Zákon č. 241/2003 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov

Koncesionárske poplatky sú tradičným zdrojom financovania verejnoprávneho rozhlasového a televízneho vysielania. Pôvodne boli tieto poplatky vnímané ako poplatky hradené štátu za povolenie prijímať rozhlasové a televízne služby. S ohľadom na slobodu prijímania informácii, vyplývajúcej z čl. 10 Dohody o ochrane ľudských práv a základných slobôd a z čl. 17 Listiny základných práv a slobôd, však príjem rozhlasového alebo televízneho vysielania nie je možné viazať na súhlas štátnych orgánov. Koncesionársky poplatok určený pre Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu je vo všeobecnosti považovaný za osobitný príspevok na finančné zabezpečenie plnenia zákonom stanovených povinností a úloh týchto inštitúcií – verejnej služby.
Európsky systém rozhlasových a televíznych poplatkov je založený na definícii solidárnej platby. Poplatky nie sú platbou za ponuku programov ani za ich užívanie, t.j. sledovanie určitých programov, ale solidárnou povinnou platbou, ktorá sa vzťahuje na každého, kto má v držaní prijímač za účelom príjmu.
Sadzba poplatku nie je náhodne určovaná suma, ale suma vyjadrujúca podiel skutočných nákladov, nevyhnutných na dodržanie programových záväzkov verejnoprávnych vysielateľov.
V Spolkovej republike Nemecko je výška poplatku stanovená na základe odporúčania mimovládnej komisie na obdobie štyroch rokov. Výška je určená tak, aby sa v prvej časti poplatkového obdobia vytvorili určité finančné prebytky a rezervy, ktoré môžu pokryť deficit prirodzene vznikajúci v druhej polovici.
Sadzbu poplatkov pre britskú BBC určuje vláda na obdobie piatich rokov a súčasne je viazaná na rast indexu spotrebiteľských cien. Pri svojom rozhodovaní sa britská vláda opiera o odporúčania nezávislej komisie pre užívateľské poplatky. Komisia je nezávislá nielen na štáte, ale aj na BBC.
Skôr ako príslušný minister, alebo vláda urobí konečné rozhodnutie, koná sa verejná porada a rozhodnutie podlieha ratifikácii parlamentom.
Výnimku tvorí Nórsko, kde poplatok vypočítavajú podľa priemernej ceny dennej tlače, t.j. násobkom dní cenou denníka. Pri aplikovaní tohto systému by koncesionársky poplatok bol 180,- Sk pre STV a 90,- Sk pre SRo, spolu 270,- korún (výnos 3,9 mld. ročne) .
Problém finančného zabezpečenia má viac aspektov, avšak programová služba poskytovaná verejnou vysielacou organizáciou by vždy mala byť financovaná z verejných zdrojov, či už formou poplatkov alebo pomocou daňového mechanizmu.
Nižšie uvedené štyri základné princípy financovania vyjadrujú potrebu vyvinúť priehľadný a stabilný mechanizmus, ktorého prostredníctvom budú verejní vysielatelia dostávať prostriedky pre výkon svojho poslania a vďaka, ktorému budú môcť kontinuálne plánovať svoje rozpočtové náklady.
STABILITA
Finančné prostriedky by mali byť poskytované na pevné časové obdobie, pričom je nevyhnutné brať do úvahy také faktory, ako je inflácia, či pravdepodobný pokles komerčných príjmov (ak zostanú zachované). Cieľom je zabrániť núdzovému deficitnému financovaniu, či opakovanému prideľovaniu financií ad hoc.
NEZÁVISLOSŤ
Mechanizmus financovania a zvlášť rozhodovací proces, ktorý je s verejným financovaním spojený, by mal zabrániť tomu, aby boli vysielatelia pri zostavovaní programu vystavení ekonomickému, či politickému ovplyvňovaniu. Je nevyhnutné rešpektovať ich redakčnú autonómiu a v tomto aspekte plnia nezastupiteľnú úlohu nezávislé orgány.
PROPORCIONALITA
Objem finančných prostriedkov poskytovaných verejnoprávnym vysielateľom by mal postačovať na to, aby mohli plniť svoje poslanie, ale nemal by prekročiť hranice nevyhnutných nákladov. Financovanie má byť úmerné potrebám. To môže definovať objektívny odhad finančných potrieb vysielateľ nezávislým orgánom.
TRANSPARENTNOSŤ
Plnenie záväzkov verejnej služby a hospodárenie s pridelenými financiami pozorne sledujú dozorné orgány, ochrancovia verejného záujmu. Zodpovednosť môže ďalej posilniť nezávislá účtovná kontrola, otvorenosť a každoročné zverejňovanie účtovníctva. Pokiaľ vysielateľ prevádzkuje aj komerčné služby, záruku transparentnosti poskytuje oddelené účtovníctvo alebo inštitucionálne oddelenie oblasti komerčnej činnosti od verejnej služby.
Považuje sa za nevyhnutné pripomenúť, že všetky formy vysielania sú financované spotrebiteľom/občanom, či už ako daňovým poplatníkom (štátne dotácie), ako spotrebiteľom produktov (inzercia a sponzorstvo), ako predplatiteľom určitých programových staníc (platená TV), alebo ako majiteľom rozhlasového alebo televízneho prijímača (koncesionárske/licenčné poplatky). Vo všetkých týchto prípadoch občan nemá na výber, je povinný platiť.
V prípade, že platí formou odvádzania daní, financuje ten typ programov, pre ktoré sa štát rozhodol, s tým, že tieto programy spĺňajú najvyššie záujmy štátu.
V prípade, že platí prostredníctvom inzercie a sponzorstva (tým, že kupuje produkty a služby inzerované v rozhlase a televízii), financuje ten typ programov, ktoré si komerčný vysielateľ zvolil, aby získal čo najväčší počet poslucháčov a divákov, čím vlastne zvýši svoj zisk.
Ak platí ako predplatiteľ danej programovej stanice, platí vlastne za služby, ktoré si vybral ako spotrebiteľ.
Ak platí za vysielanie formou koncesionárskych/licenčných poplatkov, financuje verejnú službu, ktorá mu je poskytovaná ako občanovi.
Budúcnosť vysielania televíznej a rozhlasovej programovej služby vo verejnom záujme vyplýva z jej poslania a úlohy v občianskej spoločnosti a pre občiansku spoločnosť. Čím je väčšia rozmanitosť a individualizácia informačných zdrojov, tým viac sa divácka a poslucháčska obec rozčleňuje, tým viac bude dôležité zachovať aspoň jednu pevnú službu, ktorá zohráva úlohu národného informačného zdroja a národnej identifikácie. Súčasne s vývojom technológie (digitalizácia, koncentrácia, atď.), doplnkových foriem dodávania programov (satelit, kábel, Internet), so zväčšovaním počtu programov (kanálov), a to najmä prostredníctvom ďalších tematických kanálov, ako aj s vývojom nových metód financovania (platená TV, platenie za sledovanie), aj verejnoprávni vysielatelia musia byť schopní prijať všetky tieto nové prvky, aby mohli ďalej slúžiť verejnosti, a to čo najvhodnejším spôsobom, tak ako si to doba vyžaduje.
Slovenský rozhlas a Slovenská televízia poskytujú zo zákona službu verejnosti tvorbou a šírením rozhlasových a televíznych programov na celom území Slovenskej republiky. Táto verejná služba v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania je charakteristická tým, že je univerzálne určená verejnosti a je financovaná verejnosťou. V podmienkach Slovenskej republiky však nie je možné zaistiť dostatočný príjem pre prevádzkovateľov vysielania zo zákona výlučne z poplatkov, pokiaľ by nemalo dôjsť k nadmernému finančnému zaťaženiu obyvateľstva. Z tohoto dôvodu sú Slovenský rozhlas a Slovenská televízia oprávnení vykonávať za podmienok stanovených zákonom č. 308/200 Z.z. o vysielaní a retransmisii podnikateľskú činnosť, ktorá súvisí s predmetom ich činnosti a ktorá nesmie ohroziť ich poslanie a úlohy. Tento zmiešaný spôsob financovania je štandardnejším finančným modelom verejnoprávnych vysielateľov v Európe.
Súčasný systém finančného zabezpečenia vysielateľov zo zákona v Slovenskej republike vychádza zo zákonom stanoveného koncesionárskeho poplatku, ako základu ich financovania verejnými zdrojmi. Jeho uplatnenie však v praxi znamená neustále znižovanie reálnych príjmov pre jednotlivé médiá pri súčasnom zvyšovaní nákladov na realizáciu ich zákonom stanovených úloh. Tento nesúlad možno v podmienkach súčasného právneho stavu riešiť buď priebežným zvyšovaním výšky koncesionárskeho poplatku, alebo zvyšovaním nárokov na štátny rozpočet a krytím strát hospodárenia oboch subjektov.
Jednou z hlavných príčin súčasnej ekonomickej situácie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu je absencia jej systémového riešenia v záujme zabezpečenia ich plnohodnotného vysielania. Rozdelenie federálnych verejnoprávnych médií sa ekonomicky nedoriešilo a nebola tu ani dostatočná politická vôľa na riešenie problémov vo vzťahu k ich skutočným potrebám a objektívnej nezávislosti verejnoprávnych médií na štátnej moci. Z hľadiska hospodárenia a financovania sú i v súčasnosti obe tieto inštitúcie vnímané viac ako príspevkové organizácie a nie ako národné, nezávislé a verejnoprávne inštitúcie s nezastupiteľným miestom v mediálnej oblasti.
Nové komunikačné technológie prinášajú do oblasti vysielania zásadné zmeny, ktoré si vyžadujú jasne formulované princípy podpory systému verejnoprávneho vysielania, tak aby bol schopný ďalšieho vývoja v novom technologickom kontexte. Európske krajiny sa zhodli, že práve v období globalizácie a nástupu informačnej spoločnosti rastie význam a nezastupiteľnosť programovej služby verejnoprávnych médií, nakoľko tieto zabezpečujú naplnenie ústavných práv občanov. Úlohou štátu a vecou spoločnej zodpovednosti je garantovať prístupnosť k informáciám, vzdelávaniu a kultúrnemu bohatstvu. Zároveň s tým je nevyhnutné presadzovať princípy podpory kvalitných relácií, programov a produktov neobsahujúcich násilie, ktoré odrážajú kultúrnu rozmanitosť a bohatstvo európskych krajín.
Ministri štátov zúčastnených na Štvrtej európskej konferencii ministrov o masmediálnej politike, ktorá sa konala v Praha 7. - 8. decembra 1994, potvrdili svoj záväzok zachovať a rozvíjať silné verejno-právne vysielanie v prostredí charakterizovanom čoraz náročnejšou konkurenčnou ponukou programových služieb a rýchlymi technologickými zmenami. Súčasne s tým sa zaviazali, že zaručia pre vysielateľov zo zákona stále a primerané zdroje, nevyhnutné na plnenie ich úloh, tak aby bola zaručená ich nezávislosť voči politickému a ekonomickému zasahovaniu. Štáty uchádzajúce sa o členstvo v EÚ budú posudzované aj podľa toho, ako zabezpečujú verejnoprávne vysielanie.
Vzhľadom na skutočnosť, že finančné zabezpečenie vysielateľov zo zákona má rozsiahle dôsledky pre ich schopnosť úspešne realizovať svoje úlohy a povinnosti, požaduje rada Európy od členských štátov, aby zabezpečili týmto vysielateľom dostatočný a stabilný zdroj príjmov. Výška sadzby poplatku musí prihliadať k trendom rastu nákladov tak, aby tieto inštitúcie mohli reálne vykonávať zákonom stanovené povinnosti a plniť tak účel, pre ktorý boli zriadené.
Základným problémom platnej právnej úpravy je súčasná výška sadzby poplatkov, ktorá nebola upravená od roku 1997. Nezanedbateľná je i skutočnosť, že v rámci Európy je Slovenská republika krajinou s najnižším poplatkom za rozhlasový prijímač a televízny prijímač. Výsledkom je výrazne nižší príjem Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu oproti porovnateľným európskym vysielateľov verejnej programovej služby. Navyše, celková opotrebovanosť majetku a technológií v oboch médiách sa v krátkom čase zákonite prejaví v tom, že bude treba vynaložiť značný objem finančných prostriedkov na ich modernizáciu predovšetkým v súvislosti s prechodom na digitálne vysielanie.
Koncesionársky poplatok za televízny prijímač bol pôvodne stanovený v roku 1985 na 50 Kčs a zvýšený bol až v roku 1997 na 75 Sk, poplatok za rozhlasový prijímač bol v rovnakom roku zvýšený z pôvodných 20 Kčs na 30 Sk.
Koncesionársky príspevok jednej platiacej domácnosti v SR na výrobu a vysielanie Slovenskej televízie činí 2,47 Sk na deň. Koncesionársky príspevok jednej platiacej domácnosti v SR na výrobu a vysielanie Slovenského rozhlasu činí 0,99 Sk na deň.
Avšak pri kvalifikovanom posudzovaní disponibilných zdrojov v pomere k povinnostiam a úlohám verejnej programovej služby, s prihliadnutím na požiadavku univerzálnosti a všeobecnej adresnosti, nemôžeme brať v úvahu iba počet platiacich domácností a výšku koncesionárskeho poplatku, ale súčin všetkých faktorov ako sú: príjmy z reklamného vysielania, dotácie zo štátneho rozpočtu, objem výroby a vysielania v hodinách a celkový počet domácností.
Na jednu hodiny výroby a vysielania, vrátane príjmov STV zo štátneho rozpočtu a reklamy prispieva každá domácnosť sumou 10 halierov. Pre porovnanie, na výrobu a vysielanie jednej hodiny TV Markíza prispieva každá domácnosť sumou 14 halierov, a to aj tie domácnosti, ktoré nemajú možnosť sledovať vysielanie tejto stanice, pretože sa nenachádzajú v území pokrytia signálom TV Markíza.
Na jednu hodiny výroby a vysielania Slovenského rozhlasu, vrátane príjmov zo štátneho rozpočtu a reklamy, prispieva každá domácnosť sumou 5 halierov.
Zvýšenie koncesionárskych poplatkov sa navrhuje k vyrovnaniu rastu nákladov Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, spôsobeného v období od posledného zvýšenia poplatkov v roku 1997 niekoľkými zásadnými faktormi. Predovšetkým sa jedná o dôsledok vývoja miery inflácie.
Ukazovateľ indexu spotrebiteľských cien je štandardne používaný pre posudzovanie priemerných štatistických veličín. Miera inflácie vyjadrená prírastkom priemerného ročného indexu spotrebiteľských cien dosiahla v roku 1997 6,1%, v roku 1998 6,7%, v roku 1999 10,6%, v roku 2000 12% a v roku 2001 7,3% a v roku 2002 3,9%, bez toho, aby bola premietnutá do výšky sadzby poplatku. Miera inflácie vzrástla v uvedenom období o 46,6%, náklady Slovenskej televízie iba o 4,4% (rozdiel - 42,2%) a náklady Slovenského rozhlasu vzrástli o 34,4% (rozdiel - 12,2%).
Slovenská televízia
1997
1998
1999
2000
2001
2002
Spolu
N á k l a d y
1 676 765
1 829 929
1 869 883
1 955 431
1 940 653
1 714 330
Rast nákladov v %
0,9%
9,1%
2,2%
4,6%
-0,8%
-11,7%
4,4%
Inflácia v %
6,1%
6,7%
10,6%
12,0%
7,3%
3,9%
46,6%
Rozdiel
-5,2%
2,4%
-8,4%
-7,4%
-8,1%
-15,6%
- 42,2%
Slovenský rozhlas
1997
1998
1999
2000
2001
2002
Spolu
N á k l a d y
683 818
779 621
866 609
962 536
991 899
989 766
Rast nákladov v %
-4,6%
14,0%
11,2%
11,1%
3,1%
-0,2%
34,4%
Inflácia v %
6,1%
6,7%
10,6%
12,0%
7,3%
3,9%
46,6%
Rozdiel
-10,7%
7,3%
0,6%
-0,9%
-4,2%
-4,1%
- 12,2%
Vzhľadom k úsporným opatreniam prevádzkovateľov vysielania zo zákona rástli celkové náklady na tvorbu a šírenie rozhlasových (a televíznych programov v uvedenom období pomalšie ako úhrnný index spotrebiteľských cien, rast nákladov však nie je možné naďalej kompenzovať iba úspornými opatreniami, bez toho aby bola ohrozená schopnosť prevádzkovateľov vysielania zo zákona plniť riadne úlohy verejnej služby.
Na základe bilancie zdrojov príjmov Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, schválených prostriedkov ŠR na rok 2003 a predpokladaných výdavkov spojených s plnením stanovených úloh v roku 2003 je pri nezmenenej sadzbe koncesionárskeho poplatku pre obidve inštitúcie nereálne zostavenie vyrovnaného rozpočtu.
Nakoľko zdroje štátneho rozpočtu SR neumožňujú dostatočne riešiť finančnú situáciu Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, a to ani v rozsahu za oslobodené osoby a ďalšie položky uvedené v Analýze financovania Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, jediná možnosť ako zabezpečiť finančné podmienky pre ich činnosť a rozvoj je zvýšenie sadzby koncesionárskeho poplatku.
Výška navrhovanej sadzby koncesionárskych poplatkov by mala zohľadňovať skutočnosť, že objem disponibilných finančných prostriedkov na zabezpečenie programovej služby vo verejnom záujme musí pokryť nasledovné oblasti:
výkon programovej služby vo verejnom záujme,
podporu a rozvoj audiovizuálnej tvorby,
splácanie záväzkov týchto inštitúcií,
technologické a rozvojové investície,
prevádzku a udržiavanie majetku, ktoré tieto inštitúcie spravujú.
Na základe uvedeného ministerstvo kultúry navrhuje zvýšiť poplatok za televízny prijímač zo súčasných 75,- na 100 Sk, ďalej navrhuje zvýšiť poplatok za rozhlasový prijímač zo súčasných 30,- na 40 Sk, čo predstavuje cca 33% nárast.
Od navrhovaného zvýšenia poplatkov sa očakáva, že prispeje k vytvoreniu podmienok pre existenciu a činnosť verejnoprávnych médií.
Návrh na zvýšenie koncesionárskych poplatkov vychádzal z Analýzy financovania Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, ekonomickými a programovými stratégiami, ktoré vypracovali Slovenská televízia a Slovenský rozhlas. Ich súčasťou sú aj vývojové tendencie znázornené v tabuľkách a grafoch. Tieto materiály tvoria súčasť dôvodovej správy.
Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest.
Návrh zákona je v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi.
Návrh zákona bol predložený Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

čl. I.
1. V záujme zjednodušenia preukazovania nároku na oslobodenie sa vypúšťa doterajšia zákonná požiadavka na úradné overenie čestného vyhlásenia. 2. Nové odseky zakotvujú povinnosti platiteľov poplatku, ktorý majú na základe zákona nárok na zníženú sadzbu, resp. úplne oslobodenie od platenia poplatkov a spôsob preukazovania tohto nároku. 3. Ustanovenie upravuje zvýšenie koncesionárskeho poplatku pri používaní rozhlasového prijímača z doterajších 30,- Sk na 40,- Sk a pri používaní televízneho prijímača z doterajších 75,- SK na 100,- Sk. Navrhované zvýšenie koncesionárskeho poplatku o 33% pri rozhlasovom prijímači a televíznom prijímači sa opiera o celkový rast cien a nákladov v činnosti verejnoprávnych médií. Navrhnuté zvýšenie koncesionárskeho poplatku predstavuje v prepočte HDP v parite kúpnej sily na jedného obyvateľa nárast vo výdavkoch na jednu domácnosť o 35,- Sk, t.j. menej ako o 1% v oblasti spotreba verejnej správy (0,83%). 4. Ustanovenie upravuje zníženú 50% sadzbu koncesionárskeho poplatku pri používaní rozhlasového prijímača z doterajších 0,- Sk na 20,- Sk a pri používaní televízneho prijímača z doterajších 0,- …

čl. II.
V závislosti od priebehu legislatívneho procesu sa účinnosť právnej úpravy predpokladá od 1. júla 2003. Bratislava 2. apríla 2003 predseda vlády Slovenskej republiky Mikuláš Dz u r i n d a minister kultúry Slovenskej republiky Rudolf Ch m e l Tabuľková príloha Aproximatívny prepočet vplyvu zvýšenia sadzby koncesionárskych poplatkov podľa návrhu rozpočtu Slovenskej televízie na rok 2003 z októbra 2002 Sadzba koncesionárskych poplatkov v Sk 75,- 100,- Náklady celkom 1 940 653 1 940 653 Výnosy Koncesionárske poplatky/ fyzické osoby 1 020 000 1 714 470 z toho poberatelia dôchodku 0 342 240 Koncesionárske poplatky/ právnické osoby a SZČO 42 591 56 578 tržby z reklamy 200 000 200 000 ostatné tržby 39 650 39 650 Vlastné príjmy spolu 1 302 241 2 010 698 Bežný transfer zo ŠR SR 370 000 370 000 Výnosy celkom 1 672 241 2 380 698 Hospodársky výsledok -268 412 440 045 Slovenská televízia Požiadavka Návrh zo ŠR Rozdiel Požiadavka na BT 550 000 …