{"guid": "ussr:fdc5ec14-652c-4cda-9122-e4d2f889ba5d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 562/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 562/2013 z 23. 1. 2014", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 23. januára 2014, sp. zn. IV. ÚS 562/2013", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ján Luby", "sudca_id": 1069, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jan-luby-1069", "datum_vydania": "2014-01-23", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fdc5ec14-652c-4cda-9122-e4d2f889ba5d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdc5ec14-652c-4cda-9122-e4d2f889ba5d", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:fdc5ec14-652c-4cda-9122-e4d2f889ba5d", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:fdc5ec14-652c-4cda-9122-e4d2f889ba5d/text", "citacie_n": 15, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 562/2013-60\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. januára 2014\nv senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti A.,\ns. r. o., P., zastúpenej advokátkou JUDr. M. H., P., vo veci namietaného porušenia jej\nzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako\naj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu\nv Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co/23/2012 a jeho rozsudkom z 22. októbra\n2012, za účasti Krajského súdu v Prešove, takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti A., s. r. o., na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu\n\nv Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co/23/2012 a jeho rozsudkom z 22. októbra 2012\nporušené boli.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Co/23/2012 z 22. októbra 2012\nz r u š u j e a vec m u v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Prešove\n\nje\n\npovinný\n\nuhradiť obchodnej spoločnosti\n\nA., s. r. o., P., trovy konania v sume 275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur\na deväťdesiatštyri centov) na účet advokátky JUDr. M. H., P., do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. februára\n2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti A., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“,\nv citáciách aj „sťažovateľ“ alebo „žalobca“), ktorou namieta porušenie svojho základného\npráva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dodatkový protokol“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co/23/2012 a jeho rozsudkom z 22. októbra 2012 (ďalej\naj „napadnutý rozsudok“).\nSťažovateľka prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne v úvode sťažnosti\nuviedla, že «Podstatou súdneho sporu vedeného pred všeobecnými súdmi, v ktorom\nv poslednom stupni rozhodoval práve porušovateľ, je právny titul podnikateľa I. M... (ďalej\nlen „p. M.“) na náhradu škody, ktorý vyplynul z existencie jeho vzájomných právnych\n2\n\nvzťahov so V., a. s., S. (ďalej len „banka“). Z dôvodu, že sťažovateľ sa neskôr stal právnym\nnástupcom p. M. v predmetnom súdnom spore, predmetnú ústavnú sťažnosť podáva už\npráve on.\nDňa 02. 12. 1991 uzatvoril p. M. s bankou Zmluvu o pôžičke podľa Občianskeho\nzákonníka, na základe ktorej banka požičala p. M. sumu vo výške 50.602.000,- Kčs. Na\nzabezpečenie tejto pohľadávky banky v ten istý, t. j. dňa 02. 12. 1991 uzatvoril s bankou aj\nZáložnú zmluvu č. 2/91 zo dňa 02. 12. 1991 (ďalej len „záložná zmluva“) v zmysle ešte\nvtedy platného Hospodárskeho zákonníka. Predmetom tejto záložnej zmluvy bolo zriadenie\nzáložného práva na nehnuteľnosť vo vlastníctve p. M., konkrétne na budovu – Hotel D. č. k.\n0103 s pozemkom na parcele č. .. v kat. území S. Vyvolávacia cena tejto nehnuteľnosti bola\nvo výške 50.602.000,- Kčs. Predmetné záložné právo k týmto nehnuteľnostiam však právne\nvzniklo až dňa 26. 05. 1992, t. j. až dňom zápisu tohto záložného práva do vtedy existujúcej\nevidencie nehnuteľností (Krajská správa geodézie a kartografie, stredisko geodézie).\nV danom prípade teda dlžník, vlastník nehnuteľnosti a záložca je stále tá istá osoba,\nt. j. p. M.».\nSťažovateľka ďalej poukazuje na čl. III záložnej zmluvy, ktorý upravoval alternatívy\nmožného postupu V., a. s., B. (ďalej aj „žalovaná“), v prípade, že záložca nebude riadne\nsplácať poskytnutú pôžičku, upriamujúc pozornosť na skutočnosť, že zmluvné strany\nv prípade výkonu záložného práva počítali s možnosťou, že záložcovi sa obmedzí\ndisponovanie s jeho vecou – zálohom, s čím by podľa sťažovateľky „bol teda logicky\naj právne následne spojený aj prechod opatrovania a správy zálohu na toho, kto s týmto\nzálohom disponoval“.\nSťažovateľka zastáva názor, že „celý spor pred všeobecnými súdmi (hmotnoprávny)\nspočíval v tom, ktorá zo zmluvných strán mala povinnosť sa o vec starať, opatrovať ju\na chrániť pred poškodením, či vôbec takúto povinnosť mala, prípadne kedy táto povinnosť\nvznikla“. V spojitosti s tým uvádza, že tak ona, ako aj jej právny predchodca predložili\nv konaní celý rad listín (predkladajúc ich zoznam), z ktorých vyplýva, že „vôľa, správanie\na postavenie banky, že ona mala právo mať vec u seba, právo dispozície s vecou (a že tieto\nveci aj banka reálne mala v dispozícii a držbe) a zároveň, že s týmto oprávnením súvisí\n\n3\n\naj povinnosť správy a opatrovania veci“, a preto nesúhlasí s tým, ako tieto skutočnosti\nposúdil a vyhodnotil krajský súd. Okrem iného sa sťažovateľka odvoláva aj na poistnú\nzmluvu, ktorú V., a. s., uzatvorila 25. januára 1994 s P., a. s., ako poistený (ďalej len\n„poistná zmluva“), argumentujúc tým, že „samotná banka v čase podpisovania tejto\npoistnej zmluvy si bola vedomá toho, že poistenú vec musela prevziať, pretože inak by ako\npoistený túto poistnú zmluvu nemohla uzatvoriť“.\nSťažovateľka namieta, že krajský súd, ktorý napadnutým rozsudkom potvrdil\nrozsudok Okresného súdu Humenné č. k. 6 C 203/2004-82 z 30. septembra 2011, použil\nna predmetný skutkový stav nesprávny zákon [vec sa mala posudzovať podľa zákona\nč. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Hospodársky zákonník“)] a navyše sa nijako nevysporiadal so všetkými významnými\nokolnosťami a dôkazmi, na ktoré poukazovala, ktoré vyplynuli z dokazovania a ktoré boli\npodľa nej „pre rozhodnutie meritórne“. V nadväznosti na to označuje odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku ako „nejasné, neúplné, miestami dokonca vágne“ a tvrdí,\n„že overenie správnosti výroku je nepreskúmateľné“.\nNásledne sťažovateľka zo svojho pohľadu podrobne analyzuje právny stav veci,\nvyslovujúc názor, že „konaním a rozhodnutím porušovateľa tak bolo porušené nielen právo\nsťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu, ale konajúci súd svojím postupom\na rozhodnutím významnou mierou zasiahol aj do práva sťažovateľa vlastniť majetok\nv zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR“.\nNa podporu svojej argumentácie sťažovateľka napokon v ďalšej časti sťažnosti cituje\naj z doterajšej judikatúry ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva.\nPodaním dourčeným ústavnému súdu 7. mája 2013 sťažovateľka doplnila\na zosumarizovala dôvody svojej sťažnosti. V tomto podaní predovšetkým zdôraznila,\n„že nepozná žiaden typický alebo atypický právny úkon, ktorý by vznikol v dôsledku\nodovzdania hotela ako predmetu záložného práva a znamenal by vznik záväzkového vzťahu.\nIde teda o právny názor, ktorý prekrúca, teoreticky legislatívne prakticky spôsob vzniku\n\n4\n\nzáväzkov a zamieňa ich so vznikom mimozáväzkovej zodpovednosti. Vymyslieť takéto\nprávne posúdenie je svojvoľné, pretože nielenže nemá oporu v právnom poriadku\nSlovenskej republiky, ale ani v judikatúre všeobecných súdov. Ide o výklad, ktorý ide proti\nzmyslu úpravy zodpovednosti za škodu.\nTakýto právny základ napadnutého rozsudku odvolacieho súdu je preto zjavne\nzmätočný a protirečivý a je tiež zistiteľné, že oba súdy, okresný aj porušovateľ použili\nprávny základ v úplnom rozpore so zisteným skutkovým stavom.“.\nKeďže sťažovateľka vyvodzuje svoj nárok na náhradu škody z porušenia právneho\nvzťahu vzniknutého na základe záložnej zmluvy uzavretej podľa Hospodárskeho zákonníka,\nnárok na náhradu škody sa musel podľa nej posudzovať podľa tohto právneho predpisu.\nSťažovateľka ďalej tvrdí, že z napadnutého rozsudku (v spojení s prvostupňovým\nrozsudkom) nie je vôbec zrejmý právny základ rozhodnutí, a označuje jeho odôvodnenie\nza „protirečivé a svojvoľné“. Sťažovateľka taktiež argumentuje tým, že „v posudzovanej\nveci došlo ku základnému skresleniu všetkých výsledkov dokazovania“, poukazujúc\nna vyhodnotenie výpovede svedkyne Ing. D. M., ktorá bola podľa nej nielen ignorovaná, ale\ntiež použitá v rozpore s jej obsahom.\nVzhľadom na tieto dôvody sťažovateľka navrhuje, aby bola jej sťažnosť prijatá\nna ďalšie konanie a vo veci samej bolo rozhodnuté v súlade s návrhom na rozhodnutie\n(petitom) jej sťažnosti tohto znenia:\n„1. Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, základné právo a právo na spravodlivé súdne konanie upravené v\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základné právo\nvlastniť majetok upravené v článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna ochranu majetku upravené v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11 sťažovateľa spoločnosti A.,\ns. r. o., postupom a rozsudkom Krajského súdu v Prešove ako súdu odvolacieho spis. zn.\n1 Co/23/2012 zo dňa 22. 10. 2012, boli porušené.\n\n5\n\n2. Rozsudok Krajského súdu v Prešove ako súdu odvolacieho č. k. 1 Co/23/2012\nzo dňa 22. 10. 2012 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n3. Spoločnosti A., s. r. o., sa priznáva náhrada trov konania podľa dodatočného\nvyčíslenia, ktoré je Krajský súd Slovenskej republiky povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“\nK sťažnosti sa na výzvu ústavného súdu vyjadril ešte pre jej predbežným\nprerokovaním predseda senátu 1 Co krajského súdu prípisom z 11. apríla 2013, v ktorom\nokrem iného uviedol:\n„Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že v priebehu konania nebolo preukázané\nfaktické ovládanie veci – hotela D... zo strany žalovaného, a taktiež nemal žalovaný\nk predmetnému hotelu výhradné dispozičné právo. Okolnosť, že žalovaný ako záložný\nveriteľ pristúpil k výkonu záložného práva, neznamená, že zároveň prevzal zodpovednosť za\npredmetný hotel.\nSo všetkými listinnými dôkazmi sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia\nvyporiadal a to tak s dôkazmi, ktoré boli predložené súdu prvého stupňa, ako aj s dôkazmi\npredloženými v štádiu odvolacieho konania.\nPoistenie predmetného hotela zo strany záložného veriteľa u poisťovacej spoločnosti\nO., a. s., nemožno hodnotiť ako prevzatie zodpovednosti za predmetný hotel.\nAko bolo vyššie naznačené, nemožno spájať snahu záložného veriteľa – žalovaného\npredať predmetný hotel ako predmet zálohu s údajným prejavom vôle mať záloh u seba,\npretože takéto konanie žalovaného preukázané nebolo.\nV závislosti od toho nemohlo dôjsť ani k porušeniu právnej povinnosti na strane\nžalovaného ako záložného veriteľa, pretože takúto právnu povinnosť starať sa o hotel D.\nzáložný veriteľ na seba neprevzal.\nNaopak, v konaní bolo preukázané to, že pôvodný žalobca ukončil podnikateľskú\nčinnosť v predmetnom hoteli, kľúče od hotela nechal u riaditeľky pobočky žalovaného v S.\na v ďalšom období starostlivosť o hotel nezabezpečoval.\nK ponechaniu kľúčov u riaditeľky pobočky žalovaného v S. došlo 3. 5. 1994, pričom\nnasledujúceho\n\ndňa,\n\nteda\n\n4. 5. 1994\n\nodovzdal\n\nžalovaný\n\nprostredníctvom\n\nsvojich\n\nzamestnancov pobočky v S. predmetné kľúče od Hotela D. do úschovy Okresnému súdu\n\n6\n\nSvidník. To znamená, že z tejto okolnosti nemožno vyvodzovať žiadnu dohodu medzi\npôvodným žalobcom a žalovaným týkajúcu sa prevzatia starostlivosti o predmetný hotel.\nPráve preto pobočka žalovaného v S. odovzdala kľúče od hotela do súdnej úschovy.\nAko bolo už v predchádzajúcich štádiách konania naznačené, a to aj v súvislosti\ns rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v tomto konaní, Dodatok č. 2/93 k Záložnej zmluve\nč. 2/91 z 24. 6. 1993 dávala možnosť záložnému veriteľovi nakladať a predať založený\nmajetok, pričom účelom podpisu bolo doplnenie záložnej zmluvy práve v súvislosti\nso zakotvením možnosti nakladať so založenou nehnuteľnosťou v smere realizácie záložného\npráva, avšak ani tento dodatok nezakotvoval povinnosť opatrovania alebo starostlivosti\nžalobcu o tento záloh, t. j. založený hotel.\nAko bolo vyššie naznačené, odvolací súd doplnil dokazovanie oboznámením\nlistinných dôkazov predložených žalobcom za situácie, že nemal dôvod pochybovať, že tieto\nsa dostali žalobcovi až na základe protokolu z 12. 10. 2011 od pôvodného postupcu S.,\ns. r. o., čím boli splnené podmienky v zmysle § 213 ods. 4 O. s. p. v nadväznosti\nna ustanovenie § 205a ods. 1 písm. d/ O. s. p. a bolo možné tieto dôkazy na odvolacom\npojednávaní oboznámiť.\nPredmetné listinné dôkazy však nepotvrdzujú vznik záväzku na strane žalovaného\nv podobe starostlivosti a zabezpečovania predmetného hotela zo strany žalovaného.\nZa týchto okolností treba konštatovať, že ani oboznámenie týchto listinných dôkazov\nneprinieslo žiadnu zmenu v hodnotení dôkazov vykonaných už predtým na súde prvého\nstupňa alebo v posúdení eventuálnej zodpovednosti na strane žalovaného.\nPreto okolnosti uvádzané navrhovateľom v ústavnej sťažnosti považujeme\nza nedôvodné a predmetnú sťažnosť navrhujeme zamietnuť.“\nUznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 562/2013-46 z 23. septembra 2013 bola\nsťažnosť sťažovateľky prijatá na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti bol krajský súd\nprípisom ústavného súdu z 2. októbra 2013 vyzvaný na prípadné doplnenie pôvodného\nvyjadrenia k sťažnosti, túto možnosť však nevyužil.\nDňa 13. novembra 2013 ústavný súd zaslal právnej zástupkyni sťažovateľky\nvyjadrenie krajského súdu na zaujatie stanoviska. Právna zástupkyňa v odpovedi\n\n7\n\nz 27. novembra 2013 na prípis ústavného súdu iba stručne uviedla, že „na svojej sťažnosti\nzotrváva v plnom rozsahu a navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky po vykonanom\ndokazovaní rozhodol v zmysle petitu predmetnej sťažnosti“.\nPrávna zástupkyňa sťažovateľky, ako aj krajský súd oznámili ústavnému súdu, že\nnetrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, v dôsledku čoho ústavný súd\nv súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil\nod ústneho pojednávania, keďže dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže\nzároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv\na slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nalebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,\nobnovil stav pred porušením.\n\n8\n\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri\nuplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05,\nI. ÚS 352/06).\nSťažovateľka tvrdí, že postupom krajského súdu a napadnutým rozsudkom sp. zn.\n1 Co/23/2012 z 22. októbra 2012 došlo k porušeniu jej základného práva vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu\nmajetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu.\nNapadnutým rozsudkom bol potvrdený ako vecne správny rozsudok Okresného súdu\nHumenné č. k. 6 C 203/2004-82 z 30. septembra 2011, ktorým bola zamietnutá žaloba\nsťažovateľky o uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť sťažovateľke sumu 1 132 320,72 €\ns prísl.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.\n\n9\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Obsah základného práva na súdnu ochranu\npodľa citovaného článku ústavy je vytvorený rozhodovacou činnosťou ústavného súdu.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo prejednaná nezávislým a nestranným súdom..., ktorý rozhodne o jeho\nobčianskych právach a záväzkoch. Podstata a obsah tohto základného práva je, ako sa to\ndlhodobo judikuje v rozhodovaní ústavného súdu, rovnaká ako podstata a obsah základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nPodľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\nII.1\n\nRelevantné tvrdenia sťažovateľky o porušení základného práva na súdnu\n\nochranu\nSťažovateľka namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1\nústavy) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru) krajským súdom\nnapadnutým rozsudkom, ku ktorému malo podľa nej dôjsť najmä v dôsledku:\na) nesprávne zvoleného právneho základu na rozhodnutie veci samej; právne vzťahy\nmedzi účastníkmi sporu vznikli uzavretím záložnej zmluvy č. 2/91 z 2. decembra\n1991 podľa ustanovení Hospodárskeho zákonníka, avšak nároky, ktoré\nsťažovateľka uplatnila v konaní pred všeobecnými súdmi, sa už v napadnutom\nrozsudku krajského súdu posudzovali napriek § 763 ods. 1 Obchodného\nzákonníka podľa Občianskeho zákonníka;\nb) neúplného skutkového základu na rozhodnutie vo veci samej, čo sa malo prejaviť\nv tom, že tento skutkový základ sa vytvoril v dôsledku toho, že všeobecné súdy\nnesprávne vyložili obsah výpovede pracovníčky žalovanej, svedkyne Ing. D. M.\n(riaditeľky jej pobočky), ktorá potvrdila výslovným a nespochybniteľným\n\n10\n\nspôsobom, že žalovaná prevzala od sťažovateľky sporný hotel a snažila sa ho\nnielen spravovať, ale aj predať, pričom napriek tomu, čo táto svedkyňa uviedla,\nže krajský súd rovnako ako pred ním prvostupňový súd ustálili, že k odovzdaniu\nhotela nedošlo.\nII.2\n\nZákladné právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie\n\n(čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru) a námietka nesprávne zvoleného právneho\nzákladu rozhodnutia\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy).\nDo obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\nV nadväznosti na takto všeobecne vymedzený obsah základného práva na súdnu\nochranu ústavný súd uvádza, že do tohto obsahu patrí aj to, aby sa v spore alebo v inej\nprávnej veci v konaní pred všeobecným súdom vytvoril právny základ na rozhodnutie\nvo veci samej v súlade s tým, aký bol právny základ vzťahov, ktoré vznikli medzi\núčastníkmi sporu.\nV tejto spojitosti je z ústavného hľadiska nevyhnutné, aby sa pri vytváraní právneho\nzákladu na rozhodovanie vo veci samej dôsledne aplikovali aj prechodné a záverečné\n11\n\nustanovenia právnych predpisov relevantné pre rozhodnutie v danej veci, predovšetkým tie\nustanovenia, ktoré upravujú časovú pôsobnosť nových právnych predpisov.\nNerešpektovanie týchto prechodných a záverečných ustanovení (o časovej pôsobnosti\nnových právnych predpisov) považuje ústavný súd za ústavne neakceptovateľný zásah\ndo právnej istoty účastníkov zmluvných aj iných právnych vzťahov, ktorí by boli takto\npozbavení jedného z dôležitých komponentov právnej istoty – predvídateľnosti dôsledkov\nich\n\nprávnych\n\núkonov\n\nv spojitosti\n\ns právnou\n\núpravou\n\nplatnou\n\na účinnou\n\nv čase\n\nuskutočňovania týchto právnych úkonov.\nV tejto spojitosti ústavný súd poukazuje na to, že z listinných dôkazov predložených\nv konaní pred ním vyplýva, že právne vzťahy medzi účastníkmi sporu vznikli na základe\nuzavretia záložnej zmluvy č. 2/91 z 2. decembra 1991 podľa Hospodárskeho zákonníka,\nktorý bol zrušený zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (§ 772 bod 3).\nObchodný zákonník však v § 763 ods. 1 skutočne, tak ako to tvrdí sťažovateľka,\nustanovoval o svojej časovej pôsobnosti toto: „Týmto zákonom sa spravujú právne vzťahy,\nktoré vznikli odo dňa jeho účinnosti. Právne vzťahy vzniknuté predo dňom účinnosti tohto\nzákona a práva z nich vzniknuté, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov\nz hospodárskych a iných zmlúv uzavretých predo dňom účinnosti tohto zákona sa spravujú\ndoterajšími predpismi...“\nDoterajším predpisom v posudzovanej veci bol Hospodársky zákonník, ktorý v § 145\nods. 1 s nadpisom „Škoda spôsobená porušením záväzku alebo inej právnej povinnosti“\nustanovoval: „Organizácia, ktorá inej organizácii spôsobila škodu porušením záväzku alebo\ninej právnej povinnosti, je povinná škodu nahradiť.“\nNapriek tomu, že záložná zmluva medzi účastníkmi sporu bola uzavretá podľa\nHospodárskeho zákonníka, a napriek zneniu § 763 ods. 1 Obchodného zákonníka sa nárok\nna náhradu škodu v spore pred všeobecnými súdmi v tejto veci opieral práve o dôsledky\nz tejto záložnej zmluvy, odvolací súd potvrdením rozsudku súdu prvého stupňa sa stotožnil\ns tým, že právnym základom na rozhodnutie vo veci samej bol Občiansky zákonník.\n\n12\n\nNa použitie Hospodárskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka bolo podľa názoru\nodvolacieho súdu potrebné preukázať, že medzi účastníkmi sporu došlo k odovzdaniu hotela\nžalovanej ako predmetu záložnej zmluvy.\nKrajský súd v tejto súvislosti uviedol, že nemožno súhlasiť s názorom sťažovateľky\nuvedeným v jej „odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, že v predmetnej veci je\npotrebné vychádzať z ustanovenia § 129f ods. 3, 4 Hospodárskeho zákonníka v znení\nzákona č. 103/1990 Zb., podľa ktorého by žalovaný mal povinnosť starať sa o predmetný\nhotel ako záložný veriteľ o záloh a pokiaľ túto svoju povinnosť porušil, založil tým nárok na\nnáhradu škody na strane žalobcu.\nV zhode so súdom prvého stupňa aj odvolací súd konštatuje, že v priebehu celého\nrozsiahleho dokazovania na súde prvého stupňa nebolo preukázané prevzatie predmetu\nzálohu do dispozície žalovaného na základe jasnej dohody medzi účastníkmi, ktorej\nobsahom by bol predmetný záväzok na strane žalobcu opatrovať záloh a chrániť ho pred\npoškodením, zneužitím a zničením. Naopak v konaní bolo preukázané to, že pôvodný\nžalobca ukončil podnikateľskú činnosť v predmetnom hoteli, kľúče od hotela nechal\nu riaditeľa\n\npobočky\n\nžalovaného\n\nv\n\nS.\n\na v ďalšom\n\nobdobí\n\nstarostlivosť\n\no hotel\n\nnezabezpečoval.\nK ponechaniu kľúčov u riaditeľky pobočky žalovaného v S. došlo 3. 5. 1994, pričom\nnasledujúceho\n\ndňa,\n\ndňa\n\n4. 5. 1994\n\nodovzdal\n\nžalovaný\n\nprostredníctvom\n\nsvojich\n\nzamestnancov pobočky v S. predmetné kľúče od hotela D. do úschovy Okresnému súdu\nSvidník. To znamená, že z tejto okolnosti nemožno vyvodzovať žiadnu dohodu medzi\npôvodným žalobcom a žalovaným týkajúcu sa prevzatia starostlivosti o predmetný hotel.\nPráve preto pobočka žalovaného v S. odovzdala kľúče od hotela do súdnej úschovy.\nK takémuto postupu zo strany pôvodného žalobcu došlo v zmysle vyššie uvedeného\nv roku 1994, teda za účinnosti Obchodného zákonníka – zákona č. 513/1991 Zb. v znení\nneskorších predpisov, ktorý upravuje otázku náhrady škody v § 373 a nasl., pričom\nzákladným predpokladom náhrady škody podľa tohto zákona je porušenie povinnosti\nzo záväzkového vzťahu. Ako bolo vyššie naznačené, vznik záväzkového vzťahu medzi\núčastníkmi konania, t. j. medzi pôvodným žalobcom a žalovaným v podobe prevzatia\n\n13\n\npredmetného hotela a z toho vyplývajúcej starostlivosti o tento hotel počas dokazovania\npreukázaný nebol.\nZa týchto okolností nemožno posudzovať nároky uplatňované žalobcom v tomto\nkonaní za nároky, ktoré majú pôvod v pôvodnom obchodnoprávnom vzťahu medzi žalobcom\na žalovaným a správne preto súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie § 415 a § 420\nObčianskeho zákonníka, ktoré na právny vzťah účastníkov aplikoval.“.\nTakýto výklad a použitie práva v spore účastníkov je podľa názoru ústavného súdu\nv úplnom rozpore so základnými požiadavkami právnej istoty ako rozhodujúceho\nkomponentu právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy) vrátane predvídateľnosti práva a jeho\ndôsledkov pre právne vzťahy medzi subjektmi práva.\nAplikáciu Hospodárskeho zákonníka podľa názoru ústavného súdu nebolo možné\npodmieniť tým, čo uviedol odvolací súd, podľa ktorého na jeho použitie bolo nevyhnutné,\naby došlo k odovzdaniu sporného hotela žalovanej strane; o takej podmienenosti niet\nzmienky v prechodných ustanoveniach Obchodného zákonníka, ktorým došlo k zrušeniu\nHospodárskeho zákonníka, a ani v jeho ustanovení o časovej pôsobnosti tohto zákonníka\n(§ 763 ods. 1 a § 772 bod 3). Takým spôsobom odvolací súd v skutočnosti doplnil právne\nnormy obsiahnuté v § 763 ods. 1 Obchodného zákonníka, čím prekročil zákonom\nustanovené limity uvedených ustanovení, čo je v právnom štáte neprípustné, a v nadväznosti\nna to došlo k vylúčeniu použitia ustanovení Hospodárskeho zákonníka, na ktorý ustanovenie\no časovej pôsobnosti Obchodného zákonníka odkazuje.\nII.3\n\nZákladné právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie\n\n(čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru) a námietka svojvoľného a protirečivého\nhodnotenia dôkazu\nZ predložených listinných dôkazov, ako aj z obsahu odôvodnení rozsudkov\nokresného súdu a odvolacieho súdu ústavný súd považoval za preukázané, že výpoveď\nsvedkyne Ing. D. M. obsahovala skutkové okolnosti, ktoré v súhrne potvrdzovali, že\nk odovzdaniu sporného hotela žalovanej došlo; tieto skutkové zistenia však boli súdom\n\n14\n\nprvého stupňa a odvolacím súdom vyhodnotené tak, že k odovzdaniu hotela nedošlo, a preto\nbolo potrebné v konaní o náhradu škody použiť ako právny základ Občiansky zákonník\n(§ 415 a § 420).\nV odôvodnení oboch rozsudkov však niet žiadneho argumentu, z akého dôvodu\nvšeobecné súdy neuverili tejto svedkyni, ktorá vypovedala v pozícii štatutárneho orgánu\npobočky žalovanej a zodpovedala za všetky úkony tejto pobočky; navyše, jej výpoveď bola\npodporená aj odkazom na zápisnicu o odovzdaní hotela. Podľa názoru ústavného súdu táto\nprotirečivosť vyhodnotenia svedeckej výpovede s obsahom tejto výpovede dosahuje taký\nstupeň svojvoľnosti, ktorý má z hľadiska ochrany základného práva na súdnu ochranu už\nústavný význam.\nÚstavný súd zásadne nie je oprávnený ani povinný posudzovať spôsob hodnotenia\ndôkazov vykonaných všeobecnými súdmi. Toto obmedzenie však nie je, ako to vyplýva\nz judikatúry ústavného súdu, absolútne.\nPodľa rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 210/08 „Ústavný súd je oprávnený\nposudzovať výsledky dôkazného konania pred všeobecným súdom za takých okolností, keď\nprávne závery, na ktorých sú rozhodnutia všeobecných súdov založené, výrazne\nnekorešpondujú so skutkovými zisteniami, vrátane absencie skutkových zistení.“.\nSám odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že právnym základom\nrozhodnutia vo veci by bol Hospodársky zákonník alebo Obchodný zákonník, a nie\nObčiansky zákonník, len ak by sa preukázalo, že došlo k odovzdaniu hotela.\nZ toho jeho záveru teda vyplýva, že protirečivé a svojvoľné vyhodnotenie výpovede\nsvedkyne Ing. D. M. obomi všeobecnými súdmi viedlo k tomu, že tieto súdy prijali právne\nzávery v spore o náhradu škody v rozpore s právnym základom zmluvných vzťahov\nzaložených medzi sťažovateľkou a žalovanou 2. decembra 1991 uzavretím záložnej zmluvy\nč. 2/91 podľa Hospodárskeho zákonníka. Zároveň všeobecné súdy takto nevzali do úvahy\nprechodné ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 763 ods. 1 v spojení s § 772 bodom 3),\n\n15\n\npredovšetkým jednoznačné určenie časovej pôsobnosti Obchodného zákonníka vo vzťahu\nk zrušenému Hospodárskemu zákonníku.\nII.4\n\nVyhodnotenie postupu a napadnutého rozsudku odvolacieho súdu\n\nz hľadiska namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu a práva\nna spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru)\nÚstavný súd dospel k právnemu záveru, podľa ktorého odvolací súd v posudzovanej\nveci (aj v spojitosti s rozsudkom súdu prvého stupňa) vychádzal z takého právneho základu\nvo veci samej (Občiansky zákonník), ktorý bol v rozpore s právnym základom zmluvných\nvzťahov vzniknutých medzi účastníkmi konania na základe záložnej zmluvy uzavretej\npodľa Hospodárskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanovením o časovej pôsobnosti\nObchodného zákonníka, ktorým došlo k zrušeniu Hospodárskeho zákonníka (§ 772 bod 3\na § 763 ods. 1).\nTento nesprávne vytvorený právny základ na rozhodovanie vo veci samej bol\npodmienený\n\nprotirečivým\n\na svojvoľným\n\nhodnotením\n\ntakého\n\ndôkazu,\n\nktorý\n\nmal\n\nnezastupiteľný význam pre vytvorenie skutkového základu na rozhodnutie vo veci samej.\nTakýto postup a rozhodnutie odvolacieho súdu podľa názoru ústavného súdu preto\ntreba považovať za porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na zároveň aj čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vzhľadom na to ústavný sú rozhodol tak, ako to je\nuvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.\nII.5\n\nK ďalším námietkam porušenia základného práva na súdnu ochranu,\n\npráva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru),\nzákladného práva vlastniť podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu\nVzhľadom na závery uvedené v bode II.4 tohto nálezu ústavný súd už nepovažoval\nza potrebné rozhodovať o ďalších namietaných porušeniach obsahu základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Tieto ďalšie tvrdenia o porušení\n16\n\nzákladného práva na súdnu ochranu by podľa názoru ústavného súdu žiadnym spôsobom\nneovplyvnili výroky tohto nálezu.\nKeďže ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd napadnutým rozsudkom porušil\nzákladné právo sťažovateľky na súdnu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ktorý zároveň zrušil, vo vzťahu\nk namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1\nústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu zastáva názor, že sa\ntým po vrátení veci na ďalšie konanie otvára priestor na to, aby sa krajský súd sám vyrovnal\ns ochranou označených práv hmotného charakteru. Ústavný súd preto sťažnosti v časti,\nv ktorej sa sťažovateľka domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 20 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, nevyhovel, uprednostňujúc právomoc\nvšeobecného súdu na ochranu subjektívnych hmotných práv účastníkov konania pred\nochranou v konaní pred ústavným súdom, t. j. zásadu minimalizácie zásahov ústavného\nsúdu do právomoci všeobecných súdov [rovnako napr. IV. ÚS 136/2010, IV. ÚS 302/2010\n(bod 4 výroku tohto nálezu)].\nII.6\n\nZáväznosť právneho názoru ústavného súdu pre ďalšie konanie\n\na rozhodovanie krajského súdu\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda\nporušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\nVzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že napadnutým rozsudkom došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zrušil napadnutý\nrozsudok krajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto nálezu).\n\n17\n\nV ďalšom postupe je krajský súd viazaný právnym názorom ústavného súdu\nvysloveným v tomto rozhodnutí (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde), ktorého podstata\nspočíva v tom, že krajský súd ako odvolací súd musí v danom spore v súlade s judikatúrou\nústavného súdu zabezpečiť základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nvytvorením právneho základu rozhodnutia vo veci samej v súlade s právnym základom\nvzťahov založených medzi účastníkmi záložnou zmluvou č. 2/91 z 2. decembra 1991\na ustanoveniami Obchodného zákonníka o jeho časovej pôsobnosti vo vzťahu\nk Hospodárskemu zákonníku.\nIII.\nPodľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nZ § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde vyplýva, že podmienkou priznania finančného\nzadosťučinenia je, aby sťažovateľ uviedol rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\nKeďže sťažovateľka sa priznania finančného zadosťučinenia nedomáhala, ústavný\nsúd o jeho priznaní nerozhodoval.\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Sťažovateľka si uplatnila\nnárok na úhradu trov konania za dva úkony právnej služby, ktoré vyčíslila v celkovej sume\n5 397,16 €.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n\n18\n\nÚstavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania pozostávajúcu z odmeny\nadvokátky a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3\nvyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden\núkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.\nÚstavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov\nkonania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013 (príprava a prevzatie veci\na písomné vyhotovenie sťažnosti, písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu)\npo 130,16 €. Ďalej má právna zástupkyňa sťažovateľky nárok na náhradu režijného paušálu\n7,81 € za dva úkony podľa vyhlášky vykonané v roku 2013. Celkovo predstavuje priznaná\núhrada trov konania sumu 275,94 €.\nV zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon\nprávnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred\nústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi. Predmetom konania pred\nústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi\n(II. ÚS 299/04). Ústavný súd vzhľadom na to pri rozhodovaní o úhrade trov konania\nnemohol vychádzať z hodnoty veci, ktorá je predmetom napadnutého konania, ako to\npožadovala\n\nprávna\n\nzástupkyňa\n\nsťažovateľky\n\n(porovnaj\n\nnapr.\n\nIV. ÚS 185/09,\n\nIV. ÚS 297/09).\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho\nsúdneho poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 3\nvýroku tohto nálezu).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\n\n19\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. januára 2014\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1Co/23/2012", "guid": "08be0da5-7b80-4ae8-a888-d6e582cdd244:80c8c31e-f18e-41a6-89b6-b82c1643f64b", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:561ecdf9-cffc-40fb-b2b4-e9c92f9e603a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 302/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/2010 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:561ecdf9-cffc-40fb-b2b4-e9c92f9e603a"}, {"guid": "ussr:c11ca159-80c0-48ab-94e5-516c1f0a66f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c11ca159-80c0-48ab-94e5-516c1f0a66f9"}, {"guid": "ussr:5ea94435-fead-4529-ac3a-a0b241513288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 297/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 297/09 z 18. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ea94435-fead-4529-ac3a-a0b241513288"}, {"guid": "ussr:f6c7e7b9-0278-4e2e-be03-e28881c714ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 185/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 185/09 z 19. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-19", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f6c7e7b9-0278-4e2e-be03-e28881c714ab"}, {"guid": "ussr:8a1a3275-8a24-410f-baef-f2b55cb946cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 210/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 210/08 z 7. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-07", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a1a3275-8a24-410f-baef-f2b55cb946cc"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "08be0da5-7b80-4ae8-a888-d6e582cdd244:f0350991-3468-4ee5-8e7b-3e9b85462a8f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8304119546.1", "spisova_znacka": "1Co/23/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/23/2012 z 21. 10. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-10-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8304119546.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0cc49027-9c87-45a8-86c9-2327151c5202", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.503.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 503/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 503/2021 z 28. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.503.2021.1"}, {"guid": "ussr:a7193be0-db59-4659-82bc-7d2eb29c06b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.728.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 728/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 728/2017 z 22. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-22", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.728.2017.1"}, {"guid": "ussr:da1fd765-cc7e-4b2f-8d58-3a432be861e9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.590.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 590/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 590/2015 z 23. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.590.2015.1"}, {"guid": "ussr:2a80d66f-f165-4410-8a5e-62ddb8f78887", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 15/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/2014 z 28. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-28", "citacie_n": 214, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a80d66f-f165-4410-8a5e-62ddb8f78887"}, {"guid": "2f92db82-a3c3-4125-9880-f3e27a6384d0:bde05a70-3910-4e47-84ba-bd83f15a8151", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:0020201846.1", "spisova_znacka": "5Cdo/147/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/147/2024 z 30. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:0020201846.1"}, {"guid": "36de972b-9eec-43c4-a3c2-68b14a24db07:eb7fddd1-8bad-4722-be1c-1abc26409153", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:4115201631.1", "spisova_znacka": "9Cdo/158/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/158/2020 z 27. 4. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-04-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:4115201631.1"}, {"guid": "21a5c91a-9493-4340-8ab7-94ffeb624a9f:933cb08b-c4ee-4e83-8be0-a1a811fea476", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8304119546.2", "spisova_znacka": "8Cdo/111/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/111/2019 z 26. 5. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8304119546.2"}, {"guid": "39bb6830-4e62-4073-8f2a-35c0a7b30f64:986d4d19-d0c6-47f7-99cc-50bb627cf74c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7623201092.1", "spisova_znacka": "2Co/78/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/78/2025 z 14. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-05-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7623201092.1"}, {"guid": "cded2103-7a07-41d0-850e-eb918c83ebe8:3735826e-9fef-4328-a435-60f617b76090", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1119226674.1", "spisova_znacka": "16Co/7/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/7/2023 z 27. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1119226674.1"}, {"guid": "a73d774a-8ed4-4890-a7c9-4437ab840473:c408c36b-086c-4203-875c-dc53ef871cd8", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2124208458.1", "spisova_znacka": "11CoP/169/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/169/2025 z 24. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2124208458.1"}, {"guid": "23b960d4-8b35-4b8f-86d6-610cdf71ecf7:aeb67c53-8fa6-41e4-832f-4afe4f0f026e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6119468389.2", "spisova_znacka": "11Co/95/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/95/2024 z 21. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-08-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6119468389.2"}, {"guid": "910c560e-21f1-4d7b-a5c0-ce22b15248b2:35d46166-d505-46cd-ab0d-8964d2955ec6", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:4123236815.1", "spisova_znacka": "14CoP/172/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14CoP/172/2024 z 27. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:4123236815.1"}, {"guid": "42f054c7-de2d-4401-aed6-08092bb31da8:75a2d5e4-bf1f-4f72-9d61-49b98c0d2fa4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1519202348.1", "spisova_znacka": "4Co/132/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/132/2023 z 25. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-09-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1519202348.1"}, {"guid": "f7fc6071-c19d-43e0-98d2-98a937afa538:b372837c-8d68-48b7-8db3-fe5b319a614f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2120209482.1", "spisova_znacka": "26CoP/16/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 26CoP/16/2021 z 13. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-04-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2120209482.1"}, {"guid": "f7fc6071-c19d-43e0-98d2-98a937afa538:58c5e556-9156-4d6d-b913-fdcbefc8b9a1", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2120209482.1", "spisova_znacka": "26CoP/16/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 26CoP/16/2021 z 13. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-04-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2120209482.1"}]}