Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 366/2026 z 29. 7. 2026
Citácia: nález Ústavného súdu SR z 29. júla 2026, sp. zn. IV. ÚS 366/2026, ECLI:SK:USSR:2026:4.US.366.2026.2
Ústavný súd Slovenskej republiky | IV. ÚS 366/2026 | ECLI:SK:USSR:2026:4.US.366.2026.2 | 2026-07-29 | Nález
Oblasť práva: Ústavné právo – konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb
Citované ustanovenia: čl. 48 ods. 2 Ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čl. 127 ods. 1 Ústavy, Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1, Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1, Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1
Zdroj: https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7fab7d6a-3ff6-4662-9d02-adab5288eedc
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.366.2026.2

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 366/2026-27
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov
Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa
zastúpeného Advokátska kancelária VERIONS, s. r. o., Radvanská 21,
Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.
B1-20Cpr/6/2016 (v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. k. I. ÚS 269/2021-35 z 20. októbra 2021) a proti postupu Krajského súdu v Bratislave
v konaniach vedených pod sp. zn. 14CoPr/9/2022 a pod sp. zn. 14CoPr/8/2025 takto
rozhodol:
1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B1-20Cpr/6/2016
a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 14CoPr/9/2022 b o l o
p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Mestskému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e
bez zbytočných prieťahov.

v konaní sp. zn. B1-20Cpr/6/2016 konať

3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie, ktoré j e Mestský súd Bratislava IV
p o v i n n ý vyplatiť mu v sume 1 000 eur a Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý vyplatiť
mu v sume 2 000 eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 507,21 eur
a Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 507,20 eur
a zaplatiť ich jeho právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

Odôvodnenie:
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „ústavný súd“) 9. júna 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Mestského súdu Bratislava IV (ďalej len „mestský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
B1-20Cpr/6/2016 (v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 269/2021-35
z 20. októbra 2021) (ďalej len „napadnuté konanie mestského súdu“) a postupom Krajského
súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 14CoPr/9/2022
a pod sp. zn. 14CoPr/8/2025 (ďalej len „napadnuté konania krajského súdu“). Navrhuje mestskému
súdu prikázať konať bez zbytočných prieťahov a domáha sa priznania primeraného finančného
zadosťučinenia 5 000 eur, ako aj náhrady trov konania spojených s podaním ústavnej sťažnosti.
2. Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 366/2026-11 z 23. júna 2026 podľa § 56 ods. 5 zákona
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie
konanie v celom rozsahu.
3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vystupuje v napadnutom konaní
ako žalobca na základe žaloby podanej 7. februára 2012 [v tom čase na Okresnom súde Bratislava I
(ďalej len „okresný súd“)] proti žalovanému Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky
o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania a iné (v súvislosti s jeho odvolaním z funkcie
riaditeľa Ústavu na výkon väzby Bratislava). Konanie bolo najprv vedené pod sp. zn. 24Cpr/1/2012.
4. K priebehu konania sťažovateľ uviedol, že uznesením okresného súdu z 30. júna 2016 bola časť
ním uplatnených nárokov vylúčená na samostatné konanie, ktoré bolo následne vedené pod sp. zn.
20Cpr/6/2016. Nálezom ústavného súdu č. k. I. ÚS 148/2018-38 z 18. júla 2018 (právoplatným
9. augusta 2018) bolo vo vzťahu k postupu okresného súdu konštatované porušenie práva
sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov. Následne aj ďalším nálezom ústavného súdu
č. k. I. ÚS 269/2021-35 z 20. októbra 2021 (právoplatným 8. novembra 2021) (ďalej len „nález
z 20. októbra 2021“) ústavný súd opakovane konštatoval porušenie práva sťažovateľa na konanie
bez zbytočných prieťahov postupom (v tom čase okresného súdu) v napadnutom konaní.
5. Okresný súd potom rozsudkom č. k. 20Cpr/6/2016-303 zo 7. februára 2022 (ďalej len „rozsudok
okresného súdu zo 7. februára 2022“) žalobu sťažovateľa zamietol. Po podaní odvolania
krajský súd rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil svojím rozsudkom č. k. 14CoPr/9/2022-337
zo 17. októbra 2023 (ďalej len „rozsudok krajského súdu zo 17. októbra 2023“).
6. Proti rozsudku krajského súdu zo 17. októbra 2023 sťažovateľ podal dovolanie, o ktorom
rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn.
6CdoPr/10/2024 z 30. apríla 2025 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu z 30. apríla 2025“),
ktorým dovolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

2

7. Po vrátení veci krajský súd uznesením č. k. 14CoPr/8/2025-415 z 26. januára 2026
(ďalej len „uznesenie krajského súdu z 26. januára 2026“) zrušil rozsudok okresného súdu
zo 7. februára 2022 a vec vrátil mestskému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ uviedol,
že od vrátenia veci mu nebolo zo strany mestského súdu doručené predvolanie na pojednávanie.
II.
Argumentácia sťažovateľa
8. Sťažovateľ namieta, že prieťahy sú v napadnutých konaniach spôsobené neefektívnou,
nekoordinovanou a primárne nesústredenou činnosťou súdov, ako aj nečinnosťou (najmä)
prvoinštančného súdu. Poukazuje na trvanie napadnutého konania, že vec sa opäť nachádza
pred prvoinštančným súdom (napriek už v minulosti opakovane konštatovanému porušeniu
jeho práva na konanie bez prieťahov). V tejto súvislosti výslovne namieta dĺžku trvania
napadnutého konania prvoinštančného súdu v období po právoplatnosti nálezu z 20. októbra 2021.
Vo vzťahu k nesústredenému postupu prvoinštančného a odvolacieho súdu poukazuje na zrušujúce
uznesenie dovolacieho súdu (v ktorom dovolací súd zrušil dovolaním napadnuté rozhodnutie
z dôvodu jeho zmätočnosti). Argumentuje tiež, že predmet napadnutého konania (antidiskriminačná
žaloba) si vyžaduje zvýšenú starostlivosť všeobecných súdov o naplnenie účelu súdneho konania.
III.
Vyjadrenie mestského súdu a krajského súdu
III.1. Vyjadrenie mestského súdu:
9. Mestský súd vo svojom vyjadrení sp. zn. 1SprV/482/2026 doručenom ústavnému súdu
3. júla 2026 po opísaní priebehu jeho napadnutého konania uviedol, že procesný postup
v napadnutom konaní je momentálne plynulý a v súlade s príslušnými predpismi, ako aj v súlade
so zásadami hospodárnosti a rýchlosti konania. Ďalej uviedol, že zdanlivú nečinnosť mohli navodiť
okolnosti objektívnej povahy, akými boli zmeny zákonného sudcu, rozsiahlosť zdedeného
oddelenia, personálne zmeny v súdnom oddelení, sťahovanie súdu z dôvodu zmeny súdnej mapy
a sťahovanie budovy mestského súdu do nového sídla v období od februára 2026, ktoré si vyžiadalo
rozsiahle organizačné a technické zabezpečenie presunu súdnej agendy a spisového materiálu.
III.2. Vyjadrenie krajského súdu:
10. Krajský súd vo svojom vyjadrení sp. zn. 1SprV/245/2026 doručenom ústavnému súdu
22. júla 2026 v podstatnom uviedol, že v prípade napadnutého konania vedeného pod sp. zn.
14CoPr/9/2022 bolo odvolanie krajskému súdu predložené 12. októbra 2022 a rozhodnuté o ňom
bolo rozsudkom krajského súdu zo 17. októbra 2023, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
prvoinštančného súdu (rozsudok okresného súdu zo 7. februára 2022). Spis bol prvoinštančnému
súdu vrátený 16. novembra 2023. Z dôvodu zrušenia rozsudku krajského súdu zo 17. októbra 2023
dovolacím súdom (uznesením najvyššieho súdu z 30. apríla 2025) bola vec vrátená krajskému súdu
21. júla 2025 a bola jej pridelená nová sp. zn. 14CoPr/8/2025 (keď začalo druhé napadnuté konanie
krajského súdu, pozn.). V rámci napadnutého konania vedeného pod sp. zn. 14CoPr/8/2025 bolo
vydané rozhodnutie – uznesenie krajského súdu z 26. januára 2026, ktorým odvolací súd zrušil
3

rozsudok okresného súdu zo 7. februára 2022 a vec vrátil mestskému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (spis bol na mestský súd expedovaný 23. februára 2026).
11. Ústavný súd nepovažoval za účelné vyzývať sťažovateľa na zaujatie stanoviska k vyjadreniam,
keďže ich obsah neviedol k pochybnostiam o potrebe vyhovieť ústavnej sťažnosti v jej esenciálnej
podstate (porušenie označených práv).
IV.
Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
12. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania,
pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, ako aj s vyjadreniami mestského súdu
a krajského súdu (a v rámci nich zaslaného chronologického prehľadu priebehu napadnutých
konaní) dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
13. Podstata argumentácie sťažovateľa v súvislosti s namietanými prieťahmi (čl. 48 ods. 2 ústavy
a čl. 6 ods. 1 dohovoru) v napadnutých konaniach sa sústreďuje do namietania neefektívnej,
nekoordinovanej a nesústredenej činnosti súdov, ako aj nečinnosti (najmä) prvoinštančného súdu,
napriek už v minulosti opakovane konštatovanému porušeniu jeho práva na konanie bez prieťahov.
14. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.
Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni.
K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza až právoplatným rozhodnutím
súdu alebo iného štátneho orgánu (IV. ÚS 250/2025).
15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd
so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej
úpravy účinnej od 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného
sporového konania v čl. 17 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd
postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu
a iných osôb.
16. Pokiaľ ide o posúdenie kritéria právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,
že predmet napadnutého konania (antidiskriminačná žaloba) je v zásade možné označiť
za pravidelne sa opakujúcu súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Navyše, ani konajúce
súdy neargumentovali zložitosťou prejednávanej veci.
17. V rámci posudzovania ďalšieho kritéria, a to správania sťažovateľa, ústavný súd na základe
predloženej chronológie procesných úkonov v napadnutých konaniach nezistil na jeho strane
okolnosti, ktoré by mali za následok predĺženie napadnutých konaní.
18. Tretím hodnotiacim kritériom je postup vo veci konajúcich súdov v ich napadnutých konaniach.
V nasledujúcej časti ústavný súd bližšie posúdi postup jednotlivých súdov v ich napadnutých
konaniach, a teda ich podiel na vzniku prieťahov.

4

IV.1. Vo vzťahu k postupu mestského súdu v jeho napadnutom konaní:
19. Ústavný súd vo vzťahu k napadnutému konaniu mestského súdu uvádza, že jeho trvanie
je možné ohraničiť právoplatnosťou nálezu z 20. októbra 2021 (právoplatný 8. novembra 2021)
až do súčasného obdobia, keď z vyjadrenia mestského súdu vyplýva, že 26. júna 2026 bol nariadený
termín pojednávania na 9. október 2026. Napadnuté konanie tak aj po predchádzajúcom
opakovanom konštatovaní porušenia práva sťažovateľa na konanie bez prieťahov stále trvá.
20. Vo vzťahu k postupu prvoinštančného súdu v napadnutom konaní je možné uviesť,
že po uskutočnení pojednávaní v termínoch 16. novembra 2021 a 24. januára 2022 bol na ďalšom
pojednávaní vyhlásený rozsudok okresného súdu zo 7. februára 2022. Po doručení odvolania
sťažovateľa (30. augusta 2022) bol spisový materiál predložený odvolaciemu súdu
12. októbra 2022. Následne prebiehalo súdne konanie pred odvolacím a dovolacím súdom,
výsledkom čoho bolo vydanie uznesenia krajského súdu z 26. januára 2026, ktorým odvolací súd
zrušil rozsudok okresného súdu zo 7. februára 2022. Po vrátení veci mestskému súdu (24. februára
2026) mestský súd doručoval rozhodnutie odvolacieho súdu sporovým stranám a 10. júna 2026
bol daný pokyn na predloženie veci zákonnej sudkyni (ktorá následne nariadila pojednávanie
na 9. október 2026).
21. V rámci priebehu napadnutého konania ústavný súd po preskúmaní vykonaných procesných
úkonov dospel k záveru, že v postupe prvoinštančného súdu je nutné konštatovať primárne jeho
nesústredenú činnosť vzhľadom na zrušenie rozsudku okresného súdu zo 7. februára 2022. Ústavný
súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že ak po využití opravných
prostriedkov (riadnych, ale aj mimoriadnych) dôjde k zrušeniu rozsudku prvoinštančného súdu
a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie tomuto súdu, uvedené ide primárne
na ťarchu súdu, ktorému bolo dané rozhodnutie zrušené (m. m. I. ÚS 94/2022).
22. Na základe už uvedeného preto ústavný súd dospel k jednoznačnému záveru, že napadnuté
konanie mestského súdu trpí prieťahmi (v dôsledku nesústredenej činnosti mestského súdu).
23. Ústavný súd tiež uvádza (aj s poukazom na vyjadrenie mestského súdu), že od účastníkov
konania obracajúcich sa na všeobecné súdy s dôverou, že bude v ich veci spravodlivo a včas
rozhodnuté, nie je možné spravodlivo požadovať, aby „strpeli“ nedostatky na strane všeobecného
súdu (resp. štátu) spôsobené zlou organizáciou práce či v dôsledku nedostatočného personálneho
obsadenia súdov, alebo z prevádzkových dôvodov na strane súdu. V zmysle svojej konštantnej
rozhodovacej činnosti zdôrazňuje, že štát je primárne zodpovedný za to, aby zabezpečil dostatočné
personálne a materiálno technické-podmienky na riadny výkon spravodlivosti a nedostatky v tejto
oblasti nesmú byť na ujmu právam účastníkov konania (IV. ÚS 362/2025).
24. Ústavný súd preto uzatvára, že postupom mestského súdu v jeho napadnutom konaní bolo
porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

5

IV.2. Vo vzťahu k postupu krajského súdu v jeho napadnutých konaniach:
25. Sťažovateľ podanou ústavnou sťažnosťou napáda dve odvolacie súdne konania vedené
krajským súdom (pod sp. zn. 14CoPr/9/2022 a pod sp. zn. 14CoPr/8/2025).
26. Ústavný súd sa v rámci posúdenia námietok sťažovateľa vo vzťahu k postupu krajského súdu
v prvom rade zameria na posúdenie napadnutého konania vedeného pod sp. zn. 14CoPr/9/2022.
Vo vzťahu k tomuto napadnutému konaniu je možné uviesť, že odvolanie bolo krajskému súdu
predložené 12. októbra 2022. Rozhodnutie bolo síce odvolacím súdom vydané v primeranom čase
do 1 roka (rozsudok krajského súdu zo 17. októbra 2023), avšak to bolo následne dovolacím súdom
(uznesením najvyššieho súdu z 30. apríla 2025) zrušené.
27. Vzhľadom na uvedené je preto vo vzťahu k napadnutému konaniu krajského súdu vedenému
pod sp. zn. 14CoPr/9/2022 potrebné konštatovať existenciu prieťahov, a to v dôsledku
nesústredenej činnosti krajského súdu. Aj v danom prípade totiž platí, že zrušenie rozhodnutia
odvolacieho súdu súdom dovolacím ide v otázke vzniku prieťahov na ťarchu krajského
(odvolacieho) súdu, ktorému bolo toto rozhodnutie zrušené.
28. S poukazom na uvedené preto ústavný súd v prípade napadnutého konania krajského súdu
vedeného pod sp. zn. 14CoPr/9/2022 uzatvára, že postupom krajského súdu bolo porušené základné
právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho
právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku
nálezu).
29. Pokiaľ ide o napadnuté konanie krajského súdu vedené pod sp. zn. 14CoPr/8/2025, to začalo
po vrátení veci dovolacím súdom 21. júla 2025. Následne krajský súd vydal svoje rozhodnutie −
uznesenie krajského súdu z 26. januára 2026, ktorým zrušil rozsudok okresného súdu
zo 7. februára 2022. Spis bol na mestský súd expedovaný 23. februára 2026.
30. V prípade tohto napadnutého konania preto ústavný súd vzhľadom na dĺžku jeho trvania, ktorú
považuje za primeranú, nedospel k záveru o odôvodnenosti konštatovania zbytočných prieťahov.
Preto v tejto časti ústavnej sťažnosti sťažovateľa nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).
V.
Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
31. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde
ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva
a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd
rozhodol o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru postupom mestského súdu v jeho napadnutom konaní, ako aj postupom krajského
súdu v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. 14CoPr/9/2022, pričom vec je v súčasnej dobe
opätovne vedená v rámci napadnutého konania pred mestským súdom (pojednávanie je nariadené
na 9. október 2026), mestskému súdu prikázal, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov
a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza (bod 2 výroku nálezu).

6

32. Keďže ústavný súd rozhodol, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez prieťahov
(podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) bolo porušené, zaoberal sa aj žiadosťou
sťažovateľa o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľ požadoval priznanie
zadosťučinenia spolu 5 000 eur (1 000 eur vo vzťahu k mestskému súdu a 4 000 eur vo vzťahu
ku krajskému súdu), čo odôvodňoval uplynutím ďalších takmer piatich rokov od posledného
konštatovania porušenia jeho práva na konanie bez prieťahov bez rozhodnutia vo veci a poukazom
na to, že vec je opätovne vedená pred prvoinštančným súdom.
33. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva
v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva
(III. ÚS 103/2018). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie
finančného zadosťučinenia, pričom pri jeho určení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti
aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie
podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
34. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na tieto základné okolnosti.
Prvou je zohľadnenie dĺžky konania, ako aj skutočnosti, že v dôsledku nesústredeného postupu
ako mestského súdu, tak aj krajského súdu sa opätovne vedie konanie pred prvoinštančným súdom.
Zároveň bolo prihliadnuté na to, že ide už o opakované (v poradí tretie) konštatovanie porušenia
práva sťažovateľa na konanie bez prieťahov. Tiež bolo prihliadnuté aj na to, že sťažovateľ
sa v zásade žiadnym spôsobom nepričinil o vznik prieťahov. Preto rozhodol o priznaní finančného
zadosťučinenia sťažovateľovi celkovo v sume 3 000 eur, ktoré sú mestský súd povinný uhradiť
v sume 1 000 eur a krajský súd v sume 2 000 eur (bod 3 výroku nálezu). Ústavný súd v súlade
s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde nevyhovel tej časti ústavnej
sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú
sumu (bod 5 výroku nálezu).
VI.
Trovy konania
35. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov
konania v celkovej sume 1 014,41 eur (bod 4 výroku nálezu).
36. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [(ďalej len „vyhláška“);
§ 11 ods. 3, § 13a, § 16 ods. 3 vyhlášky]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby
uskutočnený v roku 2026 je 396,50 eur a hodnota režijného paušálu je 15,86 eur. Sťažovateľovi
vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2026
(prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti). Ústavný súd vypočítanú náhradu
trov sťažovateľa zvýšil podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, pretože jeho právny
zástupca je platiteľom tejto nepriamej dane.
37. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je mestský súd povinný nahradiť v sume 507,21 eur
a krajský súd je povinný nahradiť v sume 507,20 eur na účet právneho zástupcu sťažovateľa

7

(§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví nálezu v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. júla 2026

Libor Duľa
predseda senátu

8