{"guid": "ussr:e7b9153e-cc7e-49b6-a2ad-00faf4cf51a1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.7.2026.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2026 z 11. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. marca 2026, sp. zn. PL. ÚS 7/2026, ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.7.2026.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2026-03-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "nevyhovuje návrhu na vydanie dočasného opatrenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e7b9153e-cc7e-49b6-a2ad-00faf4cf51a1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.7.2026.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.7.2026.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.7.2026.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 7/2026-22\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany\nBaricovej, Libora Duľu (sudca spravodajca), Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Miloša\nMaďara, Petra Straku a Ľuboša Szigetiho o návrhu skupiny 31 poslancov Národnej rady\nSlovenskej republiky na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky\no súlade § 10 ods. 4 v časti „okrem výkonu funkcie člena disciplinárneho senátu“ zákona\nč. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov a § 5 ods. 2 písm. a) v časti „podľa § 8 ods. 2“, § 5 ods. 2 písm. b) a c), § 6\nods. 2 v časti „Členovia disciplinárnych senátov podľa § 8 ods. 2 a“, § 7 písm. d), § 8 ods. 1\npísm. d), § 8 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. c) v časti „alebo § 8 ods. 2 písm. b)“, § 11 ods. 2, § 45 ods. 3\nprvej vety a § 47b ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny\nsúdny poriadok) v znení neskorších predpisov s Ústavou Slovenskej republiky a o návrhu podľa\nčl. 125 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na pozastavenie účinnosti § 5 ods. 2 písm. a) v časti\n„podľa § 8 ods. 2“, § 5 ods. 2 písm. b) a c), § 7 písm. d), § 8 ods. 1 písm. d) a § 8 ods. 2 zákona\nč. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) v znení neskorších\npredpisov takto\nrozhodol:\n1. Návrh p r i j í m a na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n2. Návrhu na pozastavenie účinnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Ústavnému súdu bol 30. januára 2026 doručený návrh skupiny 31 poslancov Národnej rady\nSlovenskej republiky (ďalej aj „skupina poslancov“ alebo „navrhovatelia“) na začatie konania\npodľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade § 10 ods. 4\nv časti „okrem výkonu funkcie člena disciplinárneho senátu“ zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch\n\na prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 385/2000 Z. z.“), § 5 ods. 2 písm. a) v časti „podľa § 8 ods. 2“, § 5 ods. 2 písm. b) a c),\n§ 6 ods. 2 v časti „Členovia disciplinárnych senátov podľa § 8 ods. 2 a“, § 7 písm. d), § 8 ods. 1\npísm. d), § 8 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. c) v časti „alebo § 8 ods. 2 písm. b)“, § 11 ods. 2, § 45 ods. 3\nprvej vety a § 47 ods. 1 (ďalej aj „napadnuté ustanovenia“) zákona č. 432/2021 Z. z.\no disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 432/2021 Z. z.“) s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 48 ods. 1, čl. 141, čl. 141a ods. 1, čl. 141a ods. 6\npísm. d), čl. 142 ods. 2 písm. c), čl. 142 ods. 3, čl. 148 ods. 1 a čl. 148 ods. 2 ústavy. V návrhu na\nzačatie konania navrhovatelia zároveň navrhujú, aby ústavný súd rozhodol o pozastavení účinnosti\n§ 5 ods. 2 písm. a) v časti „podľa § 8 ods. 2“, § 5 ods. 2 písm. b) a c), § 7 písm. d), § 8 ods. 1 písm.\nd) a § 8 ods. 2 zákona č. 432/2021 Z. z.\n2. Skupina poslancov v úvodnej časti svojho návrhu uvádza, že do 31. decembra 2020 bol ústavný\nrámec disciplinárneho konania proti sudcom vymedzený čl. 141a ods. 5 písm. g) ústavy, podľa\nktorého do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky patrilo voliť a odvolávať členov\ndisciplinárnych senátov a voliť a odvolávať predsedov disciplinárnych senátov. Ústava tak\npredpokladala existenciu osobitného orgánu, ktorý označovala ako „disciplinárny senát“, a jeho\nkreáciu zverovala do pôsobnosti súdnej rady. Ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení\na dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, došlo od\n1. januára 2021 k zriadeniu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a súvisiacej\nnovelizácii čl. 142 ods. 2 ústavy, ktorou sa najvyššiemu správnemu súdu zverilo rozhodovanie\no disciplinárnej zodpovednosti sudcov [čl. 142 ods. 2 písm. c) ústavy]. Podľa navrhovateľov\nz označeného článku ústavy a súvisiacej časti dôvodovej správy vyplýva, že zámerom ústavodarcu\nbolo zrušenie disciplinárnych senátov kreovaných súdnou radou a ich pôsobnosť preniesť na\nnajvyšší správny súd, čím sa rozhodovanie o disciplinárnej zodpovednosti sudcov, prokurátorov\na niektorých ďalších subjektov stalo riadnym výkonom súdnictva.\n3. Svoje výhrady k nesúladu napadnutých ustanovení s referenčnými článkami ústavy skupina\nposlancov rozdeľuje do viacerých v zásade samostatných, aj keď čiastočne myšlienkovo\nprepojených častí.\nI.1. K nesúladu napadnutých ustanovení s čl. 1 ods. 1 ústavy:\n4. Skupina poslancov pripomína, že zákaz svojvôle ako integrálna súčasť princípu právneho štátu\n(čl. 1 ods. 1 ústavy) sa vzťahuje aj na činnosť národnej rady pri uplatňovaní jej zákonodarnej\nprávomoci podľa čl. 86 písm. a) ústavy. Národná rada môže nepochybne upravovať postavenie\nsúdov a sudcov avšak nemôže tak robiť spôsobom, ktorým by svojvoľne zasahovala do princípu\ndeľby moci, napríklad odňatím možnosti sudcov rozhodovať o určitých veciach. Toto odňatie môže\nmať povahu otvoreného odňatia (výslovné vylúčenie určitých otázok z právomoci súdov) alebo\nodňatia skrytého (formálne sa zachová právomoc súdu, ale obmedzí sa natoľko, že fakticky bude\nrozhodnutie v „rukách“ iných osôb než sudcov). Navrhovatelia zastávajú názor, že o taký prípad ide\naj vtedy, keď sa rozhodovanie «pod formálnou „hlavičkou súdu“ zverí tak vyskladanému\nrozhodovaciemu telesu, že sudcovia nemajú reálny vplyv na obsah rozhodnutia, aj keď sa navonok\njaví ako rozhodnutie „súdu“».\n\n2\n\n5. Napriek tomu, že zákonodarca môže upraviť príslušnosť súdov zákonom (čl. 48 ods. 1 ústavy),\nz tejto možnosti je podľa skupiny poslancov vyňatá ústavná právomoc najvyššieho správneho súdu\npodľa čl. 142 ods. 2 ústavy, a preto národná rada nesmie vykonávať svoju zákonodarnú právomoc\ntakým spôsobom, že rozhodovanie v týchto otázkach fakticky odníme najvyššiemu správnemu súdu\na jeho sudcom a zverí ich takým rozhodovacím telesám, v ktorých títo sudcovia nebudú mať na\nobsah týchto rozhodnutí rozhodujúci vplyv.\n6. Podľa navrhovateľov viaceré okolnosti svedčia o tom, že účelom zákona č. 270/2025 Z. z.,\nktorým boli do zákona č. 385/2000 Z. z. a zákona č. 432/2021 Z. z. vložené napadnuté ustanovenia,\nbolo práve zbaviť najvyšší správny súd a jeho sudcov ich ústavne zverenej právomoci podľa čl. 142\nods. 2 písm. c) ústavy. Ani dôvodová správa bližšie nevysvetľuje, ako sa dá označené ústavné\nustanovenie zosúladiť so zámerom zabezpečiť „vyššiu mieru zastúpenia celej súdnej sústavy“, keď\npráve čl. 142 ods. 2 ústavy dal ústavodarca jasne najavo, že právomoc rozhodovať o disciplinárnej\nzodpovednosti sudcov a iných osôb má byť zverená len najvyššiemu správnemu súdu, a nie „celej\nsúdnej sústave“ ani inému orgánu, ktorého členov by volila súdna rada ako dovtedy. Za nejasnú\npovažujú aj časť dôvodovej správy k § 10 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z., podľa ktorej sa ním\nobnovuje právny stav existujúci do zriadenia najvyššieho správneho súdu, čím zákonodarca\nponecháva nepovšimnuté práve zriadenie tohto súdu a s tým súvisiacu ústavnú zmenu vo vzťahu\nk rozhodovaniu o disciplinárnej zodpovednosti sudcov a ďalších osôb.\n7. Z už uvedeného vyplýva, že skutočným cieľom napadnutých ustanovení bolo faktické odňatie\nprávomoci sudcom najvyššieho správneho súdu, ktorú im priznáva čl. 142 ods. 2 písm. c) ústavy,\nv dôsledku čoho možno namietaný postup národnej rady označiť za svojvoľný a napadnuté\nustanovenia za také, ktoré nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy.\nI.2. K nesúladu § 7 písm. d), § 8 ods. 1 písm. d) a § 45 ods. 3 prvej vety zákona\nč. 432/2021 Z. z. s čl. 48 ods. 1, čl. 141a ods. 1, čl. 141a ods. 6 písm. d), čl. 142 ods. 2 a čl. 142\nods. 3 ústavy:\n8. Ustanovenia § 7 písm. d) a § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 432/2021 Z. z. ustanovujú ako\npodmienku na to, aby sudca, ktorý bol riadne pridelený alebo preložený na najvyšší správny súd,\nmohol byť predsedom alebo členom disciplinárneho senátu, to, že je sudcom aspoň 10 rokov. Na\ndruhej strane túto požiadavku následne relativizuje § 45 ods. 3 prvá veta zákona č. 432/2021 Z. z.\ntým, že za sudcovskú prax uznáva aj prax prokurátora.\n9. Základným ústavným rámcom, ktorý dovoľuje zákonodarcovi zasahovať do vnútorného\nusporiadania výkonu súdnictva v konkrétnych veciach, je predovšetkým čl. 142 ods. 3 ústavy.\nOznačené ustanovenie ústavy predpokladá, že súd rozhoduje zásadne v senáte (zloženom zo sudcov\ndaného súdu, ktorí tým sú zákonnými sudcami), ak sa zákonodarca nerozhodne, že rozhodovanie\no určitých veciach zverí jedinému sudcovi. Ďalej čl. 145 ods. 1 ústavy dovoľuje zákonodarcovi\nupraviť funkčný postup sudcov, teda upraviť podmienky, za ktorých môžu byť pridelení k určitému\nsúdu alebo preložení na iný súd. Z niektorých ďalších ustanovení ústavy zasa možno vyvodiť, že\nv určitých prípadoch možno konkrétneho sudcu vylúčiť z rozhodovania určitej veci, ak to je\npotrebné na ochranu práv účastníkov na nezávislý a nestranný súd (napríklad vylúčenie na námietku\nalebo oznámenie zaujatosti). Žiadne ustanovenie ústavy však nedovoľuje, aby zákonodarca\npaušálne vylúčil určitú skupinu sudcov, hoci boli riadne pridelení alebo preložení na príslušný súd,\n3\n\nz výkonu súdnictva na tomto súde len preto, lebo funkciu sudcu ešte nevykonávajú dostatočne dlho.\nÚstava v žiadnom svojom ustanovení nepredpokladá existenciu „starších“ a „mladších“ sudcov, ale\npozná len jednotnú funkciu sudcu, ktorá sa buď vykonáva na určitom súde, alebo sa (v určitých\nprípadoch) nevykonáva. Pripustenie možnosti zákonodarcu vytvárať rôzne skupiny sudcov v rámci\ntoho istého súdu podľa paušalizovaných kritérií (napr. trvanie praxe či výkonu funkcie) a podľa\npotreby ich vylučovať z účasti na výkone súdnictva v určitých veciach by podľa skupiny poslancov\notvorilo prakticky neobmedzené možnosti zasahovať do práva účastníkov na zákonného sudcu.\n10. Skupina poslancov je presvedčená, že § 7 písm. d) a § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 432/2021 Z. z.\nneprípustným spôsobom vylučujú všetkých sudcov najvyššieho správneho súdu, ktorí\nnevykonávajú funkciu sudcu aspoň 10 rokov, z výkonu súdnictva vo veciach uvedených v čl. 142\nods. 2 písm. c) ústavy. Tým im zároveň znemožňujú ich zaradenie do rozvrhu prace a nedovoľujú\nim účasť na výkone súdnictva v týchto veciach, a to napriek tomu, že ide o veci, na ktoré je najvyšší\nsprávny súd príslušný, a napriek tomu, že boli na tento súd riadne pridelení alebo preložení.\n11. Ústavná nesúladnosť označených ustanovení sa prejavuje aj v rovine neprimeraného zásahu do\npostavenia súdnej rady, pretože podľa čl. 141a ods. 6 písm. d) ústavy je to práve súdna rada, ktorá\nrozhoduje o pridelení alebo preložení sudcov. Súčasťou tejto jej úlohy je aj rozhodovanie o tom,\nktorí sudcovia spomedzi tých, čo spĺňajú zákonné podmienky na pridelenie či preloženie na určitý\nsúd, sú aj po všetkých stránkach najlepšie spôsobilí na takéto pridelenie či preloženie. Podobne ako\npri predkladaní kandidátov na sudcov, ani pri rozhodovaní podľa čl. 141a ods. 6 písm. d) ústavy\nnemá súdna rada len notariálnu, resp. formálnu funkciu; naopak, jej úlohou ako ústavného orgánu\nsudcovskej legitimity je zodpovedne posúdiť, či určitý sudca má alebo nemá byť pridelený či\npreložený na určitý súd, teda či bude alebo nebude plne spôsobilý vykonávať súdnictvo vo všetkých\nveciach patriacich do právomoci a príslušnosti daného súdu. Rozhodnutie súdnej rady o pridelení či\npreložení je nielen nutnou, ale aj dostačujúcou podmienkou na to, aby sa sudca mohol považovať za\nplne spôsobilého na výkon súdnictva na súde, kam bol pridelený alebo preložený. S takýmto\npostavením súdnej rady nie je zlučiteľné, aby zákonodarca mohol následne spomedzi takto\npreložených či pridelených sudcov vykonávať ďalšiu „selekciu“ tých viac či menej spôsobilých na\nrozhodovanie v určitých veciach. Takáto selekcia by vo výsledku „rušila“ (negovala) rozhodnutie\nsúdnej rady o pridelení či preložení sudcu, pretože by mu bránila vykonávať súdnictvo vo všetkých\nveciach súdu, kam bol pridelený alebo preložený. Povedané inak, takáto právna úprava je\nv priamom rozpore s oprávneniami súdnej rady vyplývajúcimi z čl. 141a ods. 6 písm. d) ústavy\na v konečnom dôsledku aj v rozpore s jej úlohou orgánu sudcovskej legitimity v zmysle čl. 141a\nods. 1 ústavy.\n12. Paušálne vylúčenie sudcov najvyššieho správneho súdu, ktorí vykonávajú funkciu menej než\n10 rokov, z výkonu funkcie predsedu a člena disciplinárneho senátu podľa navrhovateľov zasahuje\ndo práva účastníkov disciplinárnych konaní na zákonného sudcu tohto súdu v zmysle čl. 48 ods. 1\nústavy a takáto regulácia pôsobí nad rámec možností zákonodarcu uvedených v čl. 142 ods. 3\nústavy. Označené ustanovenia oberajú riadne ustanovených sudcov tohto súdu o možnosť výkonu\nsúdnictva na tomto súde podľa čl. 142 ods. 2 písm. c) ústavy a zároveň fakticky revidujú (a zbavujú\núčinkov) rozhodnutia súdnej rady podľa čl. 141a ods. 6 písm. d) ústavy o pridelení a preložení\nsudcov na najvyšší správny súd, čím zasahujú aj do jej postavenia ústavného orgánu sudcovskej\nlegitimity v zmysle čl. 141a ods. 1 ústavy. Z už uvedených dôvodov § 7 písm. d) a § 8 ods. 1\npísm. d) zákona č. 432/2021 Z. z. nie sú v súlade s týmito ustanoveniami. Pretože § 45 ods. 3 prvá\n4\n\nveta zákona č. 432/2021 Z. z. je s týmito ustanoveniami nerozlučne spätý, ani toto ustanovenie nie\nje v súlade s uvedenými ustanoveniami ústavy.\nI.3. K nesúladu § 10 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z., § 5 ods. 2 písm. a), b) a c), § 8 ods. 2, § 11\nods. 1 písm. c), § 11 ods. 2 a § 47b ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z. s čl. 48 ods. 1, čl. 141 ods. 1,\nčl. 142 ods. 2, čl. 142 ods. 3, čl. 148 ods. 1, čl. 148 ods. 2 ústavy:\n13. Skupina poslancov v rámci tejto časti formuluje svoje výhrady predovšetkým k súladu § 5\nods. 2 písm. a), b) a c) zákona č. 432/2021 Z. z. s čl. 2 ods. 2, čl. 142 ods. 2 a čl. 142 ods. 3 ústavy.\n14. Na pozadí nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 22/95 z 26. septembra 1995 navrhovatelia\nformulujú svoje argumentačné predpolie, podľa ktorého ak čl. 142 ods. 2 ústavy zveruje tam\nuvedené právomoci priamo najvyššiemu správnemu súdu ako ústavou zriadenému orgánu, potom\ntieto právomoci musia zásadne vykonávať ústavní činitelia, ktorí tvoria najvyšší správny súd.\nPodmienky, za akých môže národná rada preniesť ich výkon na iné osoby, ustanovuje čl. 142 ods. 3\nústavy. Z označeného článku vyplýva, že súdy rozhodujú v senátoch alebo jediným sudcom. Pokiaľ\nide o účasť iných osôb než sudcov, čl. 142 ods. 3 ústavy dovoľuje zákonodarcovi, aby v určitých\nprípadoch upravil „účasť prísediacich sudcov“ na rozhodovaní senátu. Zo zvolenej formulácie, že\nprísediaci sa len „zúčastňujú“ na rozhodovaní, možno vyvodiť, že je vylúčené, aby senát súdu\npozostával výlučne z prísediacich. Ústava totiž za ústavných činiteľov, prostredníctvom ktorých\nsúdy vykonávajú svoju právomoc, určila sudcov a upravila aj ich ustanovenie, pridelenie\na preloženie na konkrétny súd. Pripustenie možnosti, aby ústavnú právomoc súdov vykonávalo vo\nvšetkých inštanciách (stupňoch) teleso, v ktorom sudcovia tvoria menšinu a v ktorom nemajú\nrozhodujúci vplyv na rozhodnutie tohto telesa, by totiž vo výsledku znamenalo, že súdna moc sa\nvykonáva len „za účasti“ sudcov, nie sudcami ako ústavnými činiteľmi. Zákonodarca môže upraviť\npočet sudcov v senáte a to, že v niektorých z týchto prípadov sa na rozhodovaní senátu zúčastnia\nprísediaci. V každom prípade však musí zabezpečiť, aby aspoň senát, ktorý rozhoduje v poslednom\nstupni, tvorili vo väčšine sudcovia najvyššieho správneho súdu. V opačnom prípade, teda ak by\nväčšinu senátu v každej inštancii tvorili iné osoby než títo sudcovia, by nebolo možné považovať\ntakéto rozhodovanie za rozhodovanie najvyššieho správneho súdu, ale za prenesenie tohto\nrozhodovania na iné teleso, ktoré by svoje rozhodnutia len formálne vydávalo v mene tohto súdu.\nVo výsledku by teda išlo o prenesenie právomoci najvyššieho správneho súdu na iné teleso, čo však\nústava ani v čl. 142 ods. 2, ani ods. 3, ale ani v žiadnom inom ustanovení nedovoľuje.\n15. Napadnuté ustanovenia § 5 ods. 2 písm. a), b) a c) zákona č. 432/2021 Z. z. už samy osebe\nspôsobujú, že sudcovia najvyššieho správneho súdu sú v disciplinárnych senátoch v menšine tak\nv prvom stupni, ako aj v odvolacom konaní. Naopak, väčšinu v nich tvoria osoby, ktoré nie sú\nsudcami najvyššieho správneho súdu, teda nie sú ústavnými činiteľmi toho ústavného orgánu,\nktorému ústava zverila túto právomoc v čl. 142 ods. 2. Z už uvedených dôvodov skupina poslancov\nzastáva názor, podľa ktorého takáto právna úprava nemôže byť v súlade s čl. 142 ods. 2 ústavy, ale\nani s čl. 142 ods. 3 ústavy, a keďže ústava nepredpokladá, aby právomoc uvedenú v čl. 142 ods. 2\nústavy vykonávali disciplinárne senáty „pôsobiace na najvyššom správnom súde“, tak existencia\ntakýchto telies odporuje aj čl. 2 ods. 2 ústavy.\n\n5\n\n16. Pokiaľ ide o namietaný súlad § 10 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z., § 8 ods. 2 až 5, § 11 ods. 1\npísm. c), § 11 ods. 2 a § 47b ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z. s čl. 48 ods. 1, čl. 141 ods. 1, čl. 142\nods. 2. čl. 148 ods. 1, čl. 148 ods. 2 ústavy, skupina poslancov uvádza, že § 8 ods. 2 zákona\nč. 432/2021 Z. z. zavádza novú databázu „členov disciplinárneho senátu“, ktorých najzákladnejšou\nosobitosťou je, že má ísť len o sudcov, ktorí nevykonávajú funkciu na najvyššom správnom súde.\nNadväzne na to § 11 ods. 2 písm. a) zákona č. 432/2021 Z. z. výslovne ustanovuje, že ak bude\ntakýto sudca ustanovený do funkcie sudcu najvyššieho správneho súdu, jeho funkcia „člena\ndisciplinárneho senátu“ zanikne. Znenie § 5 ods. 2 písm. a), b) a c), ale aj § 8 ods. 2 zákona\nč. 432/2021 Z. z. tieto osoby dôsledne označuje ako „členov disciplinárnych senátov“ a výslovne\nich odlišuje od „prísediacich sudcov“, ktorí sú vymedzení v § 10 tohto zákona.\n17. Z čl. 142 ods. 3 ústavy vyplýva, že senát súdu tvoria na jednej strane sudcovia (teda ústavní\nčinitelia ustanovení v súlade s čl. 145 ods. 1 ústavy) a na druhej strane prísediaci sudcovia\nustanovení podľa čl. 148 ods. 3 ústavy spomedzi iných osôb než sudcov. Systematický výklad\nčl. 142 ods. 3 ústavy tak vedie k tomu, že sudcovia nemôžu byť nikdy ustanovení za prísediacich\nsudcov na inom súde. Napokon takému normatívnemu riešeniu by bránil aj čl. 145a ods. 2 ústavy,\npodľa ktorého s výkonom funkcie sudcu je nezlučiteľný výkon funkcie v akomkoľvek inom orgáne\nverejnej moci, teda celkom zjavne aj výkon funkcie prísediaceho na akomkoľvek inom súde.\n18. Navrhovatelia sú toho názoru, že zo vzájomného vzťahu čl. 141 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 142\nods. 1 a 2 ústavy vyplýva, že sudca je vždy spätý s konkrétnym súdom, na ktorom vykonáva svoju\nfunkciu a v ktorého mene vykonáva súdnictvo. Ústava nepripúšťa, aby existovala akási skupina\nsudcov, ktorým by zákon priamo zveroval právomoc vykonávať súdnictvo v určitých veciach bez\nohľadu na to, na ktorom súde vykonávajú svoju funkciu. Tento právny záver našiel svoj odraz aj\nv judikatúre ústavného súdu k otázke zákonného sudcu v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy, ktorá v sebe\nzahŕňa jednak právo nebyť odňatý zákonnému súdu, jednak právo nebyť odňatý zákonnému\nsudcovi.\n19. Ďalej tvrdia, že zo vzájomnej súvislosti čl. 141a ods. 6 písm. d) a čl. 148 ods. 1 a 2 ústavy\nvyplýva, že pridelenie, preloženie a dočasné pridelenie sú jedinými ústavne predpokladanými\nspôsobmi, ktorými je sudca ustanovený na výkon funkcie na konkrétnom súde. Ide o jediné tri\nspôsoby, ktoré sú predpokladané ako kompetencia súdnej rady, ktorá je ústavným orgánom\nsudcovskej legitimity, a preto zastávajú názor, že je neprípustná existencia inej možností\nustanovenia na výkon funkcie na určitom súde než pridelenie, preloženie alebo dočasné pridelenie\nnaň. Iný výklad ústavy by potom umožňoval efektívne obchádzanie čl. 141a ods. 6 písm. d), ale aj\nčl. 148 ods. 1 a 2 ústavy. Podľa navrhovateľov je nevyhnutnou požiadavkou zásady zákonného\nsudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy aj to, aby sudca nemohol vykonávať funkciu sudcu na dvoch\nsúdoch súčasne. Jej prostredníctvom sa zabezpečuje, že zákonný sudca sa odvodzuje v prvom rade\nod zákonného súdu, a nie naopak.\n20. Sumarizujúc už uvedené, konštatujú, že požiadavka, podľa ktorej nikoho nemožno odňať jeho\nzákonnému sudcovi, vyplývajúca z čl. 48 ods. 1 ústavy v spojení s ústavnými zárukami, ktoré\nústava dáva sudcom v súvislosti s preložením alebo dočasným pridelením podľa čl. 148 ods. 1 a 2,\nnevyhnutne vedú k záveru, že jedného sudcu nemožno ani súčasne prideliť, ani preložiť, ani\ndočasne prideliť tak, aby vykonával súdnictvo na viacerých súdoch súbežne. Vzhľadom na to je\ncelý inštitút „členov disciplinárneho senátu“ vytvorený § 8 ods. 2 zákona č. 432/2021 Z. z.\n\n6\n\na umožnený § 10 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. v nesúlade s čl. 46 ods. 1, ale aj čl. 146 ods. 1\na čl. 148 ods. 2 ústavy. Okrem toho tým, že tento inštitút zveruje vykonávanie súdnictva priamo\nurčitej skupine sudcov (zvolených do „databázy“), hoci sú pridelení na výkon funkcie na iné súdy\nnež najvyšší správny súd, predpokladá, že súdnictvo nebude vykonávať najvyšší správny súd len\nprostredníctvom tých sudcov, ktorí sú na ňom riadne ustanovení do funkcie, čo odporuje aj zásade\nvyjadrenej v čl. 141 ods. 1 v spojení s čl. 142 ods. 2 ústavy. Pretože § 8 ods. 3 až 5, § 11 ods. 1\npísm. c), § 11 ods. 2 a § 47b ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z. priamo súvisia s inštitútom „členov\ndisciplinárnych senátov“ podľa § 8 ods. 2 zákona č. 432/2021 Z. z., nemá ich samostatná\nnormatívna existencia význam, a tak sú takisto v nesúlade s citovanými článkami ústavy.\n21. Na podklade už uvedených dôvodov skupina poslancov navrhuje, aby ústavný súd rozhodol, že\nnapadnuté ustanovenia nie sú v súlade s označenými referenčnými normami podľa ústavy.\nII.\nPredbežné prerokovanie návrhu na začatie konania\n22. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas národná\nrada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom [čl. 124 a čl. 125 ods. 1\npísm. a) ústavy], pristúpil na neverejnom zasadnutí pléna k predbežnému prerokovaniu návrhu na\nzačatie konania, a to v súlade s čl. 131 ods. 1 ústavy, ako aj s § 7 ods. 1 písm. a) a § 56 ods. 1\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Účelom predbežného\nprerokovania návrhu je zistenie, či a v akom rozsahu možno návrh prijať na ďalšie konanie (§ 56\nods. 5 zákona o ústavnom súde).\n23. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zistil, že navrhovatelia\npodali návrh ako subjekt procesne legitimovaný podľa čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy [pozri tiež § 74\npísm. a) zákona o ústavnom súde]. Z prílohy k návrhu, v zmysle ktorej navrhovatelia podpísali\nsamotný návrh, vyplýva, že návrh na začatie konania podalo 31 poslancov národnej rady.\nPodmienka podľa čl. 130 ods. 1 ústavy, aby návrh podala najmenej pätina poslancov národnej rady,\nbola nepochybne splnená. Navrhovatelia v súlade s § 43 ods. 1 a § 76 zákona o ústavnom súde\nsprávne označili ako účastníka konania, proti ktorému návrh smeruje, národnú radu, ktorá\nnapadnuté ustanovenia prijala. Z obsahu návrhu na začatie konania vyplýva, že sú splnené všetky\npožiadavky ustanovené v § 39 v spojení s § 75 zákona o ústavnom súde. Navrhovatelia v návrhu\npresne označili ustanovenia právneho predpisu, ktorých nesúlad namietajú, a uviedli dôvody, ktoré\nich viedli k pochybnostiam o ich súlade s konkrétnymi článkami ústavy.\n24. Ústavný súd konštatuje, že samotné dôvody nesúladu napadnutých ustanovení uvedené\nv návrhu považuje za vhodné podrobiť meritórnemu prieskumu.\n\n7\n\n25. Sumarizujúc už uvedené ústavný súd uvádza, že nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo\nmožné návrh pri predbežnom prerokovaní odmietnuť (§ 56 ods. 2 v spojení s § 55 zákona\no ústavnom súde), a preto bol návrh v súlade s § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde prijatý na ďalšie\nkonanie v celom rozsahu (bod 1 výroku tohto uznesenia).\nIII.\nNávrh na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení\nIII.1. Návrh na pozastavenie účinnosti časti napadnutých ustanovení:\n26. Ako už bolo konštatované, navrhovatelia spolu s návrhom na začatie konania podali aj návrh na\npozastavenie účinnosti časti napadnutých ustanovení. V označenom návrhu tvrdia, že účinnosťou\nnapadnutých ustanovení sa vytvára nielen stav, že o disciplinárnej zodpovednosti sudcov môžu\nrozhodovať disciplinárne senáty, ktoré nebudú obsadené riadnymi zákonnými sudcami, ale vzniká\naj hrozba, že takto neústavne zostavené disciplinárne senáty budú konať a rozhodovať\no disciplinárnej zodpovednosti sudcov, voči ktorým bola napríklad súdna rada kritická, čo môže\nmať „chilling effect“ vo vzťahu k ich nezávislému rozhodovaniu. Napadnuté ustanovenia preto\nohrozujú sudcovskú nezávislosť, princíp právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy), ale aj prístup občanov\nk nezávislým a nestranným súdom. To platí o to viac, že na tvorbu týchto telies má rozhodujúci\nvplyv práve súdna rada, ktorá podľa § 8 ods. 3 a § 10 ods. 4 zákona č. 432/2021 Z. z. volí osoby do\ndvoch databáz, z ktorých sa má vybrať väčšina členov disciplinárneho senátu v prvostupňovom\n(dvaja z troch), ako aj odvolacom (traja z piatich) konaní. Súdna rada má zároveň podľa § 15\npísm. b) zákona č. 432/2021 Z. z. od 1. januára 2026 oprávnenie podávať disciplinárny návrh proti\nsudcovi.\n27. Z uvedených dôvodov skupina poslancov zastáva názor, že tieto okolnosti dostatočne\nopodstatňujú zásah do právomoci zákonodarcu v podobe pozastavenia účinnosti časti napadnutých\nustanovení, ktoré upravujú zloženie disciplinárneho senátu v prvostupňovom a odvolacom\ndisciplinárnom konaní.\n28. Navrhovatelia zastávajú názor, že pozastavenie účinnosti § 5 ods. 2 písm. a) zákona\nč. 432/2021 Z. z. v časti „podľa § 8 ods. 2“, ako aj § 5 ods. 2 písm. b) a c) všetkých v spojení s § 8\nods. 2 tohto zákona bude znamenať, že v prvom stupni bude v disciplinárnych veciach rozhodovať\ntrojčlenný senát zložený z predsedu a člena disciplinárneho senátu podľa § 8 ods. 1 (teda väčšinou\nzo sudcov najvyššieho správneho súdu). V odvolacom konaní bude rozhodovať päťčlenný\ndisciplinárny senát podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 432/2021 Z. z., nebudú ho však tvoriť ani\nčlenovia podľa § 8 ods. 2, ani prísediaci, ale len piati sudcovia najvyššieho správneho súdu (tak ako\ndoteraz). Pozastavením účinnosti § 7 písm. d) a § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 432/2021 Z. z. sa zasa\nzabezpečí, že členmi disciplinárnych senátov budú môcť byť všetci riadne ustanovení sudcovia\nnajvyššieho správneho súdu, takže nebudú vylúčení z možnosti byť zákonnými sudcami tohto súdu\nvo veciach, ktoré mu zveruje ústava.\n\n8\n\nIII.2. Všeobecne k návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení:\n29. Podľa čl. 125 ods. 2 ústavy ak ústavný súd prijme návrh na začatie konania o súlade právnych\npredpisov na ďalšie konanie, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí,\nprípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva\na slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok (rovnako\n§ 78 zákona o ústavnom súde).\n30. Ústavný súd na tomto mieste pripomína, že pozastavenie účinnosti zákona (alebo jeho\njednotlivých ustanovení) je vážnym zásahom do právomoci zákonodarcu, preto k nemu pristupuje\nvýnimočne. Článok 125 ods. 2 ústavy viaže oprávnenie ústavného súdu rozhodovať o pozastavení\núčinnosti právneho predpisu na existenciu jedného z troch alternatívnych predpokladov:\n(i) ohrozenie základných práv a slobôd, (ii) hrozba značnej hospodárskej škody alebo (iii) iný vážny\nnenapraviteľný následok, a to za predpokladu takých dôvodov, ktoré zakladajú záver\no reálnom, bezprostrednom, konkrétnom a dostatočne intenzívnom ohrození ústavným poriadkom\nchránených záujmov. Zároveň je zrejmé, že každý z týchto predpokladov je iný a iné musia byť aj\npodmienky ich aplikácie.\n31. Účelom inštitútu pozastavenia účinnosti právnych predpisov (alebo ich jednotlivých\nustanovení), ktorých súlad s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou má byť\npredmetom posúdenia v konaní podľa čl. 125 ústavy, je zaistenie účinnej a efektívnej ochrany\nústavnosti (čl. 124 ústavy) v súlade so zásadami vyplývajúcimi z princípu právneho štátu (čl. 1\nods. 1 ústavy).\n32. V záujme rešpektovania požiadaviek obsiahnutých v princípe právneho štátu je pri tomto type\nrozhodnutia potrebné zachovať primeranú rovnováhu medzi požiadavkou účinného a neodkladného\nopatrenia v prospech ochrany základných práv a slobôd alebo ochrany iného verejného záujmu\nvymedzeného v čl. 125 ods. 2 ústavy pred negatívnymi dôsledkami účinnosti právneho predpisu,\nktorého ústavnosť je sporná, na jednej strane a hodnotou právnej istoty vyplývajúcej zo záväznosti\nplatného práva, ktorého nesúlad sa namieta, princípom demokracie v čl. 1 ods. 1 ústavy (porovnaj\nuznesenie sp. zn. PL. ÚS 24/2019, bod 42) a požiadavkou rešpektovania zákonodarnej moci\n(vzhľadom na ústavný princíp deľby moci) a s ňou súvisiacej prezumpcie ústavnosti právnych\npredpisov na strane druhej (PL. ÚS 17/2014, PL. ÚS 8/2017, PL. ÚS 26/2019).\n33. Ústavný súd musí pri rozhodovaní o pozastavení účinnosti dbať na to, aby pozastavením\núčinnosti nevniesol do aplikácie práva ešte väčšiu neistotu (prípadne iné nežiaduce následky) než\nponechaním účinnosti preskúmavanej právnej úpravy.\nIII.3. Posúdenie návrhu na pozastavenie účinnosti časti napadnutých ustanovení:\n34. Východiskom argumentácie navrhovateľov je myšlienková konštrukcia, podľa ktorej\nnepozastavením účinnosti napadnutých ustanovení dôjde k stavu, že o disciplinárnej zodpovednosti\nsudcov môžu rozhodovať disciplinárne senáty, ktoré nebudú obsadené riadnymi zákonnými\nsudcami, čím sa sprítomňuje hrozba, že takto neústavne zostavené disciplinárne senáty budú konať\na rozhodovať o disciplinárnej zodpovednosti sudcov, voči ktorým bola napríklad súdna rada\nkritická. Tento stav môže mať tzv. chilling effect vo vzťahu k ich nezávislému rozhodovaniu.\n\n9\n\n35. Ústava v čl. 125 ods. 2 ukladá ústavnému súdu na jednej strane povinnosť vyvažovať medzi\nnutnosťou chrániť spoločnosť pred negatívnymi dôsledkami účinnosti právneho predpisu, ktorého\nústavnosť je sporná, a na strane druhej hodnotou právnej istoty vyplývajúcej zo záväznosti platného\npráva, ktorého nesúlad sa namieta, resp. princípom demokracie v čl. 1 ods. 1 ústavy (porovnaj\nuznesenie sp. zn. PL. ÚS 24/2019, bod 42).\n36. Ústavný súd vníma obavu navrhovateľov z možných negatívnych následkov novo zavedenej\nprávnej úpravy spočívajúcej v spôsobe obsadzovania disciplinárnych senátov pôsobiacich na\nnajvyššom správnom súde. Obava z ohrozenia nezávislého a nestranného výkonu funkcie sudcu\nv zmysle statusovej neistoty však nie je dostatočne podložená. Zapojenie sudcov ako členov\ndisciplinárnych senátov, ktorí nevykonávajú funkciu kmeňového sudcu na najvyššom správnom\nsúde, do rozhodovacieho procesu v disciplinárnych veciach signalizuje a z hľadiska právnej úpravy\nje štandardne chápané skôr ako benefit a ochranný prvok pre disciplinárne stíhaných sudcov\nprinášajúci do konania reálne poznatky z praxe relevantné z disciplinárno-sankčného hľadiska\n(obdobne v konaní týkajúcom sa iných právnických profesií). Tento prvotný náhľad pochopiteľne\nnebráni možnému vysloveniu nesúladu napadnutých ustanovení, resp. ich častí s navrhovateľmi\noznačenými referenčnými ustanoveniami, pretože z pohľadu ústavnej súladnosti nie je rozhodujúce\n„prosudcovské“ ponímanie obsadzovania disciplinárneho senátu, ale jeho ústavná konformita).\n37. Práve na elimináciu popísaného zákonom generovaného ponímania (ako ratio legis napadnutej\nzákonnej úpravy) je v zásade obsahovo orientované aj základné zameranie návrhu podaného vo veci\nsamej. Ako však už bolo uvedené, obava zo „zneistenia“ sudcov šikanóznym rozhodovaním\nv disciplinárnych veciach prezentovaná návrhom na pozastavenie účinnosti (chilling effect) nie je\nzmenou zákonnej úpravy podporená. Naopak, výsledkové zameranie, resp. podstata návrhu na\npozastavenie účinnosti vyznieva skôr opačne, súladne so zameraním návrhu vo veci samej, teda na\nodstránenie širšieho obsadenia disciplinárnych senátov v konaniach proti sudcom samotnými\nsudcami (inými než sudcami najvyššieho správneho súdu). Parciálne prezentovaná téza o možnej\nnepriazni súdnej rady voči niektorým sudcom, resp. z nej prameniacich konzekvenciách\nprostredníctvom „externých“ sudcov v disciplinárnych senátoch nie je nijako bližšie podložená\na nemôže byť braná do úvahy ako relevantný argument (rovnako by ústavný súd hodnotil\nvšeobecnú úvahu o možnom zvýhodňovaní niektorých sudcov súdnou radou).\n38. Aj keď potenciálne môže byť riešenie stvárnené napadnutými ustanoveniami na základe\npodaného návrhu posúdené ako ústavne nesúladné, z hľadiska potreby pozastavenia účinnosti\nprávneho predpisu (ako výnimočného riešenia) nie je dôvodné predmetnému návrhu vyhovieť,\npretože žiadna z hypotéz uvedených v čl. 125 ods. 2 ústavy, teda ani navrhovateľmi prezentovaná\nobava z ohrozenia základných práv a slobôd v kontexte výkonu funkcie sudcov, nie je\nargumentáciou podaného návrhu preukázateľne naplnená, pričom ústavný súd nezistil také\nokolnosti ani ex officio.\n39. Inými slovami, ústavný súd dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na pozastavenie účinnosti\nnapadnutých ustanovení, pretože hrozba nepriaznivých dopadov do sféry ich adresátov sa nejaví\n(z pohľadu odôvodnenia návrhu na pozastavenie účinnosti) už prima facie ako reálna,\nresp. bezprostredná a potencialita ohrozenia ústavným poriadkom chránených záujmov ako\ndostatočne intenzívna. Vzhľadom na všeobecne uznávaný princíp zdržanlivosti nemožno iba na\nbáze predpokladu potenciálneho neústavného a nezákonného postupu orgánov aplikácie práva\n\n10\n\npozastaviť účinnosť napadnutých ustanovení (m. m. PL. ÚS 19/09), a preto návrhu skupiny\nposlancov v tejto časti ústavný súd nevyhovel (bod 2 výroku tohto uznesenia).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. marca 2026\n\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n11", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "súlad-súlad právnych predpisov", "sudca-zákonný", "sudca-disciplinárne konanie", "právna veta", "súd-senát", "sudca-disciplinárne konanie", "súlad-súlad právnych predpisov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "sudca-zákonný"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:09f54b96-ec66-4094-bf09-0b37aeabb07d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.26.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 26/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 26/2019 z 18. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-18", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.26.2019.1"}, {"guid": "ussr:425fd445-ec6c-48d2-a938-56e56c07bb53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.8.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2017 z 10. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-10", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.8.2017.1"}, {"guid": "ussr:1ff687f6-64d8-49a8-9504-6de6c55b08fb", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/2014", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2014 z 22. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-22", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ff687f6-64d8-49a8-9504-6de6c55b08fb"}, {"guid": "ussr:6ab6ce7e-09fe-44e5-8a22-3208dc5f3ed2", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/09 z 26. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-26", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab6ce7e-09fe-44e5-8a22-3208dc5f3ed2"}, {"guid": "ussr:cd2e2cdc-9d2b-472f-ac78-0a14569f5601", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.22.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 22/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 22/95 z 26. 9. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-09-26", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.22.1995.1"}], "citovane_v": []}