{"guid": "ussr:3b36f318-e1bd-4f56-bf17-eaeead894ea0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 110/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 110/2011 z 31. 5. 2011", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 31. mája 2011, sp. zn. III. ÚS 110/2011", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "2011-05-31", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-2", "nazov": "čl. 16 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3", "nazov": "čl. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-16", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-3", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3b36f318-e1bd-4f56-bf17-eaeead894ea0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3b36f318-e1bd-4f56-bf17-eaeead894ea0", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:3b36f318-e1bd-4f56-bf17-eaeead894ea0", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:3b36f318-e1bd-4f56-bf17-eaeead894ea0/text", "citacie_n": 125, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 110/2011-39\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. mája 2011 v senáte\nzloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika\no sťažnosti S. H. T., štátneho občana Afganistanu, zastúpeného Mgr. M. Š., pre namietané\nporušenie jeho základného práva nebyť mučený ani podrobený krutému, neľudskému či\nponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\na práva spočívajúceho v zákaze mučenia podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n9 Sža 11/2010 z 29. septembra 2010 takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo S. H. T. nebyť mučený ani podrobený krutému, neľudskému či\nponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\na právo spočívajúce v zákaze mučenia podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných\n\nslobôd\n\nrozsudkom\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\n9 Sža 11/2010 z 29. septembra 2010 p o r u š e n é b o l i .\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn.\n\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sža 11/2010 z 29. septembra\n2010 z r u š u j e a vec v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie\nkonanie.\n3. S. H. T. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 254,88 € (slovom\ndvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov), ktoré j e\n\npovinný\n\nvyplatiť\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na účet Mgr. M. Š., do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 110/2011-19 z 15. marca 2011 prijal na ďalšie konanie sťažnosť S. H. T.,\nštátneho občana Afganistanu (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Mgr. M. Š., pre\nnamietané porušenie jeho základného práva nebyť mučený ani podrobený krutému,\nneľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva spočívajúceho v zákaze mučenia podľa čl.\n3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 9 Sža 11/2010\nz 29. septembra 2010.\nSťažovateľ v sťažnosti uviedol, že namietaným rozsudkom najvyšší súd potvrdil\nrozsudok Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 1 Saz 2/2010-84\nz 22. júna 2010, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky (ďalej len „migračný úrad“) sp. zn. ČAS: MU-33-32/DS-Ž-2009\nz 5. marca 2010. Podľa vyjadrenia sťažovateľa migračný úrad označeným rozhodnutím\nzamietol jeho žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, čo v podstate znamenalo jeho\ntransfer do Grécka, ktoré bolo štátom zodpovedným za jeho prevzatie. Sťažovateľ ako\nštátny občan Afganistanu pritom poukázal na to, že v prípade jeho transferu do Grécka by\n\n2\n\nmu neboli poskytnuté záruky, že v tomto štáte, vzhľadom na nedostatočnú úroveň\nazylového právneho systému a praxe, bude pripustený do konania o udelenie azylu. Zároveň\nprejavil obavy, že následným vyhostením do krajiny pôvodu – do Afganistanu existuje\nreálna obava, že bude vystavený ohrozeniu života z dôvodu vážneho bezprávia voči jeho\nosobe. Sťažovateľ preto odvolávajúc sa na jednotlivé dokumenty organizácií zaoberajúcich\nsa ochranou ľudských práv a základných slobôd a poskytovaním ochrany a pomoci\nutečencom žiadal Slovenskú republiku o aplikáciu čl. 3 ods. 2 Nariadenia Rady (ES)\nč. 343/2003 z 18. februára 2003 (ďalej len „dublinské nariadenie“), a teda o to, aby\nSlovenská republika v zmysle tohto článku prevzala zodpovednosť za jeho žiadosť\no udelenie azylu. Keďže najvyšší súd sa stotožnil s tým, že v namietanom prípade nebolo\nnutné aplikovať čl. 3 ods. 2 dublinského nariadenia, čo malo za následok transfer\nsťažovateľa do Grécka, sťažovateľ vyslovil názor, že tým došlo k porušeniu jeho\nzákladného práva podľa čl. 16 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 3 dohovoru.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho\nsťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil, že najvyšší súd rozsudkom sp. zn.\n9 Sža 11/2010 z 29. septembra 2010 porušil jeho základné právo podľa čl. 16 ods. 2 ústavy\na právo podľa čl. 3 dohovoru, napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na\nďalšie konanie a aby najvyššiemu súdu uložil povinnosť uhradiť mu trovy právneho\nzastúpenia.\nK sťažnosti sťažovateľa sa vyjadril najvyšší súd prostredníctvom predsedníčky\nsprávneho kolégia, a to listom č. k. KP 4/2011-39 zo 14. apríla 2011, v ktorom sa okrem\niného uvádza:\n«Ohľadne námietok navrhovateľa o nehumánnosti transferu navrhovateľa do Grécka\na jeho nepripustenia k azylovému konaniu nemá k vysloveným záverom krajského súdu\nodvolací súd žiadne pripomienky a v podrobnostiach na ne odkazuje.\nOdvolací súd k námietke navrhovateľa, že bolo v jeho prípade potrebné rozhodnúť\npodľa čl. 3 ods. 2 dublinského nariadenia (tzv. doložky suverenity), považuje za dôležité\nuviesť, že nariadenie ani žiadny zákon výslovne neukladá povinnosť správnemu orgánu\nprevziať zodpovednosť za posúdenie žiadosti o udelenie azylu podľa čl. 3 ods. 2 dublinského\nnariadenia. Nejde teda o nárok, o ktorom musí rozhodnúť správny orgán ex lége, ale\n3\n\no výsledok správneho uváženia správneho orgánu... Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť\nsprávneho rozhodnutia... V takých prípadoch je súd oprávnený preskúmať len to, či došlo\nk výberu z dovolených možností, ale výber sám zásadne prieskumu nepodlieha\na preskúmanie sa vykoná iba podľa kritérií, ktoré pre správne uváženie uvádza zákon.\nAk teda právna zástupkyňa navrhovateľa poukazovala na prax niektorých členských\nštátov Európskej únie, ktorých orgány rozhodli v niektorých prípadoch o nenavrátení\nžiadateľov podľa dublinského nariadenia do Gréckej republiky, ide o správne uváženie,\nktoré je plne v právomoci daného členského štátu a výber z možností „prevziať“ či\n„neprevziať“ zodpovednosť za posúdenie nepodlieha súdnemu preskúmaniu...\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi\nkrajského súdu, ktoré vo svojom rozhodnutí odôvodnil, z čoho vyvodil svoj záver zhodný so\nzáverom odporcu o tom, že na posúdenie navrhovateľovej žiadosti o udelenie azylu je podľa\nkritérií uvedených v dublinskom nariadení príslušným členským štátom Grécka republika,\nna základe čoho bola navrhovateľova žiadosť zamietnutá ako neprípustná podľa § 11 ods. 1\npísm. c) zákona o azyle.\nVychádzajúc z uvedeného považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť\nsťažovateľa ako nedôvodnú.»\nV označenom liste doručenom ústavnému súdu 20. apríla 2011 najvyšší súd oznámil,\nže v danej veci netrvá na ústnom pojednávaní.\nPrávny zástupca sťažovateľa listom zo 6. mája 2011 taktiež vyjadril súhlas\ns upustením od ústneho pojednávania v namietanej veci.\nKeďže účastníci konania súhlasili s upustením od ústneho pojednávania vo veci\nsamej v zmysle ustanovenia § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) a ústavný súd dospel k záveru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci, rozhodol na neverejnom zasadnutí.\n\n4\n\nII.\nÚstavný súd v rámci konania vo veci samej vychádzal z obsahu sťažnosti, jej príloh,\nvyjadrení účastníkov konania, obsahu spisu krajského súdu sp. zn. 1 Saz 2/2010\na z napadnutého rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sža 11/2010 z 29. septembra 2010.\nÚstavný súd zistil, že migračný úrad rozhodnutím sp. zn. ČAS: MU-33-32/DS-Ž2009 z 5. marca 2010 podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“)\nzamietol žiadosť sťažovateľa o udelenie azylu ako neprípustnú. V odôvodnení rozhodnutia\nmigračný úrad konštatoval, že po nelegálnom príchode na územie Slovenskej republiky\nsťažovateľ 17. septembra 2009 požiadal o udelenie azylu z dôvodu obavy o svoj život,\npretože ako uviedol, v krajine pôvodu – v Afganistane bol prenasledovaný neznámymi\nľuďmi. Bolo zistené, že sťažovateľ prichádzajúci z tretej krajiny protiprávne prekročil\nhranicu členského štátu – Grécka – uplatňujúceho dublinské nariadenie. Následne migračný\núrad kontaktoval príslušné grécke orgány so žiadosťou o prevzatie sťažovateľa v zmysle\nčl. 10 ods. 1 dublinského nariadenia. Keďže grécka strana na žiadosť Slovenskej republiky\nneodpovedala v lehote 2 mesiacov, v súlade s čl. 18 ods. 7 dublinského nariadenia sa stala\nkrajinou zodpovednou za prevzatie sťažovateľa, pričom 26. februára 2010 súhlasila s jeho\nodovzdaním na svoje územie. Na základe toho potom migračný úrad v súlade s čl. 19 ods. 1\ndublinského nariadenia odmietol žiadosť sťažovateľa o udelenie azylu ako neprípustnú.\nProti rozhodnutiu migračného úradu podal sťažovateľ opravný prostriedok, v ktorom\nvyslovil názor, že migračný úrad «sa nesprávne vysporiadal s námietkami, na ktoré\nv konaní o prevzatie zodpovednosti poukázal. Predložil stanovisko UNHCR k transferu\nžiadateľov o azyl z členských štátov Európskej únie do Grécka týkajúci sa súčasného stavu\nazylového konania v Grécku, v ktorom ... zdôrazňuje odporúčanie pre ostatné štáty, aby\nžiadateľov o azyl neposielali na základe Dublinského nariadenia a ani z iných dôvodov,\nspäť do Grécka... Spomínané sú problémy prístupu k efektívnej ochrane a jej využívaniu\nv súlade s medzinárodnými a európskymi štandardmi, ako aj riziko vyhostenia bez\nrozlišovania „dublinských prípadov“ a ostatných žiadateľov o azyl, obmedzený prístup\n\n5\n\nk informáciám o postupoch a priebehu azylového konania, ale aj problém zabezpečenia\nubytovania žiadateľom o azyl.». Okrem toho sťažovateľ dodal, že už v priebehu konania\npožiadal Slovenskú republiku o aplikáciu čl. 3 ods. 2 dublinského nariadenia, podľa ktorého\nby Slovenská republika sama mohla posúdiť jeho žiadosť o udelenie azylu. V opravnom\nprostriedku sťažovateľ argumentoval nielen stanoviskom Úradu vysokého komisára OSN\npre utečencov (ďalej len „UNHCR“), ale poukázal aj na Intervenciu komisára pre ľudské\npráva Rady Európy T. H. pred Európskym súdom pre ľudské práva uverejnenú 16. marca\n2010 (ďalej len „intervencia komisára pre ľudské práva“), podľa ktorej azylový zákon\na prax v Grécku nie sú v súlade s medzinárodnými a európskymi ľudsko-právnymi\nštandardmi. Okrem toho sťažovateľ argumentoval aj správou Nórskeho helsinského výboru\n(ďalej len „NHV“) z októbra 2009, ktorá poukazovala na nedostatky v gréckom azylovom\nsystéme, na nedostatočný prístup k azylovému konaniu a nelegálne deportácie. Sťažovateľ\nvyslovil názor, že v prípade jeho transferu do Grécka nemá záruku, že v tejto krajine bude\npripustený do konania o udelenie azylu, pričom zároveň dodal, že v prípade jeho vyhostenia\ndo krajiny pôvodu – Afganistanu, by bol vystavený ohrozeniu svojho života, o čom\npredložil aj dôkazy. Na doplnenie skutočností sťažovateľ uviedol, že má dlhodobý intímny\nvzťah s občianskou Slovenskej republiky.\nO opravnom prostriedku rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 1 Saz 2/2010\nz 22. júna 2010 tak, že napadnuté rozhodnutie migračného úradu potvrdil. Krajský súd\nv relevantnej časti odôvodnenia rozsudku konštatoval, že aj keď v zmysle dublinského\nnariadenia mohla Slovenská republika prevziať zodpovednosť za posúdenie žiadosti\nsťažovateľa o azyl, ale tak neučinila, nedopustila sa žiadnych porušení právnych noriem,\nkeďže nešlo o povinnosť, ale len o možnosť – správnu úvahu – „aké konkrétne dôvody bude\npovažovať za relevantné pre prebratie zodpovednosti“. Navyše, krajský súd vyslovil názor,\nže Grécko je členským štátom Európskej únie a považuje sa za bezpečnú krajinu, pričom pri\nakceptácii prevzatia zodpovednosti za sťažovateľa príslušný grécky orgán garantoval\nprístup sťažovateľa k azylovej procedúre.\nProti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ odvolanie, v ktorom dôvodil, že\nkrajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam\na že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ\n\n6\n\nvyslovil názor, že aj napriek tomu, že boli splnené podmienky na postup podľa § 11 ods. 1\npísm. c) zákona o azyle, bolo potrebné v jeho prípade aplikovať čl. 3 ods. 2 dublinského\nnariadenia. Sťažovateľ tvrdil, že si uvedomuje, že zodpovednosť za posúdenie jeho žiadosti\no azyl nemožno Slovenskej republike vnucovať, ale že táto povinnosť jej vzniká v prípade,\nak by neprevzatím došlo k porušeniu medzinárodných záväzkov, ktorými je Slovenská\nrepublika viazaná. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na to, že v prípade jeho transferu\ndo Grécka a následného vyhostenia do Afganistanu by bol vystavený nehumánnym\npodmienkam a ohrozeniu života, čo by znamenalo porušenie čl. 3 dohovoru. Sťažovateľ\nzároveň tvrdil, že migračný úrad sa nedostatočne vysporiadal s námietkami týkajúcimi sa\njeho transferu do Grécka, a preto nesúhlasil s názorom krajského súdu o tom, že rozhodnutie\nmigračného úradu je vecne správne. Na základe toho sťažovateľ žiadal, aby najvyšší súd\nzmenil rozsudok krajského súdu tak, že zrušuje rozhodnutie migračného úradu a vec mu\nvracia na ďalšie konanie.\nO odvolaní proti rozsudku krajského súdu rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn.\n9 Sža 11/2010 z 29. septembra 2010 tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdil.\nNajvyšší súd v relevantnej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia konštatoval:\n«Odvolací súd k námietke navrhovateľa, že bolo v jeho prípade potrebné rozhodnúť\npodľa čl. 3 ods. 2 dublinského nariadenia (tzv. doložky suverenity), považuje za dôležité\nuviesť, že nariadenie ani žiadny zákon výslovne neukladá povinnosť správnemu orgánu\nprevziať zodpovednosť za posúdenie žiadosti o udelenie azylu podľa čl. 3 ods. 2 dublinského\nnariadenia. Nejde teda o nárok, o ktorom musí rozhodnúť správny orgán ex lége, ale\no výsledok správneho uváženia správneho orgánu. Správne uváženie (diskrečná právomoc\nsprávneho súdnictva) je svojou podstatou možnosťou správneho orgánu vybrať pri\nrozhodovaní jedno z viacerých dovolených riešení. Podľa § 245 ods. 2 O. s. p. pri\nrozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy\n(správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.\nSúdne preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu nie je teda v týchto prípadoch vylúčené,\nale je podstatne obmedzené pretože sa môže týkať iba toho, či rozhodnutie správneho\n\n7\n\norgánu nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. V takých prípadoch je súd\noprávnený preskúmať len to, či došlo k výberu z dovolených možností, ale výber sám\nzásadne prieskumu nepodlieha a preskúmanie sa vykoná iba podľa kritérií, ktoré pre\nsprávne uváženie uvádza zákon...\nS vyššie uvedenou námietkou neprevzatia zodpovednosti súvisela aj navrhovateľova\nnámietka, že dlhodobo udržiava partnerský vzťah s občiankou Slovenskej republiky a že sa s\ntouto námietkou nevysporiadal odporca ani krajský súd. Tunajší súd odkazuje na prípis\nodporcu právnej zástupkyni navrhovateľa zo dňa 05. 03. 2010, v ktorom odporca uvádza, že\npartnerský vzťah navrhovateľa so slovenskou štátnou občiankou nepovažuje za relevantný\na opodstatnený dôvod na podanie žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky\na zároveň ani za dostatočný dôvod na využitie práva suverenity Slovenskej republiky\nv tomto prípade dobrovoľne posúdiť navrhovateľovu žiadosť.\nAko dôvodná sa javí tunajšiemu súdu námietka navrhovateľa, že odporca ani krajský\nsúd sa nevysporiadali so všetkými námietkami navrhovateľa, ktoré uviedol v priebehu\nkonania, konkrétne, že odporca sa vyjadril k navrhovateľovým námietkam iba v odpovedi\nk vyjadreniu sa navrhovateľa k transferu do Grécka zo dňa 05. 03. 2010, ale nebolo\nsúčasťou rozhodnutia odporcu a teda nie je možné preskúmať akým spôsobom sa odporca\ns navrhovateľovými námietkami vysporiadal.\nPodľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku správny orgán v odôvodnení rozhodnutia\nuvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri\nhodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe\nktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich\nvyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Tunajší súd uznáva, že z pohľadu § 47 ods. 3\nsprávneho poriadku sa môže zdať, že odôvodnenie, ktoré obsahuje rozhodnutie odporcu\nč. ČAS: MU-33-32/DS-Ž-2009 zo dňa 05. 03. 2010 je nepostačujúce, avšak je potrebné\nuviesť, že odporca sa s námietkami navrhovateľa vysporiadal v prípise zo dňa 05. 03. 2010\n(teda v rovnaký deň, ako vydal rozhodnutie o zamietnutí navrhovateľovej žiadosti ako\nneprípustnej), v ktorom vyčerpávajúcim spôsobom, reaguje na námietky, ktoré uviedla\nnavrhovateľova právna zástupkyňa v prípise zo dňa 30. 11. 2009. Z tohto dôvodu považuje\ntunajší súd odporcovo rozhodnutie za dostatočne jasné, zrozumiteľné a odôvodnené.\n\n8\n\nNavyše, odôvodnenie rozhodnutia nie je právne záväzné, t. j. nie je tou časťou súdneho\nrozhodnutia, ktorá by nadobúdala záväzné účinky na právne vzťahy účastníkov konania.»\nIII.\nPodľa čl. 16 ods. 2 ústavy nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému\nči ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.\nPodľa čl. 3 dohovoru nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo\nponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona o azyle konanie o udelenie azylu sa začína vyhlásením\ncudzinca na príslušnom policajnom útvare o tom, že žiada o udelenie azylu alebo\no poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\nPodľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie\nazylu ako neprípustnú, ak je na konanie o udelenie azylu príslušný iný štát.\nPodľa § 11 ods. 3 zákona o azyle ministerstvo vo výroku rozhodnutia podľa odseku 1\npísm. c) uvedie aj štát, ktorý je príslušný na konanie o udelenie azylu.\nPodľa čl. 3 ods. 1 dublinského nariadenia členské štáty posúdia žiadosť každého\npríslušníka tretej krajiny, ktorý podá žiadosť na hranici alebo na ich území ktorémukoľvek\nz nich. Žiadosť posúdi jeden členský štát, a to ten, ktorý je podľa kritérií stanovených\nv kapitole II označený ako zodpovedný.\nPodľa čl. 3 ods. 2 dublinského nariadenia bez ohľadu na ods. 1 môže každý členský\nštát posúdiť žiadosť o azyl, ktorú mu podal štátny príslušník tretej krajiny, dokonca aj keď\nmu podľa kritérií stanovených v tomto nariadení neprislúcha zodpovednosť za takéto\nposúdenie. V takomto prípade sa tento členský štát stane zodpovedným členským štátom\n\n9\n\nv zmysle tohto nariadenia a prevezme záväzky súvisiace s takouto zodpovednosťou. Keď to\nje potrebné, informuje predtým zodpovedný členský štát, členský štát, ktorý vedie konanie\nna určenie zodpovedného členského štátu alebo členský štát, ktorý bol dožiadaný, aby\nprevzal žiadateľa, alebo ho vrátil.\nPodľa čl. 10 ods. 1 dublinského nariadenia keď sa zistí na základe dôkazu alebo\nindície,... že žiadateľ o azyl protiprávne prekročil hranicu do členského štátu po súši, mori\nalebo letecky po príchode z tretej krajiny, za posúdenie žiadosti o azyl je zodpovedný\nčlenský štát, do ktorého takto vstúpil. Táto povinnosť končí po 12 mesiacoch odo dňa, kedy\nsa uskutočnilo takéto protiprávne prekročenie hranice.\nPodľa čl. 17 ods. 1 dublinského nariadenia ak členský štát, ktorému bola podaná\nžiadosť o azyl, považuje iný členský štát za zodpovedný za posúdenie tejto žiadosti, môže\nčo najrýchlejšie a v každom prípade do troch mesiacov od dátumu podania žiadosti vyzvať\ntento iný členský štát, aby prevzal žiadateľa.\nPodľa čl. 18 ods. 1 dublinského nariadenia dožiadaný členský štát vykoná potrebné\nkontroly a vynesie rozhodnutie o dožiadaní o prevzatie žiadateľa do dvoch mesiacov od\ndátumu obdržania dožiadania.\nPodľa čl. 18 ods. 7 dublinského nariadenia nekonanie v dvojmesačnej lehote\nuvedenej v ods. 1... sa rovná akceptovaniu dožiadania a ukladá povinnosť prevziať danú\nosobu, ako aj zabezpečiť náležité dojednania pre jej príchod.\nPodľa čl. 19 ods. 1 dublinského nariadenia keď dožiadaný členský štát akceptuje, že\nmá prevziať žiadateľa, členský štát, v ktorom bola podaná žiadosť o azyl, oznámi\nžiadateľovi rozhodnutie o tom, že neposúdi žiadosť a o povinnosti odovzdať žiadateľa do\nzodpovedného štátu.\n\n10\n\nIV.\nDo sféry konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 78/05, III. ÚS 386/09)\npatrí tiež právny názor, podľa ktorého všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym\nporušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplýva\nz toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až\nčl. 48 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nZákladné právo podľa čl. 16 ods. 2 ústavy a tiež právo podľa čl. 3 dohovoru sú\nnesporne práva hmotného charakteru, pričom sťažovateľ nenamieta ich porušenie\nrozhodnutím najvyššieho súdu v spojení s porušením niektorého z jeho procesných práv\ngarantovaných mu ústavou. Na druhej strane ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej\nčinnosti (napr. II. ÚS 111/08, IV. ÚS 331/08) uviedol, že tak základné právo podľa čl. 16\nods. 2 ústavy, ako aj právo podľa čl. 3 dohovoru majú vo svojom obsahu zahrnuté aj\nprocesné komponenty. Ústavný súd pripomína, že procesné zložky oboch označených práv\nvystupujú do popredia zvlášť v tých druhoch konania (napr. extradičné konanie, azylové\nkonanie), keď sa osoba dostáva pod jurisdikciu iného štátu, čo môže mať v spojení\ns rozhodnutím orgánu verejnej moci Slovenskej republiky v konkrétnych okolnostiach\ndaného prípadu negatívny vplyv na osobnú sféru sťažovateľa.\nProblematikou presunov žiadateľov o azyl do Grécka na základe dublinského\nnariadenia sa zaoberal Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), keď na jeho výzvu\nmu bola v zmysle čl. 36 ods. 2 dohovoru predložená intervencia komisára pre ľudské práva\n(uverejnená 16. marca 2010). Tá bola založená na jeho návštevách v Grécku, ktoré\nabsolvoval v decembri 2008 a vo februári 2010. Počas oboch návštev bol komisár pre\nľudské práva informovaný o prekážkach v prístupe žiadateľov o azyl k bezplatnej právnej\npomoci, o nefungujúcom systéme právnej pomoci, o chronických nedostatkoch v tlmočení\npre žiadateľov o azyl, o prípadoch, keď grécka polícia neprijala žiadosti o azyl, ako aj\no prípadoch, keď nebol rešpektovaný princíp „non – refoulment“ – išlo prevažne o vracanie\nosôb z Grécka do Turecka. K takýmto okolnostiam dochádzalo v prípadoch, ak ešte osoba\nani nepožiadala kompetentné grécke orgány o azyl, ale tiež v prípadoch osôb vlastniacich\n\n11\n\ntzv. ružové preukazy preukazujúce legálny pobyt pre držiteľa. Okrem toho komisár zvlášť\npoukázal na extrémne zložité a nevyhovujúce životné podmienky, v ktorých sa žiadatelia\no azyl v Grécku ocitli. Na základe týchto poznatkov vyslovil záver, že azylový právny\nsystém a prax v Grécku nezodpovedajú medzinárodným a ľudskoprávnym štandardom.\nV októbri 2009 vydal NHV správu, podľa ktorej by žiadatelia o azyl nemali byť na\nzáklade dublinského nariadenia vracaní do Grécka. Tento názor zdieľajú aj medzinárodné\nľudskoprávne organizácie a organizácie na ochranu utečencov vrátane UNHCR, organizácie\nHuman Rights Watch a Amnesty International.\nZo stanoviska NHV (z októbra 2009) vyplýva: „Sme toho názoru, že situácia\nv Grécku sa zhoršila do takej miery, že európske štáty nemôžu dodržať svoje povinnosti\nv zmysle utečeneckého práva a ochrany ľudských práv, keď zároveň vracajú žiadateľov\no azyl do Grécka. Ďalej by malo dôjsť k prerušeniu transferov do Grécka, pokiaľ nebude\nmožné jasne preukázať, že osoby vracané na základe dublinského nariadenia budú\nv Grécku užívať účinnú ochranu pred nútenými návratmi a budú mať prístup k bezpečnému\na adekvátnemu azylovému konaniu.“\nO opodstatnenosti týchto tvrdení sa presvedčil ESĽP v prípade M. S. S. proti\nBelgicku a Grécku (sťažnosť č. 30696/09, rozhodnutie z 21. januára 2011), v ktorom\nvyslovil porušenie práv podľa čl. 3 a čl. 13 dohovoru. Z hľadiska skutkových okolností išlo\no transfer žiadateľa o azyl z Belgicka do Grécka na základe dublinského nariadenia.\nEurópsky súd pre ľudské práva v tomto rozhodnutí okrem iného vyslovil, že spôsob\nzaobchádzania s potenciálnym žiadateľom o azyl (štátny občan Afganistanu) v Grécku\na podmienky, akým tam bol vystavený po jeho transfere z Belgicka, boli nevyhovujúce. Aj\nnapriek vedomosti gréckych orgánov o existencii žiadateľa na jeho území, ako aj napriek\npovinnosti vyplývajúcej im z právneho poriadku, žil žiadateľ o azyl dlhšiu dobu v extrémnej\nchudobe, neschopný uspokojiť svoje najzákladnejšie potreby. Z tohto dôvodu ESĽP dospel\nk záveru, že zo strany Grécka tým došlo k porušeniu práva tohto žiadateľa podľa čl. 3\ndohovoru.\n\n12\n\nEurópsky súd pre ľudské práva v citovanom rozhodnutí zároveň vyslovil porušenie\npráva podľa čl. 3 dohovoru aj vo vzťahu k Belgicku, pričom v tejto súvislosti poukázal na\nto, že nedostatky gréckeho azylového konania museli byť belgickým úradom v čase\ntransferu sťažovateľa známe. Aj napriek tomu, že belgické úrady boli informované aj zo\nstrany UNHCR o nepriaznivej situácii v Grécku, neurobili výnimku vyplývajúcu\nz dublinského nariadenia (čl. 3 ods. 2), ale umožnili transfer sťažovateľa do Grécka.\nEurópsky súd pre ľudské práva vytkol Belgicku, že jeho orgány namiesto toho, aby si\noverili, ako grécke orgány aplikujú právo v otázkach azylového konania, sa len spoľahli na\nto, že so sťažovateľom sa bude zaobchádzať v súlade s medzinárodnými štandardmi\ntýkajúcimi sa ochrany ľudských práv. Európsky súd pre ľudské práva vyslovil záver, že\npresunom sťažovateľa do Grécka ho belgické úrady vedome vystavili väzbe a životným\npodmienkam, ktoré predstavovali ponižujúce zaobchádzanie v rozpore s čl. 3 dohovoru.\nZ už citovaného čl. 16 ods. 2 ústavy a čl. 3 dohovoru vyplýva, že ich dikcia je\nv podstate identická, a aj preto ústavný súd zastáva názor, že z hľadiska požiadaviek, ktoré\nkladú na rozsah ochrany, nie sú medzi nimi žiadne rozdiely. Navyše, ústavný súd vo svojej\njudikatúre dotýkajúcej sa ochrany základných práv a slobôd upravených v ústave v súlade\nso záväzkom Slovenskej republiky vyplývajúcim okrem iného aj (a hlavne) z čl. 1 ods. 2\nústavy štandardne zohľadňuje a uplatňuje judikatúru ESĽP k porovnateľným ľudským\nprávam a základným slobodám garantovaným dohovorom. Vzhľadom na obsahovú zhodu\nčl. 16 ods. 2 ústavy a čl. 3 dohovoru preto možno uzavrieť, že judikatúra ESĽP k čl. 3\ndohovoru je v plnom rozsahu relevantná a uplatniteľná aj na ochranu základného práva\npodľa čl. 16 ods. 2 ústavy.\nVychádzajúc\n\nz obsahu\n\nnamietaného\n\nrozsudku\n\nnajvyššieho\n\nsúdu,\n\nstanovísk\n\na vyjadrení oficiálnych orgánov zameraných na ochranu ľudských práv vrátane práv\nutečencov, ale predovšetkým z judikatúry ESĽP dospel ústavný súd k záveru, že najvyšší\nsúd pred svojím rozhodnutím vo veci sťažovateľa podcenil význam jeho základného práva\npodľa čl. 16 ods. 2 ústavy a jeho práva podľa čl. 3 dohovoru a formálne sa odvolávajúc na\nprávnu úpravu a význam úvahy správneho orgánu dôsledne neposúdil okolnosti daného\n\n13\n\nprípadu, čo malo za následok vznik takých nedostatkov v jeho rozhodnutí, ktorým treba\npriznať ústavnú relevanciu.\nNajvyšší súd sa pri preskúmaní rozhodnutia krajského súdu, ktorým bolo potvrdené\nrozhodnutie migračného úradu o zamietnutí žiadosti sťažovateľa o udelenie azylu, a to\nvo vzťahu k možnosti uplatnenia čl. 3 ods. 2 dublinského nariadenia (tzv. doložky\nsuverentity), odvolával na ustanovenie § 245 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa\nktorého pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej\núvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a\nhľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho\nrozhodnutia.\nNajvyšší súd teda apeloval na to, že jeho povinnosťou v danom prípade nebolo\nposúdiť, či sa správny orgán (migračný úrad) správne rozhodol, keď nepristúpil k aplikácii\nčl. 3 ods. 2 dublinského nariadenia, ale že jeho povinnosťou bolo preskúmať, či správny\norgán rozhodol v zákonných limitoch.\nÚstavný súd sa stotožňuje s názorom najvyššieho súdu, že žiadny právny predpis\nneustanovuje povinnosť pre Slovenskú republiku ako členský štát Európskej únie prevziať\nzodpovednosť za posúdenie žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny o udelenie azylu\nv zmysle čl. 3 ods. 2 dublinského nariadenia. Stotožňuje sa aj s tým názorom najvyššieho\nsúdu, že citovaný čl. 3 ods. 2 dublinského nariadenia ponecháva na úvahe toho – ktorého\nčlenského štátu, či prevezme, alebo neprevezme zodpovednosť za posúdenie žiadosti\nkonkrétnej osoby o azyl.\nÚstavný súd však nezdieľa daný názor najvyššieho súdu bez výhrad, pretože je\npresvedčený, že aj keď taká povinnosť nie je v právnych normách explicitne stanovená,\nvzhľadom na to, že v danom prípade sa sťažovateľ domáhal ochrany svojho práva\nzakotveného v čl. 3 dohovoru (aj základného práva podľa čl. 16 ods. 2 ústavy), ktoré sa\nv porovnaní s ostatnými ľudskými právami a základnými slobodami vymedzenými\nv dohovore vyznačuje absolútnosťou a kolektívnou garanciou, bolo v rámci tohto konania\n\n14\n\npotrebné uplatňovať štandardy ochrany vyplývajúce z čl. 3 dohovoru (ako aj z čl. 16 ods. 2\nústavy), ktorý v zmysle čl. 154c ods. 1 ústavy zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv\na slobôd, a preto má prednosť pred zákonom.\nAbsolútnosť práva podľa čl. 3 dohovoru znamená, že je aplikovateľné na všetkých\nľudí, na každom mieste, v každom čase a nie je ničím limitované, t. j. s výkonom tohto\npráva nie sú spojené žiadne výnimky, čo potvrdzuje aj dikcia čl. 15 ods. 2 dohovoru, podľa\nktorého nemožno odstúpiť od článku 2, okrem úmrtí vyplývajúcich z dovolených vojnových\nčinov, a článkov 3, 4 (odsek 1) a 7 (napr. IV. ÚS 331/08).\nMožné porušenie absolútneho zákazu zlého zaobchádzania v zmysle čl. 3 dohovoru\na čl. 16 ods. 2 ústavy vyvoláva procesnú povinnosť štátu zabezpečiť účinné úradné\nvyšetrenie tvrdeného zlého zaobchádzania, pričom pojem „účinné“ zahŕňa predovšetkým\natribúty dôkladnosti, rýchlosti, nezávislosti a nestrannosti (obdobne napr. III. ÚS 70/01,\nIII. ÚS 86/05, III. ÚS 194/06).\nVychádzajúc z citovanej judikatúry ústavného súdu, ale predovšetkým pridržiavajúc\nsa záverov ESĽP obsiahnutých v rozhodnutí M. S. S. proti Belgicku a Grécku z 21. januára\n2011 je ústavný súd toho názoru, že najvyšší súd by mal zvážiť aj judikatúru ESĽP, ako aj\nabsolútnosť práva podľa čl. 3 dohovoru (aj základného práva podľa čl. 16 ods. 2 ústavy)\na v nadväznosti na to znovu preskúmať okolnosti daného prípadu. Od najvyššieho súdu sa\nočakávalo, že ochrana sťažovateľa a jeho práv nebude len formálnou aplikáciou zákona,\nktorý v okolnostiach daného prípadu ponecháva na zvážení správneho orgánu, akú\nz ponúknutých možností v rámci správnej úvahy využije, a ktorý najvyššiemu súdu\nneprikazuje preskúmať vhodnosť a účelnosť správneho rozhodnutia, ale obmedzuje ho len\nna posúdenie zákonných limitov. Teda dôsledne zváži aj okolnosti daného prípadu.\nV namietanom prípade správny orgán (migračný úrad), krajský súd, ale v prvom rade\nnajvyšší súd, ktorý ako posledný v rade mohol vylúčiť negatívny vplyv rozhodnutí\nslovenských orgánov verejnej moci na osobnú sféru sťažovateľa, nepovažoval za\nnevyhnutné aplikovať čl. 3 ods. 2 dublinského nariadenia. Najvyšší súd sa upäl na dikciu\n\n15\n\nzákona, ktorá správnemu orgánu neukladá povinnosť aplikovať citovaný článok, na\nakceptáciu a záruky gréckej strany a aj napriek informáciám z oficiálnych zdrojov\no nepriaznivom stave gréckeho azylového právneho systému a praxe, neprijateľných\na nehumánnych podmienkach vytvorených pre žiadateľov o azyl, ako aj o zlyhaní\nkompetentných gréckych orgánov v niektorých prípadoch, pripustil transfer sťažovateľa\nzo Slovenskej republiky do Grécka, čím sa dopustil porušenia jeho práv.\nUvedené skutočnosti boli podkladom na záver ústavného súdu o tom, že najvyšší súd\nrozsudkom sp. zn. 9 Sža 11/2010 z 29. septembra 2010 porušil základné právo sťažovateľa\nnebyť mučený ani podrobený krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo\ntrestu podľa č. 16 ods. 2 ústavy a jeho právo spočívajúce v zákaze mučenia podľa čl. 3\ndohovoru (bod 1 výroku nálezu).\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s ustanovením § 56 ods. 2 a 3 písm. b) zákona\no ústavnom súde ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že\nprávoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo\nslobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný súd\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\nVzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie označených práv rozsudkom\nnajvyššieho súdu sp. zn. 9 Sža 11/2010 z 29. septembra 2010, tento rozsudok zrušil a vec\nvrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).\nNajvyšší súd bude v danom prípade v súlade s ustanovením § 56 ods. 6 zákona\no ústavnom súde viazaný právnym názorom ústavného súdu.\nSťažovateľ žiadal priznať aj náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred\nústavným súdom, ktorej výšku vyčíslil jeho právny zástupca v podaní zo 6. mája 2011\nsumou 261,82 € za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie\nsťažnosti) + 2-krát režijný paušál.\n\n16\n\nÚstavný súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2\nzákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch\npodľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti\nuhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd vyčíslil trovy konania sťažovateľa v sume 254,88 € za dva úkony\nprávnej služby vykonané v roku 2010, pričom v tejto súvislosti vychádzal zo základu\npriemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom\npolroku 2009, ktorá bola 721,40 €. Na základe toho priznal sťažovateľovi podľa § 1 ods. 3,\n§ 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov náhradu trov právneho zastúpenia za dva\núkony právnej služby – prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti, t. j. 2-krát po\n120,23 € a 2-krát po 7,21 € za režijný paušál.\nNa základe uvedeného a v súlade s ustanovením § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nústavný súd uložil najvyššiemu súdu zaplatiť trovy konania sťažovateľa na účet jeho\nprávneho zástupcu v sume 254,88 € (bod 3 výroku nálezu).\nVzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené\nvo výroku tohto nálezu.\nS prihliadnutím na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia rozumieť jeho\ndoručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. mája 2011\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "9Sža/11/2010", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:da4bedad-8589-4700-9822-97edfdcfaaa2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 386/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 386/09 z 9. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-09", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da4bedad-8589-4700-9822-97edfdcfaaa2"}, {"guid": "ussr:284af00e-14de-4e93-8df9-c7b4aef35e90", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 331/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 331/08 z 26. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-26", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:284af00e-14de-4e93-8df9-c7b4aef35e90"}, {"guid": "ussr:4da43920-f827-43f9-9a04-ae267737a729", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 111/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 111/08 z 26. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-26", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4da43920-f827-43f9-9a04-ae267737a729"}, {"guid": "ussr:ff7105fd-5fae-4042-af75-a44f8ac5c4e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 194/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 194/06 z 13. 12. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-12-13", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff7105fd-5fae-4042-af75-a44f8ac5c4e6"}, {"guid": "ussr:0ac97ec6-02e0-402f-83e3-6b410df4bd77", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 86/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 86/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ac97ec6-02e0-402f-83e3-6b410df4bd77"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:86707caa-bfe7-456f-9bec-d055370092f8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 70/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 70/01 z 27. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-27", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:86707caa-bfe7-456f-9bec-d055370092f8"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:78827964-6e7c-4dad-9495-ca2ff6f6cedc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.2.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 2/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 2/2025 z 16. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.2.2025.1"}, {"guid": "ussr:f5b88f1e-e4c9-4163-870f-6fc1c969042e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.589.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 589/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 589/2024 z 22. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.589.2024.1"}, {"guid": "ussr:2bd853ad-3a88-4ab3-abf2-0cc8b02bb49e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.386.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 386/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 386/2024 z 22. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.386.2024.1"}, {"guid": "ussr:967937af-e1f0-4ae9-8ade-bedff06acc14", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.28.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 28/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/2024 z 18. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.28.2024.1"}, {"guid": "ussr:6a324c7b-1c60-4213-ab40-6b20a131e1ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.593.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 593/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 593/2023 z 21. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.593.2023.1"}, {"guid": "ussr:19be69da-67f0-4304-a53d-40e8d46f0d72", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 1/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 1/2013 z 29. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:19be69da-67f0-4304-a53d-40e8d46f0d72"}, {"guid": "ussr:f45a40eb-9b76-47e4-b323-6ff84acdae38", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 253/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 253/2013 z 10. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f45a40eb-9b76-47e4-b323-6ff84acdae38"}, {"guid": "7c3915b3-3ca9-461c-baea-0df36f5d2c33:c05be324-0918-4ed9-a545-e8fbe938d8bd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1017201969.1", "spisova_znacka": "1Sžak/5/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžak/5/2018 z 21. 5. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-05-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1017201969.1"}, {"guid": "703be5bb-7340-4a79-be65-c7010a97e930:a64a8d67-127a-4727-b8e7-4c8ce0a3f326", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7015201439.1", "spisova_znacka": "10SZa/5/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10SZa/5/2016 z 24. 2. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7015201439.1"}, {"guid": "8dc0f530-bae4-484a-a086-75cca0a51522:1ad8f653-b3a3-49c9-8a09-28441c8c8dc9", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1023200675.1", "spisova_znacka": "BA-7SaZ/6/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7SaZ/6/2023 z 21. 7. 2023", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2023-07-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1023200675.1"}, {"guid": "df8b655a-31be-4d02-af6a-186e32e9f9dc:0211ad77-4d26-4079-87b0-98d83b8fac72", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7020200944.1", "spisova_znacka": "2Saz/1/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Saz/1/2020 z 18. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-03-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7020200944.1"}, {"guid": "df8b655a-31be-4d02-af6a-186e32e9f9dc:26084ba2-df78-4362-a2b4-36b4ea73303b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7020200944.1", "spisova_znacka": "2Saz/1/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Saz/1/2020 z 18. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-03-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7020200944.1"}, {"guid": "e95af3d6-d23a-43bf-b254-3f52e8ed6715:2ad3efbc-f7fb-4bc7-b0b1-1d1a767b462c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7020200943.1", "spisova_znacka": "5Saz/11/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/11/2020 z 8. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-03-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7020200943.1"}, {"guid": "e95af3d6-d23a-43bf-b254-3f52e8ed6715:f5296e9e-b6e1-458e-972f-1f984ef437c0", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7020200943.1", "spisova_znacka": "5Saz/11/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/11/2020 z 8. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-03-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7020200943.1"}, {"guid": "d3134786-1204-4b61-bc17-e1ce9489041c:c8aec971-07e6-47f3-8998-941185d5f993", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7021200059.1", "spisova_znacka": "2Sa/4/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sa/4/2021 z 2. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-02-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7021200059.1"}, {"guid": "d3134786-1204-4b61-bc17-e1ce9489041c:7f3c1f77-188c-4e9e-81a1-fe66ffc14952", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7021200059.1", "spisova_znacka": "2Sa/4/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sa/4/2021 z 2. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-02-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7021200059.1"}, {"guid": "01e03082-1990-4dc8-9b2b-0544cd7d32da:9dc6aa10-fceb-4f39-8acb-847e0bb94776", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7020200732.1", "spisova_znacka": "10Sa/33/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 10Sa/33/2020 z 7. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-10-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7020200732.1"}, {"guid": "01e03082-1990-4dc8-9b2b-0544cd7d32da:71cde5ba-e51a-42df-9323-4b7b5591cf4f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7020200732.1", "spisova_znacka": "10Sa/33/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 10Sa/33/2020 z 7. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-10-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7020200732.1"}, {"guid": "3a7f6a54-c239-4c55-851c-0957bb3828f9:ba9f9db0-ffcb-4168-b32a-b62e5fdd6add", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7020200673.1", "spisova_znacka": "7Sa/32/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7Sa/32/2020 z 28. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-09-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7020200673.1"}, {"guid": "3a7f6a54-c239-4c55-851c-0957bb3828f9:4cab02b4-ae4a-434f-be91-6c4f302551fd", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7020200673.1", "spisova_znacka": "7Sa/32/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7Sa/32/2020 z 28. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-09-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7020200673.1"}, {"guid": "6c78f168-0ac4-4152-9045-5fc1afad9f44:d111133e-7f11-47f8-b8a1-c51dc6adb2c6", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7020200674.2", "spisova_znacka": "7Sa/33/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7Sa/33/2020 z 28. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-09-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7020200674.2"}, {"guid": "005fe182-2876-44ac-b22d-631a22e9c619:e34866b7-4221-4460-9d7b-cb0b96623e1a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7020200675.1", "spisova_znacka": "10Sa/24/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 10Sa/24/2020 z 28. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-09-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7020200675.1"}, {"guid": "005fe182-2876-44ac-b22d-631a22e9c619:89f295af-526e-4468-9345-5c59695cde62", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7020200675.1", "spisova_znacka": "10Sa/24/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 10Sa/24/2020 z 28. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-09-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7020200675.1"}, {"guid": "6c78f168-0ac4-4152-9045-5fc1afad9f44:18e29572-a7e0-440c-ae04-269bc21910e1", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7020200674.2", "spisova_znacka": "7Sa/33/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7Sa/33/2020 z 28. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-09-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7020200674.2"}, {"guid": "5f8369fa-8ddc-4907-bae4-ebe35747482b:d5b35c16-ba0a-4a5f-b8d2-c5018a9ce389", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7020200289.1", "spisova_znacka": "6Sa/16/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Sa/16/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7020200289.1"}, {"guid": "5f8369fa-8ddc-4907-bae4-ebe35747482b:c720007b-6033-4af6-865b-49f0a4addb71", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7020200289.1", "spisova_znacka": "6Sa/16/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Sa/16/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7020200289.1"}, {"guid": "120e2b34-9197-4f00-aa83-383abb7e3ecf:d4e9e215-2d3c-4a82-bd2e-f83bbe133132", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1019200960.7", "spisova_znacka": "8SaZ/7/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8SaZ/7/2019 z 27. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1019200960.7"}, {"guid": "120e2b34-9197-4f00-aa83-383abb7e3ecf:dbd9c7dd-c6bc-4e75-ab48-beb01ae23b08", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1019200960.7", "spisova_znacka": "8SaZ/7/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8SaZ/7/2019 z 27. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1019200960.7"}, {"guid": "120e2b34-9197-4f00-aa83-383abb7e3ecf:52fc0996-b7f2-4802-af95-5f0d9dc8a09b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1019200960.7", "spisova_znacka": "8SaZ/7/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8SaZ/7/2019 z 27. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-10-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1019200960.7"}, {"guid": "6791c133-bea0-4bc0-9baa-834dd80a6801:e37491c8-1a0d-4af8-8714-1dd36852aabe", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7018201061.2", "spisova_znacka": "5Saz/62/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/62/2018 z 13. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-02-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7018201061.2"}]}