Zákon č. 104/2014 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov

Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), ktorý bol vypracovaný Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013 (úloha č. 10 v mesiaci december).
Pamiatkový fond (t.j. národné kultúrne pamiatky, pamiatkové územia a veci, o ktorých sa začalo konanie o vyhlásenie za národné kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie alebo za pamiatkové zóny), archeologické nálezy a archeologické náleziská sú súčasťou kultúrneho dedičstva na území Slovenskej republiky. Ochrana pamiatkového fondu v širšom slova zmysle (vzťahy štátnych orgánov k vlastníkom súčastí pamiatkového fondu, komplex práv a povinností, kompetencie štátnych orgánov, ako aj odborná disciplína samotná) podlieha neustálemu vedeckému pokroku, ako aj priebežným zmenám názorov zástupcov verejnej správy, odbornej verejnosti i vlastníkov, ktoré sa odrážajú v požiadavkách na zmenu právnych predpisov.
Požiadavka zavedenia a definovania nových pojmov (napr. „bezprostredné okolie nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky“, „výskum na vedecké účely a dokumentačné účely“, „vedúci výskumu“) reflektuje stav súčasnej právnej úpravy, ktorá sa v aplikačnej praxi, najmä v oblasti pamiatkových výskumov či ochrany bezprostredného okolia národnej kultúrnej pamiatky ukazuje ako nedostatočná. V oblasti archeológie sa navrhuje zmena definície pojmu „archeologický nález“, existencia ktorého sa navrhuje viazať výlučne na jeho hnuteľný charakter.
Do nového pojmu „štátny pamiatkový dohľad“ sa zjednocujú pojmy „dohľad“, „pamiatkový dohľad“, „ústredný štátny dohľad“ a „štátny dohľad“, obsah ktorých je podľa platnej právnej úpravy rovnaký. V oblasti výkonu štátneho pamiatkového dohľadu sa navrhuje konkretizácia oprávnení orgánov štátneho pamiatkového dohľadu.
Precizujú sa kompetencie a postavenie poradných orgánov ministerstva. Konkretizujú sa kompetencie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, najmä v oblasti vydávania odborných stanovísk a posudkov a zastupovania štátu ako poškodenej strany v trestnom konaní. Podobne sa konkretizujú kompetencie krajských pamiatkových úradov. Z hľadiska aplikačnej praxe má veľký význam spresnenie požiadaviek a administratívneho postupu v súvislosti s povoľovaním reklamných a iných zariadení, ak tieto môžu mať vplyv na pamiatkový fond, ako aj zavedenie výslovného ustanovenia o možnosti rozhodovania iného správneho orgánu až na základe právoplatného rozhodnutia alebo záväzného stanoviska orgánu na ochranu pamiatkového fondu.
Precizuje sa administratívny postup a predpoklady rozhodovania pri obnove národnej kultúrnej pamiatky, úprave nehnuteľnosti v pamiatkovom území, ako aj úprave nehnuteľnosti v ochrannom pásme. V oblasti reštaurovania sa navrhuje do procesu rozhodovania zaradiť aj možnosť posudzovať samostatne aj správu z reštaurátorského výskumu.
Z dôvodu zvýšenia operatívnosti ministerstva pri realizácii významných projektov či výstav sa upravuje režim povoľovania dočasného vývozu národnej kultúrnej pamiatky alebo jej časti do zahraničia. Implementuje sa Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1081/2012 z 09. novembra 2012 k nariadeniu Rady (ES) č. 116/2009 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (Ú. v. L 324, 22.11.2012), Nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 z 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie), (Ú. v. EÚ L 39, 10.2.2009), Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 zo dňa 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv.4) v platnom znení.
Osobitne významnými sú zmeny v oblasti pamiatkového výskumu, jeho realizácie, vydávania osvedčení a oprávnení na jeho realizáciu. Na základe požiadaviek odbornej verejnosti, ako aj na základe skúseností z aplikačnej praxe sa navrhuje pamiatkové výskumy rozdeliť na záchranné a predstihové, čo má oporu aj v odbornej literatúre. Nanovo sa upravuje režim posudzovania výskumných dokumentácií z pamiatkových výskumov Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky, ktoré možno predložiť krajskému pamiatkovému úradu až na základe stanoviska Pamiatkového úradu Slovenskej republiky. Konkretizuje sa režim vyzdvihovania náhodného nálezu a režim vyzdvihovania archeologických nálezov, ktoré majú charakter streliva a munície. Zavádza sa nová možnosť vypožičať archeologický nález múzeu, založenému právnickou osobou, ktorá archeologický výskum vykonala alebo financovala.
Definovanie nových skutkových podstát priestupkov a iných správnych deliktov reflektuje opakujúce sa konania, ktoré majú v súčasnosti charakter konania v rozpore so zákonom, avšak ktoré nie sú upravené ako priestupky či iné správne delikty. Z hľadiska záujmov chránených zákonom je zavedenie nových skutkových podstát významným krokom k zvýšeniu kvality výkonu štátnej správy v oblasti ochrany pamiatkového fondu. Zákon v podobe vymedzenia nových skutkových podstát priestupkov a iných správnych deliktov poskytuje komplexnejšie právne nástroje na sankcionovanie nežiaduceho konania, ktoré má za následok poškodenie alebo zničenie časti pamiatkového fondu, archeologického nálezu alebo archeologického náleziska.
Zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Zákon nebude mať vplyv na štátny rozpočet a na podnikateľské prostredie, nebude mať vplyv na rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkov, environmentálny vplyv, sociálny vplyv a životné prostredie. Zákon bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti zavedením nových elektronických služieb na informatívnej úrovni.
Účinnosť predloženého návrhu zákona sa navrhuje s dostatočnou legisvakanciou dňa 01. júla 2014.
DÔVODOVÁ SPRÁVA

bod 1
Slovné spojenie „alebo nehnuteľná vec“ sa z definície pojmu „archeologický nález“ vypúšťa vzhľadom na možný konflikt so všeobecnou právnou úpravou (Občiansky zákonník), ktorá rozdeľuje veci na hnuteľné a nehnuteľné (a nehnuteľné veci na pozemky a stavby). V aplikačnej praxi vznikli problémy aj z dôvodu úpravy režimu archeologického nálezu, ktorý je vlastníctvom Slovenskej republiky. Pri objektoch, ktoré sa tradične považovali za nehnuteľné archeologické nálezy (napr. základy archeologických objektov či stopy po nich) vznikal problém určenia vlastníka. Takýto archeologický nález sa po úprave považuje za súčasť pozemku t. j. archeologické nálezisko. Podľa Trestného poriadku sa s účinnosťou od 1. septembra 2011 za archeologické nálezy považujú aj nálezy vojenského materiálu - tzv. militárií, pochádzajúce z obdobia druhej svetovej vojny alebo starších období. Do definície pojmu „archeologický nález“ sa ako osobitný druh militárií navrhuje doplniť pojem „strelivo“, ktorý dopĺňa pojem militárií v platnom znení zákona o ochrane pamiatkového fondu, t.j. „zbraň, munícia, súčasť uniformy, vojenská výstroj alebo iný vojenský materiál“.

bod 2
S odkazom na bod 2 sa veci, ktoré sa z odborného hľadiska považujú za nehnuteľné archeologické nálezy (napr. identifikované základy obydlí alebo iné objekty) majú považovať za súčasť nehnuteľnej veci – v prevažnej väčšine prípadov za súčasť pozemku. Návrh je v súlade so všeobecnou úpravou rozdelenia vecí na hnuteľné a nehnuteľné (novelizačný bod č. 2).

bod 3
Odstránenie nadbytočného textu.

bod 4
Úprava terminológie, ktorá reflektuje prijatie zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. a jeho pojmový aparát. Označenie pôvodného pojmu „grantový systém“ sa vzhľadom na pôvod poskytovaných finančných prostriedkov v štátnom rozpočte nahradzuje pojmom „dotačný systém“.

bod 5
Úprava povinnosti poskytnutia informácií a potrebnej súčinnosti pri výkone štátneho pamiatkového dohľadu je v zákone novo upravená v § 12 ods. 3, ktorý generálne upravuje poskytovanie súčinnosti pri výkone štátneho pamiatkového dohľadu (novelizačný bod č. 17).

bod 6
Pojem „a koordinačný“ sa z definície Archeologickej rady vypúšťa pre rozpor s postavením Archeologickej rady, ktorá je poradným orgánom ministerstva. Poradný orgán nemôže disponovať kompetenciou vykonávať úlohy, zverené orgánu štátnej správy. Koordinačná funkcia nebola Archeologickou radou od začiatku jej existencie ani raz využitá.

bod 7
S ohľadom na novelizačný bod č. 7 sa z kompetencií Archeologickej rady odstraňuje ustanovenie umožňujúce Archeologickej rade koordinovať vopred vyhradené významné archeologické výskumy. Archeologická rada ako poradný kolektívny orgán túto kompetenciu v aplikačnej praxi nemôže reálne vykonávať.

bod 8
Legislatívno-technická úprava reflektuje novo navrhovanú úpravu osobitnej odbornej spôsobilosti na vykonávanie pamiatkového výskumu a jej nadobúdania, v súčasnosti rámcovo upravenú v § 35, v novo navrhnutom osobitnom paragrafe § 35a.

bod 9
Na rozdiel od ostatných poradných orgánov, Komisia na overovanie osobitnej odbornej spôsobilosti na vykonávanie pamiatkového výskumu nemala v zákone určené funkčné obdobie svojich členov. Toto sa navrhuje v rovnakej dĺžke ako v prípade Pamiatkovej rady a Archeologickej rady, t. j. 3 roky.

bod 10
Zákonom určená kompetencia orgánom špecializovanej štátnej správy zriaďovať poradné orgány sa navrhuje na základe požiadaviek aplikačnej praxe v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V prípade absencie riadneho splnomocňovacieho ustanovenia na zriaďovanie poradných orgánov existujú rozdielne právne názory na možnosť ich zriadenia.

bod 11
Legislatívno-technická úprava sleduje záujem riadne premietnuť predmet úpravy zákona (§ 1 ods. 1) do úpravy kompetencií Pamiatkového úradu Slovenskej republiky ako druhostupňového orgánu štátnej správy vo veciach, o ktorých v prvom stupni rozhodujú krajské pamiatkové úrady. Rovnaký rad pojmov zákon obsahuje aj v prípade úpravy postavenia krajských pamiatkových úradov v § 11 ods. 1.

bod 12
Návrh reflektuje požiadavku aplikačnej praxe na dosiahnutie jednotného odborného štandardu zásad ochrany pamiatkového územia, vypracovaných príslušným orgánom štátnej správy, ktorým bude krajský pamiatkový úrad. Zásady ochrany pamiatkového územia, ako nástroj územnej ochrany pamiatkového územia, je v súčasnosti vypracovávaný odborníkmi alebo odbornými tímami, a preto nie vždy reflektuje požiadavky orgánov štátnej správy v oblasti ochrany pamiatkového fondu.

bod 13
Výslovné uvedenie budovania reštaurátorského pracoviska Pamiatkového úradu Slovenskej republiky je v súlade s historickým poslaním úradu, predchodca ktorého v minulosti (Pamiatkový ústav) zabezpečoval reštaurovanie vybraných národných kultúrnych pamiatok (ďalej len „kultúrna pamiatka“); reštaurovanie významných historických diel a predmetov je súčasťou činnosti Pamiatkového úradu Slovenskej republiky.

bod 14
Novo navrhovaná kompetencia Pamiatkového úradu Slovenskej republiky - § 10 ods. 2 písm. p) - presun kompetencie poskytovania údajov z Ústredného zoznamu pamiatkového fondu z krajských pamiatkových úradov na Pamiatkový úrad Slovenskej republiky sleduje záujem poskytovať aktuálne údaje, pretože Ústredný zoznam pamiatkového fondu vedie Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Ďalšie kompetencie (písm. q) a r)) majú charakter výslovného legislatívneho ukotvenia kompetencie, dôležitej pre aplikačnú prax a požadovanej predovšetkým orgánmi verejnej správy, orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi. Vydávanie odborných posudkov a odborných stanovísk je činnosťou so stále rastúcim významom, najmä v prípade trestných konaní v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva. V doterajšej aplikačnej praxi príslušné orgány niekedy takého posudky či stanoviská neakceptovali, argumentujúc absenciou zákonného splnomocnenia na ich vydávanie. Zastupovanie štátu ako poškodenej strany v trestnom konaní je v kontexte štátneho vlastníctva archeologických nálezov významným krokom v potláčaní nezákonných aktivít v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva, najmä v boji proti nelegálnej archeológii, pri ktorej dochádza k nevyčísliteľným stratám na kultúrnom dedičstve. Zavádza …

bod 15
V súvislosti s presunom, resp. konkretizáciou kompetencií orgánov špecializovanej štátnej správy v oblasti ochrany pamiatkového fondu sa z dôvodu zlepšenia prehľadnosti ustanovenia § 11 ods. 2 navrhuje novo upraviť kompetencie krajského pamiatkového úradu. Návrh reflektuje najmä zmenu v oblasti vypracovania a schvaľovania zásad ochrany pamiatkového územia (novelizačný bod č. 13), presun kompetencie vydávania výpisov z Ústredného zoznamu pamiatkového fondu z krajského pamiatkového úradu na Pamiatkový úrad Slovenskej republiky (novelizačný bod č. 15), novo zavádzanú terminológiu (novelizačný bod č. 49), ako aj legislatívno-technické úpravy bez zásadného vplyvu na postavenie krajského pamiatkového úradu či účastníkov konania. Navrhovaným ustanovením § 11 ods. 2 písm. f) sa precíznejšie definuje ochrana kultúrnych pamiatok v krízových situáciách a mimoriadnych situáciách. Zavádza sa legislatívny odkaz na ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov a zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu …

bod 16
Pre všetky druhy štátnych dohľadov na úseku ochrany pamiatkového fondu sa zavádza jednotná terminológia „štátny pamiatkový dohľad“. Z dôvodu zlepšenia prehľadnosti sa navrhuje úprava znenia celého § 12. Dôvodmi na úpravu sú reflexia návrhu hnuteľného charakteru archeologického nálezu, snaha o zlepšenie zákonných predpokladov pre realizáciu dohľadu aj na miestach, ktoré nie sú pamiatkovými územiami, ale na ktorých môže byť ohrozený archeologický nález alebo archeologické nálezisko, teda na mieste stavby alebo hospodárskej činnosti a mieste, kde je vykonávaný archeologický výskum. Reflektuje sa aj požiadavka aplikačnej praxe na definovanie kompetencie realizácie dohľadu aj na miestach dočasnej úschovy archeologických nálezov (depozit), ktoré sú v súčasnosti vo väčšine prípadov situované mimo objektu kultúrnej pamiatky či miesta, ktoré je predmetom územnej ochrany. Navrhuje sa nová kompetencia orgánu štátneho pamiatkového dohľadu bezprostrednej výzvy na ukončenie stavebných alebo iných investičných aktivít, ak sú tieto v rozpore s príslušným rozhodnutím alebo záväzným stanoviskom krajského pamiatkového úradu. V doterajšej aplikačnej praxi absentuje účinný nástroj na bezodkladné zastavenie ničenia pamiatkových …

bod 17
Cieľom návrhu je zosúladenie názvu ustanovenia s jeho obsahom, ktorý okrem zmeny vyhlásenia národnej kultúrnej pamiatky či pamiatkového územia upravuje aj možnosť zmeny vyhlásenia ochranného pásma.

bod 18
Požiadavka aplikačnej praxe reaguje najmä na početné žiadosti o vyjadrenie k predkupnému právu štátu v prípade bytov v bytových domoch, ktoré sú evidované ako kultúrne pamiatky. Byty samé osebe nemajú postavenie kultúrnej pamiatky, ale predstavujú časť kultúrnej pamiatky, na ktorých je predkupné právo štátu štandardnou a rešpektovanou súčasťou príslušných právnych predpisov veľkej časti európskych krajín ako súčasť štátnej politiky ochrany kultúrneho dedičstva.

bod 19
Nevyhnutnosť vyjadrenia obce, ktoré je podkladom pre vydanie rozhodnutia o povolení premiestnenia kultúrnej pamiatky sa navrhuje predložiť výlučne v prípade žiadosti o trvalé (t.j. nie dočasné) premiestnenie kultúrnej pamiatky. Návrhom sa sleduje zjednodušenie administratívnej náročnosti rozhodovacieho procesu v prípadoch, ktoré sa týkajú dočasného premiestnenia (prevažne z dôvodu reštaurovania, výstavy, a. p.) a ktoré nemajú vplyv na vnímanie verejného priestranstva.

bod 20
Navrhuje sa podrobnejšia a konkrétnejšia úprava náležitostí, rozhodovania i procesnej stránky dočasného vývozu kultúrnej pamiatky do zahraničia. Na jednej strane sa sleduje zjednodušenie administratívnej náročnosti vydávania povolení pre tzv. putovné výstavy (t.j. také, v rámci ktorých sa kultúrna pamiatka po dočasnom vývoze nevráti bezodkladne na územie Slovenskej republiky, ale pokračuje vo výstave na inom mieste). Povinnosť vyjadrenia sa presúva z Pamiatkového úradu Slovenskej republiky na prvostupňový správny orgán – krajský pamiatkový úrad, ktorý vydáva rozhodnutie aj k dočasnému premiestneniu kultúrnej pamiatky aj overuje zhodu vrátenej kultúrnej pamiatky s vyvezenou kultúrnou pamiatkou. Pre lepšiu informovanosť žiadateľov sa navrhuje zverejnenie vzoru formulára o povolenie dočasného vývozu na webovom sídle ministerstva. Zároveň sa vypúšťa povinnosť zverejnenia tohto formulára v rezortnom publikačnom prostriedku vzhľadom na jeho obmedzené rozšírenie vo verejnosti. Navrhovanou úpravou sa zlepšujú predpoklady ochrany štátneho záujmu pri dočasnom vývoze kultúrnej pamiatky. Nová možnosť väzby povolenia o dočasnom vývoze kultúrnej pamiatky na uzavretie poistnej zmluvy a predloženie zmluvy o výpožičke s vypožičiavateľom, v …

bod 21
Cieľom navrhovanej úpravy je dôslednejšia ochrana kultúrnej pamiatky vrátane jej najbližšieho kontextu. Na základe trendov ochrany kultúrneho dedičstva v zahraničí (najmä škandinávske krajiny) sa zavádza nový pojem „bezprostredné okolie“ vo väzbe na nehnuteľnú kultúrnu pamiatku. Dôvodom pre zavedenie nového pojmu je snaha o vymedzenie pásma („nárazníkovej zóny“), ktoré existuje priamo zo zákona, t.j. na rozdiel od ochranného pásma nie je potrebné bezprostredné okolie kultúrnej pamiatky vyhlasovať v správnom konaní. Ide o redukovanú formu ochrany, ak sa rozhoduje o stavebnej činnosti v blízkom okolí kultúrnej pamiatky, krajský pamiatkový úrad je kompetentný konať bez tohto, aby bolo potrebné vyhlasovať ochranné pásmo. Úprava reflektuje aj na článok 6 Benátskej charty, v ktorom sa uvádza, že ochrana kultúrnej pamiatky zahŕňa aj jej blízke okolie. Podľa tohto ustanovenia Benátskej charty sa zakazuje akákoľvek nová výstavba, ale aj búranie a úpravy, ktoré by mohli narušiť pamiatkové hodnoty kultúrnej pamiatky. Navrhované bezprostredné okolie v okruhu 10 metrov sa počíta od obvodového plášťa stavby, ak nehnuteľnou kultúrnou pamiatkou …

bod 22
S ohľadom na príslušný legislatívny odkaz sa navrhuje zosúladenie s terminológiou Občianskeho zákonníka ako všeobecného právneho predpisu.

bod 23
Možnosť vypracúvania zásad ochrany pamiatkového územia osobami s osobitnou odbornou spôsobilosťou na vykonávanie urbanisticko-historického výskumu sa z dôvodov požiadaviek na zvýšenie odborného štandardu, ako aj špecifickými požiadavkami na výkon štátnej správy sa mení na kompetenciu krajského pamiatkového úradu, v územnom obvode ktorého je situované príslušné pamiatkové územie. Podľa novo navrhovaného režimu bude zásady ochrany pamiatkového územia, vypracované krajskými pamiatkovými úradmi, schvaľovať Pamiatkový úrad Slovenskej republiky; navrhovanou zmenou sa sleduje zvýšenie odbornosti a kvality zásad ochrany pamiatkového fondu. Navrhuje sa zosúladenie terminológie s terminológiou stavebného zákona.

bod 24
Návrh konkretizuje obsahové požiadavky zásad ochrany pamiatkového územia, doplnením nových požiadaviek (materiálová skladba, architektonický výraz a pod.) zvyšuje predpoklady kvalitného výkonu štátnej správy v oblasti ochrany pamiatkového fondu a objektívneho posudzovania jednotlivých vecí, ako aj precizuje odbornú terminológiu.

bod 25
Navrhuje sa zjednodušenie formulácie a zovšeobecnenie povinnosti orgánu oprávneného schváliť územnoplánovaciu dokumentáciu vyžiadať si stanovisko krajského pamiatkového úradu pri schvaľovaní územnoplánovacej dokumentácie akéhokoľvek územia (bez ohľadu na skutočnosť, či sa na území nachádza kultúrna pamiatka alebo pamiatkové územie). Ochrana kultúrno-historických hodnôt územia je súčasťou každého stupňa takejto dokumentácie. Navrhovanou úpravou sa sleduje aj terminologické zjednotenie s platným znením zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný poriadok) v znení neskorších predpisov.

bod 26
Navrhuje sa špecifikácia predpokladov pre rozhodovaciu činnosť krajských pamiatkových úradov pri povoľovaní reklamy a technických zariadení, ktoré môžu mať vplyv na pamiatkový fond. Vzhľadom na technický pokrok v posledných rokoch a s ním spojené nové formy často rozsiahlych reklamných plôch (bannery, megaboardy a pod.) sa súčasné znenie § 30 ods. 3 javí ako nedostatočne účinné. Zosúladenie terminológie v snahe primerane regulovať negatívne vplyvy na vizuálnu stránku pamiatkového fondu reflektuje záujem na zvýšení princípu právnej istoty.

bod 27
Doplnenie druhej vety sa navrhuje s účelom zaviesť princíp rozhodovania príslušného orgánu výlučne na základe rozhodnutia alebo záväzného stanoviska príslušného orgánu štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu, ktoré nadobudlo právoplatnosť.

bod 28
Precizovanie terminológie sleduje záujem na konkrétnejšej a z hľadiska ochrany pamiatkového fondu účelnejšej právnej úpravy. Konkrétnejšie formulovanie predpokladov vydania špeciálneho rozhodnutia o náprave ako výsledku správneho konania začatého z vlastnej iniciatívy správneho orgánu je významným prvkom aktívneho prístupu krajského pamiatkového úradu voči vlastníkovi pamiatkovo chránenej nehnuteľnosti, ktorý nevykonáva základnú ochranu svojej nehnuteľnosti, prípadne v sankcionovaní takéhoto konania.

bod 29
Doplnenie a spresnenie definície pojmu „obnova“ si vyžaduje záujem na definovaní vyšších kritérií ako bežná stavebná výroba; záujem na vyplnení medzery medzi reštaurovaním ako vysoko kvalifikovanou – nadštandardnou - činnosťou a bežnou stavebnou výrobou, ktorá je pre potreby obnovy kultúrnej pamiatky často nevyhovujúca. Zároveň sa navrhuje zaviesť legislatívny odkaz na zákon č. 4/1958 Zb. Slovenskej národnej rady o ľudovej umeleckej výrobe a umeleckých remeslách. Dôvodom doplnenia druhej vety je verejný záujem na zachovaní pamiatkových hodnôt, ktoré môžu byť zničené alebo poškodené aj bežnou údržbou (z hľadiska záujmov a terminológie stavebného zákona). Za obnovu teda treba považovať každý zásah do povrchu alebo hmoty kultúrnej pamiatky (napr. výmena okien, omietky, zmena farebnosti fasády a pod.). Zároveň sa zavádza legislatívny odkaz na stavebný zákon.

bod 30
Navrhovaná úprava režimu rozhodovania o povinnostiach vlastníka kultúrnej pamiatky vo vzťahu k oznámeniu začiatku obnovy a predpokladaného konca obnovy kultúrnej pamiatky krajskému pamiatkovému úradu je potrebná z dôvodu naplánovania vykonania štátneho pamiatkového dohľadu. V súčasnosti táto povinnosť v právnej úprave absentuje; krajské pamiatkové úrady pri ukladaní tejto povinnosti nenachádzajú dostatočnú právnu oporu.

bod 31
Pripojením novej vety v § 32 ods. 5 na konci sa vyhovuje požiadavke Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na spresnenie definície úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území tak, aby bolo zrejmé, že touto úpravou sa nerozumie aj odstránenie stavby.

bod 32
Podobne ako v novelizačnom bode č. 31, oznámenie začiatku úpravy nehnuteľnosti a predpokladaného konca úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území (ktorá nie je kultúrnou pamiatkou) krajskému pamiatkovému úradu je potrebné z dôvodu naplánovania vykonania štátneho pamiatkového dohľadu.

bod 33
Z dôvodu zvýšenia predpokladov pre lepšie posúdenie žiadosti o vydanie záväzného stanoviska k úprave nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou ani súčasťou pamiatkového územia, ale sa nachádza v ochrannom pásme sa navrhuje priamo uviesť obsah žiadosti a predloženie ďalších dokumentov, úlohou ktorých je konkretizácia predpokladaných zmien v nehnuteľnosti v ochrannom pásme. Návrhom sa sleduje záujem na usmernenom rozvoji pamiatkovo hodnotných stavieb, areálov či území.

bod 34
Ustanovenie sa dopĺňa o vymenovanie ďalších konaní stavebného úradu, pri konaní ktorých je krajský pamiatkový úrad v postavení dotknutého orgánu, t.j. ktorý sa vo veci vyjadruje, avšak rozhodovanie vo veci je kompetenciou stavebného úradu. Zároveň sa navrhuje zavedenie legislatívnych odkazov na konkrétne ustanovenia stavebného zákona. Obsah odstránenej poslednej vety sa v zákone ponecháva; vzhľadom na jeho všeobecný charakter sa však navrhuje premiestniť do spoločných ustanovení (doplnenie nového ods. 5 do § 44 – novelizačný bod č. 48).

bod 35
Vyhovuje sa požiadavke na rešpektovanie vlastníckych práv v tom zmysle, aby vlastník bol informovaný o nedostatkoch zistených štátnym pamiatkovým dohľadom. Zavádza sa oznamovacia povinnosť orgánu štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu voči vlastníkovi, ktorá zároveň umožňuje vlastníkovi aj bez ďalšej administratívy odstrániť nedostatky zistené štátnym pamiatkovým dohľadom.

bod 36
Ako nová sa zavádza notifikačná povinnosť nálezcu nepredvídaného nálezu inej ako archeologickej povahy, t.j. nálezu zachovaného v hmote stavby alebo bezprostredne pod povrchom omietok (nástenná maľba a pod.). Nálezca takéhoto nálezu bude podľa navrhovanej právnej úpravy povinný nielen bezodkladne zastaviť práce, ktoré môžu tento nález negatívnym spôsobom ovplyvniť, ale aj informovať príslušný krajský pamiatkový úrad. V aplikačnej praxi sa predpokladá zvýšenie ochrany náhodných nálezov (napr. fresiek či architektonických detailov) pri rekonštrukciách historických budov.

bod 37
Na základe požiadaviek, vychádzajúcich z aplikačnej praxe sa navrhuje postavenie správy z reštaurátorského výskumu ako obligatórnej súčasti prvého stupňa reštaurátorskej dokumentácie. Táto je vždy súčasťou prípravy na reštaurovanie.

bod 38
Pri výkone reštaurovania kultúrnej pamiatky v praktickej rovine dochádza k prípadom, kedy je administratívny proces rozhodovania krajského pamiatkového úradu neprimerane náročný, ako pre vlastníka, tak aj pre úrad samotný. V prípade, ak krajský pamiatkový úrad uzná za vhodné, bude môcť na základe riadneho odôvodnenia vydať samostatné rozhodnutie len o správe z reštaurátorského výskumu. Návrh reflektuje nové znenie § 33 ods. 5.

bod 39
Vzhľadom na záujem úpravy problematiky pamiatkových výskumov a nálezov v osobitnej časti zákona o ochrane pamiatkového fondu sa navrhuje zmeniť názov celej časti, ktorý bude (na rozdiel od platnej právnej úpravy) odkazovať na pamiatkový charakter výskumu, pričom v zmysle Legislatívnych pravidiel vlády SR sa navrhuje v názve používanie jednotného čísla.

bod 40
Dôvodom navrhovaného nového znenia § 35 je zvýšenie prehľadnosti systematiky pamiatkových výskumov, ako aj rozdelenie a formulácia predpokladov pre realizáciu pamiatkových výskumov. Zavádza sa nové negatívne vymedzenie výskumu na vedecké účely a dokumentačné účely. Zavádzajú sa náležitosti žiadosti o povolenie výskumu na vedecké účely a dokumentačné účely. Týmto spôsobom sa odstraňuje dlhodobo neudržateľný stav absencie právnej úpravy povoľovania výskumov na vedecké účely a dokumentačné účely. Nová úprava rešpektuje vlastnícke práva vlastníka veci, na ktorej sa má uskutočniť pamiatkový výskum. Ak vlastník nie je známy, umožňuje sa tento výskum vykonať so súhlasom správcu predmetnej veci. Navrhovanou úpravou sa vyhovuje požiadavkám uplatneným v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

bod 41
Zavádza sa nová úprava o osobitnej odbornej spôsobilosti na vykonávanie pamiatkového výskumu (ďalej len „osobitná odborná spôsobilosť“), ktorá vyhovuje požiadavkám aplikačnej praxe a oproti doterajšej úprave je podrobnejšia a precíznejšia. V doterajšej aplikačnej praxi opakovane dochádzalo k nesprávnej interpretácii zo strany žiadateľov o vydanie a predĺženie osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti. Ustanovenie § 35a štandardným spôsobom upravuje predpoklady vydania osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti, náležitosti žiadosti o vydanie tohto osvedčenia, ako aj podmienky, za ktorých môže byť osvedčenie o osobitnej odbornej spôsobilosti ministerstvom predĺžené alebo odňaté. Podrobnosti o podmienkach získania osvedčenia, predĺženia alebo odňatia osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis ministerstva. V navrhovanej úprave sa definuje bezúhonnosť a doklady, ktoré musí predložiť žiadateľ o vydanie a predĺženie osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti. Akceptuje sa ochrana osobných údajov osôb s osobitnou odbornou spôsobilosťou pri zverejňovaní ich zoznamov. Zároveň sa vychádza v ústrety potrebám verejnosti, ktorá požaduje kontakty na tieto odborne spôsobilé osoby.

bod 42
Návrhom sa precizuje definícia pojmu „archeologický výskum“, ktorá sa rozširuje o nové činnosti odborného charakteru. Cieľom nového ustanovenia § 36 ods. 2 je úprava režimu nariaďovania pamiatkového výskumu na evidovanom archeologickom nálezisku. Návrh sleduje verejný záujem na ochrane archeologických nálezísk, ktoré nie sú súčasťou pamiatkového fondu. Do značnej miery sa nahrádza a precizuje doterajšie znenie § 37, ktoré riešilo záchranný výskum. Medzi právnické osoby, ktoré môžu zo zákona vykonávať archeologický výskum sa dopĺňa Pamiatkový úrad Slovenskej republiky ako príslušný orgán špecializovanej štátnej správy aj ako významná odborná organizácia; postavenie Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied sa v tomto ohľade nemení. Konkretizujú sa podmienky udelenia oprávnenia na vykonávanie archeologického výskumu zo strany ministerstva. Zavádza sa nový pojem „vedúci archeologického výskumu“, ktorý napriek jeho používaniu v praxi nemal právnu oporu. Vzhľadom na súčasný neudržateľný stav sa limituje počet súčasne realizovaných archeologických výskumov na päť, čo však nelimituje právnickú osobu v počte archeologických výskumov, ktoré sú vykonávané súčasne. Ustanovenie obmedzuje iba vedúceho archeologického výskumu …

bod 43
Vzhľadom na novo navrhovanú úpravu, konkrétne na zavedenie nových ustanovení § 35 ods. 7 a § 36 ods. 2 a 3 a rámcovú úpravu záchranného výskumu v § 35 sa navrhuje vypustiť celý § 37, ktorý v súčasnosti upravuje predpoklady a režim nariaďovania záchranného výskumu. Toto ustanovenie sa v súčasnosti zo strany krajských pamiatkových úradov využíva pri nariaďovaní archeologických výskumov v prostredí, ktoré nie je pamiatkovým fondom, t.j. mimo kultúrnych pamiatok či pamiatkových území.

bod 44
V oblasti úpravy financovania pamiatkového výskumu sa rozširuje okruh osôb, povinných znášať náklady pamiatkového výskumu o vlastníka nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ale je situovaná v pamiatkovom území. Návrh sa opiera o postavenie vlastníka nehnuteľnosti v pamiatkovom území, ktoré je považované za súčasť pamiatkového fondu (t.j. takáto nehnuteľnosť má charakter pamiatkovo chránenej nehnuteľnosti) a teda vlastník tejto nehnuteľnosti má podobné povinnosti ako vlastník kultúrnej pamiatky. Navrhovaná úprava spresňuje terminológiu. Konkretizujú a precizujú sa podmienky vykonávania výskumu na vedecké účely a dokumentačné účely. Zavádza sa nový pojem „návrh výskumu“, ktorý bude v aplikačnej praxi predstavovať predloženie dôvodov výskumu, rozsah zásahov do terénu a náčrt metodiky pamiatkového výskumu a je podkladom pre rozhodnutie krajského pamiatkového úradu o podmienkach vykonania výskumu pre vedecké účely a dokumentačné účely. Navrhovaná úprava spresňuje terminológiu a konkretizuje odkaz na oprávnené právnické osoby a odborne spôsobilé fyzické osoby (platí pre celý § 39). Na základe pripomienky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky sa medzi povinné osoby …

bod 45
Vzhľadom na navrhovanú väzbu archeologického nálezu výlučne na jeho hnuteľný charakter (novelizačný bod č. 2) sa navrhuje odstránenie irelevantného slova „nehnuteľných“ zo slovného spojenia „prezentáciu nehnuteľných archeologických nálezov“.

bod 46
Menia sa existujúce a zavádzajú sa nové skutkové podstaty priestupkov vo vzťahu k porušeniu povinností, určených v zákone. Cieľom navrhovaných zmien je etablovanie nových právnych nástrojov na sankcionovanie nezákonného konania s negatívnym vplyvom na pamiatkový fond, archeologické nálezy a archeologické náleziská. Sankcionuje sa zanedbanie povinnosti poskytnutia súčinnosti pri výkone štátneho pamiatkového dohľadu, t.j. konanie, ktoré je v rozpore s ustanoveniami zákona aj v súčasnosti, avšak nie je uvedené medzi skutkovými podstatami priestupkov. Značná časť nových, resp. zmenených skutkových podstát sa týka nesplnenia zákonných povinností v súvislosti s pamiatkovými výskumami a výskumnou dokumentáciou. Pre potreby aplikačnej praxe sa v ods. 1 písm. a) kumulatívne vymedzenie skutkovej podstaty priestupku nahrádza alternatívnym vymedzením. Dopĺňajú sa v ods. 1 písm. c) a d) skutkové podstaty priestupkov o priestupky vo vzťahu k výkonu štátneho pamiatkového dohľadu. Dopĺňa sa v ods. 1 písm. e) priestupok, ktorým je možné postihnúť nevypracovanie výskumnej dokumentácie z pamiatkového výskumu. Precizuje sa ustanovenie ods. 1 písm. g) vo vzťahu k úprave …

bod 47
Legislatívno-technická úprava; riadnym označením príslušných ustanovení sa sleduje záujem na predvídateľnosti právnych vzťahov. Rozširuje sa právo na primeranú náhradu škody a vymedzuje sa ku konkrétnym ustanoveniam zákona s nákladmi spojenými s nájdením a ochranou náhodného nálezu, premiestnením kultúrnej pamiatky a právami vlastníkov podľa § 28 ods. 1 písm. c). Vypúšťa sa pôvodné znenie § 44 ods. 3 a nahrádza sa textom, ktorý lepšie vystihuje účel. Ustanovenie určuje spôsob nakladania s kultúrnymi pamiatkami, ktoré sú súčasne evidované ako zbierkové predmety a zbierky podľa zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o múzeách a galériách“) tak, že sú vylúčené z rozhodovania podľa tohto zákona a ďalej sa nakladanie s nimi riadi režimom zákona o múzeách a galériách. Ustanovenie spresňuje postup správneho orgánu v prípade väčšieho počtu účastníkov konania. Vzhľadom na svoj všeobecný charakter sa …

bod 48
Súčasná právna úprava neberie do úvahy existenciu možnosti vydania záväzného stanoviska v zmysle § 32 ods. 10 zákona. Návrhom sa má odstrániť chýbajúce ustanovenie zákona.

bod 49
V súčasnosti používané pojmy „ústredný štátny dohľad“, „štátny dohľad“, „pamiatkový dohľad“ a „dohľad“ sa zjednocujú z dôvodu zvýšenia prehľadnosti a zníženia možnosti dezinterpretácie právneho predpisu. Z hľadiska svojho obsahu všetky uvedené pojmy vyjadrujú rovnaký inštitút, hoci vykonávaný rozdielnymi organizáciami.

čl. II
Vzhľadom na rozsah a význam zmien, ktoré sú predmetom tohto právneho predpisu je vhodné v záujme zásady informovania verejnosti v Zbierke zákonov vyhlásiť úplné znenie zákona.

čl. III
Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti zákona k 01. júlu 2014. Vládny návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky dňa 08. januára 2014. Robert Fico, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Marek Maďarič, v. r. minister kultúry Slovenskej republiky