{"guid": "ussr:4b104dd8-adae-40e1-a0c6-0a542db97b3c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.155.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 155/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 155/2026 z 14. 4. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 14. apríla 2026, sp. zn. IV. ÚS 155/2026, ECLI:SK:USSR:2026:4.US.155.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rastislav Kaššák", "sudca_id": 1092, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rastislav-kassak-1092", "datum_vydania": "2026-04-14", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4b104dd8-adae-40e1-a0c6-0a542db97b3c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.155.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.155.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.155.2026.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 155/2026-25\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov\nLadislava Duditša a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\nzastúpeného Mgr. Matúšom Ridzoňom, PhD., advokátom,\nMurgašova 3, Košice, proti postupu Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn.\n14C/5/2004 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/5/2004 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Okresnému súdu Levice p r i k a z u j e v konaní sp. zn. 14C/5/2004 konať bez zbytočných\nprieťahov.\n3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 10 000 eur, ktoré j e Okresný súd\nLevice p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Levice j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 824,72 eur\na zaplatiť ich jeho právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústavný súd“) 25. februára 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n14C/5/2004 (ďalej len „napadnuté konanie“). Navrhuje v napadnutom konaní okresnému\nsúdu prikázať konať bez zbytočných prieťahov a domáha sa priznania primeraného\nfinančného zadosťučinenia 25 000 eur, ako aj náhrady trov konania spojených s podaním ústavnej\nsťažnosti.\n2. Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 155/2026-15 z 12. marca 2026 podľa § 56 ods. 5 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie\nkonanie v celom rozsahu.\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v napadnutom konaní vystupuje\nv procesnom postavení žalovaného v 2. rade na základe 7. júna 2002 na Okresnom súde Nové\nZámky podanej žaloby o ochranu osobnosti žalobcu\n(ďalej len „žalobca“).\nNa základe uplatnenej námietky zaujatosti zo strany sudcov (pôvodného) prvoinštančného súdu\nbola vec od 16. januára 2004 Krajským súdom v Nitre (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“)\nprikázaná na konanie a rozhodnutie okresnému súdu.\n4. K priebehu napadnutého konania sťažovateľ uviedol, že ho charakterizovalo pomerne časté\nodročovanie pojednávaní a ich opätovné nariaďovanie až so značným časovým odstupom. Poukázal\nna to, že niektoré pojednávania boli dokonca odročené bez udania dôvodu a inokedy\nboli odročované na neurčito. Ďalej uviedol, že pojednávania boli pomerne často odročované\naj na základe požiadaviek strán sporu, ktoré však podľa sťažovateľa nespĺňali požiadavku\ndôležitých dôvodov na odročenie pojednávaní. Tiež poukázal na to, že v rozhodnom čase\n(v roku 2020) bolo odročenie pojednávaní odôvodňované aj ochranou pred šírením ochorenia\nCOVID-19 či vykonávaním rekonštrukčných prác na okresnom súde.\n5. Najčastejšie však podľa sťažovateľa dochádzalo k odročeniu pojednávaní z dôvodov na strane\nzákonného sudcu (odročené pojednávania nariadené na 17. február 2009, 4. december 2018,\n7. marec 2019, 23. máj 2019, 19. september 2019, 2. júl 2021, 10. október 2024,\n14. november 2024 a 5. jún 2025). Uviedol, že okresný súd naposledy odročil pojednávanie\nnariadené na 30. január 2026. Doplnil, že ním podaná sťažnosť na prieťahy bola zo strany\npodpredsedu okresného súdu v jeho odpovedi sp. zn. 1SprS/17/2025 z 15. júla 2025 vyhodnotená\nako opodstatnená.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n6. Sťažovateľ vo vzťahu k napadnutému konaniu namieta svoju ústavnoprávne neakceptovateľnú\ndoterajšiu dĺžku (22 rokov od postúpenia veci na okresný súd), ako aj nečinnosť v dôsledku dlhých\nčasových období bez vykonania úkonov smerujúcich k rozhodnutiu vo veci a neefektívnu činnosť\n(opakované odročovanie a rušenie pojednávaní a dlhé časové rozostupy medzi nariadenými\npojednávaniami).\n\n2\n\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu\n7. Okresný súd vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr/156/2026 doručenom ústavnému súdu\n27. marca 2026 po uvedení predchádzajúceho priebehu napadnutého konania uviedol, že okresný\nsúd vydal prvé rozhodnutie vo veci – rozsudok č. k. 14C/5/2004-1149 z 2. septembra 2021 (ďalej\nlen „rozsudok z 2. septembra 2021“), ktorým zamietol žalobu a žalovaným priznal nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Proti rozsudku z 2. septembra 2021 žalobca podal\nodvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením č. k. 6Co/27/2022-1318 z 28. februára 2023\n(ďalej len „uznesenie krajského súdu z 28. februára 2023“). Ním rozsudok z 2. septembra 2021\nzrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že spis\nbol odvolaciemu súdu predložený 13. apríla 2022 a vrátený bol okresnému súdu 10. marca 2023.\nK ďalšiemu priebehu napadnutého konania uviedol, že okresný súd následne nariadil pojednávanie\nna 18. máj 2023, ktoré bolo zrušené z dôvodu preskúmania podmienok na ustanovenie procesného\nopatrovníka sťažovateľovi. Ďalší termín pojednávania bol určený na 10. október 2024, avšak\nz dôvodu prekážky na strane zákonnej sudkyne bol odročený. Uviedol, že pojednávania nariadené\nna 4. február 2025 a 29. apríl 2025 boli odročené na žiadosť splnomocneného zástupcu\nžalobcu a pojednávanie určené na 5. jún 2025 bolo zrušené z dôvodu odchodu zákonnej sudkyne\ndo dôchodku. Po pridelení veci novej zákonnej sudkyni táto po oboznámení sa s obsahom\nspisu 12. augusta 2025 nariadila pojednávanie na 29. október 2025. Po jeho uskutočnení\n(v neprítomnosti sťažovateľa a žalovaného v 3. rade), pričom okresný súd na ňom podľa § 181\nods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) vyslovil predbežný právny názor,\nho odročil na 30. január 2026 (tento termín však bol na žiadosť žalobcu z dôvodu jeho\npráceneschopnosti zrušený). Následne bol na pojednávaní 27. februára 2026 vyhlásený rozsudok\nč. k. 14C/5/2004-1538 [(ďalej len „rozsudok z 27. februára 2026“), ktorým okresný súd žalobu\nzamietol a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %], ktorý bol v čase\npodania vyjadrenia okresným súdom doručovaný sporovým stranám.\n8. Okresný súd argumentoval, že ide o neprimeranú dĺžku napadnutého konania, ktorá však bola\nspôsobená okrem iného aj viacnásobnou zmenou zákonného sudcu, či neprimeranou pracovnou\nzaťaženosťou prechádzajúcej zákonnej sudkyne z dôvodu nepriaznivej personálnej situácie\nna okresnom súde. Poukázal tiež na to, že v rokoch 2020 a 2021 prebiehala rozsiahla rekonštrukcia\nokresného súdu, v dôsledku ktorej okresný súd fungoval v obmedzenom režime. Predĺženie\nnapadnutého konania (v rozhodnom období) pripísal aj na úkor opatrení prijatých v súvislosti\nso zamedzením šírenia ochorenia COVID-19. K predmetu konania uviedol, že ide o skutkovo,\nako aj právne náročnejší spor s rozsiahlym spisovým materiálom, ktorý si vyžadoval vykonanie\nrozsiahlejšieho dokazovania (výsluch svedkov a sporových strán). Zároveň sa prvoinštančný súd\nmusel vysporiadať s rôznymi procesnými návrhmi (napr. rozhodovanie o pripustení zmeny žaloby,\no pokračovaní s právnym nástupcom žalovaného v 1. rade, resp. o návrhu na prerušenie konania),\nako aj s inými právne významnými skutočnosťami majúcimi vplyv na priebeh napadnutého konania\n(vyhlásenie konkurzu na žalovaného v 3. rade, viacnásobné odročenie pojednávania, ktoré zavinili\nsporové strany). Argumentoval tiež tým, že napadnuté konanie bolo dvakrát prerušené a že k jeho\ndĺžke prispel aj nepriaznivý zdravotný stav sťažovateľa a žalovaného v 3. rade, ktorí neboli právne\nzastúpení, a preto boli pojednávania viackrát odročené. Tiež uviedol, že sťažovateľ bol rozsudkom\nMestského súdu Bratislava II č. k. 23Ps/9/2024-74 z 9. júla 2025 obmedzený v spôsobilosti\n3\n\nna právne úkony (pričom mu bol ustanovený opatrovník), v dôsledku čoho okresný súd musel riešiť\naj otázku, či je sťažovateľ procesne spôsobilý samostatne konať pred súdom. Vyslovil tiež názor,\nže obdobie trvania odvolacieho konania (na základe odvolania podaného proti rozsudku\nz 2. septembra 2021) až do vrátenia spisu prvoinštančnému súdu (10. marca 2023) nemožno\nzapočítať do celkovej dĺžky napadnutého konania, za ktoré je zodpovedný okresný súd. Zároveň\nk požadovanému finančnému zadosťučineniu uviedol, že ho považuje za neprimerané\na neodôvodnené, poukázal na to, že najmä na základe nepriaznivého zdravotného stavu sťažovateľa\ndošlo k odročeniu viacerých pojednávaní (14. marca 2006, 15. mája 2018, 11. septembra 2018,\n5. marca 2020, 7. mája 2020, 25. júna 2020, 22. októbra 2020, 11. marca 2021 a 18. mája 2023).\nDoplnil, že pojednávania boli odročené aj z dôvodov na strane žalobcu, resp. ostatných žalovaných,\nže sťažovateľ nemal takmer počas celého súdneho konania právneho zástupcu, resp. iného\nsplnomocneného zástupcu, v dôsledku čoho nebolo možné vykonať niektoré procesné úkony\nbez jeho prítomnosti.\n9. Ústavný súd nepovažoval za účelné vyzývať sťažovateľa na zaujatie stanoviska k vyjadreniu,\nkeďže jeho obsah neviedol k pochybnostiam o potrebe vyhovieť ústavnej sťažnosti v jej esenciálnej\npodstate (porušenie označených práv).\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n10. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania,\npretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, ako aj s vyjadrením okresného súdu a obsahom\nna vec sa vzťahujúceho súdneho spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\n11. Podstata argumentácie sťažovateľa v súvislosti s namietanými prieťahmi (čl. 48 ods. 2 ústavy\na čl. 6 ods. 1 dohovoru) v napadnutom konaní sa sústreďuje primárne do namietania neprimeranosti\njeho celkovej doterajšej dĺžky, ako aj nečinnosti a neefektívneho postupu okresného súdu.\n12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.\nSamotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni.\nK vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza až právoplatným rozhodnutím\nsúdu alebo iného štátneho orgánu (IV. ÚS 250/2025).\n13. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní,\nktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd\nso žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu do 1. júla 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1\nprvej vety OSP, v zmysle ktorej len čo sa konanie začalo, postupoval v ňom súd i bez ďalších\nnávrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Povinnosť súdu a sudcu konať\nbez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená\nako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje\nv konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným\n\n4\n\nprieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných\nosôb.\n14. Pokiaľ ide o posúdenie kritéria právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,\nže predmet napadnutého konania patrí medzi bežnú agendu všeobecných súdov, zvýšenú právnu\nnáročnosť veci sťažovateľa neindikoval ani okresný súd. Okrem toho postup súdu v konaniach\no ochranu osobnosti je už súdnou judikatúrou ustálený a nemal by súdom brániť rozhodnúť\nv primeranom čase. V napadnutom konaní je určite potrebné vnímať zvýšenú skutkovú\nnáročnosť vyplývajúcu z rozsahu spisového materiálu (približne 1 500 strán), z meniacej sa žaloby,\nako aj potreby vykonať pomerne rozsiahle dokazovanie.\n15. V rámci posudzovania ďalšieho kritéria, a to správania sťažovateľa, ústavný súd dospel\nk záveru, že na jeho strane neboli zistené také významné skutočnosti, ktoré by samy osebe\nrozhodujúcim spôsobom vplývali na celkovú dĺžku napadnutého konania. K argumentácii\nokresného súdu týkajúcej sa nepriaznivého zdravotného stavu sťažovateľa (a primárne z tohto\ndôvodu odročeniu 9 pojednávaní) ústavný súd uvádza, že nepriaznivý zdravotný stav je objektívnou\nokolnosťou, ktorú mohol sťažovateľ len ťažko ovplyvniť, pričom k častému odročovaniu\npojednávaní dochádzalo aj z iných dôvodov (prekážky na strane prvoinštančného súdu či na stane\nžalobcu). Zároveň ani odročenie uvedených 9 pojednávaní (z dôvodov na strane sťažovateľa)\nvzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého konania nie je možné považovať za dôvod\nospravedlňujúci vzniknuté prieťahy.\n16. Tretím hodnotiacim kritériom je postup prvoinštančného súdu. K tomu je potrebné v prvom\nrade uviesť, že už samotnú dĺžku napadnutého konania v trvaní 22 rokov (bez právoplatného\nrozhodnutia vo veci) je z ústavnoprávneho hľadiska nutné označiť za neakceptovateľnú.\n17. S poukazom na uvedené preto ústavný súd v okolnostiach veci ani nepovažuje za potrebné\npodrobne sa vyjadrovať k jednotlivým fázam priebehu napadnutého konania a podrobne rozoberať\njeho priebeh. Podstatné je, že okresný súd vo veci prvýkrát meritórne rozhodol až rozsudkom\nz 2. septembra 2021, ktorý však bol zrušený odvolacím súdom (uznesením krajského súdu\nz 28. februára 2023) a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Po vrátení veci\n(10. marca 2023) síce okresný súd vydal svoje druhé meritórne rozhodnutie (rozsudok\nz 27. februára 2026), avšak napadnuté konanie stále nie je právoplatne ukončené (navyše existuje\npredpoklad podania opätovného odvolania v danej veci). Ústavný súd k priebehu napadnutého\nkonania (ako vyplýva aj z predloženého spisového materiálu) preto uvádza, že v postupe okresného\nsúdu zistil jednak jeho neefektívnu činnosť, ako aj nečinnosť a nesústredenú činnosť (v súvislosti\nso zrušením rozsudku z 2. septembra 2021). K argumentácii okresného súdu (ktorou žiadal trvanie\nodvolacieho konania nepričítať na vrub postupu okresného súdu) ústavný súd poukazuje na svoju\njudikatúru, z ktorej jasne vyplýva, že ak po využití opravných prostriedkov (riadnych\nale aj mimoriadnych) dôjde k zrušeniu rozsudku prvoinštančného súdu (z dôvodu procesných\nalebo hmotnoprávnych pochybení) a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie\ntomuto súdu, uvedené ide primárne na ťarchu súdu, ktorému bolo dané rozhodnutie zrušené\n(m. m. I. ÚS 94/2022).\n18. Preto ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní došlo v dôsledku postupu okresného\nsúdu k zbytočným prieťahom, ktoré je vzhľadom na dĺžku napadnutého konania zároveň možné\noznačiť aj ako extrémne. Okresnému súdu treba vytknúť, že nepostupoval náležite v zmysle\n5\n\nprocesných predpisov, najmä po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku, a jeho nové\ninštitúty dostatočne nevyužil. V súlade s princípmi procesnej ekonómie (čl. 17 CSP) mohol\na mal okresný súd pritom dôrazne uplatniť zásadu sudcovskej prospektívnej koncentrácie konania\n(§ 153 v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP), čo by mu umožnilo vo veci oveľa rýchlejšie rozhodnúť.\nZároveň k argumentácii okresného súdu týkajúcej sa existencie objektívnej skutočnosti (pandémia\nochorenia COVID-19), ktorá mu bránila v napadnutom konaní rozhodnúť, ústavný súd uvádza,\nže v okolnostiach danej veci je toto obdobie zanedbateľné, keď okresný súd do uvedenia týchto\nopatrení do praxe (ktoré sa týkajú určených období v rokoch 2020 a 2021) mal dostatočný časový\npriestor (od roku 2004) na to, aby v prejednávanej veci právoplatne rozhodol.\n19. Ústavný súd zároveň opakovane dáva do pozornosti, že od účastníkov konania obracajúcich\nsa na všeobecné súdy s dôverou, že bude v ich veci spravodlivo a včas rozhodnuté, nie je možné\nspravodlivo požadovať, aby „strpeli“ nedostatky na strane všeobecného súdu (resp. štátu)\nspôsobené zlou organizáciou práce, či v dôsledku nedostatočného personálneho obsadenia súdov.\nV zmysle svojej konštantnej rozhodovacej činnosti zdôrazňuje, že štát je primárne zodpovedný\nza to, aby zabezpečil dostatočné personálne a materiálno technické podmienky pre riadny výkon\nspravodlivosti a nedostatky v tejto oblasti v žiadnom prípade nesmú byť na ujmu právam\núčastníkov konania, v tomto prípade sťažovateľa.\n20. S poukazom na uvedené tak z ústavnoprávneho hľadiska ústavný súd nemohol akceptovať\npostup prvoinštančného súdu ako súladný s právom sťažovateľa na konanie bez prieťahov\na po zhodnotení všetkých okolností prípadu preto dospel v danej veci k jednoznačnému záveru\n(primárne s poukazom na celkovú dĺžku napadnutého konania), že napadnuté konanie trpí\nprieťahmi, ktoré idú na vrub postupu okresného súdu. V napadnutom konaní sa nepostupovalo\nv intenciách čo najrýchlejšieho a efektívneho prerokovania a ukončenia veci.\n21. Ústavný súd preto dospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní\nbolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru (bod 1 výroku nálezu).\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n22. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde\nak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva\na slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd\nrozhodol o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, pričom napadnuté konanie\nnie je ešte právoplatne ukončené, okresnému súdu prikázal, aby vo veci konal bez zbytočných\nprieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza (bod 2 výroku\nnálezu).\n23. Keďže ústavný súd rozhodol, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez prieťahov (podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) bolo porušené, zaoberal sa aj žiadosťou\nsťažovateľa o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľ požadoval priznanie\n6\n\nzadosťučinenia 25 000 eur, čo odôvodňoval poukazom na celkovú dĺžku napadnutého konania,\nako aj na jeho predmet a na svoj pokročilý vek.\n24. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva\n(III. ÚS 103/2018). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie\nfinančného zadosťučinenia, pričom pri jeho určení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti\naplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n25. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na tieto základné okolnosti.\nPrvou je zohľadnenie celkovej dĺžky napadnutého konania, keď od postúpenia veci na okresný súd\nuplynulo už 22 rokov bez právoplatného ukončenia sporu. Zároveň však bolo zohľadnené\naj to, že okresný súd krátko po doručení tejto ústavnej sťažnosti vydal (aj keď stále neprávoplatné)\nv poradí druhé rozhodnutie vo veci. Preto rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia v sume\n10 000 eur (bod 3 výroku nálezu). Ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 133 ods. 3\npísm. e) zákona o ústavnom súde nevyhovel tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal\npriznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu (bod 5 výroku nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n26. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 824,72 eur (bod 4 výroku nálezu).\n27. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [(ďalej len „vyhláška“);\n§ 11 ods. 3, § 13a, § 16 ods. 3 vyhlášky]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby\nuskutočnený v roku 2026 je 396,50 eur a hodnota režijného paušálu je 15,86 eur. Sťažovateľovi\nvznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2026\n(prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti).\n28. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví\nnálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. apríla 2026\nLibor Duľa\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "ochrana osobnosti", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-extrémne", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "ochrana osobnosti", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/5/2004", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:93376387-60d5-4e26-8dc6-3277847d26e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.250.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 250/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 250/2025 z 23. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-23", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.250.2025.2"}, {"guid": "ussr:6b8fe56d-03ec-4e41-af73-183845da6f92", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.94.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 94/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 94/2022 z 6. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-06", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.94.2022.2"}, {"guid": "ussr:9c46e344-8132-4ece-ad6f-0fe3439dd4c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 103/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/2018 z 5. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-05", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2"}, {"guid": "cfe3b14d-b281-4553-8523-c2c9315a8596:ba1de06c-c521-45ca-9114-f1a1e798d0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/27/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/27/2022 z 31. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2022-03-31", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/cfe3b14d-b281-4553-8523-c2c9315a8596:ba1de06c-c521-45ca-9114-f1a1e798d0e3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:59e7c298-8756-4cce-b9d4-6ed494319f98", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.289.2026.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 289/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 289/2026 z 9. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.289.2026.2"}]}