{"guid": "ussr:41834765-571f-4767-94b3-15e3bfbd9fda", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.598.2026.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 598/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 598/2026 z 5. 11. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 5. novembra 2026, sp. zn. III. ÚS 598/2026, ECLI:SK:USSR:2026:3.US.598.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Robert Šorl", "sudca_id": 1096, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/robert-sorl-1096", "datum_vydania": "2026-11-05", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/41834765-571f-4767-94b3-15e3bfbd9fda", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.598.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.598.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.598.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\n                                       NÁLEZ\n                       Ústavného súdu Slovenskej republiky\n                           V mene Slovenskej republiky\n\n                                                                            III. ÚS 598/2026-34\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca\nspravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa PURUS, spol. s r.o.,\nPod Lachovcom 1727/55, Púchov, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Pavel Loduha, s.r.o.,\nSlovenských partizánov 1131/51, Považská Bystrica, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2Obdo/23/2025 z 28. mája 2026 takto\n\n                                        rozhodol:\n\n1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/23/2025 z 28. mája 2026\nb o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/23/2025 z 28. mája 2026\nz r u š u j e a v e c m u v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania\n1 014,41 eur a tieto zaplatiť jeho advokátovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n                                     Odôvodnenie:\n\n                                               I.\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 18. septembra 2026 domáha\nvyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len ,,ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením o odmietnutí jeho dovolania v civilnom\nspore.\n2. Ministerstvo so sťažovateľom uzavrelo zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku\n600 774,24 eur (ďalej len „NFP“), keďže sťažovateľ podľa rozhodnutia ministerstva splnil\npodmienky jeho poskytnutia podľa výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie NFP.\nPodľa rozhodnutia sťažovateľ splnil podmienku výzvy, podľa ktorej žiadateľom môže byť\n\nprávnická osoba, ktorá vlastní ambulantné zdravotnícke zariadenie a je poskytovateľom\nambulantnej zdravotnej starostlivosti alebo je v priamom zmluvnom nájomnom vzťahu\ns poskytovateľmi ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Po vyplatení časti NFP (543 170,01 eur)\nministerstvo od zmluvy odstúpilo a zvyšok NFP (57 604,23 eur) mu nevyplatilo s tým, že nemá\npovolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a nie je poskytovateľom zdravotnej\nstarostlivosti. Okresný súd zamietol žalobu sťažovateľa, ktorou sa proti ministerstvu domáhal\nzaplatenia zvyšku NFP. Za rozhodujúci považoval výklad výzvy, podľa ktorej oprávneným\nžiadateľom je vlastník, správca alebo nájomca zdravotníckeho zariadenia, ktorý je súčasne\nposkytovateľom zdravotnej starostlivosti. Keďže sťažovateľ nemal povolenie na prevádzkovanie\nzdravotníckeho zariadenia a nebol poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ministerstvo\nod zmluvy platne odstúpilo.\n3. Sťažovateľ v odvolaní s týmto právnym posúdením nesúhlasil a tvrdil, že podľa výzvy je možné,\naby žiadateľom bola právnická osoba, ktorá vlastní ambulantné zariadenie a zároveň je v priamom\nzmluvnom nájomnom vzťahu s poskytovateľmi ambulantnej starostlivosti. Pritom z výzvy\nnevyplýva, že by vlastník zariadenia zároveň mal byť držiteľom povolenia. Tvrdil, že ministerstvo\nbolo viazané schválením NFP a podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka sa nejasné znenie výzvy\nmalo vyložiť v jeho prospech. Okrem toho by ďalšie ustanovenie výzvy o možnosti priameho\nnájomného vzťahu so samostatnými poskytovateľmi ambulantnej starostlivosti stratilo význam.\nKrajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu, s ktorým sa stotožnil, keďže rozhodujúci je výklad\nz hľadiska povinnosti mať povolenie na prevádzku zdravotníckeho zariadenia.\n4. Sťažovateľ v dovolaní podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“)\nnamietal výklad výzvy a nastolil právnu otázku, či oprávneným žiadateľom môže byť aj vlastník\nambulantného zariadenia bez povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia,\nno v priamom nájomnom vzťahu s poskytovateľmi ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Najvyšší\nsúd dovolanie odmietol. Uviedol, že túto právnu otázku ešte neriešil, no otázka nespĺňa požiadavku\nzovšeobecnenia podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, keďže vychádza z konkrétneho skutkového stavu,\ntýka sa vlastníctva budovy, nie zdravotníckeho zariadenia a má hypotetickú povahu.\nIde tak o otázku, ktorú dovolaním nemožno riešiť, pritom odkázal na uznesenie ústavného súdu\n(III. ÚS 123/2020).\n5. Sťažovateľ po zopakovaní priebehu sporu a svojej dovolacej argumentácii porušenie ústavných\npráv identifikuje v odmietnutí jeho dovolania napriek tomu, že najvyšší súd ním položenú otázku\noznačil za právnu, no následne jeho dovolanie odmietol, hoci ním v dovolaní položená otázka\nnie je otázkou skutkovou, ale otázkou právneho posúdenia výzvy.\n6. Najvyšší súd navrhol ústavnej sťažnosti nevyhovieť, zotrval na dôvodoch napadnutého uznesenia,\nkeďže posúdenie prípustnosti dovolania je v jeho právomoci a právo na spravodlivé súdne konanie\nnie je právom na úspech v spore. Žalované ministerstvo, v konaní o ústavnej sťažnosti zúčastnená\nosoba, k ústavnej sťažnosti uviedlo, že ju považuje za nedôvodnú, keďže sťažovateľ otázku\npoloženú najvyššiemu súdu v ústavnej sťažnosti vyjadril inak ako v dovolaní. Ďalej poukázalo\nna odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov, s ktorými sa stotožnilo.\n\n                                               II.\n7. Z hľadiska ústavného posúdenia treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne\nkonformným spôsobom vymedzovať prípustnosť dovolania. Toto vymedzenie však nesmie\n\n                                                2\n\nbyť nepriateľské z hľadiska ochrany základných práv, svojvoľné a formalistické (III. ÚS 61/2022).\nÚvaha o tom, ako zistený skutkový stav právne posúdiť a pod akú normu ho podradiť, je právnym\nposúdením a výklad prejavu vôle nie je zmyslovým vnímaním, ale rozumovou úvahou\n(II. ÚS 331/2023). Pri rozlišovaní právnych a skutkových otázok treba v pochybnostiach\npostupovať v prospech dovolateľa a odmietnutie dovolania z dôvodu, že uplatnené námietky\nnemajú charakter právnej otázky, je možné iba vtedy, keď je táto skutočnosť jednoznačná\n(I. ÚS 242/2021, III. ÚS 164/2025). Ak najvyšší súd jasne nastolenú právnu otázku\nbez presvedčivého vysvetlenia podriadi režimu skutkových námietok, zaťaží svoje rozhodnutie\nformalizmom (IV. ÚS 50/2026, III. ÚS 156/2026). Odpovede na právne otázky sa pritom netvoria\nlen formulovaním abstraktných právnych viet bez vzťahu na konkrétny skutkový stav,\nale aj odpoveďami na právne posúdenie konkrétnych skutkových stavov (III. ÚS 61/2022).\n8. Sťažovateľ dovolaním jasne nastolil otázku, či oprávneným žiadateľom podľa výzvy žalovaného\nje aj vlastník ambulantného zdravotníckeho zariadenia bez povolenia na jeho prevádzkovanie,\nktorý je v priamom zmluvnom nájomnom vzťahu s poskytovateľmi ambulantnej zdravotnej\nstarostlivosti. Práve na odpovedi na túto otázku postavili svoje rozhodnutia okresný aj krajský súd,\npodľa ktorých oprávnený žiadateľ musí sám disponovať povolením na prevádzkovanie\nzdravotníckeho zariadenia. Najvyšší súd otázku sťažovateľa v jej podstate pochopil, doslovne\nju citoval a uviedol, že ju vo svojej rozhodovacej praxi ešte neriešil. Vysporiadal sa s ňou však\nzáverom, že výklad výzvy a v nej použitých pojmov je zisťovaním obsahu výzvy – súčasti\nskutkového stavu. Tak tomu nie je, keďže obsah výzvy je skutkovo nesporný, a to, čo z nej vyplýva,\nči už v prospech alebo neprospech sťažovateľa, je vecou právneho posúdenia nesporného\nskutkového stavu. Vo veci sťažovateľa tak nebolo sporné, čo sa stalo (skutkový stav),\nale či sťažovateľ po právnom posúdení tohto skutkového stavu spĺňa podmienku skutkovo\nnespornej výzvy.\n9. Najvyšší súd napokon označil otázku sťažovateľa za hypotetickú, keďže sťažovateľ\nje vlastníkom budovy, a nie zdravotníckeho zariadenia. Tým však neposudzoval prípustnosť\ndovolania, ale naznačoval odpoveď na sťažovateľom nastolenú otázku bez toho, aby sa vysporiadal\ns jeho rozhodujúcim argumentom. Najvyšší súd tak odmietol odpovedať na jasne nastolenú\na pre rozhodnutie o žalobe sťažovateľa rozhodujúcu právnu otázku. Odmietnutím dovolania\ntak došlo k porušeniu ústavných práv sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.\nPreto bolo podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavnej sťažnosti vyhovené s tým, že uznesenie najvyššieho\nsúdu sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konania.\n10. Na tomto závere nič nemení ani odkaz najvyššieho súdu na uznesenie ústavného súdu\n(III. ÚS 123/2020), z ktorého najvyšší súd vyvodil, že v konaní o dovolaní nemožno riešiť výklad\nakéhokoľvek právneho úkonu. Je tomu tak preto, že v tomto uznesení ústavný súd nedospel\nk porušeniu ústavných práv z dôvodu, že požiadavka najvyššieho súdu na zovšeobecňujúci\ncharakter právnej otázky nebola prekvapivá. Nevyslovil však, že výklad akéhokoľvek právneho\núkonu je vždy otázkou, ktorá nemôže byť predmetom posúdenia v konaní o dovolaní. Okrem\ntoho neobstojí argumentačný prístup najvyššieho súdu, ktorý vychádza z interpretácie izolovaného\nargumentu jedného staršieho rozhodnutia ústavného súdu bez zohľadnenia neskôr vytvorených\njasných stabilizovaných záverov vyplývajúcich z už uvedených rozhodnutí ústavného súdu.\n11. Zistené porušenie ústavných práv sťažovateľa odôvodňuje, aby mu najvyšší súd podľa § 73\nods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\n\n                                                 3\n\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov nahradil trovy konania, ktoré mu vznikli\nzastúpením advokátom. Ich výška bola určená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) za dva úkony právnej služby\nv roku 2026 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti 2 x 396,50 eur) s náhradou\npodľa § 16 ods. 3 vyhlášky (2 x 15,86 eur), čo spolu s daňou z pridanej hodnoty predstavuje\n1 014,41 eur.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 5. novembra 2026\n\n                                                                        Robert Šorl\n                                                                      predseda senátu\n\n                                                4", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie", "dovolacie dôvody-nesprávne právne posúdenie", "dovolanie-dovolacie konanie", "Najvyšší súd Slovenskej republiky", "dovolanie-prípustnosť", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "dovolacie dôvody-nesprávne právne posúdenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}