{"guid": "ussr:122c5cea-1fb7-4df1-abab-5b8de4d2caff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.22.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/2026 z 23. 4. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 23. apríla 2026, sp. zn. IV. ÚS 22/2026, ECLI:SK:USSR:2026:4.US.22.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2026-04-23", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": "Vyjadrenie sa porušovateľa k ústavnej sťažnosti a rozsah jeho možného zohľadnenia ústavným súdom", "pravna_veta": "Predmetom prieskumu ústavného súdu je len argumentácia obsiahnutá v ústavnou sťažnosťou napadnutom rozhodnutí (ak je odôvodnenie jeho zákonnou náležitosťou), ktorú nie je možné vo vyjadrení sa dotknutého orgánu (súdu alebo iného orgánu verejnej moci) k ústavnej sťažnosti kvalitatívne rozšíriť a rozhodnutie tak v podstatných okolnostiach doodôvodniť alebo ho odôvodniť alternatívne a nahradiť tak pôvodné rozhodovanie, resp. rozhodnutie.", "pravna_veta_zdroj": "sud", "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/122c5cea-1fb7-4df1-abab-5b8de4d2caff", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.22.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.22.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.22.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 22/2026-39\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca\nspravodajca) a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa DRUDOP, stavebné\na opravárenské družstvo, Bajkalská cesta 31, Bratislava, IČO 00 168 017, zastúpeného FELŠÖCI\n& Partners, s.r.o., Bajkalská 31, Bratislava, proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV sp. zn.\nB2-58C/86/2017 z 24. novembra 2025 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B2-58C/86/2017 z 24. novembra 2025 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B2-58C/86/2017 z 24. novembra 2025\nz r u š u j e a v e c v r a c i a Mestskému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie.\n3. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý sťažovateľovi nahradiť trovy konania\nv sume 1 521,60 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 3. januára 2026 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením všeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Navrhuje napadnuté uznesenie\n\nzrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Zároveň sa sťažovateľ domáha aj primeraného\nfinančného zadosťučinenia v sume 1 000 eur a náhrady trov konania.\n2. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je tvrdenie, že došlo k porušeniu jeho práv podľa ústavy\na dohovoru napadnutým uznesením, ktorým mestský súd rozhodol o povinnosti žalovaného\nnahradiť sťažovateľovi trovy konania.\n3. Sťažovateľ ako žalobca sa na Okresnom súde Bratislava II domáhal proti žalovanému – COOP\nPRODUKT SLOVENSKO záujmové združenie výrobných a iných družstiev zaplatenia\nvyrovnacieho podielu po skončení členstva sťažovateľa u žalovaného z tam špecifikovaného\nmajetku žalovaného k rozhodnému obdobiu 31. decembra 2013 v súlade so stanovami žalovaného.\n4. Keďže sťažovateľ v čase podania žaloby nedisponoval dôkazmi (a žalovaný ich odmietol\ndobrovoľne predložiť), z ktorých by bolo možné uplatnený nárok presne peňažne vyčísliť,\nsťažovateľ vyčíslil svoj nárok percentuálnym podielom (2,91 %) z presne označeného majetku a iba\npre účely splnenia si povinnosti zaplatiť súdny poplatok ho predbežne peňažne ocenil sumou 20 000\neur. Zároveň však zdôraznil, že toto ním určené ocenenie nezodpovedá reálnej hodnote uplatneného\nnároku a túto bude z jeho strany možné presne peňažne vyčísliť až po tom, čo za súčinnosti súdu\nbudú zadovažované v tomto smere všetky východiskové podklady. Sťažovateľ v priebehu konania\npodaním z 11. júna 2019 iba peňažne vyčísľoval žalobou uplatnený nárok na sumu 112 999,66 eur\npo tom, čo sa to prvýkrát stalo v konaní možným. Sťažovateľ si teda týmto podaním neuplatňoval\niný nárok ani nárok vo vyššom rozsahu, než bol uplatnený žalobou, a teda z obsahového hľadiska\njeho podanie z 11. júna 2019 nebolo zmenou žaloby, ale peňažným vyčíslením žalobou uplatneného\nnároku.\n5. V rámci prvotného rozhodovania všeobecných súdov v danej právnej veci bol sťažovateľ\nv konaní úspešný len čiastočne, vo výrazne menšom rozsahu.\n6. K zmene stavu došlo po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rámci\nrozhodovania o dovolaní sťažovateľa vyslovil v uznesení sp. zn. 5Cdo/171/2021 z 29. marca 2023\nprávny názor, v dôsledku ktorého bol sťažovateľ napokon v konaní úspešný v plnom rozsahu.\n7. Po právoplatnom skončení veci mestský súd rozhodol o výške trov konania, kde okrem iného\nrozlišoval medzi úkonmi právnej služby uskutočnenými do pripustenia zmeny žaloby a po\npripustení zmeny žaloby, čomu prispôsobil základnú sadzbu tarifnej odmeny.\n8. Pôvodné rozhodnutie mestského súdu (uznesenia č. k. B2-58C/86/2017-1432 z 23. januára 2024\na č. k. B2-58C/86/2017-1454 z 13. septembra 2024) bolo podrobené prieskumu ústavného súdu,\nktorý nálezom sp. zn. I. ÚS 118/2025 zo 7. mája 2025 vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením mestského súdu č. k. B2-58C/86/2017-1454\nz 13. septembra 2024 a zároveň ústavný súd predmetné uznesenie zrušil a prikázal mestskému súdu,\naby vo veci znova rozhodol.\n9. Po zrušení rozhodnutia mestského súdu ústavným súdom bolo úlohou sudcu mestského\nsúdu znova rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka č. k. B258C/86/2017-1432 z 23. januára 2024, ktorým mestský súd zaviazal žalovaného na zaplatenie\n26 559,77 eur pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 8 658,53 eur, zo zaplateného\nsúdneho poplatku vo výške 17 868,50 eur a z trov dôkazu vo výške 32,74 eur.\n2\n\n10. Mestský súd uznesením sp. zn. B2-58C/86/2017 z 24. novembra 2025 sťažnosť sťažovateľa\nproti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka opätovne zamietol.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n11. Podľa presvedčenia sťažovateľa mestský súd zasiahol do jeho základných práv tým, že\nnerešpektoval pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania ani právny názor vyslovený najvyšším\nsúdom v dovolacom rozhodnutí ani právny názor vyslovený ústavným súdom v náleze zo 7. mája\n2025, keďže opätovne dospel k záveru o tom, že bez ohľadu na to, či podanie sťažovateľa z 11. júna\n2019 bolo alebo nebolo návrhom na zmenu žaloby, v zmysle § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za\nposkytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška\nč. 655/2004 Z. z.“) platí, že za tarifnú hodnotu sa považuje výška peňažného plnenia alebo cena\nveci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby,\na dôvodil, že až do podania sťažovateľa z 11. júna 2019 nebolo možné tarifnú hodnotu (výšku\nsťažovateľom požadovaného peňažného plnenia) určiť, resp. táto bola samotným sťažovateľom\nurčená vo výške 20 000 eur. Z uvedeného dôvodu musel súd až do tohto okamihu vychádzať\nz tarifnej hodnoty vo výške 20 000 eur, ako zrozumiteľne vysvetlil vyšší súdny úradník vo svojom\nrozhodnutí o výške náhrady trov konania z 23. januára 2024. Skutočnosť, či podanie sťažovateľa\nz 11. júna 2019 z procesného hľadiska bolo alebo nebolo návrhom na zmenu žaloby, nemohla mať\npodľa napadnutého uznesenia vplyv na rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady\ntrov konania. Skutočnosť, či je nejaké podanie žalobcu súdom posúdené ako zmena žaloby, nemôže\nmať vplyv na posúdenie súdu, aká bola tarifná hodnota veci v čase vykonania toho-ktorého úkonu\nprávnej služby, resp. aká bola výška peňažného plnenia v čase poskytnutia právnej služby. Zmena\nceny veci alebo práva, ku ktorej dôjde v priebehu poskytovania právnej služby, pritom má vplyv na\nvýšku tarifnej hodnoty, a tým aj spôsob výpočtu základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon\nprávnej služby. Z tohto hľadiska preto ani nemohlo ísť o nerešpektovanie právneho názoru\ndovolacieho súdu zo strany vyššieho súdneho úradníka, keďže dovolací súd sa vo svojom\nrozhodnutí vôbec nezaoberal touto právnou otázkou (t. j. nezaoberal sa tarifnou hodnotou veci\nv čase vykonania toho-ktorého úkonu právnej služby).\n12. Sťažovateľ sa s už uvedeným názorom mestského súdu nestotožňuje z viacerých dôvodov\na poukazuje na právny názor vyslovený dovolacím súdom i ústavným súdom v jeho právnej veci,\nako aj na z označených rozhodnutí vyplývajúcu kasačnú záväznosť, ktorá nebola rešpektovaná.\nIII.\nVyjadrenie mestského súdu a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie mestského súdu:\n13. Na výzvu ústavného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti reagoval zákonný sudca, ktorý vo\nvyjadrení z 27. februára 2026 uviedol, že v zmysle nálezu ústavného súdu bol mestský súd viazaný\nvýlučne právnym názorom o tom, že sťažnosť proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka bola\npodaná včas. Poukazuje tiež na to, že z nálezu ústavného súdu vyplýva, že ústavný súd sa\n\n3\n\nnezaoberal ďalšou argumentáciou sťažovateľa ani zúčastnenej osoby (napr. či sťažovateľ bol pri\nvyčíslovaní výšky svojho majetkového podielu v stave dôkaznej núdze z dôvodu na strane\nžalovaného, či mestský súd vychádzal pri výpočte trov právneho zastúpenia do 11. júna 2019\nz tarifnej hodnoty v správnej výške), keďže úlohou ústavného súdu nie je nahrádzať činnosť\nvšeobecných súdov.\n14. Následne zákonný sudca vyslovuje po prvý raz právny názor o tom, že žaloba, tak ako bola\nsťažovateľom podaná v roku 2017, trpela vadami, ktoré bolo potrebné odstrániť a ku ktorých\nodstráneniu došlo podaním sťažovateľa z 11. júna 2019 bez výzvy súdu na odstránenie vád, a teda\nžaloba sa stala bezvadnou až od daného momentu (od 11. júna 2019).\n15. Napokon zákonný sudca poukazuje na to, že otázka výšky tarifnej odmeny je otázkou\njednoduchého (podústavného) práva a z tohto dôvodu ústavnej sťažnosti sťažovateľa chýba\nústavnoprávny rozmer.\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n16. Na výzvu ústavného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti reagovala zúčastnená osoba, ktorá\nv podaní z 2. marca 2026 uviedla, že sťažovateľ v konaní postupoval špekulatívne, keď sa žalobou\npôvodne domáhal zrejme z dôvodu vyrubenia nižšieho súdneho poplatku zaplatenia sumy\n20 000 eur.\n17. Ďalej zúčastnená osoba poukazuje na to, že žalovaný nikdy neodmietol sťažovateľovi\nposkytnúť podklady k špecifikácii jeho žalobného nároku, naopak, bol to sťažovateľ, ktorý sa nikdy\ntýchto podkladov od žalovaného nedomáhal.\n18. Napokon zúčastnená osoba poukazuje na skutočnosť, že v čase začatia konania bol predmet\nkonania sťažovateľom vymedzený na 20 000 eur, a teda túto sumu považuje zúčastnená osoba za\nvýchodiskovú pri stanovení tarifnej odmeny za úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 2 vyhlášky\nč. 655/2004 Z. z.\nIII.3. Replika sťažovateľa:\n19. Sťažovateľ sa na výzvu ústavného súdu vyjadril k stanovisku podpredsedu mestského súdu\na stanovisku žalovaného podaním z 10. marca 2026 tak, že s predmetnými vyjadreniami mestského\nsúdu ani žalovaného nesúhlasí.\n20. Sťažovateľ zotrváva na nosnom dôvode ústavnej sťažnosti spočívajúcom v tom, že mestský súd\nnapadnutým uznesením nerešpektoval právny názor vyslovený najvyšším súdom a ústavným súdom\nv danej právnej veci.\n21. K argumentácii zákonného sudcu o vadách žaloby uvádza, že ide o novú argumentáciu, a tiež\npoukazuje na to, že ak by aj bolo pravdou, že žaloba v čase jej podania mala vady, ich odstránením\nsa žaloba stáva bezvadnou od počiatku – ku dňu podania žaloby a uvedené znamená, že sťažovateľ\nsa od počiatku domáhal zaplatenia sumy 112 999,66 eur.\n22. Ďalej sťažovateľ poukazuje aj na to, že mestský súd aj v iných ostatných obdobných sporoch\nžalobcov ako pôvodných členov pri ich žalobách o priznanie vyrovnacieho podielu po skončení ich\nčlenstva u žalovaného rozhodol pri obdobnom neskoršom vyčíslení ich nárokov pre informačný\n4\n\ndeficit od žalovaného v prospech žalobcu (ide o konania sp. zn. B2-21C/77/2019, B2-58C/89/2017,\nB2-13C/88/2017), t. j. výšku sadzby úkonu právnej služby posudzoval od počiatku od celej\nrozsudkom priznanej sumy a iba v tomto prípade sp. zn. B2-58C/86/2017 rozhodol inak.\n23. Napokon v súvislosti s vyjadrením zúčastnenej osoby sa sťažovateľ podrobne vyjadruje\nku skutočnostiam týkajúcim sa informačného deficitu spôsobeného žalovaným, ktorý mal za\ndôsledok skutočnosť, že žalobcovia (vrátane sťažovateľa) boli pri podávaní žalôb vystavení\ndôkaznej núdzi, keď si nemali ako zadovážiť dôkazy, z ktorých by bolo možné presnú výšku ich\nmajetkových podielov vypočítať.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n24. Ústavný súd v súlade s § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania vo veci ústavnej sťažnosti, keďže na základe\npodania mestského súdu, berúc do úvahy skutočnosti vyplývajúce zo súdneho spisu vzťahujúceho\nsa na napadnuté konanie, dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\n25. Podstatou argumentácie sťažovateľa je námietka porušenia označených základných práv\nnapadnutým uznesením mestského súdu tým, že sťažnosť proti uzneseniu súdu prvej inštancie,\nktoré vydal vyšší súdny úradník, bola mestským súdom zamietnutá, pričom mestský súd\nnerešpektoval právny názor vyslovený dovolacím súdom i ústavným súdom v jeho právnej veci,\nako aj z označených rozhodnutí vyplývajúcu kasačnú záväznosť, ktorá nebola rešpektovaná.\n26. Vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd uvádza, že formuláciou\nuvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky\nvyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa\ndohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n27. Ústavný súd sa oboznámil s napadnutým uznesením mestského súdu, s dovolacím rozhodnutím\nnajvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/171/2021 z 29. marca 2023 a najmä s nálezom ústavného súdu\nsp. zn. I. ÚS 118/2025 zo 7. mája 2025.\n28. Z nálezu ústavného súdu (bod 51) vyplýva toto: „Ústavný súd zároveň poukazuje na\nskutočnosť, že najvyšší súd ako súd dovolací uznesením sp. zn. 5Cdo/171/2021 z 29. marca 2023\n(bod 13 odôvodnenia) konštatoval, že zo strany odvolacieho súdu (rovnako ako aj zo strany súdu\nprvej inštancie, pozn.) došlo zjavne k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý proces tým, že\nv rozpore so zmyslom zákonnej úpravy obsahu žalobného návrhu posúdil jeho podanie z 11. júna\n2019 ako zmenu žaloby, hoci pre takýto postup neboli splnené zákonné podmienky. Najvyšší súd\nďalej uviedol, že sťažovateľ v postavení žalobcu si neuplatnil iné právo, než to, ktoré označil\nv žalobe, podstatne nezmenil ani nedoplnil rozhodujúce skutočnosti tvrdené v žalobe a žiadal\nvyplatiť percentuálny podiel na majetku žalovaného, ktorý podaním z 11. septembra 2019 vyčíslil\nv peňažnom vyjadrení. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje v súlade s § 455 CSP, že ak bolo\nrozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie\n\n5\n\na odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu. Teda mestský súd je pri\nrozhodovaní o výške trov konania viazaný už uvedeným právnym názorom najvyššieho súdu.“\n29. Ústavný súd súhlasí s tvrdením zákonného sudcu mestského súdu, že podstatou posudzovania\nústavného súdu v skoršom konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. I. ÚS 118/2025 bola\notázka včasnosti podania sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ako aj s tým, že\nv náleze ústavného súdu je konštatované, že ústavný súd sa nezaoberal ďalšou argumentáciou\nsťažovateľa ani zúčastnenej osoby (napr. či sťažovateľ bol pri vyčíslovaní výšky svojho\nmajetkového podielu v stave dôkaznej núdze z dôvodu na strane žalovaného, či mestský súd\nvychádzal pri výpočte trov právneho zastúpenia do 11. júna 2019 z tarifnej hodnoty v správnej\nvýške), keďže úlohou ústavného súdu nie je nahrádzať činnosť všeobecných súdov.\n30. Zároveň však ústavný súd v náleze zo 7. mája 2025 jasne uviedol, že mestský súd je pri\nrozhodovaní o výške trov konania viazaný už uvedeným právnym názorom najvyššieho súdu o tom,\nže nárok uplatnený sťažovateľom v konaní sa od počiatku nemenil, teda bol od počiatku rovnaký.\n31. Ako aj najvyšší súd v dovolacom rozhodnutí uviedol, zmenou žaloby (§ 140 Civilného\nsporového poriadku) je taký návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo (kvantitatívna zmena) alebo\nktorým sa uplatňuje iné právo (kvalitatívna zmena), alebo podstatná zmena, alebo doplnenie\nrozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, teda prípad, ak žalobca síce naďalej žiada rovnaké\nplnenie (rovnakej kvality a rovnakého rozsahu), ale na základe iného skutkového stavu veci\n(skutkového základu veci), než ako ho uviedol v pôvodnej žalobe. V prejednávanej veci však nešlo\nani o jednu z uvedených alternatív podstatných pre záver o zmene žaloby. Sťažovateľ si neuplatnil\niné právo než to, ktoré označil v žalobe, podstatne nezmenil ani nedoplnil rozhodujúce skutočnosti\ntvrdené v žalobe a žiadal vyplatiť 2,91 % podiel na majetku žalovaného predstavujúcom jeho\n38,3 % a 40 % majetkový podiel na majetku Družstevnej únie SR a COOPUNIE Praha, ktorý\nvyčíslil v peňažnom vyjadrení.\n32. Pokiaľ teda bolo najvyšším súdom ustálené, že nárok sťažovateľa bol od začiatku konania\nrovnaký a nemenil sa kvalitatívne ani kvantitatívne (teda činil 38,3 % a 40 % majetkový podiel\nv sume 112 999,66 eur) a pokiaľ v náleze ústavného súdu bolo konštatované, že mestský súd je pri\nrozhodovaní o výške trov konania viazaný už uvedeným právnym názorom najvyššieho súdu, bol\nmestský súd pri rozhodovaní o výške trov konania týmto názorom viazaný a mal z neho vychádzať.\n33. K argumentácii zákonného sudcu vo vyjadrení z 27. februára 2026 o vadách žaloby, ktoré boli\nodstránené až podaním sťažovateľa z 11. júna 2019, ústavný súd uvádza, že okrem toho, že táto\nargumentácia bola uplatnená zo strany mestského súdu po prvý raz až v konaní pred ústavným\nsúdom a z tohto dôvodu sa ňou ústavný súd nemôže a nebude zaoberať (predmetom prieskumu\nústavného súdu je len argumentácia obsiahnutá v ústavnou sťažnosťou napadnutom rozhodnutí,\nktorú nie je možné vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti kvalitatívne rozšíriť a rozhodnutie tak\nv podstatných okolnostiach doodôvodniť alebo ho odôvodniť alternatívne a nahradiť tak pôvodné\nrozhodovanie), je táto aktuálna argumentácia mestského súdu v priamom rozpore s odôvodnením\nnapadnutého uznesenia, ktoré v bode 17 uvádza, že „Žalobca žalobný návrh v žalobe formuloval\njasne a zrozumiteľne (tento neobsahoval vady, pričom na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že\nžalobca mal od počiatku v úmysle po zadovážení chýbajúcich podkladov (účtovných závierok)\nžalobný návrh (žalovanú sumu) rozšíriť (špecifikovať).“.\n\n6\n\n34. Vzhľadom na všetky už uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol, že napadnutým uznesením\nmestského súdu došlo k porušeniu práv sťažovateľa vyjadrených v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\n35. Pokiaľ ide o návrh sťažovateľa na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, túto\npožiadavku považuje ústavný súd za neprimeranú a zastáva názor, že na relevantné poskytnutie\nochrany označeným základným právam sťažovateľa postačuje zrušenie napadnutého rozhodnutia\n(bod 4 výroku tohto nálezu).\nV.\nZrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie na ďalšie konanie a rozhodnutie\n36. Keďže ústavný súd rozhodol, že napadnutým uznesením došlo k porušeniu označených práv\nsťažovateľa, bolo potrebné zároveň v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 2 zákona\no ústavnom súde rozhodnúť o jeho zrušení a v záujme efektívnej ochrany práv sťažovateľa aj vrátiť\nvec v zmysle § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde mestskému súdu na ďalšie konanie\na rozhodnutie (bod 2 výroku tohto nálezu).\n37. Po zrušení napadnutého uznesenia a vrátení veci na ďalšie konanie bude úlohou mestského súdu\nrozhodnúť o výške trov právneho zastúpenia z tarifnej hodnoty vyplývajúcej z už uvedených\nzáverov najvyššieho súdu a ústavného súdu (§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\nVI.\nTrovy konania\n38. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 1 521,60 eur (bod 3 výroku tohto nálezu).\n39. Návrh na priznanie trov právneho zastúpenia ústavný súd posudzoval podľa vyhlášky\nč. 655/2004 Z. z. Sťažovateľovi priznal trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby\nuskutočnené v roku 2026 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti, replika\nsťažovateľa) v sume 396,50 eur a režijný paušál 3-krát v sume 15,86 eur (rok 2026). K tomu bola\npripočítaná daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) vo výške 23 %, čo predstavuje\nsumu 1 521,60 eur, keďže právny zástupca sťažovateľa je vedený v zozname daňových subjektov\nregistrovaných pre DPH.\n40. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je mestský súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. apríla 2026\nLibor Duľa\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "stanovisko", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "trovy konania-náklady konania", "právna veta", "žaloba-rozšírenie", "advokát, advokácia-advokátska tarifa", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "trovy konania", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom"], "pravna_veta": "Predmetom prieskumu ústavného súdu je len argumentácia obsiahnutá v ústavnou sťažnosťou napadnutom rozhodnutí (ak je odôvodnenie jeho zákonnou náležitosťou), ktorú nie je možné vo vyjadrení sa dotknutého orgánu (súdu alebo iného orgánu verejnej moci) k ústavnej sťažnosti kvalitatívne rozšíriť a rozhodnutie tak v podstatných okolnostiach doodôvodniť alebo ho odôvodniť alternatívne a nahradiť tak pôvodné rozhodovanie, resp. rozhodnutie.", "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "58C/86/2017", "guid": "10ec6427-6c4e-4661-815e-5a048fd30994:d9f61521-19c9-4a31-a76f-ffe101e089a4", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:aba9ccd2-3eeb-4808-8a63-b2817aa40cc1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.118.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 118/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 118/2025 z 7. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.118.2025.2"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}], "citovane_v": []}