Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 461/2026 z 12. 10. 2026 Citácia: nález Ústavného súdu SR z 12. októbra 2026, sp. zn. IV. ÚS 461/2026, ECLI:SK:USSR:2026:4.US.461.2026.2 Ústavný súd Slovenskej republiky | IV. ÚS 461/2026 | ECLI:SK:USSR:2026:4.US.461.2026.2 | 2026-10-12 | Nález Oblasť práva: Ústavné právo – konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb Citované ustanovenia: čl. 48 ods. 2 Ústavy, čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb., čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čl. 127 ods. 1 Ústavy, Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2, ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1 Zdroj: https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f0438ae2-547d-4f9d-b2fc-0db8f9dbd3e8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.461.2026.2 SLOVENSKÁ REPUBLIKA NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky V mene Slovenskej republiky IV. ÚS 461/2026-23 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca spravodajca) a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky BS spol. s r.o. Building service, Pezinská 1098, Malacky, zastúpenej URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. B1-33CbR/180/2020 takto rozhodol: 1. Postupom Mestského súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. B1-33CbR/180/2020 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2. Mestskému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. B1-33CbR/180/2020 konal bez zbytočných prieťahov. 3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 eur, ktoré jej j e Mestský súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 4. Mestský súd Bratislava III j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania v sume 1 014,41 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e . Odôvodnenie: I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci 1. Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 461/2026-13 z 19. augusta 2026 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľky vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu v konaní označenom v záhlaví. Sťažovateľka zároveň navrhuje, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a priznal jej finančné zadosťučinenie 15 000 eur, ako aj náhradu trov konania. 2. Doručením oznámenia o začatí konania o zrušení obchodnej spoločnosti 5. decembra 2020 začalo pôvodne na Okresnom súde Bratislava I konanie o zrušení sťažovateľky, a to na základe skutočnosti, že sťažovateľka bola v omeškaní s plnením zákonnej povinnosti viac ako šesť mesiacov. 3. Uznesením z 15. mája 2025 vo veci aktuálne konajúci mestský súd zrušil sťažovateľku (obchodnú spoločnosť). 4. Proti uzneseniu podala sťažovateľka 4. septembra 2025 odvolanie, ktoré bolo 23. októbra 2025 predložené odvolaciemu súdu. Vec bola následne prípisom z 28. novembra 2025 (de facto v decembri 2025) vrátená mestskému súdu na odstránenie nedostatkov prípravných úkonov odvolacieho konania. Mestský súd aktuálne odstraňuje vytknuté nedostatky. II. Argumentácia sťažovateľky 5. Sťažovateľka podanie ústavnej sťažnosti odôvodňuje tým, že napadnuté konanie začalo pred 5 rokmi, 8 mesiacmi a napriek tomu nie je právoplatne skončené. 6. Ide o mimosporové konanie o zrušenie obchodnej spoločnosti, ktoré tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti súdov a nemožno ho v zásade považovať za právne či skutkovo zložité, a to najmä v prípade mestského súdu, ktorý je inštitucionálne zabezpečený na takéto konania. Nemožno ho označiť za tak právne a skutkovo zložité, aby ani po 5 rokoch a 8 mesiacoch od jeho začatia mestský súd nezabezpečil, aby bolo právoplatne skončené vo všetkých jeho zložkách. 7. V správaní sťažovateľky v preskúmavanej veci neexistujú také okolnosti, ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Na ťarchu sťažovateľky nie je možné pričítať, že požiadala o predĺženie lehoty na odstránenie dôvodu na zrušenie spoločnosti a ani uplatňovanie si práv podaním odvolania. 8. Naopak, mestskému súdu možno vyčítať fakt, že neefektívne a nedostatočne vykonával úkony smerujúce k rozhodnutiu v merite veci, ktoré by ukončili stav právnej neistoty sťažovateľky, keďže vo veľkých časových úsekoch vykonával „len“ administratívne úkony spojené s vedením veci. Zároveň je potrebné podotknúť, že v konaní bol šesťkrát menený zákonný sudca a mestský súd 3 roky nevykonal žiaden úkon. 9. Z charakteru napadnutého konania je nesporné, že má pre sťažovateľku nesporný význam, keďže „predmetom konania“ je samotná existencia sťažovateľky, ktorej hrozí zánik. Z dôvodu svojej 2 nejasnej budúcnosti nemôže vykonávať v plnom rozsahu svoju podnikateľskú činnosť, čím jej vzniká aj škoda v podobe ušlého zisku. III. Vyjadrenie mestského súdu a replika sťažovateľky III.1. Vyjadrenie mestského súdu: 10. K prijatej ústavnej sťažnosti sa vyjadrila aj predsedníčka mestského súdu podaním zo 14. septembra 2026. Zhrnula, že 5. decembra 2020 sa na okresnom súde začalo konanie o zrušenie sťažovateľky. Sťažovateľka doručila súdu 26. februára 2021 a následne 24. mája 2021 žiadosť o predĺženie lehoty na odstránenie dôvodu na zrušenie spoločnosti (§ 309b ods. 2 Civilného mimosporového poriadku). Okresný súd upovedomením z 2. novembra 2021 (doručeným sťažovateľke 19. novembra 2021) lehotu na odstránenie dôvodu, pre ktorý sa konanie o zrušenie obchodnej spoločnosti (sťažovateľky) začalo, predĺžil o 90 dní. Následne 17. februára 2022 bola súdu opätovne doručená žiadosť o predĺženie lehoty o ďalších 90 dní. Mestský súd uznesením z 15. mája 2025 rozhodol o zrušení sťažovateľky (obchodnej spoločnosti). Predmetné uznesenie bolo sťažovateľke doručené 6. júna 2025 a 3. júla 2025 bolo v Obchodnom vestníku 126/2025 zverejnené, že mestský súd uznesením z 15. mája 2025 zrušil obchodnú spoločnosť (sťažovateľku). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24. júna 2025 a 4. septembra 2025 doručila sťažovateľka súdu odvolanie proti tomuto uzneseniu. Spis mestského súdu spolu s opravným prostriedkom bol Krajskému súdu v Bratislave predložený 29. októbra 2025. Krajský súd vrátil spis mestskému súdu 11. decembra 2025 bez rozhodnutia. Odvolací súd zistil, že odvolaním napadnuté uznesenie nebolo v čase jeho doručovania doručené právnemu zástupcovi sťažovateľky, ale priamo sťažovateľke (zapísanej osobe). Dňa 31. augusta 2026 bol daný pokyn do kancelárie na zrušenie právoplatnosti uznesenia z 15. mája 2025 a doručenie uznesenia právnemu zástupcovi. Zároveň mestský súd vydal 31. augusta 2026 opravné uznesenie, ktorým opravil záhlavie predmetného uznesenia (o označenie právneho zástupcu sťažovateľky). 11. Po preverení registra účtovných závierok a zbierky listín ku dňu podania vyjadrenia zákonná sudkyňa konštatovala, že sťažovateľka neodstránila dôvod na zrušenie spoločnosti. 12. Predsedníčka súdu v závere skonštatovala, že v napadnutom konaní došlo k neprimeranému časovému úseku nečinnosti a k administratívnym pochybeniam súdu. Celková dĺžka konania presahujúca 5 rokov a 9 mesiacov v jednoduchej mimosporovej veci nezodpovedá požiadavkám plynulosti a hospodárnosti konania v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Pri celkovom hodnotení zodpovednosti za stav konania a najmä pri posudzovaní nároku na primerané finančné zadosťučinenie je však nevyhnutné poukázať na správanie samotnej sťažovateľky a povahu veci. Konanie bolo vyvolané výlučne dlhodobým porušovaním kogentných zákonných povinností sťažovateľkou, ktorá do zbierky listín neuložila účtovné závierky od roku 2015. Sťažovateľka v rokoch 2021 a 2022 opakovane žiadala súd o predĺženie lehôt s prísľubom nápravy a dodatočného uloženia listín. Napriek tomu, že súd jej poskytol priestor v trvaní niekoľkých rokov, sťažovateľka dosiaľ neodstránila dôvod na zrušenie obchodnej spoločnosti, a preto je tvrdenie sťažovateľky o tom, že dlhým konaním trpí a vzniká jej „škoda v podobe ušlého zisku“, účelové. Sťažovateľka dlhé roky profitovala zo stavu, keď mala byť pre ignorovanie zákonných povinností vymazaná 3 z obchodného registra, pričom poskytnutý čas vôbec nevyužila na uvedenie svojho právneho stavu do súladu so zákonom. Z uvedených dôvodov považuje požadovanú sumu 15 000 eur za absolútne neprimeranú v príkrom rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou ústavného súdu v mimosporových registrových veciach. III.2. Replika sťažovateľky: 13. Vzhľadom na obsah vyjadrenia mestského súdu bez jeho obsahového vplyvu na rozhodovanie ústavného súdu v jeho jednotlivých aspektoch nepovažoval ústavný súd za potrebné vyzývať sťažovateľku na zaujatie stanoviska k danému vyjadreniu a pristúpil k meritórnemu posúdeniu dôvodnosti ústavnej sťažnosti. IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti 14. Ústavný súd v zmysle § 58 ods. 3 prvej vety zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že na základe podaní účastníkov je zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. 15. Podstata námietok sťažovateľky je založená na tvrdení, že doterajšia ochrana jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je, zavinením mestského súdu (pôvodne okresného súdu), v napadnutom konaní dostatočne rýchla a účinná. 16. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS 295/2019). 17. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 302/2020). Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd spravidla zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka súdneho konania a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa. 18. V súvislosti s posúdením prvého kritéria, t. j. právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že v danom prípade je predmetom konania mestského súdu zrušenie obchodnej spoločnosti (sťažovateľky), ktoré tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy registrových súdov. Napadnuté konanie nemožno považovať za právne zložité. Ústavný súd rovnako nezistil, že by sa 4 prejednávaná vec vyznačovala určitým stupňom faktickej (skutkovej) zložitosti, a preto nepovažuje danú vec za skutkovo alebo právne zložitú v takej miere, ktorá by ospravedlnila stav, v akom sa napadnuté konanie nachádzalo v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu. 19. V rámci posudzovania ďalšieho kritéria, a to správania sťažovateľky, ústavný súd konštatuje, že v jej postupe vzhliadol okolnosti, ktoré negatívne ovplyvnili dĺžku napadnutého konania, na ktoré vo svojom vyjadrení poukázala aj predsedníčka mestského súdu (bod 12). Po začatí napadnutého konania sťažovateľka opakovane žiadala o predĺženie lehoty na odstránenie dôvodov smerujúcich k jej zrušeniu (uloženie písomností do zbierky listín), v dôsledku čoho sa konanie hneď v úvode predĺžilo o viac ako rok. V uvedenej činnosti, resp. nečinnosti sťažovateľka pokračovala aj ďalej, a to, ako z predloženého súdneho spisu vyplýva, minimálne až do podania odvolania proti uzneseniu o jej zrušení (september 2025), v ktorom uvádza, že potrebné písomnosti uloží do zbierky listín do 15 dní od jeho zaslania. V kontexte uvedeného pôsobí paradoxne jej vyjadrenie o dopade predmetného konania na jej existenciu a podnikateľskú činnosť, keďže do tohto stavu sa dostala vlastným konaním, resp. nekonaním. 20. K tretiemu kritériu, a to postupu mestského súdu (pôvodne okresného súdu), je potrebné uviesť, že ústavný súd v napadnutom konaní jednoznačne identifikoval jeho nečinnosť. Z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil, že od doručenia ostatnej žiadosti sťažovateľky o predĺženie lehoty na odstránenie dôvodov, pre ktoré začalo napadnuté konanie (17. februára 2022), do vydania uznesenia, ktorým zrušil sťažovateľku (15. mája 2025), nebol vykonaný žiaden procesný úkon smerujúci k vydaniu rozhodnutia vo veci. Následne vydané uznesenie nedoručil právnemu zástupcovi sťažovateľky, v dôsledku čoho bola vec vrátená odvolacím súdom ako predčasne predložená, a po odstránení tejto vady a vydaní opravného uznesenia 31. augusta 2026 k uzneseniu o zrušení sťažovateľky (na ktorého potrebu vydania taktiež poukázal odvolací súd) bude vec opätovne predložená odvolaciemu súdu. 21. V okolnostiach danej veci musí ústavný súd zdôrazniť, že čas konania na inštančne nadriadenom súde v prípade zrušenia rozhodnutia z procesných dôvodov ide aj na „vrub“ súdu, ktorému sa rozhodnutie zrušilo. Podľa názoru ústavného súdu podiel mestského súdu na doterajšej dĺžke napadnutého konania je neprehliadnuteľný. V dôsledku neefektívnej činnosti mestského súdu bolo konanie predĺžené aj o odvolacie konanie, ktoré síce ešte nebolo ukončené, avšak v dôsledku odvolacím súdom vytknutých vád ešte pred meritórnym rozhodnutím trvá už takmer rok (od podania odvolania sťažovateľkou v septembri 2025 do vydania opravného uznesenia mestským súdom v auguste 2026). 22. Ústavný súd dospel v danom prípade k jednoznačnému záveru, že v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom. Po zhodnotení všetkých okolností musí skonštatovať, že prieťahy idú na vrub postupu mestského súdu v dôsledku jeho už uvedenej absolútnej nečinnosti počas obdobia presahujúceho 3 roky (bod 20) a neefektívnej činnosti súvisiacej s predkladaním veci odvolaciemu súdu (body 20 a 21). 23. Vychádzajúc z už uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že postupom mestského súdu v napadnutom konaní došlo k vzniku zbytočných prieťahov, a tým k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 5 ods. 2 listiny, ako aj práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia. V. Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 24. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal. 25. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd v napadnutom súdnom konaní zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal mestskému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto rozhodnutia). 26. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (I. ÚS 15/02, III. ÚS 10/02, III. ÚS 17/02, I. ÚS 257/08, III. ÚS 45/2012, IV. ÚS 132/2012, I. ÚS 70/2012). Tak to je aj v prípade sťažovateľky, ktorá požaduje jeho priznanie vo výške 15 000 eur. 27. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. 28. Vzhľadom na konštatované zbytočné prieťahy mestského súdu, berúc do úvahy všetky okolnosti daného prípadu, a teda aj v kontexte celkovej dĺžky konania, jeho charakteru a ťažko odhadnuteľného dopadu na sťažovateľku, keďže tá v podstate svojím správaním (nekonaním) zásadne definovala celkovú dĺžku konania napadnutého konania (bod 19), ústavný súd, majúc na pamäti, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, považoval priznanie 1 000 eur sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie (bod 3 výroku tohto rozhodnutia). Vo zvyšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku tohto uznesenia). VI. Trovy konania 29. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia. 30. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Úhradu trov konania priznal ústavný súd sťažovateľke v rozsahu za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu 6 zastúpenia (zo 6. augusta 2026) a podanie ústavnej sťažnosti (zo 6. augusta 2026). Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2026 predstavuje sumu 396,50 eur a režijný paušál v roku 2026 sumu 15,86 eur. Ústavný súd teda sťažovateľke priznal náhradu za dva úkony právnej služby vrátane dane z pridanej hodnoty, celkovo teda vo výške 1 014,41 eur (bod 4 výroku tohto rozhodnutia). 31. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je mestský súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 32. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 12. októbra 2026 Libor Duľa predseda senátu 7