{"guid": "ussr:eb752dcd-954a-433c-b552-e7877ecda44d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 611/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 611/2014 z 28. 10. 2014", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. októbra 2014, sp. zn. I. ÚS 611/2014", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2014-10-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/eb752dcd-954a-433c-b552-e7877ecda44d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb752dcd-954a-433c-b552-e7877ecda44d", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:eb752dcd-954a-433c-b552-e7877ecda44d", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:eb752dcd-954a-433c-b552-e7877ecda44d/text", "citacie_n": 10, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 611/2014-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2014\npredbežne prerokoval sťažnosť M. K., zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Beňom,\nPhD., Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., Námestie sv. Egídia 95, Poprad,\nvo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 7 T 13/2011 z 26. júla 2012,\nuznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 To 103/2012 a uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Tdo 24/2014 z 11. júna 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť M. K. o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n16. septembra 2014 doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného\nadvokátom JUDr. Jozefom Beňom, PhD., Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o.,\nNámestie sv. Egídia 95, Poprad, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu\n\nKošice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 7 T 13/2011 z 26. júla 2012 (ďalej len „rozsudok\nokresného súdu z 26. júla 2012“), uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len\n„krajský súd“) sp. zn. 7 To 103/2012 zo 14. februára 2013 (ďalej len „uznesenie krajského\nsúdu zo 14. februára 2013“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 6 Tdo 24/2014 z 11. júna 2014 (ďalej len „uznesenie najvyššieho\nsúdu z 11. júna 2014“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd rozhodol o vine sťažovateľa\nrozsudkom z 26. júla 2012. Sťažovateľ následne poukázal na odôvodnenie rozsudku\nokresného súdu z 26. júla 2012, ktoré je podľa neho založené na záveroch vyvodených\nz vykonaných dôkazov, a síce na znaleckom posudku Z. B., výpovediach J. P., zamestnanca\npoškodeného M. V. i svedkyne M. K., ako aj na odbornom stanovisku súdneho znalca R. R.\nSťažovateľ prostredníctvom svojho obhajcu podal proti rozsudku okresného súdu\nz 26. júla 2012 odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že v dôsledku predloženého odborného\nstanoviska súdneho znalca R. R. vznikli v predmetnej veci pochybnosti o správnosti\nznaleckého posudku Z. B.. Súdny znalec R. R. v predloženom odbornom vyjadrení totiž\npodľa sťažovateľa dospel k opačnému záveru v súvislosti s otázkou relevantnou\nna rozhodnutie (otázka technickej neprijateľnosti aktivácie airbagov pri danej nárazovej\nrýchlosti) ako súdny znalec Z. B., a z tohto dôvodu mal okresný súd v tejto veci podľa neho\nnariadiť kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré by vzniknuté rozpory odstránilo, a až\nna základe jeho záverov by podľa sťažovateľa bolo možné rozhodnúť o jeho vine. Obaja\nznalci, ako aj všetci vypočutí svedkovia sa v predmetnom konaní vyjadrovali len\nk technickým otázkam týkajúcim sa prijateľnosti záverov o priebehu dopravnej nehody\na podľa sťažovateľa v konaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by ho usvedčoval\nzo spáchania poisťovacieho podvodu. Sťažovateľ v odvolaní poukázal na znenie § 16 ods. 2\npísm. d) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v platnom znení v súvislosti s povinnosťou znalca\nvykonávať znaleckú činnosť nestranne, a to bez ohľadu na zadávateľa a tiež bez ohľadu\nna formu, v ktorej je výsledok znaleckej činnosti zachytený (znalecký posudok, odborné\nvyjadrenie, výsluch a pod.). Z opatrnosti v súlade s § 311 ods. 4 Trestného poriadku\n\n2\n\nsťažovateľ priložil znalecké vyjadrenie vo forme znaleckého posudku vypracované súdnym\nznalcom R. R.\nK výpovedi svedka P. v odvolaní sťažovateľ argumentoval, že táto osoba nebola\nsvedkom nehody, automobil mu bol odovzdaný až dlhší čas po nehode a skutočnosť, že jeho\npopis stavu vozidla je technicky prijateľný, nevyvracia neprijateľnosť verzie priebehu\ndopravnej nehody podanej sťažovateľom. Vo vzťahu k výpovedi svedka V. v odvolaní\nsťažovateľ poukázal na to, že tento je zamestnancom poškodeného, čo vylučuje jeho\nnestrannosť v predmetnej veci, ďalej na to, že uvedený svedok nemá odborné vedomosti\nv oblasti autoelektroniky, a preto nevie sám vysvetliť, z akého dôvodu „riadiaca jednotka\nnekomunikovala so systémom“, a nevie tiež, čo toto vyhlásenie samo osebe znamená\na z čoho ho má usvedčovať. Sťažovateľ v odvolaní poukázal aj na výpoveď svedkyne K.\n(jeho matky), ktorá pred súdom vypovedala po prvýkrát v pochopiteľnom strese\no udalostiach dopravnej nehody spred 8 rokov, a preto bolo podľa neho prirodzené, že si\nna všetky detaily dopravnej nehody, tak ako to od nej vyžadoval zástupca poškodeného,\nnespomínala. Na základe uvedeného sťažovateľ požiadal krajský súd, aby rozsudok\nokresného súdu z 26. júla 2012 zrušil alebo ho zmenil tak, že ho spod obžaloby oslobodí.\nKrajský súd svojím uznesením zo 14. februára 2013 odvolanie sťažovateľa zamietol,\npričom v rámci odôvodnenia svojho uznesenia poukázal najmä na skutočnosť, že tvrdenia\nsťažovateľa týkajúce sa otázky vystrelenia airbagov boli vyvrátené výpoveďami svedkov V.\na P., ako aj závermi znaleckého posudku Z. B. K rozpornostiam vzniknutým v dôsledku\npredloženého posudku R. R. sa nevyjadril a výpoveď svedkyne K. vyhodnotil ako\nnevierohodnú, poukážuc súčasne na fakt, že podľa protokolu o dopravnej nehode\núčastníčkou tejto dopravnej nehody nebola.\nSťažovateľ proti uzneseniu krajského súdu zo 14. februára 2013 podal v zákonnej\nlehote dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že krajský súd sa podľa neho nevysporiadal\ns námietkou, že otázka aktivácie airbagov je pre rozhodnutie vo veci irelevantná, pretože\nsťažovateľ si náhradu za ich znovuinštalovanie nikdy voči poisťovni neuplatňoval, ako aj\ntým, že krajský súd sa nijako nevysporiadal s odborným vyjadrením súdneho znalca R. R.\n\n3\n\na jeho závermi, a taktiež ani s námietkou nevykonania kontrolného znaleckého\ndokazovania, ako aj námietkou, podľa ktorej bol znalecký posudok Z. B. vypracovaný pred\nzačatím vyšetrovania, t. j. ide o nezákonný dôkaz. V tejto súvislosti sťažovateľ v dovolaní\npoukázal na súdnu prax, ktorá v prípade existencie dvoch rozporných znaleckých posudkov\npovažuje za dôvodné nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania. Sťažovateľ taktiež\nargumentoval, že odopretím vykonať kontrolné znalecké dokazovanie a neuvedením\npresvedčivého dôvodu na takýto postup došlo v predmetnom konaní k zásadnému zásahu\ndo jeho práv a naplneniu dovolacieho dôvodu. Okrem uvedeného sťažovateľ v dovolaní\nnamietal aj porušenie jeho práva na zákonného sudcu a v tejto súvislosti argumentoval, že\npredmetná vec bola 18. októbra 2011 pridelená sudcovi okresného súdu Ľ. V., no napriek\ntomu ju po 4 mesiacoch prerokoval a rozhodol iný sudca okresného súdu –J. P.\nNajvyšší súd dovolanie sťažovateľa uznesením z 11. júna 2014 odmietol. V rámci\nodôvodnenia svojho uznesenia z 11. júna 2014 sa najvyšší súd podľa sťažovateľa\nvysporiadal s námietkou odňatia veci zákonnému sudcovi a námietkou vykonania\nznaleckého posudku pred začatím trestného stíhania, avšak k jeho námietke nevykonania\nkontrolného znaleckého dokazovania, ďalej k námietke neodôvodnenia rozsudku okresného\nsúdu z 26. júla 2012 a uznesenia krajského súdu zo 14. februára 2013 vo vzťahu\nk rozpornosti znaleckých posudkov sa tento súd nevyjadril, iba obmedzil svoje odôvodnenie\nna konštatovanie, že ide o otázku ustálenia skutkového stavu, ktoré najvyšší súd ako súd\ndovolací nepreskúmava.\nNa základe uvedeného je sťažovateľ toho názoru, že v predmetnej veci došlo\nk porušeniu jeho práva na súdnu ochranu, resp. práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\npretože súdy sa nevysporiadali s otázkou relevantnou pre rozhodnutie v danej veci, a to\notázkou potreby nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania, resp. potreby vysporiadať\nsa s prípadnými rozpormi, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Najvyšší súd\nuvedenú argumentáciu sťažovateľa obsiahnutú v jeho dovolaní uznesením z 11. júna 2014\nodmietol.\n\n4\n\nSúdy zúčastnené na rozhodovaní v predmetnej veci sa podľa sťažovateľa\nnevysporiadali s rozpormi v oboch v konaní predložených znaleckých posudkoch, a to\nnapriek tomu, že podľa neho zodpovedanie odborných otázok, ktoré boli predmetom\nznaleckého dokazovania, bolo podstatným pre rozhodnutie o jeho vine alebo nevine\na uvedené súdy tieto otázky nedokážu samy posúdiť.\nOdôvodnenie rozsudku okresného súdu z 26. júla 2012 a uznesenia krajského súdu\nzo 14. februára 2013 považuje sťažovateľ s ohľadom na uvedené za nedostatočné, a pretože\nnajvyšší súd nemal procesnú možnosť zhojiť nedostatok uvedených rozhodnutí, mal podľa\nnázoru sťažovateľa uvedené uznesenie krajského súdu zrušiť.\nNa základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález, ktorým\nvysloví, že rozsudkom okresného súdu z 26. júla 2012, uznesením krajského súdu\nzo 14. februára 2013 a uznesením najvyššieho súdu z 11. júna 2014 došlo k porušeniu jeho\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, zruší predmetné rozhodnutia a vráti vec späť\nokresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol, a prizná mu náhradu trov konania.\nII.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n\n5\n\nSťažovateľ v predmetnej veci namietal porušenie základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy rozsudkom okresného súdu z 26. júla 2012, uznesením krajského súdu\nzo 14. februára 2013 a uznesením najvyššieho súdu z 11. júna 2014. K namietanému\nporušeniu označeného práva sťažovateľa malo dôjsť v dôsledku toho, že súdy zúčastnené\nna rozhodovaní v predmetnej veci neodôvodnili svoj postup, ktorým napriek existencii\nrozpornosti záverov v dvoch znaleckých posudkoch predložených v konaní nenariadili\nv tejto veci kontrolné znalecké dokazovanie.\n1. K namietanému porušeniu označeného práva rozsudkom okresného súdu\nz 26. júla 2012\nÚstavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity\nsvojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z čl. 127 ods. 1 ústavy,\npodľa ktorého rozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických\nosôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane\ntýchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nV tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho\nzačiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých\núkonov a realizácie garancií ochrany práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných\nv trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho\nskončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv\na slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu\n(napr. Zívala III. ÚS 3/02, Ölveczky III. ÚS 18/04, Mamonov III. ÚS 75/05, Karlin\nIV. ÚS 76/05).\nÚstavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu\nochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu\nzákladných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných\nzmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako\nprimárni ochrancovia ústavnosti (napr. III. ÚS 79/02).\n\n6\n\nPodľa § 34 ods. 1 Trestného poriadku obvinený sa môže od začiatku konania\nproti svojej osobe vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu,\na k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti,\nnavrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy\na podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj\npočas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom.\nPodľa § 34 ods. 4 Trestného poriadku sú všetky orgány činné v trestnom konaní\na súd povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania\na poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.\nPodľa § 306 ods. 1 Trestného poriadku opravným prostriedkom proti rozsudku súdu\nprvého stupňa je odvolanie.\nPodľa § 321 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý\nrozsudok aj pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku\npredchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť\nobjasnenie veci alebo právo obhajoby.\nPodľa § 327 ods. 1 Trestného poriadku súd, ktorému vec bola vrátená na nové\nprejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom\nrozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací\nsúd nariadil.\nSťažovateľ mal teda možnosť v rámci ďalšieho priebehu konania predkladať\nv záujme ochrany svojich práv všetky svoje zásadné námietky prostredníctvom odvolania\nako účinného prostriedku nápravy, rozhodovanie o ktorom patrí do právomoci krajského\nsúdu, ktorý je oprávnený posúdiť všetky právne a skutkové okolnosti daného prípadu.\n\n7\n\nZ uvedeného vyplýva, že realizáciou svojich práv v priebehu uvedeného konania mal\nsťažovateľ možnosť účinným spôsobom namietať porušenie svojich práv, a preto ústavný\nsúd jeho sťažnosť v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.\n2. K namietanému porušeniu označeného práva uznesením krajského súdu\nzo 14. februára 2013\nSťažovateľ\n\nnapádal\n\nsvojou\n\nsťažnosťou\n\naj\n\nuznesenie\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nzo 14. februára 2013 po tom, ako najvyšší súd v dovolacom konaní rozhodol uznesením\nz 11. júna 2014 tak, že dovolanie sťažovateľa odmietol. Ústavný súd v súlade s judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) nepovažoval sťažnosť v tejto časti\nza oneskorenú, pretože lehota na podanie sťažnosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu\nkrajského súdu zo 14. februára 2013 je považovaná za zachovanú (pozri rozsudok ESĽP\nz 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99,\nbody 51, 53 a 54).\nPorušenie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy sťažovateľ vidí v tom, že\nkrajský súd sa stotožnil so závermi okresného súdu a nenariadil v predmetnej veci kontrolné\nznalecké dokazovanie napriek tomu, že v konaní bol ním predložený znalecký posudok\nR. R., ktorý rozporoval závery znaleckého posudku vyhotoveného znalcom Z. B.\nZ uvedeného vyplýva, že sťažovateľ nesúhlasí s odôvodnením uznesenia krajského súdu\nzo 14. februára 2013, ktoré považuje za nedostatočné, a postup predchádzajúci vydaniu\ntohto uznesenia, ktorým súdy zúčastnené na rozhodovaní v predmetnej veci nenariadili\nkontrolné znalecké dokazovanie, je podľa neho v rozpore so zaužívanou súdnou praxou.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\n\n8\n\nna kontrolu\n\nzlučiteľnosti\n\ntakejto\n\ninterpretácie\n\na\n\naplikácie\n\ns\n\nústavou,\n\nprípadne\n\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,\nmutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\nÚstavný súd preskúmal odôvodnenie uznesenia krajského súdu zo 14. februára 2013,\nako aj rozsudok okresného súdu z 26. júla 2012 v rozsahu, v ktorom sa naň uvedené\nuznesenie odvoláva.\nV rozsudku z 26. júla 2012 okresný súd v tejto súvislosti uviedol: „Z odborného\nvyjadrenia R. R. vyplýva všeobecný popis činnosti airbagov.“. Z uvedeného je zrejmé, že\nokresný súd dospel po oboznámení sa s predloženým odborným vyjadrením k záveru, že\ntoto sa vo svojom obsahu nezaoberá skutočnosťami, ktoré boli predmetom posúdenia\nv znaleckom posudku Z. B.. Samotný záver o vine sťažovateľa v rozsudku z 26. júla 2012\nokresný súd ustálil v kontexte s vyhodnotením ďalších dôkazov vykonaných v predmetnom\nkonaní, v rámci ktorého poukázal na relevantné skutočnosti zistené z výpovede svedkov\nJ. P. a M. V., ako aj skutočnosti zistené z ďalších listinných dôkazov, ktoré svedčili\nv neprospech sťažovateľa, a taktiež sa vysporiadal s výpoveďou sťažovateľa a jeho matky\nM. K. poukázaním na skutočnosti, pre ktoré vyhodnotil ich výpovede ako nedôveryhodné.\nV\n\nnadväznosti\n\nna\n\nuvedené\n\nkrajský\n\nsúd\n\nnásledne\n\nvo\n\nsvojom\n\nuznesení\n\nzo 14. februára 2013 v podstatnom uviedol:\n„Na podklade výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd môže konštatovať, že\nsúd prvého stupňa v súlade s vyššie uvádzaným ustanovením Trestného poriadku a v zmysle\nustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie a jeho výsledky\nv súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. aj vyhodnotil.\nZ výsledkov vykonaného dokazovania, ako na to poukazuje v dôvodoch napadnutého\nrozsudku súd prvého stupňa, nepochybne vyplýva, že obžalovaný M. K. dňa 22. 11. 2004\nv pobočke poisťovne... oznámil poistnú udalosť, ktorá sa mala stať dňa 17. 10. 2004\nv súvislosti s dopravnou nehodou.\nTvrdenia obžalovaného M. K. o priebehu dopravnej nehody boli jednoznačne\nvyvrátené tvrdením svedka M. V. a J. P. Obaja svedkovia jednoznačne uvádzali, že\n\n9\n\npri obhliadke motorového vozidla, a to aj za pomoci čítacej jednotky bolo zrejmé, že airbag\nspolujazdca bol len vybratý a k jeho aktivácii nedošlo pri dopravnej nehode. Zistenie, že\nairbag spolujazdca nevystrelil pri dopravnej nehode, potvrdzovala aj tá skutočnosť, že tento\nnebol znečistený, bolo ho možné poskladať a vložiť na pôvodné miesto v palubnej doske.\nNavyše obžalovaný M. K. po upozornení M. V., aby vozidlo riadne pristavil do servisu\nza účelom jeho ďalšej obhliadky, tak neurobil a neskôr vozidlo odpredal. Navyše\nobžalovaný M. K. pri odchode M. V. z obhliadky motorového vozidla tohto pozýval na kávu,\nčo tento razantne odmietol. Svedok M. V. ďalej uviedol, že z centrálneho registra poistných\nudalostí zistil, že predmetné motorové vozidlo už malo obdobnú dopravnú nehodu, čo len\nutvrdilo jeho podozrenie o fingovanej poistnej udalosti, ktorú obžalovaný M. K. nahlásil\ndňa 22. 11. 2004.\nVýpovede svedkov M. V. a J. P. v podstate potvrdili aj závery znaleckého posudku\nZ. B., ktorým dôkazom napriek prednášanej obhajobe obžalovaného M. K., nemal dôvod\nsúd neveriť.\nOdborné vyjadrenie znalca R. R. bolo zákonným spôsobom na hlavnom pojednávaní\nvykonané a nepochybil súd prvého stupňa, keď závery v ňom uvedené vyhodnotil, v súlade\ns ostatnými dôkazmi, ako dôkaz, ktorý nespochybnil záver o vine obžalovaného. Nepochybil\nsúd prvého stupňa, pokiaľ napriek záverom odborného vyjadrenia znalca R. R. a výpovedi\nmatky obžalovaného M. K., keď dospel k záveru o vine obžalovaného M. K. a tým aj\no naplnení znakov žalovaného trestného činu, t. j. poisťovacieho podvodu v štádiu pokusu\npodľa § 8 ods. 1 k § 250c ods. 1 Tr. zák. Aj keď výsluch M. K. bol vykonaný s odstupom\nčasu od dopravnej nehody, na čo poukazovala obhajoba, nie je možné nevidieť značné\nrozpory medzi tvrdeniami o priebehu dopravnej nehody, ako ju mala vnímať svedkyňa\na tvrdením samotného obžalovaného M. K.\nZo samotného protokolu o nehode v cestnej premávke taktiež nevyplýva, aby\nsvedkami a účastníkmi tejto nehody boli rodičia obžalovaného M. K.\nK námietkam obžalovaného, že súd výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil\njednostranne, a to v jeho neprospech, pričom neodstránil rozpory ohľadne odpovede\nna odbornú otázku, považuje za nutné odvolací súd uviesť, že súd prvého stupňa sa\nzákonným spôsobom vysporiadal so všetkými dôkazmi, a preto neobstojí ním prednášané\n\n10\n\ntvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave, resp. o nesprávnom hodnotení dôkazov,\nt. j. v jeho neprospech.\nSprávny a zákonný bol postup súdu prvého stupňa, pokiaľ vzhľadom na výsledky\nvykonaného dokazovania, keď dospel k záveru, že nie je potrebné vo veci robiť kontrolné\nznalecké dokazovanie, lebo na podklade vykonaného dokazovania bolo možné vo veci\nzákonne rozhodnúť.“\nZ uvedeného je zrejmé, že krajský súd sa argumentáciou sťažovateľa týkajúcou sa\nnevykonania kontrolného znaleckého dokazovania zaoberal a riadne sa s ňou v rámci\nodôvodnenia svojho uznesenia vysporiadal.\nÚstavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že znalecké dokazovanie má špecifický\ncharakter a zvláštne postavenie medzi dôkaznými prostriedkami, avšak stále zostáva jedným\nz možných dôkazov. Samotný rozsah dokazovania, ako aj selekciu dôkazov navrhnutých\njednotlivými procesnými stranami určuje v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov\nsúd rozhodujúci vo veci samej, resp. o obžalobe, ktorý je ako jediný v predmetnom konaní\noprávnený posúdiť význam dôkazu navrhovaného procesnou stranou v rámci obsahového\nkontextu posúdením množstva, kvality a závažnosti dôkazov, ktoré už boli v danej veci\nvykonané. Z obsahu odôvodnenia uznesenia zo 14. februára 2013 vyplýva, že krajský súd\nzrozumiteľne odôvodnil úvahy, ktoré zvolil pri preskúmaní rozsudku okresného súdu\nz 26. júla 2012 a jemu predchádzajúceho postupu, a právne závery, ku ktorým dospel,\nnemožno hodnotiť ako arbitrárne. Krajský súd podľa názoru ústavného súdu ústavne\nakceptovateľným spôsobom zdôvodnil, prečo nepovažoval vykonanie kontrolného\nznaleckého dokazovania za potrebné, a poukázal na správnosť okresným súdom\nvykonaného hodnotenia jednotlivých dôkazov v predmetnom konaní. Uznesenie krajského\nsúdu zo 14. februára 2013 preto nemožno považovať za svojvoľné či arbitrárne a samotný\nsťažovateľov nesúhlas s jeho obsahom ešte nie je dôkazom o jeho neústavnosti a nezakladá\nani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajského súdu svojím vlastným.\nS ohľadom na uvedené ústavný súd nepovažuje odôvodnenie uznesenia krajského\nsúdu zo 14. februára 2013 za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného\n\n11\n\nhľadiska za neospravedlniteľné, resp. neudržateľné, a preto sťažnosť sťažovateľa v tejto\nčasti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\n3. K namietanému porušeniu označeného práva uznesením najvyššieho súdu\nz 11. júna 2014\nProti uzneseniu krajského súdu zo 14. februára 2013 podal sťažovateľ dovolanie,\nktoré odôvodnil skutočnosťami naplňujúcimi podľa neho dôvody podľa § 371 ods. 1\npísm. a), c), g) a i) Trestného poriadku. Najvyšší súd ho svojím uznesením z 11. júna 2013\npodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.\nSťažovateľ v sťažnosti sám konštatoval, že najvyšší súd sa vysporiadal s jeho\nnámietkami týkajúcimi sa odňatia jeho veci zákonnému sudcovi, ako aj s námietkou\nvykonania znaleckého posudku pred začatím trestného stíhania, avšak k jeho námietke\ntýkajúcej sa nevykonania kontrolného znaleckého dokazovania a neodôvodnenia\nrozpornosti v konaní predložených znaleckých posudkov sa najvyšší súd nevyjadril, iba sa\nv tejto súvislosti obmedzil na konštatovanie, že ide o otázku ustálenia skutkového stavu,\nktoré nie je oprávnený ako dovolací súd preskúmavať.\nÚstavný\n\nsúd\n\npreskúmal\n\nobsah\n\nodôvodnenia\n\nuznesenia\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nz 11. júna 2014, v ktorom tento vo vzťahu k námietke nevykonania kontrolného\nznaleckého dokazovania uviedol:\n„Pokiaľ ide o výhradu obvineného, spočívajúcu konkrétne v tom, že konajúce súdy\nv danom prípade nesprávne vyhodnotili výpovede svedkov, listinných dôkazov, znaleckých\nposudkov, že tieto závery nezodpovedajú predstavám obvineného, tak tu treba zdôrazniť tú\nskutočnosť, že nie je predmetom skúmania dovolacieho súdu, akým spôsobom sa súdy\nnižších stupňov vysporiadali s hodnotením jednotlivých dôkazov, resp. aké závery\nz vykonaného dokazovania vyvodili, pretože tu ide o otázky skutkového charakteru, ktoré sú\nz dovolacieho konania vylúčené, nakoľko správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd\nnemôže skúmať a meniť. Uvedené pritom rovnako platí tiež i pre odmietnutie vykonania\n\n12\n\nobvineným navrhovaných dôkazov, ktorých vykonanie ani jeden z konajúcich súdov\nnepovažoval za potrebné z hľadiska náležitého zistenia skutkového stavu (v tomto smere viď\ni uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2009, sp. zn.\n2 Tdo 45/2009, uverejnené pod R 21/2010). Len s poukazom na nesúhlas s hodnotením\ndôkazov, resp. odmietnutím vykonania navrhovaných dôkazov nemožno vyvodzovať žiadny\ndovolací dôvod.\nZ inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé, že trestné\nkonanie je v zásade dvojinštančné, a že Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd\nrozhodujúci o dovolaní obvineného je viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho\nustálili súdy nižšej inštancie. Dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu či nápravu\nskutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa. Navyše uvedené námietky\nnezodpovedajú dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.\nK uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. najvyšší súd\nuvádza, že právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu,\nzabezpečuje rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a prokurátora na druhej\nstrane. Právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné\nuplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu.\nZákon pre uplatnenie dovolacieho dôvodu predpokladá len zásadné porušenie práva\nna obhajobu (teda nie každé porušenie práva na obhajobu).\nOpätovne sa pritom v tejto súvislosti javí ako žiaduce poukázať na to, že to, aké\ndôkazy súdy vykonali, ako ich následne vyhodnotili a aké závery z vykonaného dokazovania\nvyvodili je otázka skutkových zistení, ktorú dovolací súd v predmetnom konaní už nemá\noprávnenie preskúmavať a to aj vo vzťahu k tomu, akú výšku škody súdy ustálili, a či ustálili\ntú okolnosť, či k nehode došlo a v akom rozsahu bolo vozidlo poškodené.\nV tomto smere považoval za potrebné dodať zároveň tiež to, že je výsostným právom\nsúdu zvážiť, akú voľbu dôkazného prostriedku použije pri plnení povinnosti podľa § 2\nods. 10 Tr. por., resp. práva podľa § 2 ods. 1 Tr. por. a či určitú skutkovú okolnosť, ktorú\npovažuje za dokázanú, bude overovať ďalšími dôkaznými prostriedkami. ...\nObvineného námietky voči nesprávne zistenému skutkovému stavu a následne zlého\nprávneho posúdenia konania obvineného nenaplňuje dovolací dôvod tak, ako to vyžaduje\nustanovenie § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. Dokazovanie na hlavnom pojednávaní bolo\n\n13\n\nvykonané v súlade s ustanovením Trestného poriadku, z procesného hľadiska neboli\nporušené ustanovenia Trestného poriadku pri vykonávaní dôkazov, a preto nie je daný\ndovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por.\nNa základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.“\nNa základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd sa v odôvodnení\nnapadnutého uznesenia z 11. júna 2014 primeraným spôsobom vysporiadal s uvedenými\nnámietkami sťažovateľa, preskúmateľným a dostatočným spôsobom vysvetlil, prečo ich\npovažuje za nedôvodné a prečo nezakladajú prípustnosť dovolania. Odôvodnenie uznesenia\nnajvyššieho súdu z 11. júna 2014 predstavuje dostatočný základ pre jeho výrok, lebo\nnajvyšší súd v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol, a je\nplne v súlade s judikatúrou najvyššieho súdu týkajúcou sa námietky nevykonania dôkazu\nako dôvodu zakladajúceho prípustnosť dovolania (napr. m. m. uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 3 Tdo 39/2009 z 1. októbra 2013, uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Tdo 33/2013\nz 27. februára 2014). Ústavný súd preto konštatuje konformnosť odôvodnenia uznesenia\nnajvyššieho súdu z 11. júna 2014 v súlade s limitmi čl. 46 ods. 1 ústavy. Na základe\nuvedeného bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietnuť z dôvodu jej\nzjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nNa základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené\nvo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby\nústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa uplatnených v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. októbra 2014\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie", "návrh-zjavne neopodstatnený", "právomoc-právomoc ústavného súdu", "znalec, znalecký posudok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:71d28b00-6977-4886-b829-d5fb0baba326", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 76/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 76/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 448, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:71d28b00-6977-4886-b829-d5fb0baba326"}, {"guid": "ussr:75e7b221-1f23-4665-8123-b2dac7a630a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 400, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75e7b221-1f23-4665-8123-b2dac7a630a1"}, {"guid": "ussr:ec93b933-7f09-4d96-abc9-eb5dcceaec3d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 18/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/04 z 23. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-23", "citacie_n": 459, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec93b933-7f09-4d96-abc9-eb5dcceaec3d"}, {"guid": "ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/02 z 21. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-21", "citacie_n": 480, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459"}, {"guid": "ussr:76a1853b-e5a3-41e3-8d18-c3f223ea3693", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 3/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 3/02 z 16. 1. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-01-16", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76a1853b-e5a3-41e3-8d18-c3f223ea3693"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "0be0d75a-bc1c-4cba-89a6-4dcaad5368b7:daf719b6-6335-4934-b2c5-8ea7332c9d48", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:3112010267.1", "spisova_znacka": "4Tdo/33/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/33/2013 z 26. 2. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-02-26", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:3112010267.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9a3b2f8f-f9ef-4f6e-9aee-78e81bdf42f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.66.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 66/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/2019 z 6. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.66.2019.1"}, {"guid": "ussr:40e2680a-e7b3-4012-bfad-552a1fd0b874", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.403.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 403/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 403/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.403.2018.1"}, {"guid": "ussr:2b2d0954-c81d-4e0d-b6e5-7159dc1d1d1d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.413.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 413/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 413/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.413.2018.1"}, {"guid": "ussr:71dc2da6-b572-41e5-8293-8423eaeff542", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.156.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 156/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 156/2016 z 15. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.156.2016.1"}, {"guid": "ussr:ac33dad3-21c6-4acb-b19b-39a7ddcb9c39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.206.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 206/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 206/2016 z 2. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.206.2016.1"}, {"guid": "ussr:af38212a-e1eb-46d3-88d2-fe4e13445798", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.627.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 627/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 627/2015 z 2. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.627.2015.2"}, {"guid": "ussr:37478192-a1b2-46d0-b8d1-f9b790c9089d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.52.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 52/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 52/2016 z 2. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.52.2016.1"}, {"guid": "ussr:8a73c5a5-fb36-4752-80fc-910becc0d79b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.637.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 637/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 637/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.637.2015.1"}, {"guid": "ussr:77ba3944-e4da-4919-a5bd-f2165e6d4b99", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.454.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 454/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 454/2015 z 4. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.454.2015.1"}, {"guid": "ussr:daec695f-eff8-4718-8c1e-099f9f781383", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.511.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 511/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 511/2015 z 20. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.511.2015.1"}]}