{"guid": "ussr:dda92194-9087-4a2e-ba33-0a104c52593c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.320.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2026 z 23. 6. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 23. júna 2026, sp. zn. IV. ÚS 320/2026, ECLI:SK:USSR:2026:4.US.320.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rastislav Kaššák", "sudca_id": 1092, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rastislav-kassak-1092", "datum_vydania": "2026-06-23", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/dda92194-9087-4a2e-ba33-0a104c52593c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.320.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.320.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.320.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 320/2026-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov\nLadislava Duditša a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\nzastúpeného JUDr. Libušou Dočkalovou, advokátkou, Lachova 32, Bratislava,\nproti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B3-14C/94/2014 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B3-14C/94/2014 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Mestskému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e\nbez zbytočných prieťahov.\n\nv konaní sp. zn. B3-14C/94/2014 konať\n\n3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 10 000 eur, ktoré j e Mestský súd\nBratislava IV p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 824,72 eur\na zaplatiť ich jeho právnej zástupkyni do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústavný súd“) 10. apríla 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\n\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nMestského súdu Bratislava IV (ďalej len „mestský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. B314C/94/2014 (ďalej len „napadnuté konanie“) a postupom Krajského súdu v Bratislave v bližšie\nneurčenom konaní. Navrhuje mestskému súdu prikázať konať bez zbytočných prieťahov a domáha\nsa priznania primeraného finančného zadosťučinenia 20 000 eur, ako aj náhrady trov konania\nspojených s podaním ústavnej sťažnosti.\n2. Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 320/2026-18 z 2. júna 2026 podľa § 56 ods. 5 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie\nkonanie v časti namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru postupom mestského súdu v jeho napadnutom konaní. Vo zvyšnej časti\nústavnú sťažnosť odmietol.\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v rámci napadnutého konania\nvystupuje v procesnom postavení žalovaného vo veci žalobcom\n(ďalej len „žalobca“) 4. novembra 2005 podanej žaloby na vtedajšom Okresnom súde Bratislava III\n(ďalej len „okresný súd“) o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva\nk nehnuteľnosti.\n4. Sťažovateľ uviedol, že po podaní žaloby bola konaniu pridelená spisová značka 41C/234/2005,\na vo vzťahu k priebehu konania uviedol, že vo veci bol najprv vydaný rozsudok okresného súdu\nč. k. 41C/234/2005-266 zo 7. decembra 2010 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“), ktorým\nbola žaloba zamietnutá. Avšak následne rozsudkom krajského súdu č. k. 5Co/103/2011-353\nz 24. apríla 2012 bol rozsudok prvoinštančného súdu zmenený v prospech žalobcu. Uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/254/2012 z 22. augusta 2013 bol zrušený\nrozsudok odvolacieho súdu a vec bola vrátená krajskému súdu, ktorý následne uznesením\nč. k. 5Co/584/2013-369 z 22. januára 2014 zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil\nprvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, keď bola konaniu pridelená aktuálna spisová značka\n(14C/94/2014, resp. po prechode veci na mestský súd sp. zn. B3-14C/94/2014).\n5. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľ opísal procesné úkony vykonané od podania žaloby\naž do podania ústavnej sťažnosti. Z neho vyplýva, že posledné pojednávanie sa vo veci uskutočnilo\n16. novembra 2021. Dodal, že vo veci sa reálne uskutočnilo len 6 pojednávaní.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n6. Sťažovateľ namieta, že mestský súd v jeho napadnutom konaní nepostupuje plynulo a efektívne.\nArgumentuje, že napadnuté konanie je tiež poznačené nečinnosťou a nesústredeným postupom.\nPoukázal na to, že ani 20 rokov od podania žaloby nie je vec právoplatne ukončená. Namieta,\nže dĺžke súdneho konania neprispieva ani opakovaná zmena zákonného sudcu. Argumentuje\ntiež tým, že po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov\na prieťahy nemožno pripísať ani na ťarchu faktickej zložitosti prejednávanej veci. Uviedol,\nže na dĺžku napadnutého konania mali dopad aj výsledky znaleckého dokazovania, ktoré\n\n2\n\nsú vo svojich záveroch protichodné a mestský súd doteraz neodstránil rozpory v zmysle právneho\nzáveru vysloveného odvolacím súdom.\nIII.\nVyjadrenie mestského súdu\n7. Mestský súd vo svojom vyjadrení sp. zn. 1SprV/420/2026 doručenom ústavnému súdu\n18. júna 2026 okrem pomerne detailného uvedenia priebehu napadnutého konania v podstatnom\nuviedol, že zdanlivú nečinnosť mohli navodiť okolnosti objektívnej povahy, akými boli opatrenia\nv súvislosti s ochorením COVID-19, zmeny zákonného sudcu, personálne zmeny v súdnom\noddelení, rozsiahlosť zdedeného oddelenia, sťahovanie súdu z dôvodu zmeny súdnej mapy\na sťahovanie budovy mestského súdu do nového sídla v období od februára 2026. Zároveň\nz uvedeného vyjadrenia vyplýva, že zákonná sudkyňa 13. apríla 2026 nariadila pojednávanie\nna 25. jún 2026.\n8. Súčasťou vyjadrenia mestského súdu bolo aj vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktorá k veci\nv podstatnom uviedla, že predmetná vec jej bola pridelená až 12. novembra 2025 a po zistení stavu\nsprávneho konania, v ktorom sa mala/mohla okrem iného riešiť aj otázka platnosti kúpnej zmluvy,\nktorá je predmetom konania na mestskom súde, nariadila 13. apríla 2026 termín pojednávania\nna 25. jún 2026.\n9. Ústavný súd nepovažoval za účelné vyzývať sťažovateľa na zaujatie stanoviska k vyjadreniam,\nkeďže ich obsah neviedol k pochybnostiam o potrebe vyhovieť ústavnej sťažnosti v jej esenciálnej\npodstate (porušenie označených práv).\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n10. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania,\npretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou a vyjadrením mestského súdu dospel k názoru,\nže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n11. Podstata argumentácie sťažovateľa v súvislosti s prieťahmi (čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru) v napadnutom konaní sa sústreďuje do namietania celkovej doterajšej dĺžky napadnutého\nkonania a nečinnosti, ako aj neefektívnej a nesústredenej činnosti prvoinštančného súdu.\n12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.\nSamotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni.\nK vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza až právoplatným rozhodnutím\nsúdu alebo iného štátneho orgánu (IV. ÚS 250/2025).\n13. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní,\nktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd\nso žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu do 1. júla 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1\nprvej vety OSP, v zmysle ktorej len čo sa konanie začalo, postupoval v ňom súd i bez ďalších\n3\n\nnávrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Povinnosť súdu a sudcu\nkonať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená\nako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17 Civilného sporového poriadku\n(ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného\na neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\n14. Pokiaľ ide o posúdenie kritéria právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,\nže predmet napadnutého konania spočívajúci v podanej žalobe o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy\no prevode vlastníctva k nehnuteľnosti tvorí v zásade bežnú agendu všeobecného súdnictva.\nAj napriek istej možnej väčšej skutkovej zložitosti veci (v dôsledku znaleckého dokazovania)\nústavný súd s poukazom na celkové trvanie napadnutého konania toho času už viac ako 20 rokov\n(žaloba podaná 4. novembra 2005) toto kritérium nevyhodnotil ako okolnosť ospravedlňujúcu vznik\nprieťahov.\n15. V rámci posudzovania ďalšieho kritéria, a to správania sťažovateľa, ústavný súd na základe\nobsahu vyjadrenia mestského súdu (a tam uvedeného priebehu napadnutého konania) dospel\nk záveru, že na ťarchu sťažovateľa v zásade nie je možné pričítať prieťahy, ktoré by zásadne\nnegatívnym spôsobom ovplyvnili priebeh napadnutého konania.\n16. Tretím hodnotiacim kritériom je postup prvoinštančného súdu. K tomu je potrebné v prvom\nrade uviesť, že napadnuté konanie trvá od podania žaloby (4. novembra 2005) do súčasnej doby\nuž viac ako 20 rokov. Takéto trvanie súdneho konania pred prvoinštančným súdom\nje z ústavnoprávneho hľadiska možné jednoznačne označiť za neakceptovateľné.\n17. Na základe uvedeného doterajšieho trvania napadnutého konania (bez vydania právoplatného\nmeritórneho rozhodnutia vo veci) je preto možné jednoznačne uzavrieť, že napadnuté konanie\ntrpí prieťahmi a ústavný súd tak z ústavnoprávneho hľadiska nemôže akceptovať postup\nprvoinštančného súdu ako súladný s právom sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov.\n18. Vzhľadom na dĺžku napadnutého konania tak preto nie je ani potrebné, aby ústavný súd\nvykonával detailný rozbor jeho priebehu, resp. úkonov vykonaných prvoinštančným súdom v rámci\njeho priebehu. Na základe predloženého chronologického opisu vykonaných úkonov je možné\njednoznačne konštatovať jeho nesústredenú činnosť. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje\nna svoju ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že ak po využití opravných prostriedkov (riadnych,\nale aj mimoriadnych) dôjde k zrušeniu rozsudku prvoinštančného súdu a k vráteniu veci na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie tomuto súdu, uvedené ide primárne na ťarchu súdu, ktorému\nbolo dané rozhodnutie zrušené (m. m. I. ÚS 94/2022). V postupe prvoinštančného súdu bola\nzároveň identifikovaná aj jeho neefektívna činnosť, ako aj (v istých obdobiach) jeho nečinnosť.\n19. Zároveň v súvislosti s predloženou (obrannou) argumentáciou mestského súdu ústavný súd\nopakovane dáva do pozornosti, že od účastníkov konania obracajúcich sa na všeobecné súdy\ns dôverou, že bude v ich veci spravodlivo a včas rozhodnuté, nie je možné spravodlivo požadovať,\naby „strpeli“ nedostatky na strane všeobecného súdu (resp. štátu) spôsobené zlou organizáciou\npráce či v dôsledku nedostatočného personálneho obsadenia súdov. Ústavný súd v zmysle svojej\nkonštantnej rozhodovacej činnosti zdôrazňuje, že štát je primárne zodpovedný za to, aby zabezpečil\ndostatočné personálne a materiálno-technické podmienky na riadny výkon spravodlivosti\n\n4\n\na nedostatky v tejto oblasti v žiadnom prípade nesmú byť na ujmu právam účastníkov konania,\nv tomto prípade sťažovateľa.\n20. Po zhodnotení všetkých okolností prípadu preto ústavný súd dospel v danej veci\nk jednoznačnému záveru, že napadnuté konanie trpí prieťahmi, ktoré idú na vrub postupu\nmestského súdu, a to v dôsledku jeho neefektívnej a nesústredenej nečinnosti, ako aj nečinnosti.\nV napadnutom konaní sa nepostupovalo v intenciách čo najrýchlejšieho a efektívneho prerokovania\na ukončenia veci.\n21. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že postupom mestského súdu v napadnutom\nkonaní bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n22. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde\nak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva\na slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd\nrozhodol o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru postupom mestského súdu v napadnutom konaní, pričom napadnuté konanie\nstále prebieha (pojednávanie je nariadené na 25. jún 2026), mestskému súdu prikázal, aby vo veci\nkonal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ\nnachádza (bod 2 výroku nálezu).\n23. Keďže ústavný súd rozhodol, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez prieťahov\n(podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru) bolo porušené, zaoberal sa aj žiadosťou\nsťažovateľa o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľ požadoval\npriznanie zadosťučinenia 20 000 eur, čo odôvodňoval celkovým trvaním napadnutého konania,\nako aj významom jeho predmetu pre sťažovateľa.\n24. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva\n(III. ÚS 103/2018). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie\nfinančného zadosťučinenia, pričom pri jeho určení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti\naplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n25. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal primárne na celkovú\ndoterajšiu dobu trvania napadnutého konania už presahujúcu 20 rokov bez právoplatného ukončenia\nsporu. Zároveň bolo prihliadnuté na to, že sťažovateľ sa svojím postupom v zásade nijak nepodieľal\nna jeho predĺžení, preto rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia 10 000 eur (bod 3 výroku\nnálezu). Ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom\n\n5\n\nsúde nevyhovel tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné\nzadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu (bod 5 výroku nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n26. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 824,72 eur (bod 4 výroku nálezu).\n27. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [(ďalej len „vyhláška“);\n§ 11 ods. 3, § 13a, § 16 ods. 3 vyhlášky]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby\nuskutočnený v roku 2026 je 396,50 eur a hodnota režijného paušálu je 15,86 eur. Sťažovateľovi\nvznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2026\n(prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti).\n28. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je mestský súd povinný uhradiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označenej v záhlaví\nnálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. júna 2026\nLibor Duľa\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "konanie-sporové", "konanie-sporové", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/94/2014", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:93376387-60d5-4e26-8dc6-3277847d26e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.250.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 250/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 250/2025 z 23. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-23", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.250.2025.2"}, {"guid": "ussr:6b8fe56d-03ec-4e41-af73-183845da6f92", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.94.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 94/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 94/2022 z 6. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-06", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.94.2022.2"}, {"guid": "ussr:9c46e344-8132-4ece-ad6f-0fe3439dd4c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 103/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/2018 z 5. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-05", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2"}, {"guid": "1853ecdc-caa0-4174-9631-3f66668b9f96:44201b28-2326-4a6a-a5e7-00b6d0e4e8ed", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1305217124.1", "spisova_znacka": "5Co/584/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/584/2013 z 21. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-01-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1305217124.1"}, {"guid": "5492c62f-8ef2-4108-9136-13ea99239438:033d23fa-f1f7-49b2-8424-795f36194745", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8711204651.1", "spisova_znacka": "5Co/103/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/103/2011 z 10. 10. 2011", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2011-10-10", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8711204651.1"}], "citovane_v": []}