{"guid": "ussr:8278d565-633c-49ee-96de-fa0c9d2f265c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.321.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 321/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 321/2026 z 29. 7. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 29. júla 2026, sp. zn. IV. ÚS 321/2026, ECLI:SK:USSR:2026:4.US.321.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rastislav Kaššák", "sudca_id": 1092, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rastislav-kassak-1092", "datum_vydania": "2026-07-29", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8278d565-633c-49ee-96de-fa0c9d2f265c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.321.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.321.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.321.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 321/2026-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov\nLadislava Duditša a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\nzastúpenej JANÍČEK LEGAL s. r. o., Kominárska 2, 4,\nBratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.\nB3-7C/119/2009 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B3-7C/119/2009 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj jej základné\nprávo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Mestskému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e\nbez zbytočných prieťahov.\n\nv konaní sp. zn. B3-7C/119/2009 konať\n\n3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 4 000 eur, ktoré j e Mestský súd\nBratislava IV p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 1 014,41 eur\na zaplatiť ich jej právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5 . Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústavný súd“) 17. apríla 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) (a v súvislosti\ns tým aj porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) postupom Mestského súdu Bratislava IV\n(ďalej len „mestský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. B3-7C/119/2009 (ďalej len „napadnuté\nkonanie“). Navrhuje v napadnutom konaní mestskému súdu prikázať konať bez zbytočných\nprieťahov a domáha sa priznania primeraného finančného zadosťučinenia 18 600 eur,\nako aj náhrady trov konania spojených s podaním ústavnej sťažnosti.\n2. Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 321/2026-16 z 2. júna 2026 podľa § 56 ods. 5 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie\nkonanie v celom rozsahu.\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou podanou\n12. októbra 2009 na vtedajšom Okresnom súde Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) proti\nžalovaným\na\n(ďalej len „žalovaní“) domáha zdržania\nsa zásahov do jej vlastníckeho práva.\n4. K priebehu napadnutého konania sťažovateľka uviedla, že žalovaní sa k žalobe vyjadrili\n10. februára 2010 a v priebehu roka 2010 boli vo veci vykonané viaceré pojednávania\n(29. marca 2010, 3. mája 2010, 7. júna 2010 a 13. októbra 2010). Dňa 7. decembra 2010\nbola vykonaná obhliadka pozemku vo vlastníctve sťažovateľky (vo vzťahu ku ktorému malo\ndochádzať k zásahom do vlastníckeho práva).\n5. Okresný súd uznesením č. k. 7C/119/2009-133 z 18. marca 2011 (ďalej len „uznesenie\no prerušení konania“) prerušil napadnuté konanie do právoplatného skončenia veci vedenej medzi\ntotožnými sporovými stranami na okresnom súde pod sp. zn. 13C/278/2005 (ktorej predmetom\nbolo určenie hranice pozemku a určenie vlastníckeho práva). Tá bola právoplatne ukončená\nvydaním uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n9Cdo/198/2021 z 31. mája 2022 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu z 31. mája 2022“).\nVo vzťahu k opísanému priebehu súvisiaceho konania uviedla, že v napadnutom konaní malo byť\npokračované v časovom úseku, počas ktorého bola vec riešená dovolacím súdom, pretože otázka\nprejudiciálneho charakteru už bola právoplatne skončená.\n6. K ďalšiemu priebehu napadnutého konania sťažovateľka uviedla, že mestský súd uznesením\nč. k. B3-7C/119/2009-255 z 1. decembra 2023 (ďalej len „uznesenie z 1. decembra 2023“) rozhodol\no pokračovaní v napadnutom konaní s dedičom žalovaného v 1. rade. Na tomto mieste dodala,\n\n2\n\nže prvoinštančný súd však nikdy nevydal uznesenie o pokračovaní v konaní v nadväznosti\nna uznesenie o prerušení konania (pretože uznesenie z 1. decembra 2023 sa svojím obsahom týkalo\nlen procesného nástupníctva).\n7. Mestský súd 8. januára 2024 vyzval sťažovateľku na podanie vyjadrenia, či trvá na podanej\nžalobe, na čo sťažovateľka reagovala 30. januára 2024 podaním, v ktorom mestský súd požiadala\no poskytnutie lehoty 3 mesiacov na zváženie možnosti mimosúdneho vyriešenia veci. Listom\nz 23. júna 2025 oznámila, že pokus o mimosúdne vyriešenie sporu nebol úspešný. Pojednávanie\nnariadené pôvodne na 2. júl 2025 bolo na žiadosť sťažovateľky (z dôvodu zabezpečenia si nového\nprávneho zástupcu) odročené na 5. september 2025.\n8. Ústavný súd vo vzťahu k aktuálnemu stavu napadnutého konania dodáva, že na pojednávaní\nkonanom 5. septembra 2025 bol vykonaný pokus o zmier, avšak neúspešne. Dňa 10. decembra 2025\nbol spis daný na lehotu do 16. marca 2026 a 9. júna 2026 bolo nariadené pojednávanie\nna 30. október 2026.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n9. Sťažovateľka vo vzťahu k napadnutému konaniu namieta, že ani 16 a pol roka od podania žaloby\nnie je vec právoplatne rozhodnutá, že v rámci napadnutého konania nebolo vydané žiadne meritórne\nrozhodnutie. Celková dĺžka napadnutého konania tak indikuje až stav odmietnutia spravodlivosti.\nNamieta tiež, že počas obdobia konania pred dovolacím súdom neexistovala prekážka bránica\nv pokračovaní v napadnutom konaní. Vo vzťahu k postupu prvoinštančného súdu namieta\njeho nečinnosť, argumentuje pritom, že po odpadnutí dôvodu prerušenia napadnutého konania\n(vydaním uznesenia najvyššieho súdu z 31. mája 2022) nasledovala jeho 18-mesačná úplná\nnečinnosť (do vydania uznesenia z 1. decembra 2023). Ďalej poukázala na to, že v období rokov\n2024 až 2025 boli zo strany mestského súdu vykonané len čiastkové úkony.\nIII.\nVyjadrenie mestského súdu\n10. Mestský súd vo svojom vyjadrení sp. zn. 1SprV/419/2026 doručenom ústavnému súdu\n22. júna 2026 okrem uvedenia priebehu napadnutého konania v podstatnom uviedol, že vzhľadom\nna okolnosti prípadu podľa neho nedošlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.\nArgumentoval, že nevydanie meritórneho rozhodnutia v jeho doterajšom priebehu súvisí\ns prerušením napadnutého konania (do skončenia konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn.\n13C/278/2005), ktorého predmetom bolo určenie hranice pozemku a určenie vlastníckeho práva,\npričom počas prerušenia konania súd zisťoval stav daného konania. Poukázal tiež na to, že vo veci\ndošlo aj k viacerým zmenám zákonného sudcu a samotná sťažovateľka podaním z 30. januára 2024\nmestskému súdu oznámila záujem o mimosúdne vyriešenie sporu (preto požiadala o poskytnutie\nprimeranej lehoty v trvaní troch mesiacov na vyjadrenie sa vo veci a prípadnú úpravu žaloby\nalebo jej späťvzatie), pričom podaním z 3. júla 2024 požiadala, aby sa mestský súd pokúsil o zmier.\nĎalej uviedol, že sporové strany na pojednávaní 2. júla 2025 prejavili záujem vyriešiť spor\nzmierlivo, na čo bolo pojednávanie odročené na 5. september 2025. Sťažovateľka následne\n\n3\n\nmestskému súdu podaním zo 4. augusta 2025 oznámila, že sa vec nepodarilo vyriešiť zmierom,\npreto požiadala o odročenie pojednávania nariadeného na 5. september 2025 (na termín\npo 1. novembri 2025), čo však mestský súd neakceptoval, pretože chcel vedieť dôvody, pre ktoré\nsa vec nepodarilo vyriešiť zmierlivo. Mestský súd sa následne pokúsil o zmierlivé vyriešenie veci\nna pojednávaní 5. septembra 2025, keď bolo sporovým stranám prednesené aj predbežné skutkové\na právne posúdenie veci. Na záver uviedol, že sťažovateľka požiadala o odročenie pojednávania\nz dôvodu nájdenia si nového právneho zástupcu (preto mestský súd pojednávanie odročil\nna neurčito). Následne sťažovateľka mestský súd neinformovala o akýchkoľvek nových\nskutočnostiach, preto mestský súd, domnievajúc sa, že dôvod, pre ktorý sťažovateľka požadovala\nodročiť pojednávanie, už nepretrváva, nariadil 9. júna 2026 pojednávanie na 30. október 2026.\n11. Ústavný súd nepovažoval za účelné vyzývať sťažovateľku na zaujatie stanoviska k vyjadreniu,\nkeďže jeho obsah neviedol k pochybnostiam o potrebe vyhovieť ústavnej sťažnosti v jej esenciálnej\npodstate (porušenie označených práv).\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n12. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania,\npretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, vyjadrením mestského súdu a obsahom\npredloženého súdneho spisu dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n13. Podstata argumentácie sťažovateľky v súvislosti s prieťahmi (čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru) a v nadväznosti na to aj s namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nv napadnutom konaní sa sústreďuje do namietania jeho celkovej doterajšej dĺžky bez vydania\nprávoplatného meritórneho rozhodnutia (resp. aj bez vydania akéhokoľvek meritórneho\nrozhodnutia) v dôsledku nečinnosti a neefektívneho postupu mestského súdu.\n14. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.\nSamotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni.\nK vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza až právoplatným rozhodnutím\nsúdu alebo iného štátneho orgánu (IV. ÚS 250/2025).\n15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní,\nktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd\nso žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu do 1. júla 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1\nprvej vety OSP, v zmysle ktorej len čo sa konanie začalo, postupoval v ňom súd i bez ďalších\nnávrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Povinnosť súdu a sudcu konať\nbez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená\nako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17 Civilného sporového poriadku\n(ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\n\n4\n\nprejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného\na neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\n16. Pokiaľ ide o posúdenie kritéria právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,\nže predmet napadnutého konania spočívajúci v podanej žalobe o zdržanie sa zásahov\ndo vlastníckeho práva tvorí v zásade bežnú agendu všeobecného súdnictva. Nie je preto možné\nuvažovať o právnej zložitosti veci (čo nenamietal ani samotný mestský súd) a zároveň zo strany\nmestského súdu nebola namietaná ani skutková zložitosť veci (pričom boli zohľadnené aj okolnosti\ndôvodu prerušenia napadnutého konania).\n17. V rámci posudzovania ďalšieho kritéria, a to správania sťažovateľky, ústavný súd na základe\nobsahu predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že na ťarchu sťažovateľky v zásade\nnie je možné pričítať také jej konanie, ktoré by sa zásadným spôsobom podpísalo pod vznik\nzbytočných prieťahov. Je zaiste možné pripustiť, že sťažovateľka požiadala mestský súd\no poskytnutie jej primeranej lehoty na účel mimosúdneho vyriešenia sporu (ktoré však nebolo\núspešné) ani uvedené však nezbavuje prvoinštančný súd jeho zodpovednosti za vznik prieťahov.\n18. Tretím hodnotiacim kritériom je postup prvoinštančného súdu. K tomu je potrebné v prvom\nrade uviesť, že napadnuté konanie trvá od podania žaloby (12. októbra 2009) do súčasnej doby\nuž viac ako 16 a pol roka. Pritom od marca 2011 do decembra 2023 však bolo prerušené. Napriek\ntomu je ale takéto trvanie súdneho konania pred prvoinštančným súdom nutné z ústavnoprávneho\nhľadiska už označiť za neakceptovateľné.\n19. Na základe uvedeného doterajšieho trvania napadnutého konania (bez vydania akéhokoľvek\nmeritórneho rozhodnutia vo veci) je preto možné jednoznačne uzavrieť, že napadnuté konanie\ntrpí prieťahmi a ústavný súd tak z ústavnoprávneho hľadiska nemôže akceptovať postup\nprvoinštančného súdu ako súladný s právom sťažovateľky na konanie bez zbytočných prieťahov.\nA vzhľadom na dĺžku napadnutého konania preto nie je ani potrebné, aby ústavný súd vykonával\ndetailný rozbor jeho priebehu, resp. úkonov vykonaných prvoinštančným súdom.\n20. Ústavný súd však aj vzhľadom na argumentáciu sťažovateľky týkajúcu sa primeranosti\ndĺžky prerušenia napadnutého konania uvádza, že s touto sa je možné stotožniť len čiastočne.\nDáva totiž do pozornosti, že dovolací súd (vo veci súdneho konania vedeného pred prvoinštančným\nsúdom pod sp. zn. 13C/278/2005, do právoplatného ukončenia ktorého bolo napadnuté konania\nprerušené) zrušil rozhodnutím z 25. novembra 2013 rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie (následne došlo aj k zrušeniu rozhodnutia prvoinštančného súdu). Na strane\ndruhej však s prihliadnutím na dĺžku prerušenia napadnutého konania (viac ako 12 rokov) ústavný\nsúd dospel k záveru, že prvoinštančný súd mal v prípade napadnutého konania uskutočniť ústavne\nkonformný výklad relevantných ustanovení § 111 ods. 2 OSP, resp. § 165 ods. 1 CSP a vyvážiť\nto, či doba, počas ktorej je konanie prerušené, už nedosahuje ústavne neúnosnú časovú hranicu,\nktorá predstavuje zásah do práva na konanie bez prieťahov a či nie je možné prijať iné vhodné\nopatrenie.\n21. Zároveň však aj vo vzťahu k následnému priebehu napadnutého konania je nutné poukázať\nna to, že po vydaní uznesenia najvyššieho súdu z 31. mája 2022 (teda po odpadnutí dôvodu\nprerušenia napadnutého konania) bol prvoinštančný súd bezdôvodne nečinný, a to až do vydania\nuznesenia z 1. decembra 2023. Tiež je potrebné na strane mestského súdu konštatovať\n\n5\n\naj jeho neefektívnu činnosť, keď po uplynutí sťažovateľkou (podaním z 30. januára 2024)\nvyžiadanej trojmesačnej lehoty na pokus o mimosúdne vyriešenie sporu následne nariadil\npojednávanie až na 2. júl 2025. Zároveň aj po pojednávaní konanom 5. septembra 2025\n(keď bol zo strany mestského súdu neúspešne vykonaný pokus o zmierlivé vyriešenie sporu)\nbol mestský súd vo veci nečinný do 9. júna 2026, keď vo veci nariadil pojednávanie\nna 30. október 2026 (v dôsledku čoho tak čochvíľa uplynie ďalší rok bez vykonania relevantného\núkonu pre rozhodnutie vo veci).\n22. Na základe uvedených skutočností je tak možné konštatovať nečinnosť a neefektívny\npostup mestského súdu v rámci napadnutého konania. V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje,\nže s prihliadnutím na pomerne dlhotrvajúce prerušenie napadnutého konania mal následne mestský\nsúd klásť zvýšený dôraz na čo možno najskoršie rozhodnutie veci. Uvedené však nenaplnil.\n23. Zároveň v súvislosti s predloženou (obrannou) argumentáciou mestského súdu týkajúcou\nsa opakovanej zmeny v osobe zákonného sudcu ústavný súd dáva do pozornosti, že od účastníkov\nkonania obracajúcich sa na všeobecné súdy s dôverou, že bude v ich veci spravodlivo a včas\nrozhodnuté, nie je možné spravodlivo požadovať, aby „strpeli“ nedostatky na strane všeobecného\nsúdu (resp. štátu) spôsobené zlou organizáciou práce, či v dôsledku nedostatočného personálneho\nobsadenia súdov. Ústavný súd v zmysle svojej konštantnej rozhodovacej činnosti zdôrazňuje, že štát\nje primárne zodpovedný za to, aby zabezpečil dostatočné personálne a materiálno-technické\npodmienky na riadny výkon spravodlivosti a nedostatky v tejto oblasti v žiadnom prípade nesmú\nbyť na ujmu právam účastníkov konania, v tomto prípade sťažovateľky.\n24. Po zhodnotení všetkých okolností veci preto ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté konanie\ntrpí prieťahmi, ktoré idú na vrub postupu mestského súdu, a to v dôsledku jeho neefektívnej\nčinnosti, ako aj nečinnosti. V napadnutom konaní sa nepostupovalo v intenciách čo najrýchlejšieho\na efektívneho prerokovania a ukončenia veci.\n25. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že postupom mestského súdu v napadnutom\nkonaní bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru a v nadväznosti na to (po zohľadnení celkovej doterajšej dĺžky napadnutého\nkonania) aj jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n26. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde\nak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva\na slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd\nrozhodol o porušení základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru (a v nadväznosti na to aj jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) postupom mestského\nsúdu v napadnutom konaní, pričom napadnuté konanie stále prebieha (ďalšie pojednávanie\n\n6\n\nje nariadené na 30. október 2026), mestskému súdu prikázal, aby vo veci konal bez zbytočných\nprieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádza (bod 2 výroku\nnálezu).\n27. Keďže ústavný súd rozhodol, že právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez prieťahov\n(podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) a v nadväznosti na to aj jej základné\nprávo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo porušené, zaoberal sa aj žiadosťou sťažovateľky o priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľka požadovala priznanie zadosťučinenia\n18 600 eur, čo odôvodňovala celkovým doterajším trvaním napadnutého konania, ako aj významom\njeho predmetu pre sťažovateľku.\n28. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva\n(III. ÚS 103/2018). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie\nfinančného zadosťučinenia, pričom pri jeho určení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti\naplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n29. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal primárne na celkovú\ndoterajšiu dobu trvania napadnutého konania už presahujúcu 16 rokov bez vydania akéhokoľvek\nrozhodnutia vo veci. Zároveň bolo prihliadnuté na to, že sťažovateľka sa svojím postupom\nv zásadnej miere nepodieľala na jeho predĺžení. Prihliadol však aj na okolnosti dôvodu prerušenia\nnapadnutého konania, preto rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia 4 000 eur (bod 3 výroku\nnálezu). Ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom\nsúde nevyhovel tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné\nzadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu (bod 5 výroku nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n30. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 1 014,41 eur (bod 4 výroku nálezu).\n31. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [(ďalej len „vyhláška“);\n§ 11 ods. 3, § 13a, § 16 ods. 3 vyhlášky]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby\nuskutočnený v roku 2026 je 396,50 eur a hodnota režijného paušálu je 15,86 eur. Sťažovateľke\nvznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2026\n(prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti). Ústavný súd vypočítanú náhradu\ntrov sťažovateľky zvýšil podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, pretože jej právny\nzástupca je platiteľom tejto nepriamej dane.\n\n7\n\n32. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je mestský súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví\nnálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. júla 2026\nLibor Duľa\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "konanie-sporové", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "konanie-sporové", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/119/2009", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:93376387-60d5-4e26-8dc6-3277847d26e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.250.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 250/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 250/2025 z 23. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-23", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.250.2025.2"}, {"guid": "ussr:9c46e344-8132-4ece-ad6f-0fe3439dd4c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 103/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/2018 z 5. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-05", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2"}, {"guid": "fa2d60fc-6ada-4fce-b982-2120591dd24e:a1ee5e63-03b5-4ba5-a395-c0f577dfe297", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1315215858.1", "spisova_znacka": "9Cdo/198/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/198/2021 z 31. 5. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-05-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1315215858.1"}], "citovane_v": []}