Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 538/2026 z 5. 11. 2026 Citácia: nález Ústavného súdu SR z 5. novembra 2026, sp. zn. III. ÚS 538/2026, ECLI:SK:USSR:2026:3.US.538.2026.2 Ústavný súd Slovenskej republiky | III. ÚS 538/2026 | ECLI:SK:USSR:2026:3.US.538.2026.2 | 2026-11-05 | Nález Oblasť práva: Ústavné právo – konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb Citované ustanovenia: čl. 48 ods. 2 Ústavy, čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb., čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čl. 127 ods. 1 Ústavy, Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2, ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1 Zdroj: https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6c75202f-7c42-4fec-9392-92843cb037d3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.538.2026.2 SLOVENSKÁ REPUBLIKA NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky V mene Slovenskej republiky III. ÚS 538/2026-30 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Martin v konaní sp. zn. 11C/24/2021 v období po náleze ústavného súdu č. k. IV. ÚS 106/2025-31 z 8. apríla 2025 takto rozhodol: 1. Postupom Okresného súdu Martin v konaní sp. zn. 11C/24/2021 v období po náleze ústavného súdu č. k. IV. ÚS 106/2025-31 z 8. apríla 2025 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 500 eur, ktoré j e Okresný súd Martin p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 3. Sťažovateľovi p r i z n á v a náhradu trov konania 1 014,41 eur, ktoré j e Okresný súd Martin p o v i n n ý zaplatiť jeho právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e . Odôvodnenie: I. Ústavná sťažnosť 1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 13. júla 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v konaní sp. zn. 11C/24/2021 v období po náleze ústavného súdu č. k. IV. ÚS 106/2025-31 z 8. apríla 2025 (ďalej aj „napadnuté konanie“). Žiada o priznanie finančného zadosťučinenia 5 000 eur a náhrady trov konania. 2. Uznesením č. k. III. ÚS 538/2026-20 z 10. septembra 2026 ústavný súd prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie v celom rozsahu. II. Skutkové východiská 3. Sťažovateľ sa žalobou doručenou okresnému súdu 11. októbra 2021 domáhal proti žalovaným zaplatenia náhrady majetkovej ujmy, náhrady nemajetkovej ujmy, náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu postupu žalovaných non lege artis v medicínskom spore. Okresný súd rozhodol o zamietnutí žaloby rozsudkom z 28. septembra 2023, ktorý bol odvolacím súdom v októbri 2024 z časti zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie (v časti náhrady škody a nemajetkovej ujmy). Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie viaceré procesné pochybenia vyúsťujúce do porušenia práva na spravodlivý proces a zároveň prikázal prvoinštančnému súdu vykonať rozsiahle dokazovanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený, sťažovateľ podal v januári 2025 dovolanie. V apríli 2025 bol okresnému súdu doručený nález ústavného súdu č. k. IV. ÚS 106/2025-31 z 8. apríla 2025, v ktorom konštatoval porušenie totožných práv sťažovateľa v napadnutom konaní a prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov. 4. V apríli 2025 okresný súd realizoval úkony v dovolacom konaní (zabezpečoval vyjadrenia k dovolaniu) a v máji 2025 predložil spis dovolaciemu súdu. Dovolací súd uznesením sp. zn. 7Cdo/60/2025 z 29. apríla 2026 dovolanie sťažovateľa odmietol a v máji 2026 vrátil spis okresnému súdu. Okresný súd výzvou zo 16. júna 2026 vyzval strany konania na oznámenie, či súhlasia s ustanovením znaleckej organizácie v napadnutom konaní. Zároveň kontaktoval znaleckú organizáciu, či súhlasí s ustanovením. Sťažovateľ sa k výzve súdu nevyjadril. Po urgenciách súdu v júli a septembri 2026 znalecká organizácia v októbri 2026 oznámila, že „prípad nemá znalecké riešenie“ a aj z dôvodu neúmernej záťaže inými prípadmi ho nemôže prijať. V auguste 2026 súd rozhodol o výške trov dovolacieho konania žalovaného 1. Proti rozhodnutiu o trovách boli sťažovateľom a žalovaným 1 podané sťažnosti, ktoré súd doručoval stranám 2 na vyjadrenie. Napadnuté konanie dosiaľ nie je právoplatne skončené v časti, v ktorej bol rozsudok súdu prvej inštancie odvolacím súdom zrušený a vec vrátená okresnému súdu. III. Argumentácia sťažovateľa 5. Podľa sťažovateľa okresný súd nepostupuje promptne a efektívne s ohľadom na prioritný charakter napadnutého konania. Napriek príkazu v skoršom náleze ústavného súdu stále nezabezpečil, aby bolo napadnuté konanie právoplatne skončené vo všetkých jeho zložkách. V časti predmetu konania týkajúceho sa náhrady nemajetkovej ujmy a náhrady škody súd po 1 roku, 3 mesiacoch a 5 dňoch od nálezu ústavného súdu ide vykonávať rozsiahle znalecké dokazovanie, čo svedčí o jeho nesústredenom a neefektívnom postupe a nerešpektovaní príkazu konať daného nálezom ústavného súdu. Stav právnej neistoty sťažovateľa naďalej trvá. K prieťahom došlo výlučne v dôsledku neefektívneho postupu porušovateľa. Sťažovateľovi nemožno vytýkať, že využil všetky opravné prostriedky, ktoré má k dispozícii, a to aj s poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý vytkol porušovateľovi početné pochybenia. IV. Vyjadrenie okresného súdu 6. Vo vzťahu ku skutkovej a právnej zložitosti sporu okresný súd poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu z 29. októbra 2024, z ktorého záverov vyplýva, že úlohou súdu po vrátení veci je v zmysle návrhu sťažovateľa nariadiť znalecké dokazovanie pre účely posúdenia správnosti postupu žalovaných pri stanovení diagnózy, vychádzajúc z vyšetrení, ktoré tomuto diagnostickému záveru predchádzali. Vzhľadom na to, že ide o náročné znalecké dokazovanie, súd vyzval strany sporu o oznámenie, či súhlasia s tým, aby v prípade nariadenia znaleckého dokazovania súd ustanovil za znalca znaleckú organizáciu, a tiež ich vyzval na predloženie ďalších otázok na znalca. Súd tiež telefonicky kontaktoval znaleckú organizáciu a zisťoval, ako dlho by trvalo vypracovanie znaleckého posudku, na čo organizácia požiadala o opísanie toho, čo má byť predmetom znaleckého dokazovania. Súd aktuálne čaká na oznámenie od znaleckej organizácie, ktorá bola opätovne kontaktovaná v septembri 2026. Spis bude následne znaleckej organizácii postúpený. 7. Pokiaľ ide o prieťahy, ktoré mali byť spôsobené súdom, okresný súd od doručenia nálezu ústavného súdu (v apríli 2025) koná vo veci plynulo a bez prieťahov. K prípadným prieťahom spôsobeným sťažovateľom možno konštatovať, že v tomto prípade ide o štandardný postup sťažovateľa, ktorý namieta všetky rozhodnutia súdu a súd je povinný sa nimi riadne zaoberať. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti podaná ústavná sťažnosť nie je dôvodná. V. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti 8. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010). 3 9. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04). 10. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií ústavný súd posudzoval aj sťažnosť sťažovateľa. 11. Vo vzťahu k skutkovej a právnej zložitosti veci ústavný súd uvádza, že predmet konania, ktorým je náhrada škody (na zdraví) a náhrada nemajetkovej ujmy, síce patrí do štandardnej agendy všeobecných súdov, avšak ústavnému súdu je z jeho rozhodovacej praxe známe, že predmetné spory sú predovšetkým skutkovo náročné, keďže sú viazané na znalecké dokazovanie, vystupuje v nich nielen viacero účastníkov konania, ale aj viacero svedkov, je potrebné zabezpečiť spravidla rozsiahly dôkazný materiál, tak to je aj v napadnutom konaní. V posudzovanom období však okresný súd vo veci nevykonával relevantné úkony, keďže spis sa nachádzal na dovolacom súde. Dĺžka napadnutého konania preto nebola závislá od zložitosti veci. 12. Pri hodnotení správania sťažovateľa v napadnutom konaní ústavný súd zistil, že aj sťažovateľ svojím nekonzistentným postupom v konaní prispel k jeho predĺženiu. Sťažovateľ na jednej strane kritizuje postup súdu, ktorý dosiaľ nevykonal znalecké dokazovanie, na druhej strane v súvislosti s výzvou súdu na oznámenie, či súhlasí s ustanovením znaleckej organizácie, a na prípadné oznámenie otázok, ktoré má znalec zodpovedať, na túto žiadnym spôsobom nereagoval. Uvedený postoj sťažovateľa preto neprispel k plynulému postupu súdu v napadnutom konaní, keď dôvodom čiastočného zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom bolo práve nevykonanie znaleckého dokazovania navrhnutého sťažovateľom. Na uvedenú skutočnosť ústavný súd prihliadol pri úvahe o primeranosti finančného zadosťučinenia. 13. V súvislosti s procesnou aktivitou sťažovateľa (podané dovolanie, sťažnosť proti rozhodnutiu o trovách) ústavný súd uvádza, že využitie možností daných sťažovateľovi procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie jeho práv v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (m. m. I. ÚS 31/01). Zároveň dĺžku konania, ktorá je dôsledkom úkonov jeho účastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno považovať za dôvod na vyslovenie zbytočných prieťahov v prípade, keď súd o procesných návrhoch sťažovateľa konal a rozhodoval bez zbytočných prieťahov (napr. II. ÚS 41/00). 4 14. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, a to v období po náleze ústavného súdu č. k. IV. ÚS 106/2025-31 z 8. apríla 2025, teda po 14. apríli 2025, keď prebiehalo dovolacie konanie vo vzťahu k právoplatne skončenej časti konania a z tohto dôvodu sa spis od mája 2025 nachádzal na dovolacom súde. S poukazom na pokyn vyhovujúceho nálezu ústavného súdu č. k. IV. ÚS 106/2025-31 (posledná veta v bode 23) konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, a to aj napriek sťažovateľovej procesnej aktivite spočívajúcej v podanom dovolaní, ústavný súd očakával postup okresného súdu v právoplatne neskončenej časti konania aj napriek prebiehajúcemu dovolaciemu konaniu. Okresný súd tento pokyn ústavného súdu nerešpektoval viac ako rok a dva mesiace a v tomto období bol vo veci absolútne nečinný. Až v júni 2026 (teda po rozhodnutí o dovolaní a vrátení spisu) začal realizovať úkony smerujúce k nariadeniu znaleckého dokazovania, keď oslovil vytypovanú znaleckú organizáciu s požiadavkou na vypracovanie znaleckého posudku a strany vyzval na oznámenie, či súhlasia s jej ustanovením, príp. na predloženie otázok, ktoré majú byť znalcom zodpovedané. Tieto úkony napriek prebiehajúcemu dovolaciemu konaniu okresný súd mohol realizovať podstatne skôr, a to aj vzhľadom na notorický problém nedostatku znalcov, ich nadmernej pracovnej vyťaženosti a celkovej časovej náročnosti znaleckého dokazovania. 15. Ústavný súd preto vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní (bod 1 výroku tohto nálezu). 16. Napadnuté konanie dosiaľ nie je právoplatne skončené ako celok (vec je v štádiu prvoinštančného konania, pozn.), no napriek tomu ústavný súd okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy neprikázal konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, keďže mu rovnaký príkaz adresoval už v skoršom náleze č. k. IV. ÚS 106/2025-31 z 8. apríla 2025. V tejto časti preto ústavný súd návrhu sťažovateľa nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu). 17. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. 18. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia 5 000 eur s poukazom na prioritný charakter napadnutého konania, v ktorom už boli konštatované prieťahy, a na jeho celkovú dĺžku. 19. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu (III. ÚS 75/01, IV. ÚS 15/03). 20. S poukazom na dĺžku napadnutého konania a na konštatovanú nečinnosť okresného súdu v zistenom období, berúc do úvahy postoj sťažovateľa v konaní (bod 11), ústavný súd považoval priznanie 500 eur sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku nálezu). Ústavný súd nevyhovel časti ústavnej sťažnosti, 5 v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu (bod 4 výroku nálezu). VI. Trovy konania 21. Ústavný súd priznal sťažovateľovi podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde náhradu trov konania v požadovanej sume 1 014,41 eur v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky], a to za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu) vykonané v roku 2026. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2026 je 396,50 eur a hodnota režijného paušálu je 15,86 eur. Ústavný súd vypočítanú náhradu trov zvýšil podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, pretože právny zástupca sťažovateľa je platiteľom tejto dane. 22. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového poriadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (bod 3 výroku nálezu). P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 5. novembra 2026 Robert Šorl predseda senátu 6