{"guid": "ussr:25f331f9-3aa2-45ea-bacd-e88030fcdeee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 706/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 706/2014 z 14. 10. 2014", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. októbra 2014, sp. zn. II. ÚS 706/2014", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivetta Macejková", "sudca_id": 1090, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivetta-macejkova-1090", "datum_vydania": "2014-10-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/25f331f9-3aa2-45ea-bacd-e88030fcdeee", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25f331f9-3aa2-45ea-bacd-e88030fcdeee", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:25f331f9-3aa2-45ea-bacd-e88030fcdeee", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:25f331f9-3aa2-45ea-bacd-e88030fcdeee/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 706/2014-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. októbra 2014\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti ADEnergy s. r. o., Janigova 11, Košice, zastúpenej advokátom JUDr. Ladislavom Pirovitsom,\nAdvokátska kancelária, Ľ. Štúra 29, Kráľovský Chlmec, pre namietané porušenie jej\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 3 Cob 168/2013 z 2. októbra 2013 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4 Obdo 74/2013 z 31. januára 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti AD-Energy s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. marca\n2014 doručená sťažnosť spoločnosti AD-Energy s. r. o., Janigova 11, Košice (ďalej len\n„sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\n\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu\nv Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Cob 168/2013 z 2. októbra 2013 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Obdo 74/2013\nz 31. januára 2014.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako žalovaná je\núčastníčkou konania o ochranu práv z ochrannej známky a o nariadenie predbežného\nopatrenia vedeného na Okresnom súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.\n27 CbPv 3/2012. Žalobca žiadal vydanie dočasného opatrenia, ktorým by bola uložená\npovinnosť sťažovateľke pri dodávaní na trh, distribúcii a propagácii kozmetických výrobkov\nzdržať sa označovania názvom „P...“ a tiež uloženia povinnosti stiahnuť z obchodnej siete\nkozmetické výrobky obsahujúce označený názov.\nOkresný súd uznesením sp. zn. 27 CbPv 3/2012 z 19. septembra 2012 návrh žalobcu\nna vydanie predbežného opatrenia zamietol.\nŽalobca podal proti uzneseniu sp. zn. 27 CbPv 3/2012 z 19. septembra 2012\nodvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol uznesením sp. zn. 2 Cob 192/2012\nz 23. novembra 2012 tak, že uznesenie okresného súdu zmenil a predbežné opatrenie vydal.\nSťažovateľka podala 5. februára 2013 okresnému súdu návrh na zrušenie uznesenia\nkrajského súdu sp. zn. 2 Cob 192/2012 z 23. novembra 2012 o nariadení predbežného\nopatrenia. Na základe tohto návrhu okresný súd uznesením sp. zn. 27 CbPv 3/2012\nz 25. júna 2013 zrušil predbežné opatrenie nariadené označeným uznesením krajského súdu.\nProti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 27 CbPv 3/2012 z 25. júna 2013 podal\nžalobca odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd namietaným uznesením sp. zn.\n3 Cob 168/2013 z 2. októbra 2013 tak, že zmenil napadnuté rozhodnutie okresného súdu\na návrh sťažovateľky na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia zamietol.\nSťažovateľka podala proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 3 Cob 168/2013\nz 2. októbra 2013 dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd namietaným uznesením sp. zn.\n4 Obdo 74/2013 z 31. januára 2014 tak, že dovolanie sťažovateľky odmietol.\nPodanou sťažnosťou sťažovateľka namieta porušenie svojich práv uznesením\nkrajského súdu sp. zn. 3 Cob 168/2013 z 2. októbra 2013 o zamietnutí návrhu na zrušenie\n\n2\n\npredbežného opatrenia a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obdo 74/2013 z 31. januára\n2014 o odmietnutí jej dovolania.\n3. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:\n«A. V označenej právnej veci predbežného opatrenia Okresný súd Košice I, ako súd\nprvého stupňa, uznesením zo dňa 25. 6. 2013 zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach\nzo dňa 23. 11. 2012 č. k. 2Cob/192/2012-71... Dôvodil, že navrhovateľ neosvedčil potrebu\nnariadenia predbežného opatrenia, nariadené predbežné opatrenie považuje za\nnevykonateľné, pričom v čase jeho nariadenia neexistovali dôvody na jeho vydanie, výroky\nuznesenia považuje za nevykonateľné, respektíve za také, ktorými bolo uložené odporcovi\nto, čo od neho nemožno žiadať, pretože odporca pri svojich obchodných aktivitách /dovoz/\ntýkajúcich sa kozmetického krému „P...“ sám tento výrobok neoznačuje označením „P...“,\nkeďže týmto označením, ktoré je registrovanou ochrannou známkou Spoločenstva, ho\noznačuje jeho výrobca. Odporca sa preto dôvodne domnieva, že súd uložením povinnosti\n„neoznačovať“ kozmetické - výrobky uložil odporcovi zdržovaciu povinnosť, napriek tomu,\nže odporca sa konania, ktorého sa má zdržať v minulosti nedopúšťal a neexistuje ani\nhrozba, že by tak v budúcnosti konal. Ani výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť stiahnuť\nz obchodnej siete kozmetické výrobky s názvom obsahujúcim slovo „P...“ je nevykonateľný,\nkeďže nešpecifikuje príslušnú obchodnú sieť a výrok sa tak vzťahuje na všetky dotknuté\nvýrobky a celú obchodnú sieť /trh/. Takto uloženú povinnosť považuje odporca za\nnevykonateľnú a podľa jeho názoru nemožno od neho žiadať, aby reálne stiahol z celého\ntrhu /siete/ všetky na neho uvedené výrobky. Takýto výrok je príliš všeobecný, pričom na\ntrhu už uvedené výrobky sú mimo dispozičnej moci odporcu, keďže odporca sám\nneprevádzkuje predajne, v ktorých sa dotknutý výrobok predával.\nSúd prvého stupňa tvrdil, že navrhovateľ nemohol v konaní o nariadenie\npredbežného opatrenia úspešne osvedčiť hrozbu vzniku škody spočívajúcu v poklese predaja\njeho výrobkov ako následok dovozu výrobku „P...“, pretože s výrobkom „P...“, teda svojim\nvýrobkom dosiahol navrhovateľ v Slovenskej republike v porovnaní rokov 2011 a 2012\nnárast o 34 %. Navrhovateľ neosvedčil ani svoje tvrdenie o tom, že jeho ochranná známka\n„P...“ je ochrannou známkou s dobrým menom a z uvedených dôvodov, považuje návrh na\nzrušenie predbežného opatrenia za opodstatnený.\n\n3\n\nTieto rozhodujúce nové skutočnosti odvolací súd vo svojom uznesení nespomína\nvôbec a s nimi sa náležité ani nevysporiadal (porušenie § 157 ods. 2 § 237 písm. f/ O. s. p.).\nSúd prvého stupňa... z obsahu spisu zistil, že odporca (sťažovateľ) je dovozcom\na distribuuje na trh Slovenskej republiky kozmetické výrobky... pod názvom „P...“, ktorý\ntakto označuje jeho výrobca. Toto označenie je registrované aj pre územie Slovenskej\nrepubliky Úradom pre harmonizáciu vnútorného trhu od 26. 10. 2010 ako kombinovaná\nochranná známka Spoločenstva č. a jej majiteľom je pán H. Je teda nesporné, že odporca\n(sťažovateľ) je distribútor výrobku tretej osoby, predmetný výrobok sám nevyrába, nebáli\nani neurčuje jeho obsah a podľa názoru súdu prvého stupňa mu nie je možné uložiť\npovinnosť takého charakteru, ako žiada navrhovateľ v petite predbežného opatrenia... Súd\nprvého stupňa uviedol, že má za to, že navrhovateľ v konaní žiadnym spôsobom neosvedčil,\nže tým, že odporca distribuuje výrobky s označením zhodným - zameniteľným s jeho\nochrannou známkou mu vzniká ujma a že navrhovaná úprava pomerov účastníkov konania\nzabráni zväčšeniu škody či inej ujmy. ... K namietanej vykonateľnosti nariadeného\npredbežného opatrenia súd prvého stupňa uviedol, že je nevyhnutné, že rozhodnutie musí\nobsahovať individualizáciu, presný rozsah a obsah plnenia, t. j. presné vymedzenie práv\na povinnosti k plneniu a stotožnil sa s názorom odporcu, že výrok, ktorým mu bola uložená\npovinnosť stiahnuť z obchodnej siete kozmetické výrobky s názvom obsahujúcim slovo\n„P...“ je nevykonateľný, keďže nešpecifikuje príslušnú obchodnú sieť a výrok sa tak\nvzťahuje na všetky dotknuté výrobky a celú obchodnú sieť. Výrok je príliš všeobecný\na výrobky ani nie sú v dispozičnej moci odporcu, keďže odporca sám neprevádzkuje\npredajne, v ktorých sa výrobok predáva. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa rozhodol\ntak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho uznesenia.\nB. Na základe takého skutkového stavu rozhodol odvolací súd o odvolaní sťažovateľa\ntak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh sťažovateľa na\nzrušenie predbežného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Košice I, č. k.\n27CbPv/3/2012-55 zo dňa 19. 9. 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach\nč. k. 2Cob/192/2012-71 zo dňa 23. 11. 2012 zamietol...\nNamietali sme, že konanie okrem procesných vád je postihnuté vadou založenou na\nnedostatočnom odôvodnení rozhodnutia (resp. nepreskúmateľnosti § 157 ods. 2 O. s. p.), čo\nsúčasne zakladá porušenie našich práv na súdnu ochranu (čl. 46 ústavy) a právo na\n\n4\n\nspravodlivé súdne konanie (čl. 6 Dohovoru) v tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu je\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a z dôvodu nevysporiadania sa s dôvodmi\nuvedenými v uznesení súdu prvého stupňa, so všetkými našimi námietkami uvedenými\nv konaní, vrátane odvolacieho a preto v konečnom dôsledku vec nesprávne aj právne\nposúdil. Navyše odvolací súd potvrdil podstatné skutočnosti v rozpore so zisteným\nskutkovým stavom. Na jednej strane z jeho odôvodnenia síce vyplýva, že neexistencia\ndôvodov na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodom na zrušenie predbežného\nopatrenia aj v prípade, že došlo k zmene pomerov, resp. skutkových okolností, z ktorých\nposúdenia súd vychádzal pri nariadení predbežného opatrenia, ale v danej konkrétnej veci\nskutkové okolností, z ktorých súd prvého stupňa pri zrušení nariadeného predbežného\nopatrenia vychádzal nevyhodnotil, ale ani ich vôbec nespomína a obchádza. Navyše\nodvolací súd sa nesprávne vysporiadal s ďalšou podstatnou skutočnosťou, že voči našej\nspoločnosti výrok nariadeného predbežného opatrenia nie je vôbec nevykonateľný, čo bol\nďalším podstatným dôvodom na zrušenie predbežného opatrenia zo strany súdu prvého\nstupňa. Máme za to, že vo veci nie sme ani pasívne legitimovaný...\nTieto dôležité a podstatné skutočnosti a okolnosti, ktoré v značnej miere viedli súd\nprvého stupňa k zrušeniu nariadeného predbežného opatrenia, odvolací súd ale ani súd\ndovolací vo svojich odôvodneniach vôbec nespomínajú a nesprávne sa odvolávajú na to\na interpretujú, akoby jediným dôvodom na zrušenie predbežného opatrenia bola nie zmena\nskutkových okolností a skutočnosť, že tu dôvod na nariadenie predbežného opatrenia nikdy\nnebol a že výrok je nevykonateľný, ale nesprávne právne posúdenie skutkových okolností.\nŽe tomu takto nie je preukazuje samotný súdny spis a popis skutkového a právneho stavu.\nC. Za týchto skutkových okolností a právneho stavu Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky ako súd dovolací svojim uznesením zo dňa 31. januára 2014 sp. zn.\n4Obdo/74/2013-201 rozhodol, že dovolanie sťažovateľa odmietol.\nSme toho právneho názoru, že najvyšší súd ako súd dovolací pochybil, keď považoval\ndovolaním napadnuté uznesenie, resp. odôvodnenie napadnutého uznesenia za dostačujúce.\nVeď je nesporné, že odvolací súd podstatné odvolacie dôvody s ktorými sa súd prvého\nstupňa správne skutkovo a právne vysporiadal ani nespomína a ich obišiel. Takéto\nrozhodnutie je arbitrárne a nie je ústavne akceptovateľné.\n\n5\n\nIde o rozhodujúce skutočnosti, ktoré konštatuje súd prvého stupňa že navrhovateľ\nneosvedčil potrebu nariadenia predbežného opatrenia, nariadené predbežné opatrenie\npovažuje za nevykonateľné, pričom v čase jeho nariadenia neexistovali dôvody na jeho\nvydanie, výroky uznesenia považuje za nevykonateľné, respektíve za také, ktorými bolo\nuložené odporcovi to, čo od neho nemožno žiadať, pretože odporca pri svojich obchodných\naktivitách /dovoz/ týkajúcich sa kozmetického krému „P...“ sám tento výrobok neoznačuje\noznačením „P...“, keďže týmto označením, ktoré je registrovanou ochrannou známkou\nSpoločenstva, ho označuje jeho výrobca v Nemecku...\nVychádzajúc z vyššie uvedených skutočností sme toho názoru, že postupom\nodvolacieho súdu ako aj dovolacieho súdu bolo porušené právo na súdnu ochranu\nvyjadrené v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a zo strany odvolacieho súdu ďalej bol minimálne\nporušený zákon v ustanoveniach § 1, § 2 a 3, § 157 ods. 2 O. s. p., a ktorým postupom\nodvolacieho súdu účastníkovi konania sa jednoznačne odňala možnosť konať pred súdom.\nŽiaľ s týmito porušeniami dovolací súd podľa nášho názoru sa nevysporiadal, resp.\nnedostatočne a nesprávne sa vysporiadal a jeho vyvodené závery vzhľadom na konkrétnu\nvec a chránené právo sú zjavne neodôvodnené a majú za následok porušenie základného\npráva sťažovateľa, t. j. právo na súdnu ochranu.»\n4. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že\n„1. Postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.\n4Obdo/74/2013-201 a jeho rozhodnutím z 31. januára 2014 v spojení s postupom Krajského\nsúdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 3Cob/168/2013-l60 a jeho rozhodnutím\nz 02. 10. 2013 bolo porušené základné právo sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/74/2013-201\nz 31. januára 2014, alternatívne uznesenie Krajského súdu v Košiciach 3Cob/168/2013-160\nz 02. 10. 2013 ústavný súd zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.\n3. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi náhradu trov konania titulom trov\nprávneho zastúpenia sťažovateľa v zmysle ust. § 31a Zákona o Ústavnom súde...“.\n\n6\n\nII.\n5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127\nústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.\n8. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez\nprítomnosti navrhovateľa.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\n7\n\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. ...\n11. Podstatou sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľky na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuznesením krajského súdu sp. zn. 3 Cob 168/2013 z 2. októbra 2013 o zamietnutí návrhu na\nzrušenie predbežného opatrenia a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obdo 74/2013\nz 31. januára 2014 o odmietnutí dovolania sťažovateľky. Sťažovateľka namieta, že\nvšeobecné súdy jej návrh na zrušenie predbežného opatrenia nesprávne právne posúdili,\ntvrdí, že napadnuté rozhodnutia sa nevysporiadali s jej podstatnými argumentmi, tieto\nrozhodnutia považuje z ústavného hľadiska neodôvodené.\n12. Krajský súd v uznesení sp. zn. 3 Cob 168/2013 z 2. októbra 2013 uviedol: «Ako\nuviedol súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, tunajší súd uznesením zo dňa 4. 4. 2013\nzrušil uznesenie zo dňa 4. 3. 2013, ktorým bol zamietnutý návrh odporcu na zrušenie\nuznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Cob/192/2012-71 a vec vrátil súdu prvého\nstupňa na ďalšie konanie s poukazom na ustanovenia § 357 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1\nO. s. p., upravujúce náležitosti odôvodnenia rozhodnutia a uviedol, že súd prvého stupňa\nmá posúdiť, či dôvody odporcu uvedené v návrhu na zrušenie predbežného opatrenia\nexistujú a či sú alebo nie sú dôvodmi, pre ktoré podľa § 77 ods. 2 O. s. p. je možné\nnariadené predbežné opatrenie zrušiť. V napadnutom uznesení súd prvého stupňa odvolacie\ndôvody posúdil tak, že odporcom uvedené dôvody, a to že odporcovi, ako tretej osobe, ktorá\nsporný výrobok nevyrába, nebalí do obalu označeného „P...“ nemožno uložiť povinnosť\nzdržať sa označovania výrobkov názvom „P...“ a že výrok uznesenia o nariadení\npredbežného opatrenia je nevykonateľný, keďže nešpecifikuje príslušnú „obchodnú sieť“,\nexistujú a sú dôvodom na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia.\nOdvolací súd uvádza, že v danej veci je potrebné vychádzať z toho, že rozhodnutie\no nariadení predbežného opatrenia je právoplatné.\nZa podstatné, pre posúdenie dôvodnosti návrhu na zrušenie nariadeného\npredbežného opatrenia odvolací súd považuje posúdenie, či sú splnené zákonné podmienky\nna takéto rozhodnutie podľa § 77 O. s. p.\n\n8\n\nPokiaľ ide o zánik predbežného opatrenia, tento je upravený v ustanovení § 77\nods. 1, 2 O. s. p. tak, že predbežné opatrenie zanikne, ak a) navrhovateľ nepodal v súdom\nurčenej lehote návrh na začatie konania; b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo; c) sa\nnávrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci; d)\nuplynul určený čas. Po ktorý malo trvať alebo ak predbežné opatrenie zruší súd, ak pominú\ndôvody, pre ktoré bolo nariadené.\nV prejednávanej veci nedošlo k zániku predbežného opatrenia z dôvodov taxatívne\nuvedených v ustanovení § 77 ods. 1 O. s. p. a preto k jeho zániku by mohlo dôjsť iba jeho\nzrušením súdom, ktorý spôsob zániku predbežného opatrenia v danej veci navrhol odporca.\nAko vyplýva z ustanovenia § 77 ods. 2 O. s. p. predbežné opatrenie môže byť zrušené súdom\niba v prípade, ak pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Pod uvedenými dôvodmi\nprávna prax zaraďuje aj situáciu, keď sa dodatočne zistí, že dôvody na predbežné opatrenie\ntu ani neboli alebo ak odpadol právny záujem na dočasnej úprave, pretože novo vzniklá\nhmotnoprávna situácia vo vzťahoch medzi účastníkmi konania robí predbežné opatrenie\nnadbytočným alebo ak povinný dobrovoľne splnil vymáhaný nárok.\nV prejednávanej veci odporca navrhol zrušiť predbežné opatrenie z dôvodov, že\nneboli dôvody na jeho nariadenie a že nariadené predbežné opatrenie je nevykonateľné.\nPokiaľ ide o neexistenciu dôvodov na nariadenie predbežného opatrenia, tieto sú\ndôvodom na zrušenie predbežného opatrenia iba v prípade, že došlo k zmene pomerov,\nresp. skutkových okolnosti, z ktorých posúdenia súd vychádzal pri nariadení predbežného\nopatrenia, pretože v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie tých istých skutkových\nokolnosti s ich možným rozdielnym posúdením a následným protichodným rozhodnutím.\nOdvolací súd má za to, že z tvrdení odporcu, uvedených v návrhu na zrušenie\npredbežného opatrenia ako aj v odvolaní proti napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa\nnevyplýva, že by došlo k zmene skutkových okolnosti, ktoré boli súdom posudzované pri\nnariadení predbežného opatrenia ale odporca namieta iba ich nesprávne právne posúdenie.\nPritom, podľa odvolacieho súdu, prípadné nesprávne právne posúdenie nie je možne\npovažovať za dôvod na zrušenie predbežného opatrenia podľa § 77 ods. 2 O. s. p.\nNa základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd má za to, že\nodporcom uvádzané dôvody na zrušenie predbežného opatrenia nie sú dôvodmi, pre ktoré\nmožno podľa § 77 ods. 2 O. s. p. zrušiť nariadené predbežné opatrenie, a preto podľa § 220\n\n9\n\nO. s. p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh odporcu na zrušenie\npredbežného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Košice I č. k. 27CbPv\n3/2012-55 zo dňa 19. 9. 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k.\n2Cob/192/2012-71 zo dňa 23. 11. 2012 zamietol.»\n13. Najvyšší súd v uznesení sp. zn. 4 Obdo 74/2013 z 31. januára 2014 uviedol:\n„V danom prípade dovolateľ namietal vady konania, uvedené v § 237 písm. b/ a f/ O. s. p.,\nt. j. že ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania\na účastníkovi konania sa odňala možnosť konať pred súdom.\nDovolací dôvod podľa § 237 písm. b/ O. s. p. namietal odporca vo vzťahu ku\nskutočnosti, že je iba dovozcom a distribútorom výrobkov s označením P..., pričom ich\nvýrobcom je nemecká spoločnosť, ktorá má uvedené označenie registrované aj pre územie\nSlovenskej republiky.\nAko vyplýva z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I odporca je\nprávnickou osobou.\nPodľa § 19 O. s. p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť\nmať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Spôsobilosť mať práva\na povinnosti majú aj právnické osoby /§ 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka/. Nedostatok\nspôsobilosti byť účastníkom konania nie je možné zamieňať s nedostatkom vecnej aktívnej\nalebo pasívnej legitimácie účastníka konania, pre posúdenie ktorej je rozhodujúci\nhmotnoprávny vzťah účastníka k predmetu konania. Odporcom vznesená námietka\nnedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania preto neobstojí.\nPod odňatím možnosti konať pred súdom možno rozumieť taký vadný postup súdu\nv občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi znemožnila realizácia tých jeho\nprocesných práv a povinností, ktoré sú mu Občianskym súdnym poriadkom priznané za\núčelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je\nz hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval\nv rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými predpismi a týmto\npostupom odňal účastníkovi jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.\nProcesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. zakladá aj odporcom namietaná absencia\nriadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia spôsobujúca jeho nepreskúmateľnosť, ktorú\n\n10\n\nvšak dovolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu\npredchádzalo, nezistil.\n...\nAj podľa názoru dovolacieho súdu právo na riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka\nkonania, z odôvodnenia rozhodnutia však musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie\nvýznamné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. Vzhľadom na\nkonkrétnu obsahovú vecnú a právnu stránku napadnutého rozhodnutia dospel dovolací súd\nk záveru, že právo žalobcu na riadne odôvodnenie porušené nebolo.\nOdôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje zhrnutie podstatných skutočností\nz doterajšieho konania v predmetnej veci, odvolacích námietok navrhovateľa ale aj náležité\nvysvetlenie, z akých hľadísk ich odvolací súd považuje za dôvodné. Podľa názoru\ndovolacieho súdu takéto odôvodnenie v potrebnej miere zodpovedá zákonnej požiadavke\nriadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia jasne\na zrozumiteľne uviedol, na základe ktorých skutočností považuje návrh odporcu na zrušenie\npredbežného opatrenia za nedôvodný v zmysle § 77 ods. 2 O. s. p., odôvodnenie\nrozhodnutia preto možno považovať za ústavne akceptovateľné...\nVo vzťahu k námietke dovolateľa podľa ktorej je konanie postihnuté inou vadou,\nktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci /§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p./ je\npotrebné uviesť, že iná vada konania na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237\nO. s. p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná iba za predpokladu, že\ndovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu existencie takejto vady vtedy, keď je dovolanie\nz určitého zákonného dôvodu prípustné. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde.\nRovnako odporcom tvrdené nesprávne právne posúdenie veci /§ 241 ods. 2 písm. c/\nO. s. p./ je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania\nnezakladá. Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené, mohli by mať za\nnásledok prípadnú vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale nezakladali by súčasne\nprípustnosť dovolania v zmysle § 237 O. s. p.\nKeďže v danom prípade dovolanie odporcu proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie\nje podľa § 239 O. s. p. prípustné a odporcom namietané vady podľa § 237 O. s. p. neboli\nzistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu podľa § 243b ods. 5 veta prvá\n\n11\n\nO. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,\nproti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.“\n14. Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné\nuviesť, že nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov (napr. I. ÚS 31/05), a preto\nnemôže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov, pokiaľ tieto súdy vo svojej činnosti\npostupujú v súlade s právami na súdnu a inú právnu ochranu zakotvenými v siedmom\noddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy). Preskúmanie rozhodnutia všeobecného\nsúdu v konaní pred ústavným súdom má opodstatnenie len v prípade, ak v konaní, ktoré mu\npredchádzalo, alebo rozhodnutím (opatrením alebo iným zásahom) došlo k porušeniu\nzákladného práva alebo základnej slobody. Skutkový stav a právne závery všeobecného\nsúdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by prijaté právne závery\nboli so zreteľom na skutkový stav zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody (podobne aj IV. ÚS 43/04). Ústavnoprávnou požiadavkou\nje tiež to, aby všeobecnými súdmi vydané rozhodnutia boli riadne, zrozumiteľne a logicky\nodôvodnené.\n15. Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci\nnemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným\nprávom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej\nmoci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán\nporušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť\nreálne nepripúšťajú (podobne IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05).\n16. Ústavný súd už vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru uviedol,\nže formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\n\n12\n\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\nrežimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť.\nKeďže je však predmetom sťažnosti namietané porušenie základných práv\nsťažovateľky rozhodnutím všeobecného súdu vo veci návrhu na zrušenie nariadeného\npredbežného opatrenia, je potrebné uviesť, že pokiaľ ide o rozhodovaciu prax Európskeho\nsúdu pre ľudské práva, táto vylučuje aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na rozhodovanie\nv otázke predbežných opatrení, pretože nie sú rozhodnutiami o občianskych právach alebo\nzáväzkoch [pozri rozhodnutie Apis versus Slovenská republika z 10. 1. 2000 č. 39754/98,\nv ktorom sa konštatovala neaplikovateľnosť čl. 6 dohovoru ratione materiae v konaní\no zrušení predbežného opatrenia (III. ÚS 339/2012, IV. ÚS 560/2012)].\n17. Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu,\nktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé\nnásledky, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v jeho priebehu nastať. Dočasnosť\ntohto opatrenia ako jeho základný znak znamená, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu\nvzťahov medzi subjektmi. Nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov\npráva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne upravuje určitý\nokruh vzťahov.\nPodľa názoru ústavného súdu rozhodovanie o návrhu na predbežné opatrenie možno\npovažovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nPredpokladom na záver o porušení základných práv a slobôd je však také porušenie, ktoré\nnie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím konania\nalebo v konaní o veci samej (I. ÚS 46/00, III. ÚS 339/2012).\n18. V kontexte argumentácie sťažovateľky je potrebné osobitne poznamenať, že\nposúdenie podmienok na vydanie predbežného opatrenia je predovšetkým vecou\nvšeobecných súdov (čl. 142 ústavy). Preto samotný ústavný súd ako nezávislý súdny orgán\nochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) sa spravidla nepovažuje za oprávneného zasahovať do\nrozhodnutí o predbežných opatreniach, keďže nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov,\na okrem toho ide o rozhodnutia, ktoré do práv a povinností účastníkov konania nezasahujú\n\n13\n\nkonečným spôsobom (IV. ÚS 82/09). Ústavný súd posudzuje problematiku predbežných\nopatrení zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia\no nariadení predbežného opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie pristupuje len\nza celkom výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí\nvšeobecných súdov o predbežných opatreniach iba za predpokladu, že by rozhodnutím\nvšeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi\nspravodlivého procesu.\n19. Sťažovateľka vo vzťahu na namietanému uzneseniu krajského súdu sp. zn.\n3 Cob 168/2013 z 2. októbra 2013 namieta, že uznesenie nie je dostatočne odôvodnené, je\nnepreskúmateľné, že krajský súd sa nevysporiadal dostatočne s jej námietkami a vec\nnesprávne právne posúdil. Sťažovateľka tvrdila, že v predmetnej veci neboli dôvody na\nnariadenie predbežného opatrenia a že nariadené predbežné opatrenie je nevykonateľné.\nZ citovaného uznesenia krajského súdu však vyplýva, že krajský súd na zistené\nskutkové okolnosti správne aplikoval ustanovenie § 77 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho\nporiadku, pričom dospel k záveru, že sťažovateľka nepreukázala, tak ako to predpokladá\n§ 77 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, že by pominuli dôvody, pre ktoré bolo\npredbežné opatrenie nariadené, a teda že došlo k zmene skutkových okolností, ktoré boli\nokresným súdom posudzované pri nariadení predbežného opatrenia.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že sťažovateľka využila proti uzneseniu\nkrajského súdu sp. zn. 3 Cob 168/2013 z 2. októbra 2013 mimoriadny opravný prostriedok,\nt. j. dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn. 4 Obdo 74/2013\nz 31. januára 2014. Je potrebné uviesť, že najvyšší súd sa v odôvodnení uznesenia sp. zn.\n4 Obdo 74/2013 z 31. januára 2014 vyjadril tak, že odôvodnenie namietaného uznesenia\nkrajského súdu považuje vzhľadom na jeho obsahovú vecnú a právnu stránku za dostatočne\ndôvodné a také, ktoré v potrebnej miere zodpovedá zákonnej požiadavke riadneho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia.\nÚstavný súd sa v tomto smere stotožňuje s právnym názorom najvyššieho súdu\na konštatuje, že vzhľadom na uvedené nemožno namietané uznesenie krajského súdu sp. zn.\n3 Cob 168/2013 z 2. októbra 2013 považovať za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne\na z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné.\n\n14\n\nÚstavný súd dospel k záveru, že materiálne právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Cob 168/2013\nz 2. októbra 2013 nemohlo byť porušené. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky v tejto\nčasti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\n20. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľky, že uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.\n4 Obdo 74/2013 z 31. januára 2014 je z hľadiska právneho posúdenia nesprávne\na vyznačuje sa nedostatočným odôvodnením, ústavný súd uvádza, že naopak, z napadnutého\nuznesenia vyplýva, že najvyšší súd sa dôsledne a podrobne zaoberal dovolacími dôvodmi\nsťažovateľky proti uzneseniu krajského súdu. Z uznesenia najvyššieho súdu v spojení\ns uznesením krajského súdu je zrejmé, ktoré skutočnosti považoval najvyšší súd za\npreukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení\ndôkazov riadil.\nNajvyšší súd s odvolaním sa na platnú a účinnú právnu úpravu relevantných\nustanovení Občianskeho súdneho poriadku ústavne súladným spôsobom vyjadril svoj\nprávny názor k jednotlivým námietkam sťažovateľky. Napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu obsahuje jasné a zrozumiteľné dôvody, ktoré ho viedli k vydaniu rozhodnutia, ktorým\nodvolaniu sťažovateľky nevyhovel. Prijaté právne závery so zreteľom na skutkový stav\nnemožno považovať za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné. Najvyšší súd v napadnutom uznesení podľa názoru\nústavného súdu primeraným spôsobom reagoval na námietky sťažovateľky a vysvetlil\ndôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie.\n21. Okolnosť, že sťažovateľka sa s výrokom napadnutého uznesenia krajského súdu\na najvyššieho súdu nestotožňuje, nezakladá porušenie označených základných práv\na slobôd. Ústavný súd k tomu poznamenáva, že základné právo na súdnu ochranu\na spravodlivé súdne konanie garantované ústavou a listinou neznamená právo na úspech\nv konaní pred všeobecným súdom a nemožno ho ani účelovo chápať tak, že jeho naplnením\nje vyhovenie všetkým návrhom účastníka konania (napr. II. ÚS 4/94, I. ÚS 8/96,\nII. ÚS 157/09).\n\n15\n\n22. Ústavný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že materiálne právo\nsťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu\nsp. zn. 4 Obdo 74/2013 z 31. januára 2014 nemohlo byť porušené. Ústavný súd preto\nsťažnosť sťažovateľky po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n23. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, o ďalších nárokoch sťažovateľky\nústavný súd nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. októbra 2014\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "návrh-zjavne neopodstatnený", "predbežné opatrenie", "duševné vlastníctvo", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9da2c7c4-4a9d-4335-9694-727c54ef091c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 560/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 560/2012 z 7. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-07", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9da2c7c4-4a9d-4335-9694-727c54ef091c"}, {"guid": "ussr:2ecf6a0b-e65d-440f-9aec-cd7a168928f3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 339/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 339/2012 z 1. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-01", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ecf6a0b-e65d-440f-9aec-cd7a168928f3"}, {"guid": "ussr:31d8c050-f01c-4da6-a728-725fcbf07365", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 157/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 157/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:31d8c050-f01c-4da6-a728-725fcbf07365"}, {"guid": "ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 496, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 43/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 43/04 z 25. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-25", "citacie_n": 502, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:ca4f148f-8d2e-4587-bdb8-ee984d9d294b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 46/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/00 z 18. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-18", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "cb134b26-3c51-4d88-9ca3-9ab65530a300:a32ae059-68c9-4e7b-ad3d-d7dca092c85c", "ecli": null, "spisova_znacka": "27CbPv/3/2012", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 27CbPv/3/2012 z 23. 8. 2016", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2016-08-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/cb134b26-3c51-4d88-9ca3-9ab65530a300:a32ae059-68c9-4e7b-ad3d-d7dca092c85c"}], "citovane_v": []}