{"guid": "ussr:de029ec0-e109-4fc2-b74b-2a3afe63adbf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 119/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 119/2012 z 1. 3. 2012", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. marca 2012, sp. zn. IV. ÚS 119/2012", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2012-03-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-141", "nazov": "čl. 141 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-141", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-141"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 141", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 141", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 141", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Protokol č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Protokol č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyProtokol č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-141", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/de029ec0-e109-4fc2-b74b-2a3afe63adbf", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de029ec0-e109-4fc2-b74b-2a3afe63adbf", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:de029ec0-e109-4fc2-b74b-2a3afe63adbf", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:de029ec0-e109-4fc2-b74b-2a3afe63adbf/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 119/2012-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. marca 2012\npredbežne prerokoval sťažnosť RNDr. M. H., R., zastúpenej advokátkou JUDr. J. C., Ž.,\nvo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47\nods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenia čl. 141 Ústavy Slovenskej republiky\npostupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 21 Em 2/2011 a jeho\nuznesením z 1. júla 2011 a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.\n20 CoE/15/2011 a jeho uznesením z 20. septembra 2011 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť RNDr. M. H. o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. januára 2012\ndoručená sťažnosť RNDr. M. H. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách len „sťažovateľ“),\nvo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47\n\nods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k dohovoru (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenia\nčl. 141 ústavy postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 21 Em 2/2011 a jeho uznesením z 1. júla 2011 (ďalej aj „uznesenie\nokresného súdu o uložení pokuty“) a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský\nsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 CoE/15/2011 a jeho uznesením z 20. septembra\n2011 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd vydal 1. júla 2011 uznesenie\nsp. zn. 21 Em 2/2011, ktorým uložil sťažovateľke pokutu v sume 40 € s tým, že je povinná\nzaplatiť ju v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Proti označenému uzneseniu\npodala sťažovateľka ako matka maloletých detí v zákonom ustanovenej lehote odvolanie,\nktorým namietala jeho nezákonnosť, nedostatočné zistenie skutkového stavu a jeho\nzmätočnosť, a preto navrhovala napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť.\nOdvolanie sťažovateľky obsahovalo zároveň aj podnet, aby okresný súd vyhlásil výkon\nrozhodnutia za neprípustný v súlade s § 268 ods. 1 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „OSP“), pretože s poukazom na skutočnosti uvedené v odvolaní je tu iný dôvod,\npre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať, a následne konanie o výkon napadnutého\nrozhodnutia žiadala zastaviť.\nSťažovateľka okrem iného uviedla, že je matkou „maloletých detí M. H... a P. H...,\nktorej uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 21 Em/2/2011-102 zo dňa 1. 7. 2011, bola\nuložená pokuta vo výške 40 Eur za porušenie Uznesenia Okresného súdu Žilina o nariadení\npredbežného opatrenia č. k. 13 P/62/2009 zo dňa 3. 12. 2009 v spojení s Uznesením\nKrajského súdu v Žiline č. k. 5 CoP/11/2011-417, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa\n15. 2. 2011. Predmetné rozhodnutie odôvodnil Okresný súd v Žiline tým, že dňa\n07. 03. 2011 otec maloletých detí... podal návrh vo veci výkonu rozhodnutia o úprave styku\notca s maloletými deťmi, ktorý odôvodnil tým, že na základe predbežného opatrenia\nvydaného Okresným súdom Žilina v konaní spis. zn. č. 13 P/62/2009 mu bol upravený styk\ns maloletými deťmi, pričom v každom nepárnom týždni je oprávnený stretávať sa s deťmi\n\n2\n\nv sobotu a nedeľu v čase od 9,00 hod. do 18,00 hod. a v každom párnom týždni v stredu\nod 16.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky a tvrdením, že matka bráni otcovi\nv stretávaní s maloletými deťmi.“.\nSťažovateľka bola podľa § 272 ods. 2 OSP vyzvaná na dobrovoľné podrobenie sa\nsúdnemu rozhodnutiu o úprave styku otca s maloletými deťmi a poučená o možnosti\npoužitia sankcií za nesplnenie tohto súdneho rozhodnutia. Na uvedenú výzvu reagovala\nvyjadrením z 26. apríla 2011, v ktorom uviedla, že „styk otca s deťmi nemarím, ale\nvzhľadom na reakcie detí, ktoré odmietajú ísť na stretnutie s otcom bez mojej prítomnosti,\nvždy otca detí žiadam, aby ju v záujme detí akceptoval. Konám tak, pretože v zmysle Zákona\no rodine som povinná chrániť záujmy maloletých detí a ako matka nemôžem konať ani\ninak.“.\nV sťažnosti sa ďalej uvádza, že okresný súd „odôvodnil svoje rozhodnutie o pokute\ns poukazom na § 273 ods. 1 a ods. 2 OSP a s poukazom na Uznesenie Okresného súdu\nŽilina o nariadení predbežného opatrenia č. k. 13 P/62/2009 zo dňa 3. 12. 2010 v spojení\ns uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 5 CoP/11/2011-417, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 15. 02. 2011, ktorým bol upravený styk otca s maloletými deťmi\nv každom nepárnom týždni v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky.\nĎalej súd uviedol, že toto rozhodnutie porušila matka viackrát, nakoľko od vykonateľnosti\npredbežného opatrenia opakovane neumožnila otcovi stretnúť sa s maloletými deťmi. Otec\nneustále podáva oznámenia o tom, že matka mu neumožňuje stretávania s maloletými\ndeťmi, čím nerešpektuje právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Žilina. Z pohovoru, ktorý\nbol vykonaný na Obecnom úrade v R. vyplýva, že deti odmietajú ísť k otcovi bez matky a tá\nich k stretnutiu s otcom nechce nútiť. Stretnutie v nepárny víkend za prítomnosti matky otec\nodmieta a v párnu stredu s tým súhlasí. Pretože matka pokračovala v odmietavom postoji\nk uskutočňovaniu stretnutia otca s maloletými deťmi aj po výzve súdu na dobrovoľné\npodrobenie sa súdnemu rozhodnutiu, uložil súd matke podľa § 273 ods. 1 OSP pokutu.\nSúčasne súd vyzval matku maloletých detí, aby sa podrobila súdnemu rozhodnutiu o úprave\nstyku otca s maloletými deťmi. Ak zostane táto výzva i naďalej bezvýsledná, bude súd\n\n3\n\nukladať postupne ďalšie pokuty, alebo môže odňať maloleté deti matke a odovzdať ich\notcovi.“.\nProti citovanému uzneseniu okresného súdu o uložení pokuty podala sťažovateľka\nodvolanie, ktorým namietala jeho nezákonnosť, nedostatočné zistenie skutkového stavu\na jeho zmätočnosť, a preto navrhovala toto rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť.\nSťažovateľka v odvolaní poukázala na to, že „ako matka si dobrovoľne plní súdne\nrozhodnutie v rozsahu, akom to dovoľujú reakcie a správanie samotných detí, o čom je ich\notec podrobne informovaný, a napokon to i vidí. Aj keď deti vždy pripravuje na stretnutie\nv zmysle predbežného opatrenia, deti aj napriek ich príprave zo strany matky odmietajú ísť\nna stretnutie s otcom bez nej. Jediný problém v stretávaní je ten, že otec nemá záujem\nrešpektovať vôľu detí a tvrdošijne trvá na tom, že si ich nevezme, keď nechcú ísť samé.\nO tomto nielen súd vo vykonávacom konaní, ale aj orgán ochrany práv detí – kolízneho\nopatrovníka matka informovala, avšak na túto faktickú vec súd pri svojom rozhodovaní\nnijako neprihliadal a ani sa s ňou nijako nevysporiadal; práve naopak, súd prvého stupňa\npovýšil opakované množstvo v podstate obsahovo rovnakých oznámení otca na tvrdené\nporušovanie rozhodnutia zo strany matky nad aktuálny a skutočný skutkový stav a nijako sa\nnevysporiadal s oznámenými skutočnosťami. Fakt je, že to, čo sa odohráva bezprostredne\npri tom, keď si otec príde po deti, je reakcia samotných neplnoletých detí na neadekvátne\nsprávanie zo strany ich otca; súd sa nijako nevysporiadal s tým, že do dnešného dňa nebolo\nprávoplatne skončené trestné konanie vedené proti otcovi vo veci podozrenia zo sexuálneho\nzneužívania a týrania blízkej a zverenej osoby /poškodenými sú matka a mal. dcéra/.“\nSťažovateľka ďalej v odvolaní poukázala i na skutočnosť, že podala návrh na zmenu\núpravy stretávania sa otca s maloletými deťmi v rámci predbežného opatrenia, aby nebolo\npredbežné rozhodnutie v príkrom rozpore so záujmami detí, a teda žiadala o vydanie nového\npredbežného opatrenia, kde by prebiehal styk otca detí za jej prítomnosti, tak ako to bolo\ndovtedy možné.\nPodľa názoru sťažovateľky z jej strany ako matky „dochádza k dobrovoľnému\nplneniu súdneho rozhodnutia v tom rozsahu, aký môže ona urobiť, to deti sa bránia výkonu\ntohto rozhodnutia a ona nemôže ako ich matka zasahovať do ich práv, ktoré im zaručuje tak\n\n4\n\nÚstava SR ako i ratifikované medzinárodne dohovory, ktorými je Slovenská republika\nviazaná. Sťažovateľka má pedagogické vzdelanie, použila všetky dostupné metódy ako deti\npresvedčiť, aby sa podrobili súdnemu rozhodnutiu, avšak oni neustále odmietajú kontakt\ns otcom bez mojej prítomnosti.“.\nPodľa sťažovateľky to, že jej bola uložená pokuta, znamená, že „prvostupňový súd\njednoznačne vyjadril a trvá na tom, že sťažovateľka má vedome porušovať základné práva\ndetí, len aby bolo zadosťučinené súdnemu rozhodnutiu, ktoré je zjavne v rozpore\ns najlepšími záujmami detí“. Sťažovateľka tvrdila, že nikdy stretávaniu otca s deťmi\nnebránila, len je podľa nej v najlepšom záujme detí, aby neplakali, aby neboli vyľakané\na nebáli sa otca, a preto trvala na svojej prítomnosti pri stretávaní detí s otcom.\nÚrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ž. (ďalej len „kolízny opatrovník“) okresnému\nsúdu oznámil, aby zvážil účelnosť nariadeného výkonu predbežného opatrenia.\nSťažovateľka poukázala na to, že okresný súd sa s týmto oznámením pri ukladaní pokuty\nnijako nevysporiadal. Taktiež namietala, že sa nevysporiadal ani s ďalšími listinnými\ndôkazmi, ktoré pripojila k odvolaniu proti uzneseniu okresného súdu o uložení pokuty\n(napr. viaceré úradné záznamy spísané u kolízneho opatrovníka), ale ani s vyjadrením obce\nR. o poskytnutí súčinnosti. Takýto postup všeobecných súdov spolu s už popísaným\nkonaním považuje sťažovateľka za porušenie svojich práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru.\nPorušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1\ndodatkového protokolu napadnutým uznesením a postupom krajského súdu v spojení\ns uznesením a postupom okresného súdu sťažovateľka odôvodňuje tým, že aj ona je\nbezpodielovou spoluvlastníčkou rodinného domu v obci R., pričom „v čase stretnutia otca\ns deťmi, keď sa zdržiava v našej nehnuteľnosti má matka zamedzený výkon jej vlastníckych\npráv k ich spoločnej nehnuteľnosti, nakoľko je stretnutie otca s deťmi stanovené súdnym\nrozhodnutím bez jej prítomnosti a napadnutým rozhodnutím súdu v Žiline je tiež\nsankcionovaná za to, že sťažovateľka chce byť v tomto čase v ich nehnuteľnosti. Týmto je\nsťažovateľke zamedzené slobodne a pokojne užívať jej vlastníctvo, čo je v rozpore s čl. 20\n\n5\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.“.\nSťažovateľka zastáva názor, že „v konečnom dôsledku napadnutými rozhodnutiami\nbolo priznané druhému účastníkovi /otcovi/ lepšie postavenie ako sťažovateľke, s cieľom\nsystematicky likvidovať možnosť domôcť sa spravodlivého a riadneho súdneho konania\na tým im nepriznať rovnaké postavenie, hoci súd mal byť garantom spravodlivého\na zákonného súdneho procesu. Poskytnutie takéhoto postavenia a výhody v prospech\ndruhého účastníka konania možno považovať za porušenie základného práva na rovnaké\npostavenie všetkých účastníkov v konaní a práva na spravodlivý proces.“.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po predbežnom\nprerokovaní sťažnosti a jej prijatí na konanie vydal tento nález:\n„1. Právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie upravené v čl. 46 Ústavy\nSlovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom a rozhodnutiami Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20 CoE/15/2011\nz 20. septembra 2011 a Okresného súdu v Žiline sp. zn. 21 Em 2/2011-102 z 1. júla 2011\nbolo porušené.\n2. Právo sťažovateľa na rovnaké postavenie účastníkov súdneho konania upravené\nv čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom a rozhodnutím Krajského súdu v\nŽiline sp. zn. 20 CoE/15/2011 z 20. septembra 2011 a Okresného súdu v Žiline sp. zn.\n21 Em 2/2011-102 z 1. júla 2011 bolo porušené.\n3. Vlastnícke právo sťažovateľa upravené v čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky\na v čl. 1 ods. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom a rozhodnutiami Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20 CoE/15/2011 z 20. septembra\n2011 a Okresného súdu v Žiline sp. zn. 21 Em 2/2011-102 z 1. júla 2011 bolo porušené.\n4. Právo sťažovateľa na nestranný a nezávislý súd upravené v čl. 141 Ústavy\nSlovenskej republiky postupom a rozhodnutiami Krajského súdu v Žiline sp. zn.\n20 CoE/15/2011 z 20. septembra 2011 a Okresného súdu v Žiline sp. zn. 21 Em 2/2011-102\nz 1. júla 2011 bolo porušené.\n\n6\n\n5. Rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20 CoE/15/2011 z 20. septembra 2011\na v spojení s rozhodnutím Okresného súdu v Žiline sp. zn. 21 Em 2/2011-102 z 1. júla 2011\nsa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.\n6. Odkladá sa vykonateľnosť rozhodnutia Okresného súdu v Žiline sp. zn.\n21 Em 2/2011-102 z 1. júla 2011 , a to až do právoplatného skončenia konania o ústavnej\nsťažnosti.\n7. Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľke náhradu trov konania\nvo výške 261,82 Eur...“\nSťažovateľka taktiež podala podľa § 52 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) návrh na vydanie dočasného opatrenia a odloženie vykonateľnosti uznesenia\nokresného súdu o uložení pokuty, ktorý odôvodnila takto:\n„Nakoľko z napadnutých rozhodnutí je mi daná peňažná povinnosť na zaplatenie\npokuty vo výške 40,- Eur, žiadam, aby súd odložil vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí.\nZ osobných majetkových dôvodov považujeme za potrebné, aby súd rozhodol\no dočasnom opatrení a povolil odklad vykonateľnosti rozhodnutia Okresného súdu v Žiline\nz 1. júla 2011 sp. zn. 21 Em 2/2011-102.“\nII.\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n7\n\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nZa zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nO zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide preto vtedy, ak pri jej predbežnom prerokovaní\nústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 140/03,\nIV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07, IV. ÚS 27/2010).\nPodstatou sťažnosti je nespokojnosť sťažovateľky s napadnutým uznesením\nkrajského súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu o uložení pokuty, ako\naj s postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu. Podľa názoru sťažovateľky nimi došlo\nk porušeniu jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy, práv\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj čl. 144 ústavy.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu...\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n8\n\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený\nverejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu\nv záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej\nspoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života\núčastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,\nvzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom\nspoločnosti.\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného\nzáujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\nPodľa čl. 141 ústavy v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé\na nestranné súdy (ods. 1). Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných\nštátnych orgánov (ods. 2).\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Rovnako nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ani\nmedzi obsahom základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1\ndodatkového protokolu.\n1. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 21 Em 2/2011 a jeho uznesením z 1. júla\n2011\n\n9\n\nPokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi\nvšeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,\nktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným\nprávam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy),\na to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (IV. ÚS 23/05).\nJudikatúra ústavného súdu stabilne pripomína, že ochrana ústavnosti nie je a ani\nz povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých\norgánov verejnej moci, a to predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje\nv tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania\nvšetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci (napr. I. ÚS 214/09).\nPodľa princípu subsidiarity ústavného súdu vyplývajúceho z poslednej vety čl. 127 ods. 1\nústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vtedy,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. V nadväznosti na to ústavný súd\npripomína, že v rámci konania o sťažnosti zásadne preskúmava len právoplatné rozhodnutia,\na to v tom zmysle, že musí ísť o rozhodnutia, ktorými sa konanie právoplatne skončilo\n(IV. ÚS 254/2011).\nVzhľadom na princíp subsidiarity ustanovený v čl. 127 ústavy je vylúčená právomoc\nústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o sťažovateľkou uplatnených námietkach\nporušenia jej práv namietaným uznesením a postupom okresného súdu. Ochrany svojich\npráv sa sťažovateľka mohla domáhať a aj sa domáhala podaním odvolania proti\nprvostupňovému uzneseniu súdu.\nÚstavný súd z týchto dôvodov sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorá smeruje proti\nnamietanému uzneseniu okresného súdu a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu,\nodmietol z dôvodu nedostatku svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 prvej vety zákona\no ústavnom\n\nsúde\n\n(obdobne\n\nnapr.\n\nIV. ÚS 405/04,\n\nIII. ÚS 288/07).\n\n10\n\nIII. ÚS 133/05,\n\nIII. ÚS 290/06,\n\n2. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky postupom\nkrajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20 CoE/15/2011 a jeho uznesením\nz 20. septembra 2011\nÚstavný súd pri predbežnom prerokovaní časti sťažnosti týkajúcej sa namietaného\nporušenia práv sťažovateľky označeným rozsudkom krajského súdu a postupom, ktorý\npredchádzal jeho vydaniu, posudzoval napadnutý rozsudok krajského súdu aj z toho\nhľadiska, či ho nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, a teda\nz ústavného hľadiska za neakceptovateľný a neudržateľný.\na) K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov. Podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý\nrozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd nie je súdom vyššej\ninštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov.\nV zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť skutkových a právnych názorov\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli\nk rozhodnutiu (obdobne napr. III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010). Úlohou ústavného súdu nie je\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov (II. ÚS 193/2010). Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa čl. 127 ústavy\nvšak patrí kontrola zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne\nzávery súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, III. ÚS 271/05,\nIII. ÚS 153/07).\n\n11\n\nÚstavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v rámci ktorej už vyslovil, že\nkompetencie ústavného súdu nenahrádzajú postupy a rozhodnutia všeobecných súdov\na zásadne sa nepoužívajú na skúmanie namietanej vecnej nesprávnosti, pretože ústavný súd\nnie je opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom. Kritériom na rozhodovanie\nústavného súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté do ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených základných práv a slobôd,\na v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach daného prípadu ide o zásah, ktorý zjavne\nviedol k porušeniu, resp. odopretiu základných práv alebo slobôd (IV. ÚS 238/07).\nZákladné právo na súdnu ochranu zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako\naj konkrétne procesné garancie v konaní pred ním (I. ÚS 26/94). Ochrany základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa možno domáhať v medziach a za podmienok ustanovených\nvykonávacími zákonmi (napr. III. ÚS 124/04).\nÚstavou zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce z čl. 46 ods. 1\nústavy neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom a nemožno ho\núčelovo chápať tak, že jeho naplnením je len víťazstvo v takomto spore (II. ÚS 21/02,\nIV. ÚS 277/05).\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd na účely posúdenia opodstatnenosti sťažnosti\npreskúmal namietané uznesenie krajského súdu, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu, pričom nezistil, že by interpretácia a aplikácia príslušných právnych noriem\nkrajským súdom mohla zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného uznesenia\nv súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy. Naopak, podľa názoru\nústavného súdu krajský súd odôvodnil svoje právne závery ústavne akceptovateľným\nspôsobom, t. j. tak, ako to vyplýva z požiadaviek základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy.\n\n12\n\nKrajský súd ako súd odvolací napadnuté uznesenie okresného súdu o uložení pokuty\nna základe podaného odvolania v rozsahu danom § 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP.\nKrajský súd upriamil pozornosť na § 272 ods. 2 OSP, podľa ktorého „pred\nnariadením výkonu rozhodnutia sudca písomne vyzve toho, kto odmieta podrobiť sa\nsúdnemu rozhodnutiu alebo neplní súdom schválenú dohodu o výchove maloletých detí\na o úprave styku s nimi, aby sa súdnemu rozhodnutiu podrobil alebo aby súdom schválenú\ndohodu plnil. V tejto výzve upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených\nv rozhodnutí alebo v dohode.\nPodľa § 273 ods. 1 O. s. p. ak výzva sudcu podľa § 272 ods. 2 zostane bezvýsledná,\nukladá sudca tomu, kto neplní dobrovoľne súdne rozhodnutie alebo súdom schválenú\ndohodu o výchove maloletých detí, prípadne o úprave styku s nimi, postupne pokuty.\nJednotlivé pokuty nesmú prevyšovať 60 eur a pripadajú štátu.“.\nĎalej krajský súd uviedol, že „súd je v konaní o výkon rozhodnutia o výchove\nmaloletých detí (§ 272 a nasl. O. s. p.) oprávnený skúmať titul výkonu rozhodnutia len z\ntých hľadísk, či je právoplatný a vykonateľný. Taktiež musí byť preukázaná skutočnosť, že\nkonkrétna osoba odmieta sa podrobiť súdnemu rozhodnutiu alebo neplní súdom schválenú\ndohodu o výchove maloletých detí alebo o úprave styku s nimi.“. Preto podľa jeho názoru\nprvostupňový súd postupoval v súlade s uvedeným správne, keď si pripojil titul výkonu\nrozhodnutia, a to „uznesenie o nariadení predbežného opatrenia č. k. 13 P 62/2009 zo dňa\n03. 12. 2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 5 CoP 11/2011-417 zo dňa\n07. 02. 2010. Z týchto rozhodnutí bolo jednoznačne preukázané, že titul výkonu rozhodnutia\nuznesenie OS Žilina 13 P 62/2009 nadobudlo vykonateľnosť v zmysle § 171 O. s. p.“.\nKrajský súd poukázal na to, že v konaní o výkon rozhodnutia sa neskúma vecná\nsprávnosť titulu výkonu rozhodnutia, ako to požadovala sťažovateľka v dôvodoch svojho\nodvolania, pretože tieto námietky smerujúce k preskúmaniu veci samej boli predmetom\nkonania, ktorého výsledkom bolo vyhlásenie samotného titulu výkonu rozhodnutia.\nV konaní o výkon rozhodnutia preto podľa krajského súdu prvostupňový súd „nemohol\nprihliadnuť na námietky odvolateľky spočívajúce v tom, že momentálna forma predbežnej\n\n13\n\núpravy styku otca s deťmi je v rozpore s ľudskými právami maloletých detí, že prvostupňový\nsúd náležite nezisťoval skutkový stav veci ohľadne jej neschopnosti prinútiť deti, aby išli\nz bydliska s otcom bez nej, že terajšia forma styku je v rozpore so záujmami detí. Všetky\ntieto kritériá sa posudzovali v základnom konaní o nariadení predbežného opatrenia, ktoré\nje titulom výkonu rozhodnutia a nemôžu byť predmetom prieskumu v konaní o výkon tohto\ntitulu výkonu rozhodnutia.“.\nTo, čo bolo potrebné v konaní o výkon rozhodnutia predbežného opatrenia\nnariadeného uznesením okresného súdu sp. zn. 13 P 62/2009 z 3. decembra 2010 skúmať,\nbolo podľa krajského súdu okrem vykonateľnosti titulu výkonu rozhodnutia, „či skutočne\ndochádza k odmietaniu podrobenia sa súdnemu rozhodnutiu alebo neplneniu tohto súdneho\nrozhodnutia zo strany matky maloletých detí, ktorá má podľa titulu výkonu rozhodnutia\npovinnosť maloleté deti pripraviť na stretnutie s otcom a tieto mu odovzdať v mieste svojho\nprechodného bydliska, pričom tejto jej povinnosti korešponduje oprávnenie otca stretávať\nsa s maloletými deťmi v nepárnom týždni od soboty od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu\nod 9.00 hod. do 18.00 hod. a v každom párnom týždni v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod.\nbez prítomnosti matky“. Táto skutočnosť bola podľa krajského súdu dostatočne preukázaná\nuž tým, že „matka v odvolacích dôvodoch skonštatovala, že k stretávaniu sa otca\ns maloletými deťmi nedochádza vzhľadom na to, že jej nie je umožnené sa tohto stretnutia\nzúčastniť. Podľa vykonateľného titulu však otec detí je oprávnený stretávať sa s deťmi bez\nprítomnosti matky. Je teda povinnosťou matky deti pripraviť na stretnutie tak, aby bolo toto\noprávnenie otca rešpektované, či už zo strany matky detí alebo zo strany samotných detí.\nArgument, že samotné deti odmietajú sa takto stretnutia zúčastniť a že matka detí nemá\ndosah na svoje deti a nemôže im prikázať toto stretnutie, lebo ich nevie prinúť ísť s otcom,\nje právne irelevantný. Matka na základe svojich rodičovských práv a povinností je\noprávnená, ale i povinná prijať také výchovné opatrenia, aby k stretnutiu otca s maloletými\ndeťmi bez jej prítomnosti došlo bez ohľadu na to, aké sú jej subjektívne pocity alebo\nsubjektívne pocity maloletých detí. Deti sú vo veku 3 a 5 rokov, pričom tento vek\npredpokladá aktívnu účasť matky na ich výchove a i na ovplyvňovaní ich reakcií, v danom\nprípade je potrebné ovplyvniť ich reakcie spôsobom, aby boli i psychicky pripravené na\nstretnutie otca bez prítomnosti matky.“. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia\n\n14\n\npreto uviedol, že skutočnosť, že nedochádza k dobrovoľnému podrobeniu sa sťažovateľky\ntitulu výkonu rozhodnutia, bola prvostupňovým súdom riadne preukázaná, «preto bolo\npovinnosťou prvostupňového súdu (vzhľadom na dikciu § 273 ods. 1 O. s. p. „ukladá“)\nuložiť jej ako osobe, ktorá neplní dobrovoľne súdne rozhodnutie o výchove maloletých detí\na o úprave styku rodičov s deťmi pokutu tak, ako to ustanovuje § 273 ods. 1 O. s. p. Preto\nneprichádza do úvahy postup zvažovania účelnosti nariadeného výkonu rozhodnutia súdom,\nako to žiadala matka detí. Jedná sa o návrhové konanie, a ak sú zistené zákonné podmienky\nna postup podľa § 273 O. s. p., súd je povinný takto postupovať. Samotná výška pokuty bola\nstanovená v rozmedzí, ako je uvedené v tomto zákonnom ustanovení.».\nOdvolací súd preto skonštatoval, že boli splnené všetky zákonné podmienky na to,\naby bol výkon rozhodnutia realizovaný ukladaním pokút v zmysle § 273 ods. 1 OSP, pričom\nboli splnené všetky procesné podmienky na uloženie pokuty sťažovateľke, a preto\nnapadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.\nK požiadavke sťažovateľky, aby na prerokovanie odvolania bolo nariadené\npojednávanie, krajský súd uviedol, že „nebolo potrebné na preskúmanie napadnutého\nrozhodnutia nariadiť pojednávanie, pretože skutkový stav bol zrejmý zo spisového materiálu\nprvostupňového súdu predloženého odvolaciemu súdu, a preto vo veci nenariadil\npojednávanie, ale rozhodol bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.“.\nČo sa týka požiadavky sťažovateľky pripojiť spisy okresného súdu sp. zn.\n13 P 62/2009 a sp. zn. 30 P 348/2009, krajský súd uviedol, že nevidel dôvod na ich\npripojenie, „pretože vykonávané rozhodnutie bolo vydané v konaní pod sp. zn.\n13 P 62/2009. Samotný návrh na nariadenie nového predbežného opatrenia zo strany\nmatky, na ktorý poukazovala, hoci bol podaný k sp. zn. 30 P 348/2009, bol následne\npriradený k sp. zn. 13 P 62/2009. Krajský súd má k dispozícii rozsudok OS Žilina č. k.\n13 P 62/2009 zo dňa 07. 9. 2011. Preto nebolo potrebné pripájať celý spis sp. zn.\n13 P 62/2009.“.\n\n15\n\nOdvolací súd zároveň skonštatoval, že „rozsudkom OS Žilina č. k. 13 P 62/2009\nzo dňa 07. 09. 2011 bolo zrušené predbežné opatrenie nariadené uznesením zo dňa\n03. 12. 2010, t. j. titul výkonu rozhodnutia v tejto právnej veci. Hoci bolo týmto rozsudkom\npredbežné opatrenie z 03. 12. 2010 zrušené, k zrušeniu predbežného opatrenia dôjde\naž vykonateľnosťou tohto rozsudku, ktorá nastane dňom doručenia tohto rozsudku\núčastníkom konania vzhľadom na vyslovenú predbežnú vykonateľnosť tohto rozsudku (§ 162\nods. 1 O. s. p.). Ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia (deň 01. 07. 2011) bol teda titul\nvýkonu rozhodnutia predbežné opatrenie č. k. 13 P 62/2009 zo dňa 03. 12. 2010\nvykonateľný, čo je podstatnou skutočnosťou pri posudzovaní titulu výkonu rozhodnutia\nv konaní o jeho výkon. Skutočnosť, že titul výkonu rozhodnutia bol po vydaní napadnutého\nrozhodnutia následne zrušený rozsudkom OS Žilina č. k. 13 P 62/2009 zo dňa 07. 09. 2011\nmôže mať vplyv na samotné vedenie konania o výkon tohto predbežného opatrenia, avšak\nnie na rozhodnutie u uložení pokuty matke maloletých detí, ktoré bolo vydané v čase, keď\ntitul výkonu rozhodnutia bol vykonateľný.“.\nK návrhu sťažovateľky, aby odvolací súd vyhlásil výkon rozhodnutia za neprípustný\na konanie o výkon rozhodnutia zastavil, krajský súd uviedol, že na takýto postup neboli\nsplnené procesné podmienky, a ďalej dodal, že „Podľa § 272 ods. 1 O. s. p. ustanovenia\n§ 251 ods. 2 až 4, § 255 až 258, § 268, § 270 a 271 sa nepoužijú, ak ide o výkon\nrozhodnutia alebo schválenej dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.\nTo platí aj v prípade, ak ide o výkon rozhodnutia alebo dohody o styku rodičov s maloletým\ndieťaťom. O účastníkoch platia ustanovenia § 94. Preto zastavenie výkonu rozhodnutia\npodľa § 268 neprichádza do úvahy v prípade výkonu rozhodnutia o výchove maloletých\ndetí, t. j. ani o styku s nimi. Zastavenie konania o výkon rozhodnutia je preto v týchto\nkonaniach podľa § 272 ods. 1 O. s. p. pojmovo vylúčené.“. Odvolací súd preto tento návrh\npovažoval za nedôvodný.\nZáklad sťažnostných námietok predstavujú úvahy sťažovateľky o tom, že krajský súd\nnesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, na niektoré predložené listinné dôkazy vôbec\nneprihliadol a niektoré ňou navrhované dôkazy nevykonal.\n\n16\n\nZásah do základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva čl. 6 ods. 1 dohovoru\nby v tejto súvislosti bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu\no nevykonaní navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu\npredchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu\ndokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník\npostavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní (I. ÚS 350/08).\nKonanie všeobecných súdov v právnej veci sťažovateľky však takéto nedostatky\nnevykazuje. Ako už bolo uvedené, krajský súd primerane a rozumne zdôvodnil nevykonanie\ntýchto dôkazov.\nK námietke sťažovateľky o nevyhodnotení niektorých listinných dôkazov ústavný\nsúd uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva\n(ďalej aj ,,ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať\ndôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra\nESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení\nrozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Higgins c. Francúzsko z 19. februára\n1998). Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že krajský súd vo veci sťažovateľa\nvykonal a vyhodnotil všetky dôkazy nevyhnutné na to, aby mohol vo veci spravodlivo\na zákonne rozhodnúť.\nIngerencia ústavného súdu do výkonu právomoci krajského súdu by mohla byť\nopodstatnená len v prípade nezlučiteľnosti namietaného uznesenia s ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou\nzákonov všeobecných súdov, v zmysle citovanej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý\nprávny názor krajského súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený,\nresp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu\nvšeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil\n\n17\n\nod znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. To však nie je\nprípad sťažovateľkou napadnutého rozhodnutia krajského súdu.\nÚstavný súd v súvislosti s námietkou sťažovateľky o údajnej nedostatočnosti\na nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu poukazuje\nna svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej súčasťou obsahu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré\njasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06).\nTaktiež ESĽP v rámci svojej judikatúry vyslovil, že „Právo na spravodlivý proces\nzahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však\nneznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď.\nSplnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom\nna konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997).\nEurópsky súd pre ľudské práva v inom rozhodnutí tiež zaujal stanovisko, že právo\nna spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument\nprednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je\nz hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (rozsudok ESĽP\nvo veci Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, Annuaire, č. 303-B).\nAj ústavný súd už vyslovil názor, že „Súčasťou obsahu základného práva\nna spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo\núčastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný\nsúd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len\nna tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový\na právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového\n\n18\n\naj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna spravodlivý proces“ (III. ÚS 209/04).\nK námietkam sťažovateľky v týchto súvislostiach ústavný súd uvádza, že\nodôvodnenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu nemožno považovať za arbitrárne ani\nza svojvoľné alebo za nepreskúmateľné. Toto odôvodnenie poskytuje dostatočný základ\nna jeho výrok. Úvahy krajského súdu sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce\nzo skutkových okolností prípadu a relevantných noriem hmotného a procesného práva,\nktorých účel a význam nepopierajú.\nV tejto súvislosti ústavný súd opakovane judikoval, že pokiaľ preskúmanie postupu\nalebo rozhodnutia orgánu štátu v rámci predbežného prerokovania nesignalizuje možnosť\nporušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné\npreskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05), možno sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.\nÚstavný\n\nsúd\n\npovažuje\n\nnapadnuté\n\nuznesenie\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nza\n\nústavne\n\nakceptovateľné, ktoré nie je v rozpore s účelom a zmyslom právnej úpravy výkonu\nrozhodnutia o úprave styku s maloletými deťmi, a spôsob, akým krajský súd v tejto veci\nrozhodol, nemožno považovať ani za arbitrárny alebo zjavne neodôvodnený a ako taký\nodporujúci základným právam zaručeným v čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy, resp. právu\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Pretože z pohľadu posudzovanej veci krajský súd vo vzťahu\nk účastníkom konania dodržal podľa názoru ústavného súdu pravidlá spravodlivého\nprocesu, jeho postup nesignalizuje ani možnú kolíziu so základným právom podľa čl. 47\nods. 3 ústavy.\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť\nv tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nb) K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu\n\n19\n\nV súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu poukazuje ústavný súd na svoju stabilizovanú\njudikatúru (napr. II. ÚS 78/05, IV. ÚS 301/07), ktorej súčasťou je aj právny názor, že\nvšeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv\nhmotného charakteru, ku ktorým patrí aj základné právo vyplývajúce z čl. 20 ods. 1 ústavy\na právo vyplývajúce z čl. 1 dodatkového protokolu, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že\nvšeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48\nústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru. O prípadnom porušení základného práva podľa čl. 20\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, by bolo možné uvažovať zásadne len\nvtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého\nzo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až čl. 48\nústavy, resp. v spojení s ich porušením (IV. ÚS 326/07).\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd uzavrel, že medzi namietaným postupom\na uznesením krajského súdu (a dôvodmi, z ktorých sťažovateľka vyvodzuje porušenie\nsvojich označených práv) a obsahom základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by naznačovala\nreálnu možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd aj pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti\nrozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde o jej odmietnutí z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\nc) K namietanému porušeniu čl. 141 ústavy\nSťažovateľka tiež žiadala, aby ústavný súd vyslovil, že napadnutým postupom\na uznesením krajského súdu bol porušený čl. 141 ústavy.\nPodľa čl. 141 ústavy v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé\na nestranné súdy (ods. 1). Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných\n\n20\n\nštátnych orgánov (ods. 2). Článok 141 ústavy neupravuje žiadne konkrétne základné práva,\nresp. iné individuálne práva, o porušení ktorých ústavný súd rozhoduje v konaní\no sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Navyše, medzi obsahom citovaného článku\nústavy a postupom krajského súdu v namietanom konaní a jeho rozhodnutím neexistuje\nžiadna príčinná súvislosť, ktorá by zakladala dôvod na vyslovenie ich porušenia\npo prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd aj v tejto časti sťažnosť sťažovateľky pri\npredbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre zjavnú\nneopodstatnenosť.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu\nzaoberať sa ďalšími procesnými návrhmi sťažovateľky uplatnenými v petite jej sťažnosti\na taktiež už neprichádzalo do úvahy zaoberať sa jej návrhom na vydanie dočasného\nopatrenia, ktorým by ústavný súd odložil výkon namietaného uznesenie okresného súdu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. marca 2012\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a3e3f82a-4591-4ead-9f6c-a406ea60fa85", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 254/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 254/2011 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a3e3f82a-4591-4ead-9f6c-a406ea60fa85"}, {"guid": "ussr:2fc3ccd4-297c-48de-8e85-a00c1df42c0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 350/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 1002, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fc3ccd4-297c-48de-8e85-a00c1df42c0d"}, {"guid": "ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 385, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:01a8426d-4935-43c0-aa70-dee29c5f7c82", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 214/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 214/09 z 17. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-17", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01a8426d-4935-43c0-aa70-dee29c5f7c82"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 326/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 326/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 284, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0"}, {"guid": "ussr:d1bee8bd-88ce-49f3-9fbe-e2139e3e15b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 301/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 301/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 258, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1bee8bd-88ce-49f3-9fbe-e2139e3e15b9"}, {"guid": "ussr:b13e1bae-c437-4310-88c9-654d96600b13", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 288/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b13e1bae-c437-4310-88c9-654d96600b13"}, {"guid": "ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 153/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 1501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:ae0d6758-ce0a-4423-9c7c-17d02a2b624d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 290/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 290/06 z 13. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-13", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae0d6758-ce0a-4423-9c7c-17d02a2b624d"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:32627ef7-d1a7-443e-93b9-b6a84d158d1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 277/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 277/05 z 29. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-29", "citacie_n": 315, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32627ef7-d1a7-443e-93b9-b6a84d158d1f"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/05 z 5. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-05", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7"}, {"guid": "ussr:1fd0e466-c182-4bcf-ac09-f2abe3a7f889", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 23/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 23/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1fd0e466-c182-4bcf-ac09-f2abe3a7f889"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:18f89268-1d8f-4728-92a3-79ba81d62f0e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 25/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 25/05 z 10. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-10", "citacie_n": 431, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18f89268-1d8f-4728-92a3-79ba81d62f0e"}, {"guid": "ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 405/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 405/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 166/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 166/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 598, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685"}, {"guid": "ussr:8fd107b8-26f4-4430-929c-73c67c8e1f2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 124/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/04 z 28. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-28", "citacie_n": 527, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8fd107b8-26f4-4430-929c-73c67c8e1f2a"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 140/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/03 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 706, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8e0f27b7-70d1-4673-90ab-cc0d21927ca2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.1.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 1/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 1/2016 z 12. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.1.2016.1"}, {"guid": "ussr:a4a6d583-3b5a-42e0-a530-9571f1d951dd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.399.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 399/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 399/2015 z 18. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-18", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.399.2015.1"}, {"guid": "ussr:182ef073-c4c1-4cad-b39e-4e1b683abd7c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.322.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 322/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2015 z 30. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.322.2015.1"}, {"guid": "ussr:9f6e65a6-f450-4951-9a61-5fa4ce55022d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 326/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 326/2012 z 21. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-21", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9f6e65a6-f450-4951-9a61-5fa4ce55022d"}, {"guid": "ussr:23c50b27-e4f3-4bf2-befc-6098d1ab5ef3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 226/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 226/2012 z 3. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-03", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:23c50b27-e4f3-4bf2-befc-6098d1ab5ef3"}, {"guid": "be689294-d127-452b-9fce-2107b23d05bb:684fd791-d861-4d50-a884-4cd279d2eacc", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3512203916.1", "spisova_znacka": "23CoE/403/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/403/2012 z 21. 3. 2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2013-03-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3512203916.1"}]}