{"guid": "ussr:6c75202f-7c42-4fec-9392-92843cb037d3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.538.2026.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 538/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 538/2026 z 5. 11. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 5. novembra 2026, sp. zn. III. ÚS 538/2026, ECLI:SK:USSR:2026:3.US.538.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2026-11-05", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6c75202f-7c42-4fec-9392-92843cb037d3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.538.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.538.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.538.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\n                                          NÁLEZ\n                         Ústavného súdu Slovenskej republiky\n\n                               V mene Slovenskej republiky\n\n                                                                             III. ÚS 538/2026-30\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nIvana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa                 ,                        ,\n             , zastúpeného URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15,\nBratislava, proti postupu Okresného súdu Martin v konaní sp. zn. 11C/24/2021 v období po náleze\nústavného súdu č. k. IV. ÚS 106/2025-31 z 8. apríla 2025 takto\n\n                                           rozhodol:\n\n1. Postupom Okresného súdu Martin v konaní sp. zn. 11C/24/2021 v období po náleze ústavného\nsúdu č. k. IV. ÚS 106/2025-31 z 8. apríla 2025 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\na podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n\n2. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 500 eur, ktoré j e Okresný súd Martin\np o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\n3. Sťažovateľovi p r i z n á v a náhradu trov konania 1 014,41 eur, ktoré j e Okresný súd\nMartin p o v i n n ý zaplatiť jeho právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.\n\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\n                                       Odôvodnenie:\n\n                                                  I.\n                                         Ústavná sťažnosť\n\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 13. júla 2026 domáha vyslovenia\nporušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných\npráv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nokresného súdu v konaní sp. zn. 11C/24/2021 v období po náleze ústavného súdu č. k.\nIV. ÚS 106/2025-31 z 8. apríla 2025 (ďalej aj „napadnuté konanie“). Žiada o priznanie finančného\nzadosťučinenia 5 000 eur a náhrady trov konania.\n2. Uznesením č. k. III. ÚS 538/2026-20 z 10. septembra 2026 ústavný súd prijal podľa § 56 ods. 5\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n                                                 II.\n                                       Skutkové východiská\n3. Sťažovateľ sa žalobou doručenou okresnému súdu 11. októbra 2021 domáhal proti žalovaným\nzaplatenia náhrady majetkovej ujmy, náhrady nemajetkovej ujmy, náhrady za bolesť a za sťaženie\nspoločenského uplatnenia z dôvodu postupu žalovaných non lege artis v medicínskom spore.\nOkresný súd rozhodol o zamietnutí žaloby rozsudkom z 28. septembra 2023, ktorý bol odvolacím\nsúdom v októbri 2024 z časti zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie (v časti náhrady škody\na nemajetkovej ujmy). Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie viaceré procesné pochybenia\nvyúsťujúce do porušenia práva na spravodlivý proces a zároveň prikázal prvoinštančnému súdu\nvykonať rozsiahle dokazovanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu\nprvej inštancie potvrdený, sťažovateľ podal v januári 2025 dovolanie. V apríli 2025 bol okresnému\nsúdu doručený nález ústavného súdu č. k. IV. ÚS 106/2025-31 z 8. apríla 2025, v ktorom\nkonštatoval porušenie totožných práv sťažovateľa v napadnutom konaní a prikázal okresnému súdu\nkonať vo veci bez zbytočných prieťahov.\n4. V apríli 2025 okresný súd realizoval úkony v dovolacom konaní (zabezpečoval vyjadrenia\nk dovolaniu) a v máji 2025 predložil spis dovolaciemu súdu. Dovolací súd uznesením sp. zn.\n7Cdo/60/2025 z 29. apríla 2026 dovolanie sťažovateľa odmietol a v máji 2026 vrátil spis\nokresnému súdu. Okresný súd výzvou zo 16. júna 2026 vyzval strany konania na oznámenie,\nči súhlasia s ustanovením znaleckej organizácie v napadnutom konaní. Zároveň kontaktoval\nznaleckú organizáciu, či súhlasí s ustanovením. Sťažovateľ sa k výzve súdu nevyjadril.\nPo urgenciách súdu v júli a septembri 2026 znalecká organizácia v októbri 2026 oznámila, že\n„prípad nemá znalecké riešenie“ a aj z dôvodu neúmernej záťaže inými prípadmi ho nemôže prijať.\nV auguste 2026 súd rozhodol o výške trov dovolacieho konania žalovaného 1. Proti rozhodnutiu\no trovách boli sťažovateľom a žalovaným 1 podané sťažnosti, ktoré súd doručoval stranám\n\n                                                  2\n\nna vyjadrenie. Napadnuté konanie dosiaľ nie je právoplatne skončené v časti, v ktorej bol rozsudok\nsúdu prvej inštancie odvolacím súdom zrušený a vec vrátená okresnému súdu.\n                                               III.\n                                   Argumentácia sťažovateľa\n5. Podľa sťažovateľa okresný súd nepostupuje promptne a efektívne s ohľadom na prioritný\ncharakter napadnutého konania. Napriek príkazu v skoršom náleze ústavného súdu stále\nnezabezpečil, aby bolo napadnuté konanie právoplatne skončené vo všetkých jeho zložkách. V časti\npredmetu konania týkajúceho sa náhrady nemajetkovej ujmy a náhrady škody súd po 1 roku,\n3 mesiacoch a 5 dňoch od nálezu ústavného súdu ide vykonávať rozsiahle znalecké dokazovanie,\nčo svedčí o jeho nesústredenom a neefektívnom postupe a nerešpektovaní príkazu konať daného\nnálezom ústavného súdu. Stav právnej neistoty sťažovateľa naďalej trvá. K prieťahom došlo\nvýlučne v dôsledku neefektívneho postupu porušovateľa. Sťažovateľovi nemožno vytýkať,\nže využil všetky opravné prostriedky, ktoré má k dispozícii, a to aj s poukazom na rozhodnutie\nodvolacieho súdu, ktorý vytkol porušovateľovi početné pochybenia.\n                                               IV.\n                                   Vyjadrenie okresného súdu\n6. Vo vzťahu ku skutkovej a právnej zložitosti sporu okresný súd poukázal na rozhodnutie\nodvolacieho súdu z 29. októbra 2024, z ktorého záverov vyplýva, že úlohou súdu po vrátení veci je\nv zmysle návrhu sťažovateľa nariadiť znalecké dokazovanie pre účely posúdenia správnosti postupu\nžalovaných pri stanovení diagnózy, vychádzajúc z vyšetrení, ktoré tomuto diagnostickému záveru\npredchádzali. Vzhľadom na to, že ide o náročné znalecké dokazovanie, súd vyzval strany sporu\no oznámenie, či súhlasia s tým, aby v prípade nariadenia znaleckého dokazovania súd ustanovil\nza znalca znaleckú organizáciu, a tiež ich vyzval na predloženie ďalších otázok na znalca. Súd tiež\ntelefonicky kontaktoval znaleckú organizáciu a zisťoval, ako dlho by trvalo vypracovanie\nznaleckého posudku, na čo organizácia požiadala o opísanie toho, čo má byť predmetom\nznaleckého dokazovania. Súd aktuálne čaká na oznámenie od znaleckej organizácie, ktorá bola\nopätovne kontaktovaná v septembri 2026. Spis bude následne znaleckej organizácii postúpený.\n7. Pokiaľ ide o prieťahy, ktoré mali byť spôsobené súdom, okresný súd od doručenia nálezu\nústavného súdu (v apríli 2025) koná vo veci plynulo a bez prieťahov. K prípadným prieťahom\nspôsobeným sťažovateľom možno konštatovať, že v tomto prípade ide o štandardný postup\nsťažovateľa, ktorý namieta všetky rozhodnutia súdu a súd je povinný sa nimi riadne zaoberať.\nS prihliadnutím na uvedené skutočnosti podaná ústavná sťažnosť nie je dôvodná.\n                                                V.\n                            Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n8. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n\n                                                3\n\n9. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.\nSamotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia\nneodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu\nalebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak\nako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04).\n10. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou\ndoterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné\nkritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka\nsúdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria\nústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií ústavný súd posudzoval\naj sťažnosť sťažovateľa.\n11. Vo vzťahu k skutkovej a právnej zložitosti veci ústavný súd uvádza, že predmet konania,\nktorým je náhrada škody (na zdraví) a náhrada nemajetkovej ujmy, síce patrí do štandardnej agendy\nvšeobecných súdov, avšak ústavnému súdu je z jeho rozhodovacej praxe známe, že predmetné\nspory sú predovšetkým skutkovo náročné, keďže sú viazané na znalecké dokazovanie, vystupuje\nv nich nielen viacero účastníkov konania, ale aj viacero svedkov, je potrebné zabezpečiť spravidla\nrozsiahly dôkazný materiál, tak to je aj v napadnutom konaní. V posudzovanom období však\nokresný súd vo veci nevykonával relevantné úkony, keďže spis sa nachádzal na dovolacom súde.\nDĺžka napadnutého konania preto nebola závislá od zložitosti veci.\n12. Pri hodnotení správania sťažovateľa v napadnutom konaní ústavný súd zistil, že aj sťažovateľ\nsvojím nekonzistentným postupom v konaní prispel k jeho predĺženiu. Sťažovateľ na jednej strane\nkritizuje postup súdu, ktorý dosiaľ nevykonal znalecké dokazovanie, na druhej strane v súvislosti\ns výzvou súdu na oznámenie, či súhlasí s ustanovením znaleckej organizácie, a na prípadné\noznámenie otázok, ktoré má znalec zodpovedať, na túto žiadnym spôsobom nereagoval. Uvedený\npostoj sťažovateľa preto neprispel k plynulému postupu súdu v napadnutom konaní, keď dôvodom\nčiastočného zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom bolo práve nevykonanie\nznaleckého dokazovania navrhnutého sťažovateľom. Na uvedenú skutočnosť ústavný súd prihliadol\npri úvahe o primeranosti finančného zadosťučinenia.\n13. V súvislosti s procesnou aktivitou sťažovateľa (podané dovolanie, sťažnosť proti rozhodnutiu\no trovách) ústavný súd uvádza, že využitie možností daných sťažovateľovi procesnými predpismi\nna uplatňovanie a presadzovanie jeho práv v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie\npriebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné\nprieťahy (m. m. I. ÚS 31/01). Zároveň dĺžku konania, ktorá je dôsledkom úkonov jeho účastníkov\nalebo ich nečinnosti, nemožno považovať za dôvod na vyslovenie zbytočných prieťahov v prípade,\nkeď súd o procesných návrhoch sťažovateľa konal a rozhodoval bez zbytočných prieťahov (napr.\nII. ÚS 41/00).\n\n                                                4\n\n14. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie zbytočných\nprieťahov v napadnutom konaní, a to v období po náleze ústavného súdu č. k. IV. ÚS 106/2025-31\nz 8. apríla 2025, teda po 14. apríli 2025, keď prebiehalo dovolacie konanie vo vzťahu k právoplatne\nskončenej časti konania a z tohto dôvodu sa spis od mája 2025 nachádzal na dovolacom súde.\nS poukazom na pokyn vyhovujúceho nálezu ústavného súdu č. k. IV. ÚS 106/2025-31 (posledná\nveta v bode 23) konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, a to aj napriek\nsťažovateľovej procesnej aktivite spočívajúcej v podanom dovolaní, ústavný súd očakával postup\nokresného súdu v právoplatne neskončenej časti konania aj napriek prebiehajúcemu dovolaciemu\nkonaniu. Okresný súd tento pokyn ústavného súdu nerešpektoval viac ako rok a dva mesiace\na v tomto období bol vo veci absolútne nečinný. Až v júni 2026 (teda po rozhodnutí o dovolaní\na vrátení spisu) začal realizovať úkony smerujúce k nariadeniu znaleckého dokazovania, keď\noslovil vytypovanú znaleckú organizáciu s požiadavkou na vypracovanie znaleckého posudku\na strany vyzval na oznámenie, či súhlasia s jej ustanovením, príp. na predloženie otázok, ktoré majú\nbyť znalcom zodpovedané. Tieto úkony napriek prebiehajúcemu dovolaciemu konaniu okresný súd\nmohol realizovať podstatne skôr, a to aj vzhľadom na notorický problém nedostatku znalcov,\nich nadmernej pracovnej vyťaženosti a celkovej časovej náročnosti znaleckého dokazovania.\n15. Ústavný súd preto vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného\nsúdu v napadnutom konaní (bod 1 výroku tohto nálezu).\n16. Napadnuté konanie dosiaľ nie je právoplatne skončené ako celok (vec je v štádiu\nprvoinštančného konania, pozn.), no napriek tomu ústavný súd okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2\nústavy neprikázal konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, keďže mu rovnaký príkaz\nadresoval už v skoršom náleze č. k. IV. ÚS 106/2025-31 z 8. apríla 2025. V tejto časti preto\nústavný súd návrhu sťažovateľa nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\n17. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n18. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia 5 000 eur\ns poukazom na prioritný charakter napadnutého konania, v ktorom už boli konštatované prieťahy,\na na jeho celkovú dĺžku.\n19. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie\nbez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Pri určení primeraného finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne\nokolnosti prípadu (III. ÚS 75/01, IV. ÚS 15/03).\n20. S poukazom na dĺžku napadnutého konania a na konštatovanú nečinnosť okresného súdu\nv zistenom období, berúc do úvahy postoj sťažovateľa v konaní (bod 11), ústavný súd považoval\npriznanie 500 eur sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 133 ods. 3 písm. e)\nzákona o ústavnom súde (bod 2 výroku nálezu). Ústavný súd nevyhovel časti ústavnej sťažnosti,\n\n                                                 5\n\nv ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu\n(bod 4 výroku nálezu).\n                                               VI.\n                                         Trovy konania\n21. Ústavný súd priznal sťažovateľovi podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde náhradu trov\nkonania v požadovanej sume 1 014,41 eur v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov [§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c)\na § 16 ods. 3 vyhlášky], a to za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie\nsťažnosti ústavnému súdu) vykonané v roku 2026. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby\nuskutočnený v roku 2026 je 396,50 eur a hodnota režijného paušálu je 15,86 eur. Ústavný súd\nvypočítanú náhradu trov zvýšil podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, pretože\nprávny zástupca sťažovateľa je platiteľom tejto dane.\n22. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu (bod 3 výroku nálezu).\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 5. novembra 2026\n\n                                                                        Robert Šorl\n                                                                      predseda senátu\n\n                                                6", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "náhrada nemajetkovej ujmy", "náhrada škody (ujma)-ujma na zdraví", "prieťahy v konaní-opakované", "náhrada nemajetkovej ujmy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "prieťahy v konaní-opakované"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}