{"guid": "ussr:bcbdfc8b-b385-454f-b23b-e5601cdbfaf6", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 141/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 141/2014 z 5. 2. 2014", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. februára 2014, sp. zn. II. ÚS 141/2014", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Juraj Horváth", "sudca_id": 1081, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/juraj-horvath-1081", "datum_vydania": "2014-02-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "spája na spoločné konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bcbdfc8b-b385-454f-b23b-e5601cdbfaf6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bcbdfc8b-b385-454f-b23b-e5601cdbfaf6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:bcbdfc8b-b385-454f-b23b-e5601cdbfaf6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:bcbdfc8b-b385-454f-b23b-e5601cdbfaf6/text", "citacie_n": 14, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 141/2014-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. februára 2014\nv senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha (sudca spravodajca) a sudcov Sergeja\nKohuta a Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti\nPOHOTOVOSŤ,\n\ns. r. o.,\n\nPribinova\n\n25,\n\nBratislava,\n\nzastúpenej\n\nadvokátom\n\ndoc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,\nGrösslingová 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva\nna zákonného sudcu zaručeného v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, ako aj práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces\nzaručeného v čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Krajského súdu\nv Košiciach a jeho uzneseniami sp. zn. 14 CoE 231/2012 zo 16. januára 2013 (sp. zn.\nRvp 22146/2013) a sp. zn. 16 CoE 103/2012 z 5. septembra 2012 (sp. zn. Rvp 22147/213),\nako aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a jeho uzneseniami sp. zn.\n4 E Cdo 60/2013 z 15. júla 2013 (sp. zn. Rvp 22146/2013) a sp. zn. 7 Cdo 9/2013\nzo 7. augusta 2013 (sp. zn. Rvp 22147/2013) a takto\nrozhodol:\n1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.\nRvp 22146/2013 a sp. zn. Rvp 22147/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej\nvedené pod sp. zn. Rvp 22146/2013.\n\n2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 22. októbra\n2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,\nBratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na\nsúdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nzákladného práva na zákonného sudcu zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy, práva na\nspravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva na účinný prostriedok nápravy a na\nspravodlivý proces zaručeného v čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len\n„charta“), postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) a jeho\nuzneseniami sp. zn. 14 CoE 231/2012 zo 16. januára 2013 (sp. zn. Rvp 22146/2013)\na sp. zn. 16 CoE 103/2012 z 5. septembra 2012 (sp. zn. Rvp 22147/213), ako aj postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) a jeho uzneseniami\nsp. zn. 4 E Cdo 60/2013 z 15. júla 2013 (sp. zn. Rvp 22146/2013) a sp. zn. 7 Cdo 9/2013\nzo 7. augusta 2013 (sp. zn. Rvp 22147/2013).\nZo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti\nzaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv o úvere sťažovateľka\nposkytla dlžníkom úver, pričom poskytnuté peňažné prostriedky boli dlžníci povinní vrátiť\npodľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Na zabezpečenie každého úveru\nv tom-ktorom prípade dlžník priamo v úverovej zmluve splnomocnil tam sťažovateľkou\nmenovite uvedenú tretiu osobu (ďalej len „splnomocnenec“), ktorá v prípade, ak dlžník\nsvoje povinnosti z úverovej zmluvy nesplnil, mala oprávnenie podpísať v mene dlžníka\nnotársku zápisnicu o uznaní dlhu dlžníkom, ktorá mala mať povahu exekučného titulu.\n\n2\n\nZ dôvodu, že dlžníci svoje záväzky vyplývajúce im z predmetných úverových zmlúv\ndobrovoľne neplnili, tieto sa voči sťažovateľke stali splatnými a v nadväznosti na uvedené\nsťažovateľka na podklade uvedeného exekučného titulu (notárskych zápisníc) iniciovala\nzačatie exekučných konaní. Potom, čo ten-ktorý príslušný okresný súd (ďalej\nvo všeobecnosti už len „okresný súd“) poveril sťažovateľkou zvoleného súdneho exekútora\nvykonaním exekučných konaní, následne tieto už začaté exekučné konania svojimi\nuzneseniami ex offo zastavil z dôvodu neprípustnosti exekúcie.\nKrajský súd v dôsledku odvolaní podaných sťažovateľkou proti zastavajúcim\nuzneseniam Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) tieto svojimi\nuzneseniami sp. zn. 14 CoE 231/2012 zo 16. januára 2013 (sp. zn. Rvp 22146/2013)\na sp. zn. 16 CoE 103/2012 z 5. septembra 2012 (sp. zn. Rvp 22147/213) ako vecne správne\npotvrdil, dôvodiac rovnako ako aj pred ním okresný súd, neexistenciou spôsobilých\nexekučných titulov, ktoré vznikli na základe povinnými dlžníkmi udelených splnomocnení\nsplnomocnencovi určenému vopred sťažovateľkou ako oprávnenou, čo bolo krajským\nsúdom a pred ním aj okresným súdom vyhodnotené ako neprijateľná zmluvná podmienka,\npre „... rozpor splnomocnenia na spísanie notárskej zápisnice tretej osobe povinným s §§\n22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to pre rozpor záujmov zástupcu so záujmami\nzastupovaného povinného“.\nO dovolaniach sťažovateľky podaných proti označeným uzneseniam krajského súdu\nrozhodol najvyšší súd uzneseniami sp. zn. 4 E Cdo 60/2013 z 15. júla 2013 (sp. zn.\nRvp 22146/2013) a sp. zn. 7 Cdo 9/2013 zo 7. augusta 2013 (sp. zn. Rvp 22147/2013),\nktorými dovolania sťažovateľky ako procesne neprípustné odmietol a súčasne zamietol jej\nprocesné návrhy na prerušenie dovolacích konaní na účely predloženia prejudiciálnej otázky\nna posúdenie Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“) týkajúcej sa\nvýkladu ustanovenia písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993\no nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica Rady“).\nV sťažnostiach podaných ústavnému súdu sťažovateľka v obšírnej argumentácii,\npoukazujúc pritom na judikatúru iných Európskych štátov (najmä Českej republiky, pozn.)\nnamieta, že postupom a uzneseniami tak krajského súdu ako aj najvyššieho súdu boli\n3\n\nporušené ňou označené základné práva a práva zaručené v ústave, dohovore a charte,\npričom k ich porušeniu malo dôjsť v dvoch rovinách, a to tým, že podľa sťažovateľky\nnajvyšší súd ako súd poslednej inštancie, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný\nprostriedok, nevyhovel jej návrhu na prerušenie toho-ktorého dovolacieho konania\na nepredložil Súdnemu dvoru EÚ na posúdenie prejudiciálnu otázku týkajúcu sa výkladu, či\nje možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon\nspotrebiteľa, ktorý má spotrebiteľ možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne\nsplnomocnil inú fyzickú osobu na uznanie jeho dlhu vo forme notárskej zápisnice ako\nexekučného titulu, ako aj výkladu čl. 47 charty, v dôsledku čoho malo dôjsť k porušeniu jej\nzákladného práva a práva na spravodlivé súdne konanie, ako aj k porušeniu jej práva na\nzákonného sudcu, za ktorého, v zmysle judikatúry už aj ústavného súdu, možno\nv prípadoch, v ktorých je nutné aplikovať aj komunitárne právo, považovať aj úniového\nsudcu podávajúceho výklad komunitárneho práva.\nOkrem toho podľa sťažovateľky k porušeniu základného práva a práva na\nspravodlivý proces v jeho atribúte zaručujúcom kontradiktórnosť konania tak postupom\na uzneseniami krajského súdu, ako aj postupom a uzneseniami najvyššieho súdu malo dôjsť\naj tým, že čo sa týka posudzovania nekalej zmluvnej podmienky, v jej prípadoch tieto súdy\nnezohľadnili rozsudok Súdneho dvora EÚ z 21. 2 2013 vo veci Banif Plus Bank Zrt proti\nCsaba Csipai a spol. C-472/11, z ktorého má vyplývať, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice\nRady o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle,\nže vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí\nna to, aby mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ informovaný\no svojich právach navrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená, avšak zásada\nkontradiktórnosti vo všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci\npreskúmavania ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať účastníkov\nkonania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na\ntento účel stanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy. Podľa sťažovateľky totiž tieto\nzávery pôsobia „... ex tunc minimálne k 1.12.2009 (Charta sa stala súčasťou medzinárodnej\nzmluvy a nadobudla právnu záväznosť) a 1.5.2004 (účinnosť smernice 93/13/ES pre SR)“.\nV tejto súvislosti sťažovateľka v sťažnostiach tiež uviedla: «Tak Krajský súd v Košiciach\nako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky tým, že neupozornili povinného na neprijateľnú\n4\n\npodmienku, v dôsledku toho ukrátili sťažovateľa o reálnu možnosť domáhať sa tohto, aby\noba súdy zohľadnili nesúhlas povinného s neprijateľnosťou podmienky tak, že by ponechali\nrozhodcovský nález (chyba v písaní sťažovateľkou, správne má byť uvedené „notársku\nzápisnicu“, pozn.) ako platný exekučný titul.»\nVzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd nálezom\nkonštatoval, že napádaným postupom tak krajského súdu a jeho uzneseniami, ako aj\npostupom najvyššieho súdu a jeho uzneseniami došlo k porušeniu sťažovateľkou\noznačených základných práv a práv zaručených v ústave, dohovore a charte, aby tieto\nuznesenia zrušil a veci vrátil krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie, aby jej priznal\nv každom jednotlivom prípade finančné zadosťučinenie v sume po 500 €, a napokon, aby jej\npriznal úhradu trov konania.\nII.\nPodľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon\nneustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom\nprimerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „OSP“).\nPodľa § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na\nspoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých\nistých účastníkov.\nAj keď zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, tak\nodvolávajúc sa na ustanovenie § 31a zákona o ústavnom súde, možno aj v konaní\no sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované\nustanovenie § 112 ods. 1 OSP.\n\n5\n\nS prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.\nRvp 22146/2013 a sp. zn. Rvp 22147/2013 a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú\nsúvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, ako aj krajského súdu\na najvyššieho súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc\ncitované právne normy, tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného konania,\ntak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPredmetom sťažností je tvrdenie sťažovateľky o porušení ňou označených práv\nzaručených ústavou, dohovorom a chartou označeným postupom a uzneseniami krajského\nsúdu, ako aj označeným postupom a uzneseniami najvyššieho súdu, pričom pokiaľ ide\no základné právo a právo na spravodlivý súdny proces, k ich porušeniu malo podľa\nsťažovateľky dôjsť v príčinnej súvislosti s tým, že tak krajský súd, ako ani najvyšší súd\nnezohľadnili judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa ich povinnosti dať účastníkom,\nkonania možnosť vyjadriť sa k súdom ex offo zistenému záveru o neprijateľnosti zmluvnej\n6\n\npodmienky, čím malo dôjsť k porušeniu zásady kontradiktórnosti súdneho konania. Okrem\ntoho sa podľa sťažovateľky mal najvyšší súd označenými postupmi a uzneseniami dopustiť\nporušenia základného práva a práva na spravodlivé súdne konanie, ako aj základného práva\nna zákonného sudcu aj tým, že nevyhovel jej návrhu na prerušenie dovolacích konaní na\núčely predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ týkajúcej sa výkladu smernice\nRady vo veci posúdenia pojmu neprijateľnej zmluvnej podmienky.\n1. K namietanému porušeniu označených práv postupom a rozhodnutiami\nkrajského súdu\nV súlade judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Európskeho\nsúdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika,\nsťažnosť č. 46129/99, a jeho body 51, 52, 53, 54), podľa ktorej dvojmesačná lehota na\npodanie\n\nsťažnosti\n\nústavnému súdu\n\nzačne\n\nplynúť dňom\n\ndoručenia\n\nrozhodnutia\n\no mimoriadnom opravnom prostriedku (dovolaní) a je považovaná za zachovanú aj\nvo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, ústavný súd považoval lehotu\nna podanie sťažnosti za zachovanú nielen voči rozhodnutiam najvyššieho súdu, ale aj voči\nrozhodnutiam krajského súdu (napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 69/2010, II. ÚS 91/2011).\nV súvislosti s napádanými rozhodnutiami a postupmi krajského súdu ústavný súd\nv prvom rade poukazuje na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva\nz citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého môže ústavný súd poskytnúť ochranu\nkonkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich\nochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred\nsúdnymi orgánmi Slovenskej republiky.\nInými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľkou označených práv alebo slobôd\noprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jej sťažnosť už po\npredbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.\nV súvislosti s napádanými postupmi a uzneseniami krajského súdu sťažovateľka\nnamieta porušenie svojho základného práva a práva na spravodlivé súdne konanie,\n7\n\nk porušeniu ktorých malo dôjsť tým, že krajský súd sa jej ako oprávnenej z exekúcie a tiež\npovinným z exekúcie nedal možnosť vyjadriť k svojmu v tom-ktorom prípade ex offo\nučinenému záveru o tom, že udelenie splnomocnenia povinným tretej osobe určenej\ngenerálne oprávnenou pre účely spísania notárskej zápisnice v mene povinného o uznaní\njeho dlhu v zmluve formulárového typu, ktorej obsah nemohol povinný z exekúcie\n(spotrebiteľ) ovplyvniť, treba považovať z neprijateľnú zmluvnú podmienku, v dôsledku\nčoho mal podľa sťažovateľky krajský súd a pred ním aj okresný súd okrem iného znemožniť\naj „zlegalizovanie“ tejto prípadnej nekalej zmluvnej podmienky prípadným súhlasom\npovinného z exekúcie (spotrebiteľa).\nPodľa ústavného súdu sťažovateľka mala možnosť domáhať sa preskúmania\nnapádaných postupov a uznesení krajského súdu v rozsahu svojich námietok, a to podaním\nmimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) podľa § 237 písm. f) OSP (neumožnenie\núčastníkovi konania vyjadriť sa k veci možno považovať za zabránenie mu konať pred\nsúdom, pozn.), ktorý napokon, tak ako to vyplýva zo samotných sťažností, sťažovateľka aj\nvyužila. Na základe sťažovateľkou podaných dovolaní bol najvyšší súd ako súd dovolací\nv dovolacích konaniach povinný vysporiadať sa s identickými námietkami proti postupom\na rozhodnutiam krajského súdu, aké sťažovateľka proti týmto postupom a rozhodnutiam\nuvádza aj v konaní pred ústavným súdom, preto ústavný súd sťažnosti sťažovateľky v tejto\nčasti už po ich predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na ich\nprerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n2. K namietanému porušeniu označených práv postupom a rozhodnutiami\nnajvyššieho súdu\nPokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľky v príčinnej súvislosti s postupmi\na rozhodnutiami najvyššieho súdu, námietky sťažovateľky možno sumarizovať do dvoch\nskupín. V prvom rade sťažovateľka namieta, že najvyšší súd porušil jej základné právo\na právo na spravodlivý súdny proces tým, že nenapravil pochybenie krajského súdu, ktorý\njej v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ nedal možnosť vyjadriť sa k ním ex offo\nkonštatovanému záveru o vyhodnotení povinným udeleného splnomocnenia tretej osobe\nurčenej oprávnenou pre účely spísania notárskej zápisnice v mene povinného o uznaní jeho\n8\n\ndlhu v zmluve formulárového typu ako nekalej zmluvnej podmienky, a v druhom rade\nsťažovateľka namieta, že napádanými postupmi a rozhodnutiami najvyššieho súdu bolo\nporušené jej základné právo a právo na spravodlivý súdny proces, ako aj základné právo na\nzákonného sudcu aj tým, že najvyšší súd nevyhovel jej návrhom na prerušenie dovolacích\nkonaní na účely predloženia ňou navrhovanej prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ.\nV súvislosti s prvou skupinou námietok sťažovateľky ústavný súd v prvom rade\npodotýka, že z napádaných uznesení najvyššieho súdu nevyplýva, že by sťažovateľka\nexplicitne v rámci prípustnosti dovolania proti uzneseniam krajského súdu podľa § 237\npísm. f) OSP (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,\npozn.) ako jeden z dôvodov uvádzala aj to, že krajský súd jej nedal možnosť vyjadriť sa\nk svojmu záveru, ktorý pred ním ex offo konštatoval už aj okresný súd, a to, že udelenie\nsplnomocnenia povinným tretej osobe určenej oprávnenou pre účely spísania notárskej\nzápisnice v mene povinného o uznaní jeho dlhu v zmluve formulárového typu, ktorej obsah\nnemohol spotrebiteľ (povinný) ovplyvniť, treba považovať za nekalú zmluvnú podmienku.\nInými slovami, keďže v napádaných dovolacích konaniach sťažovateľka vyslovene\nnenamietala, že by jej uvedeným postupom krajského súdu bola odňatá možnosť konať pred\nsúdom (t. j. tento postup krajského súdu nepovažovala v dovolacom konaní za pochybenie\nsamotná sťažovateľka, pozn.), a keďže ani najvyšší súd v rámci svojej ex offo prieskumnej\nprávomoci dovolacieho súdu nepovažoval túto skutočnosť za takú, ktorá by znamenala\nprocesné pochybenie krajského súdu, t. j. nepovažoval ju za dôvod prípustnosti dovolania\npodľa § 237 OSP, z toho dôvodu sa najvyšší súd k tejto otázke v napádaných uzneseniach\nani explicitne nevyjadroval. Najvyšší súd ako súd dovolací je síce povinný ex offo skúmať\ndanosť dôvodov zmätočnosti zakladajúcich niektorý z dovolacích dôvodov podľa § 237\nOSP, avšak v tomto smere dovolací súd vyjadruje v rozhodnutí svoje negatívne stanovisko\no neprítomnosti určitého dovolacieho dôvodu podľa § 237 OSP iba v reakcii na dovolaciu\nnámietku účastníka konania. Inými slovami, k tomu, že tu určitý dovolací dôvod podľa\n§ 237 OSP nie je daný, sa dovolací súd vyjadruje iba v prípade, ak tento dôvod namieta\nvo svojom dovolaní samotný účastník konania, a contrario ak účastník konania nenamieta\nurčitú skutočnosť ako dovolací dôvod podľa § 237 OSP, tak dovolací súd síce danosť tohto\ndôvodu ex offo preskúma, avšak v prípade jeho absencie sa k nemu v rozhodnutí o dovolaní\nnevyjadruje, resp. a contrario bez podnetu účastníka konania sa dovolací súd iniciatívne\n9\n\nv rámci svojej ex offo prieskumnej právomoci dovolacieho súdu vyjadruje iba k existujúcim\ndovolacím dôvodom podľa § 237 OSP.\nVzhľadom na uvedené teda možno konštatovať, že skutočnosť, že najvyšší súd sa\nk sťažovateľkou až pred ústavným súdom tvrdeným skutočnostiam týkajúcim sa postupu\nkrajského súdu nevyjadril, bez ďalšieho neznamená, že by tým najvyšší súd v rozpore so\nzásadami spravodlivého súdneho konania neaplikoval judikatúru Súdneho dvora EÚ, na\nktorú poukazuje sťažovateľka, a neznamená to ani to, že by ju najvyšší súd nezohľadnil,\npráve naopak, najvyšší súd ako súd dovolací iba v sťažovateľkou tvrdenej skutočnosti\nnevzhliadol dôvod dovolania podľa § 237 OSP, a preto sa k nej vo svojich uzneseniach ani\nnevyjadroval, keďže v dovolacích konaniach ju samotná sťažovateľka neuvádzala.\nUvedené závery korešpondujú aj s judikatúrou ústavného súdu, podľa ktorej, čo sa\ntýka porušenia práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 47 charty a z neho vyplývajúcej\nzásady kontradiktórnosti konania tým, že konajúce súdy pred rozhodnutím o posúdení\nzmluvnej podmienky (notárskej zápisnice) ako nekalej, nedali účastníkom konania\npríležitosť vyjadriť sa k týmto dôvodom, tak ako to sťažovateľka odvodzuje z rozsudku\nSúdneho dvora EÚ vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai a spol. C-472/11 z 21. 2.\n2013, ústavný súd pripomína, že sťažovateľka mala možnosť oboznámiť sa s dôvodmi\nzastavenia exekučného konania a neprípustnosti exekúcie z už uvádzaných dôvodov už z\nuznesení okresného súdu, proti ktorým aj podala odvolania, v ktorých sa k týmto dôvodom\nvyjadrila. Obdobne aj povinní z exekúcií, ktorí majú v zmluvnom vzťahu so sťažovateľkou\npostavenie spotrebiteľov, mali po doručení uznesení prvostupňového súdu možnosť vyjadriť\nsa (prípadne podať odvolanie proti uzneseniu okresného súdu) v tom smere, že si neprajú,\naby bolo v ich prípadoch vylúčené uplatnenie nekalej zmluvnej podmienky. Pre ústavnú\nudržateľnosť napádaných postupov a uznesení postačuje, aby bola zásada kontradiktórnosti\ndodržaná v konaní ako celku (v posudzovanom prípade v konaní na oboch stupňoch).\nPresadzovanie názoru, že na každom jednom stupni súdnictva musí byť uvedená zásada\ndodržaná bez výnimky, by podľa názoru ústavného súdu odvolaciemu súdu v zásade\nprisúdilo len funkciu akéhosi kasačného orgánu bez reálnej možnosti konvalidovať prípadné\nprocesné nedostatky vlastným postupom.\n\n10\n\nUvedené bolo podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, že napádanými postupmi\na uzneseniami najvyššieho súdu nebolo porušené základné právo a právo sťažovateľky na\nspravodlivý súdny proces, a preto jej sťažnosti v tejto časti ako zjavne neopodstatnené\nodmietol (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nV zmysle druhej skupiny námietok sťažovateľky proti napádaným postupom\na uzneseniam najvyššieho súdu malo byť porušené jej základné právo a právo na\nspravodlivý súdny proces a na zákonného (komunitárneho) sudcu aj tým, že najvyšší súd\nnevyhovel jej návrhom na prerušenie napádaných konaní na účely začatia prejudiciálneho\nkonania pred Súdnym dvorom EÚ.\nÚčelom a podstatou konania o prejudiciálnej otázke je podľa stabilizovanej\njudikatúry Súdneho dvora EÚ spolupráca vnútroštátneho súdu so Súdnym dvorom EÚ pri\nvýklade práva EÚ.\nPovinnosť predložiť prejudiciálnu otázku nevzniká v každom prípade. Z primárneho\npráva EÚ a judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva viacero výnimiek z povinnosti predložiť\nprejudiciálnu otázku (pozri MAZÁK, J., JÁNOŠÍKOVÁ, M.: Základy práva Európskej\núnie. Ústavný systém a súdna ochrana. Bratislava: IURA EDITION, 2009, s. 420),\nkonkrétne ak:\na) odpoveď na prejudiciálnu otázku by nemala žiadny význam na vytvorenie\nprávneho základu na rozhodnutie vo veci samej,\nb) ide o otázku, ktorá bola v skutkovo a právne podobnom prípade vyriešená Súdnym\ndvorom EÚ, alebo o právnu otázku, ktorá sa vyriešila v judikatúre Súdneho dvora EÚ bez\nzreteľa na to, v akých konaniach bola predložená (princíp „acte éclairé“), alebo ak\nc) je výklad práva EÚ taký jasný, že nevznikajú žiadne rozumné pochybnosti\no výsledku (princíp „acte clair“).\nV prípade, ak sú uvedené podmienky splnené, všeobecný súd môže a musí aplikovať\nprávo EÚ, resp. musí mu priznať účinky závislé okrem iného aj od druhu prameňa,\nv ktorom je predmetné pravidlo vyjadrené, bez toho, aby sa musel obrátiť s prejudiciálnou\notázkou na Súdny dvor EÚ.\n11\n\nÚstavný súd už taktiež vyjadril názor, že nie každé nepredloženie prejudiciálnej\notázky Súdnemu dvoru EÚ, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom EÚ, musí mať\nautomaticky za následok porušenie základného práva na súdnu ochranu (II. ÚS 129/2010).\nÚstavný súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou v otázke rozhodnutia všeobecného súdu\no (ne)predložení prejudiciálnej otázky (k tomu pozri aj body 19 a 20 uznesenia Spolkového\nústavného súdu BVerfG 2 BvR 2419/06 zo 6. 5. 2008) a ani v otázke nesprávnej aplikácie\npráva EÚ.\nAj podľa Európskeho súdu pre ľudské práva rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré\ndostatočne odôvodňuje nepredloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ,\nnepredstavuje porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru (rozsudok Ullens de Schooten a Rezabek\nproti Belgicku z 20. 9. 2011, sťažnosti č. 3989/07 a č. 38353/07).\nS poukazom na uvedené možno formulovať záver, že len zásadné a kvalifikované\npochybenie pri rozhodovaní o (ne)predložení prejudiciálnej otázky, ktoré môže spočívať\nvo svojvoľnom, či na prvý pohľad celkom nesprávnom nepredložení prejudiciálnej otázky\nSúdnemu dvoru EÚ v prípade, keď súd sám o interpretácii práva EÚ mal pochybnosti\na predbežnú otázku nepredložil, má za následok porušenie základného práva na súdnu\nochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie, keďže týmto spôsobom by bola\nsvojvoľne popretá právomoc Súdneho dvora EÚ (II. ÚS 129/2010, porovnaj uznesenie\nÚstavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 154/08 z 30. júna 2008).\nS prihliadnutím na svoju judikatúru týkajúcu sa všeobecne uznanej zásady, v zmysle\nktorej všeobecný súd nielen pozná právo, ale si je zároveň vedomý účinkov, ktoré právo,\nv podobe v akej ho súd aplikuje, vyvoláva vo vzťahu k procesnoprávnemu alebo\nhmotnoprávnemu\n\npostaveniu\n\nnositeľa\n\npráva\n\nna\n\nsúdnu\n\nochranu\n\n(pozri\n\nnapr.\n\nIV. ÚS 108/2010), bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či v daných prípadoch nebolo\npovinnosťou najvyššieho súdu predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ a či\nv dôsledku nesplnenia tejto povinnosti možno uvažovať o porušení sťažovateľkou\noznačených základných práv a práv.\n\n12\n\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej\nje vecou vnútroštátneho (všeobecného) súdu, ktorý vo veci koná a ktorý nesie\nzodpovednosť za rozhodnutie vo veci samej, posúdiť so zreteľom na konkrétne okolnosti\nveci nevyhnutnosť rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnej otázke, relevantnosť\notázok, ktoré Súdnemu dvoru EÚ položí (napr. IV. ÚS 206/08, II. ÚS 129/2010, II. ÚS\n163/2010), ako aj to, či sú splnené predpoklady, za ktorých vnútroštátny súd konajúci o veci\nnemá povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ (m. m. IV. ÚS\n108/2010).\nV uvedených prípadoch najvyšší súd svoje rozhodnutia nepredložiť Súdnemu dvoru\nEÚ prejudiciálnu otázku týkajúcu sa kvalifikácie splnomocnenia udeleného povinným tretej\nosobe určenej vopred oprávnenou (sťažovateľkou) v zmluve formulárového typu pre účely\nspísania notárskej zápisnice (exekučného titulu) o uznaní dlhu povinného ako neprijateľnej\nzmluvnej podmienky odôvodnil tým, že na daný prípad aplikovali všeobecné súdy\nvnútroštátne právne normy, do ktorých bol transponovaný obsah príslušných noriem EÚ,\ntakže tu nevznikla potreba iniciovať prejudiciálne konanie o výklade práva EÚ, ktoré\nv daných prípadoch priamo aplikované nebolo. Vzhľadom na existenciu judikatúry Súdneho\ndvora EÚ o univerzálnom výklade pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ (úlohou Súdneho\ndvora EÚ nie je podávať výklad na riešenie konkrétneho sporu, ktorý nemá komunitárnu\nrelevanciu, pozn.), pri dojednaní ktorej sa dostane do výrazného nepomeru rozsah práv\na povinností spotrebiteľa na jednej strane a dodávateľa na strane druhej, a to v neprospech\nspotrebiteľa, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že v daných prípadoch bola v intenciách\nuvedeného výkladu (najvyšší súd poukázal na túto judikatúru Súdneho dvora EÚ napr. aj\nv rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 378/2012 z 29. júla 2013 a pod., pozn.) aplikovaná vnútroštátna\nprávna úprava, boli uvedené dôvody podľa názoru ústavného súdu dostatočným základom\npre rozhodnutie v daných veciach, bez potreby predkladať v tejto otázke prejudiciálnu\notázku Súdnemu dvoru EÚ.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd aj v tejto časti sťažnosti sťažovateľky odmietol\nako zjavne neopodstatnené (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n\n13\n\nPretože sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch\nsťažovateľky uplatnených v sťažnostiach už nerozhodoval.\nSúčasne ústavný súd dáva sťažovateľke do pozornosti, že v prípade opakujúcich sa\nsťažností založených na tých istých skutkových a právnych okolnostiach a argumentoch\nústavný súd o nich rozhodne bez odôvodnenia, iba s poukazom na toto svoje v týchto\nokolnostiach identické rozhodnutie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. februára 2014\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "návrh-zjavne neopodstatnený", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "exekúcia-exekučný titul"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e8a073fd-0835-40cb-afbb-42858da40527", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 163/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 163/2010 z 18. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-18", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e8a073fd-0835-40cb-afbb-42858da40527"}, {"guid": "ussr:66044c0b-0401-41ee-907d-b78ae6319e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 129/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 129/2010 z 3. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-03", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:66044c0b-0401-41ee-907d-b78ae6319e1f"}, {"guid": "ussr:e26f2190-f6f5-45b0-bc84-798539e991c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 108/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 108/2010 z 19. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-19", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e26f2190-f6f5-45b0-bc84-798539e991c0"}, {"guid": "ussr:0677b44d-c9bf-4f21-805d-ecb9c4009f51", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 91/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 91/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0677b44d-c9bf-4f21-805d-ecb9c4009f51"}, {"guid": "ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 69/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/2010 z 31. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-31", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:d1949d3d-b72a-4572-8289-11682d646d4c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 206/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 206/08 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 318, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1949d3d-b72a-4572-8289-11682d646d4c"}, {"guid": "ussr:5ab1025c-8b47-4b15-9e2e-8c27a8c2f297", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 154/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 154/08 z 6. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-06", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab1025c-8b47-4b15-9e2e-8c27a8c2f297"}, {"guid": "9f74e015-c39f-4c58-8006-c7e17acaac2d:dc33e020-6242-4469-ba5d-aa83b1f94027", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8012899282.1", "spisova_znacka": "16CoE/103/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 16CoE/103/2012 z 11. 7. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-07-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8012899282.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:34f28baf-1f44-48b6-8160-9a4dc0b29ad6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.455.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 455/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 455/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.455.2016.1"}, {"guid": "ussr:9bd6efca-b6c9-41f6-9270-a5a0ead140a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.454.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 454/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 454/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.454.2016.1"}, {"guid": "ussr:71212be7-e9ce-42b0-b4d5-2acf7f35cec5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.456.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 456/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 456/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.456.2016.1"}, {"guid": "ussr:faade14c-7ded-4d57-b209-36b5284d50e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.390.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 390/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 390/2016 z 21. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.390.2016.1"}, {"guid": "ussr:14221ef8-5468-4e95-81c6-22d8052be12a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.388.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 388/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 388/2016 z 21. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.388.2016.1"}, {"guid": "ussr:3f33e5fc-1e8f-4610-8df9-196a6b179327", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.387.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 387/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 387/2016 z 21. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.387.2016.1"}, {"guid": "ussr:8333fd02-175c-47e7-9f81-2befc168bf05", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.389.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 389/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 389/2016 z 21. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.389.2016.1"}, {"guid": "ussr:a747464d-ffbd-4fae-b452-ebb042ae33b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.565.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 565/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 565/2015 z 9. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.565.2015.1"}, {"guid": "ussr:69c2661d-50fa-41db-99aa-6127105bcc5e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.530.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 530/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 530/2015 z 25. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.530.2015.1"}, {"guid": "ussr:c31a3f07-da2d-49ed-a8b5-d475ea6e51e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.531.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 531/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 531/2015 z 25. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.531.2015.1"}, {"guid": "ussr:d8c3beff-019b-4879-9511-0903dd661bfa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.495.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 495/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 495/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.495.2015.1"}, {"guid": "ussr:28f17902-6e5e-4531-a082-75d5a0cae708", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.462.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 462/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 462/2015 z 4. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.462.2015.1"}, {"guid": "ussr:c4c1308c-9558-42ca-99a0-e521b2eaa7cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.474.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 474/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 474/2015 z 4. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.474.2015.1"}, {"guid": "ussr:a34c903f-53b1-49d8-9905-7af40096a1ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.283.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 283/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 283/2015 z 10. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.283.2015.1"}]}