Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 334/2026 z 29. 7. 2026
Citácia: nález Ústavného súdu SR z 29. júla 2026, sp. zn. IV. ÚS 334/2026, ECLI:SK:USSR:2026:4.US.334.2026.2
Ústavný súd Slovenskej republiky | IV. ÚS 334/2026 | ECLI:SK:USSR:2026:4.US.334.2026.2 | 2026-07-29 | Nález
Oblasť práva: Ústavné právo – konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb
Citované ustanovenia: čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb., čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čl. 48 ods. 2 Ústavy, čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb., čl. 20 Ústavy, čl. 11 zákona č. 23/1991 Zb., čl. 1 Dohovoru, čl. 127 ods. 1 Ústavy, Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1, ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1, Charta základných práv Európskej únie čl. 47, Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2, ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2, Ústava Slovenskej republiky čl. 20, ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11, Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1, Charta základných práv Európskej únie čl. 17
Zdroj: https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6e592e19-6a80-4d01-8294-1a5fe5eb2c0d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.334.2026.2

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
IV. ÚS 334/2026-58
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Libora Duľu a sudcov
Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov

zastúpených SIGNUM
legal s. r. o., Gaštanová 15, Bratislava, proti uzneseniu Okresného súdu Senica sp. zn.
SI-7C/17/2019 z 1. apríla 2026 takto
rozhodol:
1. Uznesením Okresného súdu Senica sp. zn. SI-7C/17/2019 z 1. apríla 2026 b o l o
p o r u š e n é základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základné právo sťažovateľov
vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a ich právo na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Uznesenie Okresného súdu Senica sp. zn. SI-7C/17/2019 z 1. apríla 2026 z r u š u j e a v e c
v r a c i a Okresnému súdu Senica na ďalšie konanie.
3. Okresný súd Senica j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľom trovy konania 2 536,01 eur
a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
Odôvodnenie:
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla 2026 doručená
ústavná sťažnosť (ústavná sťažnosť následne doplnená podaním z 21. mája 2026 a podaním

z 5. júna 2026, pozn.) sťažovateľov, ktorou sa domáhajú vyslovenia porušenia základného práva
na prístup súdu, súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), základného práva vyjadriť
sa k všetkým vykonaným dôkazom a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty
a základného práva vlastniť majetok a ochranu legitímnych očakávaní podľa čl. 20 ods. 1 ústavy,
čl. 11 listiny, čl. 17 charty a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Senica (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. SI-7C/17/2019 v období po podaní dovolania
(ďalej len „napadnuté konanie“), uznesením okresného súdu sp. zn. SI-7C/17/2019 z 28. novembra
2025 (ďalej len „uznesenie č. 1“) a uznesením okresného súdu sp. zn. SI-7C/17/2019
z 1. apríla 2026 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Navrhujú napadnuté uznesenia zrušiť a vec
vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a priznať im primerané finančné zadosťučinenie a náhradu
trov vzniknutých v konaní pred ústavným súdom. Súčasne sa domáhajú, aby ústavný súd v súlade
s § 129 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu sp. zn. SI-7C/17/2019
z 1. apríla 2026 do právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu o ich ústavnej sťažnosti.
2. Uznesením č. k. IV. ÚS 334/2026-31 z 9. júna 2026 ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľov
v časti namietaného porušenia základného práva podľa čl. 20, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 ústavy,
podľa čl. 11, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 listiny, podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa čl. 1
dodatkového protokolu, ako aj práva podľa čl. 17 a čl. 47 charty napadnutým uznesením podľa § 56
ods. 5 zákona o ústavnom súde prijal na ďalšie konanie, odložil vykonateľnosť napadnutého
uznesenia do právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej a vo zvyšnej časti ústavnú
sťažnosť odmietol.
3. Z obsahu ústavnej sťažnosti, jej doplnenia z 21. mája 2026 a 5. júna 2026 a príloh k nej
pripojených vyplýva, že sťažovatelia sa v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.
SI-7C/17/2019 podanou žalobou domáhali voči mestu Skalica ako žalovanému náhrady škody
16 991,76 eur s prísl.
3.1. Dňa 29. decembra 2023 SIGNUM legal s. r. o. ako právna zástupkyňa sťažovateľov písomne
oznámila okresnému súdu prevzatie právneho zastúpenia sťažovateľov ako žalobcov v napadnutom
konaní a zároveň okresnému súdu oznámila, že súčasťou každej priloženej plnej moci
je aj odvolanie doterajších plných mocí udelených predchádzajúcej právnej zástupkyni, advokátskej
kancelárii Bukovinský & Chlipala, s.r.o. Právna zástupkyňa zároveň požiadala okresný súd,
aby s ňou konal ako s jedinou právnou zástupkyňou sťažovateľov a doručoval jej všetky písomnosti
určené sťažovateľom.
3.2. Okresný súd rozsudkom sp. zn. SI-7C/17/2019 z 20. júna 2024 (ďalej len „rozsudok okresného
súdu“) zamietol žalobu žalobcov a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 24Co/107/2024-1149
z 27. augusta 2025 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) potvrdil rozsudok okresného súdu
a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Sťažovatelia proti rozsudku
2

krajského súdu podaním zo 14. novembra 2025 podali dovolanie [vec od 22. apríla 2026 vedená
na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod sp. zn. 3CdoNš/6/2026],
o ktorom ku dňu podania ústavnej sťažnosti nebolo rozhodnuté.
3.3. Okresný súd obsadený vyšším súdnym úradníkom uznesením č. 1 rozhodol o výške trov
konania a sťažovateľom uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy prvostupňového
a odvolacieho konania celkom v sume 8 790,16 eur. Proti uzneseniu č. 1 sťažovatelia podaním
z 9. decembra 2025 podali sťažnosť. Prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomnou
žiadosťou zo 14. apríla 2026 požiadali okresný súd o poskytnutie informácie o stave konania
o ich sťažnosti proti uzneseniu č. 1. Predmetnou žiadosťou zároveň požiadali okresný súd
o doručenie prípadnej sťažnosti žalovaného proti uzneseniu č. 1, ako aj rozhodnutia o ich sťažnosti
proti uzneseniu č. 1, pričom poukázali na nekonzistentné, svojvoľné a nezákonné doručovanie
procesných písomností v napadnutom konaní. Dňa 18. apríla 2026 bola právnej zástupkyni
sťažovateľov doručená odpoveď zo strany okresného súdu na ich žiadosť zo 14. apríla 2026,
v ktorej okresný súd uviedol, že o sťažnostiach proti uzneseniu č. 1 bolo rozhodnuté napadnutým
uznesením, ktorým okresný súd zmenil uznesenie č. 1, žalobcovi v 1. rade uložil povinnosť
nahradiť žalovanému trovy konania 1 381,68 eur, žalobcovi v 2. rade uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania 1 381,68 eur, žalobcovi v 3. rade uložil povinnosť nahradiť žalovanému
trovy konania 2 550,50 eur a žalobcovi vo 4. rade uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy
konania 4 188,74 eur. Okresný súd zároveň sťažovateľov informoval, že napadnuté uznesenie
bolo expedované advokátskej kancelárii Bukovinský & Chlipala, s.r.o. (predchádzajúca právna
zástupkyňa žalobcov, pozn.), ktorá si k 16. aprílu 2026 napadnuté uznesenie neprevzala. Zároveň
informoval sťažovateľov, že všetky dokumenty sú prístupné v elektronickom súdnom spise.
Napadnuté uznesenie právnej zástupkyni sťažovateľov napriek jej výslovnej žiadosti o jeho
doručenie nedoručil.
3.4. Predchádzajúca právna zástupkyňa sťažovateľov v konaní e-mailom z 20. apríla 2026 oznámila
právnej zástupkyni sťažovateľov, že jej bolo doručené napadnuté uznesenie, ktorým okresný súd
rozhodol o sťažnosti sťažovateľov a sťažnosti žalovaného proti uzneseniu č. 1. Sťažovatelia
sa z takto doručeného napadnutého uznesenia dozvedeli, že žalovaný podal proti uzneseniu
sp. zn. SI-7C/17/2019 z 28. novembra 2025 sťažnosť, ktorá sťažovateľom nebola doručená,
a tak im bola odopretá možnosť vyjadriť sa k jej obsahu.
4. Dňa 20. mája 2026 bolo sťažovateľovi v 3. rade v exekučnej veci oprávneného mesta Skalica
proti povinnému − sťažovateľovi v 3. rade, vedenej JUDr. Evou Šajánkovou, súdnou exekútorkou,
pod sp. zn. 386EX 332/26 doručené upovedomenie o začatí exekúcie z 19. mája 2026,
a to na podklade exekučného titulu, ktorým je napadnuté uznesenie.
4.1. Dňa 29. mája 2026 bolo sťažovateľovi v 1. rade v exekučnej veci oprávneného mesta Skalica
proti povinnému − sťažovateľovi v 1. rade, vedenej JUDr. Luciou Baničovou, súdnou exekútorkou,
pod sp. zn. 382EX 337/26 doručené upovedomenie o začatí exekúcie z 22. mája 2026,
a to na podklade exekučného titulu, ktorým je napadnuté uznesenie.
4.2. Dňa 29. mája 2026 bolo sťažovateľovi vo 4. rade v exekučnej veci oprávneného mesta
Skalica proti povinnému − sťažovateľovi vo 4. rade, vedenej JUDr. Pavlom Šajánkom, súdnym
exekútorom, pod sp. zn. 166EX 304/26 doručené upovedomenie o začatí exekúcie z 20. mája 2026,
a to na podklade exekučného titulu, ktorým je napadnuté uznesenie.

3

II.
Argumentácia sťažovateľov
5. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti a jej doplnení tvrdia, že k porušeniu ich základného práva
na prístup k súdu, súdnu ochranu a spravodlivý proces vrátane základného práva vyjadriť
sa k všetkým vykonávaným dôkazom došlo konaním okresného súdu, ktorý vydal napadnuté
uznesenie bez toho, aby doručil sťažovateľom sťažnosť žalovaného proti uzneseniu č. 1
na vyjadrenie. Zdôrazňujú, že zásah do ich práva na spravodlivý proces sa pritom javí ešte
závažnejší, keďže z obsahu napadnutého uznesenia je zrejmé, že sťažnosť žalovaného okresný súd
považoval aspoň čiastočne za dôvodnú, čo sa premietlo do rozhodnutia okresného súdu,
ktorý napadnutým uznesením zmenil uznesenie č. 1.
6. Sťažovatelia ďalej v ústavnej sťažnosti tvrdia, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil,
keď dospel k záveru, že sťažovatelia ako žalobcovia mali od 29. decembra 2023 dvoch právnych
zástupcov v napadnutom konaní, keďže okresnému súdu nebola doručená výpoveď plnomocenstva
ani odvolanie plnomocenstva vo vzťahu k predchádzajúcemu právnemu zástupcovi a v súdnom
spise sa nenachádza ani odstúpenie od zmluvy o poskytovaní právnych služieb v zmysle
§ 22 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších
predpisov či dohoda o ukončení zmluvy o poskytovaní právnych služieb, a zároveň sťažovatelia
neurčili, ktorému právnemu zástupcovi má súd doručovať písomnosti. Zdôrazňujú, že Civilný
sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) nevyžaduje preukázanie ukončenia právneho zastupovania súdu,
postačuje výlučne jeho oznámenie. Prostredníctvom svojej právnej zástupkyne okresnému súdu
riadne v súlade s § 92 ods. 3 CSP oznámili ukončenie zastupovania sťažovateľov predchádzajúcou
právnou zástupkyňou, advokátskou kanceláriou Bukovinský & Chlipala, s.r.o., prostredníctvom
oznámenia z 29. decembra 2023, a zároveň požiadali okresný súd, aby do budúcna konal
s advokátskou kanceláriou SIGNUM legal s. r. o. ako s ich jedinou právnou zástupkyňou
a doručoval jej všetky písomnosti určené sťažovateľom ako žalobcom.
7. Z elektronického súdneho spisu sťažovatelia zistili, že okresný súd sťažnosť žalovaného proti
uzneseniu č. 1 doručoval predchádzajúcej právnej zástupkyni sťažovateľov 22. decembra 2025,
pričom 7. januára 2026 zásielku na základe fikcie doručenia okresný súd považoval za doručenú.
Vykonaním doručenia predchádzajúcej právnej zástupkyni nemohlo dôjsť k splneniu povinnosti
riadne doručiť procesnú písomnosť v súlade s § 110 CSP, a preto takéto doručenie nemohlo vyvolať
žiadané právne účinky riadneho doručenia procesnej písomnosti, t. j. išlo o procesne neúčinné
doručenie. O procesne neúčinné doručenie, resp. zdanlivé doručenie ide tiež v prípade napadnutého
uznesenia, ktoré bolo doručované výlučne predchádzajúcemu právnemu zástupcovi.
8. Sťažovatelia tiež poukazujú na skutočnosť, že podľa obchodného registra je predchádzajúca
právna zástupkyňa od 1. júla 2024 v likvidácii, a teda od tohto momentu nevykonáva podnikateľskú
činnosť, resp. neposkytuje právne služby. V obchodnej spoločnosti predošlej právnej zástupkyne
nevykonáva funkciu konateľa žiaden advokát, a preto procesne už nejde o zastúpenie advokátom,
ale tzv. iným zástupcom, čo je neprípustné v situácii, ak je strana zároveň zastúpená advokátom −
tzn. právnym zástupcom. Podľa § 89 ods. 3 prvej vety CSP ak je strana zastúpená advokátom,
zastupovanie iným zástupcom ako advokátom je vylúčené.

4

9. K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok sťažovatelia uviedli, že podľa
ich názoru výkonom napadnutého uznesenia môže dôjsť k porušeniu ich práva vlastniť majetok,
keďže v dôsledku exekúcie vykonávanej na podklade nezákonného rozhodnutia, v danom prípade
na základe napadnutého uznesenia dôjde k reálnemu zásahu do ich majetkovej sféry.
10. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sťažovatelia argumentujú tým, že v dôsledku nesprávneho postupu
okresného súdu, ktorý pred vybavením podaného dovolania (dovolanie podané sťažovateľmi
proti rozsudku krajského súdu, pozn.) neprípustne uprednostnil rozhodovanie o výške trov konania,
došlo k porušeniu zákonného príkazu predložiť vec dovolaciemu súdu bezodkladne v zmysle
§ 437 v spojení s § 436 ods. 3 CSP a tiež k porušeniu základného práva sťažovateľov na konanie
bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Podľa sťažovateľov ak zákonodarca
normuje postup súdu v konkrétnej procesnej situácii (dovolacie konanie) dikciou „bezodkladne“,
a to bezvýnimočne a bezpodmienečne, akýkoľvek oneskorený postup súdu bez ďalšieho predstavuje
zbytočné prieťahy. Sťažovatelia tvrdia, že rozhodovanie o dovolaní, kde sa spochybňuje meritórne
rozhodnutie, má jednoznačnú prednosť pred rozhodovaním o výške trov konania, čo je „len“
podružnej (akcesorickej) povahy.
11. Sťažovatelia uvádzajú, že touto ústavnou sťažnosťou zároveň napádajú postup okresného
súdu v kontexte vydaného napadnutého uznesenia, keď tento bez dostatočného odôvodnenia
sám rozhodol o sťažnostiach strán sporu v konaní zmenou uznesenia č. 1 napriek tomu,
že uznesenie č. 1 trpelo viacerými vadami, ako je zrejmé z výroku, ako aj odôvodnenia napadnutého
uznesenia. Sú presvedčení, že sudca okresného súdu mal v konaní o sťažnostiach rozhodnúť
zrušením uznesenia č. 1 a vrátiť vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie vzhľadom na jeho zjavnú nesprávnosť, čím by poskytol tak sťažovateľom,
ako aj žalovanému do budúcna možnosť brániť sa proti prípadnému nesprávnemu rozhodnutiu
vyššieho súdneho úradníka sťažnosťou a nezaťažovať tak ústavný súd.
12. Pokiaľ ide o návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia, sťažovatelia svoj návrh
odôvodňujú začatím exekučných konaní, ktorých podkladom je práve napadnuté uznesenie
okresného súdu. Podľa sťažovateľov tým, že žalovaný – oprávnený veľmi rýchlo pristúpil
k exekučnému vymáhaniu nárokov na podklade nezákonného napadnutého uznesenia,
i keď preukázateľne zatiaľ len k sťažovateľovi v 1., 3. a vo 4. rade, je aj proti sťažovateľovi
v 2. rade začatie exekúcie v blízkej dobe pravdepodobné a nemožno ho rozumne vylúčiť.
13. Sťažovatelia považujú za preukázané, že v dôsledku opakujúceho sa nezákonného postupu
okresného súdu pri nesprávnom doručovaní procesných písomností a svojvoľnom odmietnutí
konať s právnou zástupkyňou ako s ich jediným právnym zástupcom v napadnutom konaní
od 29. decembra 2023 vznikol sťažovateľom nárok na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia za nehmotnú ujmu v podobe intenzívneho a opakovaného zásahu do viacerých
základných ľudských práv a stratu dôvery v naplnenie pojmu materiálny právny štát. Okresný súd
svojvoľne odmietol rešpektovať základné procesné pravidlá vedenia civilného sporového konania,
dlhodobo ignoroval opakované žiadosti sťažovateľov ako žalobcov, aby konal s ich jedinou
právnou zástupkyňou a dokonca odkázal sťažovateľov len na elektronický súdny spis. Nejde teda
o ojedinelé či náhodné pochybenie okresného súdu, ale možno hovoriť o systematickom
a vedomom porušovaní základných práv sťažovateľov zo strany okresného súdu.

5

13.1. S ohľadom na už uvedené skutočnosti sťažovatelia považujú za primerané finančné
zadosťučinenie 2 000 eur, a to pre každého sťažovateľa zo strany okresného súdu ako porušovateľa
základných práv sťažovateľov.
III.
Vyjadrenie okresného súdu, zúčastnenej osoby, replika sťažovateľov a ústne pojednávanie
III.1. Vyjadrenie okresného súdu:
14. Okresný súd vo svojom vyjadrení z 25. júna 2026 vo vzťahu k ústavnej sťažnosti uviedol,
že napadnutým uznesením nedošlo k porušeniu základných práv sťažovateľov označených
v ústavnej sťažnosti.
III.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:
15. Ústavný súd upovedomil žalovaného ako zúčastnenú osobu o podanej ústavnej sťažnosti
sťažovateľov (§ 126 zákona o ústavnom súde) a umožnil mu vyjadriť sa k nej. Zúčastnená osoba
v lehote stanovenej ústavným súdom stanovisko nezaslala, čím nevyužila svoje právo vyjadriť sa.
III.3. Replika sťažovateľov:
16. Sťažovatelia vo svojej replike z 29. júna 2026 uviedli, že vzhľadom na absenciu akejkoľvek
argumentácie vo vyjadrení okresného súdu z 25. júna 2026 vo vzťahu k ústavnej sťažnosti
nevyužívajú svoje právo predložiť repliku. Zotrvali na podanej ústavnej sťažnosti a vyjadrili
presvedčenie, že nič nebráni ústavnému súdu, aby o ich ústavnej sťažnosti meritórne rozhodol
tak, že jej nálezom vyhovie v plnom rozsahu, resp. v rozsahu, v akom bola prijatá na ďalšie
konanie.
III.4. K ústnemu pojednávaniu:
17. Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, keďže na základe podaní účastníkov konania
a predloženého súdneho spisu je zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie
objasnenie veci (§ 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
IV.
Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
18. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie základného práva na prístup súdu, súdnu ochranu
a spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47
charty, základného práva vyjadriť sa k všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
čl. 38 ods. 2 listiny, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty a základného práva vlastniť majetok
a ochranu legitímnych očakávaní podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 11 listiny, čl. 17 charty a čl. 1
dodatkového protokolu napadnutým uznesením okresného súdu, ktoré sťažovatelia považujú
za arbitrárne.

6

19. V úvodnej časti posúdenia ústavnej sťažnosti ústavný súd považoval za žiaduce vyjadriť
sa osobitne k argumentu sťažovateľky, ktorý sa týka účinnosti doručenia napadnutého uznesenia
sťažovateľom.
19.1. Vo svojej rozhodovacej činnosti ústavný súd uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu,
ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu,
pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie opomínať, že prijaté riešenie
(rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti
(m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07, I. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07).
19.2. Právna úprava doručovania plne rešpektuje záujmy účastníkov konania a nevyhnutnosť
ich úplného a účinného informovania prostredníctvom tohto procesnoprávneho úkonu. Doručovanie
súdnych písomností je dôležitým procesným úkonom súdu, ktorý umožňuje subjektom konania
oboznámiť sa so stavom a priebehom konania, ako aj procesnými právami, ktoré im priznáva
zákon, a procesnými povinnosťami, ktoré im ukladá zákon alebo súd (IV. ÚS 388/2018).
19.3. V danom prípade ústavný súd pri posudzovaní účinnosti doručovania napadnutého uznesenia
uplatnil materiálny prístup týkajúci sa uplatnenia fikcie doručenia napadnutého uznesenia,
keďže z obsahu ústavnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovatelia sa s obsahom napadnutého uznesenia
riadne oboznámili 20. apríla 2026 a ústavná sťažnosť bola podaná 29. apríla 2026, čím došlo
k plnohodnotnému uplatneniu procesných práv obrany proti napadnutému uzneseniu okresného
súdu.
IV.1. K namietanému porušeniu označených základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2
ústavy, čl. 36 ods. 1, čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením:
20. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v tom, že každý
sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu
nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá
ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu
vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu
a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej
právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky
alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené
spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho
veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie
ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.
21. Právo na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je úzko
prepojené so zásadou kontradiktórnosti konania, ktorej aspekty sú súčasťou zásady ústnosti,
ale aj princípu rovnosti pred súdom. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej
aj ,,ESĽP“) definuje obsah princípu rovnosti zbraní požiadavkou, aby každej procesnej strane bola
daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je protistrana (napr. rozhodnutie vo veci De Haes a Gijsels proti
Belgicku z 24. 2. 1997, sťažnosť č. 19983/92, bod 53 alebo Ankerl proti Švajčiarsku z 23. 10. 1996,
sťažnosť č. 17748/91, bod 38). Právo na kontradiktórne konanie znamená, že procesné strany musia
dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť
sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť
7

rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (rozhodnutie ESĽP zo 4. 6. 2002 vo veci Komanický proti
Slovenskej republike, sťažnosť č. 32106/96, body 45 a 46). Európsky súd pre ľudské práva
však vo svojej rozhodovacej činnosti súčasne konštatoval, že zásada kontradiktórnosti nemá
absolútny charakter a nejde o porušenie práva na spravodlivý proces, ak by vyjadrenie nemalo
vplyv na výsledok konania (rozhodnutie ESĽP vo veci Sarkocy proti Slovenskej republike
z 22. 9. 2020, sťažnosť č. 36446/17).
22. Rovnosť účastníkov konania súd zabezpečuje vytvorením rovnakých procesných možností
na uplatnenie ich práv a plnenie ich povinností. Podstata tejto ústavnej zásady spočíva v tom,
že všetci účastníci civilného konania majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré sa uplatňujú
a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej
z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka,
nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný
(I. ÚS 105/2021, I. ÚS 258/2021).
23. Za kontradiktórny proces možno považovať len taký proces, v ktorom je rešpektovaná zásada
rovnosti zbraní, t. j. ktorý stranám garantuje rovnaký prístup k akýmkoľvek dôkazom
a argumentom, ktoré boli predložené súdu a ktoré by mohli mať vplyv na prejednanie a súdne
rozhodnutie. Takýto rovnaký prístup má stranám konania zabezpečiť možnosť spochybňovať
a vyvracať argumenty protistrany (konfrontačná zásada) s cieľom súperenia strán a aj s cieľom
ovplyvniť výsledok konania.
24. Úlohou ústavného súdu bolo v danom prípade preskúmať relevanciu zásadných námietok
sťažovateľov, ktorí tvrdia, že napadnutým uznesením okresného súdu a postupom,
ktorý predchádzal jeho vydaniu, došlo k porušeniu ich základného práva na prístup súdu, súdnu
ochranu a spravodlivý proces s dôrazom na porušenie princípu kontradiktórnosti konania
ako súčasti práva na spravodlivý proces.
25. Nosná námietka sťažovateľov, ktorou odôvodňujú porušenie označených základných a iných
práv podľa ústavy, listiny a dohovoru, spočíva v tvrdení, že okresný súd vydal napadnuté uznesenie
bez toho, aby doručil sťažovateľom sťažnosť žalovaného proti uzneseniu č. 1 na vyjadrenie.
Sťažovatelia zdôrazňujú, že zásah do ich základného práva na spravodlivý proces sa pritom javí
ešte závažnejší, keďže z obsahu napadnutého uznesenia je zrejmé, že sťažnosť žalovaného okresný
súd považoval aspoň čiastočne za dôvodnú, čo sa premietlo do rozhodnutia okresného súdu, ktorý
napadnutým uznesením zmenil uznesenie č. 1.
26. Na účel posúdenia opodstatnenosti uplatnenej sťažnostnej námietky sťažovateľov sa ústavný
súd oboznámil s obsahom vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu. Zistil, že okresný súd
rozhodol o sťažnosti žalovaného (okresnému súdu doručenej 19. decembra 2025, pozn.) smerujúcej
proti uzneseniu č. 1 vyššieho súdneho úradníka bez toho, aby táto sťažnosť bola doručená
sťažovateľom, resp. ich právnej zástupkyni.
26.1. Z obsahu súdneho spisu okresného súdu vyplýva, že sťažovatelia okresnému súdu
29. decembra 2026 predložili plnú moc na ich zastupovanie advokátskou kanceláriou SIGNUM
legal s. r .o. Právna zástupkyňa sťažovateľov, advokátska kancelária SIGNUM legal s. r. o.,
pri predložení plných mocí zároveň oznámila okresnému súdu, že zo strany sťažovateľov došlo
k odvolaniu predchádzajúcej plnej moci, ktorú udelili obchodnej spoločnosti Bukovinský

8

& Chlipala, s.r.o., a požiadala okresný súd, aby s ňou konal ako s jedinou právnou zástupkyňou
žalobcov a doručoval jej všetky písomnosti určené sťažovateľom ako žalobcom.
26.2. Od uvedeného dátumu okresný súd doručoval všetky písomnosti adresované sťažovateľom
ich právnej zástupkyni, advokátskej kancelárii SIGNUM legal s. r. o., s výnimkou sťažnosti
žalovaného proti uzneseniu č. 1 a napadnutého uznesenia, ktoré okresný súd nedoručil
sťažovateľom, resp. ich právnej zástupkyni, ale obchodnej spoločnosti Bukovinský & Chlipala,
s.r.o., predchádzajúcej právnej zástupkyni sťažovateľov (sťažnosť žalovaného bola zo strany
okresného súdu doručená predchádzajúcej právnej zástupkyni sťažovateľov 7. januára 2026 fikciou
doručenia a napadnuté uznesenie bolo zo strany okresného súdu doručené predchádzajúcej právnej
zástupkyni sťažovateľov 18. apríla 2026 fikciou doručenia, pozn.).
26.3. Podľa § 92 ods. 3 CSP odvolanie splnomocnenia stranou alebo výpoveď splnomocnenia
zástupcom sú voči súdu účinné dňom, keď ich strana alebo zástupca súdu oznámili.
26.4. Podľa § 110 ods. 2 CSP ak má strana viacerých advokátov, doručí sa písomnosť tomu
z nich, ktorého určí strana na doručovanie písomností. Ak strana výslovne neurčí žiadneho
z advokátov, doručuje sa ktorémukoľvek z nich.
26.5. S poukazom na uvedené ústavný súd konštatuje, že v čase, keď okresný súd doručoval
sťažnosť žalovaného proti uzneseniu č. 1 a napadnuté uznesenie sťažovateľom ako žalobcom,
boli títo v konaní pred okresným súdom zastúpení právnou zástupkyňou, advokátskou kanceláriou
SIGNUM legal s. r. o. Bolo povinnosťou okresného súdu doručiť uvedené písomnosti adresované
sťažovateľom ako žalobcom ich právnej zástupkyni, advokátskej kancelárii SIGNUM legal s. r. o.,
ktorá okrem toho, že okresnému súdu oznámila prevzatie právneho zastúpenia sťažovateľov,
zároveň okresnému súdu oznámila, že zo strany sťažovateľov došlo k odvolaniu predchádzajúcej
plnej moci, ktorú udelili obchodnej spoločnosti Bukovinský & Chlipala, s.r.o., a požiadala okresný
súd, aby jej doručoval všetky písomnosti určené sťažovateľom ako žalobcom.
27. Napriek tomu, že ustanovenia Civilného sporového poriadku upravujúce konanie o sťažnosti
explicitne nezakotvujú povinnosť súdu doručiť sťažnosť, prípadne vyjadrenie k sťažnosti alebo
ďalšie podanie protistrane ani povinnosť umožniť stranám vyjadriť sa k takýmto podaniam,
absencia takejto právnej úpravy týkajúcej sa potreby vytvorenia priestoru sporovým stranám
na oboznámenie sa s podaniami protistrany a možnosti vyjadriť sa však ešte neznamená,
že v sťažnostnom konaní podľa § 239 a nasl. CSP sa princíp kontradiktórnosti neuplatňuje.
Uvedený právny názor bol pritom ústavným súdom opakovane konštatovaný v rámci jeho
rozhodovacej činnosti (napr. II. ÚS 210/2018, III. ÚS 220/2018, IV. ÚS 335/2020, I. ÚS 105/2021,
I. ÚS 258/2021).
28. S poukazom na vlastnú rozhodovaciu činnosť, ako aj judikatúru ESĽP tak ústavný súd uzatvára,
že princíp kontradiktórnosti nachádza uplatnenie tiež v konaní o sťažnosti podľa § 239 až § 250
CSP, ktorú síce nie je možné z hľadiska jej umiestnenia v systematike a štruktúre Civilného
sporového poriadku považovať za jeden z opravných prostriedkov normovaných v štvrtej časti
zákona, ale nepochybne ide o účinný prostriedok nápravy v zmysle čl. 13 dohovoru (k tomu
pozri PL. ÚS 10/2019). Z doktrinálneho hľadiska je sťažnosť koncipovaná ako osobitný prostriedok
procesnej obrany proti definovaným uzneseniam (teda podľa § 239 ods. 1 CSP proti uzneseniam
súdu prvej inštancie vydaným súdnym úradníkom, pozn.).
29. V okolnostiach danej veci preto ústavný súd považoval za dôvodnú námietku sťažovateľov,
že nedoručením sťažnosti žalovaného podanej proti uzneseniu č. 1, na základe ktorej okresný súd
9

vydal napadnuté uznesenie, ktorým zmenil uznesenie č. 1 v neprospech sťažovateľov, okresný súd
znemožnil sťažovateľom zaujať k obsahu tejto sťažnosti stanovisko a reagovať tak na relevantné
argumenty žalovaného. Ponechanie priestoru na opozitné vyjadrenie je pritom naliehavé najmä
vtedy, ak súd na podklade argumentácie podanej sťažnosti indikuje možnosť zmeniť rozhodnutie
v neprospech protistrany (IV. ÚS 16/2021). Uvedeným postupom okresného súdu tak došlo
k porušeniu princípu kontradiktórnosti konania ako súčasti práva na spravodlivý proces.
30. Vo vzťahu k námietke sťažovateľov, ktorej podstata spočíva v tvrdení, že sudca okresného súdu
mal v konaní o sťažnostiach rozhodnúť zrušením uznesenia č. 1 a vrátiť vec vyššiemu súdnemu
úradníkovi na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vzhľadom na jeho zjavnú nesprávnosť, čím by tak
poskytol sťažovateľom, ako aj žalovanému do budúcna možnosť brániť sa proti prípadnému
nesprávnemu rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka sťažnosťou a nezaťažovať tak ústavný súd,
ústavný súd uvádza nasledujúce.
30.1. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení;
v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
30.2. V danom prípade okresný súd po posúdení dôvodov uvedených v sťažnostiach proti uzneseniu
č. 1 dospel k záveru, že existuje dôvod na jeho zmenu, a napadnutým uznesením zmenil uznesenie
č. 1, čím rozhodol v súlade s § 250 ods. 2 CSP.
30.3. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie vo vzťahu k sťažovateľmi uvedenému
namietanému nesprávnemu postupu okresného súdu pri rozhodovaní o sťažnostiach proti uzneseniu
č. 1 nevykazuje znaky svojvoľnosti ani arbitrárnosti a že okresný súd uplatnil zákonom daný
priestor na rozhodnutie o sťažnosti proti uzneseniu č. 1, ktoré je vo vzťahu k tejto námietke ústavne
akceptovateľné, a nezasiahol do podstaty a zmyslu základného práva na spravodlivé súdne konanie.
Uvedenú námietku preto považoval za nedôvodnú.
31. Pretože okresný súd napadnutým uznesením okresného súdu a postupom, ktorý predchádzal
jeho vydaniu, nepostupoval v súlade s princípom rovnosti zbraní a princípom kontradiktórnosti
konania, ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením okresného súdu a postupom,
ktorý predchádzal jeho vydaniu, došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na spravodlivý
proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a základného práva vyjadriť sa ku všetkým
vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v miere dosahujúcej ústavnoprávnu intenzitu
(bod 1 výroku tohto nálezu).
32. Okresný súd je v ďalšom konaní vo veci podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde viazaný
právnym názorom ústavného súdu vyjadreným v tomto náleze, v zmysle ktorého je okresný súd
povinný riadne doručiť sťažnosť žalovaného proti uzneseniu č. 1 vyššieho súdneho úradníka
sťažovateľom na vyjadrenie a následne v prípade ich vyjadrenia sa k sťažnosti náležite vysporiadať
s ich argumentáciu pri opätovnom rozhodovaní o sťažnosti žalovaného podanej proti uzneseniu
č. 1 vyššieho súdneho úradníka a toto rozhodnutie sťažovateľom riadne doručiť.
33. Vzhľadom na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie ústavný súd
považuje poskytnutie ochrany porušenia označených práv týmto spôsobom za dostatočné,
preto nevyhovel ústavnej sťažnosti v časti, ktorou sa sťažovatelia domáhajú priznania primeraného
finančného zadosťučinenia (bod 4 výroku tohto nálezu).

10

IV.2. K namietanému porušeniu označených práv podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 11 listiny
a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým uznesením:
34. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1
ústavy a čl. 11 listiny a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu ústavný súd
vychádzal z toho, že v nadväznosti na vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľov podľa
čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 36 ods. 1, čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru napadnutým uznesením a jeho zrušením sa otvára priestor na to, aby sa okresný súd
po vrátení veci v ďalšom konaní sám vysporiadal s ochranou uvedeného práva hmotnoprávneho
charakteru. V tejto časti preto ústavnej sťažnosti sťažovateľov nevyhovel (bod 4 výroku tohto
nálezu).
IV.3. K namietanému porušeniu označených práv podľa čl. 17 a čl. 47 charty napadnutým
uznesením:
35. Podľa čl. 51 ods. 1 charty sú ustanovenia charty určené členským štátom výlučne vtedy,
ak vykonávajú právo Európskej únie. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie
sa základné práva zaručené v právnom poriadku Európskej únie uplatnia vo všetkých situáciách,
ktoré upravuje právo Európskej únie, avšak nie mimo týchto situácií. Pokiaľ teda určitá právna
situácia nepatrí do pôsobnosti práva Európskej únie, nemôžu sa na akty členských štátov vzťahovať
ani ustanovenia charty (porov. napr. Direcția Generală Regională a Finanțelor Publice Brașov
proti Vasilemu Tomovi, Biroul Executorului Judecătoresc Horațiu-Vasile Cruduleci, rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie z 30. 6. 2016, C-205/2015, body 23 a 24, ECLI:EU:C:2016:499).
36. Z obsahu ústavnej sťažnosti ani príloh k nej priložených podľa názoru ústavného súdu
nevyplývajú žiadne dôvody na záver, že by okresný súd v danom prípade vo veci žaloby o náhradu
škody a v rámci nej v konaní o náhradu trov konania aplikoval právo Európskej únie. V tejto časti
preto ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľov nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).
V.
Trovy konania
37. Sťažovatelia si uplatnili náhradu trov konania pred ústavným súdom v celkovej sume
2 536,01 eur za dva úkony právnej služby, ktoré im vznikli v súvislosti s ich zastupovaním právnou
zástupkyňou.
38. Návrh na priznanie trov právneho zastúpenia ústavný súd posudzoval podľa vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len „vyhláška“), pričom sťažovateľom priznal trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej
služby (prevzatie a príprava zastúpenia – úkon právnej služby za rok 2026, písomné podanie
ústavnej sťažnosti – úkon právnej služby za rok 2026) podľa § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)
vyhlášky. Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2026 predstavuje sumu 396,50 eur
a režijný paušál v roku 2026 sumu 15,86 eur. Sťažovatelia žiadali priznať náhradu trov právneho
zastúpenia vrátane dane z pridanej hodnoty spolu vo výške 2 536,01 eur. Ústavný súd

11

teda sťažovateľom, súc viazaný petitom, priznal náhradu trov konania v požadovanej výške
2 536,01 eur.
39. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označenej v záhlaví
tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. júla 2026
Libor Duľa
predseda senátu

12