Zákon č. 216/2018 Z. z. Zákon o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

Dynamický rozvoj spoločnosti v každej oblasti sa dotýka aj problematiky rybárstva. Zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov, respektíve niektoré jeho ustanovenia sú z dôvodu nie celkom zrozumiteľnej formulácie mnohokrát diametrálne interpretované a chápané, čo spôsobuje problémy a úskalia spojené s výkonom rybárskeho práva. Na účely efektívnejšieho riadenia rybárstva zo strany Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ako aj na naplnenie požiadaviek užívateľov rybárskych revírov a požiadaviek rybárskej obce a osôb oprávnených na lov rýb je nevyhnutné zmeniť doteraz platný právny predpis upravujúci problematiku rybárstva.
Návrh zákona o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) reflektuje potreby širokej rybárskej základne, ktorá v súčasnosti výrazne presahuje počet 110 000 registrovaných členov Slovenského rybárskeho zväzu okrem iného aj zachovaním jeho významného postavenia v zákone, ktorému ministerstvo pridelí výkon rybárskeho práva vo vodných tokoch, ale aj značného počtu ďalších rybárov, ktorým sú povolenia na rybolov vydávané ostatnými užívateľmi rybárskych rybárov.
Návrh zákona naďalej akceptuje potreby výchovy odborníkov, požiadavky vedeckého výskumu, rešpektuje vlastnícke vzťahy k vode a pôde v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, prihliada na zásadné otázky zachovania životného prostredia, ochrany genofondu najmä pôvodných druhov rýb no a vlastníkom alebo nájomcom väčšinovej časti pozemkov pod vodnou plochou na týchto vodných útvaroch naďalej umožňuje podnikať v osobitnom režime, t. j. umožňovať záujemcom loviť ryby na udicu. Tým napĺňa požiadavky širokej rybárskej verejnosti, odborno-výskumnej základne a podnikateľov.
Cieľom návrhu zákona je nie len spresnenie niektorých existujúcich pojmov, ale predovšetkým doplnenie nových pojmov do príslušného ustanovenia, ktorých absencia taktiež spôsobuje v praxi nemalé komplikácie. Významným posunom oproti súčasnému právnemu stavu je zavedenie sankčného postihu za neoprávnené nakladanie s výkonom rybárskeho práva a tiež ustanovenia týkajúceho sa účelového rybárskeho hospodárenia v rybárskych revíroch, „lovných“ revírov s výskytom rýb s presahujúcimi limitnými hodnotami ťažkých kovov v súvislosti s ochranou zdravia a obyvateľstva a rybárskych pretekov, ako športovej rybárskej činnosti.
Návrh zákona venuje významnú časť ustanovení ochrane rýb a rybárskeho práva, čo bezprostredne súvisí s pretrvávajúcim problémom trestného činu pytliactva, ako zdroja protizákonného obohacovania sa na úkor cudzieho majetku a často i ďalších rozsiahlych materiálnych výhod. V týchto súvislostiach podstatne širšie vymedzuje kompetencie rybárskej stráže, ako verejného činiteľa, ale aj podmienky, za akých je možné sa o ustanovenie za člena rybárskej stráže uchádzať. Dôležité zmeny nastali aj v rámci ustanovenia týkajúceho sa zakázaných spôsoboch lovu a to predovšetkým v súvislosti s plnením vedecko-výskumných úloh a prieskumných úloh držiteľmi osobitných povolení na rybolov a taktiež ustanovení upravujúcich zákazy na pstruhových, lipňových a kaprových vodách. V neposlednom rade boli v ustanoveniach platného zákona upravujúcom podnikanie v osobitnom režime odstránené viaceré nedostatky.
Návrh zákona oproti predchádzajúcej právnej úprave predstavuje kvalitatívne lepšiu právnu normu, zodpovedajúcu súčasným spoločenským pomerom, záujmom Slovenskej republiky a spoločenských záujmov na ochranu vôd a rýb ako prirodzeného bohatstva štátu.
Návrh zákona môže zakladať pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, nakoľko nanovo charakterizuje zodpovednosť subjektov povinných správať sa a plniť povinnosti a tiež sa navrhujú nové skutkové podstaty priestupkov a príjmy z uložených pokút sú príjmami Environmentálneho fondu. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, ani sociálne vplyvy a vplyvy na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona ma pozitívny vplyv na životné prostredie.
Návrh zákona bude mať pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Predpokladaná finančná záťaž pre podnikateľské subjekty vznikne ako jednorazový administratívny náklady spojený s vypracovaním písomnej žiadosti.
Dátum účinnosti zákona je navrhnutý vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie a nebude predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
DÔVODOVÁ SPRÁVA

Čl. I

§ 1 §
Zákon určuje okruh spoločenských základných vzťahov, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Za dominantnú považuje ochranu rýb, ich chov a lov v priamej nadväznosti na zachovanie a zveľadenie existujúcich ekosystémov a genofondu najmä pôvodných druhov rýb. V týchto súvislostiach vymedzuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb a stanovuje zásady ich zodpovednosti za porušenie ustanovení tohto zákona. Výnimku tvoria iba vodné plochy s výmerou do 100 m2, vodné plochy nepodliehajúce vodohospodárskej evidencii plniace predovšetkým estetické funkcie a ako také sú pre potreby rybárstva nepoužiteľné a taktiež vody, ktoré nie sú určené za rybárske revíry okrem ostatných vodných plôch využívaných na podnikanie v osobitnom režime, rybníkov, rybochovných zariadení a malých vodných nádrží osobitne vhodných na chov rýb využívaných na hospodársky chov rýb.

§ 2 §
Zákon v tomto ustanovení definuje rybárstvo ako činnosť zameranú predovšetkým na ochranu genofondu najmä pôvodných druhov rýb, ako prioritného záujmu spoločnosti pri ochrane národného bohatstva. Zároveň považuje za súčasť rybárstva aj optimálne využívanie produkcie rýb a ostatných vodných organizmov na ich účelné využitie a uspokojovanie spoločenských potrieb. Pojmový aparát zákona pod pojem ryby (Pisces) okrem samotných rýb všetkých druhov zahŕňa aj kruhoústnice a iné planktonické či bentické bezstavovce žijúce vo vodách, bez ostatných druhov pôvodných vodných organizmov. Ostatné vodné organizmy sú z hľadiska ich identifikácie a zákonnej ochrany predmetom iných právnych predpisov. Charakteristika vodného toku vychádza z vodohospodárskych predpisov a zahŕňa aj také vodné plochy, ktorých vodný režim je ovplyvňovaný vodným režimom vodného toku. Sem sú zahrnuté aj všetky vodné nádrže vybudované prehradením toku a následným umelým vzdutím vodnej hladiny. Pre charakteristiku vodného toku nie je rozhodujúce, ak časť toku prechádza pod zemským povrchom, alebo zakrytými úsekmi, napr. v jaskyniach, ponoroch, premosteniach, prekrytými úsekmi pod komunikáciami a pod. Vodná nádrž …

§ 3 §
Rybársky revír určuje a eviduje ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť rybárstva a ochrany rybárskeho práva. Rybárske revíry rozhodnutím vytvára ministerstvo zo všetkých druhov vôd, pokiaľ je na nich možné uplatniť výkon rybárskeho práva. Táto jeho povinnosť vyplýva z nutnosti čo najpresnejšej evidencie vôd a ich využitia na rybárske účely. Popri evidencii určuje aj účel ich využitia z hľadiska celospoločenských, predovšetkým ochranárskych, záujmov. Cieľom tohto oprávnenia je zachovať pôvodné biotopy a kategorizáciu jednotlivých druhov vôd z hľadiska ich využitia pôvodnými druhmi rýb. Základné členenie vôd na lososové a kaprové vychádza jednak z markantných odlišností a požiadaviek uvedených skupín rýb na charakter a kvalitu vodného prostredia, ako aj z požiadaviek Európskej únie na takéto spoločné a jednotné označenie základných typov vôd. Špecifické podmienky Slovenskej republiky vyžadujú ďalšie členenie lososových vôd na pstruhové a lipňové, pre ktoré sa určujú aj osobitné kritériá ich obhospodarovania a zásady lovu. Ministerstvu zveruje zákon významné právomoci, spojené s vytvorením, zmenou a zrušením rybárskeho revíru, …

§ 4 §
Zásada, že rybárske právo patrí štátu vychádza z čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého podzemné vody a vodné toky sú vo vlastníctve štátu. Ide o primárne zdroje všetkých existujúcich vodných plôch, v ktorých žijú prirodzene ryby ako ich nedeliteľná súčasť. V dôsledku toho je to štát, ktorý spolu s vlastníctvom vôd preberá zodpovednosť za ochranu, chov a lov rýb. Táto zodpovednosť je zároveň právom, ktorého nositeľom je štát a ako taký má možnosť s týmto právom disponovať. Základným administratívnym článkom, ktorému štát zveruje dispozíciu s rybárskym právom je ministerstvo. Definícia rybárskeho práva je postavená na jeho troch nevyhnutných súčastiach, medzi ktorými má dominantné postavenie ochrana rýb. Po nej nasledujú ich chov a lov. Len súčasná existencia všetkých troch súčastí umožňuje charakterizovať istú úroveň vzťahu k rybám ako rybárske právo so všetkými jeho náležitosťami. Nad rámec ochrany chovu a lovu rýb je súčasťou rybárskeho práva aj možnosť, nie povinnosť, privlastniť si ulovené ryby a tým ich využívať na vlastnú potrebu. …

§ 5 §
Zákon ukladá vlastníkovi a nájomcovi pribrežného pozemku umožniť užívateľovi riadny výkon rybárskeho práva prístupom (umožnením prístupu) na pribrežný pozemok, s výnimkou pozemkov, na ktorých je vstup zakázaný alebo obmedzený z dôvodov, že sú na nich zriadené napr. vojenské obvody alebo prírodné rezervácie s piatym stupňom ochrany. Rovnaká povinnosť sa vzťahuje aj na označenie rybárskeho revíru tabuľou užívateľom, pričom nesmie prísť k poškodeniu živých častí prírody a obmedzeniu práv vlastníka alebo užívateľa pribrežných pozemkov. Toto ustanovenie má zásadný význam pri určovaní, identifikácii a evidencii rybárskych revírov, z hľadiska možnosti ich fyzickej zámeny a napomáha aj orgánom ochrany rybárstva pri výkone a evidencii strážnej služby. V prípade, že je vlastník prípadne nájomca pribrežného pozemku umiestnením označenia rybárskeho revíru obmedzený vo výkone vlastníckeho práva, má právo na náhradu od užívateľa. Navrhuje sa otázku tejto náhrady riešiť dohodou; pokiaľ k nej nepríde, rozhoduje o nej súd. Rozsah použitia tohto ustanovenia však bude v praxi minimálny z dôvodu, že označovanie rybárskych revírov bude situované tak, …

§ 6 §
Zákon ukladá užívateľovi každého rybárskeho revíru starať sa o pridelený revír so všetkou potrebnou starostlivosťou, s cieľom zachovať rybársky revír pre potreby rybárstva. V tejto súvislosti mu ukladá najmä predkladať každoročne zarybňovací plán, ktorého schválenie zveruje do právomoci ministerstva, pre potreby kontroly, odborného usmerňovania najmä z dôvodu zabránenia takému zarybneniu, ktoré by nezvratne spôsobilo škody na rybách i revíri samotnom. Taktiež užívateľovi ukladá povinnosť zabezpečiť, aby pri vysadzovaní rýb do rybárskych revírov nedošlo k úniku inváznych nepôvodných druhov rýb. Zároveň osobitne zdôrazňuje, že ryby s dokázateľne negatívnym dopadom na prirodzené ekosystémy sa považujú za invázne nepôvodné druhy rýb, zoznam ktorých ustanoví všeobecne záväzný právny predpis. Pre zarybňovanie rybárskych revírov je možné použiť len rybiu násadu s veterinárnym osvedčením. V záujme komplexnej starostlivosti sa navrhuje, aby zarybňovacie plány pre rybárske revíry nachádzajúce sa v chránených územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany ministerstvo schvaľovalo so Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky. Vyšší stupeň starostlivosti štátu o rybárske revíry a ich ochranu predstavuje …

§ 7 §
Chránené rybie oblasti považuje zákon za významné lokality, nevyhnutné na ochranu genofondu a zachovanie pôvodných druhov rýb. Existencia a udržiavanie chránených rybích oblastí má pre ďalší rozvoj rybárstva zásadný a nenahraditeľný význam. Zákon rešpektuje potrebu zabezpečenia starostlivosti o chránené územie so 4. stupňom ochrany tým, že umožňuje organizáciám ochrany prírody po predchádzajúcom prerokovaní s užívateľom požiadať ministerstvo o vyhlásenie revírov za chránenú rybiu oblasť, ak ide o lovné rybárske revíry a kaprové vody na vodných nádržiach, slepých ramenách, mŕtvych ramenách, odstavených ramenách a ostatných vodných plochách. V dôsledku toho zákon určuje závažné a sankcionovateľné zákazy spojené nielen so samotným lovom rýb, ale aj ich rušením v čase neresu a vývojových štádií a rovnako striktne zakazuje akúkoľvek ťažbu riečnych materiálov (štrku, piesku a pod.) v takýchto oblastiach. Výnimku tvorí len ministerstvom schválený odlov generačných rýb na potreby umelého výteru, likvidáciu nežiaducich druhov rýb a ichtyologický prieskum.

§ 8 §
Zavedením samostatného ustanovenia upravujúceho rybárske revíry s režimom „lovný“ sa nesleduje len snaha explicitne upraviť tento režim rybárskeho revíru, ale predovšetkým do istej miery chrániť zdravie obyvateľstva. V tejto súvislosti je užívateľ rybárskeho revíru na základe výsledku monitoringu rýb koordinovanom Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky preukazujúcom prekročenie limitov ťažkých kovov a zdraviu škodlivých chemických látok vo svalovine rýb a následnej výzvy ministerstva, povinný „Lovný rybársky revír“ označiť dodatkovou tabuľou, na ktorej z uvedených dôvodov zakáže ryby pochádzajúce z príslušného rybárskeho revíru konzumovať. Loviaci môžu ulovené ryby v takomto revíri buď púšťať späť do vody, alebo v prípade väčších exemplárov je ich možné vypreparovať na účely trofeje. Konzumácia takýchto rýb tak bude na vlastné nebezpečenstvo.

§ 9 §
Novým prvkom zavedeným už v aktuálnom zákone sú rybárske revíry s režimom „chyť a pusť“. Takouto formou ochrany rýb, v súčasnosti praktizovanou v mnohých vyspelých krajinách sveta sa dosiahne skvalitnenie genofondu rýb ako aj výrazné zatraktívnenie rybárskych revírov s týmto režimom. Pri tomto spôsobe lovu sa potvrdilo uspokojenie požiadavky veľkej skupiny rybárov, ktorým ide predovšetkým o zážitok získaný pri zdolávaní trofejných rýb a nie o konzumáciu rybieho mäsa. Zákon pamätá na šetrné zaobchádzanie s ulovenými rybami aj použitím háčikov bez protihrotu a zároveň zdôrazňuje, že používanie živých rybiek, mŕtvych rybiek a ich častí sa zakazuje, pričom zákaz privlastňovania ulovených rýb sa nevzťahuje na invázne nepôvodné druhy rýb.

§ 10 §
Na potreby zarybňovania rybárskych revírov umožňuje zákon užívateľovi určiť rybársky revír na chov rýb. Z dôvodu nezávadnosti napríklad zdravotnej a hygienickej, rybích násad, môže užívateľ použíť na zarybňovanie chovných rybárskych revírov výlučne násady rýb s veterinárnym osvedčením a z uznaných chovov. Užívateľ má zároveň zákonnú povinnosť chovný revír označiť predpísaným spôsobom a zabezpečiť všeobecný zákaz lovu rýb s výnimkou odlovu rýb najmä na chovný účel a pri mimoriadnej udalosti alebo pre potreby cieleného lovu inváznych nepôvodných druhov rýb, ktorý sám uskutočňuje.

§ 11 §
Novou právnou úpravou je zavedenie pojmu rybársky revír s režimom účelového rybárskeho hospodárenia. Ustanovenia reflektujú okrem iného aj prebiehajúcu klimatickú zmenu a s tým súvisiace zmeny kvality vodného prostredia. Zásadnou skupinou takýchto rybárskych revírov sú vodárenské nádrže a ich prítoky, ktoré sú zdrojom surovej pitnej vody pre veľkú skupinu obyvateľstva krajiny. Je známe, že obsádky rýb ovplyvňujú kvalitu vodného prostredia a zároveň pôsobia ako indikátor prípadného znečistenia, resp. neželaného zásahu do kvality vody. Rybárske revíry s režimom účelového rybárskeho hospodárenia sa môžu vytvoriť aj zo závlahových kanálov, melioračných kanálov, priesakových kanálov, melioračných nádrží a ostatných vodných plôch ak ide o odkryté podzemné vody, ktoré sú súčasťou vodného útvaru slúžiaceho ako zdroj vody na pitné účely. Lov rýb v takýchto revíroch je možný len vo výnimočných, zákonom stanovených prípadoch so súhlasom ministerstva

§ 12 §
Zákon upravuje podmienky lovu rýb v rybárskych revíroch, ktorý umožňuje len tým osobám, ktoré sa stanú držiteľmi platného rybárskeho lístka a platného povolenia na rybolov a užívateľom rybárskych revírov, ktorí zabezpečujú činnosti podľa zákona. V zákone sa upravuje postup pri získaní rybárskeho lístka, jeho druhy i podmienky vydania. Vzhľadom na existenciu tzv. „detských rybárskych lístkov“ sa navrhuje priamo v zákone ustanoviť prítomnosť zákonného zástupcu pri vydaní takéhoto lístka, čo je opodstatnené najmä vzhľadom na možné negatívne dôsledky spojené s lovom rýb (spôsobenie škody, zodpovednosť za nedovolený lov rýb). Loviaci musí mať pri love obidva uvedené doklady pri sebe a na požiadanie ich predložiť členom polície (štátnej a obecnej) a rybárskej stráži. V prípade nesplnenia tejto povinnosti sa vystavuje riziku trestného postihu. Počet vydaných povolení sa ponecháva na rozhodnutí užívateľa, ktorý má tak možnosť zohľadniť podmienky, ale aj ďalšie ekonomické stimuly podmieňujúce jeho činnosť na revíri. Rozhodujúcim pre počet vydaných povolení bude výmera rybárskeho revíru, jeho úživnosť, množstvo úlovkov a zarybňovací …

§ 13 §
Zákon nanovo upravuje čas všeobecnej ochrany lovu rýb, najmä v kaprových vodách, kde umožňuje najmä počas dni pracovného voľna a pracovného pokoja a v období štátnych sviatkov organizovať rybárske preteky alebo športové rybárske preteky. Dátumové hranice vychádzajú zo súčasných ichtyologických poznatkov a ich porušenie zakladá trestnú zodpovednosť (§ 310 Trestného zákona). Osobitne upravuje zákaz lovu na pstruhových vodách s výskytom hlavátky a lipňových vodách s výskytom hlavátky, okrem držiteľov povolení na lov hlavátky. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou zákon prehľadnejšie upravuje zákazy lovu rýb v kaprových vodách tak, že je zrejmé kedy je možné loviť ryby na tečúcich kaprových vodách a loviť ryby pod ľadom na kaprových vodách – ostatných vodných plochách.

§ 14 až 19 §
Vyššie uvedené zásady platia aj pre individuálnu ochranu rýb, a ich porušenie zakladá taktiež trestnú zodpovednosť. Zákaz sa nevzťahuje len na osoby, ktoré sú držiteľmi osobitného povolenia na rybolov na vedecko-výskumné a prieskumné účely, osoby ktorým bolo vydané povolenie podľa osobitného predpisu na odchyt nepôvodných druhov živočíchov vo voľnej prírode a užívateľa. V § 15 uvedené zakázané spôsoby lovu zakladajú trestnú zodpovednosť pre trestný čin pytliactva podľa § 310 Trestného zákona. Výnimkou bude len lov vykonávaný užívateľom nutný na záchranu rýb pri mimoriadnych udalostiach a na hospodárske a ichtyologické potreby. To isté platí aj na porušenie zákazov uvedených v ustanoveniach § 16 až 19. Cieľom je posilniť boj proti pretrvávajúcemu pytliactvu a zvýrazniť jeho najzávažnejšie formy tak, aby nepripúšťali možnosti rozličného výkladu a uľahčovali tak odhaľovanie a postih tohto druhu trestnej činnosti orgánmi činnými v trestom konaní a rybárskou strážou. Forma zákazov korešponduje s ustanovením čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (povolené je všetko, čo nie je zakázané).

§ 20 §
Zákon upravuje pojem a podmienky usporiadania rybárskeho preteku a športového rybárskeho preteku, za organizáciu ktorých je v plnej miere zodpovedný užívateľ rybárskeho revíru. Vymedzuje podmienky, za ktorých je možné takéto preteky zorganizovať a právo užívateľa vo vymedzenom úseku rybárskeho revíru lov rýb počas preteku obmedziť, alebo zakázať.

§ 21 §
Vzhľadom na nevyhnutnosť zabezpečenia ochrany rýb sa navrhujú priamo v zákone určiť rozsah povinností správcovi vodných tokov pri projektovaní, výstavbe, prevádzke a udržiavaní vodohospodárskych diel, pri úpravách vodných tokov a ich užívaní. Taktiež zákon ukladá povinnosti užívateľovi rybárskeho revíru, týkajúce sa ochrany vôd, ochrany útvarov povrchovej a podzemnej vody, ako aj strpieť činnosti vykonávané správcom vodného toku.

§ 22 §
V situáciách, ktoré zákon označuje za mimoriadne, sa určuje sankciou vymožiteľná povinnosť užívateľa revíru vykonať všetky dostupné opatrenia na záchranu rýb. V týchto situáciách platí všeobecný zákaz lovu rýb pre každého, naopak ukladá sa všeobecná povinnosť pri povodniach umožniť rybám návrat späť do pôvodného toku. Pri mimoriadnom zhoršení kvality vôd za vzniknuté škody na rybách zodpovedá a v plnom rozsahu znáša dôsledky tohto zhoršenia pôvodca takéhoto zhoršenia, vrátane trestnoprávnej zodpovednosti. Ak dôjde k úhynu rýb v súvislosti s mimoriadnou udalosťou, likvidáciu týchto rýb zabezpečí užívateľ. Zákon pamätá aj na uplatňovanie náhrady škody na rybách užívateľom pokiaľ sa preukáže, že k úhynu rýb došlo pri mimoriadnej udalosti a ide skutočne o ryby, na ktoré užívateľ preukázateľne vynaložil finančné prostriedky súvisiace s plnením zarybňovacieho plánu. § 23 Pod pojmom ochrana výkonu rybárskeho práva treba rozumieť činnosť špecializovaných orgánov Slovenského rybárskeho zväzu, ostatných užívateľov a štátu – rybárskej stráže, plniacej úlohy štátu pri ochrane vôd, rýb a výkonu rybárskeho práva. Ide o inštitút …

§ 24 až 30 §
Zásady uplatnené v ustanovení o povinnostiach člena rybárskej stráže, v ktorých dominuje povinnosť podrobiť sa odbornej príprave a vykonávať svoje oprávnenia sú v prísnom súlade so zákonom. Povinnosti súvisiace s použitím donucovacích prostriedkov podmieňujú záver o oprávnenosti a zákonnosti ich použitia. Rozsah oprávnení členov rybárskej stráže je užší než v predchádzajúcej úprave. Naďalej však zodpovedá náročnosti jej stretov s páchateľmi pytliactva a s tým súvisiacich rizík a súčasne eliminuje možnosti zneužitia postavenia verejného činiteľa. Kvalita oprávnení vyjadruje požiadavku, aby sa rybárska stráž stala účinným orgánom boja s pytliactvom s primeranými a efektívnymi právomocami spôsobilými odhaliť, dokumentovať a postihnúť trestný čin pytliactva a jemu zodpovedajúce previnenia a priestupky v začiatočných štádiách konania a na ochranu svojej vlastnej telesnej integrity, ako aj integrity ďalších osôb. Rozsah týchto oprávnení zodpovedá súčasnej i predpokladanej úrovni pytliactva a v časti donucovacích prostriedkov sa približuje k oprávneniam policajného zboru. Vyžaduje si to spoločenský záujem na potlačenie a likvidáciu pytliactva i samotná ochrana záujmov spoločnosti na zachovaní …

§ 31 §
Zákon predpokladá súčinnosť a spoluzodpovednosť štátu a užívateľa pri materiálnom vybavení člena rybárskej stráže, vyplývajúcu z postavenia rybárskej stráže ako orgánu plniaceho úlohy štátu na úseku ochrany rýb. Náklady spojené s takýmto vybavením majú priamu väzbu na rozpočet užívateľov rybárskych revírov a ich pokrytie možno zabezpečiť z poplatkov za povolenia na rybolov, ktorých ceny bude zrejme potrebné za týmto účelom zvýšiť.

§ 32 §
Vzhľadom na skutočnosť, že užívateľ nie je s členom rybárskej stráže v pracovnom pomere alebo inom pracovno-právnom vzťahu, prakticky je nemožné určiť zodpovednosť užívateľa za škody spôsobené členovi rybárskej stráže alebo ním pri plnení úloh podľa tohto zákona alebo v priamej súvislosti s ním. Určitý spôsob ochrany člena rybárskej stráže je však nevyhnutný, a preto sa navrhuje otázky náhrady škody na veciach, ale i zdraví spôsobenej členovi rybárskej stráže alebo jeho osobou riešiť formou poistenia.

§ 33 §
Podnikanie na ostatných vodných plochách, sa vzhľadom na charakter podnikania, ktorým sa priamo zákonom umožňuje takémuto podnikateľovi podnikať v osobitnom režime, v zmysle zákona neriadi všetkými ustanoveniami ako je to pri rybárskom práve prideľovanom ministerstvom podľa § 4. Toto ustanovenie upravuje podnikateľské aktivity na ostatných vodných plochách (nie vodných tokoch) chovom a lovom rýb podľa rybolovného poriadku podnikateľa. Pôjde o tzv. komerčný rybolov v rámci agroturistiky, ale aj iných aktivít, pri ktorom umožní podnikateľ záujemcom lov rýb v ním užívanej vode. Ak pôjde o rybársky revír a žiadateľ okrem iných, zákonom ustanovených dokladov ministerstvu preukáže vlastnícky alebo nájomný vzťah k väčšinovej časti pozemkov pod takouto ostatnou vodnou plochou, ministerstvo na nej odoberie rybárske právo doterajšiemu užívateľovi a pridelí ho podnikateľovi na účely podnikania v osobitnom režime. Takéto podnikanie na ostatných vodných plochách je neoddeliteľne spojené s podnikateľskou činnosťou upravenou obchodným zákonníkom, živnostenským zákonom a pod. Kvalifikovanými predpokladmi takéhoto podnikania budú zákonom predpísaná žiadosť a osoba, ktorá sa preukáže odbornou spôsobilosťou …

§ 34 §
Zákon upravuje hospodárenie na malých vodných nádržiach osobitne vhodných na chov rýb, kde užívatelia pre potreby hospodárenia v rybárskych revíroch zabezpečujú chov násadových a generačných rýb. V prípadoch, hodných osobitného zreteľa, a na základe kvalifikovanej a podľa zákona podanej žiadosti chovateľa, môže ministerstvo vytvoriť podmienky na hospodársky chov rýb aj na toku, vyčlenením na tento účel malých vodných nádrží, charakterizovaných kritériami uvedenými v § 2 ods. 2 písm. h), t. j. s možnosťou ich úplného vypustenia a zlovenia, výškou hrádze do 10 m s najväčšou hĺbkou 9 m a celkovým objemom nádrže do 2 mil. m3. V takýchto zvlášť odôvodnených prípadoch kedy zároveň ide o rybársky revír s prideleným výkonom rybárskeho práva, ministerstvo môže rozhodnúť o vyradení malej vodnej nádrže osobitne vhodnej na chov rýb z rybárskeho revíru, z dôvodu jej využitia na hospodársky chov rýb. Základným predpokladom na vyradenie malej vodnej nádrže osobitne vhodnej na chov rýb z rybárskeho revíru je aby žiadateľ preukázal vlastníctvo k pozemkom pod takouto …

§ 35 až 38 §
Ustanovuje sa, že štátnu správu na úseku rybárstva vykonávajú Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, okresné úrady a obce.

§ 39 §
Navrhujú sa nové skutkové podstaty priestupkov vzhľadom na rozsah povinností na úseku rybárstva navrhnutých týmto zákonom.

§ 40 §
Zákon nanovo charakterizuje zodpovednosť subjektov povinných správať sa a plniť povinnosti, vyplývajúcich z jeho ustanovení. Za porušenie takýchto povinností umožňuje uložiť sankcie v podobe finančných pokút rozdelených na miernejšie a prísnejšie podľa závažnosti prejednávaného správneho deliktu. Význam tohto ustanovenia spočíva predovšetkým v zabezpečení nevyhnutného stupňa disciplíny povinných subjektov rybárstva a výkonu rybárskeho práva a výškou možných pokút vedie tieto subjekty k riadnemu plneniu zákonom stanovených povinností. Výšku sankcie zveruje zákon do kompetencie okresného úradu.

§ 41 §
Pre potrebu výkonu štátnej správy na úseku rybárstva budú platiť všeobecné predpisy o správnom konaní. Výnimku budú tvoriť len prípady uvedené v tomto ustanovení týkajúce sa špecifickej rozhodovacej činnosti orgánov štátnej správy, zameranej na deklaráciu vymenovaných skutočností, bez potreby vydávať rozhodnutie v zmysle zákona o správnom konaní. Vzhľadom na to, že rybárske právo netvorí hmotný majetok štátu, navrhuje sa vylúčiť na jeho pridelenie aplikáciu zákona o správe majetku štátu.

§ 42 §
Zákon upravuje len základné vzťahy súvisiace s rybárstvom a výkonom rybárskeho práva. Na jeho vykonanie budú potrebné osobitné vykonávacie predpisy, ktoré jednotlivé ustanovenia zákona spresnia v oblastiach podľa § 42.

§ 43 §
Toto ustanovenie uvádza do súladu doposiaľ platný zákon s ustanoveniami tohto zákona tak, aby pri ich uplatňovaní nedochádzalo k nesprávnym výkladom a využívaniu stavu neplatnosti na obídenie zákona. Osobitne významné sú ustanovenia o prechodnom období, počas ktorého budú zachované niektoré vymedzené inštitúty a právomoci a oprávnenia rybárskej stráže a rybárskeho hospodára, ktorých sa zmeny dotknú v najväčšom rozsahu. Obzvlášť dôležité je ustanovenie, podľa ktorého osoby, ktoré podnikajú v osobitnom režime na ostatných vodných plochách, sú povinné o takéto pridelenie požiadať ministerstvo najneskôr do 30. septembra 2019, nakoľko v opačnom prípade im hrozí značný sankčný postih.

§ 44 §
Zákon reaguje aj na obdobie do dojednania medzinárodných dohôd, ktoré zosúlaďujú podmienky výkonu rybárskeho práva na hraničných vodách a vodách vyhlásených za medzinárodné toky. Rozdielnosti v povolenej dennej dobe lovu rýb, čase individuálnej ochrany, spôsoboch lovu, lovných mierach a pod., vyplývajúce z právnych predpisov dotknutých štátov, môže ministerstvo na základe žiadosti užívateľa riešiť udelením výnimky z príslušných ustanovení zákona.

§ 45 §
Navrhuje sa zrušiť doteraz platný zákon o rybárstve a jeho vykonávací predpis.

§ 46 §
Termín nadobudnutia účinnosti zákona sa navrhuje na 1. januára 2019. Čl. II Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov sa dopĺňa novou položkou 56a v prílohe č. 2 Viazané živnosti v skupine 214 Ostatné, ktorá súvisí s podnikaním na ostatných vodných plochách v osobitnom režime podľa § 33. V Bratislave dňa 20. apríla 2018 Peter Pellegrini, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky László Sólymos, v. r. podpredseda vlády a minister životného prostredia Slovenskej republiky

čl. LXIII (Zákon č. 216/2018 Z. z.)
(§ 4 ods. 7 písm. d)) Navrhovaná úprava má za cieľ vypustiť povinnosť žiadateľa dokladať Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky kópiu katastrálnej mapy.