{"guid": "ussr:2d547a64-6a5b-412d-a1f3-b932fb86e374", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.503.2026.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 503/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 503/2026 z 5. 11. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 5. novembra 2026, sp. zn. III. ÚS 503/2026, ECLI:SK:USSR:2026:3.US.503.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Robert Šorl", "sudca_id": 1096, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/robert-sorl-1096", "datum_vydania": "2026-11-05", "forma": "Nález", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2d547a64-6a5b-412d-a1f3-b932fb86e374", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.503.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.503.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.503.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\n                                      NÁLEZ\n                       Ústavného súdu Slovenskej republiky\n\n                            V mene Slovenskej republiky\n\n                                                                           III. ÚS 503/2026-50\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca\nspravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n                             , zastúpeného Mgr. Petrom Miklóssym, advokátom, Hlavná 1221,\nVráble, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/30/2025\nz 25. februára 2026 takto\n\n                                       rozhodol:\n\n1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/30/2025 z 25. februára 2026\nb o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/30/2025 z 25. februára 2026\nz r u š u j e a v e c m u v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania\n1 014,41 eur a tieto zaplatiť jeho advokátovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n                                    Odôvodnenie:\n\n                                              I.\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 14. júna 2026 domáha vyslovenia\nporušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením o odmietnutí jeho dovolania v konaní podľa Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP“), v ktorom si uplatnil náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov.\n\n                                                II.\n2. Okresný súd rozsudkom zamietol žalobu sťažovateľa zo septembra 2018, ktorou sa proti štátu\ndomáhal náhrady škody (11 011,15 eur). Tá mu mala byť spôsobená Sociálnou poisťovňou, ktorá\nv čase medzi jeho úrazom v marci 2007, v dôsledku ktorého nebol spôsobilý na právne úkony,\ndo júna 2009, kedy bol právoplatne pozbavený spôsobilosti a za opatrovníka mu bola ustanovená\njeho sestra, mu priznala a na účet jeho sestry vyplatila nemocenské dávky (1 414,72 eur) a invalidný\ndôchodok (9 596,43 eur), z čoho predtým na jeho dlhy zrazila 2 207,74 eur.\n\n3. Podľa okresného súdu sťažovateľovi nevznikla škoda v dôsledku toho, že mu v konaní\no priznanie dávok nebol ustanovený opatrovník, keďže dávky mu boli vyplatené. Nebol dôvod\nna to, aby mu Sociálna poisťovňa ustanovila osobitného príjemcu dávok, keďže dávky mu boli\nvyplácané priamo alebo jeho sestre, ktorá konala v jeho prospech bez príkazu, a preto sa sťažovateľ\nproti nej mohol domáhať vyúčtovania. I keby bol daný základ nároku, nárok sa premlčal a námietka\npremlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi. Okresný súd doplnil, že keby Sociálna poisťovňa\nustanovila opatrovníka (osobitného príjemcu), touto osobou by bola sestra sťažovateľa, ktorá ho\nsprevádzala v konaní pred Sociálnou poisťovňou. Okresný súd na návrh sťažovateľa nevypočul\njeho sestru, keďže sťažovateľ proti nej viedol viaceré konania, a to, ako nakladala s jeho peniazmi,\nbolo bez významu pre posúdenie zodpovednosti štátu.\n\n4. Krajský súd rozsudkom na odvolanie sťažovateľa rozsudok okresného súdu potvrdil. Podľa\nkrajského súdu sťažovateľovi nevznikla škoda tým, že mu nebol ustanovený opatrovník (§ 175\nods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len\n,,zákon o sociálnom poistení“) a osobitný príjemca (§ 117 ods. 6 zákona o sociálnom poistení),\nkeďže dávky mu boli priznané a vyplatené. Poukázal na to, že Sociálna poisťovňa nemala dôvod\nsťažovateľovi ustanoviť opatrovníka. Zdôraznil, že podľa § 117 ods. 6 zákona o sociálnom poistení\nustanoviť osobitného opatrovníka možno len so súhlasom poberateľa dávky, ktorý sťažovateľ nedal.\nK tvrdeniu sťažovateľa, že dávky mu neboli vyplatené, krajský súd uviedol, že je nutné oddeliť\nsprávne konanie o vyplatenie dávok od samotného vyplácania dávok. V druhom prípade podľa\nkrajského súdu už nejde o otázku zodpovednosti štátu, keďže pri vyplácaní dávok Sociálna\npoisťovňa koná s poberateľom v rovnom postavení, a nejde tak o vec verejného, ale súkromného\npráva, čo vylučuje zodpovednosť štátu.\n\n5. Krajský súd potvrdil, že nárok sťažovateľa je premlčaný, keďže v júni 2009 ustanovenou\nopatrovníčkou si mohol uplatniť právo uplatnené žalobou. Ako nedôvodné vyhodnotil tvrdenie\no rozpore námietky premlčania s dobrými mravmi, keďže Sociálna poisťovňa sledovala zmysel\nsociálnoprávnej ochrany sťažovateľa, vedome nepostupovala v jeho neprospech a neprispela\nk tomu, že si svoj nárok nemohol uplatniť včas. Podporne k tomu odkázal na rozhodnutie\nnajvyššieho súdu v obdobnej veci sťažovateľa (9Cdo/213/2021). Krajský súd uzavrel, že dôvodnosť\nuplatnenia námietky premlčania spôsobuje, že ďalšie vecné otázky spojené s uplatneným nárokom\nsúd nerieši a skúmanie zodpovednosti štátu sa stáva nadbytočným. Preto nebola ani dôvodná\nnámietka sťažovateľa, že okresný súd nevykonal dôkaz výsluchom jeho sestry. Takáto námietka by\nbola dôvodná, len ak by záver o premlčaní práva sťažovateľa nebol správny.\n\n                                                 2\n\n6. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, ktoré najvyšší súd ústavnou\nsťažnosťou namietaným uznesením odmietol. Pri posúdení dovolacieho dôvodu podľa § 420\npísm. f) CSP odkázal na odôvodnenia rozsudkov okresného a krajského súdu. V súvislosti\ns nevykonaním výsluchu sestry sťažovateľa zdôraznil správnosť záveru o premlčaní jeho práva,\nkeďže mu bol ustanovený opatrovník a pri premlčaní sa uplatnil § 113 Občianskeho zákonníka.\nOkrem toho zdôraznil, že sťažovateľ sa proti rozhodnutiam Sociálnej poisťovne mohol brániť\nv správnom konaní. Najvyšší súd tiež zopakoval, že okresný a krajský súd považovali\nza preukázané, že sťažovateľ nebol v dôsledku úrazu z dopravnej nehody schopný a spôsobilý\nna právne úkony v celom rozsahu, čo viedlo k jeho pozbaveniu na právne úkony právoplatným\nrozsudkom. Podľa najvyššieho súdu nebol dôvod na to, aby Sociálna poisťovňa sťažovateľovi\nustanovila opatrovníka, keďže dávky mu boli riadne priznané. Ako irelevantné najvyšší súd posúdil\nto, ako jeho sestra disponovala s jeho dávkami. K námietke neustanovenia osobitného príjemcu\npoukázal na to, že sťažovateľ na to nedal zákonom predpokladaný súhlas.\n7. Sťažovateľ podal dovolanie aj z dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Za právnu otázku\npovažoval posúdenie dôvodnosti a oprávnenosti námietky premlčania, keď bol nespôsobilý\nna právne úkony, Sociálna poisťovňa s ním konala bez toho, aby mu bol ustanovený opatrovník,\na následne dávky vyplatila jeho sestre, ktorá mu neskôr bola ustanovená za opatrovníka. Zdôraznil,\nže jeho sestra sa už ako jeho opatrovníčka nemohla domáhať vyplatenia dávok ani od Sociálnej\npoisťovne a ani od samej seba, pretože práve ona dávky neoprávnene získala. Sťažovateľ dôvodil\nšpecifickosťou situácie, v ktorej právna otázka námietky premlčania pre jej rozpor s dobrými\nmravmi nebola vyriešená rozhodnutiami najvyššieho súdu.\n8. K tomu najvyšší súd uviedol, že otázka nebola vymedzená spôsobom predpokladaným § 421\nods. 1 písm. b) v spojení s § 432 ods. 2 CSP. Podľa najvyššieho súdu záver krajského súdu\no rozpore námietky premlčania s dobrými mravmi vychádzal zo špecifických a konkrétnych\nskutkových okolností, pričom námietka sťažovateľa sa týkala posúdenia a vyhodnotenia skutkových\nokolností. Ním položenú otázku preto najvyšší súd považoval za otázku skutkovú, nie právnu, teda\ntakú, ktorá sa vždy spája s určitou mierou zovšeobecnenia. Otázka sťažovateľa však vychádza\nz úzko a špecificky formulovaných a vzájomne podmienených skutkových okolností. Doplnil, že\npotom, ako sťažovateľovi bola v júni 2009 ustanovená opatrovníčka, existovala osoba, ktorá mohla\nza neho uplatňovať jeho práva, a pokiaľ bol sťažovateľ toho názoru, že jeho opatrovníčka\nnevykonávala svoju funkciu riadne, nebolo možné tieto okolnosti prenášať na Sociálnu poisťovňu,\nktorá nezavinila, že sťažovateľ si nemohol svoje práva uplatniť včas.\n\n                                               III.\n9. Namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu sťažovateľ identifikuje v nesprávnom\nrozhodnutí najvyššieho súdu, v dôsledku ktorého došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.\nNajvyšší súd poprel účel a význam ustanovení zákona, na základe ktorých mal posúdiť nesúlad\nvznesenia námietky premlčania s dobrými mravmi. Sťažovateľ opakuje, že zánik nároku v dôsledku\npremlčania predstavuje neprimerane tvrdý postih, keďže s ohľadom na svoj stav nárok objektívne\nnemohol uplatňovať skôr, a Sociálna poisťovňa nesie podstatnú časť viny na tom, že plnenie bolo\nprotiprávne vyplatené jeho sestre. Sťažovateľ v tomto ohľade zdôrazňuje nevykonanie výsluchu\njeho sestry, ktorá konala v rozpore s jeho záujmami. Sťažovateľ zdôrazňuje, že nemohol uplatňovať\nsvoje právo proti Sociálnej poisťovni skôr, ako mu bola navrátená spôsobilosť na právne úkony\n\n                                                3\n\nv septembri 2017, keďže jeho zákonným zástupcom bola rovnaká osoba, ktorá neoprávnene prijala\ndávky od Sociálnej poisťovne.\n10. K porušeniu základného práva na súdnu ochranu došlo podľa sťažovateľa aj tým, že najvyšší\nsúd neposúdil ako prípustné a dôvodné dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Sťažovateľ\nzopakoval, že otázku uvedenú v dovolaní považuje za otázku právnu. Formulácia dovolacej otázky\nrelevantnej podľa § 421 ods. 1 CSP zahŕňa aj skutkové predpoklady, čo však nemusí znamenať,\nže dovolacia otázka je otázkou skutkovou. Záver dovolacieho súdu o skutkovej povahe dovolacej\notázky je výsledkom uplatnenia zákonnej podmienky prípustnosti, ktoré nedovolene obmedzuje\nprístup sťažovateľa k súdnej ochrane v dovolacom konaní. Sťažovateľ pritom odkazuje aj\nna predchádzajúce rozhodnutie ústavného súdu (III. ÚS 504/2023).\n11. Najvyšší súd k ústavnej sťažnosti uviedol, že zotrváva na odôvodnení uznesenia, podľa ktorého\ndovolanie sťažovateľa proti danému rozhodnutiu nie je prípustné. Takisto zdôrazňuje, že mu\nv tomto štádiu neprislúcha nanovo posúdiť prípustnosť a dôvodnosť dovolania založenej na právnej\nargumentácii uvedenej v ústavnej sťažnosti.\n12. Zúčastnená osoba (Sociálna poisťovňa) poukazuje na to, že výsluch sestry sťažovateľa by bol\nneúčelný, dávky sociálneho poistenia boli sťažovateľovi priznané a vyplácané na základe ním\npodpísaných žiadostí a boli vyplácané jemu samotnému. Preto sa nedopustila nesprávneho úradného\npostupu. Zdôrazňuje, že v období po dopravnej nehode a pred ustanovením za opatrovníčku sestra\nsťažovateľa mu zabezpečovala základné potreby a fakticky konala bez príkazu podľa § 742\nObčianskeho zákonníka. To, či mohla sestra disponovať dávkami a akým spôsobom nimi\ndisponovala, nebolo predmetom konania o náhrade škody. V súvislosti s nesprávnym právnym\nposúdením dovolacej otázky ako otázky skutkovej sa stotožňuje s odôvodnením najvyššieho súdu,\nktorý vyčerpávajúco vysvetlil, prečo nejde o právnu otázku. Poukazuje aj na rozporuplnosť\nskutkových tvrdení sťažovateľa, keď na jednej strane tvrdí, že po dopravnej nehode bol nespôsobilý\nna právne úkony, no na druhej strane mu nárok na dávky sociálneho poistenia vznikol. Nárok na ne\nmu však mohol vzniknúť len na základe ním podpísaných žiadostí.\n\n                                               IV.\n13. Treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformne vymedzovať prípustnosť\ndovolania a vychádzať z toho, že v prvom rade je jeho vecou určovať si koncepciu interpretácie\nprípustnosti mimoriadnych opravných prostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská\nz hľadiska ochrany základných práv a slobôd. Z ústavného hľadiska je podmienkou, aby táto\ninterpretácia nebola svojvoľná, ale i formalistická a aby bola čo najustálenejšia (II. ÚS 65/2010).\nPrávo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia síce neznamená, že súd musí dať podrobnú\nodpoveď na každý argument účastníka konania, avšak z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé\nvšetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie\nvšeobecného súdu, ktoré stručne, jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje\nna záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý\nproces (III. ÚS 54/2019, III. ÚS 540/2024).\n14. Úvaha o tom, ako zistený skutkový stav právne posúdiť a pod akú normu ho podradiť,\nje právnym posúdením a výklad prejavu vôle nie je zmyslovým vnímaním, ale rozumovou úvahou\n(II. ÚS 331/2023). Pri rozlišovaní právnych a skutkových otázok treba v pochybnostiach\n\n                                                4\n\npostupovať v prospech dovolateľa a odmietnutie dovolania z dôvodu, že uplatnené námietky\nnemajú charakter právnej otázky, je možné iba vtedy, keď je táto skutočnosť jednoznačná\n(I. ÚS 242/2021, III. ÚS 164/2025). Ak najvyšší súd jasne nastolenú právnu otázku\nbez presvedčivého vysvetlenia podriadi režimu skutkových námietok, zaťaží svoje rozhodnutie\nformalizmom (IV. ÚS 50/2026, III. ÚS 156/2026). Odpovede na právne otázky sa pritom netvoria\nlen formulovaním abstraktných právnych viet bez vzťahu na konkrétny skutkový stav, ale aj\nodpoveďami na právne posúdenie konkrétnych skutkových stavov (III. ÚS 61/2022). Jedinečnosť\nskutkového základu nespôsobuje, že by sa použitie právnej kategórie dobrých mravov na konkrétne\nskutkové okolnosti mohlo považovať za skutkovú otázku. Požiadavka, aby právna otázka bola vždy\nspojená s určitou mierou zovšeobecnenia, vytvára nový dôvod neprípustnosti dovolania\n(III. ÚS 405/2021, III. ÚS 504/2023).\n15. Ak by skutočnosť, že v procese rozhodovania dochádza k podriadeniu konkrétneho skutkového\nstavu pod hypotézu právnej normy, mala viesť k záveru, podľa ktorého sa v dôsledku toho rieši\notázka skutková, nie právna, potom by každé rozhodnutie muselo byť len výsledkom riešenia\nskutkových otázok, nie právnych. Takáto premisa z pohľadu posudzovania prípustnosti dovolania\npodľa § 421 ods. 1 CSP nedovolene obmedzuje prístup k súdnej ochrane v dovolacom konaní.\nJe pravdou, že každé dovolanie má svoju jedinečnú argumentačnú skladbu a štylistiku, a preto je\ndôležitou úlohou dovolacieho súdu, aby spoznal skutočný obsah a podstatu kritiky stelesnenej\nv dôvodoch dovolania. Formulácia dovolacej otázky podľa § 421 ods. 1 CSP síce môže navodzovať\ndojem o nastolení rýdzo právneho problému, teda nesprávneho právneho posúdenia veci, nezriedka\nvšak zahŕňa aj skutkové predpoklady. Ani to však neznamená, že dovolacia otázka je otázkou\nskutkovou a pre dovolací prieskum neprípustnou (III. ÚS 504/2023).\n16. Pokiaľ ide o námietky sťažovateľa, ktorý napáda nesprávnosť odôvodnenia napadnutého\nuznesenia, je potrebné poukázať na to, že podľa najvyššieho súdu tvorí rozhodnutie krajského súdu\nucelený, zrozumiteľný a vnútorne konzistentný celok. Tomu tak nie je, keďže oddelenie správneho\nkonania o vyplatení dávky a samotné vyplatenie dávky, ako aj následná otázka, či Sociálna\npoisťovňa koná s poberateľom dávky pri vyplácaní dávky v rovnom postavení a ide tak o otázku\nsúkromného práva, je nesprávna. Najvyšší súd závery o nutnosti oddelenia samotného vyplácania\nsociálnych dávok krajského súdu potvrdil, avšak zároveň zdôraznil, že sťažovateľ sa proti\nrozhodnutiam Sociálnej poisťovne mohol brániť v správnom konaní. Ak sa sťažovateľ mohol brániť\nv správnom konaní, nemôže ísť o otázku súkromného práva, a to ani vo fáze výplaty sociálnych\ndávok, keďže Sociálna poisťovňa nemá postavenie súkromnoprávneho subjektu, nepriznáva vlastné\nprostriedky, ale verejné prostriedky a jej úlohou je v mene štátu takéto prostriedky spravovať,\nposudzovať žiadosti a rozhodovať o vyplácaní sociálnych dávok. Sociálna poisťovňa sa\npri vyplácaní netransformuje na subjekt súkromného práva. Sťažovateľ sa tak nemohol domáhať\nsvojich nárokov proti Sociálnej poisťovni civilnou žalobou o zaplatenie určitej čiastky.\n17. Rozporuplné a nejasné je aj odôvodnenie najvyššieho súdu, podľa ktorého okresný aj krajský\nsúd preukázali neschopnosť a nespôsobilosť na právne úkony sťažovateľa v celom rozsahu, zároveň\nvšak obsahuje argumentáciu spôsobom, akoby v období po nehode bol sťažovateľ schopný udeliť\nsúhlas na ustanovenie osobitného príjemcu. Jasne z napadnutého uznesenia nevyplýva ani to, akým\nspôsobom mohol sťažovateľ samostatne úspešne požiadať o sociálne dávky, ak bol po nehode,\nale pred jeho pozbavením spôsobilosti na právne úkony súdom, už v zmysle preukázaných záverov\nnižších súdov v celom rozsahu nespôsobilý na právne úkony. Z napadnutého uznesenia ani jemu\n\n                                               5\n\npredchádzajúcich rozhodnutí krajského a okresného súdu pre tieto rozpory jednoznačne neplynie,\nv akom stave sa nachádzal sťažovateľ v dobe od dopravnej nehody do ustanovenia opatrovníčky,\nmedzi ktorým ubehol podstatný časový úsek, a ani to, či sa jeho stav po dopravnej nehode zhoršoval\nalebo zlepšoval. Indikatívne však nepochybne je, že k pozbaveniu jeho spôsobilosti na právne\núkony napokon došlo a že k nemu došlo v dôsledku dopravnej nehody.\n18. Ako nesprávne je nutné vyhodnotiť aj posúdenie najvyššieho súdu, že otázka navrhovaná\nsťažovateľom je otázka skutková. Otázka, či je v rozpore s dobrými mravmi, aby mohla začať\nplynúť premlčacia doba od momentu ustanovenia zákonného zástupcu podľa § 113 Občianskeho\nzákonníka v situácii, keď by zákonný zástupca mal uplatňovať určité práva alebo nárok\nza zastupovanú osobu proti Sociálnej poisťovni, pokiaľ by uplatňovanie tohto práva alebo nároku\nbolo v zjavnej kolízii so záujmami samotného zákonného zástupcu, a teda zákonný zástupca by\nnemal žiadnu motiváciu alebo záujem konanie proti Sociálnej poisťovni iniciovať, je otázkou\nprávnou, nie skutkovou. Ide o špecifické okolnosti, pri ktorých vyvstáva legitímny záujem\nna výklad § 113 Občianskeho zákonníka a jeho aplikáciu na konkrétne okolnosti, ktoré sa môžu\nopakovať v skutkovo obdobných okolnostiach v budúcnosti a ktorým by sa vyjasnila odpoveď\nna otázku, či premlčacia doba môže začať plynúť až potom, keď odpadne prekážka absencie\nspôsobilosti na právne úkony. Pritom je nutné zdôrazniť, že § 113 Občianskeho zákonníka výslovne\nuvádza, že ročná premlčacia lehota môže začať plynúť aj inak než len ustanovením zákonného\nzástupcu.\n19. Najvyšší súd sa tak dopustil ústavne neprijateľného argumentačného nedostatku pri posúdení\npre sťažovateľa podstatnej otázky. Tá spočívala v posúdení možného stretu záujmov sestry\nsťažovateľa, ktorá za neho konala nielen v období, ktoré predchádzalo jej ustanoveniu\nza opatrovníčku sťažovateľa, ale aj v období pred pozbavením sťažovateľa na právne úkony.\nNajvyšší súd sa nezaoberal ani tým, či premlčacia doba nemohla podľa § 113 Občianskeho\nzačať plynúť aj od iného momentu než od momentu ustanovenia zákonného zástupcu, čo výslovne\ntoto ustanovenie predpokladá. Uspokojil sa len s nesúvisiacim tvrdením, že riadne\nnevykonávanie funkcie opatrovníčky nemožno prenášať na Sociálnu poisťovňu a ani jej to nemožno\nklásť za vinu.\n20. Najvyšší súd tak sťažovateľovi neposkytol relevantnú a vyčerpávajúcu odpoveď na otázku,\nakým spôsobom sa mohol brániť v situácii, keď bol fakticky nespôsobilý domôcť sa účinným\nspôsobom prieskumu nakladania s dávkami jeho faktickou a následne aj právnou opatrovníčkou,\npokiaľ mal podozrenie, že s jeho majetkom nenakladá v súlade s jeho záujmami. Absencia ústavne\nprijateľných odpovedí na podstatné otázky a námietky sťažovateľa je dôvodom, pre ktorý došlo\nk porušeniu jeho ústavných práv na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Preto bolo ústavnej\nsťažnosti podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vyhovené s tým, že uznesenie najvyššieho súdu sa zrušuje\na vec sa mu vracia ďalšie konanie.\n21. Zistené porušenie ústavných práv sťažovateľa odôvodňuje, aby mu najvyšší súd podľa § 73\nods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov úplne nahradil trovy konania, ktoré mu vznikli\nzastúpením advokátom. Ich výška 1 014,41 eur bola určená podľa vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to za dva úkony právnej služby\nv roku 2026 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti – 2 x 396,50 eur) s náhradou podľa\n\n                                                6\n\n§ 16 ods. 3 vyhlášky (2 x 15,86 eur) zvýšené o daň z pridanej hodnoty, pretože advokát sťažovateľa\nje platiteľom tejto dane.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 5. novembra 2026\n\n                                                                       Robert Šorl\n                                                                     predseda senátu\n\n                                                7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci", "spôsobilosť-pozbavenie spôsobilosti", "dobré mravy (boni mores)", "spôsobilosť-spôsobilosť na právne úkony", "premlčanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}