{"guid": "ussr:dca09c72-9271-46bb-b5c1-20246c533d59", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.403.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 403/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 403/2026 z 16. 9. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 16. septembra 2026, sp. zn. IV. ÚS 403/2026, ECLI:SK:USSR:2026:4.US.403.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rastislav Kaššák", "sudca_id": 1092, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rastislav-kassak-1092", "datum_vydania": "2026-09-16", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/dca09c72-9271-46bb-b5c1-20246c533d59", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.403.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.403.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.403.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\n                                          NÁLEZ\n                         Ústavného súdu Slovenskej republiky\n\n                               V mene Slovenskej republiky\n\n                                                                              IV. ÚS 403/2026-35\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov\nLadislava Duditša a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov\n\nzastúpených ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Štefánia Buzgová s.r.o., Vyšná Hutka 171,\nproti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B1-20Csp/8/2019 takto\n\n                                           rozhodol:\n\n1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B1-20Csp/8/2019\nb o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ich právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n\n2. Mestskému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e         v konaní sp. zn. B1-20Csp/8/2019 konať\nbez zbytočných prieťahov.\n\n3. Sťažovateľom p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému 1 000 eur, ktoré j e Mestský\nsúd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n4. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľom trovy konania 1 252,94 eur\na zaplatiť ich im právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\n                                        Odôvodnenie:\n\n                                              I.\n                       Ústavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci\n\n1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústavný súd“) 22. júla 2026 domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n\n(ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nMestského súdu Bratislava IV (ďalej len „mestský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\nB1-20Csp/8/2019 (ďalej len „napadnuté konanie“). Navrhujú v napadnutom konaní mestskému\nsúdu prikázať konať bez zbytočných prieťahov a domáhajú sa priznania primeraného finančného\nzadosťučinenia 3 300 eur každému zo sťažovateľov, ako aj náhrady trov konania spojených\ns podaním ústavnej sťažnosti.\n2. Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 403/2026-19 z 29. júla 2026 podľa § 56 ods. 5 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie\nkonanie v celom rozsahu.\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa žalobou doručenou\n27. februára 2019 vtedajšiemu Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) domáhali\nvoči žalovanej UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. (ďalej len „žalovaná v 1. rade“),\nurčenia neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy (zmluvy o hypotekárnom úvere). Okresnému súdu\n15. januára 2020 adresovali písomnosť „Návrh na pristúpenie subjektov na strane žalobcu,\nzaloženie splnomocnení a zmena petitu“.\n4. Mestský súd vydal uznesenie č. k. B1-20Csp/8/2019-297 z 9. januára 2025, ktorým nepripustil\nvstup navrhovaných účastníkov do konania, pretože so vstupom nevyslovili súhlas, zároveň\nvýrokom V pripustil vstup žalovanej v 2. rade do konania a výrokom VI nepripustil zmenu žaloby.\n5. Pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 14. apríla 2026, na ktorom mestský súd vydal rozsudok\nč. k. B1-20Csp/8/2019-374 (ďalej len „rozsudok mestského súdu“), ktorým zamietol žalobu\nsťažovateľov, žalovanej v 1. rade priznal voči sťažovateľom nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 % a žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal.\n6. Proti rozsudku mestského súdu sťažovatelia podali odvolanie zo 17. júna 2026 (ktoré následne\ndoplnili). Ústavný súd overovaním aktuálneho stavu na mestskom súde zistil, že v čase doručenia\nústavnej sťažnosti mestský súd vykonával úkony spojené s predložením odvolania na odvolacom\nsúde (23. júla 2026 bolo mestskému súdu doručené vyjadrenie žalovanej v 1. rade k odvolaniu).\nNapadnuté konanie tak nie je v čase predbežného prerokovania tejto ústavnej sťažnosti právoplatne\nukončené. Navyše, ústavná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená v čase pred predložením\nodvolania odvolaciemu súdu, teda keď bola predmetná vec v dispozičnej sfére mestského súdu.\n\n                                            II.\n                                  Argumentácia sťažovateľov\n\n7. Sťažovatelia vo vzťahu k priebehu napadnutého konania namietajú, že prvoinštančný súd\nod podania žaloby (27. februára 2019) až do vydania rozsudku mestského súdu (14. apríla 2026)\nnevykonal procesné úkony, ktoré by smerovali k efektívnemu a včasnému rozhodnutiu vo veci.\nArgumentovali aj tým, že z odôvodnenia rozsudku mestského súdu navyše vyplýva, že ich žalobu\nnezamietol na základe výsledkov dokazovania, ale výlučne z dôvodu nedostatku ich aktívnej vecnej\nlegitimácie (pretože účastníkmi konania neboli všetci spoludlžníci). Išlo pritom o otázku, ktorú\nbol súd povinný posúdiť bezprostredne po začatí konania, bez potreby vedenia napadnutého\n\n                                                2\n\nkonania počas doby viac ako siedmich rokov (ktorá tak nie je objektívne odôvodnená). Dodali,\nže napadnuté konanie nepredstavuje skutkovo ani právne zložitú vec, pričom sťažovatelia svojím\npostupom nevytvárali prekážky brániace rozhodnutiu vo veci.\n\n                                             III.\n                                  Vyjadrenie mestského súdu\n\n8. Mestský súd vo svojom vyjadrení sp. zn. 1SprV/572/2026 doručenom ústavnému súdu\n24. augusta 2026 k priebehu napadnutého konania v podstatnom uviedol, že procesné úkony\nspojené s prípravou pojednávania boli realizované od 20. júna 2019 (doručenie žaloby s prílohami),\nku ktorej bolo vyjadrenie doručené 12. júla 2019. Predmetné vyjadrenie bolo sťažovateľom\ndoručené 6. septembra 2019 (na čo sťažovatelia 19. septembra 2019 požiadali o predĺženie lehoty\nna podanie vyjadrenia). Replika sťažovateľov bola súdu doručená 1. októbra 2019 a právnemu\nzástupcovi žalovanej v 1. rade bola doručená 5. novembra 2019 (tá sa vyjadrila 15. novembra 2019\na jej vyjadrenie bolo sťažovateľom doručené 24. novembra 2019). Sťažovatelia 5. februára 2020\ndoručili návrh na pripustenie subjektov na strane žalobcu, ako aj zmenu petitu. Právny zástupca\nsťažovateľov 7. októbra 2020 oznámil ukončenie ich právneho zastupovania. Vyššia súdna\núradníčka vykonala 4. mája 2022 procesnú úpravu. Sťažovatelia boli 10. februára 2023 vyzvaní\nna podanie vyjadrenia, či trvajú na podanej žalobe (pretože mestský súd mal vedomosť, že na súde\nprebiehajú iné konania, v ktorých si sťažovatelia uplatňujú nároky spôsobom, ktorý má potenciál\nodstrániť stav právnej neistoty), na čo 28. mája 2023 sťažovatelia požiadali o predĺženie\nlehoty. Zákonná sudkyňa 6. mája 2024 zadala do spisu úpravu – doručenie návrhu na pripustenie\nsubjektov, ako aj zmenu petitu protistrane a výzva pre navrhované subjekty, či súhlasia so vstupom.\nZo strany dvoch subjektov bol 24. júna 2024 doručený nesúhlas so vstupom do konania\na 10. júla 2024 sa k návrhu na pripustenie subjektov na strane žalobcu, ako aj zmenu petitu\nvyjadrila žalovaná v 1. rade. Dňa 19. júna 2024 bol zo strany ďalších dvoch subjektov doručený\nnesúhlas so vstupom do konania a 3. januára 2025 zákonná sudkyňa zadala do spisu úpravu –\npokyn pre vyššieho súdneho úradníka. Uznesením mestského súdu č. k. B1-20Csp/8/2019-297\nz 9. januára 2025 bolo rozhodnuté o návrhu na pripustenie subjektov a 18. marca 2025 vyššia\nsúdna úradníčka zadala do spisu úpravu týkajúcu sa doručenia žaloby žalovanej v 2. rade,\nktorá sa k žalobe vyjadrila 22. mája 2025 (a jej vyjadrenie bolo sťažovateľom doručené\n14. októbra 2025). Dňa 3. februára 2026 bolo nariadené pojednávanie na 14. apríl 2026\n(sťažovateľka 19. februára 2026 doručila mestskému súdu podanie, sťažovateľ 9. apríla 2026\npožiadal o odročenie pojednávania na neurčito a o odročenie pojednávania požiadala\naj sťažovateľka, a to 10. a 13. apríla 2026). Zároveň sťažovateľka 13. apríla 2026 doručila\nnámietku nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobkyne v 2. rade a čiastočné späťvzatie\nžaloby žalobkyňou v 2. rade. Mestský súd uskutočnil pojednávanie 14. apríla 2026, na ktorom\nžalobu zamietol (rozsudkom mestského súdu). Sťažovatelia podali 17. júna 2026 odvolanie\na mestský súd aktuálne vykonáva úkony v súvislosti s jeho predložením odvolaciemu súdu.\nMestský súd poukázal na to, že sami sťažovatelia (tým, že sa nedostavili na pojednávanie)\nneprejavili skutočný záujem na urýchlenom ukončení konania, že sami iniciovali na mestskom súde\nviacero konaní, ktoré majú totožný základ, smerujú proti tomu istému žalovanému a týkajú\nsa rovnakého právneho vzťahu. Navrhovaná zmena žaloby, rozširovanie okruhu účastníkov,\npodávanie ďalších žalôb s totožným skutkovým základom, neúčasť na pojednávaní a nevyužitie\n\n                                                3\n\nprocesného priestoru podľa neho naznačujú, že predĺženie napadnutého konania je dôsledkom\nich vlastných úkonov.\n9. Ústavný súd nepovažoval za účelné vyzývať sťažovateľov na zaujatie stanoviska k vyjadreniu,\nkeďže jeho obsah neviedol k pochybnostiam o potrebe vyhovieť ústavnej sťažnosti v jej esenciálnej\npodstate (porušenie označených práv).\n\n                                           IV.\n                           Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n\n10. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania,\npretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, ako aj s vyjadrením mestského súdu a obsahom\nna vec sa vzťahujúceho súdneho spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\n11. Podstata argumentácie sťažovateľov v súvislosti s namietanými prieťahmi (čl. 48 ods. 2 ústavy\na čl. 6 ods. 1 dohovoru) v napadnutom konaní sa sústreďuje do namietania neprimeranosti celkovej\ndoterajšej dĺžky napadnutého konania a neefektívnej činnosti prvoinštančného súdu.\n12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.\nSamotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni.\nK vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza až právoplatným rozhodnutím\nsúdu alebo iného štátneho orgánu (IV. ÚS 250/2025).\n13. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní,\nktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd\nso žiadosťou o jeho rozhodnutie. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej\núpravy účinnej od 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného\nsporového konania v čl. 17 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd\npostupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza\nzbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu\na iných osôb.\n14. Pokiaľ ide o posúdenie kritéria právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,\nže predmet napadnutého konania patrí v zásade medzi bežnú rozhodovaciu agendu všeobecných\nsúdov. Aj s poukazom na vyjadrenie mestského súdu, podľa ktorého samotní sťažovatelia na tomto\nsúde iniciovali viacero ďalších obdobných sporov s totožným skutkovým základom, nie je možné\ndospieť k záveru o zjavnej skutkovej či právnej náročnosti napadnutého konania.\n15. V rámci posudzovania ďalšieho kritéria, a to správania sťažovateľov, ústavný súd na základe\nobsahu predloženého súdneho spisu uvádza, že na ich strane neboli zistené také skutočnosti, ktoré\nby zásadným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku napadnutého konania. Ústavným súdom\nidentifikovaná primárne opakovaná nečinnosť mestského súdu v priebehu napadnutého konania\nnemá v zásade súvis s postupom sťažovateľov. Na strane druhej ústavný súd pri priznávaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľom zohľadnil aj ich postoj k súdnemu konaniu\n(primárne časovú okolnosť podania tejto ústavnej sťažnosti).\n\n                                               4\n\n16. Tretím hodnotiacim kritériom je postup prvoinštančného súdu. K tomu je potrebné v prvom\nrade uviesť, že dĺžka napadnutého konania od podania žaloby 28. februára 2019 do vydania\n(neprávoplatného) rozsudku mestského súdu (14. apríla 2026) predstavuje približne 7 rokov,\npričom v súčasnej dobe mestský súd po podaní odvolania sťažovateľov (zo 17. júna 2026)\nvykonáva úkony súvisiace s jeho predložením odvolaciemu súdu.\n17. Vo vzťahu k postupu prvoinštančného súdu (ako vyplýva z vyjadrenia mestského súdu\nuvedeného v bode 8 tohto nálezu a tiež z obsahu predloženého spisového materiálu) ústavný súd\nnajprv uvádza, že v jeho prvotnom postupe v období po doručení žaloby a následne,\nkeď od 20. júna 2019 až do konca novembra vykonával písomnú časť konania, neidentifikoval\nžiadne prieťahy.\n18. Následne však musí konštatovať prieťahy na strane mestského súdu, a to v období po doručení\nnávrhu sťažovateľov na pristúpenie subjektov na strane žalobcu (5. februára 2020), keď bol\nmestský súd vo veci 2 roky nečinný, a to až do 4. mája 2022 (keď vyššia súdna úradníčka\nrealizovala procesnú úpravu). Nečinnosť mestského súdu (9-mesačná) následne trvala\naj do 10. februára 2023 (keď mestský súd vyzval sťažovateľov na podanie vyjadrenia, či trvajú\nna podanej žalobe). Ako zbytočné prieťahy ústavný súd vyhodnotil aj ďalšie približne ročné\nobdobie nečinnosti mestského súdu, ktorý ďalší úkon vo veci vykonal až 6. mája 2024 (keď vyzval\nnavrhované subjekty, aby sa vyjadrili, či súhlasia so vstupom do konania).\n19. Zároveň ako nie úplne efektívny postup vyhodnotil tiež, keď mestský súd po tom,\nako mu bolo 10. júla 2024 doručené vyjadrenie žalovanej, až 9. januára 2025 vydal uznesenie\nč. k. B1-20Csp/8/2019-297 o ne/pripustení subjektov do konania a zároveň nepripustil zmenu\nžaloby.\n20. V ďalšom období ústavný súd v postupe mestského súdu nevzhliadol existenciu prieťahov.\n21. Vzhľadom na opísaný priebeh napadnutého konania tak je možné v postupe mestského súdu\njednoznačne identifikovať jeho opakovanú nečinnosť a tiež aj jeho neefektívny postup.\nJe preto možné uzavrieť, že napadnuté konanie trpí prieťahmi a ústavný súd tak z ústavnoprávneho\nhľadiska nemôže akceptovať postup prvoinštančného súdu ako súladný s právom sťažovateľov\nna konanie bez zbytočných prieťahov.\n22. Zároveň ústavný súd dáva do pozornosti, že od účastníkov konania obracajúcich\nsa na všeobecné súdy s dôverou, že bude v ich veci spravodlivo a včas rozhodnuté, nie je možné\nspravodlivo požadovať, aby „strpeli“ nedostatky na strane všeobecného súdu (resp. štátu)\nspôsobené zlou organizáciou práce či v dôsledku nedostatočného personálneho obsadenia súdov.\nÚstavný súd v zmysle svojej konštantnej rozhodovacej činnosti zdôrazňuje, že štát je primárne\nzodpovedný za to, aby zabezpečil dostatočné personálne a materiálno-technické podmienky\npre riadny výkon spravodlivosti a nedostatky v tejto oblasti v žiadnom prípade nesmú byť na ujmu\nprávam účastníkov konania, v tomto prípade sťažovateľov.\n23. Po zhodnotení všetkých okolností prípadu preto ústavný súd dospel v danej veci k záveru\n(primárne s poukazom na identifikovanú opakovanú nečinnosť mestského súdu), že napadnuté\nkonanie trpí prieťahmi, ktoré idú na vrub postupu mestského súdu. V napadnutom konaní\nsa nepostupovalo v intenciách čo najrýchlejšieho a efektívneho prerokovania a ukončenia veci.\n\n                                               5\n\n24. Vzhľadom na uvedené preto ústavný súd uzatvára, že postupom mestského súdu v napadnutom\nkonaní bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n\n                                             V.\n        Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n\n25. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde\nak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva\na slobody sťažovateľov svojou nečinnosťou, vo veci konal. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný\nsúd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom mestského súdu v napadnutom konaní, pričom napadnuté\nkonanie nie je právoplatne ukončené, mestskému súdu prikázal, aby vo veci konal bez zbytočných\nprieťahov (bod 2 výroku nálezu).\n26. Keďže ústavný súd rozhodol, že právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez prieťahov (podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) bolo porušené, zaoberal sa aj ich žiadosťou\no priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovatelia požadovali priznanie\nzadosťučinenia 3 300 eur každému z nich, čo odôvodňovali primárne poukazom na celkovú dĺžku\nnapadnutého konania a nečinnosťou mestského súdu.\n27. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva\n(III. ÚS 103/2018). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie\nfinančného zadosťučinenia, pričom pri jeho určení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti\naplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n28. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na tieto základné okolnosti.\nPrvou je zohľadnenie celkovej dĺžky napadnutého konania, keď od podania žaloby do vydania\n(neprávoplatného) rozsudku mestského súdu uplynulo približne 7 rokov, pričom napadnuté konanie\nnie je stále právoplatne ukončené. Zároveň bolo zohľadnené, že identifikované obdobia nečinnosti\nmestského súdu v súhrne predstavovali v zásade polovicu trvania napadnutého konania (3 roky\na 9 mesiacov). Ústavný súd zohľadnil aj to, že sťažovatelia sa zásadným spôsobom nepričinili\nna vzniknutých prieťahoch. Na druhej strane prihliadol na to, že sťažovatelia túto ústavnú sťažnosť\npodali až po vydaní meritórneho rozhodnutia a mesiac po nimi podanom odvolaní proti nemu,\npreto rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia každému zo sťažovateľov v sume 1 000 eur\n(bod 3 výroku nálezu). V súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom\nsúde nevyhovel tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovatelia žiadali priznať finančné\nzadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu (bod 5 výroku nálezu).\n\n                                                6\n\n                                             VI.\n                                        Trovy konania\n\n29. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 1 252,94 eur (bod 4 výroku nálezu).\n30. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [(ďalej len „vyhláška“).\nPodľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné\núkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb; zníženie sa uplatní pri zastupovaní druhej\na ďalšej osoby. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2026\npo znížení o 50 % pri zastupovaní dvoch alebo viacerých sťažovateľov je 198,25 eur a hodnota\nrežijného paušálu je 15,86 eur. Sťažovateľom vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony\nprávnej služby uskutočnené v roku 2026 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej\nsťažnosti).\n31. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je mestský súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví\nnálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 16. septembra 2026\n\n                                                                      Libor Duľa\n                                                                    predseda senátu\n\n                                               7", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "20Csp/8/2019", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:93376387-60d5-4e26-8dc6-3277847d26e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.250.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 250/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 250/2025 z 23. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-23", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.250.2025.2"}, {"guid": "ussr:9c46e344-8132-4ece-ad6f-0fe3439dd4c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 103/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/2018 z 5. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-05", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2"}], "citovane_v": []}