Zákon č. 146/2013 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).
Predkladaný návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
Účelom návrhu zákona je precizovať právnu úpravu týkajúcu sa odškodňovania osôb poškodených násilnými trestnými činmi, a to nielen z právno-teoretického hľadiska, ale aj v súlade s požiadavkami aplikačnej praxe. Konkrétne ide o úpravu definície ujmy na zdraví za účelom eliminácie interpretačných nedostatkov tohto pojmu v kontexte zákona, ďalej o potrebu zosúladiť ustanovenie § 4, pojednávajúce o oprávnených osobách, so súvisiacimi ustanoveniami zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, a zároveň sa explicitne ustanovuje, že osoby poškodené trestnými činmi znásilnenia, sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania majú na jednej strane nárok na vyplatenie odškodnenia fyzickej ujmy na zdraví, ak bola takýmto trestným činom spôsobená, no na strane druhej majú nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu (psychická trauma, stres, úzkosť, frustrácia). Novelizuje sa aj ustanovenie týkajúce sa výpočtu odškodnenia, zo znenia ktorého v súčasnosti vyvstáva nejednoznačný výklad. V spojitosti so samotným konaním o poskytnutí odškodnenia sa podľa predmetného návrhu zákona vyžaduje, aby pre všetky prípady platila rovnako dlhá lehota na podanie žiadosti, ktorá by, okrem iného, plynula od okamihu nadobudnutia právoplatnosti toho ktorého rozhodnutia, čo sa považuje za vznik samotného nároku.
Návrh zákona sa ďalej zaoberá problémami aplikačnej praxe, ktoré pretrvávajú v súvislosti s odškodňovaním podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 305/1999 Z. z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov v znení neskorších predpisov. Nakoľko menované odškodňovacie právne predpisy ustanovujú prekluzívne lehoty, v rámci ktorých bolo možné uplatniť právo na odškodnenie a oprávnené osoby si svoje nároky uplatňovali v súlade s právnymi predpismi platnými v rozhodnom období, návrh zákona v tejto časti nezasahuje ani do rozsahu uplatňovaných práv, ani okruh oprávnených osôb, ale len dopĺňa spôsob vyplácania platne uplatnených odškodňovacích nárokov. Z uvedených zákonov zároveň vyplýva, že za účelom odškodnenia poškodených osôb je potrebné v určitých časových úsekoch postupne emitovať dlhopisy a postupne ich vydávať vo vzťahu k priznaným nárokom odškodňovaných osôb. S emisiou a vydávaním dlhopisov však súvisia, okrem nákladov na samotné úroky a výplaty istín, aj ďalšie náklady, vyplývajúce zo sadzobníka Centrálneho depozitára cenných papierov, kde sú v súčasnosti zaknihované všetky cenné papiere. Je možné poukázať napr. na poplatky za registráciu emisie a poplatky za vytvorenie a správu účtu majiteľa cenného papiera, teda odškodňovanej osoby. Ak emisia štátnych cenných papierov nemá vyvolávať neprimerane vysoké súvisiace náklady, vyžaduje sa emitovanie minimálne efektívneho objemu emisie, čo sa v súčasnosti pohybuje cca na 30 mil. eur. Finančné prostriedky vyčleňované na odškodnenie majú byť prioritne používané na vyplácanie náhrad oprávneným osobám. Náklady spojené s vyplácaním náhrad odškodnenia oprávneným osobám musia byť primerané ich účelu a nemôžu byť ani pre povinný subjekt, a ani pre odškodňovanú osobu ďalšou neprimeranou nákladovou položkou. V nadväznosti na uvedené sa návrhom zákona umožňuje vyplatiť odškodnenie v hotovosti alebo prevodom na účet, ktorý uvedenie oprávnená osoba, aj v tých prípadoch, kedy sa podľa platnej právnej úpravy uspokojovali nároky oprávnených osôb výlučne prostredníctvom štátnych cenných papierov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a dňa 14. februára 2013 bol schválený vládou Slovenskej republiky.
Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) je upravená v práve Európskej únie
- primárnom
Čl. 6 Zmluvy o Európskej únii
- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)
1. legislatívne akty
2. nelegislatívne akty
- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)
Smernica Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o náhradách obetiam trestnej činnosti
b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
1. január 2006
b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
bezpredmetné (relevantný právny predpis nadobudol účinnosť 1. mája 2006)
c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
nie je
d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
Zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008 Z. z.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti - úplný
6. Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Doložka
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Termín začatia a ukončenia PPK: -
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Aj podľa doteraz platnej úpravy zákona č. 119/1990 Zb., zákona č. 305/1999 Z. z. a zákona č. 319/1991 Zb. sa uspokojovali nároky oprávnených osôb podľa novelizovaných právnych predpisov, pričom predloženým návrhom sa zasahuje do spôsobu vyplácania nárokov, nie do rozsahu a výšky nárokov.
Výška nároku môže byť dotknutá vzhľadom na realizáciu primeraného zaokrúhlenia (na najbližších desať eurocentov smerom nahor). Tieto výdavky vynaložené na odškodňovanie budú zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov dotknutej kapitoly Ministerstva spravodlivosti na príslušný rozpočtový rok.
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov

čl. I

čl. I bod 1
V snahe predísť možným interpretačným problémom v spojitosti s pojmami znásilnenie, sexuálne násilie alebo sexuálne zneužívanie, obsiahnutými v zákone č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi (ďalej len “zákon”) de lege lata, sa navrhuje nová definícia ujmy na zdraví, pod ktorú možno okrem ublíženia na zdraví, ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti, spôsobených akýmkoľvek úmyselným násilným trestným činom spáchaným inou osobou, subsumovať aj morálnu škodu, teda škodu spôsobenú porušením práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti (psychická trauma, stres, úzkosť, frustrácia), a to len v prípade, ak bola spôsobená trestným činom proti ľudskej dôstojnosti, či už znásilnením, sexuálnym násilím alebo sexuálnym zneužívaním spáchaným inou osobou.

čl. I bod 2
Z hľadiska jednoznačnosti a prehľadnosti sa v rámci základných ustanovení explicitne ustanovuje, že na účely odškodňovania osôb poškodených násilnými trestnými činmi sa za trestný čin považuje aj čin inak trestný, ak bol spáchaný osobou trestne nezodpovednou.

čl. I bod 3
Navrhovaná úprava smeruje k eliminácii nedostatku súladu uvedeného ustanovenia so súvisiacimi ustanoveniami zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len “Trestný poriadok”). Aj napriek tomu, že nedostatok veku je rovnako ako aj nepríčetnosť okolnosťou vylučujúcou trestnú zodpovednosť, ak súd zistí existenciu niektorej z týchto okolností až na hlavnom pojednávaní, jeho rozhodnutie nebude totožné v oboch prípadoch, ako to zákon v súčasnosti uvádza. In concreto, ak súd v tomto štádiu zistí, že obžalovaný nie je trestne zodpovedný pre nepríčetnosť, rozsudkom obžalovaného spod obžaloby oslobodí (§ 285 písm. d) Trestného poriadku), ak ale trestnú zodpovednosť vylučuje nedostatok veku, súd obžalovaného spod obžaloby neoslobodí, ale uznesením obligatórne zastaví trestné stíhanie (§ 281 ods. 1 Trestného poriadku), nakoľko ide o okolnosť spadajúcu do taxatívneho vymedzenia neprípustnosti trestného stíhania podľa § 9 ods. 1 Trestného poriadku. Z uvedeného vyvstáva, že ak voči obžalovanému bolo zastavené trestné stíhanie pre nedostatok veku, možnosť poškodeného požiadať o odškodnenie sa spravuje ustanovením § 4 …

čl. I bod 4 a 5
Za účelom zabezpečenia právnej istoty a jednoznačnosti textu sa expressis verbis ustanovuje, že osoby poškodené trestnými činmi znásilnenia, sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania majú dva právne nároky, navzájom nepodmienené, a to jednak nárok na vyplatenie odškodnenia za prípadnú utrpenú (fyzickú) ujmu na zdraví vo výške vyčíslenej podľa predpisu upravujúceho poskytovanie náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a jednak nárok na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu v zákonom stanovenej výške. Nakoľko sa o náhrade spomínanej nemajetkovej ujmy a jej výške pojednáva v novelizačnom bode 4, navrhovaným novelizačným bodom 5 sa v § 5 vypúšťa odsek 4, a to nielen z dôvodu jeho nadbytočnosti, ale aj v nadväznosti na zmenu formulácie definície ujmy na zdraví.

čl. I bod 6
Navrhovaná právna úprava nadväzuje na nejasný výklad pojmu “prihliada sa”, nakoľko zo znenia platného ustanovenia jednoznačne nevyplýva, či je prípustná aj možnosť žiadosti vyhovieť len čiastočne, predovšetkým v súvislosti s presne stanovenou sumou odškodnenia (napr. pri náhrade nemajetkovej ujmy). Vychádzajúc z uvedeného sa možnosť zníženia priznaného odškodnenia, a to vzhľadom na okolnosti, akými sú miera spoluzavinenia poškodeného a nevyužitie všetkých zákonných opatrení poškodeným na získanie odškodnenia od páchateľa trestného činu (nemožno opomenúť ani čiastkovú úhradu, ktorá bola poskytnutá poškodenému inak ako podľa tohto zákona), zavádza explicitne.

čl. I bod 7 a 8
Súčasné znenie § 8 ods. 2 a 3 spôsobuje v praktickej rovine značné problemy, ktoré v konečnom dôsledku znamenajú pre žiadateľov o odškodnenie nepriznanie nároku len pre nestihnutie lehoty, keďže môže nastať situácia, že rozsudok nadobudne právoplatnosť tesne pred vypršaním lehoty 18 mesiacov odo dňa spáchania trestného činu, ktorej zmeškanie, nakoľko je prekluzívna, má za následok nepriznanie konkrétneho nároku; ďalšiu šesťmesačnú lehotu na podanie žiadosti v takomto prípade nemožno aplikovať, pretože rozsudok nebol vynesený po uplynutí lehoty 18 mesiacov odo dňa spáchania trestného činu. Navrhovaná právna úprava sa javí byť zreteľnejšou, nakoľko smeruje k zjednoteniu zákonných lehôt na podanie žiadosti o odškodnenie, čo do ich trvania a momentu vzniku nároku, a to šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, konkrétne rozsudku alebo trestného rozkazu v prípadoch uvedených v § 4 ods. 1, príp. uznesenia o zastavení trestného stíhania alebo iného rozhodnutia v prípadoch spadajúcich pod odsek 2; ak bol poškodený s jeho nárokom odkázaný na občianske súdne konanie alebo na …

čl. I bod 9
Ide o zosúladenie s terminológiou používanou v iných právnych predpisoch.

čl. I bod 10
Skutočnosť, že moment vzniku nároku poškodeného na odškodnenie závisí od nadobudnutia právoplatnosti toho ktorého rozhodnutia, ako uvádza odôvodnenie k novelizačným bodom 7 a 8, je nevyhnutné expressis verbis obsiahnuť aj v ustanovení pojednávajúcom o prílohách, ktoré je potrebné k žiadosti obligatórne pripojiť.

čl. I bod 11
Keďže zo znenia ustanovenia § 16 vyplýva, že na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, odkaz 3 a poznámka pod čiarou k odkazu 3 sa vypúšťajú, pretože ide o zmätočný odkaz na ustanovenia § 247 až 250k zákona č. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ktorými sa spravujú len súdy príslušné na rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.

čl. I bod 12
Pojem “zamestnanci ministerstva” sa nahrádza pojmom “ministerstvo”, čo smeruje predovšetkým k zosúladeniu so znením § 8 ods. 1, z ktorého vyvstáva, že rozhodovacím orgánom vo veci odškodnenia podľa tohto zákona je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, nie jeho zamestnanci. Explicitne sa ustanovuje oprávnenie ministerstva požadovať súčinnosť pri získavaní informácií nevyhnutných na rozhodnutie o odškodnení nielen od orgánov činných v trestnom konaní a súdov, ale aj od iných štátnych orgánov, vyšších územných celkov, obcí a iných osôb, a to za účelom vyčerpávajúceho vymedzenia okruhu povinných osôb.

čl. I bod 13 a 15
Uvedená zmena súvisí s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy a so zánikom Európskych spoločenstiev, a zároveň je v súlade s čl. 4 ods. 2 a 3 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

čl. I bod 14
Ustanovuje, že podľa predpisov účinných do 31. mája 2013 sa postupuje, ak bol trestný čin spáchaný pred nadobudnutím účinnosti navrhovaných novelizačných ustanovení, teda pred 1. júnom 2013.

čl. II

čl. II bod 1 až 3
Ide o legislatívno-technickú úpravu; na základe prepočtu konverzným kurzom sa navrhuje sumy, pôvodne stanovené vo vtedajšej mene, stanoviť v eurách s tým, že pri prepočte na eurá sa výsledné sumy primerane zaokrúhlia.

čl. II bod 4
Pôvodná právna úprava stanovovala, že v prípade, ak náhrada presahovala sumu 30 000 Kčs (995,82 eur), 20% z náhrady, najmenej však 30 000 Kčs (995,82 eur), sa vyplácalo v hotovosti, a zvyšok náhrady prostredníctvom štátnych dlhopisov splatných najneskôr do piatich rokov. Zo zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov vyplýva, že za účelom odškodnenia poškodených osôb je potrebné v určitých časových úsekoch postupne emitovať dlhopisy a vydávať ich vo vzťahu k priznaným nárokom oprávnených osôb. Posledná emisia štátnych rehabilitačných dlhopisov v gescii Národnej banky Slovenska bola realizovaná v roku 2000. Nie je možné opomenúť, že s emisiou a vydávaním dlhopisov súvisia, okrem nákladov na samotné úroky a výplatu istiny, aj ďalšie náklady, ktoré vyplývajú zo sadzobníka Centrálneho depozitára cenných papierov, a to napríklad poplatky za registráciu emisie, poplatky na vytvorenie a správu účtu majiteľa cenného papiera, teda odškodňovanej osoby. Z dôvodu, aby finančné prostriedky vyčlenené na odškodňovanie nárokov poškodených osôb neboli nad nevyhnutnú mieru odčerpávané na …

čl. II bod 5
Vzhľadom na povahu návrhu zákona je uvedené splnomocňovacie ustanovenie bezpredmetné.

čl. II bod 6 až 8
Ide o legislatívno-technickú úpravu; na základe prepočtu konverzným kurzom sa navrhuje sumy, pôvodne stanovené vo vtedajšej mene, stanoviť v eurách s tým, že pri prepočte na eurá sa výsledné sumy primerane zaokrúhlia.

čl. II bod 9
V súvislosti s upustením od vyplácania odškodnenia oprávneným osobám prostredníctvom emisie štátnych cenných papierov sa zrušuje aj nariadenie vlády, ktoré upravovalo vydávanie štátnych rehabilitačných dlhopisov.

čl. III

čl. III bod 1, 2 a 4
Ide o legislatívno-technickú úpravu; na základe prepočtu konverzným kurzom sa navrhuje sumy, pôvodne stanovené vo vtedajšej mene, stanoviť v eurách s tým, že pri prepočte na eurá sa výsledné sumy primerane zaokrúhlia.

čl. III bod 3
Ide o zmenu z legislatívno-technického hľadiska, nakoľko zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom bol nahradený zákonom č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. III bod 5
Ide o legislatívno-technickú úpravu poznámky pod čiarou, ktorá odkazuje na súvisiacu právnu úpravu odškodňovania súdnych rehabilitácii.

čl. IV
Obdobne, ako v prípade zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov a zákona č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov, aj v prípade odškodňovania podľa zákona č. 305/1999 Z. z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov v znení neskorších predpisov, sa umožňuje, aby spôsob výplaty náhrady prostredníctvom emisie štátnych cenných papierov bol nahradený možnosťou vyplatiť oprávnenej osobe priznanú náhradu v hotovosti alebo prevodom na ňou označený účet v banke.

čl. V
S prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona. Bratislava, 14. februára 2013 Robert Fico v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Tomáš Borec v. r. minister spravodlivosti Slovenskej republiky