{"guid": "ussr:762b3a2b-998c-415b-a8d6-202f4509775c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.577.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 577/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 577/2026 z 12. 10. 2026", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. októbra 2026, sp. zn. IV. ÚS 577/2026, ECLI:SK:USSR:2026:4.US.577.2026.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rastislav Kaššák", "sudca_id": 1092, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rastislav-kassak-1092", "datum_vydania": "2026-10-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/762b3a2b-998c-415b-a8d6-202f4509775c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.577.2026.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.577.2026.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.577.2026.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\n                                   UZNESENIE\n                        Ústavného súdu Slovenskej republiky\n\n                                                                             IV. ÚS 577/2026-19\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov\nLadislava Duditša a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov\n                                 a\nzastúpených advokátom Mgr. Martinom Jankovičom, Železničná 19, Revúca, proti uzneseniu\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/157/2022 z 28. novembra 2024 takto\n\n                                        rozhodol:\n\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\n\n                                     Odôvodnenie:\n\n                                            I.\n                     Ústavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. marca 2025 doručená\nústavná sťažnosť sťažovateľov, ktorou sa domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a svojho práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n6Cdo/157/2022 z 28. novembra 2024 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“). Sťažovatelia navrhujú\nzrušiť napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, vrátiť mu vec na ďalšie konanie a priznať im náhradu\ntrov konania pred ústavným súdom.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa v procesnom postavení žalobcov\nžalobou doručenou Okresnému súdu Revúca (ďalej len „okresný súd“) 10. augusta 2021\ndomáhali určenia neexistencie záložného práva. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 6Csp/62/2021\nz 30. novembra 2021 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) žalobu zamietol (výrok I), žalobcov\nzaviazal k povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému náhradu trov konania (výrok II)\na zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením okresného súdu sp. zn. 4C/13/2021\nz 2. septembra 2021 (ďalej len „neodkladné opatrenie“) v celom rozsahu (výrok III).\n\n3. Proti rozsudku okresného súdu sťažovatelia podali odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd\nv Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 43CoCsp/12/2022 z 24. mája 2022\n(ďalej len „rozsudok krajského súdu“), ktorým rozsudok okresného súdu zmenil tak, že zamietol\nnávrh žalovaného na prerušenie konania (výrok I), určil, že záložné právo (bližšie špecifikované\nv žalobnom návrhu, pozn.) neexistuje (výrok II), zmenil rozsudok okresného súdu v druhej\nvýrokovej vete tak, že žalobcom priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100 % (výrok III), zrušil rozhodnutie okresného súdu v tretej výrokovej vete, ktorou okresný súd\nzrušil neodkladné opatrenie (výrok IV), a priznal žalobcom voči žalovanému nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 100 % (výrok V).\n4. Žalovaná proti rozsudku krajského súdu podala dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodila\nz § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 421 ods. 1 písm. b),\n[alternatívne a) a b)] CSP. Napadnutým uznesením najvyšší súd zrušil rozsudok krajského súdu\nv dovolaním napadnutej časti (výrok II až V) a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením,\nz ktorého v zásadnom vyplýva, že v danom prípade premlčanie záložného práva nie je dôvodom\nna vyhovenie žalobe o určenie neexistencie záložného práva.\n\n                                            II.\n                                  Argumentácia sťažovateľov\n\n5. Proti napadnutému uzneseniu sťažovatelia podali túto ústavnú sťažnosť, v ktorej tvrdia,\nže uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu je arbitrárne s poukazom na skutočnosť, že odôvodnenie\nnapadnutého uznesenia, v ktorom najvyšší súd vychádza z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.\n4Cdo/169/2021 z 26. októbra 2022, v ktorom dospel k záveru, že naliehavý právny záujem\nna určení, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v dôsledku premlčania jeho výkonu,\nje daný, nekorešponduje s konečným rozhodnutím uvedeným v napadnutom uznesení, ktorým\nnajvyšší súd zrušil rozsudok krajského súdu okrem iného aj vo výroku, ktorým krajský súd určil,\nže záložné právo (bližšie špecifikované v žalobnom návrhu, pozn.) neexistuje s odôvodnením,\nže v danom prípade premlčanie záložného práva nie je dôvodom na vyhovenie žalobe o určenie\nneexistencie záložného práva.\n6. Arbitrárnosť napadnutého uznesenia sťažovatelia zároveň odvodzujú aj od absencie\nkonkrétneho záveru, ktorým by sa súdy nižšej inštancie v dôsledku zrušenia rozsudku krajského\nsúdu mali riadiť, ako aj absenciou vlastných konkrétnych úvah, ktoré najvyšší súd viedli k jeho\nrozhodnutiu.\n7. Sťažovatelia následne v ústavnej sťažnosti obšírne poukazujú na judikatúru najvyššieho súdu\nv súvislosti s riešením právnej otázky, či v dôsledku premlčania záložného práva je možné žalovať\no určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom (uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 4Cdo/169/2021 z 26. októbra 2022, uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/249/2021\nz 28. marca 2023), z ktorej nepochybne vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení,\nže nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v dôsledku premlčania jeho výkonu, je daný,\nako aj na judikatúru ústavného súdu vo veciach týkajúcich sa namietaného porušenia základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n                                               2\n\n                                            III.\n                          Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n\n8. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu, ktoré sťažovatelia považujú za arbitrárne, pričom v konkrétnostiach\npredostierajú námietku, v zmysle ktorej rozhodnutie, teda výrok najvyššieho súdu, ktorým najvyšší\nsúd zrušil právoplatný rozsudok krajského súdu, nekorešponduje s jeho odôvodnením.\n9. V kontexte prezentovanej sťažnostnej argumentácie ústavný súd považuje v prvom rade\nza žiaduce zdôrazniť, že si plne uvedomuje úlohu najvyššieho súdu v civilnom procese, ktorý\nrozhoduje ako dovolací súd v už právoplatne skončenom spore. Rešpektuje aj jeho vlastnú diskréciu\nvo vzťahu k posudzovaniu prípustnosti a dôvodnosti dovolania, čo však nevylučuje, aby ústavný\nsúd v konaní o ústavnej sťažnosti následne preskúmal, či právomoc najvyššieho súdu\nbola realizovaná ústavne konformným spôsobom. Pritom je nutné zdôrazniť, že ústavný súd\nnie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré\nho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti\nvšeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie\nbolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo\nslobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\n10. V súlade s uvedeným sa tak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti\nzameral na posúdenie, či najvyšší súd v napadnutom uznesení ústavne akceptovateľným spôsobom\nvysvetlil dôvody, na základe ktorých zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Po náležitom preskúmaní napadnutého uznesenia pochybenie ústavnoprávnej intenzity\nv posudzovanom prípade nezistil.\n11. V danom prípade najvyšší súd dospel k záveru, že v časti dovolania žalovanej, v ktorej táto\nvyvodzuje prípustnosť dovolania z § 421 ods. 1 písm. b) CSP, kde za neriešenú právnu otázku\npovažovala v prvom rade otázku prípustnosti žaloby o určenie neexistencie záložného práva\npre prípad premlčania záložného práva, sú splnené všetky podmienky dovolacieho konania.\nV odôvodnení konštatoval, že rozhodnutie odvolacieho súdu v danom prípade záviselo\nod dovolateľkou vymedzenej právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu v čase\nrozhodovania odvolacieho súdu (24. mája 2022, pozn.) ani v čase podania dovolania ešte nebola\nvyriešená. Stav nevyriešenia dovolaním nastolenej právnej otázky sa zmenil až vydaním uznesenia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/169/2021 z 26. októbra 2022, z ktorého v napadnutom uznesení\nnajvyšší súd citoval nasledovné: «Vo vzťahu k prvej nastolenej právnej otázke dovolateľka\nnamietala, že súd nemôže vyhovieť žalobe znejúcej „na určenie neexistencie záložného práva“,\nak žalobkyňa určenie neexistencie záložného práva odvodzuje od premlčania práva záložného\nveriteľa vykonať záložné právo. Podľa platnej právnej úpravy záložné právo môže zaniknúť\nniektorým zo spôsobov zániku upravených v ustanovení § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka\n\n                                                3\n\nalebo v osobitných predpisoch (napr. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Predovšetkým\nustanovenie § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka vymenúva niektoré právne skutočnosti, ktorých\nprávnym následkom je zánik záložného práva, vo všeobecnosti: a/ zánikom zabezpečenej\npohľadávky, b/ zánikom zálohu, c/ vzdaním sa záložného práva záložným veriteľom, d/ uplynutím\nčasu, na ktorý bolo zriadené, e/ vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,\nf/ prevodom zálohu v bežnom obchodnom styku alebo prevodom zálohu ak možnosť jeho prevodu\nbez záložného práva povoľuje záložná zmluva, g/ iným spôsobom dohodnutým v záložnej zmluve\nalebo vyplývajúcim z osobitného predpisu, alebo h/ vykonaním záložného práva. Z uvedeného\nvyplýva, že pokiaľ záložca bude mať v úmysle sa na súde úspešne dovolať určenia neexistencie\nzáložného práva, ktoré bolo zriadené platne (teda neexistuje žiadny dôvod, ktorý by spôsoboval\nneplatnosť záložnej zmluvy), bude musieť preukázať, že nastala niektorá z vyššie uvedených\nskutočností... od zániku záložného práva uplynutím času (§ 151md ods. 1 písm. d/ Občianskeho\nzákonníka) je potrebné odlišovať premlčanie záložného práva (§ 100 a nasl. Občianskeho\nzákonníka). Vo všeobecnosti je účelom premlčania pôsobiť na veriteľa, aby v primeranom čase\nuplatnil svoje subjektívne právo v zmysle známej rímsko-právnej zásady vigilantibus iura scripta\nsunt a na druhej strane je dôsledkom požiadavky právnej istoty, ktorá sa prejavuje i v tom,\naby nepretrvávali nevyjasnené právne vzťahy a neuspokojené práva bez časového obmedzenia\npo neprimerane dlhú dobu. Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup − obrany\ndlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo. Záložné právo\nje majetkovým právom a nepochybne podlieha premlčaniu. Účinné vznesenie námietky premlčania\npráva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať. Jej vznesenie\nje významné iba vo vzťahu k právu záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu. Výkon\nzáložného práva je majetkovým právom, ktoré sa nepremlčuje skôr, než zabezpečená pohľadávka\n(§ 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka) atď.» Najvyšší súd sa v danej veci stotožnil s právnym\nzáverom vyplývajúcim z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/169/2021 z 26. októbra 2022,\nv ktorom dospel k záveru, že naliehavý právny záujem je daný v prípade žaloby o určenie,\nže nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v dôsledku premlčania jeho výkonu,\nv nadväznosti na čo konštatoval, že premlčanie záložného práva nie je dôvodom na vyhovenie\nžalobe o určenie neexistencie záložného práva, tak ako tomu bolo v prípade žaloby sťažovateľov.\nS poukazom na uvedené uzavrel, že námietka žalovanej k prípustnosti žaloby je opodstatnená,\nže rozsudok krajského súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení v takej právnej otázke, ktorá\nbola podkladom na záver o prípustnosti žaloby, a teda že podané dovolanie je nielen prípustné,\nale aj dôvodné, v nadväznosti na čo dovolaním napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému\nsúdu na ďalšie konanie.\n12. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľov, že odôvodnenie napadnutého uznesenia nekorešponduje\ns konečným rozhodnutím uvedeným v napadnutom uznesení, túto ústavný súd považuje\nza neopodstatnenú. Z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmá potreba rozlišovať\nmedzi žalobou o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v dôsledku premlčania\njeho výkonu, a žalobou o určenie neexistencie záložného práva. Zatiaľ čo v prípade žaloby\no určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v dôsledku premlčania jeho výkonu,\nje nutné preukázať premlčanie záložného práva. Odlišná situácia je v prípade žaloby o určenie\nneexistencie záložného práva, čo je aj prípad sťažovateľov, keď je žalobca povinný preukázať,\nže nastala niektorá zo skutočností uvedená v § 151md ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky\n\n                                                4\n\nzákonník v znení neskorších predpisov alebo v osobitných predpisoch (napr. § 672 ods. 2\nObčianskeho zákonníka). Premlčaním totiž záložné právo nezaniká, akurát ho nie je možné\nv prípade vznesenia námietky premlčania vykonať proti vôli povinného subjektu. Keďže\nsťažovatelia sa v danom prípade podanou žalobou domáhali určenia neexistencie záložného práva,\npričom opodstatnenosť svojho nároku odôvodňovali premlčaním záložného práva, nie je možné\nnapadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ktorým súd zrušil rozsudok krajského súdu okrem iného\naj v časti, v ktorej krajský súd určil, že záložné právo (bližšie špecifikované v žalobnom návrhu,\npozn.) neexistuje, s poukazom na už uvedené odôvodnenie považovať za arbitrárne pre nedostatok\nodôvodnenia.\n13. Vo vzťahu k námietke sťažovateľov, podľa ktorej v napadnutom uznesení absentuje konkrétny\nzáver, ktorým by sa súdy nižšej inštancie v dôsledku zrušenie rozsudku krajského súdu mali riadiť,\nako aj vlastné konkrétne úvahy, ktoré najvyšší súd viedli k jeho rozhodnutiu, ústavný súd uvádza,\nže aj túto považuje za neopodstatnenú. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia\njasne uviedol, že premlčanie záložného práva nie je dôvodom na vyhovenie žalobe o určenie\nneexistencie záložného práva. Práve uvedený výrok predstavuje záver, ktorý je smerodajný\npre ďalšie rozhodovanie súdov nižšej inštancie v danej veci. Ústavný súd zároveň dodáva,\nže samotná skutočnosť, že najvyšší súd sa k uvedenému záveru dopracoval vo väčšej časti\npriamymi odkazmi na odôvodnenie iného, avšak stále svojho rozhodnutia (uznesenia najvyššieho\nsúdu sp. zn. 4Cdo/169/2021 z 26. októbra 2022), neznamená, že takéto rozhodnutie je možné\noznačiť za arbitrárne.\n14. Ústavný súd po komplexnom posúdení napadnutého uznesenia najvyššieho súdu dospel\nk záveru o jeho ústavnej akceptovateľnosti. Závery vyplývajúce z napadnutého uznesenia hodnotí\nako zrozumiteľné, logické a náležite odôvodnené. Nie je preto možné prisvedčiť tvrdeniu\nsťažovateľov o arbitrárnosti napadnutého uznesenia dovolacieho súdu, tak ako to tvrdia v ústavnej\nsťažnosti.\n15. Vzhľadom na to, že ústavný súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by mohla vzniknúť\npochybnosť o ústavnej konformite napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, odmietol ústavnú\nsťažnosť sťažovateľov v tejto časti pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov.\n16. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími požiadavkami\nsťažovateľov uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené\nvyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 12. októbra 2026\n\n                                                                       Libor Duľa\n                                                                     predseda senátu\n\n                                                5", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "premlčanie", "záložné právo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6Cdo/157/2022", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ea0476ab-a8df-4da6-90fa-32fe343e18eb:7d0f75a3-e87b-44e6-8c08-97ef859b5b6f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8418202859.1", "spisova_znacka": "1Cdo/249/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/249/2021 z 28. 3. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-03-28", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8418202859.1"}, {"guid": "93e6b7b7-e30a-477f-b287-672c38873d14:b9f69269-9efa-4111-88db-ee3315083197", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5418200799.1", "spisova_znacka": "4Cdo/169/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/169/2021 z 26. 10. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-10-26", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5418200799.1"}, {"guid": "40bd75d8-f8eb-4c3f-9a56-7716d4132930:19352cce-39b4-49a6-b815-eea1bcd5b13b", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Csp/62/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6Csp/62/2021 z 10. 12. 2021", "sud": "Okresný súd Kežmarok", "datum_vydania": "2021-12-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/40bd75d8-f8eb-4c3f-9a56-7716d4132930:19352cce-39b4-49a6-b815-eea1bcd5b13b"}], "citovane_v": []}