Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 403/2026 z 16. 9. 2026 Citácia: nález Ústavného súdu SR z 16. septembra 2026, sp. zn. IV. ÚS 403/2026, ECLI:SK:USSR:2026:4.US.403.2026.2 Ústavný súd Slovenskej republiky | IV. ÚS 403/2026 | ECLI:SK:USSR:2026:4.US.403.2026.2 | 2026-09-16 | Nález Oblasť práva: Ústavné právo – konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb Citované ustanovenia: čl. 48 ods. 2 Ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čl. 127 ods. 1 Ústavy, Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1 Zdroj: https://www.ustavnysud.sk/docDownload/dca09c72-9271-46bb-b5c1-20246c533d59 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.403.2026.2 SLOVENSKÁ REPUBLIKA NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky V mene Slovenskej republiky IV. ÚS 403/2026-35 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov zastúpených ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Štefánia Buzgová s.r.o., Vyšná Hutka 171, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B1-20Csp/8/2019 takto rozhodol: 1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B1-20Csp/8/2019 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ich právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2. Mestskému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e v konaní sp. zn. B1-20Csp/8/2019 konať bez zbytočných prieťahov. 3. Sťažovateľom p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému 1 000 eur, ktoré j e Mestský súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 4. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľom trovy konania 1 252,94 eur a zaplatiť ich im právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e . Odôvodnenie: I. Ústavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci 1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 22. júla 2026 domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Mestského súdu Bratislava IV (ďalej len „mestský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. B1-20Csp/8/2019 (ďalej len „napadnuté konanie“). Navrhujú v napadnutom konaní mestskému súdu prikázať konať bez zbytočných prieťahov a domáhajú sa priznania primeraného finančného zadosťučinenia 3 300 eur každému zo sťažovateľov, ako aj náhrady trov konania spojených s podaním ústavnej sťažnosti. 2. Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 403/2026-19 z 29. júla 2026 podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie v celom rozsahu. 3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa žalobou doručenou 27. februára 2019 vtedajšiemu Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) domáhali voči žalovanej UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. (ďalej len „žalovaná v 1. rade“), určenia neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy (zmluvy o hypotekárnom úvere). Okresnému súdu 15. januára 2020 adresovali písomnosť „Návrh na pristúpenie subjektov na strane žalobcu, založenie splnomocnení a zmena petitu“. 4. Mestský súd vydal uznesenie č. k. B1-20Csp/8/2019-297 z 9. januára 2025, ktorým nepripustil vstup navrhovaných účastníkov do konania, pretože so vstupom nevyslovili súhlas, zároveň výrokom V pripustil vstup žalovanej v 2. rade do konania a výrokom VI nepripustil zmenu žaloby. 5. Pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 14. apríla 2026, na ktorom mestský súd vydal rozsudok č. k. B1-20Csp/8/2019-374 (ďalej len „rozsudok mestského súdu“), ktorým zamietol žalobu sťažovateľov, žalovanej v 1. rade priznal voči sťažovateľom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal. 6. Proti rozsudku mestského súdu sťažovatelia podali odvolanie zo 17. júna 2026 (ktoré následne doplnili). Ústavný súd overovaním aktuálneho stavu na mestskom súde zistil, že v čase doručenia ústavnej sťažnosti mestský súd vykonával úkony spojené s predložením odvolania na odvolacom súde (23. júla 2026 bolo mestskému súdu doručené vyjadrenie žalovanej v 1. rade k odvolaniu). Napadnuté konanie tak nie je v čase predbežného prerokovania tejto ústavnej sťažnosti právoplatne ukončené. Navyše, ústavná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená v čase pred predložením odvolania odvolaciemu súdu, teda keď bola predmetná vec v dispozičnej sfére mestského súdu. II. Argumentácia sťažovateľov 7. Sťažovatelia vo vzťahu k priebehu napadnutého konania namietajú, že prvoinštančný súd od podania žaloby (27. februára 2019) až do vydania rozsudku mestského súdu (14. apríla 2026) nevykonal procesné úkony, ktoré by smerovali k efektívnemu a včasnému rozhodnutiu vo veci. Argumentovali aj tým, že z odôvodnenia rozsudku mestského súdu navyše vyplýva, že ich žalobu nezamietol na základe výsledkov dokazovania, ale výlučne z dôvodu nedostatku ich aktívnej vecnej legitimácie (pretože účastníkmi konania neboli všetci spoludlžníci). Išlo pritom o otázku, ktorú bol súd povinný posúdiť bezprostredne po začatí konania, bez potreby vedenia napadnutého 2 konania počas doby viac ako siedmich rokov (ktorá tak nie je objektívne odôvodnená). Dodali, že napadnuté konanie nepredstavuje skutkovo ani právne zložitú vec, pričom sťažovatelia svojím postupom nevytvárali prekážky brániace rozhodnutiu vo veci. III. Vyjadrenie mestského súdu 8. Mestský súd vo svojom vyjadrení sp. zn. 1SprV/572/2026 doručenom ústavnému súdu 24. augusta 2026 k priebehu napadnutého konania v podstatnom uviedol, že procesné úkony spojené s prípravou pojednávania boli realizované od 20. júna 2019 (doručenie žaloby s prílohami), ku ktorej bolo vyjadrenie doručené 12. júla 2019. Predmetné vyjadrenie bolo sťažovateľom doručené 6. septembra 2019 (na čo sťažovatelia 19. septembra 2019 požiadali o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia). Replika sťažovateľov bola súdu doručená 1. októbra 2019 a právnemu zástupcovi žalovanej v 1. rade bola doručená 5. novembra 2019 (tá sa vyjadrila 15. novembra 2019 a jej vyjadrenie bolo sťažovateľom doručené 24. novembra 2019). Sťažovatelia 5. februára 2020 doručili návrh na pripustenie subjektov na strane žalobcu, ako aj zmenu petitu. Právny zástupca sťažovateľov 7. októbra 2020 oznámil ukončenie ich právneho zastupovania. Vyššia súdna úradníčka vykonala 4. mája 2022 procesnú úpravu. Sťažovatelia boli 10. februára 2023 vyzvaní na podanie vyjadrenia, či trvajú na podanej žalobe (pretože mestský súd mal vedomosť, že na súde prebiehajú iné konania, v ktorých si sťažovatelia uplatňujú nároky spôsobom, ktorý má potenciál odstrániť stav právnej neistoty), na čo 28. mája 2023 sťažovatelia požiadali o predĺženie lehoty. Zákonná sudkyňa 6. mája 2024 zadala do spisu úpravu – doručenie návrhu na pripustenie subjektov, ako aj zmenu petitu protistrane a výzva pre navrhované subjekty, či súhlasia so vstupom. Zo strany dvoch subjektov bol 24. júna 2024 doručený nesúhlas so vstupom do konania a 10. júla 2024 sa k návrhu na pripustenie subjektov na strane žalobcu, ako aj zmenu petitu vyjadrila žalovaná v 1. rade. Dňa 19. júna 2024 bol zo strany ďalších dvoch subjektov doručený nesúhlas so vstupom do konania a 3. januára 2025 zákonná sudkyňa zadala do spisu úpravu – pokyn pre vyššieho súdneho úradníka. Uznesením mestského súdu č. k. B1-20Csp/8/2019-297 z 9. januára 2025 bolo rozhodnuté o návrhu na pripustenie subjektov a 18. marca 2025 vyššia súdna úradníčka zadala do spisu úpravu týkajúcu sa doručenia žaloby žalovanej v 2. rade, ktorá sa k žalobe vyjadrila 22. mája 2025 (a jej vyjadrenie bolo sťažovateľom doručené 14. októbra 2025). Dňa 3. februára 2026 bolo nariadené pojednávanie na 14. apríl 2026 (sťažovateľka 19. februára 2026 doručila mestskému súdu podanie, sťažovateľ 9. apríla 2026 požiadal o odročenie pojednávania na neurčito a o odročenie pojednávania požiadala aj sťažovateľka, a to 10. a 13. apríla 2026). Zároveň sťažovateľka 13. apríla 2026 doručila námietku nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobkyne v 2. rade a čiastočné späťvzatie žaloby žalobkyňou v 2. rade. Mestský súd uskutočnil pojednávanie 14. apríla 2026, na ktorom žalobu zamietol (rozsudkom mestského súdu). Sťažovatelia podali 17. júna 2026 odvolanie a mestský súd aktuálne vykonáva úkony v súvislosti s jeho predložením odvolaciemu súdu. Mestský súd poukázal na to, že sami sťažovatelia (tým, že sa nedostavili na pojednávanie) neprejavili skutočný záujem na urýchlenom ukončení konania, že sami iniciovali na mestskom súde viacero konaní, ktoré majú totožný základ, smerujú proti tomu istému žalovanému a týkajú sa rovnakého právneho vzťahu. Navrhovaná zmena žaloby, rozširovanie okruhu účastníkov, podávanie ďalších žalôb s totožným skutkovým základom, neúčasť na pojednávaní a nevyužitie 3 procesného priestoru podľa neho naznačujú, že predĺženie napadnutého konania je dôsledkom ich vlastných úkonov. 9. Ústavný súd nepovažoval za účelné vyzývať sťažovateľov na zaujatie stanoviska k vyjadreniu, keďže jeho obsah neviedol k pochybnostiam o potrebe vyhovieť ústavnej sťažnosti v jej esenciálnej podstate (porušenie označených práv). IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti 10. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, ako aj s vyjadrením mestského súdu a obsahom na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. 11. Podstata argumentácie sťažovateľov v súvislosti s namietanými prieťahmi (čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru) v napadnutom konaní sa sústreďuje do namietania neprimeranosti celkovej doterajšej dĺžky napadnutého konania a neefektívnej činnosti prvoinštančného súdu. 12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (IV. ÚS 250/2025). 13. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 14. Pokiaľ ide o posúdenie kritéria právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmet napadnutého konania patrí v zásade medzi bežnú rozhodovaciu agendu všeobecných súdov. Aj s poukazom na vyjadrenie mestského súdu, podľa ktorého samotní sťažovatelia na tomto súde iniciovali viacero ďalších obdobných sporov s totožným skutkovým základom, nie je možné dospieť k záveru o zjavnej skutkovej či právnej náročnosti napadnutého konania. 15. V rámci posudzovania ďalšieho kritéria, a to správania sťažovateľov, ústavný súd na základe obsahu predloženého súdneho spisu uvádza, že na ich strane neboli zistené také skutočnosti, ktoré by zásadným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku napadnutého konania. Ústavným súdom identifikovaná primárne opakovaná nečinnosť mestského súdu v priebehu napadnutého konania nemá v zásade súvis s postupom sťažovateľov. Na strane druhej ústavný súd pri priznávaní primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľom zohľadnil aj ich postoj k súdnemu konaniu (primárne časovú okolnosť podania tejto ústavnej sťažnosti). 4 16. Tretím hodnotiacim kritériom je postup prvoinštančného súdu. K tomu je potrebné v prvom rade uviesť, že dĺžka napadnutého konania od podania žaloby 28. februára 2019 do vydania (neprávoplatného) rozsudku mestského súdu (14. apríla 2026) predstavuje približne 7 rokov, pričom v súčasnej dobe mestský súd po podaní odvolania sťažovateľov (zo 17. júna 2026) vykonáva úkony súvisiace s jeho predložením odvolaciemu súdu. 17. Vo vzťahu k postupu prvoinštančného súdu (ako vyplýva z vyjadrenia mestského súdu uvedeného v bode 8 tohto nálezu a tiež z obsahu predloženého spisového materiálu) ústavný súd najprv uvádza, že v jeho prvotnom postupe v období po doručení žaloby a následne, keď od 20. júna 2019 až do konca novembra vykonával písomnú časť konania, neidentifikoval žiadne prieťahy. 18. Následne však musí konštatovať prieťahy na strane mestského súdu, a to v období po doručení návrhu sťažovateľov na pristúpenie subjektov na strane žalobcu (5. februára 2020), keď bol mestský súd vo veci 2 roky nečinný, a to až do 4. mája 2022 (keď vyššia súdna úradníčka realizovala procesnú úpravu). Nečinnosť mestského súdu (9-mesačná) následne trvala aj do 10. februára 2023 (keď mestský súd vyzval sťažovateľov na podanie vyjadrenia, či trvajú na podanej žalobe). Ako zbytočné prieťahy ústavný súd vyhodnotil aj ďalšie približne ročné obdobie nečinnosti mestského súdu, ktorý ďalší úkon vo veci vykonal až 6. mája 2024 (keď vyzval navrhované subjekty, aby sa vyjadrili, či súhlasia so vstupom do konania). 19. Zároveň ako nie úplne efektívny postup vyhodnotil tiež, keď mestský súd po tom, ako mu bolo 10. júla 2024 doručené vyjadrenie žalovanej, až 9. januára 2025 vydal uznesenie č. k. B1-20Csp/8/2019-297 o ne/pripustení subjektov do konania a zároveň nepripustil zmenu žaloby. 20. V ďalšom období ústavný súd v postupe mestského súdu nevzhliadol existenciu prieťahov. 21. Vzhľadom na opísaný priebeh napadnutého konania tak je možné v postupe mestského súdu jednoznačne identifikovať jeho opakovanú nečinnosť a tiež aj jeho neefektívny postup. Je preto možné uzavrieť, že napadnuté konanie trpí prieťahmi a ústavný súd tak z ústavnoprávneho hľadiska nemôže akceptovať postup prvoinštančného súdu ako súladný s právom sťažovateľov na konanie bez zbytočných prieťahov. 22. Zároveň ústavný súd dáva do pozornosti, že od účastníkov konania obracajúcich sa na všeobecné súdy s dôverou, že bude v ich veci spravodlivo a včas rozhodnuté, nie je možné spravodlivo požadovať, aby „strpeli“ nedostatky na strane všeobecného súdu (resp. štátu) spôsobené zlou organizáciou práce či v dôsledku nedostatočného personálneho obsadenia súdov. Ústavný súd v zmysle svojej konštantnej rozhodovacej činnosti zdôrazňuje, že štát je primárne zodpovedný za to, aby zabezpečil dostatočné personálne a materiálno-technické podmienky pre riadny výkon spravodlivosti a nedostatky v tejto oblasti v žiadnom prípade nesmú byť na ujmu právam účastníkov konania, v tomto prípade sťažovateľov. 23. Po zhodnotení všetkých okolností prípadu preto ústavný súd dospel v danej veci k záveru (primárne s poukazom na identifikovanú opakovanú nečinnosť mestského súdu), že napadnuté konanie trpí prieťahmi, ktoré idú na vrub postupu mestského súdu. V napadnutom konaní sa nepostupovalo v intenciách čo najrýchlejšieho a efektívneho prerokovania a ukončenia veci. 5 24. Vzhľadom na uvedené preto ústavný súd uzatvára, že postupom mestského súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu). V. Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 25. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľov svojou nečinnosťou, vo veci konal. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom mestského súdu v napadnutom konaní, pričom napadnuté konanie nie je právoplatne ukončené, mestskému súdu prikázal, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu). 26. Keďže ústavný súd rozhodol, že právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez prieťahov (podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) bolo porušené, zaoberal sa aj ich žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovatelia požadovali priznanie zadosťučinenia 3 300 eur každému z nich, čo odôvodňovali primárne poukazom na celkovú dĺžku napadnutého konania a nečinnosťou mestského súdu. 27. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva (III. ÚS 103/2018). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia, pričom pri jeho určení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. 28. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na tieto základné okolnosti. Prvou je zohľadnenie celkovej dĺžky napadnutého konania, keď od podania žaloby do vydania (neprávoplatného) rozsudku mestského súdu uplynulo približne 7 rokov, pričom napadnuté konanie nie je stále právoplatne ukončené. Zároveň bolo zohľadnené, že identifikované obdobia nečinnosti mestského súdu v súhrne predstavovali v zásade polovicu trvania napadnutého konania (3 roky a 9 mesiacov). Ústavný súd zohľadnil aj to, že sťažovatelia sa zásadným spôsobom nepričinili na vzniknutých prieťahoch. Na druhej strane prihliadol na to, že sťažovatelia túto ústavnú sťažnosť podali až po vydaní meritórneho rozhodnutia a mesiac po nimi podanom odvolaní proti nemu, preto rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia každému zo sťažovateľov v sume 1 000 eur (bod 3 výroku nálezu). V súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde nevyhovel tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovatelia žiadali priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu (bod 5 výroku nálezu). 6 VI. Trovy konania 29. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov konania v celkovej sume 1 252,94 eur (bod 4 výroku nálezu). 30. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [(ďalej len „vyhláška“). Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb; zníženie sa uplatní pri zastupovaní druhej a ďalšej osoby. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2026 po znížení o 50 % pri zastupovaní dvoch alebo viacerých sťažovateľov je 198,25 eur a hodnota režijného paušálu je 15,86 eur. Sťažovateľom vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2026 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti). 31. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je mestský súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 16. septembra 2026 Libor Duľa predseda senátu 7