{"guid": "ussr:44e5620d-57c8-416e-a802-765967c60499", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.536.2026.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 536/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 536/2026 z 5. 11. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 5. novembra 2026, sp. zn. III. ÚS 536/2026, ECLI:SK:USSR:2026:3.US.536.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2026-11-05", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-1", "nazov": "čl. 13 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-3", "nazov": "čl. 2 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/44e5620d-57c8-416e-a802-765967c60499", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.536.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.536.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.536.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\n                                          NÁLEZ\n                         Ústavného súdu Slovenskej republiky\n\n                               V mene Slovenskej republiky\n\n                                                                             III. ÚS 536/2026-37\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nIvana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky                            ,\n     ,              , zastúpenou Pavol Cvik - advokát, s.r.o., Letná 3, Bratislava, proti postupu\na uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Tos/110/2025 z 11. februára 2026 takto\n\n                                           rozhodol:\n\n1. Postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Tos/110/2025 z 11. februára 2026\nb o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky.\n\n2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Tos/110/2025 z 11. februára 2026 z r u š u j e\na vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n\n3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 1 014,41 eur\na zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n\n4. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\n\n                                        Odôvodnenie:\n\n                                                  I.\n                                          Ústavná sťažnosť\n1. Ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 1. júna 2026 a doplnenou 25. augusta 2026 sa\nsťažovateľka domáha vyslovenia porušenia čl. 2 ods. 3 a čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy\npostupom a uznesením Mestského súdu Bratislava I (ďalej len „mestský súd“), ako aj postupom\na uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) označeným v záhlaví tohto\n\nnálezu (ďalej len „uznesenie mestského súdu“ a „uznesenie krajského súdu“). Navrhuje obe\nrozhodnutia zrušiť a priznať jej finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov konania.\n2. Ústavnú sťažnosť sťažovateľky ústavný súd uznesením sp. zn. III. ÚS 536/2026 z 10. septembra\n2026 prijal na ďalšie konanie v časti namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením krajského súdu a vo zvyšnej časti ju odmietol.\n\n                                                II.\n                                      Skutkové východiská\n3. Uznesením mestského súdu bola sťažovateľke ako konateľke obchodnej spoločnosti\n        (ďalej len „obchodná spoločnosť“) podľa § 70 ods. 1 Trestného poriadku uložená poriadková\npokuta 300 eur, pretože mestskému súdu ani na tretiu výzvu neposkytla informáciu, či zdravotný\nstav umožňuje tam identifikovanému obžalovanému zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní\n(a v prípade negatívnej odpovede informáciu o predpokladanej dĺžke trvania práceneschopnosti\nobžalovaného). Proti uzneseniu mestského súdu podala sťažovateľka sťažnosť, ktorá bola\nuznesením krajského súdu s poukazom na § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietnutá.\n                                               III.\n                                  Argumentácia sťažovateľky\n4. Sťažovateľka nesúhlasí s uložením poriadkovej pokuty. Najskôr uvádza, že informácie\no zdravotnom stave, resp. priebehu liečby pacienta, sa môžu stať súčasťou súdneho spisu tromi\ncestami – (i) znaleckým posudkom, (ii) výpisom zo zdravotnej dokumentácie alebo (iii) výpoveďou\nzdravotníckeho pracovníka, prípadne inou vhodnou alternatívou. V danom prípade nešlo o možnosť\nv bode i), preto prichádzali do úvahy len možnosti uvedené v bodoch ii) a iii). Podľa § 24 ods. 4\npísm. f) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním\nzdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (ďalej aj\n„poskytovateľ“) povinný na základe písomného vyžiadania bezodkladne poskytnúť výpis\nzo zdravotnej dokumentácie v rozsahu, ktorý priamo súvisí s účelom vyžiadania, orgánu činnému\nv trestnom konaní alebo súdu (bez potreby zbavenia povinnosti mlčanlivosti). Mestský súd však\nod sťažovateľky požadoval zhodnotenie zdravotného stavu obžalovaného a prognózy ďalšieho\nvývoja, čo presahuje legálny rámec výpisu zo zdravotnej dokumentácie. Na zodpovedanie týchto\notázok je totiž potrebné vykonať klinické zhodnotenie zdravotného stavu s poskytnutím odborného\nnázoru.\n5. Krajský súd prevzal argumentáciu mestského súdu, ktorú absurdne rozvinul bez vyrovnania sa\nso sťažovateľkinými námietkami. Sťažovateľka v sťažnosti proti uzneseniu mestského súdu\nuvádzala, že mestský súd dostatočne neidentifikoval adresáta výziev na poskytnutie informácií\no zdravotnom stave obžalovaného. Je totiž potrebné diferencovať medzi zdravotníckym\npracovníkom, ktorým môže byť len fyzická osoba, a poskytovateľom, ktorým môže byť fyzická\nosoba a právnická osoba. Obžalovaný má uzavretú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti\ns obchodnou spoločnosťou ako právnickou osobou a povinnosť poskytnúť výpis zo zdravotnej\ndokumentácie možno uložiť len tomu, kto zdravotnú dokumentáciu vedie. Predmetná povinnosť\nteda mala byť uložená obchodnej spoločnosti, nie sťažovateľke, pričom tomuto postupu nebránila\n\n                                                2\n\nžiadna prekážka. Súdy nezisťovali a ani sa nevyrovnali so skutočnosťou, či sťažovateľka ako\nfyzická osoba môže v danej veci legálne poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie. Ak mal súd\nzáujem získať ďalšie vyjadrenie k zdravotnému stavu obžalovaného, resp. odhad trvania jeho\npráceneschopnosti, mohol iniciovať zbavenie zdravotníckeho pracovníka (fyzickej osoby)\nmlčanlivosti a následne sa na tieto informácie dopytovať. Krajský súd aproboval aj prístup\nmestského súdu súvisiaci so žiadosťou o poskytnutie informácií nad zákonný rámec výpisu\nzo zdravotnej argumentácie.\n6. Napokon sťažovateľka dodáva, že jej úmyslom nebolo vyvolávať obštrukcie v postupe súdu, ale\npostupovať podľa zákona. Vhodné je totiž zvážiť aj rozmer práva na ochranu súkromia pacienta.\nAk by sťažovateľka poskytla mestskému súdu informácie o zdravotnom stave obžalovaného\nv rozpore so zákonom, zasiahla by do práv obžalovaného, za čo by musela niesť právnu\nzodpovednosť.\n                                               IV.\n                      Vyjadrenie krajského súdu a replika sťažovateľky\nIV.1. Vyjadrenie krajského súdu:\n7. Sťažovateľka by poskytnutím informácie o zdravotnom stave obžalovaného v zmysle § 120\nods. 2 Trestného poriadku z toho hľadiska, či je schopný účasti na hlavnom pojednávaní, neporušila\nžiaden zákon. Požadovaná informácia totiž neprekračuje rámec informácií obsiahnutých vo výpise\nzo zdravotnej dokumentácie. Pre poskytnutie takejto informácie súdu nemusí byť sťažovateľka ako\nošetrujúca lekárka obžalovaného s poukazom na § 80 ods. 5 zákona č. 578/2004 Z. z.\no poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských\norganizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“) zbavená mlčanlivosti.\nUvádzané ustanovenie totiž odkazuje na § 24 ods. 4 písm. f) zákona o zdravotnej starostlivosti,\nodkiaľ je zrejmé, že povinnosť mlčanlivosti zdravotníckeho pracovníka nepredstavuje prekážku\nposkytnutia výpisu zo zdravotnej dokumentácie súdu.\n8. Ak ide o námietku týkajúcu sa správnosti určenia subjektu, ktorý bol žiadaný o poskytnutie\ninformácie o zdravotnom stave, tak Trestný poriadok hovorí o vyjadrení ošetrujúceho lekára.\nJe irelevantné, akým spôsobom poskytuje ošetrujúci lekár svoje služby, či v pracovnom vzťahu\nalebo obdobnom pracovnom vzťahu, či ako fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba.\nMestský súd jasne vymedzil, akého úkonu sa dožaduje (informácia o schopnosti obžalovaného\ndostaviť sa na hlavné pojednávanie) a voči komu (sťažovateľka ako ošetrujúca lekárka\nobžalovaného).\n9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd navrhuje ústavnej sťažnosti nevyhovieť.\nIV.2. Replika sťažovateľky:\n10. Sťažovateľka sa pridržiava ústavnej sťažnosti. Všeobecnými súdmi požadovaná informácia\nprekračovala rámec informácií obsiahnutých vo výpise zo zdravotnej dokumentácie obžalovaného.\nSťažovateľka preto nemohla poskytnúť vyžadované informácie v režime bez zbavenia povinnej\nmlčanlivosti.\n\n                                                3\n\n11. Ak ide o otázku určenia subjektu povinného poskytnúť súdom požadovanú informáciu,\nsťažovateľka poukazuje na „fundamentálny rozdiel medzi pojmom zdravotnícky pracovník\na poskytovateľ zdravotnej starostlivosti“. Iba subjekt (poskytovateľ), ktorý má s pacientom\nuzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, môže poskytnúť výpis zo zdravotnej\ndokumentácie. Predpoklad, že ošetrujúci lekár je „automaticky“ povinný poskytnúť výpis\nzo zdravotnej dokumentácie, je rozporný s § 24 ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti, pretože\npodľa tohto ustanovenia je subjektom dotknutej povinnosti poskytovateľ.\n                                               V.\n                           Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n12. Rozhodnutia všeobecných súdov o uložení poriadkových pokút môžu byť predmetom ústavného\nprieskumu v obmedzenej miere. Ústavný súd už vyslovil názor, podľa ktorého je takéto rozhodnutie\nv zásade spôsobilé zasiahnuť do základných práv a slobôd, a tým podlieha prieskumu z hľadiska\nrešpektovania zásad spravodlivého procesu vo všetkých jeho aspektoch. Aj na rozhodovanie\no uložení poriadkovej pokuty sú primerane kladené požiadavky vyvoditeľné zo základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. To predovšetkým znamená, že takéto rozhodnutie\nmusí mať zákonný podklad a nemôže byť prejavom svojvôle. Vzhľadom na uvedené je možné\npri preskúmavaní ústavnosti rozhodnutia o uložení poriadkovej pokuty uvažovať o opodstatnenosti\nústavnej sťažnosti iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov rozhodovacej činnosti,\nktoré môže spôsobovať porušenie ústavných práv, alebo pri absencii primeraného odôvodnenia\nrozhodnutia (napr. IV. ÚS 228/2025).\n13. Podľa § 80 ods. 5 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti sa povinnosť mlčanlivosti\nzdravotníckeho pracovníka neporuší nielen postúpením zdravotnej dokumentácie medzi lekármi\nposkytujúcimi zdravotnú starostlivosť, ale ani v ďalších prípadoch ustanovených osobitným\npredpisom. Poznámka pod čiarou k tomuto ustanoveniu odkazuje na § 24 a § 25 zákona\no zdravotnej starostlivosti. Podľa § 24 ods. 4 písm. f) zákona o zdravotnej starostlivosti je však\nposkytovateľ subjektom povinným na písomné vyžiadanie bezodkladne poskytnúť výpis\nzo zdravotnej dokumentácie v rozsahu, ktorý priamo súvisí s účelom vyžiadania, súdu\n(bez zbavenia povinnosti mlčanlivosti). Zákon o zdravotnej starostlivosti teda jednoznačne\nurčuje nielen rozsah a účel uvádzanej povinnosti, ale predovšetkým jej adresáta –\nposkytovateľa.\n14. V nadväznosti na uvedené je podstatné, že obžalovaný mal uzatvorenú dohodu o poskytovaní\nzdravotnej starostlivosti s obchodnou spoločnosťou, ktorej konateľkou bola sťažovateľka.\nPoskytovateľom teda nebola sťažovateľka ako fyzická osoba, ale obchodná spoločnosť ako\nprávnická osoba. Skutočnosť, že sťažovateľka bola konateľkou obchodnej spoločnosti, prípadne\nzároveň zdravotníckym pracovníkom, prostredníctvom ktorého spoločnosť zdravotnú starostlivosť\nposkytovala, sama osebe sťažovateľku nesituovala do pozície poskytovateľa. Konateľ ako\nštatutárny orgán koná menom právnickej osoby, čo však neznamená, že sa stáva osobným\nnositeľom povinnosti, ktorú právny predpis ukladá tejto právnickej osobe. Ak preto mestský súd\nuložil poriadkovú pokutu sťažovateľke ako fyzickej osobe za neposkytnutie výpisu zo zdravotnej\ndokumentácie obžalovaného bez zbavenia povinnosti mlčanlivosti, sankcionoval ju za nesplnenie\npovinnosti, ktorej nositeľom nebola.\n\n                                                4\n\n15. Uvedený záver nemôže byť spochybnený ani argumentáciou krajského súdu, podľa ktorej\nmestský súd správne adresoval výzvu sťažovateľke ako ošetrujúcej lekárke obžalovaného, keďže\nvzhľadom na doručený odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti existoval dôvodný\npredpoklad, že práve sťažovateľka disponuje požadovanými informáciami. Takéto odôvodnenie\ntotiž zamieňa (i) faktickú dispozíciu s informáciami a (ii) zákonnú povinnosť poskytnúť súdu výpis\nzo zdravotnej dokumentácie bez zbavenia povinnosti mlčanlivosti. Inak povedané, pre vznik\npovinnosti podľa § 24 ods. 4 písm. f) zákona o zdravotnej starostlivosti nie je rozhodujúce určenie\nsubjektu, ktorý súdom požadovanými informáciami azda reálne disponuje, ale je potrebné korektne\nidentifikovať poskytovateľa, ktorému zákon ukladá povinnosť poskytnúť výpis zo zdravotnej\ndokumentácie bez zbavenia povinnosti mlčanlivosti. Nemožno preto prisvedčiť ani argumentu,\npodľa ktorého je z hľadiska povinnosti poskytnúť súdu na výzvu požadované údaje irelevantný\nspôsob poskytovania služieb ošetrujúcim lekárom. Hoci § 120 ods. 2 Trestného poriadku\nv súvislosti s ospravedlnením neúčasti obžalovaného na hlavnom pojednávaní ráta s predložením\nvyjadrenia ošetrujúceho lekára (primárne z podnetu obžalovaného), z dotknutého ustanovenia\nnemožno vyvodiť všeobecnú povinnosť ošetrujúceho lekára poskytovať súdu informácie\no zdravotnom stave pacienta (obžalovaného) v zmysle generálneho prelomenia zákonnej povinnosti\nmlčanlivosti. Obdobný záver je dôvodné aplikovať aj vo vzťahu k požadovaniu súčinnosti\nod ošetrujúceho lekára s podkladom v § 3 Trestného poriadku.\n16. Nie je pritom vylúčené, aby k prelomeniu povinnej mlčanlivosti zdravotníckeho pracovníka\ndošlo aj v ďalších zákonom výslovne ustanovených prípadoch. Vzhľadom na povahu mlčanlivosti\nako zákonnej garancie ochrany súkromia pacienta však takéto výnimky nemožno opierať\no neúmerne extenzívny výklad právnej regulácie v neprospech pacienta. Ústavný súd len pripomína\n(II. ÚS 223/2017) širší kontext nakladania s údajmi o zdravotnom stave v konaní pred súdmi. Údaje\no zdravotnom stave tvoria najintímnejšiu súčasť súkromia fyzickej osoby. Ústavný súd nemá žiadne\npochybnosti o tom, že aj zdravotná dokumentácia ako súbor údajov o zdravotnom stave osoby je\nchránená právom na ochranu súkromia v zmysle čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, resp. čl. 19 ods. 2 ústavy. Každá osoba má pri poskytovaní zdravotnej\nstarostlivosti právo na zachovanie mlčanlivosti o všetkých údajoch týkajúcich sa jej zdravotného\nstavu a skutočnostiach súvisiacich s jej zdravotným stavom.\n17. Naopak, sťažnostná námietka, podľa ktorej výzva mestského súdu svojím obsahom presahovala\nzákonný rámec výpisu zo zdravotnej dokumentácie, nie je ústavnoprávne dôvodná. Obsahom danej\nvýzvy bola požiadavka na poskytnutie informácie, či zdravotný stav obžalovaného umožňuje jeho\núčasť na hlavnom pojednávaní, a v prípade, ak ju neumožňuje, aká je predpokladaná doba jeho\npráceneschopnosti. Z uznesenia krajského súdu pritom v reakcii na obsahovo obdobnú námietku\nvyplýva, že mestský súd požadoval informáciu, či zdravotný stav obžalovaného umožňuje jeho\núčasť na hlavnom pojednávaní bez ohrozenia života alebo nebezpečenstva závažného zhoršenia\nzdravotného stavu. Krajský súd pritom požadované údaje vyhodnotil ako údaje spadajúce do rámca\nvýpisu zo zdravotnej dokumentácie („aktuálny zdravotný stav s uvedením, či obžalovanému jeho\naktuálny zdravotný stav umožňuje zúčastniť sa hlavného pojednávania, prípadne predpokladaná\ndoba trvania zdravotného stavu obžalovaného, ktorá mu neumožňuje zúčastniť sa hlavného\npojednávania“).\n\n                                                5\n\n18. Takéto odôvodnenie krajského súdu nemožno z ústavnoprávneho hľadiska považovať\nza arbitrárne či zjavne neudržateľné, pretože ústavný súd v ňom neidentifikoval žiaden zásadný\nomyl alebo iné vybočenie. Navyše, sťažovateľka k ústavnej sťažnosti ani nepriložila zdravotnú\ndokumentáciu obžalovaného, na základe ktorej by ústavný súd mohol jej tvrdenia dôsledne\nverifikovať. Keďže ústavný súd v súvislosti s touto námietku nezistil taký exces, ktorý by\nodôvodňoval jeho kasačnú intervenciu, v tejto časti nebolo ústavnej sťažnosti vyhovené (bod 4\nvýroku tohto nálezu). Jediným dôvodom vyhovenia ústavnej sťažnosti (bod 1 výroku tohto nálezu)\ntak zostáva nedostatočne odôvodnené uloženie poriadkovej pokuty sťažovateľke (ako fyzickej\nosobe) za nesplnenie povinnosti poskytnúť súdu výpis zo zdravotnej dokumentácie obžalovaného\nbez toho, aby sa krajský súd ústavne udržateľne vysporiadal s tým, že zákonným adresátom tejto\npovinnosti je poskytovateľ, ktorým v posudzovanej veci nebola sťažovateľka, ale obchodná\nspoločnosť (ako právnická osoba).\n19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel ústavný súd k záveru, že uznesením krajského súdu\ndošlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1\nústavy (bod 1 výroku tohto nálezu). To je dôvod, pre ktorý ústavný súd napadnuté uznesenie zrušil\na vec aj bez návrhu sťažovateľky (podobne napr. II. ÚS 244/09) vrátil krajskému súdu na ďalšie\nkonanie (bod 2 výroku tohto nálezu). V postupe po vrátení veci krajský súd opätovne posúdi\ndôvodnosť uloženia poriadkovej pokuty sťažovateľke, pričom bude žiaduce rešpektovať názor\nústavného súdu o potrebe diferencovať medzi sťažovateľkou ako ošetrujúcou lekárkou\nobžalovaného a obchodnou spoločnosťou (konajúcou sťažovateľkou) ako poskytovateľom. V inom\nvyjadrení bude úlohou krajského súdu opätovne vyhodnotiť, či existuje zákonný základ, na základe\nktorého bolo možné od sťažovateľky ako fyzickej osoby v okolnostiach veci požadovať poskytnutie\nvýpisu zo zdravotnej dokumentácie obžalovaného bez zbavenia povinnosti mlčanlivosti\na následne ju za nesplnenie takejto požiadavky sankcionovať. Svoje závery krajský súd následne\npresvedčivo a ústavne akceptovateľne odôvodní.\n                                                VI.\n                            Finančné zadosťučinenie a trovy konania\n20. Sťažovateľka si v ústavnej sťažnosti uplatnila aj nárok na finančné zadosťučinenie 300 eur. Táto\nsuma je zhodná s výškou uloženej poriadkovej pokuty a podľa názoru sťažovateľky reflektuje zásah\ndo jeho ústavných práv a jeho následky. Ústavný súd poznamenáva, že cieľom finančného\nzadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo,\nže k porušeniu došlo, a to spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen\ndeklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (napr.\nIII. ÚS 435/2023). Zohľadňujúc predovšetkým charakter a intenzitu porušenia sťažovateľkou\noznačeného ústavného práva, dospel ústavný súd k záveru, že len vyslovenie porušenia\nsťažovateľkinho práva je v danom prípade dostatočným. Ústavný súd preto sťažovateľke finančné\nzadosťučinenie nepriznal (bod 4 výroku tohto nálezu). Pri rozhodovaní vzal ústavný súd do úvahy\nnajmä charakter pochybenia krajského súdu, skutočnosť, že predmetom konania bolo ukladanie\nporiadkovej pokuty, ako aj to, že podstata porušenia sťažovateľkou označeného základného práva\nspočívala v čiastočne nedostatočnom odôvodnení uznesenia krajského súdu.\n\n                                                 6\n\n21. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu\ntrov konania v celkovej výške 1 014,41 eur (bod 3 výroku tohto nálezu). Pri výpočte trov konania\nvychádzal ústavný súd z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení\nneskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2026 je\n396,50 eur a hodnota režijného paušálu je 15,86 eur. Sťažovateľke vznikol nárok na náhradu trov\nkonania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2026 (prevzatie a príprava zastúpenia +\npodanie sťažnosti ústavnému súdu), čo spolu s režijným paušálom predstavuje 824,72 eur. Uvedenú\nsumu je potrebné zvýšiť o daň z pridanej hodnoty (189,69 eur), keďže právny zástupca\nsťažovateľky je platiteľom tejto dane. Za repliku sťažovateľky ústavný súd náhradu trov konania\nnepriznal, keďže si náhradu trov za tento úkon právnej služby neuplatnila.\n22. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 5. novembra 2026\n\n                                                                      Robert Šorl\n                                                                    predseda senátu\n\n                                               7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "pokuta-poriadková", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "zdravotná starostlivosť", "zdravotná starostlivosť", "pokuta-poriadková", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}