{"guid": "ussr:56024ff5-376c-40fb-9b5d-b8293624b90a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.331.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 331/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 331/2026 z 29. 7. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 29. júla 2026, sp. zn. IV. ÚS 331/2026, ECLI:SK:USSR:2026:4.US.331.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2026-07-29", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/56024ff5-376c-40fb-9b5d-b8293624b90a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.331.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.331.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.331.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej repub liky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 331/2026-34\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca\nspravodajca) a zo sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej URBAN & PARTNERS s.r.o.,\nadvokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava, a maloletého sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného matkou\n,\n, zastúpeného advokátom Mgr. Jakubom\nAndreánskym, PhD., Vilová 6, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava II v konaní\nvedenom pod sp. zn. B5-59P/130/2018 v spojení s postupom Krajského súdu v Trnave v konaní\nvedenom pod sp. zn. 12CoP/39/2023 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Mestského súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. B5-59P/130/2018\na postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 12CoP/39/2023 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd\na právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n2. Mestskému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. B559P/130/2018 konal bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 250 eur, z ktorej j e jej Mestský\nsúd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť 750 eur a Krajský súd v Trnave 2 500 eur do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia\n4. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 250 eur, z ktorej j e mu\nMestský súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť 750 eur a Krajský súd v Trnave 2 500 eur do rúk\njeho zákonnej zástupkyne matky\ndo dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia\n\n5. Krajský súd v Trnave j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania v sume\n1 014,40 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n6. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľov, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľov\n1. Sťažovatelia sa ústavnými sťažnosťami doručenými ústavnému súdu 4. júna 2026, ktoré boli\nuznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 331/2026-14 z 9. júna 2026 podľa § 62 zákona č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v spojení s § 166 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku (ďalej aj „CSP“) spojené na ďalšie konanie, domáhali vyslovenia porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nmestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. B5-59P/130/2018 (predtým Okresného súdu\nBratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 59P/130/2018) v spojení s postupom krajského súdu\n(predtým Krajského súdu v Bratislave) v konaní vedenom pod sp. zn. 12CoP/39/2023\na Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 6CdoR/16/2025.\nSťažovateľka\nv petite podanej ústavnej sťažnosti navrhla, aby ústavný\nsúd nálezom vyslovil porušenie označených práv napadnutými konaniami mestského súdu,\nkrajského súdu a najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6CdoR/16/2025, prikázal\nmestskému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané\nfinančné zadosťučinenie vo výške 15 000 eur vo vzťahu k mestskému súdu, 10 000 eur vo vzťahu\nku krajskému súdu a 4 000 eur vo vzťahu k najvyššiemu súdu a náhradu trov konania. Sťažovateľ\nmaloletý\nv petite podanej ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd nálezom\nvyslovil porušenie označených práv napadnutými konaniami mestského súdu, krajského súdu\na najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6CdoR/16/2025, prikázal mestskému súdu\nv napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 17 000 eur vo vzťahu k mestskému súdu, 12 000 eur vo vzťahu ku\nkrajskému súdu a 6 000 eur vo vzťahu k najvyššiemu súdu a náhradu trov konania.\n2. Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 331/2026-14 z 9. júna 2026 po spojení obidvoch ústavných\nsťažností rozhodol podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde o prijatí ústavných sťažností\nna ďalšie konanie v časti týkajúcej sa porušenia základného práva sťažovateľov na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom mestského súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. B5-59P/130/2018 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod\nsp. zn. 12CoP/39/2023. Vo vzťahu k postupu najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n6CdoR/16/2025 rozhodol o odmietnutí podaných ústavných sťažností z dôvodu nedostatku\nnáležitostí ustanovených zákonom podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde\n2\n\na v sekundárnej rovine aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde.\n3. Z obsahu obidvoch ústavných sťažností, ktoré sú obsahovo argumentačne totožné (výslovne\ndoslovné), vyplýva, že sťažovatelia sa domáhajú vyslovenia porušenia označených základných práv\nv konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností sťažovateľa ako maloletého k jeho otcovi\n,\n,\n(ďalej len\n„odporca“), a sťažovateľke ako matke, ktoré trvá od 4. apríla 2018 do času podania ústavných\nsťažností sťažovateľmi 4. júna 2026 už 8 rokov a 2 mesiace, a to napriek tomu, že v zmysle\njudikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 304/2011), ako aj judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva [ďalej len „ESĽP“ (ako napr. Bóna proti Slovenskej republike, Fabišík proti Slovenskej\nrepublike)] je možné konanie vo veci maloletých považovať za konanie s osobitnou rýchlosťou,\nresp. za „TOP prioritný typ konania“. Vtedajší Okresný súd Bratislava V vo veci rozhodol\nrozsudkom č. k. 59P/130/2018-503 zo 16. decembra 2020, ktorým vo výroku I manželstvo\nsťažovateľky a odporcu rozviedol, vo výroku II zveril sťažovateľa ako maloletého do osobnej\nstarostlivosti sťažovateľky ako jeho matky, vo výroku III rozhodol o tom, že zastupovať\nsťažovateľa ako maloletého majú obidvaja rodičia vrátane správy jeho majetku, vo výroku IV\nzaviazal odporcu prispievať na výživu sťažovateľa ako jeho maloletého syna sumou vo výške\n300 eur a vo výroku V určil styk odporcu so sťažovateľom ako jeho maloletým synom. Vtedajší\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 12CoP/39/2023-2856 z 25. marca 2025 potvrdil rozsudok\nokresného súdu v časti týkajúcej sa zverenia sťažovateľa ako maloletého do osobnej starostlivosti\nsťažovateľky ako jeho matky a v časti týkajúcej sa zastupovania maloletého a správy jeho majetku\na zmenil výrok o vyživovacej povinnosti odporcu a úprave jeho styku k sťažovateľovi ako\nmaloletému dieťaťu. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 6CdoR/16/2025 z 26. februára 2026 zrušil\nrozsudok krajského súdu č. k. 12CoP/39/2023-2856 z 25. marca 2025 v časti úpravy styku odporcu\nso sťažovateľom ako maloletým a trov konania a rozsudok okresného súdu č. k. 59P/130/2018-503\nzo 16. decembra 2020 v časti úpravy styku odporcu so sťažovateľom ako maloletým a vrátil vec\nmestskému súdu na ďalšie konanie.\n4. Najvyšší súd v uznesení sp. zn. 6CdoR/16/2025 z 26. februára 2026 v bode 29 dospel k záveru\no naplnení dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP spočívajúceho v porušení práva na\nspravodlivý proces, a to vo vzťahu k postupu krajského súdu v odvolacom konaní a súhrnne vo\nvzťahu k spôsobu zisťovania záverov pre úpravu styku odporcu so sťažovateľom ako maloletým\nsynom (vrátane obsahu takto vykonaného dokazovania) okresného súdu aprobovaných v odvolacom\nkonaní krajským súdom. Prvé pochybenie identifikované najvyšším súdom spočívalo v porušení\nprocesných práv odporcu krajským súdom pri prednese záverečnej reči, ktorej význam ako\nprocesného práva ozrejmil v bode 20 predmetného uznesenia, aby v bode 21 konštatoval, že\n„v prípade, keď odvolací súd nevyzval otca na záverečnú reč (pozn.: matka aj jej právny zástupca\nsa v závere vyjadrili), t. j. v danom prípade nedostal reálne priestor na záverečnú reč, bez ohľadu\nna to, že tento dostal otcov právny zástupca, došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.“.\nV druhej rovine najvyšší súd napadol spôsob zisťovania skutkových záverov súdov, na podklade\nktorých, resp. z ktorých vychádzali pri úprave styku odporcu so sťažovateľom ako maloletým, keď\nv bodoch 23 a 27 pripomenul význam mimosporového súdneho konania a osobitne časť týkajúcu sa\nstarostlivosti súdu o práva maloletých osôb s osobitným akcentom na obsah a význam pojmu\nnajlepšieho záujmu dieťaťa, aby v bodoch 25 a 26 uzavrel, že krajský súd nesprávne pri rozhodnutí\n3\n\no úprave styku vychádzal len (i) z obsahu súdneho spisu a (ii) výsluchu maloletého, keď\n„nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy (hoci tu bola snaha o vypracovanie nového\nznaleckého posudku i zo strany súdu, od čoho bolo očividne neskôr upustené).“. Vzhľadom na to\npotom „bez toho, aby nižšie súdy zohľadnili relevantným spôsobom diagnózu maloletého dieťaťa, je\nakékoľvek rozhodnutie o úprave styku predčasné. Za nedostatočný a neurčitý je potrebné považovať\nzáver odvolacieho súdu o tom, že vychádzal z obsahu spisu (bez bližšej konkretizácie) a výsluchu\nmaloletého.“. Predmetné skutkové závery najvyšší súd oprel (bod 31) o „rozhodnutie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 5Cdo/10/2022 (na ktoré nadviazali i iné rozhodnutia), podľa ktorého psychológ\nz oblasti klinickej psychológie je prípustný i pre úpravu styku vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Tu\nvšak v následnom konaní bude potrebné reflektovať aj na novú právnu úpravu v predmetnej oblasti\n(jún 2023), keď právna úprava v súčasnosti výslovne vymedzila, že znalec zapísaný v odvetví\n34 01 00 - Klinická psychológia detí – nie je príslušný na skúmanie stability budúceho výchovného\nprostredia, vývinových potrieb, citových väzieb, manipulácie maloletých a rodinných konfliktov\nv konaniach vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a styku s maloletými.“. Už\nprezentované zistenia najvyššieho súdu v dovolacom konaní viedli k vysloveniu dôvodnosti\nodporcom podaného dovolania z dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP, následkom čoho najvyšší súd\nzrušil rozsudok krajského súdu č. k. 12CoP/39/2023-2856 z 25. marca 2025 v časti úpravy styku\nodporcu so sťažovateľom ako maloletým a trov konania a rozsudok okresného súdu č. k.\n59P/130/2018-503 zo 16. decembra 2020 v časti úpravy styku odporcu so sťažovateľom ako\nmaloletým a vrátil vec mestskému súdu na ďalšie konanie.\n5. Sťažovatelia spoločne namietajú proti postupu okresného súdu v napadnutom konaní jeho\ncelkovú dĺžku v trvaní 2 rokov a 8 mesiacov, počas ktorej okresný súd (i) vykonal celkovo\n5 pojednávaní (12. septembra 2018, 11. novembra 2019, 14. októbra 2020, 11. decembra 2020\na 16. decembra 2020) a (ii) samostatné návrhy sťažovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia\na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vylúčil uzneseniami č. k. 59P/130/2018-44 zo 14. júna\n2018 a č. k. 59P/130/2018-45 zo 14. júna 2018 na samostatné konania. Vo vzťahu k postupu\nkrajského súdu v napadnutom konaní vytkli predovšetkým jeho neúmernú dĺžku trvania viac ako\n4 roky (od podania odvolania sťažovateľkou 25. februára 2021). Počas tejto doby krajský súd\n(i) vykonal niekoľko pojednávaní (12. júla 2022, 18. februára 2025 a 25. marca 2025)\na (ii) uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/163/2021-1041 z 28. júla 2022 bolo\nnariadené znalecké dokazovanie v odbore psychológie, odvetví klinickej psychológie dospelých,\nklinickej psychológie detí a poradenskej psychológie na účely doplnenia znaleckého posudku\nč. 32/2019 zo 7. júna 2019. Sťažovatelia s odkazom na rozhodovaciu prax ústavného súdu\n(II. ÚS 829/2015, III. ÚS 421/2017, III. ÚS 106/2018, IV. ÚS 559/2021) konštatujú, že za ústavne\nakceptovateľnú dobu odvolacieho konania je možné považovať dobu jedného roka, ktorá bola\nv postupe krajského súdu niekoľkonásobne prekročená. Procesnú situáciu, keď bol rozsudok\nkrajského súdu č. k. 12CoP/39/2023-2856 z 25. marca 2025 v časti úpravy styku odporcu so\nsťažovateľom ako maloletým a trov konania a rozsudok okresného súdu č. k. 59P/130/2018-503 zo\n16. decembra 2020 v časti úpravy styku odporcu so sťažovateľom ako maloletým zrušený a vec\nvrátená mestskému súdu na ďalšie konanie, považujú za neefektívnu činnosť krajského súdu\na okresného súdu.\n6. Sťažovatelia sú s odkazom na závery vyplývajúce z nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 75/2026\nz 15. apríla 2026 toho názoru, že konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom je\n4\n\nprednostným konaním, v ktorom sa predpokladá osobitná pozornosť efektívnemu a rýchlemu\npostupu súdu vo veci, a to aj s ohľadom na mimoriadny význam výsledku takéhoto konania pre\nprocesné strany. S ohľadom na závery vyplývajúce z predmetného nálezu ústavného súdu\nsťažovatelia poukazujú aj na to, že svojou procesnou aktivitou nežiaducim spôsobom neovplyvnili\njeho dĺžku, keďže procesná aktivita strán nezbavuje súd povinnosti postupovať tak, aby bola vec čo\nnajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Za vzniknutú celkovú dobu konania v trvaní 8 rokov\na 2 mesiacov sú podľa sťažovateľov zodpovedné okresný súd ako súd prvostupňový a krajský súd\nako súd odvolací.\nII.\nVyjadrenie mestského súdu a krajského súdu\n7. Mestský súd k veci zdôraznil, že napadnuté konanie bolo vedené na Okresnom súde\nBratislava V, pričom následkom reorganizácie súdnej sústavy v súvislosti s účinnosťou zákona\nč. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi\nsúdov v znení neskorších procesov bola predmetná vec 16. júna 2023 prevedená na mestský súd.\nTáto skutočnosť predstavuje podľa mestského súdu „zákonom predpokladanú zmenu výkonu\nsúdnictva a nebola spôsobená nečinnosťou súdu ani zákonnej sudkyne.“. Mestský súd ďalej\nzdôraznil, že „podstatnú časť rozhodného obdobia sa spis nachádzal na odvolacom, resp.\ndovolacom súde, kde prebiehalo rozhodovanie o riadnych a mimoriadnych opravných\nprostriedkoch účastníkov konania. V čase, keď sa spis nenachádzal na súde prvej inštancie, tento\nobjektívne nemohol vykonávať ďalšie procesné úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci samej.“.\nV ďalšom mestský súd zdôraznil, že po vrátení spisu vykonal procesné úkony potrebné na\npokračovanie v konaní, zabezpečil doručovanie dovolaní účastníkom a kolíznemu opatrovníkovi,\nvyžiadal ich vyjadrenia a po rozhodnutí najvyššieho súdu opätovne nariadil pojednávanie na\nnajbližší možný termín zodpovedajúci procesnej pripravenosti veci a organizačným možnostiam\nsúdu.\n8. Podľa mestského súdu je potrebné prihliadnuť na predmet konania, ktorým je starostlivosť súdu\no maloleté dieťa, ktoré si vyžaduje (i) mimoriadne citlivý procesný postup, (ii) rešpektovanie\nprocesných práv všetkých účastníkov konania, (iii) vykonanie dokazovania v rozsahu potrebnom na\nspoľahlivé zistenie skutkového stavu, (iv) ako aj zohľadnenie najlepšieho záujmu maloletého\ndieťaťa, v dôsledku čoho ho tak preto „nemožno hodnotiť izolovane iba podľa plynutia času, ale aj\ns prihliadnutím na jeho skutkovú a právnu náročnosť, procesnú aktivitu účastníkov a rozsah\npreskúmavania veci odvolacím a dovolacím súdom.“. V nadväznosti na najvyšším súdom\nvyslovený záväzný právny názor, ktorý je pre prvostupňový súd záväzný, je potrebné zdôrazniť, že\nsi takáto procesná situácia nevyhnutne vyžadovala pokračovanie v dokazovaní a opätovné\nprejednanie veci. V súhrne je mestský súd presvedčený o tom, že sa v jeho postupe po vrátení veci\nnevyskytli žiadne obdobia nečinnosti, ktoré by „bolo možné pripísať organizačnému zlyhaniu súdu,\nalebo nečinnosti zákonnej sudkyne.“, v dôsledku čoho tak „v danej veci neboli zistené také\nokolnosti, ktoré by odôvodňovali záver o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky alebo práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“.\n9. Krajský súd je s ohľadom na poskytnutú chronológiu vykonaných procesných úkonov\npresvedčený o tom, že v rámci odvolacieho konania konal bez prieťahov, a to i s poukazom na\n5\n\nuznesenie ústavného súdu č. k. IV. ÚS 584/2024-14 z 19. novembra 2024, z ktorého vyplýva, že aj\nkeď odvolací súd vo veci nevykonáva pojednávanie či ďalšie dokazovanie, musí sa pred vydaním\nrozhodnutia oboznámiť s na vec sa vzťahujúcim súdnym spisom a podkladmi potrebnými pre\nrozhodnutie. Krajský súd aj poukázal na to, že napriek tomu, že časový úsek rozhodovania\npresiahol 6 mesiacov, keď trval od 16. júna 2023 do 25. marca 2025, táto situácia však bola\nspôsobená v dôsledku reformy súdnej mapy s účinnosťou od 1. júna 2023, na podklade ktorej bolo\nz Krajského súdu v Bratislave postúpené veľké množstvo nerozhodnutých vecí v rodinnoprávnej\nagende, čo sa odrazilo aj na rýchlosti postupu krajského súdu v odvolacom konaní. Krajský súd\nzároveň poukázal aj na správanie účastníkov konania v súvislosti so znaleckým dokazovaním, so\nžiadosťami o zrušenie, odročenie termínov pojednávaní, s podaním námietky zaujatosti, ktoré\nspôsobili prieťahy konania.\n10. Krajský súd zároveň poskytol ústavnému súdu podrobný prehľad vo veci vykonaných úkonov\nv napadnutom konaní vzťahujúcich sa na postup krajského súdu v odvolacom konaní, ako aj postup\núčastníkov konania vrátane postupu samotnej sťažovateľky\n.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n11. Predmetom podanej ústavnej sťažnosti je posúdenie porušenia základného práva sťažovateľov\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2\nlistiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nmestského súdu a krajského súdu v napadnutom konaní.\nIII.1. Všeobecné judikatúrne východiská:\n12. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako tak aj pri práve na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v jeho všeobecnom poňatí odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia príslušného štátneho\norgánu (I. ÚS 582/2015, I. ÚS 54/2016, I. ÚS 760/2016, I. ÚS 611/2017, IV. ÚS 21/2018,\nIV. ÚS 64/2020). Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby\nneodstráni. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (a právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote) sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu,\nna ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty týkajúcej sa svojich práv (pozri\nnapr. IV. ÚS 535/2013, I. ÚS 582/2015, I. ÚS 54/2016, I. ÚS 760/2016, I. ÚS 611/2017,\nIV. ÚS 21/2018, IV. ÚS 64/2020).\n13. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov je expressis verbis zakotvená ako základný princíp\ncivilného konania v čl. 17 CSP a čl. 12 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),\npodľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,\npredchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného\nzaťažovania strán sporu (resp. účastníkov konania) a iných osôb. Tento základný princíp konania je\npremietnutý do ďalších ustanovení procesných kódexov so zohľadnením osobitostí jednotlivých\ndruhov konaní tvoriacich predmet úpravy týchto poriadkov.\n\n6\n\n14. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona (civilné mimosporové konania) sa\npoužijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Povinnosť\nsúdu konať v civilnom mimosporovom konaní bez prieťahov je vyjadrená napr. aj v § 30 CMP,\npodľa ktorého po začatí konania postupuje súd v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak,\naby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá, ďalej v § 31 CMP, podľa ktorého súd\npokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní, ale aj v § 34 CMP, ktorým je vylúčená aplikácia\nustanovení Civilného sporového poriadku o koncentrácii konania (vrátane sudcovskej koncentrácie\nkonania).\n15. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom hodnotené ako iný\nzásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jedno či viacrázový, protiprávny a zároveň\naj protiústavný útok týchto orgánov proti základným ústavou zaručeným právam (slobodám), ktorý\nv čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje významné ohrozenie právne existujúceho stavu,\npričom taký útok sám osebe nie je výrazom (výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto\norgánov alebo ich riadneho postupu. Z uvedenej fakticity musí preto následne vyplynúť,\nže dôsledkom popísaného zásahu orgánu verejnej moci (jeho pasivity) nemožno čeliť inak\nnež ústavnou sťažnosťou a na ňu nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.\n16. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené\nzákladné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,\nako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma\nvždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu podľa týchto troch\nzákladných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 54/2016,\nI. ÚS 611/2017, IV. ÚS 21/2018, I. ÚS 44/2018, IV. ÚS 95/2018, IV. ÚS 64/2020). Okrem toho\nsa prihliada aj na význam sporu pre účastníkov (Záborský a Šmáriková proti Slovenskej republike\nzo 16. 12. 2003, sťažnosť č. 58172/00). V nadväznosti na to ústavný súd pri posudzovaní\nnapadnutého konania mestského súdu a krajského súdu vychádzal z kritéria výnimočnej rýchlosti\npožadovanej v prípadoch konaní o rodičovských právach, medzi ktoré nepochybne patrí aj konanie\no úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, úpravu styku a určenie výživného na maloleté\ndieťa. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti hodnotil a prisúdil význam plynutia lehoty\nvo vývoji dieťaťa z hľadiska budovania citových väzieb k osobám, v ktorých výchove\na starostlivosti sa nachádza, ako aj k osobám, s ktorými je alebo nie je v pravidelnom kontakte\n(pozri II. ÚS 35/01). Judikatúra ústavného súdu tak zdôrazňuje špecifickú povahu konaní týkajúcich\nsa rodičovských práv vyžadujúcich si prístup s osobitnou starostlivosťou (napr. III. ÚS 254/2015),\nv ktorých je povinnosťou súdov konať rýchlo (H. proti Spojenému kráľovstvu z 8. 7. 1987,\nHokkanen proti Fínsku z 23. 9. 1994, Niederböster proti Nemecku z 27. 2. 2003).\nIII.2. Posúdenie veci:\n17. Ústavný súd v prvom rade poukazuje na to, že vtedajší Okresný súd Bratislava V rozsudkom\nč. k. 59P/130/2018-503 zo 16. decembra 2020 vo výroku I manželstvo sťažovateľky\na odporcu rozviedol, vo výroku II zveril ich syna maloletého\ndo\nosobnej starostlivosti sťažovateľky\nako jeho matky, vo výroku III\nrozhodol o tom, že zastupovať sťažovateľa ako maloletého majú obidvaja rodičia vrátane správy\njeho majetku, vo výroku IV zaviazal odporcu prispievať na výživu jeho maloletého syna\n\n7\n\nsumou vo výške 300 eur a vo výroku V určil styk odporcu s jeho maloletým synom\n. Krajský súd rozsudkom č. k. 12CoP/39/2023-2856 z 25. marca 2025 potvrdil\nrozsudok okresného súdu v časti týkajúcej sa zverenia maloletého\ndo osobnej\nstarostlivosti sťažovateľky\nako jeho matky a v časti týkajúcej sa\nzastupovania maloletého a správy jeho majetku a zmenil výrok o vyživovacej povinnosti odporcu\na úprave jeho styku k maloletému synovi\n.\n18. Ústavný súd považuje za potrebné primárne akcentovať, že právna neistota sťažovateľky\na jej maloletého syna sťažovateľa\nbola odstránená,\nčo sa týka rozvodu manželstva, zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného\nz rodičov, správy majetku maloletého dieťaťa, zastupovania maloletého dieťaťa a rozhodnutia\no výške vyživovacej povinnosti, ktorá bola v odvolacom konaní zvýšená. Stav právnej neistoty\nsťažovateľky\na jej maloletého syna sťažovateľa\nnaďalej pretrváva, len čo sa týka finálnej úpravy styku rodičov k maloletému dieťaťu, keďže\nnajvyšší súd vo svojom uznesení sp. zn. 6CdoR/16/2025 z 26. februára 2026 zrušil len výroky\nrozsudku krajského súdu č. k. 12CoP/39/2023-2856 z 25. marca 2025 a rozsudku vtedajšieho\nOkresného súdu Bratislava V č. k. 59P/130/2018-503 zo 16. decembra 2020 o úprave styku rodičov\nk maloletému dieťaťu. Pokiaľ sa teda sťažovatelia domáhajú prieskumu postupu mestského súdu\na krajského súdu v napadnutých konaniach, k čomu aj predložili prehľad vykonaných procesných\núkonov, tak ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na parciálne právoplatné ukončenie napadnutých\nkonaní mestského súdu a krajského súdu nebude ich vyhodnocovať ako celok, ale svoju prieskumnú\nprávomoc týkajúcu sa porušenia práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru zamieria len na rozhodovanie o úprave styku rodičov k ich maloletému dieťaťu.\nZ uvedeného dôvodu aj bude hodnotiť spoločne napadnuté konanie mestského súdu (resp.\nvtedajšieho Okresného súdu Bratislava V) a napadnuté konanie krajského súdu vrátane zohľadnenia\nvšetkých troch základných kritérií (zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu).\n19. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti týkajúcej sa porušenia základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru už zdôraznil, že k ich porušeniu\ndochádza nielen nečinnosťou, ale aj nesprávnou a neefektívnou činnosťou všeobecného súdu, teda\ntakým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli\nktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (IV. ÚS 22/02, II. ÚS 32/03,\nIV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08, IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011, IV. ÚS 103/2023,\nIV. ÚS 205/2023).\n20. Ústavný súd pristúpil teda k hodnoteniu napadnutého konania mestského súdu a krajského súdu\nspoločne vrátane zohľadnenia všetkých troch základných kritérií (zložitosť veci, správanie\núčastníka konania a postup súdu) relevantných pre meritórny záver o porušení práv podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže vychádzal z obsahu uznesenia najvyššieho súdu\nsp. zn. 6CdoR/16/2025 z 26. februára 2026, v ktorom najvyšší súd dospel k záveru o naplnení\ndovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP spočívajúceho v porušení práva na spravodlivý\nproces, a to vo vzťahu k postupu krajského súdu v odvolacom konaní a súhrnne vo vzťahu\nk spôsobu zisťovania skutkových podkladov pre úpravu styku odporcu so sťažovateľom ako\nmaloletým synom (vrátane obsahu takto vykonaného dokazovania) okresného súdu aprobovaných\nv odvolacom konaní krajským súdom. Najvyšší súd vo vzťahu ku krajskému súdu identifikoval\n8\n\nprocesné pochybenie pri prednese záverečnej reči účastníkom konania, keď jej prednes neumožnil\nodporcovi ako otcovi maloletého syna\n, keď naproti tomu ho umožnil sťažovateľke\nako matke maloletého syna\na jej právnemu zástupcovi. Vo vzťahu k obidvom\nsúdom najvyšší súd vytkol spôsob zisťovania skutkových záverov súdov, na podklade ktorých, resp.\nz ktorých vychádzali pri úprave styku odporcu s maloletým synom\n, ktoré\npovažoval za nedostatočné, a to v takej miere, že neumožňovali rozhodnutie o úprave styku rodičov\n(sťažovateľky a odporcu) s ich maloletým dieťaťom (bližšie pozri body 23 až 31 uznesenia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 6CdoR/16/2025 z 26. februára 2026 a bod 4 tohto uznesenia).\n21. Zhodnotiac už predostreté názorové východiská, je potrebné primárne skonštatovať, že okrem\nprocesného pochybenia krajského súdu pri prednese záverečnej reči (ktoré samo osebe mohlo byť\ndôvodom zrušenia rozsudku krajského súdu č. k. 12CoP/39/2023-2856 z 25. marca 2025) boli\nmeritórnym dôvodom zrušenia výroku o úprave styku odporcu a sťažovateľky k ich maloletému\ndieťaťu\nvo vzťahu k rozsudku vtedajšieho Okresného súdu Bratislava V č. k.\n59P/130/2018-503 zo 16. decembra 2020, ako aj vo vzťahu k rozsudku krajského súdu č. k.\n12CoP/39/2023-2856 z 25. marca 2025 nedostatočné skutkové zistenia potrebné pre rozhodnutie\no úprave styku rodičov k maloletému dieťaťu. Najvyšší súd konkrétne uviedol, že „dáva do\npozornosti nižším súdom vo vzťahu k znalcom rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/10/2022\n(na ktoré nadviazali i iné rozhodnutia), podľa ktorého psychológ z oblasti klinickej psychológie je\nprípustný i pre úpravu styku vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Tu však v následnom konaní bude\npotrebné reflektovať aj na novú právnu úpravu v predmetnej oblasti (jún 2023), keď právna úprava\nv súčasnosti výslovne vymedzila, že znalec zapísaný v odvetví 34 01 00 - Klinická psychológia detí –\nnie je príslušný na skúmanie stability budúceho výchovného prostredia, vývinových potrieb,\ncitových väzieb, manipulácie maloletých a rodinných konfliktov v konaniach vo veci úpravy výkonu\nrodičovských práv a povinností a styku s maloletými.“. Na predostretý právny názor mal a mohol\nv primeranej miere reflektovať predovšetkým krajský súd ako súd revízny, ktorý v rozhodnej dobe\naj konal v odvolacom konaní a ktorý aj v rámci svojho odôvodnenia pri prieskume námietky otca\no nesprístupnení záznamu o pohovore znalca s dieťaťom poukázal na jej nedôvodnosť,\nargumentujúc aj uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/3/2023 z 29. marca 2023. Zároveň\ns ohľadom na aktuálny legislatívny vývoj, tak ako na to poukázal najvyšší súd (jún 2023), mal\na mohol krajský súd rozhodnúť o vykonaní znaleckého dokazovania korešpondujúceho s aktuálnym\nlegislatívnym vývojom, a to o to viac, že Krajský súd v Bratislave uznesením č. k.\n11CoP/163/2021-1041 z 28. júla 2022 rozhodol o pribratí znalca z odboru psychológie, odvetvia\nklinickej psychológie dospelých a klinickej psychológie detí Mgr. Martina Balka na podanie\ndoplňujúceho znaleckého posudku k znaleckému posudku tohto znalca č. 32/2019 zo 7. júna 2019,\npričom toto doplnkové znalecké dokazovanie bolo ukončené uznesením krajského súdu sp. zn.\n12CoP/39/2023 z 18. februára 2025. Počas doby odvolacieho konania mal krajský súd minimálne\nod 20. septembra 2023 možnosť doplniť znalecké dokazovanie s ohľadom na aktuálny legislatívny\nvývoj a nielen po 17 mesiacoch ukončiť doplnkové znalecké dokazovanie pribratým znalcom\nsvojím uznesením sp. zn. 12CoP/39/2023 z 18. februára 2025. Taktiež je potrebné prízvukovať, že\nod krajského súdu ako súdu odvolacieho/revízneho možno mať vyššie odborné a procesné\nočakávania ako od prvostupňového súdu z dôvodu práve jeho revíznej a kasačnej právomoci.\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd pričíta dĺžku dovolacieho konania trvajúceho pred najvyšším\nsúdom 9 mesiacov od podania dovolania sťažovateľkou 19. mája 2025 do vydania uznesenia\n\n9\n\nnajvyššieho súdu sp. zn. 6CdoR/16/2025 z 26. februára 2026, pričom 8. apríla 2026 bol súdny spis\nvrátený mestskému súdu, na vrub krajskému súdu. Krajský súd konal v odvolacom konaní od 20.\nseptembra 2023, keď mu bola vec prikázaná uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 6Ndo/41/2023\nz 22. augusta 2023 namiesto Krajského súdu v Bratislave, kde sa spor týkajúci sa príslušnosti viedol\nna podklade zmien súvisiacich s novým usporiadaním všeobecných súdov, tzv. súdnou mapou\nna základe zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými\nsídlami a obvodmi súdov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. júna 2023. Krajský súd\nv napadnutom konaní rozhodol rozsudkom č. k. 12CoP/39/2023-2856 z 25. marca 2025, v dôsledku\nčoho tak odvolacie konanie bezprostredne pred krajským súdom (rozumej aj Krajským súdom\nv Trnave) trvalo od 20. septembra 2023 do 25. marca 2025, teda 1 rok a 6 mesiacov, a k tejto dobe\nústavný súd pripočítal dobu trvania dovolacieho konania 9 mesiacov (od 19. mája 2025 do 8. apríla\n2026), spolu tak 2 roky a 3 mesiace. K tejto dobe je však potrebné ďalej pripočítať dobu konania\nv tom čase Okresného súdu Bratislava V v čase pred predložením veci odvolaciemu súdu, keď\nsťažovateľka 25. februára 2021 podala odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k.\n59P/130/2018-503 zo 16. decembra 2020, a postup Krajského súdu v Bratislave v odvolacom\nkonaní, ktorý vo veci konal do 1. júna 2023. Celkovo tak odvolacie konanie trvalo od marca 2021\ndo 25. marca 2025, teda 4 roky, spolu s dovolacím konaním 4 roky a 9 mesiacov. Mestský súd,\nresp. vtedajší Okresný súd Bratislava V konali v napadnutom konaní od 4. apríla 2018, keď podala\nsťažovateľka\nsúdu príslušný návrh, do vydania meritórneho\nrozhodnutia, a to rozsudku vtedajšieho Okresného súdu Bratislava V č. k. 59P/130/2018-503 zo\n16. decembra 2020, teda 1 rok a 8 mesiacov.\n22. Napriek záverom o neefektívnej činnosti krajského súdu v napadnutom (odvolacom) konaní, tak\nako ich predostrel najvyšší súd vo svojom uznesení sp. zn. 6CdoR/16/2025 z 26. februára\n2026, ktoré ústavný súd nespochybňuje, je potrebné akcentovať správanie sťažovateľky\n, ktorá bola (i) 9. apríla 2024 krajským súdom vyzvaná na poskytnutie súčinnosti\npri doplnkovom znaleckom skúmaní a bolo jej oznámené nevyhovenie jej návrhu na dokazovanie\nznalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie, (ii) 17. mája 2024 predložila\nkrajskému súd zoznam dodatočných otázok pre ustanoveného znalca, (iii) 13. januára 2025 podala\nnámietku zaujatosti proti konajúcemu senátu, ktorá bola najvyšším súdom vyhodnotená ako\nneobsahujúca predpísané obligatórne náležitosti, v dôsledku čoho o nej nekonal, a (iv) viacnásobne\nžiadala o odročenie nariadeného termínu pojednávania, a to aj z neopodstatnených dôvodov (napr.\n5. februára 2025, 17. februára 2025) alebo z dôvodov, pre ktoré bol nariadený termín pojednávania\nkrajského súdu odročený (napr. 29. októbra 2024, 9. decembra 2024). Uvedené správanie\nsťažovateľky podľa ústavného súdu nesmerovalo k poskytnutiu súčinnosti k čo najskoršiemu\nskončeniu veci, ale, naopak, pôsobilo v kontexte predlžovania napadnutého konania. V naznačenom\nsmere aj ESĽP zohľadňuje úmysel sťažovateľa predlžovať konanie, keď táto skutočnosť jasne\nvyplýva zo súdneho spisu (I. A. proti Francúzsku z 23. 9. 1998, sťažnosť č. 28213/95, bod 121).\n23. S ohľadom na závery vyplývajúce z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 6CdoR/16/2025\nz 26. februára 2026 o nedostatočných skutkových zisteniach potrebných pre úpravu styku rodičov\nk maloletému dieťaťu, pričom tento nedostatok sa vzťahoval na prvostupňový súd, ako aj odvolací\nsúd, ústavný súd v širšom rozsahu nevyhodnocoval postup účastníkov konania a súdov\nv napadnutých konaniach, ale v súhrne konštatuje neefektívny postup mestského súdu (resp.\nvtedajšieho Okresného súdu Bratislava V) v napadnutom konaní v trvaní 1 roka a 8 mesiacov\n10\n\na krajského súdu v trvaní 4 rokov a 9 mesiacov. Úmysel sťažovateľky predlžovať postup krajského\nsúdu v napadnutom konaní bude ústavný súd zohľadňovať pri priznaní výšky primeraného\nfinančného zadosťučinenia. V dôsledku uvedených záverov tak mestský súd a krajský súd\nv napadnutom konaní porušili základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n24. Ústavný súd taktiež pripomína, že otázka množstva vecí, personálne a organizačné problémy\nsúdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní (I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03 I. ÚS 127/04,\nII. ÚS 311/06, IV. ÚS 66/2023). Ústavný súd citlivo vníma problém nadmernej zaťaženosti\nvšeobecných súdov, avšak zároveň v kontexte štandardných kritérií nastavených judikatúrou ESĽP\npoukazuje na to, že je úlohou zmluvných štátov nastaviť si svoj právny systém takým spôsobom,\naby boli súdy schopné zaručiť každému právo na rozhodnutie v primeranej lehote (rozsudok Veľkej\nkomory vo veci Sürmeli proti Nemecku z 8. 6. 2006, sťažnosť č. 75529/01, bod 129). Chronické,\nresp. dlhotrvajúce preťaženie súdov nemôže ospravedlniť neprimeranú dĺžku konania (Probstmeier\nproti Nemecku z 1. 7. 1997, sťažnosť č. 20950/92, bod 64).\n25. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou,\nvo veci konal. Vzhľadom na to, že mestský súd v konaní vedenom pod sp. zn. B5-59P/130/2018\ndosiaľ nerozhodol, ústavný súd mu podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal\nv napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).\nIV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n26. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n27. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného\nzadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov\nsa ho domáha.\n28. Sťažovateľka\npožiadala o priznanie finančného zadosťučinenia vo\nvýške 15 000 eur vo vzťahu k mestskému súdu, 10 000 eur vo vzťahu ku krajskému súdu.\nSťažovateľ maloletý\npožiadal o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške\n17 000 eur vo vzťahu k mestskému súdu, 12 000 eur vo vzťahu ku krajskému súdu z dôvodu\nprieťahov v konaní s osobitnou rýchlosťou.\n29. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie\nbez porušovania základného práva (III. ÚS 45/2012, IV. ÚS 132/2012, I. ÚS 70/2012,\nI. ÚS 44/2018, IV. ÚS 95/2018, I. ÚS 341/2018, III. ÚS 187/2018, IV. ÚS 64/2020, tiež Zongorová\nproti Slovenskej republike z 19. 1. 2010, sťažnosť č. 28923/06 a Ďurech a ďalší proti Slovenskej\nrepublike zo 7. 7. 2009, sťažnosť č. 42561/04).\n\n11\n\n30. Ústavný súd zistil prieťahy v postupe výlučne mestského súdu v napadnutom konaní v trvaní\n1 roka a 8 mesiacov a v postupe krajského súdu v napadnutom konaní (spolu s dovolacím konaním)\nv trvaní 4 rokov a 9 mesiacov. S prihliadnutím na identifikovanú dobu prieťahov a svoju vlastnú\nrozhodovaciu prax (IV. ÚS 21/2018, I. ÚS 44/2018, IV. ÚS 95/2018, I. ÚS 341/2018,\nIII. ÚS 187/2018, IV. ÚS 64/2020, IV. ÚS 103/2023), ale s prihliadnutím aj na obštrukčné\nsprávanie sťažovateľky počas odvolacieho konania priznal sťažovateľke sumu primeraného\nfinančného zadosťučinenia vo vzťahu k mestskému súdu v sume 750 eur a vo vzťahu ku krajskému\nsúdu v sume 2 500 eur (bod 3 výroku nálezu) a vo zvyšnej časti jej návrhom nevyhovel (bod 6\nvýroku nálezu). S ohľadom na rovnaké východiská priznal ústavný súd sťažovateľovi sumu\nprimeraného finančného zadosťučinenia vo vzťahu k mestskému súdu v sume 750 eur a vo vzťahu\nku krajskému súdu v sume 2 500 eur (bod 4 výroku nálezu) a vo zvyšnej časti jeho návrhom\nnevyhovel (bod 6 výroku nálezu).\n31. Pri posudzovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd zohľadnil\naj judikatúru ESĽP (Scordino a ďalší proti Taliansku z 27. 3. 2003, sťažnosť č. 36813/97 oddiel I,\nHorváthová proti Slovenskej republike zo 17. 5. 2005, sťažnosť č. 74456/01, Palgutová\nproti Slovenskej republike zo 17. 5. 2005, sťažnosť č. 9818/02, Švalík proti Slovenskej republike\nz 15. 2. 2005, sťažnosť č. 51545/99).\n32. Ústavný súd zároveň konštatuje, že vyjadrenie krajského súdu z 18. júla 2026 a mestského súdu\nzo 7. júla 2026 nezaslal na vyjadrenie právnym zástupcom sťažovateľov z dôvodu, že ich prípadné\nvyjadrenie by neovplyvnilo rozhodnutie ústavného súdu pri posúdení merita veci a ani pri\nrozhodnutí o výške priznaného finančného zadosťučinenia.\nV.\nTrovy konania\n33. Sťažovatelia v petite ústavnej sťažnosti navrhli, aby im ústavný súd priznal náhradu trov\nkonania.\n34. Podľa § 73 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú\núčastníkovi konania, uhrádza účastník konania.\n35. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch\npodľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti\nnahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n36. Ústavný súd sa v náleze č. k. III. ÚS 209/2020-112 z 20. októbra 2020 zaoberal vzájomným\nvzťahom § 73 ods. 1 a § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde, pričom dospel k záveru, že svojou\nštruktúrou vytvárajú koncept, ktorý je „založený na východisku, podľa ktorého účastník konania na\nústavnom súde v zásade sám znáša trovy takého konania a len v odôvodnených (i) prípadoch\nústavný súd môže (ii) podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Zákon\no ústavnom súde nestavia právo na náhradu trov konania do nárokovateľnej polohy, ako je to\nv iných druhoch regulovaných právno-aplikačných procesov (napr. civilné sporové konanie,\nsprávne súdne konanie, exekučné konanie a ďalšie). Ústavný súd teda disponuje širokým\npriestorom na úvahu o tom, či vôbec priznať náhradu trov konania, a ak áno, v akom rozsahu.“.\n\n12\n\n37. V posudzovanej veci ústavný súd využil koncept ponúkaný vzájomným vzťahom § 73 ods. 1\na § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde k redukcii uplatnenej náhrady trov konania vo vzťahu\nk maloletému sťažovateľovi\n, ktorému právneho zástupcu zvolila sťažovateľka\nako jeho zákonná zástupkyňa, a to aj napriek tomu, že si sama pre\nkonanie pred ústavným súdom zvolila iného právneho zástupcu. Výsledkovo tak je ale ústavná\nsťažnosť podaná sťažovateľkou obsahovo totožná (argumentačne úplne rovnaká), ako je ústavná\nsťažnosť podaná jej maloletým synom ako sťažovateľom. Vzhľadom na úplnú obsahovú\ntotožnosť/zhodu obidvoch podaných ústavných sťažností priznal ústavný súd náhradu trov konania\nlen sťažovateľke, a nie aj sťažovateľovi ako jej maloletému synovi, keďže voľba iného právneho\nzástupcu jej maloletému synovi nebola determinovaná skutkovými, právnymi a ani inými\nokolnosťami veci.\n38. Ústavný súd tak sťažovateľke priznal trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom\npozostávajúce z odmeny advokáta za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2026, a to prevzatie\na príprava zastupovania, písomné podanie sťažnosti ústavnému súdu. Vychádzal pritom z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nÚstavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby\n396,50 eur (1/4 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), tiež zo sadzby za náhradu\nhotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby 15,86 eur (1/100 výpočtového\nzákladu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Za 2 úkony právnej služby patrí sťažovateľke náhrada trov\nkonania vo výške 824,72 eur a tiež 23 % dane z pridanej hodnoty, spolu tak 1 014,40 eur (bod 5\nvýroku nálezu). Návrhu sťažovateľa na náhradu trov konania pred ústavným súdom nevyhovel (bod\n6 výroku nálezu).\n39. Priznanú náhradu trov konania je krajský súd, ktorý sa v rozhodujúcej miere podieľal na vzniku\nprieťahov, povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde\nv spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n40. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný\nopravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom\nkonania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. júla 2026\nLibor Duľa\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "59P/130/2018", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "12CoP/39/2023", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e37fd554-0358-46c3-95a6-042fad43d760", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.75.2026.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 75/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 75/2026 z 15. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.75.2026.2"}, {"guid": "ussr:14246181-9533-471e-85e1-9357fd0d89e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.584.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 584/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 584/2024 z 19. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-19", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.584.2024.1"}, {"guid": "ussr:59c9fde7-9d66-4db6-ad9f-c727ca46affb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.205.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 205/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 205/2023 z 10. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-10", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.205.2023.2"}, {"guid": "ussr:9a77b7f3-9407-49c4-ac54-eb806af16e6e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.103.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 103/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 103/2023 z 12. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-12", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.103.2023.2"}, {"guid": "ussr:26fa2b7b-30b2-4782-a6fe-d4c60b9d0162", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.66.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/2023 z 12. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-12", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.66.2023.2"}, {"guid": "ussr:ea50c192-bc13-456c-b564-07c9aeb5b977", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.559.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 559/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 559/2021 z 18. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-18", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.559.2021.1"}, {"guid": "ussr:3187802d-442f-4b17-b9af-5722f51d5abf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.209.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 209/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/2020 z 20. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-20", "citacie_n": 196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.209.2020.2"}, {"guid": "ussr:5548292e-9efe-4667-b239-743f2348b06c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.64.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 64/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 64/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.64.2020.2"}, {"guid": "ussr:b0f46369-13ed-44bb-9c6a-00efc3acf9d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.341.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 341/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 341/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.341.2018.2"}, {"guid": "ussr:b17961e8-30a6-4f33-a998-d40db03df6e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.187.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 187/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 187/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.187.2018.2"}, {"guid": "ussr:63e4051a-e67c-4c41-b886-18bc2c9f58fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.44.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 44/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 44/2018 z 25. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-25", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.44.2018.2"}, {"guid": "ussr:47e77397-124e-4928-9a7a-346f61910ee7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.95.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 95/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 95/2018 z 19. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-19", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.95.2018.2"}, {"guid": "ussr:57a20b5e-2de8-498b-8ca8-6d146d011072", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.611.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 611/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 611/2017 z 18. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-18", "citacie_n": 214, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.611.2017.2"}, {"guid": "ussr:bbafe588-ebb2-4dd9-97cd-b459711ddd53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.21.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 21/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 21/2018 z 22. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-22", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.21.2018.2"}, {"guid": "ussr:46c91bae-a11d-46c8-ace2-a6f166e52b36", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.106.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 106/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 106/2018 z 13. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-13", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.106.2018.1"}, {"guid": "ussr:f13c5a0e-b3f9-47f8-ba5d-5e46f8f793b0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.421.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 421/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 421/2017 z 12. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-12", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.421.2017.1"}, {"guid": "ussr:71378a4a-faf9-4850-b5b0-ed605e3d44aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.760.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 760/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 760/2016 z 22. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-22", "citacie_n": 158, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.760.2016.2"}, {"guid": "ussr:95a18825-4e18-443e-af39-7bc311e8c0b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.829.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 829/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 829/2015 z 14. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-14", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.829.2015.1"}, {"guid": "ussr:034e885d-003d-4b6d-bc70-32a35c3bcca0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.54.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 54/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/2016 z 4. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-04", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.54.2016.2"}, {"guid": "ussr:5e19df1c-fdc9-483c-b698-ef4d1365a191", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.582.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 582/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 582/2015 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 256, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.582.2015.2"}, {"guid": "ussr:645d8c7f-153e-475b-8a37-4dc4e842e05c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.254.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 254/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 254/2015 z 22. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-22", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.254.2015.1"}, {"guid": "ussr:e9f1f203-edcd-4adf-aa78-f92b438ff82a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 535/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 535/2013 z 12. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-12", "citacie_n": 182, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9f1f203-edcd-4adf-aa78-f92b438ff82a"}, {"guid": "ussr:59d9f3c3-3017-4f19-9006-14cccaf2951a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 45/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 45/2012 z 1. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-01", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59d9f3c3-3017-4f19-9006-14cccaf2951a"}, {"guid": "ussr:386df40d-edd7-4293-8d7e-74a392d1152f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 132/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 132/2012 z 7. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-07", "citacie_n": 189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386df40d-edd7-4293-8d7e-74a392d1152f"}, {"guid": "ussr:cc4ee353-7d80-434c-877b-ee196cafe9f8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 70/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 70/2012 z 25. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-25", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cc4ee353-7d80-434c-877b-ee196cafe9f8"}, {"guid": "ussr:48d8c1c3-88d4-495d-8a38-d0f1513fc97b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 304/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 304/2011 z 19. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-19", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48d8c1c3-88d4-495d-8a38-d0f1513fc97b"}, {"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}], "citovane_v": []}