{"guid": "ussr:2b5eace7-5a75-4495-94e1-1dcac93f6cef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.34.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 34/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 34/2026 z 24. 3. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 24. marca 2026, sp. zn. IV. ÚS 34/2026, ECLI:SK:USSR:2026:4.US.34.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2026-03-24", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2b5eace7-5a75-4495-94e1-1dcac93f6cef", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.34.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.34.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.34.2026.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 34/2026-35\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov\nLadislava Duditša (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2,\nBratislava, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, Bratislava, proti uzneseniu\nKrajského súdu v Nitre sp. zn. 11CoCsp/6/2025 z 10. septembra 2025 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11CoCsp/6/2025 z 10. septembra 2025 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11CoCsp/6/2025 z 10. septembra 2025 z r u š u j e\na v e c mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Nitre j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 1 456,37 eur\na zaplatiť ich jeho právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Uznesením č. k. IV. ÚS 34/2026-16 z 27. januára 2026 ústavný súd prijal podľa § 56 ods. 5\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie\nústavnú sťažnosť sťažovateľa, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia základného práva vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\n\nkrajského súdu označeným v záhlaví tohto rozhodnutia. Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť, vec\nvrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou\ndomáhal proti žalovaným v prvom a druhom rade zaplatenia sumy 20 000 eur s príslušenstvom\nz dôvodu neplnenia povinností zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi právnym\npredchodcom sťažovateľa a žalovanými.\n3. Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. TO-11Csp/14/2023-176 zo 16. mája 2024 v jeho I. výroku\nzaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť\nsťažovateľovi sumu 20 000 eur spolu s príslušenstvom (s úrokom vo výške 13 663,57 eur\na so zmluvným úrokom z omeškania vo výške 206,74 eur) s tým, že plnením jedného zo žalovaných\nv rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť druhému žalovanému. Vo výroku II tohto rozsudku\nokresný súd sťažovateľovi priznal proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n4. Žalovaný v prvom rade podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie z dôvodov podľa § 365\nods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Argumentoval tým, že právo\npredčasného zosplatnenia úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka je časovo obmedzené\ndo splatnosti najbližšej nasledujúcej budúcej splátky, čo v tomto prípade dodržané nebolo. Právo\npôvodného veriteľa na zosplatnenie úveru pre nezaplatenie konkrétnej omeškanej splátky zaniklo,\npreto je neplatné aj následné postúpenie pohľadávky na žalobcu, čo zakladá nedostatok jeho\naktívnej legitimácie. Žalovaný v prvom rade spochybnil aj okolnosti uzavretia zmluvy o úvere\nzakladajúce jej absolútnu neplatnosť vo vzťahu k nemu pre uvedenie do omylu. S ohľadom\nna obsah zmluvy namietol, že ide o úver bezúročný a bez poplatkov.\n5. Dopĺňacím rozsudkom č. k. TO-11Csp/14/2023-267 z 27. februára 2025 okresný súd doplnil\nvýrok I svojho rozsudku zo 16. mája 2024 o rozhodnutie v časti uplatnených úrokov z omeškania,\no ktorých v tomto rozsudku nebolo rozhodnuté (úrok z omeškania s percentuálnou sadzbou 5 %\nročne zo sumy 20 000 eur od 4. marca 2021 do zaplatenia).\n6. Krajský súd ako súd odvolací uznesením č. k. 11CoCsp/6/2025-318 z 10. septembra 2025 zrušil\nnapadnutý rozsudok okresného súdu spolu s dopĺňacím rozsudkom a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n7. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu krajského súdu namieta:\na) Krajský súd zrušil právoplatný rozsudok okresného súdu proti žalovanému v druhom rade, ktorý\nproti nemu nepodal odvolanie, hoci so žalovaným v prvom rade tvorili samostatné spoločenstvo,\npreto proti nemu rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť zo zákona. Krajský súd zrušil\naj doplňujúci rozsudok okresného súdu, proti ktorému odvolanie vôbec nebolo podané a ktorý tak\nnadobudol právoplatnosť proti obom žalovaným. V tejto súvislosti zdôraznil, že o časti nároku,\no ktorom bolo rozhodnuté doplňujúcim rozsudkom, okresný súd vo svojom rozsudku vôbec\nnerozhodol, a preto žiadnymi výkladovými metódami nemožno právne uzavrieť, že by v tejto časti\nbolo zo strany žalovaných podané odvolanie. Napriek tomu krajský súd, rozšíriac si svoju\nprávomoc, rozhodol aj v tejto časti a zrušil aj doplňujúci rozsudok. Doplňujúci rozsudok nadobudol\n2\n\nprávoplatnosť a ním priznaná pohľadávka sa stala majetkom judikovaným príslušným súdom,\na preto bolo potrebné tomuto právu poskytnúť ochranu v podobe práva na jej vymoženie\nv exekučnom konaní. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia ústavného súdu\nv obdobných veciach sp. zn. III. ÚS 683/2022 a II. ÚS 299/2019, ako aj rozsudok Súdneho dvora\nEurópskej únie vo veci C-234/04 zo 16. marca 2006.\nb) Krajský súd nesprávne právne posúdil charakter procesného spoločenstva solidárnych dlžníkov\nz úverovej zmluvy ako nerozlučné spoločenstvo v úplnom rozpore so zákonom, základnou logikou,\nako aj s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. V tejto súvislosti poukázal\nna právne závery vyplývajúce z uznesenia ústavného súdu vo veci sp. zn. II. ÚS 194/2023,\nIII. ÚS 322/2017, uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/1/2018\nz 29. januára 2019, sp. zn. 6Cdo/544/2015 z 26. októbra 2016, sp. zn. 5Cdo/18/2022\nz 27. apríla 2023.\nc) Napadnuté uznesenie krajského súdu nie je dostatočne odôvodnené, jeho závery sú svojvoľné\na v rozpore s ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít.\nIII.\nVyjadrenie krajského súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie krajského súdu:\n8. Krajský súd vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti zotrval na právnych záveroch napadnutého\nrozhodnutia a v podrobnostiach uviedol:\na) S poukazom na znenie § 75 a nasl. CSP je charakter procesného spoločenstva determinovaný\npovahou predmetu konania a hmotnoprávnou úpravou a posúdenie, o aké spoločenstvo ide, je vecou\nsúdu. Sporným sa môže javiť charakter procesného spoločenstva v prípadoch solidárnych záväzkov\npodľa hmotného práva. V prípade tzv. nedeliteľných záväzkov podľa hmotného práva pôjde vždy\no procesné spoločenstvo nerozlučné. Pri solidárnych záväzkoch ide spravidla o samostatné procesné\nspoločenstvo. V situácii, v ktorej žalobca kumuluje účastníctvo viacerých žalovaných z toho istého\nhmotnoprávneho základu (ktorý mu zároveň umožňuje bez neúspechu žalovať aj len jedného\nz viacerých dlžníkov) a rozsudok sa musí vzťahovať na každého z účastníkov, môže ísť\no nerozlučné spoločenstvo.\nb) Podľa krajského súdu v okolnostiach tejto veci, ak sťažovateľ ako žalobca procesným úkonom\nkumuluje do konania viacerých žalovaných, ktorých povinnosti vyplývajú z rovnakého\nhmotnoprávneho základu (zvýraznené, ak existuje medzi nimi určitý spôsob vyrovnania)\ns povinnosťou plniť spoločne a nerozdielne, tak potom (bez ďalšieho rozdielu v hmotnoprávnom\nvzťahu) je treba uvažovať, či procesné spoločenstvo samostatné nemá aj niektoré aspekty\nspoločenstva nerozlučného (nie však núteného), pretože rozsudok sa musí vzťahovať na každého,\nkto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný. Kto vystupuje ako žalobca a žalovaný, je otázkou\nprocesnou, to, či sa rozsudok musí vzťahovať na žalobcu a žalovaného, je otázkou hmotnoprávnou.\nV priebehu súdneho konania môže jeden z dlžníkov namietať hmotnoprávnymi námietkami nárok\nžalobcu a ten sa môže týkať len jeho, t. j. v takomto prípade už nejde o nerozlučné procesné\nspoločenstvo.\n\n3\n\nc) Ak ide o rovnaký hmotnoprávny základ viacerých dlžníkov a tí majú povinnosť spoločne\na nerozdielne plniť a spoločným hmotnoprávnym základom je len jednoduchá skutočnosť,\nže neplnili splatný dlh, potom podľa názoru krajského súdu ide o spoločenstvo, pri ktorom úkony\njedného z nich platia aj pre ostatných. Žalovať možno v takýchto prípadoch samostatne aj jedného\nz viacerých hmotnoprávnych dlžníkov. Podľa názoru krajského súdu v prípade, ak pôjde\no viacerých dlžníkov v konaní v postavení žalovaných, je možné uvažovať o samostatných\nspoločenstvách viacerých subjektov na strane žalovaného, ktoré môžu mať prvky spoločenstva\nnerozlučného (§ 77 CSP). Zákon nehovorí, že sa rozsudok má vzťahovať na každého, ktorý\nprichádza do úvahy z hmotného práva, ale na každého, kto je žalobcom a žalovaným (procesné\nhľadisko). Nerozlučnosť podľa § 77 CSP, ktorá pramení z hmotnoprávneho vzťahu, teda nehovorí\nnič o nutnej účasti všetkých do úvahy prichádzajúcich účastníkov právneho vzťahu v konaní\n(či už ide o zmluvný, alebo mimozmluvný právny vzťah), ako to je pri nútenom procesnom\nspoločenstve. Charakter tohto spoločenstva určuje hmotné právo. Judikatúra uvedené procesné\nvzťahy posudzuje preferenčne ako samostatné procesné spoločenstvo. Z pohľadu dôsledkov\nprocesných úkonov jedného zo subjektov na strane žalovaného však možno uvažovať o ich\nviazanosti aj pre ďalší zo subjektov na strane žalovaného.\nd) Krajský súd bol v danom prípade toho názoru, že medzi žalovanými ide o také spoločné práva\na povinnosti z úverovej zmluvy, kde nie je možné jednotlivo vo vzťahu ku každému z nich oddeliť\nžalobou uplatňovaný nárok, ale ide o také spoločné práva a povinnosti, že rozhodnutie súdu sa musí\nvzťahovať na každého z nich, keď zároveň úkon jedného z nich, platí aj pre ostatných, t. j.\nodvolanie žalovaného v prvom rade platí i pre žalovaného v druhom rade, preto krajský súd\nskonštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť ani\nvo vzťahu k žalovanému v druhom rade.\ne) Vo vzťahu k preskúmaniu dopĺňacieho rozsudku krajský súd uviedol, že prvostupňový súd\ndo výroku dopĺňacieho rozsudku poňal aj nároky, o ktorých už bolo rozhodnuté rozsudkom\nokresného súdu. Dopĺňací rozsudok tak môže evokovať dojem, že všetky nároky uplatnené\nsťažovateľom sú právoplatne priznané proti obom žalovaným. Rozsudok okresného súdu bol však\nnapadnutý v celom rozsahu. Zmätočne v dopĺňacom rozsudku zároveň pôsobila aj tá skutočnosť,\nže oproti pôvodnému rozsudku okresného súdu je v ňom vynechaný spôsob plnenia uvedený\nvo výroku I uvedeného rozsudku (v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plniť\naj druhému žalovanému). Z uvedených dôvodov krajský súd zastával názor, že už podané odvolanie\nžalovaného v prvom rade je potrebné vyhodnotiť tak, že smeruje aj proti dopĺňaciemu rozsudku.\nV prípade trvania na podaní odvolania aj proti nemu by išlo o formalistický prístup zo strany súdu.\nNa vydanie dopĺňacieho rozsudku neboli navyše splnené zákonné podmienky (nebolo nariadené\npojednávanie), preto ho bolo potrebné zrušiť ako zmätočný a nevyhlásený zákonným spôsobom.\nZásadnou skutočnosťou je aj to, že predmetom doplňujúceho rozsudku mal byť iba nárok týkajúci\nsa úrokov z omeškania, ktorý nemôže existovať bez hlavného záväzku. Výsledkom konania\npo vrátení veci v zmysle intencií krajského súdu môže byť aj záver o nedostatku aktívnej vecnej\nlegitimácie žalobcu. V takomto prípade by bola podľa názoru krajského súdu proti elementárnej\nlogike existencia dopĺňacieho rozsudku, ktorá by zaväzovala na plnenie akcesorického záväzku\nbez existencie hlavného záväzku.\n\n4\n\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n9. Zúčastnená osoba nevyužila svoje právo zaujať stanovisko k vyjadreniu krajského súdu.\nIII.3. Replika sťažovateľa:\n10. Sťažovateľ v replike k vyjadreniu krajského súdu uviedol:\na) Nestotožňuje sa s obsahom vyjadrenia krajského súdu a zdôrazňuje, že v napadnutom uznesení\nabsolútne absentuje odôvodnenie krajského súdu k otázke nerozlučného spoločenstva. Krajský súd\nsa nevyjadril k ustálenej judikatúre ústavného súdu a najvyššieho súdu a namiesto toho prezentuje\nopačné právne názory popierajúce túto judikatúru, ako aj platný a účinný Civilný sporový poriadok.\nVo vyjadrení síce krajský súd uviedol, že rozhodujúcim kritériom na posúdenie otázky charakteru\nprocesného spoločenstva je hmotnoprávny základ, no napriek tomu tieto závery úplne popiera\ntvrdením, že žalobca určil nerozlučné procesné spoločenstvo žalovaných tým, že na solidárnych\ndlžníkov podal jednu, resp. spoločnú žalobu. Tým krajský súd vytvára úplne nové hybridné\nprocesné spoločenstvá, ktoré ani nie sú zákonom upravené, a porušenie ústavných práv sťažovateľa\nospravedlňuje bezbrehou právomocou súdu dotvárať a upravovať zákony podľa vlastnej ľubovôle.\nb) Sťažovateľ zastáva názor, že ak je zákonom a ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít\nupravené postavenie viacerých solidárnych dlžníkov ako samostatné procesné spoločenstvo,\ntak nemožno svojvoľným konaním súdu docieliť výklad zákona contra legem výlučne pre účely\nzrušenia právoplatného súdneho rozhodnutia, a tým porušiť jednu z najdôležitejších zásad právneho\nštátu – res iudicata.\nc) Žiadnym výkladom nemožno dospieť k záveru, že podaním žaloby na viacerých solidárnych\ndlžníkov sa z nich stáva nerozlučné spoločenstvo. Táto argumentácia neberie do úvahy, že veriteľ\nmohol podať žalobu aj na každého zo solidárnych dlžníkov samostatne a následne by ich súd spojil\nz dôvodu hospodárnosti do jedného konania.\nd) Argumentácia sťažovateľa je nekonzistentná, keď na jednej strane uviedol, že procesné úkony\npre jedného zo solidárnych dlžníkov zaväzujú aj ostatných solidárnych dlžníkov, avšak následne\nuzavrel, že v prípade vznesenia námietky premlčania solidárnym dlžníkom sa jej účinky\nna ostatných solidárnych dlžníkov nevzťahujú, pretože ide medzi nimi o samostatné spoločenstvo.\nZa neprijateľnú považuje sťažovateľ aj časť vyjadrenia krajského súdu, v ktorom poukazuje\nna hybridné procesné spoločenstvá neupravené v platnej právnej úprave, ktoré by sa mali meniť\nv priebehu súdneho konania v závislosti od procesných úkonov strany sporu.\ne) K otázke zrušenia dopĺňacieho rozsudku sťažovateľ poukázal na to, že krajský súd založil svoje\noprávnenie zrušiť právoplatné rozhodnutie na základe „elementárnej logiky“, podľa ktorej\nakcesorický záväzok nemôže existovať bez hlavného záväzku, z čoho je zjavné, že ide o zjavné\nprekročenie právomoci krajského súdu, ktorý nedisponuje právomocou zrušiť akékoľvek\nprávoplatné súdne rozhodnutie bez podania opravného prostriedku. Postup krajského súdu podľa\nsťažovateľa napĺňa všetky znaky svojvôle predstavujúcej zjavné porušenie zákonných predpisov\na právomoci súdov.\nf) Krajský súd zaujal stanovisko, ktoré je v priamom rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou\nnajvyšších súdnych autorít, na ktorú sťažovateľ opätovne poukázal, a to bez toho, aby sa čo i len\n\n5\n\nnáznakom snažil s ňou vysporiadať. Sťažovateľ na základe uvedeného považuje za nepochybne\npreukázané, že krajský súd prekročil svoje právomoci a jeho sťažnosť je dôvodná.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n11. Podstatou argumentácie sťažovateľa je tvrdené porušenie označených práv napadnutým\nuznesením krajského súdu, ktorý prekročil rozsah svojej prieskumnej právomoci tým, že v rozpore\ns ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít v otázke posúdenia povahy procesného\nspoločenstva solidárnych dlžníkov nesprávne rozhodol v odvolacom konaní o nárokoch žalobcu\nvo vzťahu k obidvom žalovaným, hoci odvolanie podal iba jeden z nich. Krajský súd navyše\nnesprávne postupoval, keď zrušil dopĺňací rozsudok, proti ktorému žiadna zo sporových strán\nodvolanie nepodala.\n12. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že jeho úlohou nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým\npredovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný súd je v súlade so svojou\nvšeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124 ústavy súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Táto\nprávomoc spolu s právomocou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy mu umožňuje preskúmať rozhodnutia\nvšeobecných súdov, avšak iba z hľadiska, či tieto rozhodnutia, resp. v nich vyslovené závery, sú\nv súlade s ústavnými požiadavkami ochrany základných práv a slobôd, prípadne či k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody došlo konaním, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Skutkové\na právne závery rozhodnutia všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania, ak by boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody.\n13. V súvislosti s preskúmaním sťažovateľmi napádaného uznesenia krajského súdu, ktoré nie je\nrozhodnutím konečným, ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (m. m. I. ÚS 357/2016,\nIII. ÚS 46/2013) v prvom rade podotýka, že pri rešpektovaní zásady, že základné právo na súdnu\nochranu je právo výsledkové, len výnimočne vstupuje do posudzovania rozhodnutí všeobecných\nsúdov, ktoré nie sú konečné z pohľadu merita veci. V intenciách uvedeného ústavný súd preskúmal\nnapadnuté uznesenie krajského súdu z toho hľadiska, či v danej veci nejde o rozhodnutie spôsobilé\nvýrazne a už nezvratným (nereparovateľným) spôsobom zasiahnuť do ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou zaručených základných práv sťažovateľa.\n14. Podstatným pre rozhodnutie tejto veci bolo posúdenie, či krajský súd postupoval ústavne\nkonformne, teda či konal v zákonom vymedzenom rámci odvolacieho prieskumu, keď svojím\nvýrokom zrušil rozsudok okresného súdu v celom rozsahu (teda vo vzťahu k obidvom žalovaným),\nhoci odvolanie proti nemu podal len žalovaný v prvom rade. Na zákonnej úrovni ide o posúdenie,\nči krajský súd mohol uplatniť zákonnú výnimku z viazanosti rozsahom odvolania ustanovenú\nv § 379 písm. b) CSP, čo je závislé od posúdenia otázky, či medzi žalovanými v prvom a druhom\nrade ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP alebo, naopak, či žalovaní v dotknutom konaní\nkonajú každý sám za seba podľa § 76 CSP, t. j. majú samostatné procesné spoločenstvo.\n15. Krajský súd v napadnutom rozhodnutí poskytol odôvodnenie v otázke procesného spoločenstva\nv bode 38 napadnutého uznesenia, kde dospel k záveru, že hoci odvolanie proti rozsudku okresného\nsúdu podal len žalovaný v prvom rade, v preskúmavanom konaní tvorí spolu so žalovaným\nv druhom rade ako solidárny spoludlžník z úverovej zmluvy tzv. nerozlučné procesné spoločenstvo\n6\n\npodľa § 77 ods. 1 CSP, v ktorom úkony jedného z nich platia aj pre druhého. Je to tak z dôvodu,\nže medzi žalovanými ide o také spoločné práva a povinnosti, kde nie je možné jednotlivo vo vzťahu\nku každému z nich oddeliť žalobou uplatňovaný nárok. V dôsledku tejto skutočnosti tak podľa\nkrajského súdu rozsudok okresného súdu nemohol nadobudnúť právoplatnosť ani vo vzťahu\nk žalovanému v druhom rade.\n16. Za ústavne konformné je možné považovať rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré\npri interpretácii a aplikácii právnej normy rešpektuje jej obsah a zmysel a zároveň rešpektuje\nprincíp právnej istoty, teda je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít;\nv opačnom prípade musí byť rozhodnutie dôkladne a presvedčivo odôvodnené (čl. 2 základných\nprincípov CSP). Ústavný súd na tomto mieste poznamenáva, že dôsledné odôvodnenie musí byť\nsúčasťou samotného rozhodnutia a nemôže byť dodatočne doplnené podrobnou argumentáciou\nvo vyjadrení k ústavnej sťažnosti (bez ohľadu na jej vecnú správnosť).\n17. Ústavný súd konštatuje, že povaha procesného spoločenstva v civilnom sporovom konaní úzko\nsúvisí s hmotnoprávnym konceptom spoločných práv, resp. spoločných záväzkov. Pre posúdenie\npovahy procesného spoločenstva je rozhodujúca povaha predmetu konania zásadne z hľadiska jeho\ndeliteľnosti. Samotná solidarita pri plnení záväzku neznamená, že ide o plnenie nedeliteľné, práve\nnaopak, občianske právo hmotné stanovuje prezumpciu rovnosti podielov solidárnych dlžníkov,\nak nie je určené inak, čo samo osebe indikuje deliteľnosť plnenia (§ 511 Občianskeho zákonníka).\nSplnenie záväzku jedným z dlžníkov spôsobuje voči veriteľovi zánik záväzkov ostatných\nspoludlžníkov. V prípade spoločného peňažného dlhu je veriteľ oprávnený žalovať na jeho splnenie\naj oboch spoludlžníkov samostatne a je len vecou vôle a voľby žalobcu (v tomto prípade\nsťažovateľa), či zažaluje jedného alebo oboch ako solidárnych dlžníkov. Ide teda o samostatné\nprocesné spoločenstvo, pri ktorom pluralita žalovaných vzniká procesným úkonom žalobcu\noznačením viacerých žalovaných v jednej žalobe na základe vôle veriteľa (v tomto prípade\nsťažovateľa). V samostatnom procesnom spoločenstve robí každý zo spoločníkov procesné úkony\nvýlučne sám za seba a ich účinky sa môžu vzťahovať len k jeho osobe. Nezaväzuje teda svojím\núkonom nikoho iného okrem seba na rozdiel od spoločenstva nerozlučného a výsledok sporu\nvo vzťahu k jednotlivým solidárnym dlžníkom môže byť odlišný. Uvedené teoretické východiská sú\nkonštantne judikované všeobecnými súdmi a potvrdené aj judikatúrou ústavného súdu (nález sp. zn.\nII. ÚS 375/2019 z 15. apríla 2020, uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Obo 63/2009\nz 20. júla 2010, sp. zn. 6 Cdo 544/2015 z 26. októbra 2016, sp. zn. 5Cdo1/2018 z 29. januára 2019).\n18. Rozsudkom okresného súdu bola žalovaným uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť\nsťažovateľovi ako žalobcovi dlžnú sumu 20 000 eur spolu s riadnym úrokom vo výške\n13 663,57 eur a úrokom z omeškania vo výške 206,74 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných\nv rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť druhému žalovanému (1. výrok), a sťažovateľovi bol\npriznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti obom žalovaným (II. výrok).\nZáväzok žalovaných vyplýval zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa zaviazali zaplatiť\nsťažovateľovi dlžnú sumu ako spoludlžníci.\n19. Bez ambície nahrádzať právne posúdenie všeobecných súdov ústavný súd konštatuje,\nže aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie nasvedčuje tomu, že žalovaní v zmluve samostatne\nprevzali na seba záväzok uspokojiť sťažovateľa, ktorý nebol nedeliteľnej povahy. V takom prípade\nje veriteľ oprávnený vybrať si, či si svoj nárok na plnenie uplatní len od jedného z dlžníkov alebo\n\n7\n\nod oboch. Ak podá žalobu proti obom dlžníkom, je každý zo žalovaných voči veriteľovi solidárnym\ndlžníkom, ale len sám za seba a aj v spore vystupuje samostatne. To znamená, že každý\nzo žalovaných je oprávnený vzniesť samostatné námietky, z čoho vyplýva možnosť ich rozdielnej\nprocesnej obrany. Každý zo žalovaných je oprávnený v konaní robiť samostatné procesné úkony,\nako aj samostatne uplatniť opravné prostriedky bez toho, aby sa ich účinky vzťahovali aj\nna druhého žalovaného, čo zodpovedá postaveniu samostatných spoločníkov podľa § 76 CSP.\n20. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia ani z rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, že by\nvšeobecné súdy relevantne konfrontovali ustálenú súdnu prax v otázke povahy procesného\nspoločenstva solidárnych dlžníkov ako zásadne samostatného spoločenstva. Ústavný súd preto\nkonštatuje, že krajský súd nesprávnym posúdením postavenia žalovaných ako procesne\nnerozlučných spoločníkov v rozpore s § 379 písm. b) CSP prekročil svoju viazanosť rozsahom\nodvolania, ktoré podal len žalovaný v prvom rade, a nesprávne zrušil rozsudok okresného súdu\nvo vzťahu k obom žalovaným. Napadnuté uznesenie má nepochybne negatívny dopad\nna uspokojenie pohľadávky sťažovateľa ako veriteľa, pretože zasahuje do právoplatného\nrozhodnutia vo vzťahu k žalovanému v druhom rade a nielenže porušuje jeho základné právo\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, ale nežiaducim spôsobom zasahuje do princípu právnej istoty.\n21. Neakceptovateľný excesívny výklad procesných noriem uplatnený krajským súdom\nmá v posudzovanej veci aj priamy negatívny dopad na vlastnícke právo sťažovateľa, čím došlo aj\nk porušeniu jeho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.\n22. Sťažovateľ namietal porušenie svojich práv aj postupom krajského súdu, ktorý napadnutým\nuznesením zrušil aj dopĺňací rozsudok okresného súdu, proti ktorému žiadna zo sporových strán\nnepodala odvolanie.\n23. Aj keď ústavný súd skonštatoval porušenie práv sťažovateľa napadnutým uznesením ako\ncelkom, čoho dôsledkom je jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie, považuje za potrebné\nosobitne sa vyjadriť k tejto námietke, a to z pohľadu usmernenia ďalšieho postupu krajského súdu.\n24. Okresný súd dopĺňacím rozsudkom doplnil I. výrok svojho rozsudku tak, že obom žalovaným\nuložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť sťažovateľovi (okrem nárokov priznaných\nrozsudkom okresného súdu) aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 20 000 eur\nod 4. marca 2021 do zaplatenia.\n25. Krajský súd dôvody zrušenia dopĺňacieho rozsudku v napadnutom uznesení špecifikoval v jeho\nbode 51, argumentujúc, že jeho vydaním nie je možné zásadne založiť prekážku rozsúdenej veci.\nV odôvodnení poukázal aj na to, že v tomto prípade okresný súd do výroku dopĺňacieho rozsudku\npoňal aj nároky, o ktorých už rozhodol v rozsudku, a preto odvolanie podané proti rozsudku\nsmeruje aj proti dopĺňaciemu rozsudku. Poukázal tiež na to, že dopĺňací rozsudok môže evokovať\ndojem, že všetky nároky uplatnené sťažovateľom ako žalobcom sú právoplatne priznané, ako aj\nna vynechanie časti I. výroku rozsudku okresného súdu týkajúceho sa spôsobu plnenia vo výroku\ndoplňujúceho rozsudku. Napokon dôvodil aj nelogickosťou požiadavky opätovne podať odvolanie\naj proti nárokom už priznaným v rozsudku okresného súdu, ktoré už bolo vo veci podané.\n26. Ústavný súd považuje za potrebné vytknúť okresnému súdu, že výrok dopĺňacieho rozsudku,\ndo ktorého okresný súd v zásade zahrnul aj pôvodný výrok svojho rozsudku (dokonca nie\n8\n\ndoslovne), ktorý „doplnil“ poslednou časťou výrokovej vety o časti príslušenstva, nie je správny\nz formálneho procesného hľadiska ani z hľadiska výrokovej kultúry. Obsahom výroku dopĺňacieho\nrozsudku podľa § 255 CSP má byť výlučne ten výrok, ktorý súd „opomenul“ uviesť v rozsudku.\nPrevzatie pôvodného výroku rozsudku s dodaním novej časti výroku môže vo svojich dôsledkoch\npôsobiť zmätočne a vyvolávať pochybnosti o jeho obsahu a záväznosti, ktorá v zásade nastupuje\nsamostatne (§ 225 ods. 3 CSP).\n27. Vzhľadom na formálnu nesprávnosť dopĺňacieho rozsudku treba považovať za správny\nmateriálny prístup krajského súdu k jeho obsahu. K argumentácii sťažovateľa ústavný súd považuje\nza potrebné poznamenať, že dopĺňací rozsudok nemohol nadobudnúť samostatnú alebo novú\nprávoplatnosť v častiach, ktoré „kopírovali“ pôvodný výrok rozsudku okresného súdu. Keďže tieto\nčasti výroku napadol odvolaním žalovaný v prvom rade, vo vzťahu k nemu nastúpil suspenzívny\núčinok odvolania (§ 367 ods. 1 CSP). Obsahom dopĺňacieho rozsudku bol tak fakticky len výrok,\nktorým boli žalovaní zaviazaní zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 20 000 eur\nod 4. marca 2021 do zaplatenia. Ak žalovaný v prvom rade včas napadol rozsudok, ktorý sa týkal\nistiny uplatnenej pohľadávky, nemožno vytknúť odvolaciemu súdu, že vecne preskúmal výrok\ndopĺňacieho výroku o jej príslušenstve aj bez podania odvolania, keďže ide o akcesorický nárok.\n28. Vzhľadom na excesívny postup krajského súdu pri posúdení rozsahu jeho prieskumnej\nprávomoci ústavný súd vyslovil, že napadnutým uznesením krajského súdu bolo porušené základné\nprávo sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základné právo na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods.1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1\nvýroku tohto nálezu).\n29. V nadväznosti na výrok o porušení práv sťažovateľa ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy\na jemu zodpovedajúceho § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde napadnuté uznesenie\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto nálezu).\n30. Podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol\no opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní\nje viazaný právnym názorom ústavného súdu. Po vrátení veci bude povinnosťou krajského súdu\nv súlade s § 390 CSP vec znovu rozhodnúť.\nV.\nTrovy konania\n31. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli\nv dôsledku jeho právneho zastúpenia (odmena za tri úkony právnej pomoci – prevzatie\nzastupovania a podanie ústavnej sťažnosti uskutočnené v roku 2025, vyjadrenie k stanovisku súdu\nuskutočnené v roku 2026). Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal\nz vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Úhradu\ntrov konania priznal ústavný súd sťažovateľovi za dva úkony právnej služby, a to prevzatie\na prípravu zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti, uskutočnené v roku 2025 a jeden úkon\nvyjadrenia k stanovisku súdu uskutočnený v roku 2026. Tarifná odmena za jeden úkon právnej\nslužby v roku 2025 (2026) predstavuje sumu 371 eur (396,50 eur) a režijný paušál v roku 2025\n9\n\n(2026) sumu 14,84 eur (15,86 eur). Keďže právny zástupca sťažovateľa je platiteľom dane\nz pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), suma priznaných trov sa zvyšuje o DPH v sadzbe 23 %,\nčo predstavuje celkovú sumu 1 456,37 eur (1 184,04 eur s DPH), ktorú je krajský súd povinný\nzaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (bod 3 výroku tohto nálezu).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. marca 2026\n\nLibor Duľa\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "aplikácia právnych noriem-ústavne nesúladná", "podmienky konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "legitimácia-procesná", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "podmienky konania", "aplikácia právnych noriem-ústavne nesúladná", "legitimácia-procesná"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "11CoCsp/6/2025", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a122a0f9-b955-4cb0-b88a-e1cef1ac45f8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.683.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 683/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 683/2022 z 13. 7. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-07-13", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.683.2022.2"}, {"guid": "ussr:241d5999-e136-4f27-85f7-bda087948a34", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.194.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 194/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 194/2023 z 13. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-13", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.194.2023.1"}, {"guid": "ussr:3cecab4c-c131-4924-82b2-8c42d0c25bdd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.375.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 375/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 375/2019 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.375.2019.1"}, {"guid": "ussr:082c13e2-b0c0-4029-a527-f1a82fb61beb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.299.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 299/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 299/2019 z 20. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-20", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.299.2019.1"}, {"guid": "ussr:021d09d4-1116-46f5-bdae-0a6696711008", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.322.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 322/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2017 z 16. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.322.2017.1"}, {"guid": "ussr:78fc610b-bb8b-446d-b24d-37c9e55c2020", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.357.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 357/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 357/2016 z 14. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-14", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.357.2016.2"}, {"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}, {"guid": "6a4770b9-3985-47e5-bbac-894550c31ec4:76f38fc0-d0f9-4b1b-a65b-b6cf118f163c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8719200693.4", "spisova_znacka": "11CoCsp/6/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11CoCsp/6/2025 z 18. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-11-18", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8719200693.4"}, {"guid": "6e4e92f2-5679-4342-8b12-918fc7f1d99d:31268dde-f7a2-4822-a06a-b728216582d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Csp/14/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 11Csp/14/2023 z 6. 6. 2023", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2023-06-06", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6e4e92f2-5679-4342-8b12-918fc7f1d99d:31268dde-f7a2-4822-a06a-b728216582d2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:20d82246-79f5-443c-9383-942cd7ac6ca6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.83.2026.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 83/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 83/2026 z 7. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.83.2026.2"}, {"guid": "a4be4eac-701a-4d2c-ab68-44e05ad21265:cf8e635c-15f4-49c4-8aa4-1afcc9c751b8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6122411815.2", "spisova_znacka": "3Cdo/58/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/58/2025 z 24. 6. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6122411815.2"}]}