Zákon č. 130/2005 Z. z. Zákon o vojnových hroboch

Starostlivosť o vojnové pohrebiská a udržiavanie vojnových hrobov a pamätníkov vojnových udalostí pre Slovenskú republiku vyplýva zo sukcesie do zmlúv uzavretých predchádzajúcim štátnym útvarom a zo záväzkov, ktoré v rámci bilaterálnych dohôd v oblasti vojnového humanitárneho práva uzavrela. Zachovanie, udržiavanie a evidencia vojnových hrobov sú upravené predovšetkým Ženevskými dohodami z 12. augusta 1949 a k nim prijatými dodatkovými protokolmi z 8. júna 1977.
Finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na starostlivosť o vojnové hroby sa poskytovali už v čase 1. Česko-slovenskej republiky. Od roku 1920 boli v rozpočte ministerstva národnej obrany plánované finančné prostriedky, ktoré sa členili na priame výdavky (udržiavanie vojnových hrobov, udržiavanie cintorínov, pomníkov, oplotenia, komunikačných priestorov) a na mimoriadne výdavky (jednotné náhrobky, exhumácia, prepochovanie a sústreďovanie vojnových obetí na centrálne pohrebiská, exhumácia a preprava pozostatkov vojnových obetí zo zahraničia). Takáto prax sa uplatňovala do roku 1939 a po 2. svetovej vojne do roku 1950, kedy gestorstvo starostlivosti o vojnové hroby bolo presunuté z ministerstva národnej obrany na ministerstvo vnútra.
Na základe zákona SNR č. 138/1990 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov vojnové cintoríny a obecné (mestské) cintoríny s hrobovými miestami vojnových obetí, rovnako ako pamätníky a pamätné symboly vojnových udalostí prešli do majetku obcí. Na území Slovenskej republiky je registrovaných viac ako tisíc vojnových pohrebísk z 1. a 2. svetovej vojny, na ktorých je pochovaných vyše 200 tisíc obetí, z toho 149 852 verifikovaných. Na pamiatku obetí a udalostí svetových vojen je na Slovensku vybudovaných vyše 30 tisíc pamätníkov a iných pietnych symbolov.
Ústredným orgánom štátnej správy pre vojnové hroby podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy je ministerstvo vnútra, ktoré podľa zákona č. 441/2002 Z. z. o vojnových hroboch vedie evidenciu vojnových hrobov a na náklady vyčlenené v štátnom rozpočte prostredníctvom obcí zabezpečuje ich ochranu a udržiavanie. Vážnym nedostatkom citovaného zákona okrem finančného zabezpečenia agendy vojnových hrobov je skutočnosť, že neupravuje v celom rozsahu spoločenské vzťahy v tejto oblasti a taktiež obsahuje niektoré právne inštitúty, ktoré sú navzájom protirečivé. Tieto nedostatky platného zákona o vojnových hroboch nemožno odstrániť len jeho novelizáciou.
Návrh nového zákona o vojnových hroboch komplexnejším spôsobom než teraz platná právna úprava reglementuje problematiku vojnových hrobov, predovšetkým
spresňuje právnu terminológiu v tejto oblasti,
určuje obec ako subjekt verejnej správy zodpovedný zabezpečovať starostlivosť o vojnové hroby na svojom území v rámci výkonu samosprávy,
upravuje poskytovanie finančného príspevku zo štátneho rozpočtu na starostlivosť o vojnové hroby, ako aj na ďalšie súvisiace úlohy,
upravuje inštitút náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva,
ustanovuje pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku vojnových hrobov,
rieši zodpovednostné vzťahy vznikajúce z porušenia zákona vymedzením skutkových podstát priestupkov a iných správnych deliktov na úseku vojnových hrobov a ustanovením sankcií za ich spáchanie.
V zahraničí je právna úprava starostlivosti o vojnové hroby rôzna.
V Českej republike zákon č. 122/2004 Sb. ustanovuje práva a povinnosti pri starostlivosti o vojnové hroby, orgány štátnej správy a ich pôsobnosť vo veciach vojnových hrobov. Ústredným orgánom štátnej správy je ministerstvo obrany, ktoré koordinuje starostlivosť o vojnové hroby v Českej republike a v zahraničí a poskytuje na tento účel dotácie podľa zákona o rozpočtových pravidlách. Každoročne sa vyčleňuje zo štátneho rozpočtu finančná čiastka v sume 12 mil. českých korún, z ktorej popri nákladoch na starostlivosť o vojnové hroby ministerstvo obrany uhrádza aj náklady na vedecko-výskumnú, dokumentačnú a publikačnú činnosť v tejto oblasti. Na území Českej republiky je 72 244 vojnových hrobových miest. Priamu starostlivosť o vojnový hrob zabezpečuje jeho vlastník; ak nie je známy, vlastník nehnuteľnosti, na ktorej je vojnový hrob umiestnený. Okrem uvedených 12 mil. českých korún sa každoročne zo štátneho rozpočtu uvoľňuje finančná čiastka na účelové použitie na akcie v zahraničí; na rok 2004 je uvoľnených 7 mil. českých korún, z toho 5 mil. na obnovu pamätníka Česko-slovenských legionárov vo Vladivostoku.
V Maďarskej republike je základným právnym predpisom upravujúcim starostlivosť o vojnové hroby zákon o cintorínoch a pochovávaní z roku 1999, ktorý okrem iného určuje aj zodpovednosť za udržiavanie vojnových hrobov. Na základe tohto zákona vláda ustanovila Národnú pietnu komisiu, ktorej úlohou je určiť miesto, formu a spôsob udržiavania pamätníkov vojnových padlých. Pri ministerstve obrany je zriadený Úrad pre vojnové hroby, ktorý vyhľadáva, identifikuje a vykonáva správu vojnových hrobov v spolupráci s vlastníkmi cintorínov alebo pozemkov. Za priamu starostlivosť o vojnový hrob zodpovedá vlastník pozemku (štát, miestna samospráva, cirkev, fyzická osoba).
Vo Francúzsku je kompetenciami starostlivosti o vojnové hroby poverené ministerstvo obrany, ktoré pre túto agendu zriadilo Štátny sekretariát pre bývalých bojovníkov. Na základe vládneho dekrétu z roku 1997 tento úrad vykonáva všetky úlohy týkajúce sa starostlivosti o vojnové obete a vojnové hroby.
V Holandsku starostlivosť o vojnové hroby vykonáva súkromnoprávna Nadácia pre vojnové hroby (Oorlogsgravenstichting), ktorá bola založená v roku 1948. Nadácia úzko spolupracuje s ministerstvami vnútra, obrany, financií a dopravy, ktoré okrem iného delegujú svojich zástupcov do správnej rady nadácie, v ktorej zasadá ešte ďalších 21 súkromných osôb. Nadácia sa stará cca o 50 tisíc vojnových hrobov v Holandsku a Indonézii. V prípade, že sa vojnový hrob nachádza na cintoríne v majetku obce alebo cirkvi, nadácia sa finančne podieľa na jeho udržiavaní. V obciach, kde sa vojnové hroby nachádzajú, pôsobia tzv. konzuli, pracovníci nadácie, ktorí sa starajú o údržbu hrobov. V súčasnosti má nadácia asi 500 takýchto konzulov. Nadáciu financuje štát z rozpočtu ministerstva vnútra. Nadácia dostáva ročne cca 77,5 mil. Sk a ďalších cca 9 mil. ako dary od takmer 10 tisíc sponzorov.
V Spolkovej republike Nemecko problematika vojnových hrobov patrí do pôsobnosti Spolkového ministerstva pre rodinu, seniorov, ženy a mládež. Na území Spolkovej republiky Nemecko je cca 12 000 vojnových pohrebísk výlučne v obecnom alebo cirkevnom vlastníctve. Zodpovednosť za starostlivosť má vlastník pohrebiska. Náklady na starostlivosť o vojnové hroby sa uhrádzajú zo spolkového rozpočtu. Základnou vnútroštátnou právnou úpravou je zákon z roku 1965 o udržovaní hrobov obetí vojen a tyranie.
Vo Veľkej Británii starostlivosť o vojnové hroby vykonáva Komisia Britského spoločenstva národov pre vojnové hroby (Commonwelt War Graves Commision). Bola zriadená v roku 1917 kráľovskou Chartou ako stála organizácia, ktorej členmi sú zástupcovia vlád, ktoré komisiu proporcionálne platia (Veľká Británia, Austrália, Kanada, India, Nový Zéland a Juhoafrická republika). Komisia sa stará o vojnové hroby vo Veľkej Británii a v ďalších 150 štátoch. Pre zahraničie jej pozícia je založená medzinárodnými zmluvami. Vo Veľkej Británii je právna úprava v tejto oblasti veľmi roztrieštená. Vojnový hrob sa definuje ako hrob obsahujúci vojnovú obeť alebo iný hrob, za ktorý zodpovedá komisia. Starostlivosť vykonáva vlastný personál komisie vrátane inšpektorov alebo iné osoby na základe dohody s komisiou (súkromná firma, vlastník cintorína, obecná samospráva, cirkev).
Návrh zákona predpokladá poskytovanie finančného príspevku zo štátneho rozpočtu na zabezpečovanie starostlivosti na jeden vojnový hrob v sume päťnásobku minimálnej hodinovej mzdy (5 x 37,40 Sk) na základe žiadosti obce (doteraz dvojnásobok minimálnej hodinovej mzdy, prípadne štvornásobok, ak vojnový hrob je národná kultúrna pamiatka). Znamená to, že zo štátneho rozpočtu na starostlivosť o vojnové hroby sa navrhuje od roku 2006 vyčleniť každoročne sumu 26 mil. Sk, čo predstavuje oproti súčasnému stavu zvýšenie maximálne o 16 mil. Sk v prípade, ak o príspevok požiadajú všetky oprávnené obce. Ďalší vplyv na štátny rozpočet môže mať poskytovanie finančného príspevku zo štátneho rozpočtu na plnenie úloh uvedených v § 4 ods. 2 a 5 návrhu zákona, i keď na tento príspevok nie je právny nárok, ako aj poskytovanie náhrad za obmedzenie vlastníckeho práva (§ 5). Odhad dopadu na štátny rozpočet z týchto dôvodov nemožno uviesť ani orientačne, pretože ich realizácia vrátane finančných dôsledkov z nich vyplývajúcich sa nedajú ani približne predvídať. Je potrebné však poznamenať, že prevažná väčšina (nad 90%) vojnových hrobov je sústredená na osobitných vojnových cintorínoch (napr. Slavín, Dukla, Liptovský Mikuláš, Štúrovo) alebo v rámci osobitných sekcií na obecných cintorínoch a ďalšie vojnové hroby sa tam postupne premiestňujú (napr. nemecké vojnové hroby). Preto výdavky z dôvodu poskytovania náhrad za obmedzenie vlastníckeho práva sa predpokladajú len v minimálnom rozsahu. Tieto finančné prostriedky sa zabezpečia v rámci orientačných ukazovateľov prostriedkov rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 schválených uznesením vlády č. 963 z 13. októbra 2004.
Realizácia zákona však môže mať tiež pozitívny vplyv na príjmovú časť štátneho rozpočtu v dôsledku uplatňovania sankčných ustanovení, keďže výnosy z pokút za spáchanie administratívnych deliktov na úseku vojnových hrobov majú plynúť do štátneho rozpočtu. Teraz platný zákon o vojnových hroboch sankčné ustanovenia neobsahuje.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa kvalifikovaného odhadu sa podľa regiónov objektívne náklady v Slovenskej republike pohybujú v rozmedzí od 482,- Sk do 514,- Sk na jeden vojnový hrob, čo však pokrýva len základné udržiavacie práce na vojnovom hrobe, najmä kosenie porastov. Starostlivosť o vojnové hroby však patrí do samosprávnej pôsobnosti obce, ktorú obec zabezpečuje z vlastných prostriedkov, pričom štát na túto činnosť poskytuje len finančný príspevok, ktorý nemôže v celom rozsahu pokryť jej náklady.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými viacstrannými i bilaterálnymi zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná v oblasti vojnových hrobov. Ide predovšetkým o Ženevské dohovory z r. 1949 na ochranu obetí vojny vrátane ich Dodatkových protokolov z r. 1977. Navrhovaná právna úprava je porovnateľná s právnou úpravou štátov Európskej únie.
Vzhľadom na obsah doložky zlučiteľnosti nie je potrebná tabuľka zhody.
Doložka zlučiteľnosti
návrhu zákona
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Navrhovateľ právneho predpisu:
Vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu:
Zákon o vojnových hroboch
3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu z pohľadu Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky: návrh zákona je uvedený v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004,
identifikácia záväzkov vyplývajúcich zo schválených negociačných pozícií v príslušnej kapitole, ktorá je predmetom návrhu právneho predpisu: nie je prioritná podľa záväzkov vyplývajúcich zo schválených negociačných pozícií v príslušnej kapitole.
4. Problematika návrhu právneho predpisu:
b) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,
d) nie je upravená v práve Európskej únie.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu zákona s právom ES/EÚ bezpredmetné.
6. Gestor:
Bezpredmetné
7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:
Nezúčastnili sa

§ 1 §
Návrh zákona upravuje vzťahy vznikajúce pri zabezpečovaní starostlivosti o vojnové hroby. Za tým účelom ustanovuje úlohy obciam a orgánom štátnej správy, upravuje podmienky poskytovania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na vojnové hroby na území Slovenskej republiky i v cudzine a obsahuje tiež sankčné ustanovenia v prípade porušenia práva zodpovedným subjektom.

§ 2 §
Vymedzujú sa základné pojmy používané v návrhu zákona, ktoré vychádzajú z terminológie medzinárodného humanitárneho vojnového práva.

§ 3 §
Povinnosť zabezpečovať sústavnú starostlivosť o vojnové hroby ukladá zákon obci. Pritom sa uplatňuje princíp teritoriality, to znamená, že obec sa musí starať o všetky vojnové hroby, ktoré sú umiestnené na jej území bez ohľadu na vlastnícke vzťahy. Okrem samotnej starostlivosti o vojnové hroby sa zverujú obci aj ďalšie úlohy, ktoré s touto starostlivosťou bezprostredne súvisia. Zriadiť nový vojnový hrob alebo vykonať zásah do integrity jestvujúceho vojnového hrobu môže len obec s predchádzajúcim súhlasom ministerstva vnútra pri rešpektovaní vlastníckych práv k príslušným pozemkom. Všetky úlohy, ktoré obec vykonáva na úseku vojnových hrobov, sa zverujú do jej samosprávnej pôsobnosti (výkon samosprávy).

§ 4 §
Na zabezpečovanie starostlivosti o vojnové hroby môže obec požiadať krajský úrad o finančný príspevok zo štátneho rozpočtu. Žiadosť sa podáva písomne v ustanovenej lehote a musí obsahovať určené náležitosti, najmä však celkový počet vojnových hrobov, na ktoré sa má príspevok poskytnúť, pretože na jeden vojnový hrob sa poskytne obci príspevok v sume päťnásobku minimálnej hodinovej mzdy; príspevok možno žiadať každoročne, pričom na jeho poskytnutie má obec právny nárok. Okrem príspevku na starostlivosť o vojnové hroby, môže obec požiadať o príspevok aj na plnenie iných úloh na úseku vojnových hrobov, ktoré zákon demonštratívnym spôsobom ustanovuje. Na poskytnutie tohto príspevku však obec nemá právny nárok. Príspevok možno poskytnúť na taxatívne určené účely oprávnenému subjektu aj do zahraničia. Vyžaduje sa uzatvorenie písomnej zmluvy medzi ministerstvom vnútra a príslušnou zahraničnou osobou, v ktorej sa dohodne účel a ďalšie podmienky poskytnutia príspevku na slovenský vojnový hrob v zahraničí.

§ 5 §
Upravuje sa inštitút náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, pričom sa vychádza z čl. 20 ods. 4 ústavy pri zohľadnení § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vojnové hroby sa totiž nachádzajú aj mimo verejných pohrebísk (cintorínov) a vlastníci nehnuteľností sú povinní ich strpieť, nemôžu ich odstrániť (premiestniť alebo zrušiť). Za obmedzenie vlastníckeho práva nehnuteľnosti, na ktorej sa vojnový hrob nachádza, má vlastník nehnuteľnosti nárok na jednorazovú peňažnú náhradu, ktorú môže uplatniť v jednoročnej prekluzívnej lehote na krajskom úrade. Krajský úrad každú žiadosť posúdi individuálne a vlastníkovi nehnuteľnosti poskytne primeranú náhradu, teda náhradu zodpovedajúcu rozsahu (miere) obmedzenia vlastníckeho práva.

§ 6 a 7 §
Výkon štátnej správy vrátane dozoru na úseku vojnových hrobov sa zveruje ministerstvu vnútra ako ústrednému orgánu štátnej správy a na miestnej úrovni krajským úradom. Taxatívnym spôsobom sa ustanovujú kompetencie ministerstva vnútra a krajských úradov na úseku vojnových hrobov.

§ 8 §
Ustanovujú sa skutkové podstaty priestupkov na úseku vojnových hrobov a sankcie za tieto priestupky. Správnym orgánom vecne príslušným prejednávať priestupky na tomto úseku správy je obvodný úrad (§ 52 zákona o priestupkoch). Na priestupky a ich prejednávanie sa podporne použijú ustanovenia zákona o priestupkoch.

§ 9 §
Ustanovujú sa skutkové podstaty iných správnych deliktov než priestupkov, zodpovedné subjekty, sankcie za tento druh administratívnych deliktov, kritériá na ukladanie pokút a subjektívna a objektívna prekluzívna lehota, v ktorej sa pokuta ukladá. Rozpočtové určenie výnosov z pokút upravuje zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy tak, že sú príjmom štátneho rozpočtu.

§ 10 až 13 §
Na konanie podľa zákona o vojnových hroboch sa použijú všeobecné procesné pravidlá správneho poriadku s výnimkou poskytovania finančného príspevku zo štátneho rozpočtu na vojnové hroby. Jednotne sa upravuje obsah evidencie, ktorú o vojnových hroboch vedú obce a orgány štátnej správy. Rieši sa situácia, ak sa vojnový hrob nachádza na území vojenského obvodu z dôvodu, že vojenský obvod nie je súčasťou obce ani vyššieho územného celku (§ 2 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky). V takomto prípade pôsobnosť obce má vykonávať príslušná štátna organizácia zriadená ministerstvom obrany. V prechodných ustanoveniach je potrebné vyrovnať sa s uplatňovaním náhrad za obmedzenie vlastníckeho práva k jestvujúcim vojnovým hrobom, ktoré sú umiestnené mimo verejného pohrebiska, ako aj s prispôsobením v súčasnosti vedenej evidencie vojnových hrobov s navrhovanou novou evidenciou. Nová právna úprava v plnom rozsahu nahradí doteraz platný zákon o vojnových hroboch a jeho vykonávací predpis. S jej účinnosťou sa počíta od marca …

čl. I

čl. I bod 1 §
Spresňuje sa právna terminológia v súlade so zákonom o pohrebníctve.

čl. I bod 2 §
Ustanovuje sa povinnosť obce zriadiť vojnový hrob na uloženie telesných ostatkov vojnovej obete prevezenej zo zahraničia, ak vojnová obeť má miesto narodenia v konkrétnej obci. Platná právna úprava takúto povinnosť obciam neustanovuje a v praxi vznikajú v predmetnej veci problémy, najmä zdĺhavosť a administratívna náročnosť pri zabezpečovaní uloženia telesných ostatkov vojnovej obete po jej prevezení zo zahraničia na územie Slovenskej republiky.

čl. I bod 3 §
Umožňuje sa obci požiadať o finančný príspevok zo štátneho rozpočtu na odstránenie následkov živelnej pohromy, inej mimoriadnej udalosti alebo vandalstva na vojnovom hrobe počas celého kalendárneho roka. Toto riešenie je odôvodnené verejným záujmom na urýchlenom odstránení následkov uvedených udalostí a protiprávneho konania na vojnovom hrobe.

čl. I bod 4 §
Ustanovuje sa, že okrem obce možno poskytnúť finančný príspevok zo štátneho rozpočtu na zabezpečenie starostlivosti o vojnové hroby aj občianskemu združeniu, ktoré má takúto problematiku v predmete činnosti, ak o to písomne požiada ministerstvo vnútra v ustanovenej lehote. Zároveň sa vymedzujú náležitosti žiadosti občianskeho združenia. Z navrhovanej dikcie vyplýva, že na poskytnutie tohto príspevku nie je právny nárok, pričom občianske združenie nemusí vyvíjať činnosť výlučne len na úseku vojnových hrobov.

čl. I bod 5 §
V súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa spresňujú podmienky poskytnutia finančného príspevku zo štátneho rozpočtu obci na inú než bežnú starostlivosť o vojnové hroby a taktiež občianskemu združeniu. Na tento účel sa taxatívnym spôsobom vymedzuje rozsah príloh, ktoré je potrebné priložiť k žiadosti obce a občianskeho združenia o poskytnutie predmetného príspevku, ustanovuje sa pravidlo nevyhnutnej finančnej spoluúčasti žiadateľa a podstatné náležitosti verejnoprávnej zmluvy, na ktorej základe sa príspevok poskytuje. Podrobnejšia právna úprava poskytovania príspevku umožní lepšie posúdiť mieru skutočnej opodstatnenosti požadovaných finančných prostriedkov a celkove skvalitniť tento proces, a tým zabezpečiť maximálne efektívne vynakladanie verejných prostriedkov. Ustanovenie o zverejňovaní údajov týkajúcich sa poskytovania príspevku na vojnové hroby má v súlade s programovým vyhlásením vlády prehĺbiť verejnú kontrolu v tejto oblasti činnosti orgánov verejnej správy.

čl. I bod 6 §
Pôsobnosť ministerstva vnútra na úseku vojnových hrobov sa dopĺňa o poskytovanie finančného príspevku zo štátneho rozpočtu občianskemu združeniu, ktoré pôsobí na tomto úseku.

čl. I bod 7 §
Ide o spresnenie pôsobnosti obvodného úradu v sídle kraja pri predkladaní žiadostí obcí o poskytnutie príspevku vo vzťahu k ministerstvu vnútra.

čl. I bod 8 §
V pôsobnosti obvodného úradu v sídle kraja sa vykonáva zmena súvisiaca s možnosťou obce požiadať o poskytnutie finančného príspevku zo štátneho rozpočtu na odstránenie následkov živelnej pohromy, inej mimoriadnej udalosti alebo vandalstva na vojnovom hrobe v priebehu celého kalendárneho roka (bod 3 návrhu zákona).

čl. I bod 9 §
Nesplnenie zákonných povinností obce na úseku vojnových hrobov sa navrhuje kvalifikovať ako správny delikt. Ide predovšetkým o porušenie základnej úlohy obce, ktorou je v rámci výkonu samosprávy zabezpečovanie starostlivosti o vojnové hroby na jej území a taktiež porušenie niektorých ďalších zákonom vymedzených povinností.

čl. I bod 10 §
Pôsobnosť obvodného úradu v sídle kraja sa rozširuje o ukladanie pokút za správne delikty na úseku vojnových hrobov, ktorých sa dopustí obec.

čl. I bod 11 §
Z hľadiska komplexnosti právnej úpravy sa ustanovuje rozpočtové určenie výnosov z pokút uložených obvodnými úradmi v sídlach krajov za iné správne delikty ako priestupky v oblasti vojnových hrobov. Uvedené výnosy budú tak ako doteraz príjmom štátneho rozpočtu.