{"guid": "ussr:bd2bdd9e-aecd-438f-a828-607ba3d2dee5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.16.2025.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2025 z 21. 10. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 21. októbra 2026, sp. zn. PL. ÚS 16/2025, ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.16.2025.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2026-10-21", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": "Poskytovanie dotácií podľa zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí", "pravna_veta": "I. Ústava detailne upravuje tvorbu a deľbu moci, normotvorbu a ľudské práva ako ochranu pred mocou. Ústava však obsahuje aj normy, ktoré sa týkajú osobitných čŕt štátnosti, resp. iných hodnôt a cieľov, ku ktorým sa štát hlási. Takouto normou je aj čl. 7a ústavy upravujúci krajanské vzťahy. Všetky ústavou upravené otázky sú z podstaty ich zakotvenia v ústave významné a skutočnosť, že niektoré sú upravené programovo, ich význam neznižuje. Ustanovenie čl. 7a ústavy je vzhľadom na jeho text normou ašpiratívnou, ktorá vytvára určitý ústavný a demokratický tlak na štátnu moc, aby upravila podporu vzťahov so Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Z hľadiska normatívneho ide vo všeobecnosti o normu akcesorickú voči iným ústavným normám a zároveň ide o normu, ktorá môže zohrať interpretačnú úlohu. Môže byť taktiež aplikovaná pri otázkach rovnosti. K nesúladu zákona s čl. 7a ústavy by mohlo dôjsť, ak by išlo o normu nepriateľskú k cieľu v ňom stanovenému.\nII. Moderný štát poskytuje dotácie na množstvo účelov tak hospodárskych, ako aj sociálnych a kultúrnych. Určité odvetvia sú s dotáciami bezprostredne previazané. V dotačnom práve v krajanských stykoch má štát širšiu mieru diskrécie. Keďže napadnutá norma upravuje koncepčnú zmenu dotačného vzťahu v osobitnej oblasti vzťahu s krajanmi, v ktorom je súkromnoprávna úprava formou, a nie podstatou vzťahu, pričom prijímatelia sa mohli slobodne rozhodnúť o odmietnutí zmeny a praktická aplikácia normy nesignalizovala neústavné záťaže, ústavný súd konštatuje, že predmetná norma vrátane jej časových účinkov napokon neznamená z hľadiska nevyhnutnosti v spojení s princípom proporcionality neprimeraný dôraz na ochranu verejných prostriedkov na úkor ochrany majetku prijímateľov, a preto nie je v nesúlade so základným právom na ochranu majetku v spojení s princípom právnej istoty.\nIII. V predmetnej veci nebol zásah výslovne nepredvídateľný vzhľadom na dlhodobý charakter dotácií k nehnuteľnostiam na krajanské účely a bol vyvážený ochranou riadneho hospodárenia a koncepčnou zmenou s rozumným nastavením doby zachovania nehnuteľností. Aj perspektíva časovej proporcionality tak potvrdzuje ústavnú súladnosť napadnutého ustanovenia.", "pravna_veta_zdroj": "sud", "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bd2bdd9e-aecd-438f-a828-607ba3d2dee5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.16.2025.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.16.2025.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.16.2025.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\n                                       NÁLEZ\n                        Ústavného súdu Slovenskej republiky\n\n                               V mene Slovenskej republiky\n\n                                                                              PL. ÚS 16/2025-63\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany\nBaricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Miloša Maďara,\nPetra Molnára, Petra Straku (sudca spravodajca), Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla a Martina\nVernarského o návrhu generálneho prokurátora na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)\nÚstavy Slovenskej republiky o súlade § 13a zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich\nv zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s Ústavou\nSlovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd takto\n\n                                         rozhodol:\n\nNávrhu n e v y h o v u j e .\n\n                                     Odôvodnenie:\n\n                                              I.\n                     Návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\n\n1. Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 16/2025-32 z 23. júna 2025 prijal na ďalšie konanie návrh\ngenerálneho prokurátora (ďalej aj „navrhovateľ“) doručený ústavnému súdu 11. júna 2024\nna začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\nna vyslovenie nesúladu ustanovenia § 13a zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich\nv zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí“) s čl. 1 ods. 1, čl. 7a, čl. 20 ods. 1 ústavy\na s čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Napadnutým ustanovením bola stanovená povinnosť Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí\n(ďalej len „úrad“) uviesť do 28. februára 2023 dovtedajšie dotačné zmluvy do súladu s novou\nzákonnou povinnosťou využívať nehnuteľnosť, na ktorú bola poskytnutá dotácia najmenej 50 rokov\nv súlade s oblasťou poskytnutia dotácie. Ak by sa tak nestalo z dôvodu na strane príjemcu takejto\ndotácie, príjemcovi sa nemôže poskytnúť ďalšia dotácia až do uvedenia dotačnej zmluvy do súladu\n\ns novostanovenou minimálnou 50-ročnou dobou využívania nehnuteľnosti. Navrhovateľ\nargumentuje zásahom do platných zmlúv a subjektívnych práv prijímateľov dotácií.\n3. Slovenská republika má významnú nemalú komunitu Slovákov žijúcich v zahraničí. Vzťah\nk zahraničným Slovákom má priamo ústavný základ v čl. 7a ústavy, podľa ktorého: „Slovenská\nrepublika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí,\npodporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou.“\nZákonom, ktorý realizuje danú ústavnú normu, je zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí.\nInštitúciou, ktorá zabezpečuje správu vzťahov k zahraničným Slovákom, je úrad zriadený týmto\nzákonom.\n4. Zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí umožňuje poskytovať dotácie ako súčasť štátnej podpory\nSlovákov žijúcich v zahraničí (§ 6). Do účinnosti napadnutej novely upravovali dobu využitia\nnehnuteľnosti, na ktorú bola dotácia poskytnutá v súlade s oblasťou poskytnutia dotácie, vnútorné\npredpisy úradu – smernice. Úrad sám seba viazal v tom, aký obsah majú mať dotačné zmluvy\nuzatvárané podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Smernica č. 1/2012 o poskytovaní dotácií\nv pôsobnosti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí stanovila túto dobu na 15 rokov. Neskoršia\nsmernica č. 12/2015 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí\npredĺžila uvedenú dobu na 20 rokov. Napokon, smernica č. 2/2017 o poskytovaní dotácií\nv pôsobnosti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí stanovila dĺžku doby na 40 rokov.\n5. Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) schválila v roku 2022 zákon\nč. 364/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý stanovil predmetnú\ndobu využívania nehnuteľnosti na stanovenú oblasť poskytnutia aspoň na 50 rokov. Novela zároveň\nv napadnutom prechodnom ustanovení (§ 13a) stanovila už spomenutý následok, že dovtedajšie\nzmluvy majú byť upravené v súlade s týmto kritériom pod sankciou, že ak príjemca zmenu\nneuskutoční, ďalšia dotácia mu nebude poskytnutá.\n6. Ustanovenie § 6 zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí [Poskytovanie dotácie] znie:\n„(1) Ako súčasť štátnej podpory Slovákov žijúcich v zahraničí môže úrad poskytnúť dotáciu\nna účely financovania aktivít zameraných na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí v oblastiach\npodľa § 5 ods. 1.\n(2) Dotáciu možno poskytnúť aj na kúpu, výstavbu, prístavbu a rekonštrukciu nehnuteľnosti\nžiadateľovi, ktorý má vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo nadobudne vlastnícke právo\nk nehnuteľnosti z takto poskytnutej dotácie. Nehnuteľnosť, na ktorej kúpu, výstavbu, prístavbu\na rekonštrukciu bude poskytnutá dotácia podľa prvej vety, musí byť využívaná v súlade s oblasťou\nposkytnutia dotácie podľa § 5 ods. 1 najmenej 50 rokov odo dňa poskytnutia dotácie.\n(3) Dotáciu podľa odseku 2 možno poskytnúť vo výške najviac 5 000 000 eur. Podmienka podľa\nodseku 2 sa vzťahuje na dotácie, ktorých celková výška presiahne sumu 50 000 eur,\na to aj v prípade, ak sa opakovane žiada o dotáciu na tú istú aktivitu.\n(6) Dotácia sa žiadateľovi poskytuje na základe písomnej zmluvy.\n(8) Dotáciu možno použiť len na účel, na ktorý bola poskytnutá. Na poskytnutie dotácie\nnie je právny nárok.“\n\n                                             2\n\n7. Napadnutý § 13a zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí [Prechodné ustanovenia k úpravám\núčinným od 1. decembra 2022] znie: „(1) Ustanovenia § 6 účinné od 1. decembra 2022 sa vzťahujú\naj na konania o poskytnutí dotácie začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Písomné\nzmluvy o poskytnutí dotácie uzatvorené do 1. decembra 2022 sa s prihliadnutím na ich obsah\nposudzujú podľa ustanovení účinných od 1. decembra 2022.\n(2) Úrad je povinný uviesť zmluvy, ktoré boli uzavreté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona\na majú charakter dotačných zmlúv podľa § 6 ods. 2, ak na ich základe bola poskytnutá dotácia,\ndo súladu s týmto zákonom do 28. februára 2023. Ak sa tak nestane z dôvodu na strane príjemcu\ntakejto dotácie, príjemcovi sa neposkytne ďalšia dotácia podľa § 6 až do uvedenia zmluvy podľa § 6\nods. 6 do súladu s týmto zákonom.“\n8. Generálny prokurátor v návrhu ako východisko svojej argumentácie pripomína štandardné\ndefinície princípu právnej istoty a retroaktivity s príslušnou judikatúrou ústavného súdu (vrátane\nnálezov sp. zn. PL. ÚS 25/00 a sp. zn. PL. ÚS 28/00 týkajúcich sa zásahov do zmlúv) a Európskeho\nsúdu pre ľudské práva. Vo všeobecnosti uvádza, že každý zásah do majetku musí mať stanovený\ncieľ. Napadnuté ustanovenie musí zohľadňovať vyvažovanie hodnoty právnej istoty na jednej strane\na verejným záujmom na riadnom využití dotácie na strane druhej.\n9. Z hľadiska zásahu do právnej istoty rozlišuje generálny prokurátor medzi dvoma druhmi\ndotačných zmlúv: (i) zmluvy, u ktorých už uplynula pôvodná doba využitia, kde napadnutá právna\núprava predstavuje pravú retroaktivitu. Generálny prokurátor navyše zdôrazňuje, že § 13a zákona\no Slovákoch žijúcich v zahraničí nie je dostatočne určitý a jasný v tom, či sa má aplikovať\naj na zmluvy s uplynutou dobou využívania nehnuteľnosti, a (ii) zmluvy, v ktorých ešte v čase\nnadobudnutia účinnosti ustanovenia § 13a zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí plynula pôvodná\ndoba využitia, kedy ide o retroaktivitu nepravú.\n10. Generálny prokurátor namieta, že cieľ právnej úpravy vzhľadom na skutočnosť, že ustanovenie\nvzišlo z pozmeňovacieho návrhu, nie je jednoznačný, ale môže ním byť riadne využitie zhodnotenia\nnehnuteľnosti príjemcom. Zákonodarca však vstupom do uzavretých zmlúv narušil nadobudnuté\nzmluvné práva a negatívne ovplyvnil obsah vlastníckeho práva. Týmto spôsobom sa tak priamo,\nnegatívne a nepredvídateľne zasiahlo do práva na pokojné užívanie majetku vlastníkov\nnehnuteľností slúžiacich Slovákom žijúcim v zahraničí. Generálny prokurátor preto konštatuje,\nže na tak intenzívnom zásahu do vlastníckeho práva nie je verejný záujem.\n11. Porušenie princípu zákazu retroaktivity, princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní\npoberateľov dotácií, ktorí uzavreli dotačné zmluvy osobitnej investičnej povahy pred 1. decembrom\n2022, nadobudlo podľa navrhovateľa aj intenzitu porušenia ustanovenia čl. 7a ústavy.\n12. Generálny prokurátor zmienil ako príklad takého zásahu Slovensko-český klub, z. s., v Českej\nrepublike, ktorý v dobrej viere uzavrel dotačné zmluvy, ktorých predmetom bola rekonštrukcia\npriestorov Slovenského domu v Prahe, a legitímne očakával, že bude platiť zmluvne dojednaná\ndoba 20 rokov na zachovanie účelového určenia a využívania predmetnej nehnuteľnosti.\n13. Generálny prokurátor z uvedených dôvodov navrhol, aby ústavný súd rozhodol vo veci\nnasledujúcim výrokom: „Ustanovenia § 13a zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich\nv zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 364/2022 Z. z., ktorým\nsa mení a dopĺňa zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení\n\n                                             3\n\nniektorých zákonov nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 7a, čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na s čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“\n\n                                             II.\n                    Vyjadrenie národnej rady a vlády Slovenskej republiky\n\n14. Národná rada súhlasila s upustením od verejného pojednávania. Vláda Slovenskej republiky\n(ďalej len „vláda“) a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“)\nsa vyjadrili v prospech návrhu generálneho prokurátora. V úvode svojho vyjadrenia vláda\nprehľadne vypočítava štandardné definície pravej a nepravej retroaktivity z judikatúry ústavného\nsúdu a učebníc teórie práva. Podľa vyjadrenia ustanovením § 13a zákona o Slovákoch žijúcich\nv zahraničí národná rada dodatočne a pozmeňujúco zasiahla do už uzavretých zmluvných práv\na povinností. Zákon tak pôsobí retroaktívne, nemodifikuje obsah už vzniknutého zmluvného vzťahu\ndo budúcna, ale spätne mení obsah práv a povinností prijímateľov dotácií a neuznáva nadobudnuté\npráva prijímateľov dotácií založené uzatvorením dotačných zmlúv.\n15. Vláda vo svojom vyjadrení poukázala aj na ďalšiu líniu právnej neistoty prijímateľov dotácie.\nV § 13a ods. 2 zákon ustanovuje lehotu na uvedenie dotačných zmlúv, ktoré majú charakter zmlúv\npodľa § 6 ods. 2 uzavretých do 1. decembra 2022, do súladu s týmto zákonom do 28. februára 2023.\nNa nesplnenie tejto povinnosti z dôvodu na strane príjemcu dotácie viaže § 13a ods. 2 druhá veta\nzákona sankciu vo forme neposkytnutia ďalšej dotácie podľa § 6 zákona, pričom toto ustanovenie\nohraničuje dobu uplatňovania tejto sankcie „až do uvedenia zmluvy podľa § 6 ods. 6 do súladu\ns týmto zákonom“. Takáto formulácia podľa vlády vyvoláva problémy pri výklade,\nkeď nie je zrejmé, ako aplikovať dotknuté prechodné ustanovenie v prípade, ak zmluva uzatvorená\ndo 1. decembra 2022 bude uvedená do súladu s týmto zákonom po 28. februári 2023. Z dôvodovej\nsprávy jasne nevyplýva, či príjemcovi, ktorý nedodržal lehotu do 28. februára 2023, už nie je možné\nnikdy poskytnúť dotáciu podľa § 6 zákona, alebo je potrebné aplikovať výklad v spojení s odsekom\n2 tak, že po uvedení zmluvy do súladu s § 6 ods. 6 zákona, hoci aj po 28. februári 2023,\na to kedykoľvek v budúcnosti, bude možné žiadateľovi dotáciu podľa § 6 zákona poskytnúť.\nUvedená nejasnosť je podľa vlády v napätí s § 5 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych\npredpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov a čl. 8 ods. 4 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej, ktoré\nstanovujú požiadavky na riadne prechodné ustanovenia.\n16. Pri aplikácii výkladu ad absurdum by podľa vlády mohla nastať situácia, že v dávnejšej\nminulosti bola medzi úradom a prijímateľom dotácie uzatvorená zmluva o poskytnutí dotácie, ktorá\nmala charakter dotačnej zmluvy podľa § 6 ods. 2 zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a ktorá\nuž bola v čase nadobudnutia účinnosti novely zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí\nskonzumovaná (šlo by napr. o zmluvu, ktorú uvádza vo svojom návrhu aj generálny prokurátor –\nzmluva uzatvorená v januári 2006 so záväzkom prijímateľa dotácie využívať nehnuteľnosť po dobu\n15 rokov, t. j. do januára 2021). V tom prípade by prijímateľ dotácie v čase od 1. decembra 2022\ndo 28. februára 2023 nemal k dispozícii právne prostriedky na to, aby predĺžil dobu viazanosti\nvyužívania nehnuteľnosti aspoň na 50 rokov, keďže záväzky plynúce z tejto zmluvy už boli splnené\na samotná zmluva zanikla. Ak by úrad v tomto prípade aplikoval ustanovenie § 13a ods. 2 druhú\nvetu zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí striktne formálne, nemal by už nikdy v budúcnosti\n\n                                              4\n\nposkytnúť takémuto žiadateľovi dotáciu podľa § 6 tohto zákona. Takáto aplikácia právnej normy\nby predstavovala narušenie právnej istoty prijímateľov dotácie a ich legitímnych očakávaní\na vyvolala by nežiaduce právne následky vo vzťahu k ich dobromyseľne nadobudnutým právam.\nTakýto žiadateľ o poskytnutie dotácie by bol v porovnaní s ostatnými žiadateľmi neodôvodnene\ndiskriminovaný a zároveň možno mať odôvodnené pochybnosti o tom, či takáto sankcia\nje voči žiadateľovi primeraná, a to aj v prípade, ak skôr uzavretá zmluva k 1. decembru 2022\nešte nezanikla. Pretože sa vláda a ministerstvo spravodlivosti vyjadrili v prospech návrhu\ngenerálneho prokurátora, ústavný súd mu ich na repliku nedoručoval.\n\n                                               III.\n                                   Posúdenie dôvodnosti návrhu\n17. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je... právny štát.\n18. Podľa čl. 7a ústavy Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu\nSlovákov žijúcich v zahraničí, podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy\ns materskou krajinou.\n19. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých\nvlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok. ... Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony,\nktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom...\n20. Podstata veci spočíva v posúdení, či napadnuté ustanovenie zákona o Slovákoch žijúcich\nv zahraničí stanovujúce novú povinnosť krajanským inštitúciám využívať dotovanú nehnuteľnosť\nnajmenej 50 rokov a zároveň meniace zmluvné podmienky platných dotačných zmlúv\npodporujúcich Slovákov žijúcich v zahraničí s tým, že nesúhlas so zmenou zmluvy bráni\ndo budúcna poskytnutiu novej dotácie, je neústavným zásahom do základného práva na ochranu\nmajetku – do jeho komponentu právnej istoty v spojení s ústavou stanovenou ambíciou podpory\nnašich krajanov.\n21. Predmetná vec je špecifická tým, že referenčnou normou je aj čl. 7a ústavy upravujúci\nkrajanské vzťahy. Možno tu pripomenúť, že Slováci žijúci v zahraničí zohrali významnú rolu\npri vzniku československej, resp. slovenskej štátnosti v roku 1918 ako predpokladu súčasného\nústavného usporiadania (porov. Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti. I. Bratislava :\nNárodné literárne centrum, 1998. ISBN 80-88878-43-8, s. 419 a nasl.). Ústavné zmeny\nv európskych štátoch po dobe neslobody obsahovali aj rôzne modely vzťahu ku krajanom, pričom\nslovenský prístup je založený na všeobecnejšej kultúrnej podpore (porov. Lee, C. Nation v. State:\nConstitutionalizing Transnational Nationhood, Creating Ethnizens, and Engaging with Kin-\nForeigners in Europe and Asia In: Asian Journal of Law and Society, č. 7/2020, s. 5 – 38.\ndoi:10.1017/als.2019.23).\n22. Ústava detailne upravuje tvorbu a deľbu moci, normotvorbu a ľudské práva ako ochranu\npred mocou. Ústava však obsahuje aj normy, ktoré sa týkajú osobitných čŕt štátnosti, resp. iných\nhodnôt a cieľov, ku ktorým sa štát hlási. Takouto normou je aj čl. 7a ústavy upravujúci krajanské\nvzťahy. Všetky ústavou upravené otázky sú z podstaty ich zakotvenia v ústave významné\na skutočnosť, že niektoré sú upravené programovo, ich význam neznižuje. Ustanovenie\n\n                                               5\n\nčl. 7a ústavy je vzhľadom na jeho text normou ašpiratívnou, ktorá vytvára určitý ústavný\na demokratický tlak na štátnu moc, aby upravila podporu vzťahov so Slovákmi žijúcimi v zahraničí.\nZ hľadiska normatívneho ide vo všeobecnosti o normu akcesorickú voči iným ústavným normám\na zároveň ide o normu, ktorá môže zohrať interpretačnú úlohu. Môže byť taktiež aplikovaná\npri otázkach rovnosti. K nesúladu zákona s čl. 7a ústavy by mohlo dôjsť, ak by išlo o normu\nnepriateľskú k cieľu v ňom stanovenom. Ústavný súd musí vždy testovať, či namietaná právna\núprava patrí do rozsahu čl. 7a ústavy. Možno doplniť, že z hľadiska komparatívneho sú obdobné\nustanovenia špecifické pre konkrétne ústavy a zároveň je komparatívna judikatúra skromná.\n23. Ústavný súd dožiadaním od úradu zistil, že novela sa týkala 18 zmlúv. Úrad uzatvoril 16\ndodatkov na základe namietanej novely, pričom jeden prijímateľ odmietol uzavrieť dodatok\na v jednom prípade bola už v pôvodnej verzii zmluvy stanovená doba 60 rokov užívania,\na preto ju nebolo nutné meniť. Prijímateľ, ktorý neakceptoval ponuku úradu na zosúladenie, podal\npodnet na generálnu prokuratúru. Z predmetného podnetu vzišiel prerokúvaný návrh (porov. bod\n11). Z prehľadu uvedených zmlúv a ich dodatkov, ktoré sú k dispozícii v Centrálnom registri\nzmlúv, možno odvodiť, že v súvislosti s namietanou novelou nenastali aplikačné problémy (taktiež\nsú k dispozícii na súkromnej krajanskej stránke https://www.krajan.sk/50rokov.php).\n24. Je nutné poznamenať, že v predmetnej veci nejde o odobratie už poskytnutých dotácií\nna nehnuteľnosti, resp. nesplnenie zákonom stanovenej povinnosti nemá vplyv na nevyplatené časti\nuž priznanej dotácie, ale ide tu o predĺženie povinnosti využívania nehnuteľnosti v súlade\ns oblasťou poskytnutia s tým, že nesúhlas s takouto zmenou má za následok neposkytovanie ďalších\nnových dotácií. Aj v takomto prípade ide o zásah do ústavnej ochrany majetku, pretože ide o zmenu\npôvodných podmienok disponovania s dotáciou, resp. s nehnuteľnosťou pod hrozbou sankcie,\nteda aj takéto zmena spadá do rozsahu základného práva na ochranu majetku.\n25. V napadnutej právnej úprave stojí na jednej strane (i) hodnota zmluvnej autonómie (čl. 2 ods. 3\nústavy) spolu so slobodou dispozície s majetkom a na strane druhej (ii) verejný záujem\nna efektívnom využívaní dotačných finančných prostriedkov. Povinnosťou ústavného súdu\nje na základe čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 20 ods. 1 ústavy zistiť, či je daný zásah proporcionálny\nz hľadiska ochrany majetku a sprostredkovane z hľadiska podpory krajanských vzťahov,\nteda či zákon neakcentuje niektorý zo záujmov neprimerane. Ústavný súd konštatuje, že zásah má\nriadny zákonný základ, a to aj v zásade aj z hľadiska kvality, aplikovateľnosti zákona (princíp\nlegality).\n26. Ústavný súd musel posúdiť normu ako celok, teda nielen jej intertemporálnu časť,\npretože ak by bola neústavná hmotnoprávna zložka normy – povinnosť využívať nehnuteľnosť\nnajmenej 50 rokov, potom by bola neústavná aj intertemporálna časť. Ústavný súd konštatuje,\nže cieľ právnej úpravy, a to efektívne využívanie verejných prostriedkov na stanovený účel (čl. 7a)\nje ústavne súladný, resp. má výslovnú ústavnú oporu (čl. 55a, čl. 60 ústavy). Takto dovoditeľný cieľ\nje nepochybný (porov. bod 9). Prostriedkom na dosiahnutie daného cieľa je stanovenie doby\nkonkrétneho užívania dotovanej nehnuteľnosti priamo zákonom namiesto doterajšej úpravy\ninternou inštrukciou, a to na dobu najmenej 50 rokov.\n27. Ústavný súd musel najprv overiť adekvátnosť stanovenej doby užívania nehnuteľnosti.\nOdpisová doba je rozumnou pomôckou pre posúdenie adekvátnosti 50-ročnej doby užívania\ndotovanej nehnuteľnosti. Doby daňových odpisov reflektujú technicko-ekonomickú trvanlivosť\n\n                                              6\n\nodpisovaných predmetov. Podľa § 26 v spojení s prílohou 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani\nz príjmov v znení neskorších predpisov doba odpisu pre budovy pre kultúru, verejnú zábavu\na vzdelávanie je 40 rokov. Z tohto pohľadu možno základnú dobu 50 rokov využívania akceptovať\nako primeranú pre stanovený účel.\n28. Zákonodarca stanovil v istom zmysle razantnú povinnosť dať aj dotačné zmluvy uzatvorené\ndo účinnosti napadnutej novely do súladu s novou právnou úpravou. Prijímatelia nemôžu získať\nďalšiu dotáciu, ak nepristúpia na predĺženie využívania v súlade s oblasťou poskytnutia najmenej\nna 50 rokov.\n29. Osobitosťou danej veci je skutočnosť, že jednou zo zmluvných strán je štát pri plnení verejných\núloh. Ako pripomína navrhovateľ (bod 7), ústavný súd už rozhodoval o ústavnosti legislatívnych\nzásahov do zmluvných vzťahov, v ktorých je jednou zmluvnou stranou štát. V náleze sp. zn.\nPL. ÚS 28/00 ústavný súd považoval za neústavnú novelu, ktorá požadovala zosúladenie „živých“\nzmlúv komerčného typu s prísnejšími pravidlami správy majetku štátu. V náleze sp. zn.\nPL. ÚS 25/00 prijatom v rovnaký deň (14. novembra 2000) ústavný súd rozhodol o nesúlade\nzákonnej normy, ktorá ex lege vyhlásila za neplatné nevýhodné zmluvy uzavreté Fondom detí\na mládeže. Ústavný súd však vo veci sp. zn. PL. ÚS 10/04 nepovažoval za neústavné zúženie\nrozsahu povinnosti predaja nepredaných bytov vo vlastníctve štátu. No ak je štát zmluvnom stranou\nsúkromnoprávneho vzťahu a svoju pozíciu si upraví zákonom, je namieste podozrievavejší\nprieskum, než len zásah do rýdzo súkromnoprávnych vzťahov.\n30. Ústavný súd pripomína, že v súčasných administratívne zložitých štátoch sa niektoré správne\nčinnosti realizujú aj súkromnoprávnymi formami [porov. Maurer, H, Waldhoff, Ch. Allgemeines\nVerwaltungsrecht, 19. Auflage, C. H. Beck München 2017, s. 49 a nasl.; Staša, J. K pojetí a členění\nforem správní činnosti po 40 letech, AUC IURIDICA, Vol 66 No 2 (2020), 11 – 22; Svoboda, T.\nSmíšené právní instituty ve veřejné správě – k některým otázkám právního dualismu, AUC\nIURIDICA, Vol 70 No 1 (2024), s. 184; Hendrych, D. Správní právo, 3. vydání, Praha, C.H.Beck,\n1998, s. 66 – „Povaha úkolu moderní veřejné správy a jejich rozmanistost vyžaduje,\naby vykonavatelé veřejné správy používali i formy, které mají k dispozici subjekty oprávněné jednat\nve sféře soukromoprávní. Tak je tomu např. v oblasti zabezpečování některých veřených služeb.“;\nII. ÚS 241/2024]. Pre prerokúvanú vec je podľa ústavného súdu dôležité, že preskúmavaný zákon\nmožno z hľadiska uvedenej klasifikácie považovať za predpis upravujúci správu vzťahov\nku krajanom v zahraničí (bod 2 i.f.), pričom túto správu realizuje aj prostredníctvom\nobčianskoprávnych zmlúv. Ústavný súd tak konštatuje, že vo veci nemá významnú úlohu\nskutočnosť, že finančné prostriedky boli poskytnuté súkromnoprávnou formou, čo tiež neutralizuje\nobavy z predchádzajúceho odseku.\n31. Moderný štát poskytuje dotácie na množstvo účelov tak hospodárskych, ako aj sociálnych\na kultúrnych. Určité odvetvia sú s dotáciami bezprostredne previazané. Zároveň právny poriadok\npozná rozmanité formy poskytovania dotácií. Možno tu tiež spomenúť, že samostatné zákony\nupravujú poskytovanie dotácií v pôsobnosti jednotlivých ministerstiev (napr. zákon č. 435/2010\nZ. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky v znení\nneskorších predpisov, zákon č. 277/2023 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva\npôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov). Z uvedeného vyplýva nutnosť osobitne posúdiť, akú rolu hrá právna\n\n                                             7\n\nistota pri jednotlivých typoch dotácií, resp. aké očakávanie mohla vytvoriť konkrétna právna\núprava.\n32. Na uvedené možno nadviazať tým, že v dotačnom práve v krajanských stykoch má štát širšiu\nmieru diskrécie (porov. tiež II. ÚS 471/2014). Dôležitou skutočnosťou pri posudzovaní napadnutej\núpravy je skutočnosť, že ide o koncepčnú zmenu, reštart dotačných zmluvných vzťahov\ns dlhodobým trvaním v tom kontexte, že prijímateľom dotácií je malá, adresná, neanonymná\nkomunita prijímateľov (porov. bod 22), ktorí majú so Slovenskou republikou dôverný\na lojálny vzťah (čl. 7a ústavy). V prerokúvanej veci nejde o komerčné zmluvy\ntak ako v citovaných prejudikátoch (porov. bod 28), ale o dotačné zmluvy, ktoré sú uzatvárané\nako nepomenované zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Napokon je potrebné uviesť,\nže prijímatelia nie sú objektom novej normy a mohli sa rozhodnúť zmluvy neupraviť s tým\nnásledkom, že doterajšia dotácia im zostane zachovaná. Jeden prijímateľ dotácie túto voľbu využil.\n33. Ústavný súd už konštatoval, že došlo k zásahu do základného práva na ochranu majetku, ktorý\nmá zákonnú oporu a ústavne akceptovateľný cieľ (body 23 – 24). V záverečných krokoch testu\nproporcionality ústavný súd preskúma vzájomne previazané časové a majetkové prvky zásahu\ndo subjektívnych práv príjemcov dotácií. Pretože ústavný súd uznal, že doba 50 rokov zachovania\núčelu dotovanej nehnuteľnosti je ústavná, možno ju považovať za nevyhnutnú z hľadiska upevnenia\ncieľa – efektívneho využívania verejných prostriedkov. Vzhľadom na dlhodobosť platných zmlúv\ntýkajúcich sa nehnuteľností platí konštatovanie nevyhnutnosti aj pre zásah do platných zmlúv.\nÚstavný súd už vysvetlil, že ide o dotačný vzťah, kde má legislatíva širšiu diskréciu a nejde\no klasický súkromnoprávny vzťah (porov. PL. ÚS 10/06, časť II, bod 10), pri ktorom by bola\nnamieste prísnosť prieskumu.\n34. Keďže napadnutá norma upravuje (i) koncepčnú zmenu (ii) dotačného vzťahu, (iii) v osobitnej\noblasti vzťahu s krajanmi, v ktorom je (iv) súkromnoprávna úprava formou, a nie podstatou vzťahu,\n(v) pričom prijímatelia sa mohli slobodne rozhodnúť o odmietnutí zmeny a (vi) praktická aplikácia\nnormy nesignalizovala neústavné záťaže, ústavný súd konštatuje, že predmetná norma vrátane\njej časových účinkov napokon neznamená z hľadiska nevyhnutnosti v spojení s princípom\nproporcionality v užšom zmysle neprimeraný dôraz na ochranu verejných prostriedkov na úkor\nochrany majetku prijímateľov (ius disponendi), a preto nie je v nesúlade so základným právom\nna ochranu majetku v spojení s princípom právnej istoty.\n35. Ústavný súd v záujme metodologickej prehľadnosti uvádza, že proporcionalitu možno aplikovať\njednak z perspektívy substantívneho základného práva tak ako v predchádzajúcich riadkoch,\nako aj z perspektívy temporality (čl. 1 ods. 1 ústavy). K námietke retroaktivity, ktorú v uvedených\nsúvislostiach akcentuje navrhovateľ, ústavný súd konštantne pripomína (PL. ÚS 102/2011,\nPL. ÚS 38/2015, PL. ÚS 6/2022), že ústavná ochrana právnej istoty vyústila k postupu, v ktorom\nje tradičné rozlíšenie na pravú a nepravú retroaktivitu (echte/unechte Rückwirkung; porov.\nPL. ÚS 13/2023) východiskom ku komplexnejšiemu prieskumu. Uvedené pojmy sú v podstate\njedným z viacerých prvkov „temporálnej“ proporcionality, ktorú je potrebné v konkrétnej veci\ntestovať. Ústavný súd môže preskúmať, či došlo k (i) sklamaniu oprávnenej dôvery v právo, spolu\ns tým, (ii) do akej miery bola zmena nepredvídateľná (nepredvídateľnosť umocňuje zásah\ndo dôvery), (iii) a či takáto zmena je vyvážená adekvátnym verejným cieľom (porov. rozhodnutia\nSpolkového ústavného súdu sp. zn. 2 Bvl 14/02, sp. zn. 2 Bvl 1/09; Dagenhart, Ch. Staatsrecht I –\n\n                                             8\n\nStaatsorganisationsrecht. 39. Auflage, C.F. Müller 2023, s. 144 a nasl.; Koukal, P. Předvídatelnost,\nretroaktivita a zpětné působení práva. In: Právník, č. 3/2016, s. 233 – 260, Šejvl, M. Retroaktivita\njako diskursivní pojem? In: Právník, č. 1/2017, s. 37 – 62). Z uvedeného vyplýva, že pri skúmaní\nzásahov do existujúcej právnej pozície jednotlivcov je potrebné skúmať typ zásahu z časového\nhľadiska a typ právneho vzťahu, do ktorého je zasahované. Inými slovami, nie je relevantná\niba izolovaná otázka temporality, ako vyplýva z vyjadrení vlády (porov. bod 13), ale aj jej širší\nkontext. V predmetnej veci nebol zásah výslovne nepredvídateľný vzhľadom na dlhodobý charakter\ndotácií k nehnuteľnostiam na krajanské účely a bol vyvážený ochranou riadneho hospodárenia\na koncepčnou zmenou s rozumným nastavením doby zachovania nehnuteľností. Aj perspektíva\nčasovej proporcionality tak potvrdzuje ústavnú súladnosť napadnutého ustanovenia.\n36. Namietané ustanovenie je priamou súčasťou zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorý\nkonkretizuje čl. 7a ústavy, a tak spadá do rozsahu (bod 21) tohto ustanovenia. Vzhľadom\nna skutočnosť, že v predmetnej veci nedošlo k nesúladu s normami upravujúcimi subjektívne práva,\nnemohlo dôjsť ani k nesúladu s čl. 7a ústavy (bod 21), a preto ústavný súd návrhu nevyhovel\nv celom rozsahu.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 21. októbra 2026\n\n                                                                       Ivan Fiačan\n                                                                 predseda Ústavného súdu\n                                                                   Slovenskej republiky\n\n                                              9", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "zmluvná voľnosť", "právna istota-dôvery v právo", "retroaktivita", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "nehnuteľnosť", "právna veta", "dotácia", "súlad-súlad právnych predpisov", "právna istota-ochrana nadobudnutých práv", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp proporcionality (primeranosti)", "majetok", "vlastníctvo"], "pravna_veta": "I. Ústava detailne upravuje tvorbu a deľbu moci, normotvorbu a ľudské práva ako ochranu pred mocou. Ústava však obsahuje aj normy, ktoré sa týkajú osobitných čŕt štátnosti, resp. iných hodnôt a cieľov, ku ktorým sa štát hlási. Takouto normou je aj čl. 7a ústavy upravujúci krajanské vzťahy. Všetky ústavou upravené otázky sú z podstaty ich zakotvenia v ústave významné a skutočnosť, že niektoré sú upravené programovo, ich význam neznižuje. Ustanovenie čl. 7a ústavy je vzhľadom na jeho text normou ašpiratívnou, ktorá vytvára určitý ústavný a demokratický tlak na štátnu moc, aby upravila podporu vzťahov so Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Z hľadiska normatívneho ide vo všeobecnosti o normu akcesorickú voči iným ústavným normám a zároveň ide o normu, ktorá môže zohrať interpretačnú úlohu. Môže byť taktiež aplikovaná pri otázkach rovnosti. K nesúladu zákona s čl. 7a ústavy by mohlo dôjsť, ak by išlo o normu nepriateľskú k cieľu v ňom stanovenému.\nII. Moderný štát poskytuje dotácie na množstvo účelov tak hospodárskych, ako aj sociálnych a kultúrnych. Určité odvetvia sú s dotáciami bezprostredne previazané. V dotačnom práve v krajanských stykoch má štát širšiu mieru diskrécie. Keďže napadnutá norma upravuje koncepčnú zmenu dotačného vzťahu v osobitnej oblasti vzťahu s krajanmi, v ktorom je súkromnoprávna úprava formou, a nie podstatou vzťahu, pričom prijímatelia sa mohli slobodne rozhodnúť o odmietnutí zmeny a praktická aplikácia normy nesignalizovala neústavné záťaže, ústavný súd konštatuje, že predmetná norma vrátane jej časových účinkov napokon neznamená z hľadiska nevyhnutnosti v spojení s princípom proporcionality neprimeraný dôraz na ochranu verejných prostriedkov na úkor ochrany majetku prijímateľov, a preto nie je v nesúlade so základným právom na ochranu majetku v spojení s princípom právnej istoty.\nIII. V predmetnej veci nebol zásah výslovne nepredvídateľný vzhľadom na dlhodobý charakter dotácií k nehnuteľnostiam na krajanské účely a bol vyvážený ochranou riadneho hospodárenia a koncepčnou zmenou s rozumným nastavením doby zachovania nehnuteľností. Aj perspektíva časovej proporcionality tak potvrdzuje ústavnú súladnosť napadnutého ustanovenia.", "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}