Zákon č. 110/2004 Z. z. Zákon o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru

Národná rada Slovenskej republiky schválila 11. apríla 2002 ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2002. Na základe citovaného ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. bol konštituovaný nový orgán v bezpečnostnom systéme štátu s ústavným postavením - Bezpečnostná rada Slovenskej republiky. Bezpečnostná rada Slovenskej republiky sa v mieri ako poradný orgán podieľa na vytváraní a realizácii bezpečnostného systému Slovenskej republiky, plnení medzinárodných záväzkov v oblasti bezpečnosti, vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike a vo svete, pripravuje pre vládu Slovenskej republiky návrhy opatrení na zachovanie bezpečnosti Slovenskej republiky, na predchádzanie krízovým situáciám, ako aj návrhy na riešenie vzniknutej krízovej situácie (čl. 8 ods. 2 ústavného zákona). Ústavný zákon súčasne zaviedol blanketovú normu (čl. 8 ods. 2 posl. veta), podľa ktorej má podrobnosti o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru ustanoviť osobitný zákon.
Bezpečnostná rada Slovenskej republiky je z inštitucionálneho hľadiska novým prvkom v bezpečnostnom systéme Slovenskej republiky a jej vznik vychádza z potreby posilniť bezpečnostné mechanizmy v štáte.
Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. koncipuje postavenie Bezpečnostnej rady Slovenskej republika dvojakým spôsobom. Tento štátny orgán plní predovšetkým funkciu poradného orgánu v rozsahu ustanovenej pôsobnosti. Ak je však v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu znemožnená činnosť vlády Slovenskej republiky ex constitutione prechádza výkon pôsobnosti vlády Slovenskej republiky na Bezpečnostnú radu Slovenskej republiky okrem výkonu niektorých ustanovených vládnych právomocí. Predkladaný návrh zákona má za cieľ vytvoriť režim právnej regulácie činnosti Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru, ktorá je novým poradným orgánom na úseku bezpečnosti štátu. Kvalitatívny posun v analytickej oblasti a následne v oblasti prevencie a usmerňovania orientácie bezpečnostného systému je východiskovým predpokladom efektívnej eliminácie bezpečnostných rizík a ohrození bezpečnosti tak ako je ústavnoprávne vymedzená v čl. 1 ods. 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. Bezpečnostná rada Slovenskej republiky má nezastupiteľné miesto v bezpečnostnom systéme. Dôležitým predpokladom efektívneho a účelného fungovania tohto orgánu je vymedzenie jeho pôsobnosti, konkretizácia úloh, úprava regulátorov jeho činnosti ako aj právna úprava činnosti jeho pracovných orgánov – výborov. Predmetom úpravy návrhu zákona je taktiež vymedzenie vzťahov Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky s ostatnými súvisiacimi prvkami bezpečnostného systému, ako sú Ústredný krízový štáb (zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu) a bezpečnostné rady krajov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
V súlade s § 51 zákona NR SR č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení zákona č. 445/2001 Z. z. bol návrh zákona predložený Ministerstvu financií Slovenskej republiky na posúdenie jeho rozpočtových dôsledkov. Ministerstvo financií Slovenskej republiky na rokovaní dňa 25. júna 2003 vyslovilo s predkladaným návrhom zákona súhlas.
Návrh zákona nebol odoslaný Rade hospodárskej a sociálnej dohody vlády Slovenskej republiky v zmysle zákona č. 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve (zákon o tripartite) z dôvodu, že vzhľadom na predmet úpravy nie je jeho prerokovanie na plenárnom zasadnutí Rady hospodárskej a sociálnej dohody vlády Slovenskej republiky potrebné.
Doložka
finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť
Zhodnotenie finančných vplyvov:
odhad dopadov na štátny rozpočet:
Návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet.
odhad dopadov na rozpočet štátnych fondov:
Návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet štátnych fondov.
odhad dopadov na rozpočty vyšších územných celkov a obcí:
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočty vyšších územných celkov a obcí.
odhad dopadov na rozpočet Sociálnej poisťovne a rozpočet Národného úradu práce:
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne a rozpočet Národného úradu práce.
odhad dopadov na rozpočet Fondu národného majetku a rozpočet Slovenského pozemkového fondu:
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet Fondu národného majetku a rozpočet Slovenského pozemkového fondu.
Zhodnotenie ekonomických vplyvov:
Návrh zákona nemá vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry a právnických osôb.
3. Zhodnotenie environmentálnych vplyvov:
Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.
Zhodnotenie vplyvov na zamestnanosť:
Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť.
Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky.
Názov návrhu právneho predpisu: zákon o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru.
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu z pohľadu Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis comunautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, screeningu a plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky,
Predkladaný návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe. Problematika návrhu nariadenia vlády nie je prioritou aproximácie práva ani podľa aktualizovaného znenia NPAA, Partnerstva pre vstup, screeningu, Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti SR na členstvo v EÚ.
Návrh zákona o pôsobnosti Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru je úlohou zahrnutou do Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003,
identifikácia záväzkov vyplývajúcich zo schválených negociačných pozícií v príslušnej kapitole, ktorá je predmetom návrhu právneho predpisu: bezpredmetné.
Problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie.
Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: bezpredmetné.
Gestor: bezpredmetné.
Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: bezpredmetné, žiadny expert sa nezúčastnil pri príprave návrhu zákona.

§ 1 §
Predmet úpravy návrhu zákona sa navrhuje v súlade s čl. 8 ods. 2 ústavného zákona č.227/2002 Z.z. (ďalej len „ústavný zákon“), ktorý vymedzuje pôsobnosť Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „Bezpečnostná rada“) v mieri ako poradného orgánu.

§ 2 §
V § 2 sa navrhuje ustanoviť pôsobnosť Bezpečnostnej rady v súlade s ústavným zákonom a v rozsahu tejto pôsobnosti upraviť jednotlivé úlohy vyplývajúce z jej poslania. V písmene a) sa navrhuje upraviť časť pôsobnosti Bezpečnostnej rady týkajúca sa vytvárania a realizácie bezpečnostného systému Slovenskej republiky, v rámci ktorej 1. vymedzuje sa podiel Bezpečnostnej rady v oblasti prijímania preventívnych ako aj realizačných opatrení v oblasti bezpečnosti Slovenskej republiky; 2. vymedzuje sa právomoc Bezpečnostnej rady posudzovať návrhy preventívnych ako aj realizačných opatrení v oblasti bezpečnosti Slovenskej republiky, ktoré pripravujú a realizujú jednotlivé orgány štátnej správy a samosprávy, pred ich predložením na prerokovanie vlády ako aj právomoc takto posúdené návrhy predkladať vláde na rozhodnutie; 3. vymedzuje sa Bezpečnostnej rade kompetencia posudzovať a následne predkladať vláde správu o stave bezpečnosti Slovenskej republiky ako komplexný nadrezortný dokument poskytujúci súhrnnú informáciu o bezpečnosti štátu. Navrhuje sa, aby Bezpečnostná rada predložila uvedenú správu vláde raz ročne a zároveň sa navrhuje, aby tak urobila vždy, keď jej takúto …

§ 3 §
Odsek 1 upresňuje postup a kompetencie pri zvolávaní zasadaní Bezpečnostnej rady. Možnosť požiadať o zvolanie Bezpečnostnej rady má každý člen Bezpečnostnej rady. Odsek 2 vyjadruje v súlade s ústavným zákonom právo prezidenta navrhnúť zvolanie Bezpečnostnej rady a povinnosť predsedu Bezpečnostnej rady zvolať jej rokovanie v stanovenej lehote. Odsek 3 - neverejnosť zasadnutia Bezpečnostnej rady vyplýva z jej postavenia ako poradného orgánu vlády, ako aj z jej pôsobností v oblasti bezpečnosti a obrany štátu. Odsek 4 - účasť zástupcov Kancelárie Bezpečnostnej rady na rokovaní Bezpečnostnej rady vyplýva z ich povinností zabezpečovať administratívne a organizačne rokovania Bezpečnostnej rady. Odsek 5 umožňuje v prípade potreby pozvať na prerokúvanie materiálov ich prekladateľov a spolupredkladateľov a ďalšie osoby, ktoré môžu prispieť k správnemu posúdeniu prerokúvaných vecí. O ich pozvaní rozhoduje predseda Bezpečnostnej rady. Odsek 6 dáva možnosť predsedajúcemu Bezpečnostnej rady v prípade prerokovávania utajovaných skutočností obmedziť účasť na rokovaní osobám uvedeným v odseku 4 a 5.

§ 4 §
Odsek 1 upravuje kompetencie predsedu Bezpečnostnej rady, ktoré nie sú vymedzené v ústavnom zákone. Odsek 2 rieši zastupovanie predsedu Bezpečnostnej rady podpredsedom Bezpečnostnej rady v čase jeho neprítomnosti v rozsahu jeho kompetencií podľa odseku 1 s výnimkou písmena g). Umožnenie zastupovania predsedu Bezpečnostnej rady je potrebné z dôvodu zabezpečenia funkčnosti Bezpečnostnej rady aj v prípade dlhodobej neprítomnosti predsedu Bezpečnostnej rady. Odsek 3 ustanovuje práva a povinnosti členov Bezpečnostnej rady.

§ 5 §
Odsek 1 ustanovuje formu materiálov predkladaných do Bezpečnostnej rady a lehotu na predloženie materiálov pred zasadnutím Bezpečnostnej rady, ak ich sprístupnenie nie je v rozpore s osobitnými predpismi. Odsek 2 umožňuje v prípade potreby prerokovať materiál predložený priamo na zasadnutí. Ustanovenie vychádza z potreby umožniť operatívnosť rokovania Bezpečnostnej rady a neobmedzovať rokovanie Bezpečnostnej rady administratívnymi opatreniami.

§ 6 §
Ustanovenie § 6 vychádza z čl. 8 ods. 5 ústavného zákona, ktorý upravuje vytvorenie výborov Bezpečnostnej rady ako jej stálych pracovných orgánov.

§ 7 §
Odsek 1 vymedzuje pôsobnosť a úlohy výboru pre zahraničnú politiku. Odsek 2 ustanovuje postup pri vymenúvaní a odvolávaní predsedu a podpredsedu výboru. Z hľadiska vecnej príslušnosti predsedu výboru pre zahraničnú politiku navrhuje minister zahraničných vecí, schvaľuje ho Bezpečnostná rada a do funkcie vymenúva a z funkcie odvoláva predseda Bezpečnostnej rady. Odsek 3 určuje členov výboru pre zahraničnú politiku a postup ich vymenúvania. Odsek 4 upravuje postup pri odvolaní člena výboru pre zahraničnú politiku.

§ 8 §
Odsek 1 vymedzuje pôsobnosť a úlohy výboru pre obranné plánovanie. Odsek 2 ustanovuje postup pri vymenúvaní a odvolávaní predsedu a podpredsedu výboru. Z hľadiska vecnej príslušnosti predsedu výboru pre obranné plánovanie navrhuje minister obrany, schvaľuje ho Bezpečnostná rada a do funkcie vymenúva a z funkcie odvoláva predseda Bezpečnostnej rady. Odsek 3 určuje členov výboru pre obranné plánovanie a postup ich vymenúvania. Odsek 4 upravuje postup pri odvolaní člena výboru pre obranné plánovanie.

§ 9 §
Odsek 1 vymedzuje pôsobnosť a úlohy výboru pre civilné núdzové plánovanie. Odsek 2 ustanovuje postup pri vymenúvaní a odvolávaní predsedu a podpredsedu výboru. Z hľadiska vecnej príslušnosti predsedu výboru pre civilné núdzové plánovanie navrhuje minister vnútra, schvaľuje ho Bezpečnostná rada a do funkcie vymenúva a z funkcie odvoláva predseda Bezpečnostnej rady. Odsek 3 určuje členov výboru pre civilné núdzové plánovanie a postup ich vymenúvania. Odsek 4 upravuje postup pri odvolaní člena výboru pre civilné núdzové plánovanie.

§ 10 §
Odsek 1 vymedzuje úlohy výboru pre koordináciu spravodajský služieb. Odsek 2 – z hľadiska vecnej špecifickosti výboru pre koordináciu spravodajských služieb je jeho predsedom predseda Bezpečnostnej rady a podpredsedom podpredseda Bezpečnostnej rady. Odsek 3 určuje členov výboru pre koordináciu spravodajských služieb.

§ 11 §
Odsek 1 navrhuje ustanoviť postup schvaľovania plánu práce výboru a termín jeho predloženia Bezpečnostnej rade na schválenie do 31. decembra. Vychádza pri tom z termínu predkladania plánu práce Bezpečnostnej rady do vlády SR, ktorý je stanovený na 30. novembra. Odsek 2 umožňuje zvolanie rokovania výboru v prípade neprítomnosti predsedu výboru podpredsedom výboru. Odsek 3 ustanovuje počet členov prítomných na zasadnutí výboru potrebných na uznášaniaschopnosť výboru. Odsek 4 navrhuje ustanoviť podmienky na prijatie uznesenia výboru.

§ 12 §
Odsek 1 vymedzuje kompetencie predsedu výboru. Odsek 2 navrhuje zastupovanie predsedu výboru počas jeho neprítomnosti podpredsedom výboru v rozsahu jeho práv a povinností. Odsek 3 ustanovuje práva člena výboru.

§ 13 §
Navrhuje sa ustanoviť deň nadobudnutia účinnosti zákona 1. januára 2004. Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 8. októbra 2003. Mikuláš Dzurinda v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Juraj Liška v.r. minister obrany Slovenskej republiky

čl. II

čl. II bod 1 a 2 §
V súvislosti s transformáciou štruktúr organizačných zložiek Vojenského spravodajstva sa mení obsadenie výboru Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky na koordináciu spravodajských služieb. V uvedenom výbore bude Vojenské spravodajstvo zastupovať výlučne riaditeľ Vojenského spravodajstva.

Čl. I

bod 1 §
Oproti doterajšej právnej úprave sa dopĺňa, že Bezpečnostná rada Slovenskej republiky bude vyhodnocovať bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike a vo svete aj s využitím informácií Situačného centra Slovenskej republiky, ktoré prostredníctvom prijímania a poskytovania informácií bude neustále monitorovať bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike a vo svete, a tým prispeje i k aktívnejšej a pružnejšej činnosti výborov Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky. Zámer zriadenia Situačného centra Slovenskej republiky bol odsúhlasený vládou Slovenskej republiky na jej zasadaní 4. júna 2014 uznesením č. 277 a Štúdia uskutočniteľnosti Situačného centra Slovenskej republiky bola schválená vládou Slovenskej republiky jej uznesením č. 48 z 28. januára 2015, v ktorom vláda Slovenskej republiky zároveň súhlasila so zriadením Situačného centra Slovenskej republiky.

bod 2 §
Oproti doterajšej právnej úprave sa upravuje termín predkladania návrhu plánu práce Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky na príslušný kalendárny rok z dôvodu, že v doteraz platnom zákonom ustanovenom termíne nie je možné pripraviť dostatočne kvalitný návrh plánu práce, keďže plány práce ostatných poradných orgánov vlády Slovenskej republiky, z ktorých vychádza, sú schvaľované v neskorších termínoch. Následne z plánu práce Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky na príslušný kalendárny rok majú vychádzať plány práce jednotlivých výborov Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky.

bod 3 až 8 §
Legislatívnotechnická úprava – úprava názvov ústredných orgánov štátnej správy podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

bod 9 §
Zriaďujú sa dva nové výbory Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky, a to Výbor Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky pre energetickú bezpečnosť a Výbor Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky pre kybernetickú bezpečnosť. Od týchto výborov sa očakáva ich aktívnejšie, pružnejšie zapojenie do vyhodnocovania bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike a vo svete s nadviazaním na činnosť Situačného centra Slovenskej republiky pre vyhodnocovanie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike a vo svete.

bod 10 §
V nadväznosti na novelizačný bod 2 sa oproti doterajšej právnej úprave upravuje termín predkladania návrhu plánu práce výborov Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky na príslušný kalendárny rok z dôvodu, že v doteraz platnom zákonom ustanovenom termíne nie je možné pripraviť dostatočne kvalitné návrhy plánov práce, keďže plány práce výborov vychádzajú z plánu práce Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky na príslušný kalendárny rok. Čl. II Navrhuje sa dátum účinnosti zákona. Bratislava 8. júla 2015 Robert Fico, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Martin Glváč, v. r. minister obrany Slovenskej republiky

Čl. I

bod 1 §
Doplnenie zástupcu Úradu vlády Slovenskej republiky medzi členov výboru Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky pre obranné plánovanie sa navrhuje vzhľadom na skutočnosť, že vláda Slovenskej republiky podľa § 6 písm. b) zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov riadi proces plánovania obrany štátu a schvaľuje smernicu o plánovaní obrany štátu, pričom po odbornej, organizačnej a technickej stránke činnosť vlády Slovenskej republiky v tejto oblasti zabezpečuje Úrad vlády Slovenskej republiky.

bod 2 §
Zmena periodicity zasielania správy o výsledkoch vyhodnotenia bezpečnostnej situácie podľa § 10b ods. 1 písm. a) Kancelárii Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky sa navrhuje z podnetu Národného bezpečnostného úradu a reflektuje na poznatky z doterajšieho fungovania výboru Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky pre kybernetickú bezpečnosť. Cieľom navrhovanej zmeny je racionalizovať a zefektívniť fungovanie výboru Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky pre kybernetickú bezpečnosť s poukazom na skutočnosť, že z hľadiska doteraz identifikovaných rizík ohrozenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti a z toho vyplývajúcej potreby informovať Bezpečnostnú radu Slovenskej republiky o týchto skutočnostiach je zasielanie predmetných správ jedenkrát ročne postačujúce, pričom takáto zmena nebude mať vplyv na bezpečnosť Slovenskej republiky v kybernetickom priestore.

bod 3 §
V zákone č. 110/2004 Z. z. o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru v znení neskorších predpisov sa navrhuje doplniť úpravu pôsobnosti a spôsobu kreovania nového výboru Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky, a to výboru pre hybridné hrozby. Navrhovaná právna úprava definuje rozsah pôsobnosti stáleho výboru Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v oblasti hybridných hrozieb s tým, že vykonávaním činností v oblasti koordinácie medzirezortnej a medzinárodnej spolupráce v oblasti hybridných hrozieb nový výbor Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky nebude zasahovať do vymedzenia úloh a pôsobnosti Situačného centra Slovenskej republiky, Národného bezpečnostného analytického centra a výboru Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky pre koordináciu spravodajských služieb. Navrhuje sa upraviť spôsob vymenovania a odvolávania členov Výboru Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky pre hybridné hrozby s tým, že zastúpenie vo výbore majú mať príslušné ústredné štátne orgány a spravodajské služby. Vymenovanie a odvolanie nominovaného člena výboru predsedom Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky sa navrhuje podmieniť predchádzajúcim schválením Bezpečnostnou radou Slovenskej republiky a navrhuje sa ustanoviť spôsob kreovania predsedu …