{"guid": "ussr:52ab3a10-3bfc-4fdb-8d0e-e3aeef014ebe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 338/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 338/2013 z 13. 6. 2013", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. júna 2013, sp. zn. IV. ÚS 338/2013", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2013-06-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/52ab3a10-3bfc-4fdb-8d0e-e3aeef014ebe", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52ab3a10-3bfc-4fdb-8d0e-e3aeef014ebe", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:52ab3a10-3bfc-4fdb-8d0e-e3aeef014ebe", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:52ab3a10-3bfc-4fdb-8d0e-e3aeef014ebe/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 338/2013-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2013\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti V., a. s., K., zastúpenej advokátkou\nJUDr. V. B., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3 Cob 137/2012\nzo 14. augusta 2012, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti V., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. októbra\n2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti V., a. s., K. (ďalej len „sťažovateľka“),\nzastúpenej advokátkou JUDr. V. B., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\n\nuznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Cob 137/2012\nzo 14. augusta 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola ako žalovaná\núčastníčkou konania o nariadenie predbežného opatrenia vedeného Okresným súdom\nKošice I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 29 Cb 51/2012, ktoré bolo začaté na základe\nnávrhu obchodnej spoločnosti M. s. r. o., H. (ďalej len „žalobkyňa“, v citáciách\naj „žalobca“).\nOkresný súd uznesením sp. zn. 29 Cb 51/2012 z 9. mája 2012 nariadil predbežné\nopatrenie, ktorým uložil sťažovateľke dodávať pitnú vodu z verejného vodovodu žalobkyni\na odvádzať jej odpadové vody do verejnej kanalizácie v odberných miestach nachádzajúcich\nsa v jej výrobnom závode, najmä č. 2000000600 a č. 2000000651, v zmysle uzavretej\nzmluvy č. 20-000018603PO2009 z 19. januára 2009. Taktiež zaviazal sťažovateľku zdržať\nsa všetkých konaní, ktoré by smerovali k prerušeniu, obmedzeniu alebo ukončeniu dodávok\npitnej vody žalobkyni z verejného vodovodu a odvádzaniu jej odpadových vôd do verejnej\nkanalizácie v uvedených odberných miestach. V prípade, ak už sťažovateľka dodávku pitnej\nvody z verejného vodovodu a odvádzanie odpadových vôd prerušila, okresný súd jej uložil\npovinnosť bezodkladne dodávku pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzanie\nodpadových vôd do verejnej kanalizácie pre žalobkyňu obnoviť. Okresný súd označeným\nuznesením súčasne uložil žalobkyni v lehote 30 dní od doručenia uznesenia podať na súde\nžalobu vo veci samej.\nSťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza, že „žalobca sa domáhal vydania\npredbežného opatrenia tohto znenia s tvrdením, že hoci pri odvádzaní odpadových vôd\npoužíva podľa jeho názoru správne meradlo, sťažovateľ mu napriek tomu fakturuje odplatu\nza stočné nie podľa nameraných hodnôt množstva odvedených odpadových vôd podľa\nmeradla, ale spôsobom, aký sa používa v prípade, ak odberateľ meradlo nepoužíva.\nŽalobca preto neuhrádzal sťažovateľovi jeho faktúry, uhrádzal mu iba sumy zistené podľa\nmeradla. Preto sťažovateľ upozornil žalobcu, že pre tvrdený nedoplatok pristúpi k\nodpojeniu žalobcu od dodávok vody. Žalobca však nie je ochotný uhrádzať sťažovateľovi\n\n2\n\nním fakturované sumy. Meradlo považuje za správne, pretože po iniciovaní jeho kontroly\nsťažovateľom síce najprv konštatoval Slovenský metrologický inšpektorát, pracovisko K.\npod č. 225/604/2011 z 20. decembra 2011, že žalobca nepoužíva určené meradlo\na tým porušuje zák. č. 142/2000 Z. z. o metrológii, avšak následne Slovenský metrologický\ninšpektorát B. konanie o uloženie sankcie zastavil rozhodnutím č. 4297/600/2011/R\nz 16. februára 2012, pretože dospel k záveru, že nebolo jednoznačne preukázané\nprotiprávne konanie žalobcom. Okresný súd sa (zrejme) stotožnil s názorom žalobcu, podľa\nktorého používa správne meradlo a keďže odpojením žalobcu (potravinársky závod)\nod dodávky vody by mu vznikli značné škody, vydal predbežné opatrenie v navrhovanom\nznení.“.\nSťažovateľka podala proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 29 Cb 51/2012 z 9. mája\n2012 odvolanie, v ktorom namietala, že okresný súd jej odňal možnosť konať pred súdom\nz dôvodu, že\n- jej doručil iba napadnuté rozhodnutie bez toho, aby jej súčasne doručil návrh\nna jeho vydanie a dôkazy, ktoré k návrhu pripojila žalobkyňa,\n- z rozhodnutia o vydaní predbežného opatrenia nie je zrejmé, ako dospel okresný\nsúd k záveru o osvedčení nároku žalobkyne, z ktorých dôkazov a akým postupom k tomu\nokresný súd dospel (sťažovateľka v tejto súvislosti poukázala aj na to, že proti\nnepreskúmateľnému rozhodnutiu nemožno argumentovať),\n- z výroku jeho rozhodnutia (a ani z odôvodnenia) nemožno zistiť, akú žalobu má\nžalobkyňa proti sťažovateľke podať vo veci samej, čím jej bolo znemožnené argumentovať\nk otázke vecnej súvislosti medzi predbežným opatrením a budúcim návrhom vo veci samej,\nktorá je podmienkou vydania predbežného opatrenia.\nPodľa sťažovateľky «rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, ak bolo sťažovateľovi uložené predbežným opatrením do budúcnosti\nžalovanému plniť žalobcovi bez toho, aby vzal do úvahy, že povinnosť žalovaného dodávať\npitnú vodu a odvádzať jeho odpadové vody bola založená synallagmatickým záväzkom,\nt. j. oproti povinnosti žalobcu uhrádzať žalovanému za plnenie tejto povinnosti odplatu.\nPokiaľ je formulovaný akýkoľvek petit v občianskom súdnom konaní na plnenie\n\n3\n\nzo synallagmatického záväzku, musí zohľadňovať skutočnosť, že plneniu zodpovedá\nprotiplnenie...\nPrvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, tým, že nesprávne vyhodnotil obsah listinných dôkazov predložených žalobcom.\nZ rozhodnutia SMI č. k. 4297/600/2011/R zo 16. februára 2012 vyplýva iba to, že bolo\nzastavené konanie voči kontrolovanej osobe – žalobcovi – pre porušenie § 19 ods. 2\npísm. a) zák. č. 142/2000 Z. z., nakoľko „nebolo jednoznačne preukázané protiprávne\nkonanie kontrolovanou osobou“; nevyplýva z neho záver o tom, že použité meradlo\nje zákonným meradlom. Navyše sťažovateľ podal proti nemu ako účastník konania\nodvolanie, o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté. Naopak z písomnosti SMI\nč. j. 225/604/2011 z 20. decembra 2011 je jednoznačne zrejmé, že pri fyzickej kontrole\nsporného meradla bolo zistené, že použité meradlo nie je určeným meradlom v zmysle § 19\nods. 2 zák. č. 142/2000 Z. z.\n... takto formulovaný výrok predbežného opatrenia núti žalovaného kategoricky\na bez výnimky plniť v budúcnosti aj v prípadoch, v ktorých mu zákon umožňuje prerušiť\nalebo obmedziť dodávky vody z verejného vodovodu v kvalitatívne rôznorodých prípadoch\n(§ 32 ods. 1 zák. č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch), napr. aj pri ohrození života\na zdravia ľudí alebo majetku, či pri vyhlásených regulačných stupňoch odberu vôd\na pod. Naopak žalobca po vydaní predbežného opatrenia je v postavení, že mu bude\ndodávka vody a odkanalizovanie realizované bez ohľadu na plnenie jemu zákonom\nuložených povinností a dokonca bez ohľadu na akékoľvek udalosti.».\nO odvolaní sťažovateľky krajský súd rozhodol uznesením sp. zn. 3 Cob 137/2012\nzo 14. augusta 2012 tak, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.\nVo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu sťažovateľka v sťažnosti\npredovšetkým uvádza:\n„A. Krajský súd uznesením č. k. 3 Cob 137/2012-96 z 14. augusta 2012 potvrdil\nuznesenie o nariadení predbežného opatrenia napriek tomu, že okresný súd odňal\nsťažovateľovi možnosť konať pred súdom tým, že mu nedoručil návrh na vydanie\npredbežného opatrenia; svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorý znemožnil\n\n4\n\nsťažovateľovi vyjadriť sa k jeho dôvodom; z jeho rozhodnutia nie je zrejmé, akú žalobu\nvo veci samej je povinný žalobca podať.\nNedoručením návrhu na vydanie predbežného opatrenia (napriek jednoznačnému\npríkazu procesného kódexu) sťažovateľovi okresný súd porušil jednak princíp rovnosti\nzbraní a jednak znemožnil sťažovateľovi riadne odôvodniť podávané odvolanie. Sťažovateľ\nnemal tak k dispozícii ani dôkazy, na základe ktorých mal okresný súd za osvedčené právo\nžalobcu a nemohol sa k nim vyjadriť. Sťažovateľ nemohol argumentovať nedostatkom\nvecnej súvislosti medzi požadovaným predbežným opatrením a návrhom vo veci samej ako\njednej z významných otázok rozhodovania o vydaní predbežného opatrenia. Sťažovateľ\nnemohol vedieť, či žalobca hodlá vo veci samej podať žalobu na plnenie, alebo určovaciu\nžalobu. Ako sa neskôr ukázalo, žalobca hodlal, alebo dodatočne sa rozhodol, podať\nurčovaciu žalobu, po podaní ktorej sa ukázalo, že predbežné opatrenie k nej a najmä k\nodôvodneniu naliehavého právneho záujmu je bez potrebného vnútorného vzťahu.\nNa veci nič nemení ani to, že návrh na vydanie predbežného opatrenia s prílohami\ndoručil sťažovateľovi krajský súd, Urobil tak totiž až po uplynutí lehoty na podanie\nodvolania. Inak povedané, čokoľvek by sťažovateľ z návrhu alebo pripojených dôkazov\nzistil, už by to nemohlo byť spôsobilým odvolacím dôvodom (§ 205 ods. 3 O. s. p.).\nKrajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu napriek tomu, že bolo vecne\nnepreskúmateľné. Nemožno totiž neho zistiť akými úvahami sa okresný súd riadil a z akého\ndôvodu považoval za splnené jednotlivé podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia\n(§ 74 O. s. p.)...\nB. Krajský súd sa nevysporiadal dostatočne s odvolacími argumentami\nsťažovateľa...“\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný\nsúd nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\nna ochranu ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach\nč. k. 3 Cob 137/2012-96 zo 14. augusta 2012 porušené bolo.\n\n5\n\nUznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 3 Cob 137/2012-96 zo 14. augusta 2012\nzrušuj a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi... priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 €, ktorú\nje Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť na účet jeho zástupcu do jedného mesiaca\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nPodstatou sťažnosti sú výhrady sťažovateľky voči uzneseniu krajského súdu\nsp. zn. 3 Cob 137/2012 zo 14. augusta 2012, ktorým ako odvolací súd potvrdil uznesenie\nokresného súdu sp. zn. 29 Cb 51/2012 z 9. mája 2012 o nariadení predbežného opatrenia\n\n6\n\ntýkajúceho sa dodávky pitnej vody žalobkyni a odvádzania jej odpadových vôd do verejnej\nkanalizácie.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť\nide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nÚstavný súd vo svojej ustálenej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou\ninštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\n\n7\n\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02,\nIV. ÚS 16/09 atď.).\nSťažovateľka predovšetkým namieta, že uznesením krajského súdu sp. zn.\n3 Cob 137/2012 zo 14. augusta 2012 došlo k porušeniu jej základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nZo sťažnosti vyplýva, že základom argumentácie sťažovateľky o porušení\nňou označených práv je tvrdenie, že krajský súd ako odvolací súd sa v napadnutom uznesení\nnevysporiadal ústavne akceptovateľným spôsobom s jej podstatnými námietkami, resp. ich\nignoroval. Podľa sťažovateľky spočívajú kľúčové pochybenia krajského súdu najmä v tom,\nže:\n- krajský súd nevzal do úvahy nedostatky procesného postupu okresného súdu, ktorý\nsťažovateľke svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom,\n- rozhodnutie krajského súdu je nedostatočne odôvodnené, pretože ako odvolací súd\nsa nevysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami sťažovateľky,\n- rozhodnutie krajského súdu je svojvoľné, pretože ním bolo potvrdené nariadenie\npredbežného opatrenia bez toho, aby sa dostatočne skúmalo osvedčenie tvrdeného práva\nžalobkyne a najmä samotná naliehavosť potreby dočasne upraviť pomery účastníkov.\nZ hľadiska sťažovateľkou uplatnenej argumentácie ústavný súd považoval\nza potrebné zdôrazniť, že posúdenie podmienok na vydanie predbežného opatrenia\nje predovšetkým vecou všeobecných súdov (čl. 142 ústavy). Ústavný súd ako nezávislý\nsúdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) sa spravidla nepovažuje za oprávneného\nzasahovať do rozhodnutí všeobecných súdov, ktorými nariaďujú predbežné opatrenia,\na to nielen preto, že nie je opravnou inštanciou v rámci sústavy všeobecných súdov,\nale aj preto, že ide o také súdne rozhodnutia, ktorými sa do práv a povinností účastníkov\nkonania nezasahuje konečným spôsobom (IV. ÚS 82/09). Ústavný súd posudzuje predbežné\nopatrenia zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia\no nariadení predbežného opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie pristupuje\nlen za celkom výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí\n\n8\n\nvšeobecných súdov o predbežných opatreniach iba za predpokladu, že by rozhodnutím\nvšeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi\nspravodlivého procesu.\nV konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia musia byť taktiež rešpektované\nminimálne požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu, resp. základnému\nprávu na súdnu ochranu. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí\nmať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané\npríslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť primeraným\nspôsobom odôvodnené.\nÚstavný súd poukazuje tiež na to, že účelom predbežného opatrenia je dočasná\núprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov\nkonania o predbežnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní\no predbežnom opatrení. Všeobecný súd predbežným opatrením dočasne upravuje pomery\núčastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu,\nkto sa vydania predbežného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu,\nproti komu návrh smeruje. Predbežné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu\nspravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia\no nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. Predbežné rozhodnutia\npredstavujú opatrenia, trvanie ktorých je obmedzené a môže byť kedykoľvek na návrh\nzrušené (IV. ÚS 257/2010).\nKrajský súd v posudzovanom prípade v zmysle zásad upravených v § 212\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) preskúmal napadnuté uznesenie okresného\nsúdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, pričom vec prerokoval bez nariadenia\npojednávania v súlade s § 214 ods. 2 OSP, a zistil, že odvolanie sťažovateľky\nnie je dôvodné, a preto ho v nadväznosti na tento záver potvrdil.\nV odôvodnení napadnutého uznesenia krajský súd okrem iného uviedol,\nže „napadnutým uznesením bolo o. i. uložené žalobcovi, aby v lehote 30 dní od doručenia\n\n9\n\nuznesenia podal na súde žalobu a uvedené uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalobcu\ndoručené dňa 15. 5. 2012, to znamená, že žalobu vo veci samej mal žalobca podať v lehote\ndo 14. 6. 2012.\nNa výzvu odvolacieho súdu žalobca predložil súdu fotokópiu žaloby zo dňa 11. 6.\n2012 doručenú súdu prvého stupňa dňa 14. 6. 2012, v ktorej navrhuje určiť, že žalovaný\nnie je od 30. 7. 2011 oprávnený žalobkyni v zmysle Zmluvy č. 20-000018603PO2009...\nzo dňa 19. 1. 2009 fakturovať stočné spôsobom podľa bodu 14 prílohy tak, ako by šlo\no poruchu merného zariadenia... a určiť, že merač žalobkyne, a to... je určené meradlo,\nvyhovuje požiadavkám na meranie súvisiace s platbami...\nZ uvedeného vyplýva, že žalobca v súdom stanovenej lehote podal žalobu vo veci\nsamej, ktorá má vecnú súvislosť s nariadeným predbežným opatrením.“.\nK tvrdeniu sťažovateľky, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom z dôvodu,\nže jej nebola doručená žaloba a že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatočné\nodôvodnenie, odvolací súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol:\n«Je pravdou, že pred vydaním napadnutého uznesenia súd prvého stupňa nezaslal\nžalovanému návrh na začatie konania, avšak taký postup je v súlade s § 75 ods. 8) O. s. p.,\npodľa ktorého „O nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia\nostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným\núčastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené.“ Preto\nnezaslaním návrhu a nevyžiadaním stanoviska žalovaného pred rozhodnutím o nariadení\npredbežného opatrenia, súd prvého stupňa neporušil zákonnú úpravu. Je pravdou, že spolu\ns uznesením o nariadení predbežného opatrenia súd prvého stupňa nezaslal žalovanému\nnávrh na jeho nariadenie, avšak uvedené procesné pochybenie súdu prvého stupňa napravil\nodvolací súd, keď návrh spolu s prílohami zaslal žalovanému v prílohe podania zo dňa\n31. 7. 2012. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí popísal\nskutočnosti, z ktorých pri rozhodnutí vychádzal a svoje rozhodnutie aj dostatočne\nodôvodnil.\nPodľa § 76 O. s. p. sa spravidla nezisťuje dokazovaním danosť obsahových\npodmienok predbežného opatrenia, ale súd sa obmedzuje len na osvedčenie tých\nnajzákladnejších skutočností, aby mohol posúdiť, či tu prípadný nárok, ktorého predbežnú\n\n10\n\núpravu okolnosti vyžadujú, môže byť a či ohrozenie záujmov žalobcu je také, že bez vydania\npredbežného opatrenia mu hrozí značná ujma.\nAko uviedol súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, účelom predbežného\nopatrenia je rýchla, aj keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov konania alebo\nzabezpečenie výkonu očakávaného rozhodnutia. Súd môže v rámci predbežného opatrenia\nzakázať nakladať s vecami alebo právami, ale len v takom rozsahu, aby to bolo primerané\nprávu, ktoré žalobca uplatňuje.»\nVo vzťahu k osvedčeniu uplatneného nároku odvolací súd v odôvodnení napadnutého\nuznesenia uviedol, že «v konaní o nariadenie predbežného opatrenia súd nevykonáva\ndokazovanie, ale postačuje osvedčenie nároku, ktorého predbežnú úpravu okolnosti\nvyžadujú.\nMedzi účastníkmi konania je sporné, či meradlo, ktoré žalobca používa na meranie\nmnožstva odpadových vôd je vyhovujúcim meradlom. Záver o spôsobilosti meradla však\nvyžaduje dokazovanie, na ktoré sú potrebné odborné znalosti. Pritom pred začatím tohto\nkonania už bolo na základe podnetu žalovaného vedené správne konanie na posúdenie\nspôsobilosti meradla používaného žalobcom, ktoré však bolo rozhodnutím Slovenského\nmetrologického inšpektorátu zo dňa 16. 2. 2012 (č. l. 37) zastavené z dôvodu, že odpadli\ndôvody začatia konania a že nebolo jednoznačne preukázané protiprávne konanie žalobcu.\nI keď v priebehu konania bolo konštatované, že žalobcom používané meradlo nespĺňa\npožadované parametre, tento záver nebol prijatý oprávneným orgánom v závere konania,\na preto odvolací súd má za to, že je potrebné vychádzať zo záveru konania, v ktorom nebolo\nkonštatované, že meradlo používané žalobcom nespĺňa stanovené požiadavky. Preto\npre účely predbežného opatrenia mal súd prvého stupňa správne za osvedčené, že žalobcom\npoužívané meradlo spĺňa podmienky podľa § 29 ods. 7 zák. č. 244/2002 Z. z. Uvedené\nneznamená, že v priebehu konania môže byť preukázaný opak, avšak iba na základe\ndokazovania, ktoré sa však v konaní o nariadení predbežného opatrenia nevykonáva.\nŽalovaný v odvolaní nespochybnil tvrdenie žalobcu, že dodávku pitnej vody uhrádza\nvo výške požadovanej žalovaným a na týchto úhradách nemá žiadne nedoplatky. Nedoplatky\nžalovaný vykazuje voči žalobcovi pokiaľ ide o úhradu za odvádzanie odpadových vôd a vôd\nz povrchového odtoku – stočné. Žalobca uhrádza stočné za množstvo odpadových vôd\n\n11\n\nnamerané meradlom žalobcu a keďže žalovaný neuznáva správnosť uvedeného meradla,\nvyúčtoval mu úhradu stočného tak, ako by sa jednalo o zariadenie, ktoré je v rozpore\ns dohodnutými technickými podmienkami. Pokiaľ ide o typ meradla, toto v zmluve nebolo\nkonkrétne dohodnuté.\nAk teda pre účely predbežného opatrenia majú súdy osvedčené, že žalobcom\npoužívané meradlo vyhovuje stanoveným požiadavkám, potom, pre účely predbežného\nopatrenia, je potrebné prijať aj záver, že žalobca uhrádza stočné v správnej výške a nie je\nomeškaní s jeho úhradou.\nZ obsahu spisu vyplýva, že žalovaný prípismi zo dňa 10. 2. 2012 (č. l. 33) a 30. 3.\n2012 (č. l. 49) oznámil žalobcovi, že dňom 4. 3. 2012, resp. 22. 4. 2012 pristúpi k\nprerušeniu alebo obmedzeniu dodávky pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzania\nodpadových vôd do verejnej kanalizácie v súlade s § 32 ods. 1 písm. h) zák. č. 442/2002 Z.\nz...\nV odvolaní žalovaný dôvodnosť prerušenia alebo obmedzenia dodávok odôvodňuje\naj ustanovením § 32 ods. 1 písm. m) zák. č. 442/2002 Z. z., podľa ktorého „Prevádzkovateľ\nmôže prerušiť alebo obmedziť dodávku vody z verejného vodovodu alebo odvádzanie\nodpadových vôd do verejnej kanalizácie v prípade nezaplatenia vodného alebo stočného\npo dobu dlhšiu ako 30 dní po dobe splatnosti.“\nAk teda pre účely nariadenia predbežného opatrenia prvostupňový ako aj odvolací\nsúd mali osvedčené, že žalobca uhrádza za dodávku pitnej vody žalovaným požadované\nsumy, tak žalovaný nemal dôvod oznamovať žalobcovi, že preruší alebo obmedzí\nodvádzanie odpadových vôd.\nKeďže v konaní nebolo osvedčené, že by žalobca neplnil povinnosti zo zmluvy,\nale práve naopak, tak nebol dôvod mu ich plnenie v napadnutom uznesení uložiť.».\nK námietke označenia odberných miest vo výroku napadnutého uznesenia odvolací\nsúd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že „žalobca sa domáha plnenia\npovinnosti žalovaného, ktoré vyplývajú zo zmluvy č. 20-000018603PO2009 zo dňa 19. 1.\n2009, čo je uvedené aj vo výroku napadnutého uznesenia, a teda sa toto uznesenie nemôže\nvzťahovať na iné odberné miesta, než tie, ktoré sú uvedené v zmluve a poukazuje aj na to,\nže žalovaný v prípisoch, v ktorých oznamoval žalobcovi, že pristúpi k prerušeniu alebo\n\n12\n\nobmedzeniu dodávok pitnej vody a odvádzania odpadových vôd taktiež nešpecifikoval,\nktorých odberných miest sa toto oznámenie týka.“.\nK námietke sťažovateľky, že napadnuté uznesenie ju núti plniť bez výnimky\naj v prípadoch, keď jej zákon umožňuje prerušiť alebo obmedziť jej plnenie, odvolací súd\nv odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že „plnenie povinnosti je možné vzťahovať\niba k dôvodom, pre ktoré bolo nariadené, t. j. vo vzťahu k ust. § 32 ods. 1 písm. h), m),\nzák. č. 442/2002 Z. z.“.\nVzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd nie je a ani nemôže byť súdom skutkovým,\nt. j. jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť všeobecných súdov pri zisťovaní skutkového\nstavu, ústavný súd považuje napadnuté uznesenie krajského súdu z ústavnoprávneho\nhľadiska za akceptovateľné a udržateľné.\nDôvody, na ktorých je založené napadnuté uznesenie krajského súdu, podľa názoru\nústavného súdu zodpovedajú požiadavkám vyplývajúcim z § 74 ods. 1 OSP, podľa ktorého\npred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne\nboli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia\nbol ohrozený.\nZákonná úprava postupu súdu pri vydávaní predbežných opatrení vyžaduje,\naby navrhovateľka splnila podmienky konania ustanovené Občianskym súdnym poriadkom\n(§ 74 a nasl.). V danom prípade boli podľa názoru ústavného súdu tieto zákonné limity\nustanovené v § 74 a nasl. OSP na vydanie predbežného opatrenia rešpektované. Napadnuté\nuznesenie krajského súdu na jednej strane preventívne bráni eventuálnemu poškodeniu práv\nžalobkyne, ku ktorému by mohlo dôjsť prerušením, prípadne obmedzením dodávok pitnej\nvody a odvádzania odpadových vôd, pred prijatím meritórneho rozhodnutia, no na druhej\nstrane berie do úvahy požiadavku minimalizácie zásahu do práv sťažovateľky tým,\nže v súlade\n\nso\n\nzákonom\n\nobmedzuje\n\nčasovú\n\npôsobnosť\n\npredbežného\n\nopatrenia\n\ndo právoplatného skončenia konania vo veci samej, pričom na tento účel uložil žalobkyni\nv lehote 30 dní od doručenia prvostupňového rozhodnutia podať na súde žalobu v merite\n\n13\n\nveci (čo aj žalobkyňa splnila v určenej lehote). Ústavný súd zistil, že konanie vo veci samej\nna návrh žalobkyne je vedené okresným súdom pod sp. zn. 32 Cb 50/2012 a v súčasnosti\nnie je právoplatne skončené (pojednávanie bolo nariadené na 25. jún 2013).\nSkutočnosť, že sa krajský súd stotožnil s názorom okresného súdu, ktorý vychádzal\nz odôvodnenej obavy vzniku škody značného rozsahu žalobkyni a ohrozenia jej záujmov\n(žalobkyňa je potravinárskym podnikom a bez uvedeného plnenia sťažovateľky by nemohla\nplniť svoje povinnosti voči svojim objednávateľom), nesignalizuje sama osebe možnosť\nporušenia čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Krajský súd si bol pritom vedomý,\nčo vyplýva aj z odôvodnenia jeho rozhodnutia, že ide o dočasnú úpravu pomerov\núčastníkov, čo mu umožňuje menej formalizovaný postup určený na dokazovanie\na zisťovanie všetkých skutočností potrebných na vydanie rozhodnutia vo veci samej.\nNa tomto základe ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým uznesením\nkrajského súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná\nsúvislosť, na základe ktorej by po prípadnom priatí sťažnosti na ďalšie konanie mohol\nreálne dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky\npri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nPo odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi\nsťažovateľky.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. júna 2013\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e479073-1603-4926-8373-f5796836bea4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 257/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 257/2010 z 26. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-26", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e479073-1603-4926-8373-f5796836bea4"}, {"guid": "ussr:1c537432-1f28-49d0-bfda-7014bd537a3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/09 z 30. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-30", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c537432-1f28-49d0-bfda-7014bd537a3b"}, {"guid": "ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 496, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "607b4b3e-3146-4446-a319-23f88f689a35:e392e45a-e9aa-4abe-8a55-625c8e71255f", "ecli": null, "spisova_znacka": "29Cb/51/2012", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 29Cb/51/2012 z 9. 5. 2012", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2012-05-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/607b4b3e-3146-4446-a319-23f88f689a35:e392e45a-e9aa-4abe-8a55-625c8e71255f"}, {"guid": "a3ab6b3d-f728-48e1-a40c-7f0424095f61:3a6b77df-7e85-4ec1-87c3-5a64e7c9d8be", "ecli": null, "spisova_znacka": "32Cb/50/2012", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 32Cb/50/2012 z 17. 10. 2012", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2012-10-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a3ab6b3d-f728-48e1-a40c-7f0424095f61:3a6b77df-7e85-4ec1-87c3-5a64e7c9d8be"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:038c61e5-2481-4928-a934-89647b4be77b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.533.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 533/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 533/2016 z 30. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-30", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.533.2016.1"}, {"guid": "ussr:ef8c3d56-5150-40f8-bc16-839dbb37614f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 678/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 678/2014 z 9. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ef8c3d56-5150-40f8-bc16-839dbb37614f"}]}