{"guid": "ussr:3b0398e8-3d7d-45a5-af42-021785546bee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.9.2026.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/2026 z 25. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 25. marca 2026, sp. zn. PL. ÚS 9/2026, ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.9.2026.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2026-03-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3b0398e8-3d7d-45a5-af42-021785546bee", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.9.2026.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.9.2026.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.9.2026.1/text", "citacie_n": 12, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 9/2026-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov Jany\nBaricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Miloša Maďara,\nPetra Molnára (sudca spravodajca), Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla a Martina\nVernarského o návrhu Mestského súdu Bratislava IV na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1\npísm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri\nmajetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce\na vyššie územné celky, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\ns Ústavou Slovenskej republiky a Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd takto\nrozhodol:\nNávrh o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Ústavnému súdu bol 21. mája 2024 doručený návrh Mestského súdu Bratislava IV (ďalej aj\n„mestský súd“ alebo „navrhovateľ“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 144\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade zákona č. 66/2009 Z. z.\no niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli\nz vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 66/2009 Z. z.“ alebo „napadnutý právny predpis“)\n„v celom rozsahu“ s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 12 ods. 2, čl. 13 ods. 3, čl. 20 ods. 1,\nčl. 20 ods. 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ústavy a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“).\n2. Mestský súd uvádza, že žalobou z 31. októbra 2013 sa žalobca (pôvodne na Okresnom súde\nBratislava I) ako výlučný vlastník špecifikovaného pozemku domáha proti žalovanému (hlavné\nmesto Slovenskej republiky Bratislava) zaplatenia odplaty za zákonné vecné bremeno (ktoré\nvzniklo na základe zákona č. 66/2009 Z. z.) za obdobie od 7. decembra 2010 (dátum nadobudnutia\nprvej časti pozemku, pozn.). Konanie je vedené pod sp. zn. B1-19C/209/2013. Žalovaný v priebehu\n\nsporu uviedol, že náhrada za zriadenie zákonného vecného bremena je výlučne jednorazová\na namietol premlčanie žalovaného nároku žalobcu.\n3. Žalobca vo svojej žalobe tvrdí, že žalovaný mu do dňa podania žaloby neposkytol žiadnu\nprimeranú odplatu (náhradu) za zriadenie vecného bremena, neinicioval začatie pozemkových\núprav, neponúkol primeranú finančnú náhradu v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. ani\nneponúkol náhradný pozemok rovnakého druhu v primeranej výmere a bonite v zmysle § 2 ods. 1\nzákona č. 66/2009 Z. z.\n4. Navrhovateľ poukázal na to, že žalobca sa v konaní nedomáha jednorazovej odplaty (náhrady) za\nzriadenie zákonného vecného bremena, ale opakovanej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva.\n5. Navrhovateľ uvádza, že v napadnutom právnom predpise úplne absentuje právne riešenie otázky\nnáhrady za zriadenie vecného bremena (resp. náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva,\nurčenie charakteru náhrady, spôsob určenia náhrady, podmienky jej uplatnenia, plynutie lehôt na\nuplatnenie náhrady). Právna úprava napadnutého predpisu (ani žiadna iná) neustanovuje, že náhrada\nza vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z. z. má byť vo forme jednorazovej odplaty (na\nrozdiel od napríklad zákona č. 251/2012 Z. z. a zákona č. 657/2004 Z. z.) a žiadny právny predpis\nnezakazuje priznanie opakovanej primeranej náhrady.\n6. Z rozsiahleho návrhu možno vyvodiť, že nesúlad napadnutého právneho predpisu s referenčnými\nnormami (vo vzťahu ku ktorým neargumentuje jednotlivo) navrhovateľ vidí predovšetkým v jeho\nneurčitosti vo vzťahu k požiadavke primeranej náhrady vlastníkovi za obmedzenie jeho\nvlastníckeho práva, v dôsledku čoho vlastník pozemku nemá reálnu možnosť docieliť konečné\nusporiadanie vzťahov, a to je ponechané výlučne subjektu, ktorý jeho vlastnícke právo obmedzuje.\nV nadväznosti na neurčitosť zákona č. 66/2009 Z. z. za významný aspekt ústavnej nekonformnosti\nnavrhovateľ považuje aj rozdielnu rozhodovaciu prax všeobecných súdov o otázke ústavne\ngarantovanej náhrady.\n7. Na podnet žalobcu na podanie návrhu o súlade právnych predpisov a návrhu na prerušenie\nkonania mestský súd konanie podľa § 162 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len\n„CSP“) uznesením č. k. B1-19C/209/2013-456 z 1. februára 2024 prerušil a po právoplatnosti\nuznesenia predložil ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov.\nK návrhu mestský súd priložil právoplatné uznesenie o prerušení konania.\nII.\nPredbežné posúdenie návrhu na začatie konania\n8. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná\nrada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom\n[čl. 124 a čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy], pristúpil na neverejnom zasadnutí pléna k predbežnému\nprerokovaniu návrhu na začatie konania, a to v súlade s čl. 131 ods. 1 ústavy, ako aj s § 7 ods. 1\npísm. a) a § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“),\na dospel k záveru, že návrh mestského súdu je potrebné odmietnuť.\n\n2\n\n9. V prvom rade ústavný súd uvádza, že posudzovaný návrh mestského súdu je totožný s návrhom\nna začatie konania o súlade právnych predpisov podaným v prerušenom súdnom konaní pôvodným\nOkresným súdom Bratislava I 23. apríla 2019. Pôvodný návrh ústavný súd uznesením sp. zn.\nPL. ÚS 1/2020 z 15. januára 2020 odmietol pre nedostatok náležitostí (navrhovateľ nepripojil\nprávoplatné uznesenie o prerušení konania). Ústavný súd považuje za potrebné podotknúť, že\ndoslovné a úplné prevzatie päť rokov starého odôvodnenia pôvodného návrhu na začatie konania\no súlade právnych predpisov aktuálnym zákonným sudcom bez vnesenia jeho vlastnej argumentácie\na bez zohľadnenia vývoja rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a ústavného súdu k téme\nzákona č. 66/2009 Z. z. nesvedčí o argumentačnej poctivosti navrhovateľa a hraničí s odmietnutím\nnávrhu pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí (vlastnej ústavnoprávnej argumentácie\nnavrhovateľa konajúceho prostredníctvom zákonného sudcu). V snahe o materiálny prístup\nk návrhu na začatie konania však ústavný súd napriek uvedenému vykonal jeho predbežné\nposúdenie.\n10. Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho\nčasť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave,\nústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá\nnávrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý\nv rozhodnutí je pre súd záväzný.\n11. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel\nk záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá\nústavnému súdu návrh na začatie konania.\n12. Podľa § 74 písm. d) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1\nústavy o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily\nalebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas národná rada a ktorá bola ratifikovaná\na vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, môže podať súd v súvislosti so svojou\nrozhodovacou činnosťou (čl. 144 ods. 2 ústavy).\n13. Aktuálne uplatňovaná judikatúra ústavného súdu o podstate ústavnej (čl. 144 ods. 2 ústavy)\ni zákonnej [§ 74 písm. d) zákona o ústavnom súde] podmienky vzniku aktívnej legitimácie\nvšeobecného súdu na podanie návrhu na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy je\npredovšetkým podmienená spojitosťou s konaním pred všeobecným súdom vyjadrenou tak, že\npodaniu návrhu musí predchádzať rozhodovacia činnosť takého súdu, pričom v rámci tejto\nrozhodovacej činnosti ako zákonom upraveného postupu je potrebné vyložiť a aplikovať všeobecne\nzáväzný právny predpis (jeho ustanovenie), ktorého nesúlad s ústavou, so zákonom alebo\ns medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, mieni všeobecný súd uplatniť\npred ústavným súdom. Potiaľ návrh mestského súdu požiadavky spĺňa.\n14. Platné a účinné znenie § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde (zmena vykonaná zákonom\nč. 319/2025 Z. z. s účinnosťou od 1. decembra 2025, pozn.) umožňuje ústavnému súdu aj v konaní\npodľa čl. 125 ústavy realizovať tzv. kvázimeritórny prieskum návrhu na začatie konania už pri jeho\npredbežnom prerokovaní. Ústavný súd preto zameral svoju pozornosť na otázku prípadnej zjavnej\nneopodstatnenosti návrhu mestského súdu.\n\n3\n\n15. K podstate argumentácie navrhovateľa (neurčitosť napadnutého zákona vo vzťahu k požiadavke\nprimeranej náhrady vlastníkovi za obmedzenie jeho vlastníckeho práva v spojení s odlišnou\nrozhodovacou činnosťou všeobecných súdov) ústavný súd uvádza, že zákon skutočne nepojednáva\no náhrade za obmedzenie vlastníckeho práva vlastníkov pozemkov (z čoho logicky vyplýva, že\nnenormuje ani povahu tejto náhrady), z textu napadnutého zákona, ako aj z dôvodovej správy\nk nemu však vyplýva, že zákonodarca nepredpokladá trvalé obmedzenie vlastníkov pozemkov, ale\nobmedzenie dočasné – do realizovania zámeny alebo pozemkových úprav.\n16. Na tento zákonný stav nadväzovala rozhodovacia činnosť všeobecných súdov o žalobách\nvlastníkov pozemkov na priznanie náhrady za zákonom vzniknuté právo zodpovedajúce vecnému\nbremenu. Rozhodnutia o priznaní náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva boli divergentné, čo sa\ntýka charakteru náhrady (súdy priznávali jednorazové aj opakované náhrady) až do roku 2020, keď\nsa Najvyšší súd Slovenskej republiky (uznesenie sp. zn. 8Cdo/17/2019 z 30. novembra 2020)\npriklonil k záveru o jednorazovej povahe náhrady [akcentujúc analógiu s vecným bremenom podľa\n§ 23 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov\na nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“)].\n17. Uplatňovanie napadnutého zákona bolo už opakovane predmetom prieskumu v konaní\no individuálnych ústavných sťažnostiach vlastníkov pozemkov. Ústavný súd tieto ústavné sťažnosti\nopakovane (napr. I. ÚS 514/2023, II. ÚS 427/2024, III. ÚS 621/2023, IV. ÚS 84/2024) odmietol –\nprevažne s odkazom na ustálenú rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, ktorá považuje odplatu\nza zriadenie vecného bremena za jednorazovú – avšak nespochybňujúc zákonodarcom zamýšľanú\ndočasnosť obmedzenia vlastníckeho práva vlastníka pozemku. Posledné uvedené ústavný súd\nuviedol (ako obiter dictum) aj v rozhodnutí o ústavnej sťažnosti obce (IV. ÚS 677/2022-14), keď\nobcou použitý prímer zákonného vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z. so zákonným\nvecným bremenom podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. nepovažoval za náležitý\ns odôvodnením, že úprava vzájomných vzťahov podľa zákona č. 182/1993 Z. z. nie je mienená ako\ndočasná.\n18. Takisto bolo podaných niekoľko návrhov na začatie konania o súlade právnych predpisov\natakujúcich § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. alebo zákon ako celok. Tieto návrhy ústavný súd odmietol\npre nedostatok náležitostí (PL. ÚS 1/2020, PL. ÚS 18/2023), resp. pre nedostatok prejudiciality\n(PL. ÚS 24/2020, PL. ÚS 16/2021, PL. ÚS 12/2025).\n19. Plynutie času (1. júla 2026 uplynie 17 rokov od účinnosti napadnutého zákona) deklarovaný\númysel zákonodarcu upraviť právne vzťahy vlastníkov dotknutých pozemkov a samospráv (ako\nvlastníkov stavieb na nich) zriadením práva zodpovedajúceho vecnému bremenu „len dočasne“\nnijako nerelativizuje. Táto objektívna právna skutočnosť však, naopak, stále viac zosilňuje intenzitu\nobmedzenia vlastníckeho práva osôb zaťažených zákonným vecným bremenom. Práve z tohto\ndôvodu ústavný súd pristúpil k prehodnoteniu svojho názoru na ďalšiu akceptovateľnosť\nprevládajúceho náhľadu na povahu náhrady ako jednorazovej.\n20. Rozhodovacia prax všeobecných súdov k otázke povahy náhrady za vecné bremeno vzniknuté\nna základe napadnutého zákona sa vyvíjala v čase a je potrebné zopakovať, že predmetný zákon\ntúto otázku explicitne neupravuje – vyvíjajúce sa právne úvahy o povahe náhrady teda vychádzali\nz analógie a kontextu problematiky náhrad za obmedzenie vlastníckeho práva. Z tohto pohľadu\nv rozhodovacej činnosti nie je spornou otázka nároku na náhradu ako takého. Kruciálnou otázkou je\n4\n\npovaha náhrady a obidve odlišné koncepcie v skutočnosti v konečnom dôsledku nie sú závislé od\ndikcie napadnutého zákona.\n21. Úlohou súdov je vykladať a aplikovať zákon ústavne konformne (čl. 152 ods. 4 ústavy)\nv intenciách princípu proporcionality tak, aby existovala rozumná miera súladu medzi použitými\nprostriedkami a sledovaným účelom docielenia spravodlivej rovnováhy. Aj v prípade pochybnosti\no ústavnej súladnosti právnej úpravy je povinnosťou všeobecného súdu zvážiť a posúdiť, či nemôže\nnájsť riešenie sám, a to práve za pomoci ústavne konformného výkladu. Ak je právnu normu možné\nvysvetliť dvoma (či viacerými) spôsobmi, pričom jeden je v súlade s ústavou a iný nie je, neexistuje\ndôvod na zrušenie takejto právnej normy, ale štátne orgány sú povinné ju interpretovať a aplikovať\nv súlade s ústavou (k tomu porovnaj PL. ÚS 15/98).\n22. Ako už ústavný súd uviedol, najvyšší súd pri ustálení judikatúry k povahe náhrady za vecné\nbremeno vzniknuté na základe napadnutého zákona (8Cdo/17/2019) akcentoval analógiu s vecným\nbremenom podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z.\n23. Zásadný rozdiel, ktorý s odstupom času vníma ústavný súd zosilnene, spočíva v tom, že kým\nposkytnutie jednorazovej náhrady je vo vzťahu k zákonu č. 182/1993 Z. z. trvalým riešením (čomu\nzodpovedá aj výška odplaty), podľa zákona č. 66/2009 Z. z. vlastník pozemku naďalej očakáva, že\nk trvalému doriešeniu jeho vlastníckych vzťahov dôjde iným zákonom predpokladaným spôsobom.\nZriadenie vecného bremena podľa napadnutého zákona sa javí ako časovo neurčité, a to až do doby\nusporiadania, ktoré ale nie je závislé od vôle subjektu, v ktorého neprospech došlo k jeho zriadeniu.\nÚstavný súd preto dospel k záveru, že povahu náhrady za zriadenie vecného bremena podľa zákona\nč. 66/2009 Z. z. je potrebné interpretovať podľa základných ústavnoprávnych zásad tak, aby táto\nnáhrada za obmedzenie vlastníckeho práva zohľadňovala skutočnosť, že právne vzťahy, ktoré mali\nbyť usporiadané, bez viny a na škodu vlastníka pozemku stále usporiadané nie sú. Pokiaľ ani po\nviac ako šestnástich rokoch nedošlo k definitívnemu usporiadaniu právnych vzťahov, nemožno\nzotrvať na chápaní náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva ako jednorazovej, keďže takýto\nvýklad v spojení s uplynutým časom popiera účel zákona, obmedzenie vlastníckeho práva za\njednorazovú náhradu by fakticky znamenalo vyvlastnenie pozemku a vlastníctvo by nebolo možné\nvnímať inak ako holé.\n24. K povahe náhrady za vecné bremeno sa ústavný súd vyjadril napríklad v náleze sp. zn.\nPL. ÚS 42/2015 (tepelná energetika), v ktorom uviedol: «Primeraná náhrada nie je symbolom ani\ngestom dobrej vôle zo strany spoločnosti voči vlastníkovi. V materiálnom právnom štáte má reálny,\nnepredstieraný význam. V prípade núteného obmedzenia vlastníckych práv slúži vlastníkovi ako\npríspevok na náhradu ekonomických strát na výnose z majetku, ktorý v dôsledku núteného\nobmedzenia vlastníckych práv buď vôbec nemôže užívať, alebo môže užívať iba v obmedzenej\nmiere. Preto sa ústavná ochrana vo výkone vlastníckych práv obmedzenému vlastníkovi zaručuje po\ncelý čas trvania obmedzení vlastníka. Na rozdiel od „primeranej náhrady“, ktorá sa pri vyvlastnení\nposkytuje spravidla jednorazovo, pri nútenom obmedzení možno uvažovať o pravidelných platbách\n„primeranej náhrady“ počas trvania núteného obmedzenia. Týka sa to predovšetkým takých\nobmedzení práv vlastníka, v ktorých prípade možno dôvodne očakávať trvanie obmedzujúceho\nzásahu po dlhý čas. Aj tam, kde sa pri zavedení obmedzenia nepredpokladalo dlhodobé trvanie\nobmedzujúceho zásahu, no v skutočnosti k takému zásahu došlo, je ústavný dôvod na priznanie\nopakujúcich sa dávok primeranej náhrady.»\n\n5\n\n25. Pri predbežnom prerokovaní návrhu Mestského súdu Košice na vyslovenie nesúladu\nšpecifikovaných ustanovení zákona č. 66/2009 Z. z. s čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a čl. 1 dodatkového\nprotokolu (uznesenie sp. zn. PL. ÚS 12/2025 z 28. mája 2025, bod 23) ústavný súd vyslovil, že „ani\nustálená súdna prax nie je nemenná a odklon od nej je možný (s povinnosťou dôkladného\na presvedčivého odôvodnenia, § 220 ods. 3 CSP). Evolutívny vývoj judikatúry nie je v rozpore\ns riadnym výkonom spravodlivosti (podobne Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku Veľkej\nkomory z 20. októbra 2011, Nejdet Sahin a Perihan Sahin v. Turecko, č. 13279/05, ods. 58) a môže\nbyť odôvodnený aj zmenou sociálnych alebo ekonomických pomerov alebo inými okolnosťami,\nktoré môžu ospravedlniť rozdielny prístup k spôsobu vyvažovania dotknutých práv účastníkov\nprávneho vzťahu. V spore, z ktorého vyšiel prejednávaný návrh, môže byť okolnosťou\nodôvodňujúcou prekonanie skoršej judikatúry najvyšších súdnych autorít fakt, že ani po takmer\n16 rokoch od nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. nebol dosiahnutý jeho účel. Tým bolo\nprioritne definitívne usporiadanie vlastníckych vzťahov medzi vlastníkom pozemku a obcou, resp.\nvyšším územným celkom ako vlastníkom delimitovanej stavby, a to zákonom predpokladanými\nnástrojmi (§ 2 ods. 1 a 2 zákona), a nie ďalšie fakticky časovo neurčité (do vykonania pozemkových\núprav) zakonzervovanie stavu núteného obmedzenia vlastníckeho práva vlastníka pozemku bez\nnáležitej kompenzácie.“.\n26. Ústavný súd už teda naznačil zmenu svojho postoja k otázke (dovtedy akceptovaného) riešenia\nodplaty za zriadenie vecného bremena ako jednorazovej. Na báze metódy evolutívneho výkladu\n(zákon ako „living instrument“), ktorý je používaný aj Európskym súdom pre ľudské práva, skorší\nprávny názor uplatňovaný aj ústavným súdom ústavný súd nereviduje ako vecne nesprávny, ale\nnázor na uvedenú otázku obsahovo transformuje. Ide o výrazný výsledkový posun, na ktorý však\npodľa názoru pléna ústavného súdu v dôsledku vplyvu vonkajších okolností na aplikáciu práva\ndozrel čas. Tento posun považuje ústavný súd za najpriechodnejšie naplnenie účelu napadnutého\nzákona (usporiadanie pozemkových vzťahov, avšak s náležitou kompenzáciou). Je žiaduce, aby\nk tejto zmene došlo na úrovni všeobecných súdov vyargumentovaným odklonom od ustálenej\nrozhodovacej praxe (čl. 2 ods. 3 základných princípov CSP; § 220 ods. 3 CSP). Pokiaľ však tejto\nzmene bráni absencia možnosti strany sporu prípustne namietať nesprávne právne posúdenie veci\nv situácii, keď túto nesprávnosť strana sporu vidí práve v neodklonení sa súdu od ustálenej\nrozhodovacej praxe [§ 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP a contrario], ústavný súd považuje za potrebné\nmeniť tento náhľad prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti vrátane kasačnej záväznosti\nsvojich rozhodnutí v konaniach podľa čl. 127 ústavy.\n27. Platnosť a účinnosť napadnutého právneho predpisu nebráni dosiahnutiu cieľa, ktorý mestský\nsúd sleduje v prerušenom konaní (spravodlivé usporiadanie pomerov strán sporu v konkrétnom\nprípade posúdením žalobcom požadovanej náhrady za vecné bremeno ako opakujúceho plnenia).\nNie je preto potrebný ani žiaduci derogačný zásah ústavného súdu. Dôvodom (potenciálne\nneúmerného) zásahu do vlastníckeho práva vlastníkov dotknutých pozemkov nie je samotná\nexistencia napadnutého právneho predpisu, ale dlhodobá nečinnosť samospráv ako vlastníkov\ndelimitovaných stavieb pri uskutočňovaní vyvažovacích opatrení podľa § 2 ods. 1 zákona\nč. 66/2009 Z. z. (pričom ústavný súd chápe, že táto nečinnosť môže mať rozličné príčiny), no\npredovšetkým nečinnosť štátu ako garanta pozemkových úprav (§ 2 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z.).\nPostačujúci bude nevyhnutný odklon od recentne ustáleného právneho názoru najvyššieho súdu\no jednorazovom charaktere predmetnej náhrady. Samozrejme, ani posudzovanie náhrady ako\n6\n\nopakujúceho sa nároku neznemožňuje všeobecnému súdu skúmať a zohľadniť individuálne\nrelevantné okolnosti prípadu (vrátane napr. výšky už skôr priznanej náhrady alebo špekulatívneho\npostupu vlastníka dotknutého pozemku – k tomu pozri rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva\nz 2. 7. 2019, sťažnosť č. 4014/12) tak, aby poskytnutá súdna ochrana bola spravodlivá.\nSamozrejme, nič nebráni zákonodarcovi, aby k riešeniu otázky vyporiadania dotknutých pozemkov\npristúpil aj na legislatívnej úrovni.\n28. Na základe uvedeného ústavný súd uzatvára, že neexistuje súvislosť medzi samotným\nnapadnutým zákonom a referenčnými normami, vyslovenia nesúladu s ktorými sa mestský súd\ndomáha, a preto ústavný súd návrh odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnený.\n29. Podľa § 67 zákona o ústavnom súde pripája k tomuto rozhodnutiu odlišné stanovisko sudca\nRobert Šorl, ktoré sa týka výroku.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. marca 2026\n\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n7", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "vecné bremeno-zriadenie", "súlad-súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1904538b-9d74-467f-950d-132c6473e1b3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.427.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 427/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 427/2024 z 24. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.427.2024.1"}, {"guid": "ussr:7a47fa89-7b62-4b2a-bd42-224175db9a92", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.84.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 84/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 84/2024 z 20. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-20", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.84.2024.1"}, {"guid": "ussr:b9ea1e79-b6e1-4635-a95d-e1c950b9414a", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 18/2023", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 18/2023 z 13. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-13", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9ea1e79-b6e1-4635-a95d-e1c950b9414a"}, {"guid": "ussr:28aeb219-abe5-47b0-9394-d3214c19bc37", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.621.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 621/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 621/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.621.2023.1"}, {"guid": "ussr:b26ed12e-19b4-48a8-ad1d-308fc72c3a77", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.514.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 514/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 514/2023 z 28. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-28", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.514.2023.1"}, {"guid": "ussr:d5ddbb4b-fd69-43fa-be03-f06f892ae86f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.677.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 677/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 677/2022 z 20. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-20", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.677.2022.1"}, {"guid": "ussr:f97b78fe-df57-4bc4-9311-a8f0a0359fcb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.16.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2021 z 15. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-15", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.16.2021.1"}, {"guid": "ussr:8ce90b24-13ac-47db-857f-88dfa859d629", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.24.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 24/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 24/2020 z 21. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-21", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.24.2020.1"}, {"guid": "ussr:cd32c991-1ad2-4522-93b1-6f380ffca779", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.1.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2020 z 15. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-15", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.1.2020.1"}, {"guid": "ussr:1404744a-f61a-4400-9fc9-979202c57007", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 42/2015", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 42/2015 z 12. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-12", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1404744a-f61a-4400-9fc9-979202c57007"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "47bf89bb-63c6-4adc-8cea-a72f4a2f5d47:f05e7df7-0de3-48aa-a5c7-fc939e8c7fd5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6713216936.1", "spisova_znacka": "8Cdo/17/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/17/2019 z 30. 11. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-11-30", "citacie_n": 253, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6713216936.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5a2cb3bd-b5af-46a8-aaf3-266b8bb4f156", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.471.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 471/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 471/2026 z 31. 8. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-08-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.471.2026.1"}, {"guid": "ussr:ffae5a62-ed91-421f-b06c-48be3f2559a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.736.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 736/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 736/2025 z 9. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.736.2025.1"}, {"guid": "ussr:c421a493-ed56-4e95-a580-387930e2cf13", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.739.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 739/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 739/2025 z 9. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.739.2025.1"}, {"guid": "ussr:a644c7c7-fc0c-422b-9af3-1919d95dd13d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.404.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 404/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 404/2025 z 2. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.404.2025.1"}, {"guid": "ussr:18e28c43-fc93-4baa-932f-10845ac71ba9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.304.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 304/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 304/2026 z 20. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.304.2026.1"}, {"guid": "ussr:54ae117a-e03a-4c89-b5c6-d7bdfea63bb1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.402.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 402/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 402/2025 z 6. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-06", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.402.2025.1"}, {"guid": "ussr:1476694c-469e-47c9-8b07-7c5d01241435", "ecli": null, "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2026", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2026 z 15. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1476694c-469e-47c9-8b07-7c5d01241435"}, {"guid": "9afd3ff3-af9d-4bc5-a707-89008473848b:0a350e2d-34a0-401e-9247-3e13a43f55e7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6120300142.1", "spisova_znacka": "4Cdo/54/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/54/2025 z 30. 6. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6120300142.1"}, {"guid": "fa867dc8-c0c5-49df-881d-aa80a1ee3cb6:6abff40e-7a06-4555-80fc-bf8cb081e54e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:6124362273.1", "spisova_znacka": "8Co/85/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8Co/85/2025 z 30. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:6124362273.1"}, {"guid": "a2fd880f-07b4-48b4-9d5d-3525d7fa39f9:607d22c5-4def-4fd6-9430-05ba43b9cb00", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8721202566.1", "spisova_znacka": "16Co/14/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/14/2026 z 29. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8721202566.1"}, {"guid": "9a7b932a-5475-4f51-8086-65a1eec16f27:4bcac737-9274-46f1-acdf-46cc386a3f86", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:6121455661.2", "spisova_znacka": "6Co/81/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/81/2025 z 24. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:6121455661.2"}, {"guid": "d419ac9d-49ff-4e60-a599-ab5ee28e5f33:08b8293c-ed2e-4363-b038-a432faa63fab", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2026:6121505010.2", "spisova_znacka": "70Cb/130/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 70Cb/130/2024 z 1. 7. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2026-07-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2026:6121505010.2"}]}