{"guid": "ussr:cbd6f13e-2d7d-4469-b6a9-7adce4aab796", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.65.2026.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 65/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 65/2026 z 22. 9. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. septembra 2026, sp. zn. III. ÚS 65/2026, ECLI:SK:USSR:2026:3.US.65.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2026-09-22", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-8", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cbd6f13e-2d7d-4469-b6a9-7adce4aab796", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.65.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.65.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.65.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\n                                            NÁLEZ\n                         Ústavného súdu Slovenskej republiky\n\n                              V mene Slovenskej republiky\n\n                                                                               III. ÚS 65/2026-34\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nIvana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa               ,                      ,\nt. č.                                                    ,                    , zastúpeného\nJUDr. Jurajom Gavalcom, advokátom, Piešťanská 3, Trnava, proti uzneseniu Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4 Tdo 50/2023 zo 17. júna 2025 takto\n\n                                            rozhodol:\n\nÚstavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\n                                           Odôvodnenie:\n\n                                              I.\n                       Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 7. novembra 2025 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“), ďalej porušenia svojho práva nebyť stíhaný a pozbavený slobody inak\nnež z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon podľa čl. 8 ods. 2 listiny, a tiež porušenia svojho\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“).\n2. Podľa sťažovateľa jeho práva porušil najvyšší súd tým, že uznesením sp. zn. 4 Tdo 50/2023\nzo 17. júna 2025 odmietol jeho dovolanie v trestnej veci, v ktorej bol sťažovateľ odsúdený\nza spáchanie obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,\njedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d)\na ods. 2 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom do 30. apríla 2022 (ďalej len „obzvlášť\nzávažný zločin“). Na základe tvrdeného porušenia práv sťažovateľ žiada, aby ústavný súd zrušil\nuznesenie najvyššieho súdu a vec mu vrátil súdu na ďalšie konanie. Okrem toho si uplatnil aj nárok\nna náhradu trov konania pred ústavným súdom.\n\n3. Rozsudkom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) č. k. 17T/42/2021-310 zo 6. júla\n2022 bol sťažovateľ uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu na tom\nskutkovom základe, že si 20. decembra 2021 v katastri obce                od nezistenej osoby\nneoprávnene zadovážil metamfetamín v množstve, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne\n565 obvyklých jednorazových dávok drogy.\n4. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že uvedenú omamnú látku sťažovateľ vydal\nčlenom policajnej hliadky po tom, ako títo vo                  zastavili jeho motorové vozidlo\na vyzvali ho, aby vydal veci pochádzajúce z trestnej činnosti.\n5. Ak ide o zákonnosť zaistenia omamnej látky ako dôkazu o spáchaní obzvlášť závažného zločinu,\nokresný súd uviedol, že zásah policajnej hliadky bol pôvodne zameraný na vyvodenie dôsledkov\nz porušenia dopravných predpisov zo strany sťažovateľa, ktorý bezdôvodne jazdil po krajnici.\nPolicajná hliadka však vzhľadom na sťažovateľovu nervozitu a prekladanie „ľadvinky“, ktorú mal\npri sebe, nadobudla dôvodné podozrenie, že sa vo vozidle môžu nachádzať veci pochádzajúce\nz trestnej činnosti, a preto ukončila dopravnú kontrolu a vyzvala ho na vydanie vecí pochádzajúcich\nz trestnej činnosti (str. 13 odôvodnenia rozsudku okresného súdu).\n6. Na základe tejto výzvy sťažovateľ dobrovoľne vydal okrem iného aj puzdro na okuliare,\nv ktorom mal omamnú látku a ktoré sa pôvodne nachádzalo v „ľadvinke“. Podľa okresného súdu\nbol postup policajnej hliadky v súlade s Trestným poriadkom a členovia policajnej hliadky\nsťažovateľa ešte pred vydaním veci poučili o zákaze sebaobviňovania v zmysle čl. 47 ods. 1 ústavy.\n7. Skutočnosť, že sťažovateľ bol riadne poučený v zmysle § 89 a § 89a Trestného poriadku, podľa\nokresného súdu vyplývala (najmä) z výpovedí členov policajnej hliadky a zo zápisnice o vydaní\nveci (čl. 94 až 96 vyšetrovacieho spisu), ktorá bola rukou spísaná priamo na mieste zaistenia\nomamnej látky.\n8. Okrem toho o skutočnosti, že sťažovateľ bol riadne poučený, podľa okresného súdu svedčil\naj rozsudok a zápisnica o vydaní veci v inom trestnom konaní vedenom pred okresným súdom\npod sp. zn. 1T/69/2021, v ktorom bola sťažovateľova spolujazdkyňa odsúdená za spáchanie prečinu\npodľa § 171 ods. 1 Trestného zákona. Z týchto listín podľa okresného súdu vyplývalo,\nže spolujazdkyňa, ktorá bola v rozhodnom čase spolu so sťažovateľom, bola vyzvaná na vydanie\nvecí pochádzajúcich z trestnej činnosti a zároveň poučená o tom, že dobrovoľným vydaním vecí\nsi môže privodiť trestné stíhanie.\n9. Okresný súd tiež zvýraznil, že pre podozrenie zo spáchania trestného činu upustila policajná\nhliadka od riešenia dopravného priestupku, ktorý bol dôvodom zastavenia sťažovateľovho\nmotorového vozidla.\n10. K výpovediam sťažovateľa a jeho spolujazdkyne, v zmysle ktorých sťažovateľ nebol o svojich\nprávach poučený a členovia policajnej hliadky pri kontrole neuviedli dôvody zastavenia vozidla\na neposkytli žiadne informácie o dôvodoch kontroly, okresný súd uviedol, že tieto boli vyvrátené\nuž uvedenými dôkazmi a sťažovateľovu výpoveď okresný súd považoval za nepravdivú,\na to s poukazom na skutočnosť, že svoju výpoveď v ďalších čiastkových otázkach menil\na že možnosť uvádzať nepravdivé tvrdenia je súčasťou jeho práva na obhajobu.\n11. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, v ktorom namietal, že z vykonaného\ndokazovania nebolo možné dospieť k jednoznačným záverom o zákonnosti vydania omamnej látky\n\n                                                2\n\ntak, ako to urobil okresný súd, resp. že okresný súd vzal do úvahy len tie dôkazy, ktoré potvrdzovali\nzákonnosť zaistenia omamnej látky, a ostatné dôkazy opomenul.\n12. Ak ide o dôvod zastavenia sťažovateľovho vozidla, sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že prvý\nz členov policajnej hliadky na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si nepamätá dôvod zastavenia\nmotorového vozidla, resp. že sa členom policajnej hliadky nezdala sťažovateľova jazda. Druhý\nz členov policajnej hliadky síce uviedol, že dôvodom zastavenia vozidla bol dopravný priestupok\nspočívajúci v bezdôvodnej jazde po krajnici, sťažovateľ však upozornil na skutočnosť, že o riešení\ndopravného priestupku neexistuje žiaden záznam a že druhý z členov policajnej hliadky zároveň\nvo výpovedi uviedol aj to, že v rozhodujúcom čase v okolí dochádzalo k vykrádaniu domov\na pohybovali sa tam motorové vozidlá s „cudzími“ evidenčnými číslami, a preto bola vykonávaná\nhliadka a bol zastavený aj sťažovateľ.\n13. Ak ide o poučenie sťažovateľa, obaja členovia policajnej hliadky vypovedali, že sťažovateľ bol\no svojich právach poučený až po tom, ako na ich výzvu svoje osobné veci (vrátane omamnej látky)\ndobrovoľne vyložil na kapotu motorového vozidla a druhý z členov policajnej hliadky dodal, že išlo\no poučenie podľa § 85 Trestného poriadku. Prvý z členov policajnej hliadky tiež uviedol,\nže pri dopravnej kontrole ide o bežný postup, t. j. že kontrolované osoby vyzývajú na vydanie vecí\npochádzajúcich z trestnej činnosti.\n14. Druhý z členov hliadky až na doplňujúce otázky uviedol, že sťažovateľ bol určite poučený\no svojich právach aj pred výzvou na vydanie vecí, zároveň však dodal, že bol poučený podľa\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení\nneskorších predpisov, t. j. nie podľa Trestného poriadku, ako to vyplývalo zo zápisnice o vydaní\nvecí.\n15. Sťažovateľ v odvolaní upozornil aj na skutočnosť, že vo výzve adresovanej sťažovateľovi\nneboli veci, ktoré mal vydať, nijako konkretizované. K zápisnici o vydaní veci sťažovateľom\nuviedol, že táto nebola spísaná na mieste, ale až na policajnej stanici, kde bol priebeh kontroly\nzadokumentovaný. Uvedené malo vyplývať z rozsudku okresného súdu, ktorý na strane 15 ods. 2\nsvojho rozsudku uviedol, že išlo o „následne vypracovanú“ zápisnicu.\n16. Sťažovateľ ďalej namietal, že je v rozpore so zákonom, ak policajt pri kontrole vyzýva\nna vydanie vecí osobu, ktorá sa mu zdá podozrivá napríklad preto, že je nervózna. Podľa\nsťažovateľa kontrola nebola zameraná na riešenie dopravného priestupku, ale od začiatku\nna zabezpečenie dôkazov o trestnej činnosti, čo vyplývalo z výpovede druhého člena policajnej\nhliadky, ktorý uviedol, že sťažovateľa zastavili v súvislosti s vykrádaním domov v okolí.\n17. Na základe sťažovateľovho odvolania Krajský súd v Trnave svojím rozsudkom č. k.\n5To/87/2022-356 z 13. októbra 2022 zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a uložil\nmu trest odňatia slobody s nižšou výmerou, ako mu pôvodne bola uložená rozsudkom okresného\nsúdu.\n18. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom týkajúcim sa zákonnosti vydania omamnej látky krajský súd\nuviedol, že vzhľadom na časový odstup je pochopiteľné, ak si členovia policajnej hliadky presne\nnepamätali priebeh kontroly, avšak bez ohľadu na dôvod zastavenia vozidla a bez ohľadu na to,\nčo bolo dôvodom výzvy na vydanie vecí (či už to bola potreba preverenia vozidla v súvislosti\ns vykrádaním domov a/alebo podozrivé správanie sťažovateľa, ktorý neustále prekladal „ľadvinku“\n\n                                                 3\n\nz miesta na miesto), podstatné bolo, že omamná látka nebola zaistená pri prehliadke motorového\nvozidla, ale sťažovateľ ju na základe výzvy dobrovoľne bez nátlaku sám vydal (str. 9 rozsudku\nkrajského súdu).\n19. Krajský súd dodal, že zo zápisnice o vydaní vecí a z výpovede druhého člena policajnej hliadky\nvyplýva, že sťažovateľ bol riadne poučený o tom, že vydaním vecí si môže privodiť trestné stíhanie.\nOdkázal ďalej na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, ktoré považoval za dostatočné.\n20. Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie z dôvodov podľa § 371 ods. 1\npísm. c) a g) Trestného poriadku.\n21. V dovolaní v podstate zopakoval svoje argumenty z odvolacieho konania a zdôraznil,\nže na základe dôkazov, o ktoré sa opierali, nemohli okresný a ani krajský súd dospieť\nk jednoznačným záverom v otázkach, ktoré sú pre posúdenie zákonnosti samotného dokazovania\npodstatné. Týmito otázkami boli dôvod zastavenia motorového vozidla, ako aj postup policajnej\nhliadky pri výzve na vydanie vecí, keďže z výpovedí členov policajnej hliadky na hlavnom\npojednávaní bolo zrejmé, že zákonný postup nedodržali. Vo svojom dovolaní rovnako\nako v odvolacom konaní poukazoval okrem iného na rozsudky najvyššieho súdu vo veciach sp. zn.\n3Tdo 11/2013 a sp. zn. 5Tdo 47/2010 a tiež na rozhodnutie ústavného súdu vo veci sp. zn.\nIII. ÚS 522/2021, ktoré mali jeho argumentáciu potvrdzovať.\n22. Najvyšší súd svojím uznesením sťažovateľovo dovolanie odmietol podľa § 382 písm. c)\nTrestného poriadku.\n23. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku najvyšší súd\nuviedol, že sťažovateľ sa svojím dovolaním domáha prieskumu skutkových zistení súdov nižšieho\nstupňa. Podľa dovolacieho súdu však nebolo možné sťažovateľom namietané nesprávne skutkové\nzistenia v dovolacom konaní preskúmať, pretože na tento prieskum nie je najvyšší súd oprávnený,\nčo vyplýva z § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, text za bodkočiarkou, podľa ktorého\n„správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť“. Najvyšší súd\nna základe toho uzavrel, že ak ide zákonnosť dokazovania, je viazaný skutkovým stavom tak,\nako ho zistili súdy nižšieho stupňa. V tejto súvislosti odkazoval aj na rozhodnutie najvyššieho súdu\npublikované pod R 57/2007-II.\n24. Na druhej strane však tiež uviedol, že v dovolacom konaní môže skúmať zákonnosť dôkazov\nvykonaných na hlavnom pojednávaní, resp. to, či jediný usvedčujúci dôkaz, resp. viaceré\nrozhodujúce usvedčujúce dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom, a ak dospeje k záveru\no zákonnosti dokazovania, potom nemôže spochybňovať skutkové zistenia, prehodnocovať\nvykonané dôkazy a ich hodnotenie súdmi nižšieho stupňa. Podľa najvyššieho súdu sťažovateľ\nv dovolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o nezákonnosti vykonaného\ndokazovania, teda o nezákonnosti výsluchov členov policajnej hliadky na hlavnom pojednávaní.\n25. Najvyšší súd následne konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania bolo zrejmé,\nže sťažovateľovo motorové vozidlo bolo zastavené pre bezdôvodnú jazdu po krajnici. Počas\nkontroly dopravného priestupku členovia policajnej hliadky nadobudli dôvodné presvedčenie o tom,\nže sťažovateľ spáchal trestný čin, a vyzvali ho, aby dobrovoľne vydal veci pochádzajúce z trestnej\nčinnosti. Sťažovateľ bol pred výzvou na vydanie vecí riadne poučený o tom, že veci nie je povinný\n\n                                                 4\n\nvydať, ak by si tým spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania a následne po vydaní vecí a zdržaní\nbol poučený aj podľa § 85 Trestného poriadku.\n26. Najvyšší súd preto uzavrel, že sťažovateľove námietky celkom zjavne nezakladajú dovolací\ndôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku. Ak ide o dovolacie dôvody podľa § 371\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku, najvyšší súd sa v tejto súvislosti vyjadril k ďalším\nsťažovateľovým námietkam, ktoré nie sú pre posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti podstatné.\n\n                                             II.\n                                   Argumentácia sťažovateľa\n\n27. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti zopakoval svoju argumentáciu z konania\npred všeobecnými súdmi a zdôraznil, že pre posúdenie zákonnosti dokazovania je nevyhnutné,\naby najvyšší súd v dovolacom konaní prehodnotil skutkové zistenia, ktoré sa týkajú tejto otázky,\npričom tu nejde o posúdenie skutkového stavu vo vzťahu k samotnému skutku. Preto ak sa najvyšší\nsúd odmietol zaoberať jeho dovolacími námietkami, porušil tým jeho práva.\n\n                                             III.\n                      Vyjadrenie najvyššieho súdu a replika sťažovateľa\n\nIII.1. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n\n28. Najvyšší súd vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti zdôraznil, že v dovolacom konaní\nnie je oprávnený preskúmavať skutkové závery súdov nižšieho stupňa. Uviedol, že na základe\ntýchto skutkových zistení, ktorými bol viazaný, dal v dovolacom konaní odpoveď na všetky jeho\npodstatné dovolacie námietky. Podľa najvyššieho súdu sťažovateľ z výpovedí členov policajnej\nhliadky použil selektívne len tie časti, ktoré mu vyhovovali.\n29. K dôvodnému podozreniu zo spáchania trestnej činnosti podľa najvyššieho súdu neviedla\nlen nervozita sťažovateľa, ale celý rad faktorov (nervozita, neustále prekladanie ľadvinky,\nvedomosť policajtov o vykrádaní rodinných domov v spojení s pohybom cudzích áut a evidenčné\nčíslo vozidla sťažovateľa, ktoré nebolo z danej lokality).\n30. V ďalšej časti svojho vyjadrenia najvyšší súd zopakoval svoje závery z dovolacieho konania.\n\nIII.2. Replika sťažovateľa:\n\n31. Sťažovateľ vo svojej replike zopakoval, že najvyšší sa mal v dovolacom konaní zaoberať\nskutkovými zisteniami, ktoré sa týkali zákonnosti dokazovania.\n32. K argumentácii najvyššieho súdu uviedol, že nie je zrejmé, ako mohli členovia policajnej\nhliadky z jeho správania (nervozita a prekladanie ľadvinky) a z evidenčného čísla jeho vozidla\ndospieť k záveru, že sťažovateľ mohol spáchať trestnú činnosť spočívajúcu vo vykrádaní rodinných\ndomov.\n33. Zvýraznil tiež, že výzva na vydanie vecí pochádzajúcich z trestnej činnosti nebola nijako\nkonkretizovaná.\n\n                                                5\n\n                                           IV.\n                           Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n\n34. Ústavný súd považuje za potrebné vyjadriť sa k výkladu § 371 ods. 1 písm. g) Trestného\nporiadku. Je síce správny ten záver najvyššieho súdu, že dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1\npísm. a) až n) neslúžia v princípe na preskúmanie skutkových zistení súdov nižšieho stupňa\n(R 57/2007-II), čo potvrdzuje aj judikatúra ústavného súdu (pozri napr. III. ÚS 79/2024, bod\n14 odôvodnenia). Treba však zvýrazniť, ako na to upozornil aj sťažovateľ, že sa to týka samotného\nskutku, čo napokon jednoznačne vyplýva z § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, na ktorý\nnajvyšší súd vo svojom rozhodnutí odkazoval.\n35. Sťažovateľ však uplatňoval dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku,\nv ktorom zákaz prieskumu skutkového stavu vo vzťahu k zákonnosti dôkazov nie je obsiahnutý.\n36. Ak ide o zákonnosť vykonaných dôkazov, samotný najvyšší súd vo svojej judikatúre\nzdôrazňuje, že § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku možno úspešne uplatňovať v prípadoch,\nkeď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom,\na zároveň ide o také porušenie, ktoré má negatívny materiálny dopad na práva obvineného.\nK porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 dohovoru môže dôjsť iba vtedy,\nak by odsúdenie obvineného bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého\nvykonanie sa spochybňuje (pozri napr. 4Tdo/46/2017).\n37. Zároveň z judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že formuláciu o dôkazoch, ktoré neboli „súdom\nvykonané zákonným spôsobom“, je potrebné vykladať extenzívne tak, že nejde len o nesúlad\nso zákonom pri samotnom výkone dotknutého dôkazu v súdnom konaní, ale takou procesnou\nchybou je zasiahnutý aj dôkaz, ktorý bol už prvotne nezákonne získaný (napr. rozhodnutie vo veci\nsp. zn. 1Tdo/57/2022).\n38. Navyše, v rozhodnutí vo veci sp. zn. 2 Tdo 37/2011 najvyšší súd sám preskúmal skutkové\nzávery krajského súdu v otázke zákonnosti získania dôkazu a sám dospel k odlišným skutkovým\nzáverom (išlo konkrétne o otázku, či v danom prípade bola, resp. nebola vykonaná prehliadka\nmotorového vozidla, pozri str. 10 a 12 rozhodnutia v danej veci).\n39. Z uvedeného vyplýva, že § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku ukladá najvyššiemu súdu\nv dovolacom konaní povinnosť preskúmať aj skutkové zistenia súdov nižšieho stupňa, ak sa tieto\nskutkové zistenia týkajú otázky zákonnosti dôkazov a ide o také porušenie, ktoré má negatívny\ndopad na práva obvineného.\n40. Ak najvyšší súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že sťažovateľove skutkové námietky\ntýkajúce sa zákonnosti dokazovania nemôže v dovolacom konaní preskúmať, išlo o nesprávny\nvýklad príslušného zákonného ustanovenia, pri ktorom najvyšší súd použil analógiu legis a odkázal\nna § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, a to bez toho, aby tým vypĺňal medzeru v zákone,\npričom zároveň podstatne zúžil možnosť sťažovateľa napadnúť zákonnosť dokazovania (k použitiu\nanalógie legis pozri napr. IV. ÚS 392/2025, bod 12 odôvodnenia). Išlo teda o výklad v neprospech\nadresáta právnej normy, ktorý je nositeľom práva na spravodlivý proces a na súdnu ochranu,\npričom tento výklad z textu a účelu príslušného zákonného ustanovenia nevyplýval, ako to už bolo\nkonštatované. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že v materiálnom právnom štáte je práve\nnaopak úlohou súdu zaistiť maximálnu realizáciu základných práv účastníkov súdneho konania\n\n                                               6\n\n(pozri k tomu napr. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. I. ÚS 2822/13,\nbod 15 odôvodnenia).\n41. Uvedené pochybenie najvyššieho súdu však v prípade sťažovateľa neodôvodňuje konštatovanie\nporušenia ním označených práv.\n42. Sťažovateľ v dovolaní spochybňoval zákonnosť zaistenia omamnej látky, t. j. uvádzal viacero\ndôvodov, pre ktoré postup policajnej hliadky pri tomto zaistení považoval za nezákonný a zároveň\ntieto dôvody spochybňovali skutkové závery okresného a krajského súdu v tejto otázke. Zaistená\nomamná látka bola nepochybne podstatným dôkazom o spáchaní obzvlášť závažného zločinu, ktorý\nmal spočívať práve v zaobstaraní a prechovávaní tejto látky. Najvyšší súd bol preto povinný\nzaoberať sa týmito námietkami a preskúmať aj skutkové zistenia okresného a krajského súdu, ktoré\nsa týkali zákonnosti vykonaného dokazovania.\n43. Najvyšší súd napriek svojmu konštatovaniu, že sťažovateľove skutkové námietky nemôže\npreskúmať, tieto námietky preskúmal a sťažovateľovi dal odpoveď, ktorú ústavný súd považuje\nza dostatočnú.\n44. K dôvodom zastavenia sťažovateľovho motorového vozidla najvyšší súd uviedol, že prvý\nz členov policajnej hliadky si na hlavnom pojednávaní síce nespomenul na dôvod zastavenia\nvozidla obvineného, avšak na návrh prokurátora bola čítaná zápisnica o jeho výsluchu\nz prípravného konania, kde vypovedal, že pri výkone hliadkovej činnosti spozorovali pred nimi\nidúce motorové vozidlo, ktorého vodič bezdôvodne jazdil po krajnici vozovky, čím sa dopustil\npriestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Tento svedok bol na hlavnom\npojednávaní opätovne vypočutý a vypovedal, že na konkrétny dôvod zastavenia vozidla\nsi nepamätá, ale potvrdil, že vozidlá nezastavujú bezdôvodne, a doplnil, že sa mu nezdala jazda\nobvineného. Druhý z členov policajnej hliadky na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obvineného\nzastavili, pretože sa dopustil dopravného priestupku, a doplnil, že si myslí, že priestupok spočíval\nv bezdôvodnej jazde po krajnici. Z výpovedí členov policajnej hliadky potom okresný súd vyvodil\nskutkové zistenie, že dôvodom zastavenia vozidla obvineného bolo podozrenie zo spáchania\ndopravného priestupku. Z uvedeného potom bolo podľa najvyššieho súdu zrejmé, že členovia\nhliadky sťažovateľovo vozidlo zastavili v súlade so zákonom, keďže mali dôvodné podozrenie\nzo spáchania priestupku na úseku cestnej premávky.\n45. Najvyšší ďalej poukázal na skutočnosť, že hoci dôvodom na vykonanie služobného zákroku\nnemusí byť predchádzajúce podozrenie o páchaní trestnej činnosti, nie je vylúčené, aby policajt\nvykonávajúci služobný zákrok svoju pozornosť zameral aj týmto smerom, pokiaľ počas jeho\nvykonávania pojme dôvodné podozrenie o spáchaní trestného činu. Prvý z členov policajnej hliadky\nvypovedal, že sťažovateľ sa počas služobného zákroku správal nervózne, keď ľadvinku, ktorú mal\npoloženú na sedadle hneď vedľa seba, stále prekladal z jednej strany na druhú. Druhý z členov\npolicajnej hliadky na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obvineného vyzvali na predloženie vecí\npochádzajúcich z trestnej činnosti z dôvodu, že v tom čase sa v okolí dosť vykrádali domy\na pohybovali sa tam autá s cudzími evidenčnými číslami. Z výpovede prvého člena policajnej\nhliadky pritom vyplývalo, že sťažovateľ jazdil vo vozidle s evidenčným číslom z iného okresu.\nDôvodné podozrenie zo spáchania trestnej činnosti teda vyplývalo z reakcie obvineného počas\nvykonávania služobného zákroku, ale aj zo skutočnosti, že v danom čase malo v okolí dochádzať\nk vykrádaniu domov.\n\n                                                 7\n\n46. Najvyšší súd v odôvodnení svojho uznesenia potom uviedol, že z už uvedených dôvodov bol\nsťažovateľ vyzvaný na dobrovoľné vydanie vecí pochádzajúcich z trestnej činnosti, čo vyplynulo\nz výpovedí členov policajnej hliadky, ako aj z výpovede sťažovateľa. Zároveň druhý z členov\npolicajnej hliadky vypovedal, že pred vydaním veci bol sťažovateľ určite poučený o tom,\nže dobrovoľným vydaním si môže privodiť trestné stíhanie a určite ho k vydaniu vecí nenútili,\npričom existenciu takého poučenia preukazuje aj zápisnica o vydaní vecí, ktorá bola oboznámená\nna hlavnom pojednávaní a ktorú sťažovateľ podpísal, pričom k jej obsahu nevzniesol žiadne\nvýhrady. Tvrdenie obvineného o absencii poučenia preto ostalo nepodložené. Ak sťažovateľ\npoukázal na výpovede členov policajnej hliadky, že ho poučili pred zadržaním a až po vyložení vecí\nna kapotu auta, toto (druhé) poučenie sa vzťahovalo na poučenie zadržanej osoby podľa § 85\nTrestného poriadku, čo vyplynulo z výpovede druhého člena policajnej hliadky.\n47. K tomu najvyšší súd dodal, že výpoveď sťažovateľovej spolujazdkyne, v zmysle ktorej\nsťažovateľ a spolujazdkyňa neboli pred vydaním vecí nebol poučení o tom, že tak urobiť nemusia,\nbola v priamom rozpore so zápisnicou o vydaní vecí z trestného konania vedeného pod sp. zn.\n1T/69/2021, z obsahu ktorej vyplýva, že spolujazdkyňa obvineného vydala veci pochádzajúce\nz trestnej činnosti po predchádzajúcom poučení o tom, že si dobrovoľným vydaním vecí môže\nprivodiť trestné stíhanie.\n48. Najvyšší súd teda ústavne súladným spôsobom reagoval na podstatné sťažovateľove dovolacie\ndôvody a odmietnutím dovolania preto nedošlo k porušeniu sťažovateľových práv. Z tohto dôvodu\nústavný súd nepovažoval sťažovateľovu ústavnú sťažnosť za opodstatnenú a tejto sťažnosti\nnevyhovel.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 22. septembra 2026\n\n                                                                       Robert Šorl\n                                                                     predseda senátu\n\n                                                8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dokazovanie-dokazovanie v trestnom konaní", "dokazovanie-dokazovanie v trestnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:188b4e7a-8cc4-4502-87c8-4bd352e8360c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.392.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 392/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 392/2025 z 7. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.392.2025.1"}, {"guid": "ussr:f2c10ef5-6b9b-4283-a42c-41e67e270f20", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.79.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 79/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/2024 z 8. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-08", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.79.2024.1"}, {"guid": "ussr:31f5030f-37e1-46f9-b4f5-51b27db7bcf4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.522.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 522/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 522/2021 z 12. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-12", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.522.2021.2"}, {"guid": "7c9fda3b-e170-4862-99a4-2a0b83e74cb0:e68371fe-1336-49c1-992e-245858c941c7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:2321010539.1", "spisova_znacka": "4Tdo/50/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/50/2023 z 17. 6. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-06-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:2321010539.1"}, {"guid": "9abb19c8-4b2a-4292-adf3-eac7f47c07d2:7515e179-6bd5-4434-b4e0-63a384794f62", "ecli": null, "spisova_znacka": "5To/87/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 5To/87/2022 z 13. 10. 2022", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2022-10-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9abb19c8-4b2a-4292-adf3-eac7f47c07d2:7515e179-6bd5-4434-b4e0-63a384794f62"}], "citovane_v": []}