Dôvodové správy: ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov

čl. I bod 1

Pôsobnosť ústavného zákona sa v súčasnosti nevzťahuje na viacero významných verejných funkcii a rovnako v súvislosti s novo prijatými zákonmi sa javí potrebným upraviť funkcie, na ktoré ústavný zákon bude vzťahovať, ich spresnením a doplnením do článku 2.

čl. I bod 2

Navrhuje sa zjednotiť režim obmedzení pre verejných funkcionárov v oblasti podnikania na výkon funkcie verejného funkcionára v orgáne právnickej osoby, ktoré mu vyplýva zo zákona alebo z výkonu funkcie verejného funkcionára. Súčasná právna úprava síce umožňuje výkon podnikateľskej činnosti vo verejnoprospešnom záujme podľa čl. 5 ods. 3, avšak z nevysvetliteľných dôvodov takýto funkcionár môže poberať finančnú odmenu, kým ďalšia skupina verejných funkcionárov podľa čl. 5 ods. 4 finančnú odmenu v zmysle čl. 5 ods. 5 poberať nesmie. Návrhom sa zjednotia obmedzenia tak, že verejní funkcionári budú môcť vykonávať činnosti bez poberania finančnej odmeny.

čl. I bod 3, 6, 12, 16, 17, 19, 26, 27, 29 a 32

Ide o úpravy legislatívno-technického charakteru, najmä úpravy vnútorných odkazov.

čl. I bod 4

Navrhuje sa rozšírenie povinnosti verejného funkcionára oznámiť svoj osobný záujem aj pred hlasovaním o veci.

čl. I bod 5

Navrhuje sa posunutie lehoty na podanie oznámenia, aby sa predišlo dodatočnej byrokracii v podobe pripájania dokumentov súvisiacich s preukazovaním príjmov a spresneniu obdobia za ktoré sa oznámenie podáva.

čl. I bod 6

Navrhuje sa doplniť uvedenie začiatku výkonu verejnej funkcie.

čl. I bod 7

Súčasné znenie čl. 7 nedostatočne zohľadňuje pasívne príjmy, napríklad z dividend či prenájmu (pravdepodobne preto, že v tejto veci neexistuje právoplatné rozhodnutie). To znemožňuje reálny výkon kľúčovej úlohy ústavného zákona – porovnávanie majetkových prírastkov a legálnych príjmov verejného funkcionára. Z tohto dôvodu sa navrhuje spresnenie ustanovenia a doplnenie úpravu o uvedenie ďalších príjmov v novom písmene e).

čl. I bod 8

Navrhovaná úprava rieši podrobnejšiu úpravu oznámenia o prijatí daru, ktorý verejný funkcionár môže prijať.

čl. I bod 9

Navrhuje sa spresnenie ustanovenia týkajúceho sa predkladaných dokladov k písomnému oznámeniu podľa čl. 7 ods. 1.

čl. I bod 10

Súčasne platná úprava oznámení v oblasti majetku neumožňuje reálnu kontrolu hodnoty majetku, majetkových prírastkov ani utajovania majetku. Takú kontrolu umožňuje napríklad právna úprava majetkových priznaní sudcov, ktorá je od roku 2011 výrazne prísnejšia, ako úprava pri verejných funkcionároch. Neznáme sú aj údaje o užívaní majetku verejných funkcionárov, t. j. údaje o prenájme alebo výpožičke. Navrhuje sa úprava, ktorá by zároveň umožnila verejnú kontrolu majetku po zverejnení majetkových priznaní.
V navrhovanej zmene sa nahrádza pôvodné vyčíslenie hodnoty vykazovaného majetku pevnou sumou a nie príslušným násobkom minimálnej mzdy.

čl. I bod 11

Tlačivo oznámenia, ktoré bude tvoriť prílohu č. 1 ústavného zákona bude pre verejných funkcionárov záväzné a zároveň nebudú musieť vypĺňať rôzne druhy formulárov v prípade, že vykonávajú viacero verejných funkcií na rôznych úrovniach verejnej správy. Vyplnia len jeden druh tlačiva v takom počte, koľko verejných funkcií zastávajú.

čl. I bod 13

Ustanovenie sa dopĺňa v nadväznosti na nové písmeno e) v čl. 7 ods. 4 (7. bod návrhu zákona).

čl. I bod 14

Z úpravy výnimky, na základe ktorej sa nezverejňujú údaje o majetkových pomeroch verejných funkcionárov, sa navrhuje vypustiť identifikáciu ďalších strán v právnych vzťahoch podľa odseku čl. 7 ods. 4.

čl. I bod 15

Navrhuje sa umožniť podávanie oznámení aj elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo by umožnilo plynulé zverejňovanie bez ďalších nákladov a zdržaní.

čl. I bod 20

Navrhuje sa spresnenie ustanovenia.

čl. I bod 21

Orgán, ktorý začal konanie proti verejnému funkcionárovi, dnes musí rozhodnúť do 60 dní odo dňa začatia konania (tzv. poriadková lehota). Navrhuje sa lehotu predĺžiť a súčasne sa navrhuje doplnenie čl. 9 o nový odsek, na základe ktorého sa v prípade jej prekročenia sa bude konanie považovať za ukončené fiktívnym rozhodnutím o zastavení.

čl. I bod 22

Ide o spresnenie kodifikujúce súčasný právny stav, kde strata mandátu môže nastať len vtedy, ak k opakovanému porušeniu zákona došlo v rámci jedného funkčného obdobia.

čl. I bod 23

Skutková podstata porušenia ústavného zákona sa dopĺňa o porušenie povinnosti podať oznámenie o osobnom záujme podľa čl. 6 ústavného zákona, ktoré doteraz nebolo nijako sankcionované, ďalej povinnosti podať písomné oznámenie v lehote 30 dní odo dňa od ktorého sa ujal verejnej funkcie o splnení podmienky nezlučiteľnosti, o výkone zamestnania, funkciách v štátnych orgánoch, v orgánoch samosprávy, o príjmoch a o majetkových pomeroch.

čl. I bod 24

Pokuta za uvedenie nepravdivých údajov sa má týkať všetkých nepravdivých údajov, nielen tých, ktoré sa týkajú majetkových pomerov. Ide o imperfektnosť dnešnej právnej normy.

čl. I bod 25

Navrhuje sa možnosť opakovane pokutovať verejného funkcionára, ak nereaguje na právoplatné rozhodnutie.

čl. I bod 28

Navrhuje sa ustanoviť, že náležitosťou rozhodnutia o zastavení konania je aj výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku.

čl. I bod 30

Ustanovuje sa takzvané fiktívne rozhodnutie o zastavení, pre ktoré platia rovnako náležitosti rozhodnutia ako v čl. 9 ods. 13 (rovnako, ako napríklad pri zákone č. 211/2000 Z. z.). Toto ustanovenie spolu s ustanovením o možnosti odvolania na Ústavný súd Slovenskej republiky proti rozhodnutiu o zastavení konania zabráni tomu, aby prípady „išli dostratena“, keďže nečinnosť orgánu bude tiež dôvodom na odvolanie.

čl. I bod 31

Navrhuje sa aby sa proti rozhodnutiu o zastavení mohla odvolať okrem verejného funkcionára aj 1/3 členov orgánu, ktorý vo veci rozhoduje. Navrhuje sa tiež predĺžiť lehotu z 15 dní na 30 dní. Podľa doterajšej úpravy Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci rozhoduje konečným spôsobom a môže ho potvrdiť alebo zrušiť. Navrhuje sa ustanoviť, aby odvolací orgán mohol vo veci nielen rozhodnúť s konečnou platnosťou, ale mohol vec aj vrátiť orgánu na opätovné rozhodnutie. Zároveň sa navrhuje zaviesť tzv. autoremedúra, teda aby svoje rozhodnutie mohol opraviť aj samotný prvostupňový orgán.

čl. I bod 33

Ústavný zákon dnes umožňuje zbavenie mandátu za nevysvetlené majetkové prírastky, tento pojem však nikde nedefinuje, čím toto ustanovenie robí nevykonateľným.

čl. I bod 34

Obsahom sú prechodné ustanovenia vo väzbe na navrhované zmeny v ústavnom zákone.

čl. I bod 35 a 36

Navrhuje sa do ústavného zákona doplniť vzory oznámení, ktoré na základe ústavného zákona je verejný funkcionár povinný vyplniť a predložiť, a to vo forme príloh k ústavnému zákonu.

čl. I bod 1

Navrhuje sa rozšíriť pôsobnosť ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“) aj na predsedu a podpredsedov Dopravného úradu. Zákonom č. 402/2013 Z. z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol zriadený nielen Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ale aj Dopravný úrad, pričom ich postavenie je v štruktúre štátnej správy porovnateľné (jedná sa o úrady štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou). Vzhľadom k tomu, že v poslednej novele ústavného zákona schválenej 31. januára 2019 sa rozšírila pôsobnosť ústavného zákona na predsedu a podpredsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb [písm. zb)], je žiaduce a správne, aby sa ústavný zákon primerane vzťahoval aj na predsedu a podpredsedu Dopravného úradu.

čl. I bod 2

Zároveň sa navrhuje rozšíriť osobnú pôsobnosť ústavného zákona aj na osoby zastupujúce štát v orgánoch právnických osôb s majoritnou majetkovou účasťou štátu (napr. v správnej rade). Je potrebné, aby ústavný zákon platil rovnako pre všetkých, ktorí v akejkoľvek forme majú zásadný vplyv na fungovanie právnických osôb s majetkovou účasťou štátu. Súčasné znenie, ani po prijatej novele ústavného zákona z januára tohto roku, nepokrýva všetky tieto situácie.

čl. I bod 3

Ústavný zákon síce upravuje povinnosť verejného funkcionára oznámiť svoj osobný záujem o vec predtým, ako na rokovaní vystúpi (čl. 6), resp. aj pred hlasovaním o tejto veci, za porušenie tejto povinnosti však neupravuje žiadnu sankciu. Navrhuje sa preto, aby v prípade, ak si verejný funkcionár túto povinnosť splní, nebol jeho hlas započítaný do výsledku hlasovania o takejto veci, a v prípade, ak túto povinnosť poruší, bol sankcionovaný rovnako ako pri porušení čl. 7 ústavného zákona (najmiernejšia sankcia) – viď bod 12 tohto návrhu ústavného zákona.

čl. I bod 4

Súčasné znenie čl. 7 nedostatočne zohľadňuje pasívne príjmy, napríklad z dividend alebo prenájmu (pravdepodobne preto, že v tejto veci neexistuje právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR). To znemožňuje reálny výkon kľúčovej úlohy ústavného zákona – porovnávanie majetkových prírastkov a legálnych príjmov verejného funkcionára. Z tohto dôvodu sa navrhuje spresnenie ustanovenia a doplnenie úpravy o uvedenie ďalších príjmov, ak sú vyššie ako 100 eur v danom kalendárnom roku [čl. 7 ods. 1 písm. d) ústavného zákona], ako aj o uvedenie podielov v prípade čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona.

čl. I bod 5

V navrhovanej zmene sa nahrádza pôvodné vyčíslenie hodnoty prijatého daru alebo iných výhod pevnou sumou vo výške 5 000 eur, a nie príslušným násobkom minimálnej mzdy.

čl. I bod 6

Zámerom tohto ustanovenia je zvýšiť prehľadnosť a zrozumiteľnosť oznámení podľa čl. 7 ods. 1. Navrhuje sa, aby v samotnom oznámení verejný funkcionár explicitne uvádzal svoje prírastky (zamestnaní, funkcií, činností, príjmov a majetku) za kalendárny rok, za ktorý podáva predmetné oznámenie, v porovnaní s predchádzajúcim kalendárnym rokom (napr. uvedie, že v danom kalendárnom roku nadobudol 3 motorové vozidlá, chatu, 2 byty, 35 akcií v obchodnej spoločnosti XY atď.). Prírastok sa uvedie podľa svojho druhu (t. j. podľa druhu uvedeného v čl. 7 ods. 1 písm. b) až e)], pričom majetkový prírastok sa podrobnejšie uvedie aj podľa druhu uvedeného v čl. 7 ods. 4.

čl. I bod 7

V navrhovanej zmene sa nahrádza pôvodné vyčíslenie hodnoty majetkových pomerov pevnou sumou vo výške 5 000 eur, a nie príslušným násobkom minimálnej mzdy.

čl. I bod 8 a 9

Ponecháva sa právna úprava, ktorá bola účinná pred prijatím novely ústavného zákona v januári 2019, v zmysle ktorej posudzovanie oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov primátora mesta a starostu mestskej časti v Bratislave a Košiciach zostáva v kompetencii komisie mestského (miestneho) zastupiteľstva a v prípade predsedu vyššieho územného celku zostáva toto posudzovanie v kompetencii komisie zastupiteľstva vyššieho územného celku. Návrh na zmenu týchto ustanovení ústavného zákona s cieľom presunúť právomoc kontrolovať majetkové priznania županov a primátorov na príslušný výbor Národnej rady SR možno vnímať ako pokračovanie v snahe degradovať miestne a mestské zastupiteľstva a ich poradné, iniciatívne, kontrolné a výkonné orgány, akými sú aj komisie na ochranu verejného záujmu, s úmyslom odňať im takmer všetky právomoci, ktoré im zákon o obecnom zriadení, resp. zákon o hlavnom meste SR Bratislave a zákon o meste Košice doteraz priznával, a to v nadväznosti na novelu zákona o obecnom zriadení z roku 2018, ktorá znemožnila alebo zásadným spôsobom obmedzila doterajšie právomoci mestských (miestnych) rád a komisií mestských (miestnych) zastupiteľstiev. Znenie po prijatí novely ústavného zákona z roku 2019 týkajúce sa presunu právomoci kontrolovať majetkové priznania županov a primátorov príslušným výborom Národnej rady SR by znamenalo ďalšie prehlbovanie anomálie, ktorá sa spomedzi európskych krajín týka aj s prihliadnutím na analýzy Parlamentného inštitútu Kancelárie Národnej rady SR len Slovenska, a to, že obecné, miestne a mestské zastupiteľstvá nemajú vo vnútroštátnej legislatíve zakotvené dostatočné kontrolné právomoci a právomoci vyvodzovať sankcie voči primátorom a starostom obcí, mestských častí a miest, ale táto možnosť je ponechaná výlučne na inštitút referenda a ľudové hlasovanie, ktorého podmienky nie je jednoduché naplniť.

čl. I bod 10 a 11

Účelom týchto ustanovení návrhu ústavného zákona je vyhnúť sa pochybnostiam, ktoré sa vyskytujú v aplikačnej praxi a zaviesť do konania podľa tohto ústavného zákona tie črty, ktoré sú bežné a zaužívané v iných správnych či súdnych konaniach. V nadväznosti na uvedené sa určuje, že orgán prijímajúci oznámenia na tlačive vydá verejnému funkcionárovi písomné potvrdenie o odovzdaní oznámenia a o splnení si povinnosti podľa ústavného zákona. Takéto potvrdenie má pritom z pohľadu verejného funkcionára kľúčový význam, pretože ním vie jednoznačne preukázať, že oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 alebo podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona podal riadne a včas, a to nielen pred príslušným orgánom podľa čl. 7 ods. 5 ústavného zákona, ale aj v prípadnom konaní pred Ústavným súdom SR.

čl. I bod 12

Navrhované ustanovenie súvisí s čl. I bodom 3 tohto návrhu ústavného zákona. Cieľom takejto právnej úpravy je ustanoviť sankciu (v najmenšej možnej výške) za porušenie povinnosti oznámiť svoj osobný záujem na veci definovaný v čl. 6 ústavného zákona.

čl. I bod 13

V navrhovanej zmena dochádza k vypusteniu slov, v dôsledku ktorých rozhodnutie o zastavení konania nebude konečné (súvis s čl. I bodom 14 tohto návrhu ústavného zákona). Súčasne sa vzhľadom na nejednotnú aplikačnú prax explicitne určuje, že rozhodnutie o zastavení konania obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku, obdobne ako je to v prípade rozhodnutia podľa súčasného znenia čl. 9 ods. 6 ústavného zákona.

čl. I bod 14

Navrhuje sa, aby sa proti rozhodnutiu o zastavení mohla odvolať okrem verejného funkcionára aj 1/3 členov orgánu. V nadväznosti na túto zmenu právnej úpravy sa s týmto predkladaným návrhom ústavného zákona súčasne predkladá aj novela zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. I bod 15

Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v prechodnom ustanovení, ktorá súvisí s vyjadrovaním prírastku podľa čl. 7 ods. 1 písm. f) ústavného zákona. Keďže dary a iné výhody, ako aj členenie majetkových pomerov podľa čl. 7 ods. 4 písm. e) a f) ústavného zákona sa po prvýkrát uvedie až v oznámeniach podľa č. 7 ods. 1 ústavného zákona podaných po 1. januári 2020, porovnanie príslušného kalendárneho roka a predchádzajúceho kalendárneho roka na účely vyjadrenia prírastku bude pri týchto údajoch objektívne možné až pri oznámeniach podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona podaných po 1. januári 2021.

čl. I bod 16

Je žiaduce, aby priamo vo vzore tlačiva na podávanie oznámení podľa čl. 7 ods. 1 bol vytvorený priestor na vypísanie druhu prírastku funkcií, zamestnaní, činností, príjmov a majetkových pomerov verejného funkcionára podľa čl. 7 ods. 1 písm. g) ústavného zákona.

čl. I bod 1

Nahradením slovného spojenia „členov dozorných rád“ slovným spojením „členov kontrolného alebo dozorného orgánu“ sa spresňuje, že toto ustanovenie sa týka dotknutých členov druhovo kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby a reguluje tento výpočet širšie ako tomu bolo doteraz.
Osobitne uvedením pojmu „dozorného orgánu právnických osôb“ je zrejmé, že ide o osoby, ktoré boli ustanovené do tejto funkcie a netýka sa profesionálneho kontrolného útvaru predmetnej právnickej osoby.
Doterajší pojem „štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu“ sa rozširuje o „členov riadiaceho orgánu právnickej osoby“, čím sa reaguje na to, že takýto orgán existuje mimo rámec obchodných spoločností, na ktorých sa doteraz ústavný zákon primárne vzťahoval. Reaguje sa týmto na skutočnosť, že právnická osoba má viaceré právne formy a viaceré druhy riadiacich orgánov. Rovnaký dôvod pre novelizačné ustanovenie je uvedenie pojmu „kontrolný orgán“, keďže nie každá právnická osoba musí mať dozornú radu.
Uvedením pojmu „priamo alebo nepriamo“ v nadväznosti na slovné spojenie „navrhuje alebo ustanovuje štát“ sa vhodnejšie formuluje skutočnosť, že ide o všetky druhy postupného následníctva právnických osôb (dcéra, dcéra dcér, vnučka....), pričom pri jednotlivých právnických osobách pôjde vždy o verejného funkcionára pokiaľ bude navrhnutý alebo ustanovený štátom alebo právnickou osobou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.
Nahradením slov „alebo právnická osoba, v ktorej má majoritnú majetkovú účasť štát,“ slovami „alebo právnická osoba, v ktorej má 100% majetkovú účasť štát“ dochádza k spresneniu podmienky pre zaradenie príslušnej fyzickej osoby do okruhu verejných funkcionárov tým, že rozhodujúcim kritériom je to, či ju navrhuje alebo ustanovuje do verejnej funkcie štát. Doterajšie znenie počítalo s možnosťou, že verejným funkcionárom bude aj tá fyzická osoba, ktorú navrhla alebo ustanovila do verejnej funkcie právnická osoba, v ktorej má majoritnú majetkovú účasť štát. Týmto riešením sa vylučujú z okruhu verejných funkcionárov fyzické osoby, ktoré navrhujú alebo ustanovujú súkromné spoločnosti, resp. investor. Naopak, doplnením odkazu na právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štátu sú v pôsobnosti ústavného zákona zachované najdôležitejšie situácie z pohľadu ochrany verejného záujmu, kedy neexistujú osobitné nominačné práva štátu v dcérskych spoločnostiach právnických osôb so 100% majetkovou účasťou štátu.
d) Pre vylúčenie pochybností, cieľom doterajšej (nejasnej) právnej úpravy a relevantných zmien je dosiahnuť stav, kedy do osobnej pôsobnosti ústavného zákona podľa písmena zc) patria osoby vykonávajúce verejnú funkciu zastupujúc štát, najmä ako akcionára alebo spoločníka v obchodných spoločnostiach. Naopak, cieľom navrhovanej právnej úpravy (ako bolo aj cieľom predchádzajúcich noviel) nie je vzťahovať osobnú pôsobnosť ústavného zákona na osoby, ktoré sú priamo alebo nepriamo navrhované či ustanovované na výkon funkcie najmä súkromnými investormi, napríklad na základe osobitných nominačných práv, v niektorých odvetviach podľa bežne používaných akcionárskych dohôd pokrývajúcich rôzne holdingové štruktúry, resp. na základe výkonu manažérskej kontroly súkromným investorom v porovnateľných situáciách.

čl. I bod 2

Dôvodom pre príslušnú zmenu je navrhovaná zmena čl. 5 ods. 6. Tá, v snahe zamedziť hroziacemu odlivu a celkovému nezáujmu o výkon verejných funkcií spočívajúcich vo výkone funkcií členov kontrolných a dozorných orgánov právnických osôb zastupujúcich štát, navrhuje umožniť paralelný výkon podnikania a zmiernenie súčasných požiadaviek nezlučiteľnosti. Bez navrhovanej zmeny by však paralelný výkon podnikania a zmiernenie súčasných požiadaviek nezlučiteľnosti bolo nedostatočné. Ochrana verejného záujmu v dôsledku tejto zmeny v zásade nie je dotknutá, keďže členovia kontrolných a dozorných orgánov právnických osôb jednak nedisponujú dostatočnými nástrojmi pre zneužitie uvedených situácií, a súčasne sú zachované všeobecné požiadavky na kontrolu verejného záujmu, zákaz uprednostňovať osobný záujem a súvisiace kontrolné mechanizmy.

čl. I bod 3

Dôvodom pre príslušnú zmenu v čl. 2 ods. 4 je zosúladenie tohto ustanovenia s ustanovením čl. 2 ods. 1 písm. zc) a čl. 9 ods. 15, keď sa oznamovacia povinnosť podľa tohto článku týka nielen orgánov verejnej moci, ale aj právnických osôb. Súčasne zmena jasnejšie ustanovuje povinnosť viesť zoznam a tento pravidelne predkladať príslušnému orgánu. Nakoniec, ak v nastane zmena v zozname, a teda verejný funkcionár začne alebo ukončí výkon verejnej funkcie, orgán verejnej moci alebo právnická osoba túto skutočnosť oznámi príslušnému orgánu. Vzhľadom na rôznorodosť situácií právnických osôb nie je súčasťou zmeny osobitný formulár oznámenia či zoznamu, a pre potreby praxe existuje predpoklad, že v prípade pochybností či nejasností napríklad ohľadom momentu začatia či skončenia výkonu funkcií, budú pochybnosti odstraňované prostredníctvom vyžiadania si súčinnosti od dotknutého orgánu verejnej moci alebo právnickej osoby. S ohľadom na použitie pojmu „ustanovujú“, cieľom zmeny je snaha konkretizovať, že ide o osoby, ktoré ustanovujú fyzické osoby do verejnej funkcie (nie tie, ktoré ich do takejto funkcie navrhujú). Pre zjednotenie počítania lehôt na podanie oznámenie o zmene v zozname verejných funkcionárov sa stanovuje začiatok na deň, kedy sa orgán verejnej moci alebo právnická osoba dozvedia o tejto zmene.

čl. I bod 4

Dôvodom pre navrhované doplnenie je, podobne ako v prípade už existujúcej výnimky vzťahujúcej sa na starostov, snaha zamedziť hroziacemu odlivu a celkovému nezáujmu o výkon verejných funkcií spočívajúcich vo výkone funkcií členov kontrolných a dozorných orgánov právnických osôb.
Umožnenie paralelného výkonu podnikania a zmiernenie súčasných požiadaviek nezlučiteľnosti neodporuje cieľom ústavného zákona, keďže v porovnaní napríklad s verejnou funkciou spočívajúcou vo výkone funkcie člena štatutárneho orgánu právnickej osoby hrozí pri výkone kontrolných a dozorných funkcií v právnických osobách menšie riziko vzniku konfliktu záujmov.

čl. I bod 5 a 6

Prílohy č. 1 a č. 2 sa zosúlaďujú s novým znením čl. 2 ods. 1 písmena zc).