{"guid": "ussr:eb30efc0-2cfd-4e2b-b2b1-3c2627aecbed", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 62/2017", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 62/2017 z 24. 1. 2017", "citacia": "rozhodnutie Ústavného súdu SR z 24. januára 2017, sp. zn. II. ÚS 62/2017", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-01-24", "forma": null, "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["procesné konanie ÚS SR"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/eb30efc0-2cfd-4e2b-b2b1-3c2627aecbed", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb30efc0-2cfd-4e2b-b2b1-3c2627aecbed", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:eb30efc0-2cfd-4e2b-b2b1-3c2627aecbed", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:eb30efc0-2cfd-4e2b-b2b1-3c2627aecbed/text", "citacie_n": 0, "text": "Odlišné stanovisko sudcu Lajosa Mészárosa\nk uzneseniu sp. zn. II. ÚS 62/2017 z 24. januára 2017\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) rozhodol uznesením\nsp. zn. II. ÚS 62/2017 z 24. januára 2017 (ďalej aj „väčšinové uznesenie“) o vyhlásení\nprezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“), ktorým odmietol sudcov I. senátu\nústavného súdu Milana Ľalíka, Petra Brňáka a Mariannu Mochnáčovú pre ich predpojatosť\nv konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 575/2016, a to tak, že sudcovia ústavného súdu Milan\nĽalík, Peter Brňák a Marianna Mochnáčová nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie\nv konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 575/2016.\n1.2 Ako sudca spravodajca v uvedenej veci som pripravil návrh uznesenia\ns výrokom, ktorý sa stal súčasťou väčšinového uznesenia. Avšak pôvodný návrh\nodôvodnenia väčšinového uznesenia sa pri prerokovávaní veci v senáte výrazne zostručnil\na väčšinové uznesenie tak obsahuje odôvodnenie navrhnuté sudcom Ladislavom Oroszom,\nza ktoré zahlasovala aj ďalšia členka senátu.\n1.3 Podľa môjho presvedčenia však zložitosť a exponovanosť veci si zaslúžili, aby\nústavný súd neodôvodnil vyhlásenie prezidenta iba niekoľkými strohými odsekmi, v rámci\nktorých navyše nedošlo podľa mojej mienky k úplnému vysporiadaniu sa s jednou z dvoch\nkľúčových námietok prezidenta uplatnených v jeho vyhlásení o odmietnutí členov I. senátu\nústavného súdu.\n1.4 Z uvedeného dôvodu som sa rozhodol ponúknuť na poli konkurenčného\n(doplňujúceho) stanoviska svoj pohľad na odôvodnenie výroku väčšinového uznesenia.\n2. Podstatou vyhlásenia prezidenta o predpojatosti sudcov I. senátu ústavného súdu\nMilana Ľalíka, Petra Brňáka a Marianny Mochnáčovej v konaní vedenom pod sp. zn.\nI. ÚS 575/2016 je\n(i) v prvom rade skutočnosť, že sudca spravodajca nezaslal pred prijatím sťažností\nsťažovateľov tieto na vyjadrenie prezidentovi ako odporcovi v konaní, čím malo dôjsť\n\nk porušeniu § 9 ods. 2 Spravovacieho a rokovacieho poriadku Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky v znení neskorších predpisov zo strany senátu, ktorý prijal sťažnosti sťažovateľov\nna ďalšie konanie napriek označenému pochybeniu sudcu spravodajcu, a\n(ii) po druhé námietka, že senát I. ÚS prijal na ďalšie konanie aj sťažnosť Jána\nBernáta pre namietané porušenie jeho ústavných práv postupom prezidenta spočívajúce\nv opätovnom nerozhodnutí prezidenta o menovaní či nevymenovaní Jána Bernáta za sudcu\nústavného súdu v nadväznosti na uznesenie pléna ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 45/2015;\na to napriek tomu, že podľa prezidenta je takáto sťažnosť jednak oneskorená a zároveň ani\nnemožno namietať postup prezidenta ako neústavný, keďže podľa jeho názoru mu nevznikla\nžiadna povinnosť z dôvodu späťvzatia sťažnosti Jánom Bernátom, pretože v konaní pred\nústavným súdom o jeho pôvodnej sťažnosti sa rozhodnutie o nevymenovaní za sudcu\nústavného súdu stalo právoplatným a nezmeniteľným, teda zanikla povinnosť opätovne\nrozhodnúť o Jánovi Bernátovi ako kandidátovi na sudcu ústavného súdu, ktorým Ján Bernát\npodľa prezidenta z uvedených dôvodov už nie je.\n2.1 Na tomto mieste je nutné vysloviť, že čo sa týka subjektívneho testu nestrannosti\nnamietnutí sudcovia senátu I. ÚS deklarovali, že sa necítia byť zaujatí v súvislosti\ns prerokúvaním a rozhodovaním vo veci sp. zn. I. ÚS 575/2016 so zreteľom na pomer\nk veci, účastníkom, resp. ich právnym zástupcom.\n2.2 Ústavný súd sa tak podľa mojej mienky mohol a mal sústrediť na skúmanie\nprítomnosti dôvodov vylúčenia sudcov senátu I. ÚS prizmou objektívneho testu\nnestrannosti, na základe vyhlásenia prezidenta o predpojatosti dotknutých sudcov senátu\nI. ÚS urobeného v režime iudex suspectus [zákon o ústavnom súde upravuje inštitút „sudcu\npodozrivého“ (iudex suspectus) v § 28, pričom používa pojem odmietnutý sudca. V praxi\ndochádza k určitému prelínaniu medzi inštitútmi „sudcu nespôsobilého“ (iudex inhabilis)\na „sudcu podozrivého“ (iudex suspectus). Zákon o ústavnom súde síce rozlišuje medzi\nvylúčeným (upravuje inštitút „sudcu nespôsobilého“ v § 27, pričom používa pojem\nvylúčený sudca) a odmietnutým sudcom, ale pri vylúčenom sudcovi stanovil všeobecné, nie\nľahko objektivizovateľné dôvody. K prelínaniu medzi inštitútmi sudcu nespôsobilého\na sudcu podozrivého dochádza aj preto, že účastníci konania môžu namietať zaujatosť\nsudcov pre pomer k veci a účastníkom v režime iudex suspectus (§ 28 zákona o ústavnom\n2\n\nsúde), pričom však môžu uvádzať dôvody vylúčenia a využívajú terminológiu, ktoré zákon\no ústavnom súde používa pri inštitúte iudex inhabilis v zmysle § 27 (aj keď je samozrejmé,\nže takéto dôvody a použitá terminológia sú platné aj pre inštitút iudex suspectus)].\n-\n\nk námietke nezaslania sťažností prezidentovi\n\n2.3 Ad (i): Podľa môjho názoru in abstracto dôvodom na vylúčenie sudcu/-ov\nnemôže byť jeho/ich procesný postup (a rozhodovanie) v prerokúvanej veci alebo\nv rozhodovaní v iných veciach. Pri posúdení existencie dôvodov vylúčenia sudcu/-ov je\nv tejto súvislosti potrebné vychádzať aj z právnej úpravy obsiahnutej v § 49 ods. 3\nCivilného sporového poriadku, podľa ktorého „dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú\nokolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti“\n(obdobne už neplatná a neúčinná právna úprava Občianskeho súdneho poriadku v § 14\nods. 3 upravovala: „Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú\nv postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach“).\n2.3.1 V rámci skúmania možnej prítomnosti dôvodov vylúčenia sudcu ústavného\nsúdu v zmysle § 27 a § 28 zákona o ústavnom súde je potrebné in concreto uviesť, že pokiaľ\nsudca spravodajca nezaslal sťažnosť sťažovateľov pred ich prijatím na ďalšie konanie\nsenátom I. ÚS prezidentovi ako odporcovi v konaní sp. zn. I. ÚS 575/2016, postupoval\nsudca spravodajca a následne aj senát I. ÚS v súlade s § 29 ods. 2 a 3 zákona o ústavnom\nsúde, podľa ktorých: „Ak spravodajca neodloží podanie podľa § 23a, pripraví vec na\npredbežné prerokovanie. Ak sa návrh prijme na konanie, prerokuje sa v senáte alebo\nv pléne Ústavného súdu. Spravodajca zabezpečí, aby návrh, ktorý sa prijal na ďalšie\nkonanie, bez meškania sa doručil ostatným účastníkom konania s výzvou na vyjadrenie\nv lehote, ktorú určí.“ Zákon o ústavnom súde tak má v prípade otázky doručovania návrhov\na iných písomností týkajúcich sa konania pred ústavným súdom aplikačnú prednosť pred\nrokovacím poriadkom ústavného súdu v duchu zásady lex superior derogat legi inferiori.\n2.3.2 Zvolený postup sudcu spravodajcu a senátu I. ÚS vo veci sp. zn.\nI. ÚS 575/2016 tak zodpovedá procesným pravidlám konania pred ústavným súdom\na nemožno dospieť k záveru, že by sudcovia ústavného súdu boli predpojatí voči\n\n3\n\nktorémukoľvek účastníkovi konania z dôvodu striktného dodržiavania procesných\nzákonných pravidiel konania pred ústavným súdom.\n2.3.3 Nič na tomto konštatovaní nemení ani skutočnosť, že v obdobnej veci sp. zn.\nI. ÚS 397/2014, kde bol prezident rovnako odporcom v konaní, ústavný súd postupoval\nodlišne a zasielal návrh navrhovateľa (sťažnosť sťažovateľa) prezidentovi ako odporcovi\npred prijatím návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie. Takýto postup (t. j. zvolený vo veci\nsp. zn. I. ÚS 397/2014) je aj v praxi ústavného súdu výnimkou, naopak, pravidlom je, že\nodporcovi ústavný súd sťažnosť na vyjadrenie zasiela po jej prijatí na ďalšie konanie\nv súlade s § 29 ods. 2 a 3 zákona o ústavnom súde. Nie je podľa môjho názoru dôvodom na\nvylúčenie sudcu/-ov jeho/ich procesný postup (a rozhodovanie) v prerokúvanej veci alebo\nv rozhodovaní v iných veciach. Zároveň nemožno súhlasiť s právnym názorom, že sa senát\nI. ÚS mal v ním prerokovávanej veci sp. zn. I. ÚS 575/2016 dopustiť diskriminácie\nprezidenta, keďže senát I. ÚS postupoval v tejto veci podľa platných procesných zákonných\npravidiel pre konanie o sťažnosti sťažovateľov, podľa ktorých mohol postupovať aj vo veci\nsp. zn. I. ÚS 397/2014.\n-\n\nk námietke prijatia sťažnosti Jána Bernáta na ďalšie konanie\n\n2.4 Ad (ii): Úvodom k tejto časti upozorňujem, že touto námietkou prezidenta sa\nväčšinové uznesenie podľa môjho názoru príliš obšírne nezaoberalo. Podľa môjho\npresvedčenia ústavný súd mohol a mal aj na túto námietku prezidenta reagovať rozsiahlejšie\na dať na ňu vyčerpávajúcejšiu odpoveď, keďže ústavný súd je jediným povolaným\nústavným orgánom, ktorý môže dať odpoveď na námietku zaujatosti niektorého sudcu\nústavného súdu. Ústavný súd preto musí preskúmať aj skutkové vyhlásenia namietateľa,\nz ktorých tento vychádza pri presvedčení o zaujatosti konkrétneho sudcu. Samozrejme, to sa\nnetýka hodnotenia skutkového stavu, ktorý je predmetom meritórneho konania, v ktorom sú\nzákonnými sudcami označení a namietnutí sudcovia.\n2.4.1 Po ďalšie, vyslovujem súhlas s prezidentom, že „rozhodnutie“ (príznačnejšie by\nbolo v tomto prípade hovoriť o právnom akte prezidenta, keďže v prípade menovacích\nprávomocí prezidenta nemožno hovoriť o štandardnom správnom či obdobnom konaní,\n\n4\n\nktoré je zavŕšené vydaním individuálneho právneho aktu typického pre správne či súdne\nkonania o právach a povinnostiach dotknutých subjektov) prezidenta o nevymenovaní\nkandidáta Jána Bernáta za sudcu ústavného súdu napadol kandidát v minulosti na ústavnom\nsúde sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).\nToto konanie bolo však uznesením sp. zn. II. ÚS 718/2014 zastavené z dôvodu späťvzatia\nsťažnosti kandidátom. „Rozhodnutie“ prezidenta o nevymenovaní Jána Bernáta za sudcu\nústavného súdu sa tak stalo právoplatným, keďže nebolo žiadnym orgánom verejnej moci\ns právomocou zrušiť takéto rozhodnutie zrušené.\n2.4.2 Uvedené vo vzťahu k Jánovi Bernátovi znamená, že jeho kandidatúra na sudcu\nústavného súdu zanikla právoplatným „rozhodnutím“ prezidenta o jeho nevymenovaní,\nkeďže toto rozhodnutie nebolo v konaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ústavy ústavným\nsúdom právoplatne zrušené.\n2.4.3 Navyše, prezident správne poukazuje na to, že lehota v zmysle § 53 ods. 3\nzákona o ústavnom súde na podanie sťažnosti proti rozhodnutiu prezidenta o nevymenovaní\nJána Bernáta za sudcu ústavného súdu márne uplynula.\n2.4.5 Aj preto zrejme sťažovateľ Ján Bernát namieta v konaní sp. zn. I. ÚS 575/2016\nporušenie ústavných práv „iba“ postupom prezidenta, a nie rozhodnutím o nevymenovaní\nsťažovateľa za sudcu ústavného súdu. Z obsahu jeho sťažnosti sa môže javiť, že postupom\nprezidenta sa tu rozumie postup prezidenta po doručení uznesenia pléna ústavného súdu\nsp. zn. PL. ÚS 45/2015 prezidentovi, v rámci odôvodnenia ktorého väčšina pléna ústavného\nsúdu odporučila [nie prikázala ‒ ústavný súd môže prikázať orgánu verejnej moci konať\na určitým spôsobom rozhodnúť iba podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a výlučne v senátnom\nzložení, a to v konaní o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb podľa čl. 127\nústavy (nie v konaní o výklad ústavy podľa čl. 128 ústavy, o ktoré išlo v konaní sp. zn.\nPL. ÚS 45/2015) a jedine výrokom (nie iba na pôdoryse odôvodnenia). Na závery väčšiny\npléna z uznesenia sp. zn. PL. ÚS 45/2015, čo sa týka zrušenia či zmeny rozhodnutia\nprezidenta o nevymenovaní Jána Bernáta za sudcu ústavného súdu samotným prezidentom,\nje preto z ústavnoprávneho hľadiska potrebné hľadieť ako na odporúčanie, resp. poznámky\npléna ústavného súdu v rovine obiter dicta] prezidentovi zvážiť možnosť zrušiť/zmeniť\n\n5\n\nsvoje rozhodnutie o nevymenovaní Jána Bernáta za sudcu ústavného súdu a následne o ňom\nako o „znovukandidátovi“ na sudcu ústavného súdu opätovne rozhodnúť (s týmto\nodporúčaním sa ako člen senátu II. ÚS nestotožňujem, čo som vyjadril explicitne\nv odlišnom stanovisku pripojenom k uzneseniu sp. zn. PL. ÚS 45/2015, pozn.). Ján Bernát\ntak prakticky namieta, že prezident sa neodhodlal k určitej obdobe autoremedúry svojho\nrozhodnutia o nevymenovaní Jána Bernáta za sudcu ústavného súdu a že o ňom následne\nako o „znovukandidátovi“ na sudcu ústavného súdu opätovne nerozhodol.\n2.4.6 Za takto opísaných právnych a skutkových východísk a vzhľadom na doterajšiu\nviacero rokov budovanú judikatúru ústavného súdu k materiálnym podmienkam prijímania\nsťažností fyzických osôb a právnických osôb na ďalšie konanie je prijatie sťažnosti Jána\nBernáta na ďalšie konanie netradičné a môže vyvolať vznik viacerých otázok, ale nie je po\nprávnej stránke úplne vylúčené, hoci je na hrane arbitrárnosti. Na vzniknuté otázky však\nbude musieť dať adekvátnu odpoveď samotný senát I. ÚS v náleze vo veci samej.\nRešpektujúc ústavu a zákon o ústavnom súde, senát II. ÚS podľa môjho názoru nemal\nprávomoc na pôdoryse uznesenia o námietke zaujatosti prejudikovať právny názor\nmeritórneho senátu I. ÚS vo veci sťažnosti Jána Bernáta, a to ani na právne východiská,\nktoré viedli senát I. ÚS k prijatiu sťažnosti Jána Bernáta na ďalšie konanie. Z týchto\ndôvodov postup senátu I. ÚS v konaní sp. zn. I. ÚS 575/2016 spočívajúci v prijatí aj\nsťažnosti Jána Bernáta na ďalšie konanie nemožno podľa môjho názoru hodnotiť ako\narbitrárny v miere a intenzite, kde dôsledky takéhoto postupu by mohli viesť k úvahám\no zaujatosti členov senátu I. ÚS voči prezidentovi ako odporcovi v konaní.\n2.5 Na základe už popísaných záverov podľa mojej mienky nebolo možné sa\nstotožniť s dôvodmi prezentovanými prezidentom v jeho vyhlásení, ktorým odmietol\nsudcov senátu I. ÚS Milana Ľalíka, Petra Brňáka a Mariannu Mochnáčovú pre ich\npredpojatosť v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. I. ÚS 575/2016, a preto týchto\nz predmetného konania nebolo možné vylúčiť.\nV Košiciach 24. januára 2017\n\n6", "vazby": {"registre": ["námietka zaujatosti sudcu ÚS SR", "prezident republiky", "Ústavný súd Slovenskej republiky", "sudca-námietka zaujatosti", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti"], "ustanovenia": ["§ 28 ods. 3 zákona o organizácii ÚS SR platného do 28. 2. 2019"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:90ef4513-52c9-4203-8464-9cc2c952ce0b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.575.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 575/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 575/2016 z 6. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-06", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.575.2016.1"}, {"guid": "ussr:34cfe858-9ecd-4f16-b6b7-6abea0965ae6", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 45/2015", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 45/2015 z 28. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-28", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:34cfe858-9ecd-4f16-b6b7-6abea0965ae6"}, {"guid": "ussr:9382d11c-5231-4efa-b7b0-fe09ca9fc032", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.718.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 718/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 718/2014 z 23. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-23", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.718.2014.1"}, {"guid": "ussr:d7c92b5f-3848-45aa-afef-f5f63a302609", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 397/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 397/2014 z 4. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-04", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7c92b5f-3848-45aa-afef-f5f63a302609"}], "citovane_v": []}