby sa sám mohol rozhodnúť, či spracuje a predloží ÚRSO na schválenie prevádzkový poriadok alebo sa rozhodne vlastný prevádzkový poriadok nespracovávať, a v takom prípade bude …

čl. III bod 41 a 42 (§ 21)
V súlade s čl. 63 ods. 1, 4 a 8 smernice (EÚ) 2019/944 sa na všetky miesta, kde sa hovorí o usmerneniach Európskej komisie, dopĺňajú aj sieťové predpisy. ÚRSO teda môže požiadať ACER o stanovisko k súladu jeho rozhodnutia so sieťovými predpismi, podať podnet na preskúmanie súladu rozhodnutí iných regulačných orgánov so sieťovými predpismi a má povinnosť zrušiť také rozhodnutia, v prípade ktorých Európska komisia rozhodne o nesúlade so sieťovými predpismi.

čl. III bod 43 (§ 21a)
Aktualizácia odkazu 35a.

čl. III bod 44 (§ 21b)
Nový § 21b transponuje čl. 59 ods. 1 písm. c) smernice (EÚ) 2019/944. Koncept koordinovaného rozhodovania však nie je novou záležitosťou vyplývajúcou z CEP, lebo koordinované rozhodnutia predvídajú už niektoré doterajšie právne predpisy, napr. nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009. Princíp koordinovaného rozhodovania spočíva v tom, že každý národný regulačný orgán vydáva rozhodnutie podľa právneho poriadku danej krajiny, pri vedení konania a vydávania rozhodnutia však spolu majú národné regulačné orgány spolupracovať a vzájomne sa informovať. Z tohto dôvodu je navrhovaný ods. 1, podľa ktorého v prípadoch, v ktorých sa vedie správne konanie o vydanie koordinovaného rozhodnutia, má ÚRSO pred vydaním rozhodnutia informovať o koncepte rozhodnutia príslušné regulačné orgány členských štátov, ktoré sa podieľajú na rozhodovaní v danej veci. Zmyslom je procesne upraviť povinnosť informovania ostatných regulačných orgánov …

čl. III bod 45 (§ 22)
Doplnenie povinností regulovaných subjektov v ods. 4 písm. e) súvisí s potrebami úradu pri výkone a kontrole regulácie kvality.

čl. III bod 46 a 47 (§ 24)
Do ods. 2 písm. u) sa dopĺňa povinnosť definovať v pravidlách trhu postup pri zmene agregátora – ide o zosúladenie s úpravou splnomocnenia v § 40 ods. 4 písm. u). Zmena v ods. 2. písm. v) je len formálna a súvisí so zrušením definície zraniteľných odberateľov v ZoR.

čl. III bod 48 (§ 26 až 28)
Aktualizácia odkazu 48.

čl. III bod 49 a 50 (§ 31)
Do ods. 3 písm. b) sa dopĺňajú ako predmet kontroly v kontrolovanom subjekte aj právoplatné rozhodnutia ACER, čo súvisí s úpravou v § 9 písm. b) piatom bode. Spresnenie znenia platného ods. 4 vyplývajúce z požiadavky a aplikačnej praxe úradu v oblasti výkonu kontroly v sieťových odvetviach.

čl. III bod 51 a 52 (§ 34 a § 35)
Spresnenia vyplývajúce z požiadavky a aplikačnej praxe úradu v oblasti výkonu kontroly v sieťových odvetviach.

čl. III bod 53 až 63 (§ 36)
Na základe zmeny § 15 ods. 6 sa spresňuje predmet správneho deliktu podľa súčasného ods. 1 písm. e) – po novom sa sankcionuje nepredloženie prevádzkového poriadku (alebo jeho zmeny) ÚRSO, príp. neoznámenie prevzatia vzorového prevádzkového poriadku – a ruší sa ods. 1 písm. ae) za účelom odstránenia duplikácie v zákone. Rovnako sa spresňuje vymedzenie správneho deliktu podľa ods. 1 písm. ag) (doterajšie písm. ah)) a ods. 2 písm. e). Ďalej sa ruší správny delikt podľa ods. 1 písm. ai), a to z dôvodu, že v súčasnosti už ZoR žiadnu povinnosť predložiť obchodné podmienky na schválenie ÚRSO neukladá. Zavádza sa nový správny delikt v ods. 1 písm. ak), a to na základe novej kompetencie ÚRSO v prípade riešenia sporu podľa § 38 (možnosť vyžadovať od účastníkov sporového konania predloženie všetkých dôkazov na podporu ich tvrdení, vyžadovať vysvetlenie, nahliadať do obchodných alebo iných záznamov). Aktualizácia odkazu 54. Súvisiace legislatívno-technické úpravy.

čl. III bod 64 (§ 37)
V ods. 1 sa k právu koncového odberateľa elektriny na alternatívne riešenie sporov dopĺňa aj právo na alternatívne riešenie sporov s agregátorom ako novým účastníkom trhu s elektrinou podľa čl. 17 ods. 3 písm. f) a čl. 26 ods. 1 a 3 smernice (EÚ) 2019/944.

čl. III bod 65 až 67 (§ 38)
V § 38 dochádza k rozšíreniu doterajšej právnej úpravy pre riešenie sporov pred ÚRSO o spory medzi agregátorom a inými účastníkmi trhu s elektrinou (v súlade s požiadavkou čl. 17 ods. 3 písm. f) smernice (EÚ) 2019/944) a v súlade s čl. 59 ods. 3 písm. e) smernice (EÚ) 2019/944 aj k rozšíreniu kompetencií ÚRSO pri rozhodovaní sporov medzi vymedzenými subjektmi (navrhuje sa možnosť ÚRSO vyžadovať od účastníkov sporového konania predloženie všetkých dôkazov na podporu ich tvrdení, vyžadovať vysvetlenie, nahliadať do obchodných alebo iných záznamov). Dopĺňa sa nový ods. 7, ktorý reflektuje na požiadavku a aplikačnú prax úradu v oblasti riešenia sporov.

čl. III bod 68 (§ 39)
Dopĺňa sa nový ods. 1, ktorý súvisí s vymedzením cieľov ÚRSO v § 4 a transponuje čl. 58 smernice (EÚ) 2019/944.

čl. III bod 69 až 78 (§ 40)
V ods. 4, ktorý vymedzuje obsah pravidiel trhu, sa upravujú niektoré existujúce splnomocňovacie ustanovenia alebo sa vkladajú nové: v písm. h) sa dopĺňajú podmienky obstarávania podporných služieb a poskytovania a obstarávania flexibility (nadväzuje na úpravy v § 28 ods. 5 až 7 a § 31 ods. 6 a 7 ZoE); splnomocnenie podľa písm. k) obsahuje po novom aj postupy prenášania zodpovednosti za odchýlku medzi účastníkmi trhu (ako reakcia na úpravy v § 15 ods. 8 a 9 ZoE); písm. m) sa uvádza do súladu s existujúcimi odkazmi na pravidlá trhu v ZoE (viď § 28 ods. 1 písm. j) ZoE); v písm. q) sa dopĺňa, že pravidlá trhu okrem podmienok vyúčtovania za dodávku elektriny/plynu určia aj podmienky informácií o vyúčtovaní za dodávku elektriny/plynu (s ohľadom na nový § 17f ZoE a transpozíciu čl. 18 smernice (EÚ) 2019/944) a ďalej sa dopĺňa aj vyúčtovanie za poskytnutie flexibility poskytovateľom flexibility (tiež v nadväznosti na nový § 17f ZoE); v písm. t) sa …

čl. III bod 79 (§ 41)
Zmeny súvisia s úpravou značenia odsekov v odkazovaných paragrafoch.

čl. III bod 80 (§ 45i)

čl. III § 45i
Podľa prechodného ustanovenia v ods. 1 sa na konania okrem cenových konaní začaté pred účinnosťou návrhu zákona uplatní doterajšie znenie ZoR. Ide najmä o konania vo veciach správnych deliktov, pre ktoré platí, že sa protiprávnosť konania posudzuje podľa právneho predpisu účinného v čase spáchania deliktu, neskoršieho vtedy, keď je to pre páchateľa výhodnejšie. Ďalej sa podľa doterajších predpisov bude postupovať pri dokončení konaní vo veciach vecnej regulácie, aby sa napr. usporiadanie verejných konzultácií podľa § 19a ZoE použilo na konania, ktoré budú zahájené po nadobudnutí účinnosti nových predpisov. Cenové konania sa dokončia podľa novelizovaného znenia zákona, keďže sa zavádza čiastočná deregulácia cien dodávok elektriny a plynu. Prechodné ustanovenie v ods. 2 zaisťuje, aby do nadobudnutia účinnosti novelizovaných pravidiel trhu zostala v platnosti a účinnosti vyhláška v doterajšom znení.

čl. III bod 81 (príloha)
V prílohe sa aktualizuje zoznam preberaných právne záväzných aktov EÚ.

čl. IV
Dátum účinnosti niektorých ustanovení sa navrhuje od 30. júla 2022. Ostatné časti zákona nadobúdajú účinnosť od 1. októbra 2022. V Bratislave 6. apríla 2022 Eduard Heger predseda vlády Slovenskej republiky Richard Sulík podpredseda vlády a minister hospodárstva Slovenskej republiky