{"guid": "ussr:2ed00a60-27c4-4550-a60e-3ca28f6e2bc8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 115/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 115/2013 z 18. 6. 2013", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. júna 2013, sp. zn. III. ÚS 115/2013", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2013-06-18", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2ed00a60-27c4-4550-a60e-3ca28f6e2bc8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ed00a60-27c4-4550-a60e-3ca28f6e2bc8", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:2ed00a60-27c4-4550-a60e-3ca28f6e2bc8", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:2ed00a60-27c4-4550-a60e-3ca28f6e2bc8/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 115/2013-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júna 2013 v senáte\nzloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika\no prijatej sťažnosti V. S., Z., zastúpeného advokátkou Mgr. N. O., Advokátska kancelária,\nZ., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 23 S 78/2012 zo 16. októbra 2012 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo V. S. na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.\n23 S 78/2012 zo 16. októbra 2012 p o r u š e n é b o l o .\n2. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23 S 78/2012 zo 16. októbra\n2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n\n3. V. S. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .\n4. V. S. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 275,94 (slovom\ndvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov), ktoré j e Krajský súd v Banskej\nBystrici p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne Mgr. N. O., Advokátska\nkancelária, Z., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 115/2013-13 z 12. marca 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť V. S., Z. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\nnamietal porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného\nv čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 23 S 78/2012\nzo 16. októbra 2012 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ ako navrhovateľ sa žalobou\nna krajskom súde domáhal toho, aby krajský súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy\n[konkr. Obvodnému úradu Z., odboru živnostenského podnikania (ďalej len „správny\norgán“)] vo veci konať a rozhodnúť podľa § 250t zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Svoj návrh sťažovateľ odôvodnil\ntým, že požiadal o zrušenie živnostenského listu a zaplatil aj správny poplatok v súlade\ns výzvou správneho orgánu, avšak správny orgán o jeho žiadosti z 19. januára 1993 dodnes\nnerozhodol, pričom je sťažovateľ toho názoru, že splnil všetky zákonné podmienky\nna zrušenie jeho živnostenského oprávnenia. O tejto skutočnosti sa sťažovateľ dozvedel až\nv roku 2011 a tvrdí, že v jeho veci dochádza k prieťahom od roku 1993. Sťažovateľ preto,\nako to vyplýva z priložených kópií korešpondencie sťažovateľa so správnym orgánom,\n2\n\nžiadal správny orgán zrušiť jeho živnostenské oprávnenie k 8. februáru 1993. V tejto\nsúvislosti sa sťažovateľ obrátil aj na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len\n„ministerstvo“) listom, v ktorom žiadal, aby zjednal nápravu v jeho veci a aby „došlo\nk vymazaniu môjho živnostenského podnikania z registra živnostníkov od dátumu vyplatenia\nšekovej poukážky“. Sťažovateľ taktiež podal aj trestné oznámenie 9. februára 2012\nna Okresnej prokuratúre Zvolen.\nKrajský súd rozhodol o žalobe sťažovateľa napadnutým uznesením tak, že návrh\nzamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd konštatoval, že sťažovateľ\n„nevyčerpal všetky prostriedky, ktorých použitie mu umožňujú citované ustanovenia\nosobitných predpisov“, a to § 50 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny\nporiadok) v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“) a § 20 ods. 1, § 21 a § 31\nzákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no prokuratúre“), preto návrh zamietol pre jeho neprípustnosť. Krajský súd v tejto súvislosti\nďalej uviedol, že „navrhovateľ síce uvádza, že podal trestné oznámenie na odporcu, ktoré\nmalo byť postúpené na vybavenie Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici. Z jeho návrhu,\nani z ďalších jeho písomností nachádzajúcich sa v spise nie je navrhovateľom preukázané,\nči vo veci trestného oznámenia bolo konané a s akým výsledkom. Okrem toho navrhovateľ\nnevyužil možnosť podať kvalifikovanú sťažnosť vo veci nadriadenému orgánu odporcu. “.\nSťažovateľ v sťažnosti namieta, že k sťažnosti priložené kópie korešpondencie\nsvedčia o tom, že sťažovateľ namietal stav nečinnosti v rámci podnetu ministerstvu\nz 25. decembra 2011. Podobne sťažovateľ tvrdí, že aj podnetom z 9. februára 2012 namietal\nu prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen prieťahy v správnom konaní. Na základe\nuvedeného je presvedčený o tom, že krajský súd „musel a mal mať preukázateľne vedomosť\no tom, že žalobca, pred podaním žaloby na súd, podal podnet na MV SR sekciu verejnej\nsprávy, odbor živnostenského podnikania, a tiež, že k času vyhotovovania vyjadrenia\nžalovaným (k 06.07.2012) bol originál spisovej dokumentácie podnikateľa (sťažovateľa)\nteda spis č. Žo: 331/1992 a iné odstúpený na Krajská prokuratúru Banská Bystrica\nna základe jej vyžiadania cez Okresnú prokuratúru Zvolen“.\n\n3\n\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd rozhodol\nvo veci nálezom a vyslovil porušenie jeho označených práv, zrušil napadnuté uznesenie\nkrajského súdu, priznal finančné zadosť učinenie v sume 2 500 € a trovy konania v sume\n275,94 €.\nNa základe výzvy sa k veci vyjadril krajský súd podaním sp. zn. Spr 537/13\nz 29. apríla 2013. Predseda krajského súdu v ňom vyslovil súhlas s upustením od ústneho\npojednávania o prijatej sťažnosti a k veci uviedol:\n«K samotnej sťažnosti p. V. S., Z., odkazujem na vyjadrenie predsedu senátu, ktoré\nv prílohe zasielame. K. tomuto vyjadreniu len podotýkam, že v zmysle najnovšej judikatúry\nESĽP zrejme nie je možné považovať sťažnosť na nadriadený správny orgán [str. 5.\nrozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/78/2012-49 zo dňa 16. októbra\n2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)] za účinný prostriedok nápravy.\nK veci ešte uvádzame, že napadnuté rozhodnutie nie je možné považovať\nza arbitrárne, pretože je dostatočne zdôvodnené. Toto rozhodnutie nie je meritórnym\nrozhodnutím, pretože návrh bol zamietnutý ako predčasne podaný. Navrhovateľ môže podať\nnávrh opakovane, pričom pre podanie návrhu nie sú stanovené žiadne lehoty, ktorých\nuplynutie by spôsobilo nevymáhateľnosť práva. Z týchto dôvodov nebol sťažovateľ zbavený\nani práva na súdnu ochranu.\nNa základe vyjadrenia predsedu senátu krajského súdu som toho názoru, že\nsťažovateľ nevyčerpal všetky prostriedky nápravy. Aj samotný Občiansky súdny poriadok\nv § 250t ods. 2, predpokladá uplatnenie práva na orgánoch prokuratúry a následne im\n(pri nečinnosti správneho orgánu po upozornení prokurátora) zakladá aktívnu vecnú\nlegitimáciu na podanie návrhu podľa § 2501 ods. 1 O.s.p.\nZ uvedených dôvodov považujeme aj ústavnú sťažnosť za predčasne podanú\na navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť odmietol.»\n\n4\n\nPredseda senátu krajského súdu vo svojom vyjadrení uviedol:\n«Z návrhu žalobcu vyplýva, že tento podal trestné oznámenie na Živnostenský úrad\nvo Z., ktorý mal byť spísaný na Okresnej prokuratúre vo Zvolene. Ak žalobca podal trestné\noznámenie, okresná prokuratúra s trestným oznámením naložila v súlade so zákonom\no prokuratúre. Žalobca v žiadnom zo svojich podaní neuvádzal, že by podal podnet\nna vydanie upozornenia prokurátora. Z návrhu žalobcu nevyplýva, že by žalobca dával\nnejaký podnet zo dňa 09.02.2012 na Okresnú prokuratúru vo Zvolene v súvislosti\ns prieťahmi v správnom konaní. Predseda senátu sa až z ústavnej sťažnosti dozvedel, že\nsťažovateľ mal dňa 09.02.2012 namietať u Okresnej prokuratúry vo Zvolene prieťahy\nv správnom konaní. Taktiež sa predseda senátu dozvedel z ústavnej sťažnosti, že sťažovateľ\nmal podať podnet na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekciu verejnej správy,\nodbor životného prostredia. Túto skutočnosť žalobca -sťažovateľ neuvádzal ani v návrhu\nzo dňa 23.04.2012 a dokonca túto skutočnosť neuvádza ani v podaní zo dňa 19.11.2012,\noznačené ako „Zmena (úprava) petitu žaloby“, ktoré podanie bolo doručené krajskému\nsúdu dňa 21.11.2012, t.j. už po vydaní rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici\no zamietnutí návrhu žalobcu. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že súd nemal k dispozícii\nsprávny spis, nakoľko správny spis bol predložený ešte Okresnému súdu vo Zvolene spolu\ns vyjadrením zo dňa 06.07.2012, kde sú uvádzané aj prílohy, ktoré sa k vyjadreniu pripájajú\nako súčasť správneho spisu.\nPodľa § 71 odsek 1 živnostenského zákona, konanie vo veciach upravených týmto\nzákonom sa spravuje zákonom o správnom konaní, ak jednotlivé ustanovenia tohto zákona\nneustanovujú inak. Živnostenský zákon neustanovuje konanie voči nečinnosti. Na druhej\nstrane § 50 zákona o správnom konaní obsahuje opatrenia proti nečinnosti. Podľa\ncitovaného ustanovenia, ak to dovoľuje povaha veci a ak nápravu nemožno dosiahnuť inak,\nsprávny orgán, ktorý bol inak oprávnený rozhodovať o odvolaní, sám vo veci rozhodne,\npokiaľ správny orgán príslušný na rozhodnutie nezačal konanie, hoci je na to povinný,\nalebo pokiaľ nerozhodol v lehote ustanovenej v § 49 odsek 2.\nPrvoradou povinnosťou sťažovateľa bol postup podľa § 50 zákona o správnom\nkonaní, Sťažovateľ tento postup nevyužil.\n\n5\n\nPodľa zákona o prokuratúre fyzická aj právnická osoba sa môže obracať\nna prokurátora s podnetom, ktorý smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenie\nv rozsahu svojej pôsobnosti.\nPodľa § 28 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre; prokurátor je oprávnený podať\norgánu verejnej správy upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej\nsprávy pri vydávaní opatrení alebo rozhodnutia alebo jeho nečinnosťou.\nZ obsahu návrhu sťažovateľa a ani z obsahu správneho spisu nevyplýva, že by\nsťažovateľ podal podnet o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.\nZ obsahu návrhu bolo súdu známe len to, že sťažovateľ podal trestné oznámenie\nna Živnostenský úrad vo Z. spísaný na Okresnej prokuratúre vo Zvolene. Ak sťažovateľ\nnedal podnet na preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu na prokuratúre,\nnemohol prokurátor o takomto podnete ani rozhodovať, a nemohol vydať ani upozornenie\nza účelom odstránenia porušenia zákona.\nZ návrhu sťažovateľa, ale ani zo Zmeny (úpravy) petitu žaloby zo dňa 19.11.2012,\nktorá bola adresovaná krajskému súdu (po vydaní uznesenia krajského súdu) nevyplýva, že\nby sťažovateľ podal sťažnosť' na nadriadený orgán na vybavenie sťažnosti. Toto nevyplýva\nani zo samotnej ústavnej sťažnosti.»\nV závere svojho vyjadrenia predseda senátu krajského súdu uviedol, že „považujem\nuznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 23S/78/2012-49 zo dňa 16. októbra\n2012 za zákonné, dôvody v uvedenom rozhodnutí sú podrobne rozpísané, zrozumiteľné,\nsťažovateľ nevyužil všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, preto\npovažujem sťažnosť za nedôvodnú“.\nKeďže sťažovateľ už v samotnej sťažnosti vyjadril súhlas s upustením od ústneho\npojednávania vo veci a možnosť zaujať stanovisko k vyjadreniu krajského súdu v lehote\n14 dní nevyužil, ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns vyjadrením krajského súdu k opodstatnenosti sťažnosti a relevantného súdneho spisu\ndospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n6\n\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPredmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľa\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nuznesením krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol návrh sťažovateľa v konaní proti\nnečinnosti orgánu verejnej správy.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nÚstavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už judikoval, že\nformuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\n\n7\n\nrežimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\nSťažovateľ v konaní pred krajským súdom namietal nečinnosť orgánu verejnej\nsprávy, ktorý jeho návrh napadnutým uznesením zamietol zrejme ako neprípustný z dôvodu,\nže sťažovateľ nevyčerpal iné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, t. j.\nnepodal podnet na preskúmanie postupu orgánu verejnej správy v súvislosti s jeho\nnečinnosťou v zmysle § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre. Takisto v odôvodnení svojho\nnapadnutého uznesenia uviedol, že sťažovateľ „nevyužil možnosť podať kvalifikovanú\nsťažnosť vo veci nadriadenému orgánu odporcu“.\nPokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi\nvšeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,\nktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným\nprávam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy), a to\ntak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj\nza dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy).\nÚstavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách (mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00,\nI. ÚS 17/01).\nZ tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že preskúmavať môže rozhodnutie\nvšeobecného súdu, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo\nk porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu\nmôžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\n\n8\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01).\nTieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane\nústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej judikatúry ústavného súdu, boli relevantné aj\nv danej veci.\nZ obsahu odôvodnenia uznesenia krajského súdu možno identifikovať dva dôvody\nneprípustnosti sťažovateľovej žaloby, a to že sťažovateľ nevyčerpal iné prostriedky, ktorých\npoužitie umožňuje osobitný predpis, t. j. „nepodal kvalifikovanú sťažnosť vo veci\nnadriadenému správnemu orgánu“ a tiež nepodal podnet na preskúmanie postupu orgánu\nverejnej správy v súvislosti s jeho nečinnosťou v zmysle § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre.\n1. Pokiaľ ide o prvý uvedený dôvod, t. j. že sťažovateľ „nepodal kvalifikovanú\nsťažnosť vo veci nadriadenému správnemu orgánu“, tak podľa názoru ústavného súdu je\ntento záver krajského súdu jednak arbitrárny a jednak nezodpovedá skutočnosti, pretože\nz obsahu súdneho spisu vyplýva, že už prvostupňový správny orgán si pre účely svojho\npostupu v danej veci vyžiadal stanovisko nadriadeného správneho orgánu, v danom prípade\nministerstva (č. l. 20 súdneho spisu), a z mailovej korešpondencie, ktorá je tiež súčasťou\nsúdneho spisu, vyplýva, že na písomný dopyt vedúceho odboru dotknutého správneho\norgánu, či ministerstvo poskytlo sťažovateľovi nejaké nové stanovisko, ministerstvo\nodpovedalo mailom, že ministerstvo zaslalo sťažovateľovi vyjadrenie k zrušeniu jeho\nživnosti na základe jeho dopytu v súlade so svojím predošlým stanoviskom zaslaným\nsprávnemu orgánu. Z uvedeného je zrejmé a krajský súd mal vedomosť o tom, že\nsťažovateľ sa dopytoval na ministerstve listom z 25. novembra 2011 vo veci jeho žiadosti\no zrušenie živnosti. Kópiu uvedeného listu sťažovateľ priložil k svojej sťažnosti a túto si\nkrajský súd mohol a mal zaobstarať ešte predtým, ako dospel k záveru o nekvalifikovanosti\ntakéhoto podnetu, pretože z listu vyplýva, že sťažovateľ sa okrem iného od ministerstva\nako nadriadeného správneho orgánu domáhal „zabezpečenia nápravy“ a výmazu\nzo živnostenského registra, a to aj napriek tomu, že podanie nebolo formálne označené ako\nsťažnosť na nečinnosť správneho orgánu.\n\n9\n\nArbitrárnosť názoru krajského súdu podľa názoru ústavného súdu spočíva v tom, že\nlakonické konštatovanie, že sťažovateľ nepodal „kvalifikovanú sťažnosť“, je za daných\nokolností nepostačujúce a nepreskúmateľné, navyše aj rozpore so skutočnosťou, pretože\nsúdy, ako aj správne orgány sú povinné posudzovať podania a návrhy účastníkov konania\npodľa ich obsahu, a nie formy. Z listu sťažovateľa hodnotiac ho z hľadiska jeho obsahu je\nnepochybné, že sťažovateľ sa sťažoval na postup správneho orgánu a domáhal sa nápravy\nu nadriadeného správneho orgánu, pričom list obsahuje identifikáciu sťažovateľa, z ktorej je\nzrejmé, proti komu smeruje, v akej veci, čoho sa domáha a z opisu ním uvádzaných\nskutočností vyplýva, v čom spočíva nedostatok, na ktorý sa sťažovateľ sťažuje, a tiež čo\nžiada. Ministerstvo na list sťažovateľa reagovalo oznámením zo 17. januára 2012, ktorým\njeho žiadosť o zrušenie živnostenského oprávnenia odstúpilo správnemu orgánu.\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na vyjadrenie krajského súdu k prijatej\nsťažnosti, v ktorom predseda krajského súdu uvádza, že «v zmysle najnovšej judikatúry\nESĽP zrejme nie je možné považovať sťažnosť na nadriadený správny orgán [str. 5.\nrozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/78/2012-49 zo dňa 16. októbra\n2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)] za účinný prostriedok nápravy».\nÚstavný súd súhlasí s týmto názorom predsedu krajského súdu a dodáva, že účinným\nprostriedkom nápravy v okolnostiach danej veci už nemôže byť ani sťažnosť podľa § 3\nzákona o sťažnostiach, pretože list sťažovateľa, hoci formálne nebol označený ako sťažnosť,\nobsahovo spĺňal všetky náležitosti sťažnosti podľa § 5 zákona o sťažnostiach. V tejto\nsúvislosti ústavný súd už len dodáva, že podľa § 3 ods. 2 zákona o sťažnostiach sa podanie\ntiež posudzuje podľa obsahu.\nTým, že ministerstvo na list sťažovateľa reagovalo oznámením zo 17. januára 2012,\njednoznačne vyjadrilo aj svoj postoj, keďže odmietlo zjednať nápravu a vec odstúpilo späť\nsprávnemu orgánu prvého stupňa.\nVzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd dospel k záveru o nedostatočnosti\na arbitrárnosti tej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu, ktorým krajský\nsúd poukazoval na neprípustnosť žaloby sťažovateľa pre nevyčerpanie sťažnosti\n\n10\n\nnadriadenému správnemu orgánu, pretože sťažnosť nadriadenému orgánu v danom prípade\nnemôže byť efektívnym prostriedkom nápravy, čoho dôkazom je aj spôsob vybavenia, ktorý\nministerstvo zvolilo v prípade sťažovateľa.\n2. Podľa názoru ústavného súdu je aj druhý uvedený dôvod neprípustnosti žaloby\nsťažovateľa uvedený v odôvodnení napadnutého uznesenia arbitrárny, porušujúci označené\npráva sťažovateľa, pretože v okolnostiach danej veci podľa názoru ústavného súdu nemožno\npovažovať ani upozornenie prokurátora za účinný prostriedok nápravy. Nestačí totiž podľa\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), aby sťažovateľ mal\nprostriedky nápravy, ale tieto musia byť efektívne a jemu dostupné. Odmietnutie žaloby\npodľa § 250t Občianskeho súdneho poriadku ani z tohto dôvodu, že sťažovateľ nevyužil\npodanie podnetu u prokurátora, nemôže byť dôvodom na zamietnutie jeho žaloby\n(m. m. II. ÚS 124/08).\nEurópsky súd pre ľudské práva už v súvislosti s existenciou efektívneho prostriedku\nnápravy vo vnútroštátnom poriadku viacnásobne konštatoval, že v zmysle čl. 35 dohovoru\npovažuje za efektívny prostriedok nápravy taký, ktorý je dostupný a umožňuje dosiahnuť\nnápravu alebo zadosťučinenie za namietané porušenia. Existencia prostriedku nápravy musí\nbyť dostatočne konkrétna nielen v teórii, ale aj v praxi, v opačnom prípade nemá\npožadovanú dosiahnuteľnosť a účinnosť (Feldek versus Slovensko z 15. júna 2000, Vernillo\nv. Francúzsko, 20. február 1991, Johnston and Others v. Írsko, 18. december 1986,\nVan Droogenbroeck judgment versus Belgicko, 24. jún 1982).\nEurópsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre viackrát potvrdil, že vnútroštátny\nprostriedok nápravy, ktorý sťažovateľom zároveň neumožňuje domáhať sa a teoreticky\ni prakticky dosiahnuť náhradu za spôsobenú nemateriálnu ujmu, nemôže byť považovaný\nza efektívny.\nÚstavný súd preto konštatuje, že ak všeobecný súd založí svoje rozhodnutie\nna dôvodoch neprípustnosti, ktoré nezodpovedajú skutkovému stavu, respektíve svoje\nrozhodnutie založí na dôvodoch, že účastník nevyužil dostupné prostriedky nápravy, pričom\noznačí také prostriedky nápravy, ktoré podľa judikatúry ústavného súdu a ESĽP sú\n\n11\n\nneefektívne a ktoré z tohto dôvodu podľa názoru ústavného súdu nie je povinný využiť\npred podaním žaloby podľa 250t, tak potom takéto rozhodnutie všeobecného súdu treba\npovažovať za arbitrárne, a tým aj rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nNavyše krajský súd v závere odôvodnenia svojho rozhodnutia okrem dôvodov\nneprípustnosti uviedol, že „vychádzajúc z uvedených skutočností po preskúmaní veci dospel\nk záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný, preto návrh zamietol“. Podľa názoru\nústavného súdu len tento samotný záver krajského súdu je dostatočným dôvodom\nna vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľa napadnutým uznesením, a to jednak\nz dôvodu arbitrárnosti tohto záveru a jednak z dôvodu vnútornej rozpornosti dôvodov,\nna ktorých stojí napadnuté uznesenie. Nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť tohto záveru\nvyplýva z toho, že krajský súd sa v odôvodnení svojho napadnutého uznesenia vôbec vecne\nnezaoberal dôvodnosťou žaloby, preto z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je možné\nzistiť, ako a na základe čoho krajský súd dospel k takémuto záveru, ktorý predpokladá\nmeritórne hodnotenie opodstatnenosti tvrdení sťažovateľa. Pokiaľ krajský súd v odôvodnení\nuvádza jednak procesné dôvody zamietnutia žaloby podľa § 250t\n\npre neprípustnosť\n\na na druhej strane zároveň dospeje aj k záveru o neodôvodnenosti žaloby, tak takéto\nrozhodnutie je vnútorne rozporné a nelogické, pretože procesné dôvody odmietnutia\nvylučujú meritórne skúmanie veci.\nKeďže v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia boli krajským súdom\nvyvodené závery, ktoré sú zjavne neodôvodnené a arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň majú za následok porušenie základného práva\nalebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01),\nústavný súd dospel k záveru, že uznesením krajského súdu došlo k porušeniu základného\npráva sťažovateľa na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené\nv bode 1 výroku tohto rozhodnutia.\nV nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany\nsťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia zrušil napadnuté uznesenie\n\n12\n\nkrajského súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom\nsúde a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nIII.\nPodľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nSťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n2 500 €.\nVzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že konštatovanie\nporušenia základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nPrávna zástupkyňa sťažovateľa si ešte v sťažnosti samotnej uplatnila náhradu trov\nprávneho zastúpenia v sume 275,94 €.\nZákladom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná\nmesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2012\nv sume 781 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)\nnáhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013 (príprava\na prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 130,16 €. Ďalej má právna zástupkyňa\nsťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,81 € za dva úkony podľa vyhlášky\nvykonané v roku 2013.\nNáhrada trov konania uplatnená sťažovateľom nepresahuje sumu, ktorú vypočítal\nústavný súd, preto ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v sume 275,94 €.\n\n13\n\nPriznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet\nprávnej zástupkyni sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. júna 2013\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/78/2012", "guid": "f7911e02-0f05-4a89-a95f-16b03e059a82:7942f467-cd75-4d49-9250-270a646a2af5", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:114a5b97-d14a-42e7-b253-4b481ee635f0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 124/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 124/08 z 22. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-22", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:114a5b97-d14a-42e7-b253-4b481ee635f0"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:23ccea3b-df4a-4fa3-bc3b-5b8f56ec8e0a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.250.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 250/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 250/2016 z 13. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-13", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.250.2016.2"}, {"guid": "ussr:427edc3a-b9c0-484a-aa1b-34aa0f5b3249", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.396.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 396/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 396/2015 z 1. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.396.2015.1"}, {"guid": "ussr:72fae480-2ae1-4f14-b736-6a20735a2760", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.376.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 376/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 376/2015 z 27. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-27", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.376.2015.2"}, {"guid": "ussr:2ef8c2f5-e3cc-44db-9543-401b53e673c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.375.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 375/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 375/2015 z 20. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-20", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.375.2015.2"}, {"guid": "ussr:99c2c91b-73d1-4a44-a6b3-98bd7fcb8e68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.421.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 421/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 421/2015 z 8. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.421.2015.1"}, {"guid": "ussr:ee6e0033-427a-4bad-987f-7485dd92ea04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 758/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 758/2014 z 6. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-06", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee6e0033-427a-4bad-987f-7485dd92ea04"}, {"guid": "41da8a13-3088-4d1e-9e5e-621963eb9723:a18ccab9-397e-4448-aa47-80060bea0e17", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8013201085.1", "spisova_znacka": "3S/92/2013", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3S/92/2013 z 28. 4. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8013201085.1"}, {"guid": "18c0eecb-8532-4692-99b5-03226a2750f1:2b84f08d-75ba-47e7-b98c-01964154c87c", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6712206556.1", "spisova_znacka": "23S/41/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/41/2014 z 24. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6712206556.1"}]}