{"guid": "ussr:9aef57bf-ffaa-4cf7-a005-cefac4d7cb18", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.205.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 205/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 205/2026 z 2. 6. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 2. júna 2026, sp. zn. IV. ÚS 205/2026, ECLI:SK:USSR:2026:4.US.205.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rastislav Kaššák", "sudca_id": 1092, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rastislav-kassak-1092", "datum_vydania": "2026-06-02", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9aef57bf-ffaa-4cf7-a005-cefac4d7cb18", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.205.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.205.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.205.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 205/2026-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov\nLadislava Duditša a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\nzastúpenej AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o.,\nKmeťova 26, Košice, proti postupu Mestského súdu Košice v konaní vedenom pod sp. zn. K134Csp/43/2017 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Mestského súdu Košice v konaní vedenom pod sp. zn. K1-34Csp/43/2017 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Mestskému súdu Košice p r i k a z u j e\nzbytočných prieťahov.\n\nv konaní sp. zn. K1-34Csp/43/2017 konať bez\n\n3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 500 eur, ktoré je Mestský súd Košice\np o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Mestský súd Košice j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 949,17 eur\na zaplatiť ich jej právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Uznesením č. k. IV. ÚS 205/2026-15 zo 14. apríla 2026 Ústavný súd Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústavný súd“) prijal na ďalšie konanie podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť sťažovateľky,\ndoručenú ústavnému súdu 7. júla 2025, ktorou sa sťažovateľka domáhala vyslovenia porušenia\nsvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Mestského súdu Košice (ďalej len „mestský súd“) [pôvodne Okresného súdu Košice I\n(ďalej len „okresný súd“)] v konaní vedenom pod sp. zn. K1-34Csp/43/2017 (ďalej len „napadnuté\nkonanie“). Žiadala, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu konať bez zbytočných prieťahov\na priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie 500 eur a náhradu trov právneho zastúpenia pred\nústavným súdom.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v procesnom postavení\nžalobkyne, ktorá sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhala zaplatenia dlžnej sumy\nvoči žalovanému. Okresný súd vydal 21. apríla 2017 platobný rozkaz č. k. 34Csp/43/2017-23.\nPo včasnom podaní vecne odôvodneného odporu zrušil platobný rozkaz uznesením z 26. mája\n2017. Sťažovateľka sa k odporu vyjadrila 15. júna 2017. Prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené\nna 7. december 2017, avšak z dôvodu práceneschopnosti sudkyne bolo zrušené a nový termín\npojednávania bol určený na 15. marec 2018. Prvoinštančný súd pojednávanie konané\n15. marca 2018 odročil na neurčito na účel vykonania znaleckého dokazovania. Okresný súd vyzval\n19. marca 2018 sťažovateľku na predloženie otázok znalcovi. Sťažovateľka predložila otázky\n29. marca 2018. Uznesením zo 16. mája 2018 súd nariadil vykonanie znaleckého dokazovania,\npoveril vypracovaním znaleckého posudku znalca a uložil mu lehotu 60 dní na vypracovanie\na podanie písomne vyhotoveného znaleckého posudku.\n3. Znalecký posudok bol sťažovateľke doručený 25. septembra 2018, a to spolu s výzvou\nna vyjadrenie do 15 dní od jeho doručenia. Sťažovateľka požiadala o predĺženie lehoty\nna vyjadrenie k znaleckému posudku do 25. októbra 2018. Okresný súd doručil sťažovateľke\n31. októbra 2018 vyjadrenie žalovaného k znaleckému posudku spolu s výzvou na vyjadrenie.\nVyjadrenie k znaleckému posudku a vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného k znaleckému posudku\nsťažovateľka zaslala 12. novembra 2018.\n4. Okresný súd doručil 15. januára 2019 predvolanie na pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť\n25. apríla 2019. Uznesením z 18. apríla 2019 nariadil doplnenie znaleckého dokazovania a uložil\nznalcovi v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať doplnený písomný znalecký posudok.\nZ dôvodu nariadenia tohto znaleckého dokazovania bolo pojednávanie nariadené na 25. apríl 2019\nzrušené. Doplnený znalecký posudok bol sťažovateľke doručený 19. júla 2019 a sťažovateľka\nsa k nemu vyjadrila 29. júla 2019.\n5. Sťažovateľke bolo 3. októbra 2019 doručené vyjadrenie žalovaného k znaleckému posudku,\nsúkromný znalecký posudok žalovaného a oznámenie o poistnom plnení spolu s výzvou,\naby sa vyjadrila v lehote 15 dní od doručenia. Sťažovateľka požiadala o predĺženie lehoty\na 4. novembra 2019 zaslala vyjadrenie, ku ktorému sa vyjadril žalovaný 21. novembra 2019.\nVyjadrenie žalovaného bolo sťažovateľke zaslané 15. januára 2020.\n6. Okresný súd doručil sťažovateľke 14. decembra 2020 predvolanie na pojednávanie nariadené\nna 15. apríl 2021, avšak toto pojednávanie bolo zrušené 13. apríla 2021 z dôvodu ochrany verejného\nzdravia. Následne bolo sťažovateľke 18. mája 2021 doručené predvolanie na pojednávanie\nnariadené na 9. november 2021, ktoré bolo odročené na 8. marec 2022. Po prejednaní veci\nna pojednávaní 8. marca 2022 bolo pojednávanie odročené na účel vyhlásenia rozsudku\nna 8. apríl 2022. Sťažovateľke bol doručený rozsudok 11. apríla 2022 a odvolanie proti nemu\n2\n\npodala 26. apríla 2022. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu sťažovateľky bolo sťažovateľke\ndoručené 10. mája 2022, pričom sťažovateľka sa k nemu vyjadrila 18. mája 2022. Odvolacia replika\nžalovaného bola sťažovateľke doručená 1. júna 2022.\n7. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) o odvolaní rozhodol uznesením\nč. k. 11CoCsp/40/2022-517 zo 14. mája 2024 tak, že zrušil odvolaním napadnutý rozsudok\nprvoinštančného súdu v napadnutom zamietavom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania,\npričom v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie mestskému súdu.\n8. Mestský súd doručil sťažovateľke 2. augusta 2024 predvolanie na pojednávanie nariadené\nna 23. január 2025. Zároveň ju vyzval na uvedenie všetkých návrhov na vykonanie dokazovania.\n9. Pojednávanie uskutočnené 23. januára 2025 bolo odročené z dôvodu, že sa nedostavili obaja\nznalci, pričom mestský súd mal za to, že bolo potrebné vykonať ich výsluch a konfrontáciu.\nPreto určil nový termín pojednávania na 4. marec 2025, ktoré však bolo odročené na základe\nžiadosti znalca. Nový termín pojednávania bol určený na 22. apríl 2025. Pojednávanie bolo\nodročené po prejednaní veci na účel vyhodnotenia vykonaných výsluchov znalcov\na ich konfrontácie na 27. máj 2025.\n10. Z obsahu doručeného spisového materiálu a vyjadrenia mestského súdu ústavný súd zistil,\nže pojednávanie uskutočnené 27. mája 2025 bolo odročené na neurčito z dôvodu potreby nariadenia\nkontrolného znaleckého dokazovania. Uznesením č. k. 34Csp/43/2017-660 z 13. júna 2025 mestský\nsúd priznal znalcom odmenu. Následne uznesením č. k. 34Csp/43/2017-678 z 30. júna 2025 uložil\nsťažovateľke povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania a uznesením\nč. k. 34Csp/43/2017-696 zo 17. októbra 2025 mestský súd nariadil znalecké dokazovanie. Spis\nbol ustanovenému znalcovi zaslaný 29. októbra 2025.\n11. Uznesením č. k. 34Csp/43/2017-721 z 13. novembra 2025 mestský súd opravil svoje\npredchádzajúce uznesenie, pretože pôvodné uznesenie neobsahovalo poučenie o vylúčení znalca\na v ten istý deň nariadil zaplatenie preddavku na znalecké dokazovanie. Uznesením\nč. k. 34Csp/43/2017-737 z 8. decembra 2025 rozhodol o námietke zaujatosti znaleckej organizácie.\nPo predĺžení lehoty na podanie znaleckého posudku bol znalecký posudok doručený\n30. marca 2026.\n12. Prípisom z 9. apríla 2026 mestský súd vyzval sporové strany, aby sa v lehote 30 dní\nod doručenia výzvy spolu so znaleckým posudkom k tomuto znaleckému posudku vyjadrili.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n13. Sťažovateľka má za to, že konanie je zdĺhavé, keďže od podania návrhu na vydanie platobného\nrozkazu uplynulo už 8 rokov a vec nie je právoplatne skončená. Tvrdí, že niet relevantnej okolnosti\nodôvodňujúcej dĺžku trvania napadnutého konania, a to s prihliadnutím na to, že jeho predmetom\nje len stanovenie výšky škody. Konštatuje, že mestský súd nekoná plynulo a efektívne,\nčím je porušované jej právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V konaní bolo\nnariadených celkovo 10 termínov pojednávania, z čoho sa uskutočnilo len 5 z nich. Poukazuje\naj na nečinnosť prvoinštančného súdu trvajúcu od konca roka 2019 do polovice roka 2022\na na dva roky trvajúce rozhodovanie krajského súdu.\n3\n\n14. Zároveň sťažovateľka poukazuje aj na aktivitu žalovanej, ktorá neakceptovala výšku škody\nstanovenú znaleckým posudkom a až o niekoľko rokov neskôr predložila súkromný znalecký\nposudok, ktorý neskôr vzal za základ pre svoje rozhodnutie mestský súd. Dôvodí aj nesústredeným\npostupom prvoinštančného súdu, ktorý je daný zrušením jeho prvého rozsudku krajským súdom\na vrátením mu veci na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie mestského súdu\n15. Mestský súd vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti sp. zn. 1SprV/401/2026 z 27. apríla 2026 opísal\npriebeh konania v jeho časovej postupnosti. K právnej a faktickej zložitosti veci uviedol, že konanie\no nároku na náhradu škody patrí medzi štandardné sporové konania, ktoré sú bežnou súčasťou\nrozhodovacej agendy súdu. Konštatuje určitú mieru zložitosti v predmetnej veci danú potrebou\nvykonávania rozsiahlejšieho dokazovania.\n16. Vo vzťahu k správaniu sťažovateľky mestský súd uviedol, že nezistil také skutočnosti,\nktoré by odôvodnili dopad na celkovú dĺžku trvania konania.\n17. Pokiaľ ide o samotný postup mestského súdu, tento poukázal na celkovú dĺžku trvania konania\npresahujúcu 9 rokov a uviedol, že táto bola ovplyvnená potrebou vydania viacerých procesných\nrozhodnutí, ako aj odročení pojednávaní, resp. nestanovení pojednávaní v dôsledku pandémie\nCOVID-19. Zároveň bližšie špecifikoval, že nedostatočnou rýchlosťou sa vyznačovalo obdobie\npo začatí konania, keď prvý termín pojednávania bol nariadený až po jednom roku od podania\nžaloby. Nasledujúce pojednávanie sa uskutočnilo až po štyroch rokoch, pričom jednotlivé časové\nintervaly medzi pojednávaniami boli neprimerane dlhé s tým, že aj po vrátení veci z krajského súdu\nsúd uskutočnil pojednávanie až po 7 mesiacoch.\n18. Ústavný súd nepovažoval za účelné vyzývať sťažovateľku na zaujatie stanoviska k vyjadreniu,\nkeďže jeho obsah neviedol k pochybnostiam o potrebe vyhovieť ústavnej sťažnosti v jej esenciálnej\npodstate (porušenie označených práv).\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n19. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania,\npretože na základe podaní účastníkov konania a predloženého súdneho spisu je zrejmé,\nže od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n20. Sťažovateľka ústavnou sťažnosťou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom mestského súdu v napadnutom konaní.\n21. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť.\n\n4\n\n22. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej\nsa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci\nna súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(m. m. IV. ÚS 250/2025).\n23. Z práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vyplýva povinnosť súdu aj sudcu\norganizovať prácu tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo, teda zabezpečiť procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\n(strana sporu) obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. V zmysle čl. 17 Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP“) súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná\na rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného\na neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. V zmysle § 157 ods. 1 CSP súd postupuje\nv konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní\ns prihliadnutím na povahu konania.\n24. K vzniku zbytočných prieťahov v konaní pred všeobecným súdom môže pritom dôjsť nielen\njeho nečinnosťou, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou (m. m. I. ÚS 7/2011).\n25. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo\nnebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy\ns ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch\nzákladných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka\nsúdneho konania (resp. strany v spore) a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP\nústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľku.\n26. Posudzujúc kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd sa prikláňa k posúdeniu\nzložitosti veci mestským súdom a po oboznámení sa so spisovým materiálom konštatuje,\nže čiastočne možno prisvedčiť tvrdeniu o skutkovej zložitosti veci, a to s ohľadom na potrebu\nvykonania znaleckého dokazovania. Zároveň ústavný súd prízvukuje, že ani skutková zložitosť veci\nneodôvodňuje, aby konanie nebolo právoplatne skončené ani po uplynutí viac ako 9 rokov od jeho\nzačatia a stav právnej neistoty sťažovateľky naďalej pretrvával.\n27. Pokiaľ ide o hodnotenie správania účastníka konania, ústavný súd nevzhliadol v aktivite\nsťažovateľky vystupujúcej v procesnom postavení žalobkyne také okolnosti, ktoré by svedčili\no negatívnom vplyve na dĺžku trvania konania. Určitý vplyv na dĺžku trvania konania\nnepochybne mali opakované žiadosti sťažovateľky o predĺženie lehoty na poskytnutie vyjadrení,\nčo však s ohľadom na celkovú dĺžku trvania konania nemožno považovať za významnú okolnosť.\n28. Z hľadiska preskúmania postupu mestského súdu ako tretieho kritéria posudzovaného ústavným\nsúdom ústavný súd uvádza, že tento bol definovaný obdobiami prevažujúcej nečinnosti\naj nesústredeným postupom. Mestský súd už na začiatku konania postupoval neefektívne, keď\n\n5\n\nprvý termín pojednávania nariadil až po jednom roku od podania návrhu na vydanie platobného\nrozkazu. Ďalšiu epizódu neefektívnej činnosti ústavný súd vidí v postupe súdu od doručení\nvyjadrení sporových strán k znaleckému posudku koncom roka 2019 až do 8. marca 2022,\nkeď sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 8. apríl 2022 na účel vyhlásenia rozsudku.\nPre toto obdobie bolo príznačné nariaďovanie a rušenie termínov pojednávaní.\n29. V prevažujúcej časti konania mestský súd vystupuje v postavení korešpondenta\nzabezpečujúceho doručovanie podaní sporových strán a znalcov. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť,\nže z celkového počtu 10 nariadených pojednávaní sa uskutočnilo len 5 z nich. Ústavný súd\nnespochybňuje význam tejto činnosti súdu, poukazuje však na to, že samotné prejednanie veci\npredstavuje relevantný prostriedok na priblíženie sa k rozhodnutiu vo veci samej.\n30. Po zabezpečení písomnej časti odvolacieho konania okresný súd predložil spis krajskému súdu\nna rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky 13. júna 2022. Krajský súd rozhodol o odvolaní zrušujúcim\nuznesením zo 14. mája 2024 a 20. júna 2024 vrátil spis mestskému súdu.\n31. Zrušujúce uznesenie krajského súdu je príkladom nesústredeného postupu okresného súdu\na obdobie rozhodovania krajského súdu treba vzhľadom na toto zrušujúce uznesenie pričítať\nna ťarchu okresného súdu. Z judikatúry ESĽP (rozsudok ESĽP z 18. 4. 2006 vo veci Patta proti\nČeskej republike, sťažnosť č. 12605/02, bod 69) vyplýva, že aj nesprávny úradný postup na strane\norgánu verejnej moci môže byť zohľadnený ako dôvod predĺženia dĺžky konania. Za takéhoto stavu\nsa preto obdobie dopadajúce na inštančne nadriadené súdy, ale aj na ústavný súd pričítava\nv neprospech okresného súdu z dôvodu už spomínanej nesústredenej činnosti (III. ÚS 301/2021,\nIII. ÚS 661/2022).\n32. Príkladom nesústredeného postupu mestského súdu je aj vydanie opravného uznesenia\nmestským súdom z 13. novembra 2025, ktorým mestský súd opravil uznesenie z 13. novembra\n2025, a to v časti jeho poučenia týkajúcej sa vylúčenia znalca.\n33. Odkazujúc na už uvedené, ústavný súd tak nemohol v prípade tejto ústavnej sťažnosti\nz ústavnoprávneho hľadiska akceptovať postup mestského súdu ako súladný s právom sťažovateľky\nna konanie bez zbytočných prieťahov a konštatuje, že postupom mestského súdu v napadnutom\nkonaní bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n34. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde\nak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva\na slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd\nrozhodol o porušení základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru postupom mestského súdu v napadnutom konaní, mestskému súdu prikázal,\naby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej\nsa sťažovateľka nachádza (bod 2 výroku nálezu).\n\n6\n\n35. Keďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo porušené, zaoberal sa aj žiadosťou\nsťažovateľky o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľka požadovala\npriznanie zadosťučinenia 500 eur, čo odôvodňovala neprimeranou dĺžkou napadnutého konania,\npričom zároveň konštatovala, že vzhľadom na procesné štádium konania (ku dňu podania ústavnej\nsťažnosti) nebol predpoklad jeho skončenia.\n36. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva\n(III. ÚS 103/2018). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie\nfinančného zadosťučinenia, pričom pri jeho určení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti\naplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva\nso zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n37. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal okrem dĺžky napadnutého\nkonania aj na jeho charakter a správanie sťažovateľky, ako aj na samotný postup mestského súdu.\nVzhľadom na uvedené okolnosti preto rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia 500 eur\n(bod 3 výroku nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n38. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 949,17 eur (bod 4 výroku nálezu).\n39. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [(ďalej len „vyhláška“);\n§ 11 ods. 3, § 13a, § 16 ods. 3 vyhlášky]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby\nuskutočnený v roku 2025 je 371 eur a hodnota režijného paušálu je 14,84 eur. Sťažovateľke vznikol\nnárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2025 (prevzatie\na príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti). Ústavný súd vypočítanú náhradu trov\nsťažovateľky zvýšil podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, pretože jej právny\nzástupca je platiteľom tejto nepriamej dane.\n40. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je mestský súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví\nnálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. júna 2026\nLibor Duľa\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "konanie-sporové", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "konanie-sporové", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "34Csp/43/2017", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:93376387-60d5-4e26-8dc6-3277847d26e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.250.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 250/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 250/2025 z 23. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-23", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.250.2025.2"}, {"guid": "ussr:f48f18f4-94ec-4de7-8625-1f5d3be9c54b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.661.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 661/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 661/2022 z 2. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-02", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.661.2022.1"}, {"guid": "ussr:6e962ef4-cdc4-4564-b750-ef80c05689c7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.301.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 301/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 301/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.301.2021.2"}, {"guid": "ussr:9c46e344-8132-4ece-ad6f-0fe3439dd4c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 103/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/2018 z 5. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-05", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2"}, {"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "1de8e383-5b3f-4f64-92af-469ee2b2f45e:930f32bb-5d70-4d55-a380-a9870f05be89", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7117205787.2", "spisova_znacka": "11CoCsp/40/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11CoCsp/40/2022 z 14. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-05-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7117205787.2"}], "citovane_v": []}