{"guid": "ussr:c413b35c-4cef-480d-8078-c94d36aabb36", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.61.2026.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 61/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 61/2026 z 26. 3. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. marca 2026, sp. zn. III. ÚS 61/2026, ECLI:SK:USSR:2026:3.US.61.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2026-03-26", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c413b35c-4cef-480d-8078-c94d36aabb36", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.61.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.61.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.61.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 61/2026-55\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nIvana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n, narodeného\n, t. č.\n,\nzastúpeného Advokátska kancelária Bauer s.r.o., Štúrova 19, Košice, proti postupu Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 1Tost-š/8/2025 a jeho uzneseniu z 3. septembra 2025\na proti postupu Špecializovaného trestného súdu v konaní sp. zn. 7Tp/29/2025 a jeho uzneseniu\nz 15. augusta 2025 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 1Tost-š/8/2025\nv súvislosti s dĺžkou rozhodovania o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n2. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 800 eur, ktoré j e mu Najvyšší súd\nSlovenskej republiky p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania\n1 456,32 eur a zaplatiť ich jeho právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. októbra 2025 domáha\nvyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a čl. 5 ods. 1, 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovoru“) postupom najvyššieho súdu v označenom konaní a jeho uznesením\nz 3. septembra 2025 a postupom Špecializovaného trestného súdu (ďalej len „špecializovaný súd“)\nv uvedenom konaní a jeho uznesením z 15. augusta 2025, ktorými súdy zamietli žiadosť\nsťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu. Sťažovateľ žiada zrušenie namietaných uznesení,\nvydanie príkazu prepustiť ho bezodkladne z väzby na slobodu, uplatňuje si primerané finančné\nzadosťučinenie 20 000 eur a náhradu trov právneho zastúpenia.\n2. Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 61/2026-32 z 29. januára 2025 bola ústavná sťažnosť\nsťažovateľa prijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n3. Uznesením vyšetrovateľa z 1. júla 2025 bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie pre skutok\nkvalifikovaný ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296\nTrestného zákona spáchaný vo viacčinnom rôznorodom súbehu; v bodoch 3 až 8 obvinenia\ns pokračovacím prečinom poškodzovania cudzej veci, v bode 3 obvinenia s obzvlášť závažným\nzločinom všeobecného ohrozenia s pokračovacím obzvlášť závažným zločinom vydierania v štádiu\npokusu a čiastočne dokonaný a v bode 9 a 11 obvinenia s pokračovacím prečinom nepriamej\nkorupcie.\n4. Uznesením špecializovaného súdu z 3. júla 2025 v spojení s uznesením najvyššieho súdu\nz 10. júla 2025 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a), b) a c)\nTrestného poriadku.\n5. Dňa 28. júla 2025 podal sťažovateľ prokurátorovi žiadosť o prepustenie z väzby, ktorá bola\nprokurátorom 8. augusta 2025 predložená špecializovanému súdu spolu s negatívnym stanoviskom\nprokurátora.\n6. Namietaným uznesením špecializovaného súdu z 15. augusta 2025 sudca pre prípravné konanie\nrozhodol, že žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby zamieta, zamietol tiež žiadosť o nahradenie\nväzby písomným sľubom a písomný sľub sťažovateľa neprijal. Súd rozhodol, že návrh na zloženie\npeňažnej záruky za sťažovateľa ponúknutej matkou sťažovateľa neprijíma a nenahradil väzbu\ndohľadom probačného a mediačného úradníka. Sudca pre prípravné konanie v uznesení\npoznamenal, že obvinený sťažovateľ v žiadosti o prepustenie z väzby výslovne požiadal, aby sudca\npre prípravné konanie o jeho žiadosti rozhodol bez jeho vypočutia „od stola“, len na základe\npísomnej žiadosti. Uvedené potvrdil sudcovi pre prípravné konanie telefonicky 12. augusta 2025\nobhajca obvineného sťažovateľa JUDr. Viktor Križiak, ktorý potvrdil, že sťažovateľ si nepraje byť\neskortovaný a vypočutý, obhajoba nežiada nariadiť úkon výsluchu obvineného a následne sudca\npre prípravné konanie obhajcovi oznámil, že návrh obhajoby bude akceptovať, výsluch obvineného\nsťažovateľa nenariadil.\n\n2\n\n7. Sudca pre prípravné konanie skonštatoval splnenie formálnych podmienok, uviedol, že o väzbe\nbolo rozhodované bez zbytočných prieťahov, zákonným a vecne správnym spôsobom, vychádzajúc\naj z prokurátorom v rámci výsluchu predložených materiálov. Poukázal na obsah vyšetrovacieho\nspisu a podanie prokurátora a uviedol, že v čase od posledného väzobného rozhodnutia bolo\nvykonaných viacero procesných úkonov. Osobitne poukázal na výsluch spoluobvineného\n,\nktorý popisuje trestnú činnosť týkajúcu sa aj sťažovateľa, vo výpovedi popísal aj ďalšie trestné\nkonania, v rámci ktorých malo dochádzať k nezákonnému ovplyvňovaniu, aj s uvedením osôb,\nktoré na tomto konaní mali participovať.\n8. Súd konštatoval, že naďalej existuje dôvodné podozrenie zo spáchania trestnej činnosti, pre ktorú\nje sťažovateľ stíhaný, dosiaľ zadovážené dôkazy toto podozrenie nevyvrátili, naopak, pribúdajú\ndôkazy nasvedčujúce tomu, že trestné stíhanie sa vedie dôvodne. Z hľadiska posúdenia viny osôb,\no ktorých sa koná, negatívne vyznievajú aj výpovede ďalších dvoch obvinených\na\n,\nktorí pomerne jednoznačne usvedčujú obvineného\na čiastočne aj sťažovateľa. V súvislosti\ns posudzovaním dôvodnosti podozrenia súd porovnal tieto dôkazné prostriedky s obsahom prepisu\nuskutočnených odposluchov a uviedol, že je možné relatívne jednoznačne konštatovať, že celý\nsumár doteraz zabezpečených dôkazov poskytuje dostatočné množstvo informácií, na základe\nktorých je možné považovať podozrenie za dôvodné najmä voči obvinenému sťažovateľovi,\na\n. Súd zdôraznil, že hneď v úvode konania sa traja z viacerých obvinených\nk spáchaniu skutkov, ktoré sú im kladené za vinu, v podstate priznali a boli vypočutí viacerí\nsvedkovia, ktorých výpovede potvrdzujú minimálne neštandardnosť konania viacerých obvinených,\nnajmä pokiaľ ide o vybavovanie rôznych záležitostí súvisiacich s podnikateľskými aktivitami\nzainteresovaných osôb (svedkovia\n). K dôvodnosti podozrenia,\nže skutky mal spáchať obvinený sťažovateľ, sudca pre prípravné konanie poukázal rovnako\nako súdy v predchádzajúcich rozhodnutiach o väzbe sťažovateľa na výpovede svedkov, výpovede\nspoluobvinených, záznamy hovorov a ďalšie dôkazy, ktoré predbežne potvrdzujú úlohu sťažovateľa\nako najdôležitejšej osoby v skupine konajúcich osôb.\n9. Súd k dôvodom väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a), b) a c) Trestného poriadku uviedol, že nešlo\nlen o jednorazové útoky na spolu nesúvisiace objekty, ale o systematickú a opakovanú činnosť\nsmerujúcu k vplyvu na konkrétnych poškodených, pričom malo dôjsť aj k pomoci od príslušníkov\nPolicajného zboru. Vzhľadom na štádium veci sa nemenia ani ďalšie doteraz konštatované dôvody\nväzby, trestná činnosť nevykazuje útlmový, ale skôr gradujúci charakter, sťažovateľ je zrejme\ndostatočne finančne zabezpečený s preukázateľnými väzbami na Spojené arabské emiráty\nako eventuálnej krajiny, do ktorej by mohol smerovať jeho útek.\n10. K žiadosti o nahradenie väzby sudca pre prípravné konanie uviedol, že vzhľadom na okolnosti,\npovahu prípadu by dohľad probačného a mediačného úradníka bol len formálnym, nemal by reálne\nza následok odstránenie rizík vyplývajúcich z § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Zároveň ide\no situáciu, keď konečný okruh eventuálne vypočúvaných ešte nie je definitívne uzavretý a určený.\nNahradenie väzby v tomto štádiu nie je dostatočné z materiálneho hľadiska vzhľadom na charakter,\nrozsah a závažnosť vyšetrovanej trestnej činnosti ani pri konštatovaní dôvodu preventívnej\na útekovej väzby, riziká pokračovania v protiprávnej činnosti a úteku pretrvávajú. Vyjadril\nsa podobne aj k písomnému sľubu sťažovateľa a k nahradeniu väzby peňažnou zárukou uviedol,\n\n3\n\nže v prípade kolúznej väzby je jej nahradenie vylúčené, a zároveň efektivitu takejto náhrady\npovažoval za spornú a minimálne nekontrolovateľnú.\n11. Dožiadaním zo špecializovaného súdu bolo zistené, že uznesenie z 15. augusta 2025 bolo\nsťažovateľovi doručené 21. augusta 2025 a jeho obhajcovi JUDr. Križiakovi 22. augusta 2025.\n12. Proti uzneseniu špecializovaného súdu z 15. augusta 2025 podal sťažovateľ prostredníctvom\nsvojho obhajcu sťažnosť, ktorá bola s odôvodnením doručená špecializovanému súdu 27. augusta\n2025 a vec bola najvyššiemu súdu predložená 1. septembra 2025.\n13. Najvyšší súd namietaným uznesením z 3. septembra 2025 sťažnosť sťažovateľa zamietol.\nK dôvodnosti podozrenia zo spáchania trestnej činnosti, ktorá je sťažovateľovi kladená za vinu,\nnajvyšší súd uviedol, že z priebehu doterajšieho vyšetrovania a už zabezpečených dôkazov možno\nv aktuálnom štádiu trestného konania vyvodiť dôvodnosť podozrenia zo spáchania trestnej činnosti\nobvineným, a odkázal v plnom rozsahu na obsah napadnutého uznesenia špecializovaného súdu.\nK dôvodu útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku najvyšší súd uviedol,\nže sťažovateľovi hrozí vysoký trest odňatia slobody v rozpätí 20 až 25 rokov alebo doživotie.\nZ doterajšieho dokazovania vyplynulo, že sťažovateľ má stabilné zázemie v cudzine, v Dubaji,\nčo posilňuje dôvodnú obavu, že by sa mohol vyhýbať trestnému stíhaniu. Skutočnosť, že sťažovateľ\nvysvetľuje svoje väzby na Dubaj výlučne podnikateľskými aktivitami, túto obavu nevylučuje. Tieto\nskutočnosti odôvodňujú reálnu obavu, že v prípade prepustenia na slobodu by sa sťažovateľ mohol\nvyhýbať úkonom trestného konania, čím je daný dôvod väzby podľa uvedeného ustanovenia\nTrestného poriadku. K dôvodu kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) najvyšší súd poukázal\nna svoje predchádzajúce väzobné rozhodnutie z 10. júla 2025 a uviedol, že kolúzny dôvod väzby\nbol preukázaný výpoveďami niektorých obvinených a svedkov, ale tiež zachytenými\nkomunikáciami medzi obvinenými, z ktorých vyplýva, že cieľom skupiny bolo okrem iného\nzískavanie utajovaných informácií, pôsobenie na osoby činné v trestnom konaní a ovplyvňovanie\nich rozhodovania, ako aj snaha zabezpečiť prípadnú beztrestnosť pre osoby patriace do štruktúry\nskupiny. K dôvodu preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku poukázal\nna odôvodnenie uznesenia špecializovaného súdu z 15. augusta 2025 a konštatoval,\nže u sťažovateľa riziká pokračovania v protiprávnej činnosti pretrvávajú v rovnakej intenzite,\nako boli identifikované v predchádzajúcich väzobných rozhodnutiach.\n14. K sťažovateľovej námietke prieťahov v konaní a nedostatku procesnej aktivity najvyšší súd\nkonštatoval, že tieto tvrdenia nemajú oporu v spisovom materiáli. Sudca pre prípravné konanie\nna stranách 3 až 7 uznesenia z 15. augusta 2025 podrobne zhrnul celý rad procesných úkonov,\nktoré boli v predmetnom období vykonané, najmä výsluchy, uznesenia o pribratí znalcov a pod.\nS ohľadom na rozsah a zložitosť trestnej veci si dokazovanie vyžaduje určitý čas.\n15. Najvyšší súd sa vyjadril k námietke sťažovateľa týkajúcej sa právnej kvalifikácie skutku podľa\n§ 296 Trestného poriadku a uviedol, že aj sudca pre prípravné konanie iba poukázal\nna nevyhnutnosť ďalšieho dokazovania, ktorým sa v ďalšom štádiu konania preukáže,\nči sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu. K námietke sťažovateľa\nsmerujúcej proti zákonnosti nariadenia a použitia informačno-technických prostriedkov najvyšší\nsúd konštatoval, že tieto boli nariadené a použité v súlade so zákonom a ich výsledky tvoria súčasť\ndôkazného základu, na ktorom je založené dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu.\n\n4\n\nKonštatoval, že v danom štádiu konania právna kvalifikácia stále zodpovedá vymedzeným\nskutkom, a neosvojil si právny názor sťažovateľa, že ide o zámernú nadkvalifikáciu jeho konania.\n16. K možnostiam nahradenia väzby sťažovateľa najvyšší súd potvrdil správnosť úvah sudcu\npre prípravné konanie. V súčasnom štádiu trestného konania neexistujú výnimočné okolnosti\nprípadu, ktoré nahradenie väzby podmieňujú, keďže sťažovateľ je stíhaný okrem iného\naj pre obzvlášť závažný zločin [§ 80 ods. 1 písm. b) a c) a ods. 2 Trestného poriadku],\npričom žiadne takéto výnimočné okolnosti neoznačil ani obvinený sťažovateľ. S poukazom\nna závažnosť trestnej činnosti, z participácie na ktorej je sťažovateľ podozrivý, existenciu dôvodov\nväzby a výsledky vykonaného dokazovania, súd uzavrel, že prostriedky nahrádzajúce väzbu\nnemožno považovať za dostatočné na zabezpečenie účelu väzby.\n17. Namietané uznesenie najvyššieho súdu z 3. septembra 2025 bolo podľa informácie\nz najvyššieho súdu vyhotovené 16. septembra 2025 a doručované účastníkom 17. septembra 2025.\nSťažovateľ prevzal namietané uznesenie 30. septembra 2025, obhajcovi JUDr. Viktorovi Križiakovi\nbolo doručené 25. septembra 2025 a obhajcovi JUDr. Sergejovi Romžovi bolo doručené\n23. septembra 2025.\nII.\nSťažnostná argumentácia\n18. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že súdy sa s jeho námietkou nečinnosti orgánov\nčinných v trestnom konaní vo vyšetrovaní nevysporiadali dôsledne, ale svojvoľne, arbitrárne\na formalisticky.\n19. Namieta, že konanie o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby trvalo od 28. júla 2025\ndo 30. septembra 2025, teda súdy nekonali prednostne, urýchlene a bez meškania v jeho väzobnej\nveci. Sťažovateľ popiera, že by sa dopustil stíhaného trestného činu a tiež že by vôbec existoval\ndôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a), b) a c) Trestného poriadku.\n20. Sťažovateľ tiež namieta, že súdy ustálili, že jeho väzbu nie je možné nahradiť, a to z dôvodu,\nže pri obzvlášť závažnom zločine ju možno odôvodniť iba výnimočnými okolnosťami prípadu,\nčo považuje za rozpor s jeho právom na osobnú slobodu a tiež právom na prepustenie z väzby\nna záruku. Sťažovateľ ponúkol viacero záruk, pričom súdy sa s týmito náležite nevysporiadali.\nVýšku kaucie 20 000 eur mali porušovatelia posudzovať v zásade s ohľadom na obvineného,\njeho pomery a jeho vzťah s osobou (matkou), ktorá ponúkala peňažnú záruku. Žiadne takéto úvahy\nv už naznačenom smere napadnuté uznesenia porušovateľov neponúkajú, čím sú v tomto smere\narbitrárne a rozporné s právami sťažovateľa, ktorých porušenie namieta. Porušovatelia\nsa neadresným a všeobecným spôsobom vysporiadali s prostriedkami nahradenia väzby\nsťažovateľa, nereflektovali na konkrétne okolnosti prípadu, čím tak rezignovali na plnenie svojich\nzákonných povinností. Podľa sťažovateľa v konkrétnej rovine súdy neuviedli, prečo nepovažovali\ndosiaľ ponúkanú a zloženú výšku peňažnej kaucie matkou sťažovateľa za dostatočnú,\nako aj k tomu, aká výška peňažnej kaucie by bola už akceptovateľná.\n21. Sťažovateľ je toho názoru, že v konaní o väzbe existovali tri výnimočné okolnosti, pre ktoré\nbola jeho väzba nahraditeľná, a to 1) bezdôvodné prieťahy vo veci samej, vo vyšetrovaní,\n\n5\n\n2) nerozhodovanie porušovateľmi a prokurátorom o jeho žiadosti bez meškania podľa ustanovenia\n§ 79 ods. 3 Trestného poriadku a čl. 5 ods. 4 dohovoru a 3) ponúknutá kaucia 20 000 eur. V tejto\nsúvislosti poukazuje na to, že hoci Trestný poriadok možnosť nahradenia väzby písomným sľubom,\npeňažnou zárukou a dohľadom probačného a mediačného úradníka pri obzvlášť závažnom zločine,\nz ktorého je tiež trestne stíhaný a obvinený, vylučuje, ustanovenie čl. 5 ods. 3 druhej vety dohovoru\nto priamo umožňuje. Porušovatelia však boli povinní alternatívne žiadosti sťažovateľa meritórne\npreskúmať a rozhodnúť, čo sa však nikdy nestalo. Ak peňažnú záruku v ponúkanej výške neprijali,\nboli povinní v zmysle uplatnených práv uviesť, prečo a svoje závery legitímne odôvodniť,\npretože peňažná záruka bola ponúkaná vo výške 20 000 eur. Súčasne mali vysvetliť, aká suma\nby bola dostatočná nahradiť väzbu sťažovateľa. Porušovatelia mali minimálne povinnosť predvolať\nnavrhovateľa peňažnej záruky a v konaní o väzbe ho vypočuť, k alternatívam väzby mali povinnosť\nvypočuť aj sťažovateľa.\nIII.\nVyjadrenie odporcov a replika sťažovateľa\n22. K ústavnej sťažnosti sa po prijatí veci na ďalšie konanie vyjadril predseda špecializovaného\nsúdu, ktorý uviedol, že sudca vybavil žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu\nv primeranej lehote, vec bola vybavená v priebehu 10 dní. Pokiaľ ide o čas spojený s doručovaním\nuznesenia, táto doba nemôže ísť na vrub konajúcemu sudcu pre prípravné konanie, pretože to bol\nsťažovateľ, ktorý sa rozhodol, že sa rozhodovania o podanej žiadosti nezúčastní. Za predpokladu,\nže by bol účastný 15. augusta 2025 na rozhodovaní o podanej žiadosti a sťažnosť by podal hneď,\nresp. do 3 dní, výrazne by tak došlo ku skráteniu doby celkového vybavenia jeho žiadosti.\n23. Sudca pre prípravné konanie vo svojom vyjadrení zdôraznil, že ide o skutkovo a právne\nrelatívne náročnú vec, kde vyšetrovací spis obsahuje desiatky zväzkov (pri poslednom rozhodovaní\no väzbe 33 zväzkov), žiadne z väzobných rozhodnutí nebolo arbitrárne a všetky obsahujú niekoľko\nstrán analytických úvah, pokiaľ ide o právnu, ako aj skutkovú stránku veci. Súd viackrát rozhodoval\no žiadostiach obvinených o prepustenie z väzby, súdne zväzky kolovali medzi špecializovaným\nsúdom a najvyšším súdom a kvôli zachovaniu zásady rýchlosti konania prvostupňový súd\nrozhodoval na základe zberných spisov a obsahu elektronického registra a kópií vyšetrovacieho\nspisu. Uviedol, že žiaden z obvinených už vo väzbe nie je, sťažovateľovi nebola predĺžená väzba\nnad jej základnú dĺžku v trvaní siedmich mesiacov. Tiež zdôraznil, že súd rozhodoval na základe\nvýslovnej žiadosti sťažovateľa bez jeho vypočutia, čo dĺžku konania predĺžilo. Sudca pre prípravné\nkonanie tiež uviedol podrobnú chronológiu postupu v predmetnej veci.\n24. Najvyšší súd vo svojom vyjadrení uviedol, že vec napadla najvyššiemu súdu 1. septembra 2025\na 3. septembra 2025 bolo o sťažnosti sťažovateľa rozhodnuté. Výrok rozhodnutia bol elektronickou\npoštou zaslaný obhajcovi sťažovateľa 9. septembra 2026 a písomné uznesenie sudca spravodajca\nvyhotovil 16. septembra 2025, teda v lehote 10 pracovných dní v zmysle § 172 ods. 3 Trestného\nporiadku. Doručovanie bolo realizované 17. septembra 2025, vec bola skončená do 12 pracovných\ndní. Sťažovateľovi bolo uznesenie doručené 30. septembra 2025 (v čase doručovania bol\npreeskortovaný do iného ústavu na výkon väzby a vykonalo sa opakované doručenie), obhajcovia\nsťažovateľa prevzali uznesenie 23. septembra 2025 a 25. septembra 2025.\n\n6\n\n25. Sťažovateľ v replike uviedol, že konanie o žiadosti o prepustenie z väzby bolo poznačené\nzbytočnými prieťahmi, keď celé konanie od podania žiadosti o prepustenie z väzby z 28. júla 2025\ndo doručenia uznesenia najvyššieho súdu sťažovateľovi 30. septembra 2025 trvalo celkom 65 dní.\nZdôraznil, že aj keď sa sťažovateľ nezúčastnil výsluchu v konaní o väzbe, súd mal prispôsobiť\nsvoju činnosť tak, aby neboli porušené jeho práva ako obvineného, mal napríklad pri doručovaní\npreveriť, do ktorého ústavu na výkon väzby sa mu má doručovať.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n26. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu právo na osobnú slobodu je garantované čl. 17\nods. 1, 2 a 5 ústavy a je v ňom obsiahnuté aj právo obvineného iniciovať konanie, v ktorom by súd\nurýchlene rozhodol o zákonnosti jeho väzby a nariadil prepustenie obvineného, ak je väzba\nnezákonná, ako aj jeho právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú alebo byť prepustený\npočas konania, pričom prepustenie sa môže v zákonom určených prípadoch podmieniť zárukou.\nObsah označeného ustanovenia ústavy korešponduje s právami vyplývajúcimi z čl. 5 dohovoru\n(napr. III. ÚS 7/00, III. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05, III. ÚS 424/08).\n27. Z ústavy a rovnako aj z dohovoru vyplýva, že každé obmedzenie osobnej slobody väzbou môže\nnastať len z dôvodov ustanovených zákonom. Preto právna úprava obsiahnutá v Trestnom poriadku\nje integrálnou súčasťou ústavného rámca zaručenej osobnej slobody (II. ÚS 315/06).\nPri rozhodovaní o väzbe musia byť súčasne splnené formálne predpoklady väzby (uznesenie\no vznesení obvinenia) a materiálne predpoklady väzby, keď musia existovať skutočnosti\nosvedčujúce kvalifikované podozrenie, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie,\nbol spáchaný, má znaky trestného činu a spáchal ho obvinený; zároveň musí existovať niektorý\nz väzobných dôvodov podľa § 71 Trestného poriadku (III. ÚS 417/2011).\n28. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou tiež poznamenáva, že do obsahu\nprávomoci ústavného súdu nepatrí preskúmať postup, ako aj správnosť skutkových a právnych\nzáverov všeobecných súdov, ktorý ich viedol k záveru o existencii zákonného dôvodu na vzatie\ndo väzby. Tento postup skúma súd v riadnom inštančnom postupe, ktorý je funkčne uspôsobený\nna preskúmanie obsahu trestného spisu, súvisiacich listín, podaní obvineného a prípadne aj ďalších\ndôkazov osvedčujúcich použitie takéhoto zabezpečovacieho prostriedku, akým je väzba v trestnom\nkonaní (II. ÚS 76/02). Teda ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124\nústavy) nekoná ako súd tretej alebo štvrtej inštancie, ale jeho úlohou je preskúmať zlučiteľnosť\nopatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 165/02, IV. ÚS 237/2021).\n29. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ označil v ústavnej sťažnosti ako porušovateľa svojich\nzákladných práv aj Krajskú prokuratúru v Košiciach, avšak v petite ústavnej sťažnosti nežiadal\nústavný súd o vydanie rozhodnutia o porušení svojich základných práv vo vzťahu k tomuto\noznačenému porušovateľovi. Preto ústavný súd uvedené považoval len za súčasť argumentácie\nsťažovateľa.\n\n7\n\nIV.1. K namietanému porušeniu práva na urýchlené rozhodnutie o väzbe napadnutým\npostupom špecializovaného súdu a najvyššieho súdu:\n30. Ústavný súd už vo svojej judikatúre k rozhodovaniu všeobecných súdov o väzbe\nobvineného/obžalovaného uviedol, že aj keď sa jednotlivé lehoty z hľadiska požiadaviek\nneodkladnosti alebo urýchlenia posudzujú podľa všetkých okolností prípadu, spravidla lehoty rátané\nna mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú týmto požiadavkám (III. ÚS 7/00, I. ÚS 18/03). V tejto\nsúvislosti ústavný súd konštatoval, že požiadavke, aby súd bezodkladne rozhodol o zákonnosti\nväzby v zmysle čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru, nezodpovedá lehota počítaná\nna mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania\npresahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne\n(III. ÚS 126/05, III. ÚS 216/07, III. ÚS 147/2011, I. ÚS 276/2019, I. ÚS 299/2019, II. ÚS 86/2019,\nII. ÚS 400/2019 a i.).\n31. Ako vyplýva z popísaného skutkového stavu, sťažovateľ podal žiadosť o prepustenie z väzby\nna krajskú prokuratúru 28. júla 2025, prokurátor túto žiadosť predložil špecializovanému súdu\naž 8. augusta 2025.\n32. Prvostupňový súd konal vo veci žiadosti o prepustenie z väzby od 8. augusta 2025, o žiadosti\nrozhodol namietaným uznesením 15. augusta 2025, ktoré bolo sťažovateľovi doručené 21. augusta\n2025. Sťažovateľ prostredníctvom obhajcu podal 27. augusta 2025 proti tomuto uzneseniu sťažnosť\nspolu s jej odôvodnením a vec bola predložená na najvyšší súd 1. septembra 2025. Špecializovaný\nsúd vo veci konal od 8. augusta 2025 do doručenia uznesenia sťažovateľovi 21. augusta 2025\n(13 dní) a vec mal vo svojej dispozícii ešte od 27. augusta 2025 do predloženia veci najvyššiemu\nsúdu 1. septembra 2025 (4 dní), teda celkom 17 dní.\n33. Najvyšší súd vo veci sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu špecializovaného súdu konal\nod predloženia veci 1. septembra 2025, vec rozhodol namietaným uznesením z 3. septembra 2025\na obhajcovi sťažovateľa bolo namietané uznesenie doručené 23. septembra 2025, celkovo\nteda najvyšší súd konal o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby 22 dní.\n34. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že celková doba rozhodovania o žiadosti\nsťažovateľa o prepustenie z väzby trvala od podania žiadosti prokurátorovi 51 dní, pričom súdy\nkonali na dvoch stupňoch 39 dní.\n35. Pokiaľ ide o konanie špecializovaného súdu, postup bol poznačený skutočnosťou, že sťažovateľ\nodmietol vypovedať pred rozhodnutím o jeho žiadosti, nezúčastnil sa osobne rozhodovania\nprvostupňového súdu, čo si vyžiadalo ďalšie procesné úkony v súvislosti s doručovaním uznesenia\nprvostupňového súdu. Prvostupňový súd však konal vo veci plynule a urýchlene. V tejto časti\nústavný súd nezistil také porušenie základných práv sťažovateľa, ktoré by dosahovalo\nústavnoprávnu relevanciu, a tejto časti namietaného porušenia základných práv nevyhovel (bod 4\nvýroku tohto nálezu).\n36. Vo vzťahu k posúdeniu postupu najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že z celkového\nobdobia 22 dní, ktoré možno pričítať najvyššiemu súdu, len vyhotovenie písomného uznesenia\nnajvyššieho súdu trvalo od 3. septembra 2025 do 16. septembra 2025, teda 13 dní. Postup\nnajvyššieho súdu bol tak poznačený nečinnosťou v trvaní takmer 2 týždňov, čo nezodpovedá\n\n8\n\npožiadavke urýchleného rozhodnutia o zákonnosti pozbavenia osobnej slobody podľa čl. 5 ods. 4\ndohovoru.\n37. V tomto ohľade neobstojí argument najvyššieho súdu o tom, že podľa ustanovenia § 172 ods. 3\nTrestného poriadku mal na vypracovanie uznesenia 10 pracovných dní. Ústavný súd už v súvislosti\ns procesnou lehotou na vypracovanie písomného vyhotovenia uznesenia pri rozhodovaní o väzbe\nuviedol (v náleze sp. zn. III. ÚS 377/2025), že ak by bol prijatý tento argument, každé\ndvojinštančné konanie o žiadosti o prepustenie z väzby by bolo zaťažené časovým obdobím\npribližne štyroch týždňov, v ktorých by súdy „využívali“ svoju lehotu desiatich pracovných dní\nna vypracovanie písomného vyhotovenia rozhodnutia. Rozhodnutie o väzbe treba vypracovať\na doručovať bezprostredne po väzobnom výsluchu alebo skončení neverejného zasadnutia\npri rozhodovaní o sťažnosti. Len takýmto prístupom, a nie typicky úradníckym plným využívaním\nlehoty 10 pracovných dní, možno prispieť k dodržaniu ústavného práva na urýchlené rozhodnutie\no zákonnosti väzby.\n38. Preto bolo ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 2 ústavy v tejto časti vyhovené a vyslovené,\nže postupom najvyššieho súdu boli v súvislosti s dĺžkou rozhodovania o žiadosti sťažovateľa\no prepustenie z väzby na slobodu porušené ústavné práva sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5\nústavy a čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\nIV.2. K namietanému uzneseniu špecializovaného súdu z 15. augusta 2025:\n39. V zmysle princípu subsidiarity zakotveného v čl. 127 ods. 1 ústavy poskytuje ústavný súd\nv konaní podľa uvedeného článku ochranu základným právam alebo slobodám fyzických osôb\na právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Systém\nústavnej ochrany základných práv a slobôd je teda rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd,\npričom ochranu základným právam a slobodám poskytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné\nsúdnictvo a ústavný súd až subsidiárne.\n40. O porušení základných práv a slobôd sťažovateľa ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením\nšpecializovaného súdu bol na jeho sťažnosť príslušný rozhodnúť najvyšší súd. Ústavná sťažnosť\nv tomto rozsahu je podľa § 132 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“) neprípustná, ústavný súd jej v tomto rozsahu nevyhovel (bod 4 výroku tohto\nnálezu).\nIV.3. K namietanému uzneseniu najvyššieho súdu z 3. septembra 2025:\n41. Najvyšší súd v namietanom uznesení preskúmal splnenie formálnych, ako aj materiálnych\npodmienok väzby. K dôvodnosti trestného stíhania sťažovateľa poukázal na predchádzajúce\nväzobné rozhodnutia a stotožnil sa so závermi uznesenia špecializovaného súdu z 15. augusta 2025,\nktorý vzhliadol dôvodnosť podozrenia v pribúdajúcich dôkazoch nasvedčujúcich tomu, že trestné\nstíhanie sa vedie dôvodne, konkrétne poukázal na výpovede spoluobvinených, výpovede svedkov,\nzáznamy hovorov a ďalšie dôkazy, ktoré podľa všeobecných súdov predbežne potvrdzujú úlohu\nsťažovateľa ako najdôležitejšej osoby v skupine konajúcich osôb. Najvyšší súd sa v súlade\ns predchádzajúcimi rozhodnutiami o väzbe sťažovateľa vyjadril k jednotlivým dôvodom väzby\n\n9\n\npodľa § 71 ods. 1 písm. a), b) a c) Trestného poriadku a konštatoval vzhľadom na výsledky doteraz\nvykonaného dokazovania, hrozbu vysokého trestu a okolnosti veci pretrvávanie rizík útekovej,\nkolúznej, ako aj preventívnej väzby.\n42. K možnosti nahradenia väzby ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ je trestne stíhaný\n(okrem iného) pre obzvlášť závažný zločin. V takom prípade možno väzbu v súlade s § 80 ods. 2\nTrestného poriadku nahradiť v uvedenom ustanovení objektivizovanými menej invazívnymi\nprostriedkami len pri existencii výnimočných okolností prípadu. Samotná požiadavka existencie\nvýnimočných okolností vo svojej podstate predpokladá vyššiu mieru rizika, že sťažovateľ trestne\nstíhaný za obzvlášť závažný zločin by v prípade jeho prepustenia z väzby na slobodu pokračoval\nv tvrdenej trestnej činnosti. Namieste je preto zamerať pozornosť najskôr smerom k ustáleniu\nprítomnosti výnimočných okolností, ktoré pri trestnom stíhaní vedenom pre obzvlášť závažný\nzločin predstavujú nevyhnutnú podmienku nahradenia väzby. Až následne po pozitívnom zistení\npredmetných okolností sa žiada skúmať možnosti nahradenia väzby konkrétnym menej invazívnym\nopatrením (podobne napr. III. ÚS 44/2024, III. ÚS 351/2025, III. ÚS 560/2025). Súdy vo veci\nsťažovateľa odôvodnili nevyhovenie žiadosti sťažovateľa o nahradenie väzby alternatívnymi,\nmiernejšími prostriedkami, a to písomným sľubom, dohľadom probačného a mediačného úradníka\na zložením peňažnej záruky za obvineného poukazom na relevantné ustanovenie § 80 Trestného\nporiadku, ktorý jednak nahradenie väzby v prípade kolúznej väzby vylučuje (§ 80 ods. 1 Trestného\nporiadku), a súčasne sa zaoberali aj skúmaním, či tu existujú výnimočné okolností z hľadiska\npomerov páchateľa či určitých okolností prípadu, ktorými zákon podmieňuje nahradenie väzby\npodľa § 80 ods. 2 Trestného poriadku. Súdy konštatovali neexistenciu takýchto výnimočných\nokolností s tým, že ani samotný sťažovateľ výnimočné okolnosti neuviedol. Možnosti nahradenia\nväzby v tomto štádiu súdy konajúce vo veci väzby sťažovateľa preskúmali, vyjadrili\nsa k jednotlivým sťažovateľovým návrhom alternatívnych inštitútov a uviedli dôvody, pre ktoré\nich nepovažovali za dostatočné pre účely odstránenia rizík podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku.\n43. Ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd pri dôkladnej znalosti skutkových okolností a dôkaznej\nsituácie v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o väzbe sťažovateľa ústavne akceptovateľným\nspôsobom uviedol dôvody preukazujúce dôvodnosť trestného stíhania v danom štádiu trestného\nkonania a súčasne odôvodnil splnenie podmienok väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a), b) a c)\nTrestného poriadku. Najvyšším súdom uvádzané odôvodnenie je z hľadiska obmedzenia osobnej\nslobody väzbou ústavno-právne akceptovateľné. Ústavný súd je toho názoru, že odôvodnenie\nuznesenia najvyššieho súdu v časti sťažovateľom uplatnených námietok je zrozumiteľné,\nkonzistentné, logické a vychádza z ústavne akceptovateľného výkladu a aplikácie príslušných\nustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku. Nemožno tak prisvedčiť sťažnostnej námietke,\nže obava z naplnenia dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku sťažovateľom\nje arbitrárna či nepreskúmateľná.\n44. Neobstojí ani námietka sťažovateľa, že špecializovaný súd a ani najvyšší súd sa nezaoberali\ntvrdenými prieťahmi vo vyšetrovaní. Špecializovaný súd v namietanom uznesení uviedol (str. 3 – 7\nuznesenia z 15. augusta 2025) chronologicky všetky vykonané procesné úkony orgánov činných\nv trestnom konaní od vydania uznesenia o vznesení obvinenia 1. júla 2025 až do v tom čase\nposledného úkonu z 5. augusta 2025, pričom išlo o celý rad procesných úkonov, najmä vykonané\nvýsluchy vyššieho počtu obvinených, výsluch poškodeného, úkony v súvislosti s vykonaním\n\n10\n\ndomovej prehliadky, prehliadky iných priestorov a pozemkov, úkony súvisiace s udelením súhlasu\nna vstup do mobilného telefónu, zaistenie majetku, bola vykonaná dodatočná domová prehliadka,\nzabezpečovanie vecných stôp, pribratie viacerých znalcov, pribratie znaleckého ústavu, výsluch\nsvedka – poškodeného a ich následné vyhodnocovanie. Najvyšší súd sa k tejto námietke výslovne\nvyjadril tak, že tvrdené prieťahy a nedostatok procesnej aktivity orgánov činných v trestnom konaní\nnemajú oporu v spisovom materiáli, a konštatoval, že vzhľadom na rozsah a zložitosť trestnej veci\nsi dokazovanie vyžaduje určitý čas.\n45. Rozhodnutie najvyššieho súdu, pokiaľ ide o označené sťažnostné argumenty, možno posúdiť\nako v súlade so zákonom a ústavne konformné a po preskúmaní ústavný súd nezistil potencionálny\nzásah do sťažovateľom uvedených základných práv. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnej\nsťažnosti v tomto rozsahu nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\n46. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou domáhal, aby ústavný súd prikázal špecializovanému\ntrestnému súdu, aby sťažovateľa bezodkladne prepustil z väzby na slobodu. Keďže sťažovateľ bol\nmedzičasom prepustený z väzby na slobodu, rozhodovanie o jeho návrhu na vydanie príkazu\nna jeho prepustenie stratilo svoje opodstatnenie. Ústavný súd preto návrhu sťažovateľa\nna prepustenie z väzby nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\nV.\nPriznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n47. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie\nbez porušovania základného práva.\n48. V prerokúvanom prípade podľa názoru ústavného súdu prichádza do úvahy priznanie\nfinančného zadosťučinenia. Ústavný súd prihliadol na celkovú dĺžku konania, význam\npre sťažovateľa, okolnosti veci (predovšetkým konštatovaná nečinnosť vo vyhotovovaní uznesenia)\na priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie 800 eur, ktoré je mu najvyšší súd\nv zmysle § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu. Vo zvyšnej časti požadovaného finančného zadosťučinenia ústavný súd návrhu\nsťažovateľa nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n49. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 1 456,32 eur.\n50. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (§ 11 ods. 3, § 16\nods. 3). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2025 je 371 eur\na náhrada výdavkov je 14,84 eur. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený\n\n11\n\nv roku 2026 je 396,50 eur a náhrada výdavkov je 15,86 eur Sťažovateľovi vznikol nárok na náhradu\ntrov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2025 (prevzatie a príprava\nzastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu) a jeden úkon v roku 2026 v sume\n1 184 eur, čo po pripočítaní dane z pridanej hodnoty predstavuje 1 456,32 eur.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. marca 2026\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-žiadosť o prepustenie", "väzba-dôvody väzby", "väzba-rýchlosť rozhodovania", "väzba-nahradenie väzby", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "väzba-dôvody väzby", "väzba-nahradenie väzby", "väzba-rýchlosť rozhodovania", "väzba-žiadosť o prepustenie", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:710a7781-0532-4e94-bc69-48f994953a28", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.560.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 560/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 560/2025 z 25. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.560.2025.1"}, {"guid": "ussr:a16df1a9-987c-4374-ae72-0c8653f6f9e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.377.2025.3", "spisova_znacka": "III. ÚS 377/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 377/2025 z 11. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.377.2025.3"}, {"guid": "ussr:a2b924c0-4124-45dd-beed-fe6e9279641e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.351.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 351/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 351/2025 z 17. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-17", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.351.2025.1"}, {"guid": "ussr:4b1e7c63-6e9a-468f-b2e7-410055cd5ecb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.44.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 44/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 44/2024 z 26. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-26", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.44.2024.2"}, {"guid": "ussr:ff432d6f-f0b6-404a-bfd0-146560c59335", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.237.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 237/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 237/2021 z 28. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-28", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.237.2021.1"}, {"guid": "ussr:d3f5f097-8b64-457c-9cdb-fd10c8c3c92a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.400.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 400/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 400/2019 z 17. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.400.2019.1"}, {"guid": "ussr:e9b972cd-007b-41b5-8680-aac0d65feb97", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.86.2019.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 86/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 86/2019 z 7. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-07", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.86.2019.2"}, {"guid": "ussr:d9bfee2b-ce96-4a65-81fb-ee36ace074ee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.299.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 299/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 299/2019 z 17. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.299.2019.1"}, {"guid": "ussr:02c2c90f-71b5-4c0b-8344-2f45fd204e5d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.276.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 276/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 276/2019 z 25. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-25", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.276.2019.1"}, {"guid": "ussr:770c18fb-25a7-4bd5-8171-e4a57e122077", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 417/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 417/2011 z 27. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-27", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:770c18fb-25a7-4bd5-8171-e4a57e122077"}, {"guid": "ussr:3a383f96-be8a-4c6a-a6be-9833c54a20af", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 147/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 147/2011 z 21. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-21", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a383f96-be8a-4c6a-a6be-9833c54a20af"}, {"guid": "ussr:5292418c-ac84-4638-828a-82c24530db6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 424/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 424/08 z 2. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-02", "citacie_n": 172, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5292418c-ac84-4638-828a-82c24530db6e"}, {"guid": "ussr:0ef9f59f-f939-41a7-bf48-e70b18dab632", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 216/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 216/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ef9f59f-f939-41a7-bf48-e70b18dab632"}, {"guid": "ussr:a752b29d-a9af-42d0-ae8c-7dc10dc9cb7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 315/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 315/06 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a752b29d-a9af-42d0-ae8c-7dc10dc9cb7a"}, {"guid": "ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/05 z 24. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-24", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd"}, {"guid": "ussr:42625960-2c7c-4eda-8eea-ecb3a1997021", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 126/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 126/05 z 24. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-24", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:42625960-2c7c-4eda-8eea-ecb3a1997021"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 255/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 255/03 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a"}, {"guid": "ussr:d0bc6c78-40e8-41f2-954e-c78e1b3e9c02", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 18/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/03 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 178, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d0bc6c78-40e8-41f2-954e-c78e1b3e9c02"}, {"guid": "ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/02 z 7. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-07", "citacie_n": 391, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}], "citovane_v": []}