{"guid": "ussr:9066b546-0e9f-41c8-bc46-8eec23b2f896", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.4.2026.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2026 z 11. 2. 2026", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. februára 2026, sp. zn. PL. ÚS 4/2026, ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.4.2026.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2026-02-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "spája na spoločné konanie", "nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9066b546-0e9f-41c8-bc46-8eec23b2f896", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.4.2026.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.4.2026.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.4.2026.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 4/2026-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany\nBaricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Miloša Maďara,\nPetra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla a Martina Vernarského (sudca\nspravodajca) o návrhu Špecializovaného trestného súdu Pezinok na začatie konania podľa čl. 125\nods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade ustanovenia § 119 ods. 6 zákona\nč. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 416/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú\nniektoré zákony, s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv\na základných slobôd takto\nrozhodol:\n1. Návrh p r i j í m a na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n2. Veci vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 248/2026 a pod sp. zn.\nPL. ÚS 2/2026 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. PL. ÚS 2/2026.\n3. Toto uznesenie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia Ústavným\nsúdom Slovenskej republiky.\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania\n1. Ústavnému súdu bol 28. januára 2026 doručený návrh Špecializovaného trestného súdu Pezinok\n(ďalej len „špecializovaný trestný súd“ alebo „navrhovateľ“), zastúpeného samosudcom\nJUDr. Milanom Cisarikom, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) o súlade § 119 ods. 6 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok\nv znení zákona č. 416/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon\nv znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej aj „zákon\nč. 416/2025 Z. z.“), s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Napadnuté ustanovenie bolo\ndo Trestného poriadku doplnené novelou vykonanou čl. II bodom 1 zákona č. 416/2025 Z. z.\n\n2. Podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov sa vzťahuje k trestnej veci\naktuálne prejednávanej na špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. 2T/6/2024, v ktorej\nprokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „prokurátor“) podal 24. apríla 2024\nobžalobu na obvinených\na spol. pre zločin založenia, zosnovania\na podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a iné. Samosudca uznesením\nč. k. 2T/6/2024-6843 z 26. augusta 2024 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Tost 45/2024 z 2. októbra 2024 rozhodol o prijatí obžaloby podľa § 241 ods. 1\npísm. l) Trestného poriadku. Prokurátor spísal 27. septembra 2024 pod č. k. 20 Kv 175/24/1100-10\nzáznam podľa § 33a ods. 2 Trestného poriadku o poskytnutí benefitov\n,\nktorý 30. septembra 2024 predložil špecializovanému trestnému súdu, keďže\nvystupuje vo veci vedenej pod sp. zn. 2T/6/2024 ako svedok. Súd vykonal dokazovanie na hlavnom\npojednávaní a výsluch svedka\nsa uskutočnil 6. a 28. novembra 2024,\n14. januára 2025 a 12. a 20. februára 2025. V období medzi naposledy vykonaným hlavným\npojednávaním (20. novembra 2025) a najbližšie určeným dňom hlavného pojednávania (29. januára\n2026) nadobudla dňom vyhlásenia v zbierke zákonov, t. j. 27. decembra 2025, účinnosť novela\nTrestného poriadku, ktorou zákonodarca do základného procesného predpisu v trestnom konaní\nzaviedol § 119 ods. 6 Trestného poriadku.\n3. Podľa čl. II bodu 1 zákona č. 416/2025 Z. z. sa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení\nneskorších predpisov dopĺňa tak, že § 119 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:\n„(6) Za dôkaz získaný prostredníctvom poskytnutia nezákonného benefitu, ktorý sa nesmie v konaní\npoužiť podľa odseku 5, sa považuje aj dôkaz získaný od osoby, ktorej bol poskytnutý benefit a ktorá\nv akomkoľvek trestnom konaní nevypovedala pravdivo o podstatných skutočnostiach alebo\nneuviedla vo svojej výpovedi všetky podstatné skutočnosti.“\nII.\nArgumentácia navrhovateľa\n4. Navrhovateľ zdôrazňuje, že zavedenie napadnutého ustanovenia do Trestného poriadku je\nneakceptovateľným zásahom do moci súdnej, predstavuje výrazný zásah zákonodarcu do koncepcie\ndokazovania v trestnom konaní, ktorý je v rozpore so základnými ústavnými princípmi právneho\nštátu a spravodlivého procesu. Napadnuté ustanovenie zavádza osobitný dôvod neprípustnosti\ndôkazu, ktorý je viazaný nie na spôsob jeho získania, ale na následné hodnotenie pravdivosti\na úplnosti výpovede osoby. Zákonodarca v prijatom znení napadnutého ustanovenia uvádza len\nosobu, a to bez legálnej definície, teda v aplikačnej praxi je len na úvahe súdu, či sa pod pojmom\n„osoba“ v zmysle § 119 ods. 6 Trestného poriadku rozumie výlučne spolupracujúca osoba alebo aj\niný subjekt trestného konania. Zákonnosť dôkazu sa tým odpútava od kritéria legality postupu\norgánov verejnej moci a stáva sa závislou od budúceho hodnotenia správania osoby, ktoré môže\nnastať aj v inom trestnom konaní a v inom časovom okamihu.\n5. Takto koncipovaná norma je v rozpore s princípom právnej istoty (čl. 1 ods. 1 ústavy)\na požiadavkou, aby právne normy boli formulované dostatočne presne, zrozumiteľne\na predvídateľne. Napadnuté ustanovenie pracuje s neurčitými pojmami „nevypovedala pravdivo“,\n„neuviedla všetky podstatné skutočnosti“ a „v akomkoľvek trestnom konaní“, ktorých obsah nie je\nzákonom definovaný ani objektivizovateľný. Nie je zrejmé, kto, kedy a na základe akých kritérií má\n\n2\n\nposudzovať pravdivosť či úplnosť výpovede a akým spôsobom má byť tento záver premietnutý\ndo posúdenia zákonnosti dôkazu získaného v inom konaní.\n6. Osobitne problematický je retroaktívny účinok napadnutého ustanovenia. Zákonnosť dôkazu sa\nposudzuje spätne, na základe správania osoby po jeho získaní, prípadne v úplne inom trestnom\nkonaní. Takýto mechanizmus narúša stabilitu dôkaznej situácie a oprávnenú dôveru účastníkov\nkonania v to, že dôkaz získaný zákonným spôsobom zostane zákonným aj v budúcnosti.\nIde o formu nepriamej retroaktivity, ktorá je v ústavnom poriadku Slovenskej republiky\nneprípustná.\n7. Napadnuté ustanovenie je v rozpore s garanciami vyplývajúcimi z čl. 6 ods. 1 dohovoru\ngarantujúceho právo na spravodlivý proces. Zákonodarca prijal pravidlo, ktoré znemožňuje riadne\nvykonanie a vyhodnotenie zákonným spôsobom získaných dôkazov, čo by mohlo mať potenciál\nnásledne viesť k neschopnosti štátu napĺňať svoje ciele v trestnej politike, konkrétne prejednávať\na rozhodovať nezávislým a nestranným súdom také spoločensky neprípustné správanie a praktiky,\nktoré sú trestnými činmi, a to vo veciach, v ktorých jedným z dôkazov sú aj výpovede osôb\nspolupracujúcich s orgánmi činnými v trestnom konaní, ktorým boli poskytnuté za ich spoluprácu\nzákonom dovolené benefity.\n8. Zákonodarca napadnutým ustanovením neprimerane, nedôvodne a najmä ústavne\nneakceptovateľným spôsobom narušil trojdelenie štátnej moci tým, že odňal súdnej moci možnosť\nuplatňovať svoje právomoci. Napadnuté ustanovenie robí skutkový stav nepreskúmateľným\nv reťazci zákonným spôsobom získaných dôkazov v otázkach, či sa stal skutok, či je tento skutok\ntrestným činom a či ho spáchala osoba, na ktorú bola podaná obžaloba, a neprimerane a nedôvodne\ntak zasahuje do základných zásad trestného konania, čo v súhrne znemožňuje súdu nestranne,\nnezávisle a spravodlivo rozhodnúť. Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)\nopakovane zdôrazňuje, že spravodlivosť konania ako celku nesmie byť narušená svojvoľnými alebo\nneprimeranými procesnými pravidlami [Dulaurans proti Francúzsku (rozsudok ESĽP z 21. 3. 2000,\nč. 34553/97) a Khamidov proti Rusku (rozsudok ESĽP z 15. 11. 2007, č. 72118/01)]. Automatické\nvylúčenie dôkazu na základe neskoršieho hodnotenia výpovede osoby bez možnosti súdneho\nuváženia má znaky takéhoto neprimeraného zásahu.\n9. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že § 119 ods. 6 Trestného poriadku porušuje princíp právnej\nistoty, právo na spravodlivý proces, ako aj zásadu voľného hodnotenia dôkazov súdom.\nIde o ustanovenie, ktoré pre svoju neurčitosť, retroaktívne účinky a zásah do rozhodovacej\nautonómie súdu nie je spôsobilé ústavne konformnej aplikácie. Napadnuté ustanovenie je zároveň\nv rozpore so zásadou rovností zbraní, keďže narúša vyváženosť procesných pozícií strán trestného\nkonania. Jeho dôsledky dopadajú výlučne na stranu prokurátora, ktorý nesie dôkazné bremeno\nv trestnom konaní, zatiaľ čo obhajoba získava procesnú výhodu spočívajúcu v možnosti dosiahnuť\ndiskvalifikáciu dôkazu bez potreby preukazovať jeho nezákonné získanie alebo nespoľahlivosť\nv rámci hodnotenia dôkazov pred súdom. Zákonodarca týmto spôsobom vytvára asymetrickú\nprocesnú situáciu, v ktorej jedna zo strán konania môže dosiahnuť nepoužiteľnosť dôkazu\nna základe okolností, ktoré nemajú pôvod v procesnom pochybení štátu, ale v správaní tretej osoby,\nktoré môže nastať v inom trestnom konaní, v inom časovom období a bez akejkoľvek možnosti\nprokurátora tieto okolnosti ovplyvniť alebo predvídať. Osobitne problematické je, že napadnuté\nustanovenie neumožňuje súdu vykonať individuálne posúdenie významu a váhy dotknutého dôkazu\n\n3\n\nv kontexte ostatných vykonaných dôkazov, ale prikazuje jeho vylúčenie ex lege. Tým dochádza\nk popretiu úlohy súdu ako nestranného arbitra dokazovania.\n10. Navrhovateľ vo vzťahu k ním prejednávanej trestnej veci argumentuje, že výsluch svedka\nje „kľúčovým“ dôkazom pre posúdenie viny obžalovaných a zároveň už\nv aktuálnom štádiu konania pre posúdenie dôvodnosti väzby a jej nahradenia u niektorých\nz obžalovaných. Priamo z výsluchu tohto svedka vyplýva, že vypovedal vo viacerých trestných\nkonaniach a vysvetlil, prečo od začiatku neuviedol všetky skutočnosti k prejednávanej trestnej veci,\nrovnako bol v minulosti právoplatne odsúdený za konania, ku ktorým sa hneď nepriznal. Podľa\nnavrhovateľa znenie napadnutého § 119 ods. 6 Trestného poriadku znemožňuje súdu vyhodnotiť\nvýpoveď uvedeného svedka v kontexte ostatných vykonaných dôkazov a v rozpore s ústavou\na dohovorom núti túto výpoveď formálne vyradiť a na ňu neprihliadať.\nIII.\nPredbežné prerokovanie návrhu na začatie konania\n11. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy rozhoduje ústavný súd o súlade zákonov s ústavou,\ns ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada\nSlovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.\n12. Podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrh súd.\n13. Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho\nčasť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave,\nústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá\nnávrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý\nv rozhodnutí je pre súd záväzný.\n14. Podľa § 74 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nnávrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy o súlade právnych predpisov nižšej právnej\nsily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila\nsúhlas národná rada a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, môže\npodať súd v súvislosti s prejednávanou vecou.\n15. Pri predbežnom prerokovaní ústavný súd zistil, že navrhovateľ podal návrh ako subjekt\nprocesne legitimovaný podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy. V konaní je špecializovaný trestný súd\npodľa § 35 ods. 2 zákona o ústavnom súde zastúpený samosudcom, ktorý návrh na začatie konania\ninicioval.\n16. K návrhu na začatie konania navrhovateľ priložil aj svoje uznesenie sp. zn. 2T/6/2024\nz 28. januára 2026 (právoplatné 28. januára 2026), ktorým prerušil trestné stíhanie vedené proti\nobžalovaným vo veci sp. zn. 2T/6/2024. Tým bolo preukázané splnenie procesnej podmienky\nnevyhnutnej na začatie konania o súlade právnych predpisov na návrh všeobecného súdu\nvyplývajúcej z čl. 144 ods. 2 ústavy, spočívajúcej v právoplatnom prerušení dotknutého konania\npred všeobecným súdom (PL. ÚS 39/2014).\n\n4\n\n17. Návrh na začatie konania spĺňa požiadavky podľa § 39, všeobecné náležitosti návrhu na začatie\nkonania podľa § 43, ako aj požiadavky pre návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\npodľa § 75 zákona o ústavnom súde. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že predmetný\nnávrh má náležitosti ustanovené zákonom. Návrh na začatie konania nie je neprípustný podľa § 55\nzákona o ústavnom súde.\n18. Špecializovaný trestný súd v návrhu na začatie konania preukázal, že v predmetnom konaní je\npotrebné použiť všeobecne záväzný právny predpis (napadnuté zákonné právne normy), ktorého\nnesúlad s ústavou je uplatnený v návrhu na začatie konania pred ústavným súdom (podmienka\nčl. 144 ods. 2 ústavy). Navrhovateľ v návrhu poukázal na konkrétny dôkaz (bod 10), ktorého sa\nnapadnuté ustanovenie týka tým, že nedovoľuje jeho použitie v trestnom konaní a súčasne\nnavrhovateľom označený svedok je adresátom benefitov (záznam prokurátora podľa § 33a ods. 2\nTrestného poriadku). Rozhodnutie vo veci nebude mať len hypotetický rozmer a prípadný\nderogačný nález má potenciál ovplyvniť meritórne rozhodnutie všeobecného súdu (PL. ÚS 1/2018).\nPri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd dospel k záveru, že na jeho prerokovanie má\nústavou zverenú právomoc, návrh má zákonom predpísané náležitosti, nie je neprípustný a je\npodaný oprávnenou osobou. Preto rozhodol o jeho prijatí na ďalšie konanie (bod 1 výroku tohto\nuznesenia).\nIV.\nSpojenie vecí\n19. Zákon o ústavnom súde neupravuje osobitne postup pri spojení vecí na spoločné konanie.\nV súlade s § 62 zákona o ústavnom súde o primeranom použití Civilného sporového poriadku\n(ďalej len „CSP“) možno však aj v konaní o súlade právnych predpisov (čl. 125 ústavy a § 74\na nasl. zákona o ústavnom súde) primerane použiť na prípadné spojenie vecí § 166\nods. 1 CSP.\n20. Podľa čl. II bodu 10 rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2026 môže plénum ústavného súdu\nv záujme hospodárnosti konania rozhodnúť o spojení vecí patriacich do jeho pôsobnosti, ktoré boli\npridelené rôznym sudcom spravodajcom, ak tieto veci spolu skutkovo alebo právne (z hľadiska\npredmetu konania) súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Návrh na rozhodnutie o spojení\nvecí môže plénu ústavného súdu podať sudca spravodajca vo veci, ktorej spojenie s inou vecou\nsa navrhuje, alebo predseda ústavného súdu. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa\nnerozhodne plénum inak, sudcom spravodajcom v spoločnom konaní o spojených veciach je sudca\nspravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr.\n21. Ústavnému súdu bol 23. decembra 2025 doručený návrh skupiny 51 poslancov Národnej rady\nSlovenskej republiky (ďalej len „návrh skupiny poslancov národnej rady“), zastúpených\nposlankyňou Luciou Plavákovou, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy o súlade\nčl. I bodu 4 a 5 a čl. II zákona č. 416/2025 Z. z. s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 26 ods. 1, 2 a 4,\nčl. 31, čl. 46 ods. 1, čl. 49, čl. 50 ods. 3 a 4 a čl. 141 ods. 1 ústavy, ako aj s čl. 10 dohovoru.\n22. Ústavný súd 11. februára 2026 uznesením č. k. PL. ÚS 2/2026-28 prijal návrh skupiny\nposlancov národnej rady na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n\n5\n\n23. Z obsahu oboch návrhov (návrhu skupiny poslancov národnej rady a návrhu špecializovaného\ntrestného súdu) vyplýva, že tieto spolu skutkovo a právne súvisia. Oba návrhy sa prekrývajú\nv častiach, v rámci ktorých navrhovatelia namietajú nesúlad § 119 ods. 6 zákona č. 301/2005 Z. z.\nTrestný poriadok v znení zákona č. 416/2025 Z. z. (čl. II bodu 1 zákona č. 416/2025 Z. z.)\ns označenými referenčnými normami ústavy a dohovoru.\n24. Skupina poslancov národnej rady, aj špecializovaný trestný súd v petite svojich návrhov\nna začatie konania žiadajú vydať nález, ktorým by ústavný súd rozhodol o nesúlade napadnutého\nustanovenia Trestného poriadku s nimi označenými referenčnými normami ústavy a dohovoru.\n25. V záujme hospodárnosti konania preto ústavný súd rozhodol podľa § 166 ods. 1 CSP v spojení\ns § 62 zákona o ústavnom súde, že veci vedené pod sp. zn. Rvp 248/2026\na pod sp. zn. PL. ÚS 2/2026 spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.\nPL. ÚS 2/2026 (bod 2 výroku tohto uznesenia). Sudcom spravodajcom v spoločnom konaní\no spojených veciach bude sudca Ľuboš Szigeti, keďže vykonáva funkciu sudcu spravodajcu v tej\nzo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr (čl. II bod 10 rozvrhu práce, § 41\nods. 2 zákona o ústavnom súde).\nV.\nK právoplatnosti rozhodnutia\n26. Podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu nadobúda právoplatnosť\na vykonateľnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným súdom,\nak tento zákon v § 83, § 90, § 100, § 108, § 150, § 168, § 175 alebo § 179 neustanovuje inak alebo\nak nevyplýva iné z rozhodnutia ústavného súdu.\n27. Ústavný súd v záujme rýchlosti a plynulosti konania rozhodol podľa § 70 ods. 1 zákona\no ústavnom súde tak, že toto uznesenie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho\nprijatia ústavným súdom (bod 3 výroku tohto uznesenia).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. februára 2026\n\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n6", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "konanie pred ústavným súdom-použitie ustanovení Civilného sporového poriadku", "súlad-súlad právnych predpisov", "trestné konanie-dokazovanie v trestnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5d1c2e16-0ca2-4ce5-b668-88487b69ad69", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 2/2026", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 2/2026 z 11. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d1c2e16-0ca2-4ce5-b668-88487b69ad69"}, {"guid": "ussr:87beed2e-e2d0-4122-aa67-3566c88506cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2018 z 24. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-24", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2018.1"}, {"guid": "ussr:a7ba5c21-9ed0-47ba-bfff-18feec70c11f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 39/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 39/2014 z 17. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-17", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a7ba5c21-9ed0-47ba-bfff-18feec70c11f"}], "citovane_v": []}